Z nadplánovej hodinovej produktivity práce po odpočítaní spotrebovaného materiálu a odpise vo výške 2,17 Kčs zostáva na rozdelenie 0,47 Kčs. Na základe dlhodobého normatívu vzťahu medzi rastom produktivity práce a rastom priemerných miezd sa na tejto novo vytvorenej hodnote podieľajú robotníci čiastkou 0,23 Kčs a spoločnosť 0,24 Kčs.

Pracujúci vidia, že zvýšenie produktivity práce na 1 hodinu o 2,64 Kčs umožnilo v apríli prekročiť plánovanú výrobu o 1 mil. Kčs, čo predstavuje v tomto podniku o 50 traktorov viacej. Nadplánový zisk pre spoločnosť na 1 hodinu vo výške 0,24 Kčs by znamenal za rok vyšší zisk o 2,985. 000 Kčs. Z tohto zisku použije podnik časť podľa dlhodobých normatívov na ďalšiu výstavbu, časť na podnikový fond pracujúcich a zvyšok odvedie na krytie celospoločenských potrieb. Okrem toho zvýšenie zisku prináša aj zvýšenie prémiových fondov.

Tento príklad ukazuje, ako správne zavedenie novej mzdovej sústavy a dlhodobých normatívov je v záujme všetkých pracujúcich. Preto je nutné ekonomický význam novej mzdovej sústavy a dlhodobých normatívov učiniť zrozumiteľným pre každého pracujúceho a na každom pracovisku.

3. Hospodárenie v roku 1958 sa vyznačovalo aj veľkým úsilím pracujúcich o zvýšenie hospodárnosti.

Zisk v priemysle bol splnený na 114,4 % na základe prekročenia výroby a nadplánového zníženia nákladov.

Náklady na 1 Kčs výroby tovaru v priemysle mali podľa plánu činiť 93,07 hal., v skutočnosti sa úsilím pracujúcich ďalej znížili na 92,39 hal. Rozdiel 0,68 hal. predstavuje celoštátne ďalšie zníženie nákladov o 891 mil. Kčs.

Na celkovom nadplánovom znížení nákladov na 1 Kčs vyrobeného tovaru o 0,68 hal. podiel materiálu činí 44,4 %, podiel mzdových nákladov 40,1 % pri súčasnom zvýšení priemerných miezd, podiel réžie a ostatných nákladov 15,5 %. Pritom však boli prekročené náklady na podnikovú réžiu, zmetky, penále a ostatné náklady.

Náklady na zmetky činili celkom 873 mil. Kčs. Za prvé 4 mesiace tohto roku náklady na zmetky činia 313 mil. Kčs.

Ukazuje sa teda, že stále ešte ostáva mnoho celkom konkrétnych možností, ako možno ďalej zlepšiť výsledky hospodárenia.

Previerky efektívnosti, príprava plánu a jeho prekračovanie a komplexné rozbory hospodárenia podnikov, národných výborov a družstiev ukazujú, že pracujúci stále viac vnikajú do problémov ekonomiky svojho pracoviska a stále lepšie kalkulujú s každým halierom na 1 Kčs výrobku.

Stále lepšie spojujú pracujúci aj svoj osobný hmotný záujem so záujmom rozvoja svojho podniku a celej spoločnosti.

Komplexné rozbory hospodárenia potvrdzujú potrebu a správnosť zavedenia dlhodobého normatívu podielu na prírastku zisku namiesto zainteresovanosti na nadplánovom zisku. Aj výsledky za tento rok potvrdzujú, že zainteresovanosť na každoročnom a dlhodobom prírastku zisku pomáha zvyšovať tvorivú účasť pracujúcich na riešení problémov podniku a prehlbuje uvedomelý záujem o dlhodobý rozvoj podniku i celého národného hospodárstva.

