V každom jednotnom roľníckom družstve je teraz hlavnou úlohou spolu s miestnym národným výborom a s organizáciou strany prejednať opatrenia, ako možno zvýšiť výrobu, rozmnožiť vlastné zdroje a rozvíjať techniku. V každom jednotnom roľníckom družstve majú družstevníci vyvinúť veľké úsilie za znižovanie nákladov na 1 Kčs príjmov a zodpovedne určovať, aký podiel vytvoreného dôchodku sa má použiť na odmeny družstevníkom a koľko treba venovať do nedeliteľného fondu pre ďalší rozvoj družstva.

Každú položku nákladov na 1 Kčs príjmov treba teraz za účasti každého družstevníka podrobne rozobrať a hľadať spôsob, ako znižovať náklady a ako zvyšovať výrobu.

Preto tiež priama štátna pomoc, ktorú štát bude poľnohospodárstvu aj naďalej v značnom rozsahu poskytovať, nemá nahradzovať úsilie družstevníkov, ale má v spojení s týmto úsilím prispievať k rýchlejšiemu rozvoju poľnohospodárskej výroby a jej efektívnosti. Štátna pomoc sa bude poskytovať za podmienky, že jednotné roľnícke družstvo do určitého termínu rozvinie a upevní svoju vlastnú hospodársku základňu.

Na základe dobrých výsledkov za minulý rok sa ďalej zvýšila aj životná úroveň pracujúcich. Hospodárením v roku 1958 boli pod vedením našej strany vytvorené zdroje pre celý rad významných opatrení pre zvýšenie životnej úrovne tak, ako boli uskutočnené v marci tohto roku.

Tým zabezpečujeme plnenie úlohy zvýšiť do konca druhej päťročnice osobnú spotrebu o jednu tretinu.

Dosiahnutá úroveň rozvoja výrobných síl a upevňovanie hospodárnosti umožnili tiež vytýčiť náročnú úlohu do roku 1970 vyriešiť bytovú otázku. Pre zvyšovanie životnej úrovne a ďalší rast miezd má zásadný význam zavádzanie novej mzdovej sústavy a jej správne zameranie na rýchly rast produktivity práce a na vytváranie nových zdrojov.

Opatrenia v zvyšovaní životnej úrovne kladú však aj neustále vyššie nároky na prácu obchodu a na výrobu spotrebných tovarov. Komplexné rozbory uskutočňované pracujúcimi v obchode i vo výrobných podnikoch ukázali, že je potrebné zvýšiť úroveň prieskumu spotrebiteľského dopytu, spružniť vzťahy medzi výrobou a obchodom, prísnejšie prijímať tovar od výroby a nedovoliť vytváranie nevhodných zásob. Za pomoci národných výborov a za širokej účasti pracujúcich treba uskutočniť ďalšie rozhodné opatrenia pre podstatné zlepšenie práce reštaurácií a pre zvýšenie starostlivosti o hostí.

Za minulý rok nedošlo stále ešte k takému zlepšeniu v platených službách pre obyvateľstvo na úseku miestneho hospodárstva, aké je žiadúce a aké ho nevyhnutne potreby pracujúcich a spoločnosti vyžadujú.

Veľkým nedostatkom aj naďalej je, že mnohé podniky miestneho hospodárstva dosahujú zdanlivo priaznivé výsledky a vyplácanie prémií zdražovaním a nekvalitnou prácou. Pritom však značné prebytky národných výborov ukazujú, že národné výbory nemajú dôvod plánovať vysokú rentabilitu a v priebehu roku ju ešte ďalej prekračovať, ale majú rozširovať služby a zvyšovať ich kvalitu. Zvýšená právomoc už plne umožňuje, aby národné výbory samy plánovali náklady a zisk a autonómne tvorili ceny.