Komplexné rozbory hospodárenia však súčasne potvrdzujú, že tento dlhodobý normatív v niektorých podnikoch sa môže zneužívať na nesprávne zvyšovanie zisku, na zvyšovanie cien, na zdražovanie a na zhoršovanie kvality.

Už podľa starej metodiky, keď sa podniky menej podieľali na dosiahnutom zisku a keď ich právomoc na použitie týchto zdrojov bola menšia, činil napriek tomu nadplánový zisk za minulý rok 2168 mil. Kčs. Už z tohto zisku na základe komplexných rozborov hospodárenia ministerstvá spolu so Štátnou bankou neuznali a odčerpali z podnikov 517 mil. Kčs ako nesprávne vytvorený a nezaslúžený zisk.

Je potrebné vidieť, že nový normatív zainteresovanosti na prírastku zisku, na ktorom majú podniky i pracujúci väčší záujem, môže niekde zvýšiť snahu o nesprávnu tvorbu zisku.

Základným zmyslom dlhodobého normatívu podielu na prírastku zisku je práve to, aby každý podnik a všetci pracujúci s plným uvedomením zamerali svoje úsilie na riešenie základných problémov rozvoja podniku, zvýšenia jeho technickej úrovne, kvality jeho výrobkov, na rýchlejšie tempo rozvoja výroby, ako na základné a správne zdroje zvyšovania zisku.

To všetko žiada, aby vo všetkých podnikoch pracujúci za účinnej pomoci aj finančných orgánov venovali zvýšenú pozornosť i cenovým otázkam a zabraňovali nesprávnej tvorbe zisku. Preto majú zamerať svoje úsilie na jedine správnu cestu, na plné využitie všetkých vnútorných zdrojov podnikov. To tiež vyžaduje, aby 16 miliárd Kčs nových vlastných zdrojov podnikov podľa plánu v tomto roku, ako aj voľné zdroje z minulých rokov vo výške 2104 mil. Kčs, boli účinne využité pre rozvoj podnikov v súlade so záujmom celej spoločnosti.

Záujem podnikov na tvorbe vlastných zdrojov a možnosť ich využitia pre rozvoj podnikov, ako aj možnosť ich doplnenia úverovými prostriedkami, vytvárajú hlbší ekonomický vzťah medzi hospodárskou činnosťou podnikov, ich vlastnými zdrojmi a úverom.

Preto boli za účasti podnikov a národných výborov vypracované zásady pre lepšie využitie úveru v novej sústave riadenia, ďalej zásady hlbšej zainteresovanosti na technickom rozvoji a zvýšenej zainteresovanosti na rýchlom a efektívnom uskutočňovaní investícií.

Lepšie využitie vlastných zdrojov vyžaduje tiež, aby pracujúci v podniku zvýšili svoj záujem o to, aby podnik požadoval úver od banky len vtedy, keď tento úver prispeje k rozvoju podniku, k zvýšeniu produktivity a hospodárnosti, a nie na zakrývanie nedostatkov.

Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že normatív podielu na prírastku zisku, tak ako aj ostatné opatrenia v novej sústave riadenia, sa osvedčujú ako správne. Získané skúsenosti sa preverujú a na ich základe budú nové opatrenia vhodne doplnené alebo upravené.

4. Významným výsledkom uplynulého roku je, že investičná výstavba a plán stavebných prác boli v svojom celkovom objeme po niekoľkých rokoch splnené. Veľké úlohy v investičnej výstavbe však žiadajú, aby sme sa ešte viacej zamerali na kvalitatívnu stránku výstavby, kde ďalej trvajú veľké nedostatky.

Obzvlášť veľký význam to má pre bytovú výstavbu, pri ktorej úsilie o kvantitatívnu, ale aj o kvalitatívnu stránku má byť rozhodujúcim činiteľom vo všenárodnom hnutí za bytovú výstavbu a rozvoj výroby stavebných hmôt.

Nový systém riadenia a zvýšená účasť pracujúcich umožňujú splniť, urýchliť a zlacnieť bytovú výstavbu. Priemerné náklady na 1 byt pri výstavbe uskutočňovanej podnikmi Ministerstva stavebníctva činili:

Už dnes však cena u novo vyprojektovaných domov typu T OB podľa plánu má činiť len 65. 000 Kčs.

Ako možno tieto náklady znižovať, ukazuje porovnanie, aké boli náklady na 1 bytovú jednotku v roku 1958 pri tradičnej stavbe z tehál a z malých prefabrikátov a pri stavbe prúdovou metódou z prefabrikovaných dielcov (typ T OB):

Toto porovnanie ukazuje, že táto forma spriemyselnenia bytovej výstavby znižuje náklady na bytovú jednotku o 26. 767 Kčs, zrýchľuje bytovú výstavbu a umožňuje postaviť za rovnaký náklad omnoho viacej bytov.

Ďalšie možnosti zníženia nákladov ukazuje úsilie pracujúcich podniku Pozemné stavby v Bratislave, kde Stavebná správa 4 zaviedla v minulom roku prúdový spôsob stavby.

Porovnanie hlavných ukazateľov prúdovej prevádzky s ukazovateľmi Stavebnej správy 3 tohože národného podniku, ktorá stavia ďalej tradičným spôsobom a má temer zhodnú skladbu výroby, je presvedčivým dôkazom predností prúdovej výstavby.

Na 1 Kčs rozpočtovej hodnoty bytu činí náklad:

Pri prúdovej metóde je produktivita práce vyššia o 58 % a náklady sú nižšie o 5 %. Ačkoľvek podiel miezd klesá, napriek tomu priemerná hodinová mzda je vyššia o 21 % a namiesto 6,96 Kčs činí 8,40 Kčs na hodinu.

Tento výsledok tiež ukazuje, že plné využitie opatrení v riadení, plánovaní a financovaní slúži záujmu pracujúcich. Pri všenárodnom hnutí za bytovú výstavbu sa tak umožní pri zvýšení miezd rýchlejšia výstavba bytov, zlacnenie bytov a viacej bytov. Tým sa spojuje záujem pracujúcich ako budovateľov bytov so záujmom pracujúcich ako užívateľov bytov a názorne sa ukazuje, ako všetky výsledky práce za socializmu priamo či nepriamo patria pracujúcim.

5. Celkový priaznivý rozvoj národného hospodárstva bol aj v minulom roku zdržovaný zaostávaním poľnohospodárskej výroby. Plánované úlohy vo výrobe neboli splnené a náklady na výrobu sú stále vysoké.

Na rozvoj poľnohospodárstva sa v minulom roku poskytlo zo štátnych prostriedkov 15. 830 mil. Kčs. V tomto roku sa poskytne 16. 420 mil. Kčs.

Podiel vlastných peňažných prostriedkov jednotných roľníckych družstiev na stavebné investície, na nákup strojov, na generálne opravy a na nákup chovného dobytka činil v minulom roku len 20,3 %. Prídely do nedeliteľných fondov činili len 8,4 % z hrubých peňažných príjmov, čo činí len 854 mil. Kčs. Prídely do kultúrnych, sociálnych a prevádzkovo-zabezpečovacích fondov činili 4,8 %, tj. 490 mil. Kčs. Takouto pomalou mobilizáciou vlastných zdrojov družstiev nemožno zabezpečiť rýchlejšie tempo rozvoja výrobných síl v poľnohospodárstve a vyrovnať krok s priemyslom.