Veľký počet podnikov miestneho hospodárstva, rôznorodosť ich výroby a zvláštne podmienky v týchto podnikoch vyžadujú, aby národné výbory rýchlejšie zavádzali na skúšku dlhodobé normatívy hmotnej zainteresovanosti v podnikoch miestneho hospodárstva. Tak sa diferencovane zistí najvhodnejší ukazovateľ pre správne meranie produktivity práce, pre odmeňovanie a pre zainteresovanosť na zisku. Tak sa napríklad z vplyvu na produktivitu práce a na odmeňovanie vylúči započítavanie materiálu, ktorým sa často úmyselne plytvá a nesprávne zvyšuje zisk.

Na základe urýchleného vykonania týchto skúšok bude možné potom zaviesť takú sústavu plánovania a financovania, že podniky miestneho hospodárstva budú mať záujem i na poskytovaní menej rentabilných, avšak pre obyvateľstvo dôležitých služieb. Potom sa pri pravidelných rozboroch hospodárenia podnikov prísne postihne predražovanie a vyhľadávanie rentabilnejších služieb na úkor obyvateľstva odčerpaním takto dosiahnutého zisku.

Mnohé národné výbory plánovite zvyšujú úsilie za zvládnutie týchto ťažkostí. Krajské národné výbory Hradec Králové a Ostrava za účasti okresných a miestnych národných výborov vypracovali a schválili dôležité okamžité i perspektívne opatrenia pre zabezpečenie rozvoja služieb.

V minulom roku sa vynaložilo na školstvo, kultúru, zdravotníctvo, telovýchovu a sociálne opatrenia 35. 240 mil. Kčs.

Výsledky hospodárenia za minulý rok umožnili v marci tohto roku prijať ďalšie významné opatrenia pre zvýšenie rodinných prídavkov na deti a pre zvýšenie sociálnych dôchodkov. Uznesenie Ústredného výboru KSČ o ďalšom rozvoji školstva je ďalším svedectvom veľkorysých opatrení v oblasti spoločenskej spotreby, ktoré sú charakteristické pre obdobie dovŕšenia socializmu a pre ktoré zabezpečíme predpoklady v zdrojoch nášho národného hospodárstva. Predĺženie povinnej školnej dochádzky o jeden rok si vyžiada do roku 1965 približne 3250 mil. Kčs ďalších výdavkov. Veľké materiálové a finančné prostriedky si vyžiadajú aj opatrenia zamerané na užšie spojenie školy so životom a na prehĺbenie polytechnického vzdelania. Týmito opatreniami naša strana plánovite zabezpečuje podmienky pre dovŕšenie socialistickej kultúrnej revolúcie a pre výchovu komunistického človeka. Cieľavedome uskutočňuje princíp socialistickej demokracie aj na úseku kultúry. Ak totiž majú všetky kultúrne hodnoty skutočne patriť všetkým pracujúcim, potom každý pracujúci sa má sám zúčastniť ako uvedomelý spolutvorca aj na ich vytváraní, ako sa o tom rokovalo tiež na Sjazde socialistickej kultúry. Z tohto hľadiska prejednávame aj úpravu dane z predstavení tak, aby podporila rozvoj kultúrnych akcií. Prejednáva sa tiež spôsob, ako ďalej zvýšiť účasť pracujúcich na najefektívnejšom využití každej koruny z veľkých prostriedkov vynakladaných na bohatý kultúrny rozvoj nášho ľudu.

Súdružky a súdruhovia! Dnes, keď prejednávame jednoročnú bilanciu práce nášho ľudu, sú v plnom prúde práce na príprave plánu na rok 1960 a na tretiu päťročnicu. Našou úlohou musí byť nielen dodržať dosiahnuté tempc rozvoja hospodárstva a kultúry, ale ďalej ho zrýchliť.

Bilancia práce nášho pracujúceho ľudu za minulý rok ukazuje, aké sily a rezervy môžeme mobilizovať pod vedením našej strany.

Rozhodujúcim činiteľom pre využitie týchto rezerv je pracujúci človek a jeho vôľa vyplývajúca z hlbokého socialistického uvedomenia ďalej zrýchľovať tempo na spoločnej ceste ku komunizmu.