Štátne majetky nesplnili svoju úlohu ani v minulom roku. I pri novom spôsobe financovania a pri poskytovaní štátnej dotácie prekročili náklady o 11,3 % a ich celkové hospodárenie skončilo vysokou stratou. Napriek tomu však niektoré štátne majetky zlepšili svoju prácu a pri novom spôsobe financovania dosahujú zisk. Dokazujú tak, že sú vytvárané predpoklady pre upevnenie chozrasčotu na tomto dôležitom úseku nášho národného hospodárstva. Bude však potrebné omnoho iniciatívnejšie a v širšej miere než doposiaľ účinne organizovať účasť pracujúcich na riadení práce štátnych majetkov, lebo výsledky komplexných rozborov potvrdzujú, že pracujúci štátnych majetkov a národné výbory ešte ne dostatočne využívajú nový spôsob riadenia, plánovania a financovania pre zlepšenie hospodárskych výsledkov.

Pracujúci strojových a traktorových staníc spolu s národnými výbormi v minulom roku ďalej zlepšili prácu a hospodárnosť strojových a traktorových staníc.

V minulom roku sme pre rozvoj poľnohospodárskej výroby ešte nevyužili skutočnosť, že jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky hospodárili už na temer 80 % poľnohospodárskej pôdy.

Zasadnutie Ústredného výboru KSČ v júni prijalo významné opatrenia pre zrýchlenie rozvoja poľnohospodárskej výroby, zdokonalenie jej riadenia a pre zavedenie nového výkupného systému. Ich hlavným cieľom je, aby už aj v poľnohospodárstve rovnako ako v priemysle sa uplatnila kvalitatívna prevaha socialistického hospodárstva a zvyšovanie efektívnosti výroby. Aj v poľnohospodárstve si má družstevník v plnej miere uvedomiť pôsobenie ekonomických zákonov socializmu a uvedomele ich využívať v rozvoji výrobných síl a v prehlbovaní socialistických výrobných vzťahov. Rovnako aj v poľnohospodárstve príjmy družstevníkov majú byť odvislé ako v priemysle od zvyšovania výroby a hospodárnosti.

Taktiež nová poľnohospodárska daň má podporiť rozvoj socialistických výrobných vzťahov a rozvoj výrobných síl v poľnohospodárstve a preto nemá fiskálny a administratívny charakter. Bude prispievať k vyrovnaniu rozdielu medzi jednotlivými výrobnými oblasťami a zvyšovať záujem o dotáciu do nedeliteľných fondov. Pritom má byť aktívnejším pomocníkom v rozvoji výroby, v rozvoji investícií a techniky v poľnohospodárstve.

Preto od dani podrobeného príjmu sa odpočítajú dotácie do nedeliteľného fondu, aby sa tak zvýšil záujem o stály a dlhodobý rozvoj jednotných roľníckych družstiev na základe maximálneho využitia vlastných zdrojov.

Keď jednotné roľnícke družstvo zvýši dotáciu do nedeliteľného fondu nad stanovených 10 - 12 %, potom sa daň zníži až o polovicu tejto zvýšenej dotácie.

Okrem toho naturálie pridelené do krmivového a osivového fondu sa tiež nezdaňujú. Tým sa zvyšuje záujem jednotných roľníckych družstiev o tvorbu rezerv a upevňovanie svojej ekonomickej základne.

Nová poľnohospodárska daň zvyšuje aj záujem jednotných roľníckych družstiev o znižovanie nákladov a zvyšovanie efektívnosti. Daň sa totiž vymeriava z hrubých príjmov a nie z čistých príjmov. To znamená, že každé zníženie nákladov na hrubé príjmy zvyšuje čisté príjmy jednotných roľníckych družstiev i družstevníkov.

Nová poľnohospodárska daň súčasne viacej zainteresuje družstevníkov k účasti na riadení, plánovaní a financovaní jednotných roľníckych družstiev a viacej spojuje záujem družstva a obce. Celá poľnohospodárska daň bude vlastným príjmom miestnych a okresných národných výborov. Bude to väčšinou najväčší príjem miestneho národného výboru. To ďalej zvýši záujem národných výborov o rozvoj poľnohospodárskej výroby. Národné výbory budú viacej a lepšie spolu s jednotnými roľníckymi družstvami prejednávať výrobné a finančné plány a pomáhať pri ich zabezpečovaní.