Naša strana cieľavedome vedie všetok pracujúci ľud, tohto rozhodujúceho činiteľa v rozvoji výroby, v riadení hospodárstva a v správe štátu.

Zrýchlenie tempa a vyrovnanie kroku na spoločnej ceste všetkých socialistických krajín ku komunizmu žiada plne si uvedomiť, že dostatok výrobkov pre každého podľa potreby predpokladá plnú účasť každého na rozvoji výroby.

Práve tak je potrebné - ak majú všetky kultúrne hodnoty patriť všetkým pracujúcim, aby sa všetci pracujúci zúčastnili ako spolutvorcovia na ich vytváraní.

Konečne, ak sa má riadenie hospodárstva a správa štátu stať vecou každého pracujúceho a tak ďalej sa prehĺbiť hospodársko-organizátorská a kultúrno-výchovná funkcia štátu, vyžaduje to, aby sa pod vedením našej strany všetci pracujúci aktívne a plne zúčastnili na tomto riadení hospodárstva a na správe štátu.

Súdruhovia a súdružky, v mene vlády navrhujem, aby Národné zhromaždenie schválilo predložený štátny záverečný účet Republiky československej za rok 1958. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Děkuji soudruhu ministrovi za jeho projev.

Do rozpravy se přihlásili inž. Šurka a Kubec.

Prosím posl. inž. Šurku, aby se ujal slova.

Posl. inž. Viktor Šurka: Súdružky a súdruhovia poslanci!

Prejednávaný štátny záverečný účet a jeho výsledky dávajú obraz o úspechoch, ktoré sme pod vedením KSČ dosiahli v hospodárstve a v kultúrnom rozvoji v roku 1958. Trvalá vyrovnanosť štátneho rozpočtu svedčí o zdravom a správnom hospodárení s centralizovaným fondom peňažných prostriedkov štátu v záujme ďalšieho rozvoja výrobných síl a zvyšovania životnej úrovne pracujúcich.

I keď v rade kapitalistických štátov vytvárajú si vládne orgány poradné sbory z radov buržoáznych národohospodárov za tým účelom, aby ovplyvnili nepriaznivý vývoj narastania štátneho dlhu a zabránili inflačným tendenciám, napriek tomu ich výsledky hospodárenia so štátnym rozpočtom sa každoročne zhoršujú.

Za výsledkami rozpočtového hospodárenia štátu nemožno vidieť len technicko finančný efekt. Tieto výsledky vyjadrujú plnenie politických i hospodárskych cieľov spoločnosti.

U nás ich pred rokom formuloval XI. sjazd KSČ hlavnou úlohou - dovŕšiť výstavbu socializmu v našej vlasti.

Štátny záverečný účet nám hovorí, čo sme urobili pre splnenie tejto historickej úlohy v roku 1958. Z tohto hľadiska vidíme význam vládou predkladaného dokumentu.

Vlaňajší rozpočet venoval obrovskú čiastku na štátnu investičnú výstavbu. Plnenie investičnej výstavby významnou mierou prispieva k vybudovaniu materiálne technickej základne socializmu, čo iba násobí našu pozornosť k výsledkom tejto činnosti. Na Slovensku sa na tento úsek vynaložilo 4 miliardy 628 miliónov korún.

Aj keď podniky riadené Povereníctvom stavebníctva splnili objem výkonov v základnej stavebnej výrobe na 101,8 %, vlastné náklady prekročili o 3,5 % a došlo k prekročeniu noriem spotreby. Napríklad u cementu o 69. 600 ton, u betonárskej ocele o 2600 ton a u tehál o 5 miliónov 600 tisíc kusov. Len s prekročenej spotreby tehál by bolo možno postaviť viac ako 460 ďalších bytových jednotiek.

Štátna investičná výstavba je nepriaznivo ovplyvnená veľkou rozostavanosťou. Oproti r. 1957 rozšíril sa počet rozostavaných objektov z 3444 na 3681. Rozostavanosť rozptyľovala materiál, mechanizmy a iné výrobné prostriedky, predlžovala čas výstavby a zvyšovala vlastné náklady stavebno montážnych organizácií. Rozostavanosť v štátnej bytovej výstavbe na Slovensku dosiahla ku koncu roku 1958 sumu cca 10 miliard korún. Oproti r. 1957 vzrástla o 1 miliardu 185 miliónov korún.

Plán uvádzania základných fondov do prevádzky sa splnil len na 71,9 %. Nové stroje a zariadenia v priemysle, ktoré majú podstatný vplyv na rast výroby a zvyšovanie produktivity práce, nedosiahli v r. 1958 taký podiel na celkových investíciách, ktorý by zodpovedal požiadavkám optimálnej efektívnosti investícií. Objem nezmontovaných strojov, aj keď v r. 1957 poklesol o 28 miliónov korún, viazal na konci minulého roku prostriedky v sume 356 miliónov korún na Slovensku.

Typickým príkladom sú Chemické závody V. Piecka v Žiline, ktoré splnili ročný plán investícií na 69,5 % a plán uvádzania základných fondov do prevádzky na 51,6 %. Nedokončená výstavba k 31. 12. 1958 predstavovala hodnotu 32 miliónov 227 tisíc korún. Nesplnenie investičného plánu zapríčiňuje tu hlavne pomalé uvádzanie fondov do prevádzky a nedodanie strojného zariadenia od Východoslovenských strojární Košice, ČKD Sokolovo a iných závodov. Podobná situácia je v Kovohutiach v Istebnom a v závode Presného strojárstva v Kysuckom Novom Meste.

Problémom investičnej výstavby vôbec je prekračovanie pôvodne schválených rozpočtových cien stavieb. Vypracované rozpočtové dokumenty sa často nezhodujú s projektom stavby čo do výmery jednotlivých položiek a tieto musia byť v priebehu výstavby opravované, čo sa väčšinou prejaví zvýšením rozpočtových cien stavieb. Prekračovanie je zavinené hlavne projektovými organizáciami.

I keď sa bytová výstavba oproti r. 1957 zlepšila, zaostala v r. 1958 v možnostiach, ktoré bytovej výstavbe dalo naše hospodárstvo. Prax bytovej výstavby, osobitne sídlisk, ukazuje, že nie je stále doriešená záležitosť generálneho dodávateľa. Stáva sa pravidlom, že na výstavbe sídlisk sa podieľajú viacerí dodávatelia, čoho dôsledkom sú hrubé závady v postupe výstavby. Dodávateľ bytovej výstavby sa stará len o výstavbu bytov, pričom skládkami materiálu a objektami zariadenia staveniska hatí výstavbu inžinierskych sietí inému dodávateľovi. Každý dodávateľ buduje vlastné zariadenia staveniska a skládky, čím vznikajú nehospodárne výdavky a ťažkosti v technologickom postupe prác.

Takáto situácia je u panelovej výstavby v sídlisku Žilina, Hliny 3, kde verejné investície nie sú budované v dostatočnom predstihu, čo v konečnej fáze bude mať nepriaznivý vplyv na ukončovanie bytových jednotiek. V dôsledku oneskorenej projekcie ani stavebná výroba, ani generálny investor nezabezpečil potrebné strojové zariadenie pre kotolňu, z ktorej má byť celé sídlisko vykurované.

Ako možno zlepšiť výsledky stavebno montážnych organizácií, svedčí príklad Pozemných stavieb Bratislava. Zatiaľ, čo vcelku bola na bytovej výstavbe Slovenska v r. 1958 priemerná strata 4,7 %, tento podnik vykázal zisk vo výške 4,9 % zásluhou prúdovej bytovej výstavby v Bratislave. Tieto výsledky bude treba ďaleko lepšie využiť v celej našej vlasti. Národné výbory všetkých stupňov i zainteresované orgány, budú musieť vytvárať ďaleko lepšie politicko organizačné a technické podmienky u všetkých stavebno montážnych organizácií.