Srovnávání výkonů a nákladů i v jiných provozech, např. v STS a současná výměna zkušeností by se měly stát stálou metodou v práci národních výborů a finančních orgánů.

V práci národních výborů má nesmírný význam zajišťování aktivní účasti lidu na řízení hospodářství a správě státu. I když v některých místech dosahujeme dobrých výsledků, vcelku ještě nemůžeme být s dosavadním stavem spokojeni. Velká část členů Národního shromáždění úzce s národními výbory spolupracuje a může proto značně přispět také k zvýšené účasti pracujících na řízení jejich hospodářství.

Potěšitelné je, že od roku 1954 stále klesají výdaje na správu státu, které v minulém roce činily pouze 3,3 % celkových výdajů státního rozpočtu. Počet administrativních pracovníků se v roce 1958 v ústředních úřadech a národních výborech snížil o 12 500. Čím více se budou lidé podílet na správě státu, tím rychleji budou klesat náklady na administrativu.

Na školství, kulturu, zdravotnictví a sociální opatření jsme dali přes 35 miliard, tj. 38 % státního rozpočtu. To jsou částky, které se zdají hostům ze zahraničí přímo neuvěřitelné.

Naši lidé však často přijímají stále rostoucí výdaje na společenskou spotřebu jako samozřejmou věc.

Je to proto, že otázky našeho rozpočtu dostatečně nevysvětlujeme, a zejména ve výdajích státu na školství, kulturu, na zdravotnictví, na lázeňskou léčbu, důchody a nemocenské pojištění nesrovnáváme s kapitalistickou cizinou.

Kdyby lidé věděli, jaké prostředky dáváme na zdravotní a sociální péči, více by si vážili těchto služeb a sami by dbali o větší hospodárnost a účelné využití státních prostředků. Je třeba, abychom zejména my, poslanci, více popularizovali výsledky našeho společného hospodaření, abychom poznatky a zkušenosti minulého roku plně využili na svých pracovištích, na všech úsecích našeho hospodářství, a zejména pak v přípravě rozpočtu na r. 1960.

Naše úspěchy dosažené v roce 1958 budou velkým povzbuzením pro všechen náš lid při plnění radostných úkolů socialistické výstavby. Budou z nich mít radost také všichni naši přátelé v socialistických i kapitalistických zemích, neboť jsou nesporně významným příspěvkem k dalšímu posílení socialistického tábora v jeho mírovém soutěžení s kapitalismem, je to náš nejcennější příspěvek v boji za mír.

Jménem rozpočtového a hospodářského výboru doporučuji Národnímu shromáždění ke schválení vládní návrh č. 321 tohoto znění: "Národní shromáždění Republiky československé schvaluje státní závěrečný účet Republiky československé za rok 1958, který vykazuje příjmy 94 492 708 266,66 Kčs, z toho příjmy Slovenska 16 141 595 902,70 Kčs, a výdaje 91 620 585 543,16 Kčs, z toho výdaje Slovenska 17 445 516 019,76 Kčs. Rozpočtové hospodaření podle státního rozpočtu za rok 1958 končí tedy přebytkem 2 872 122 723,50 Kčs.

"Národní shromáždění souhlasí, aby z celkového přebytku ve výši 2 872 122 723,50 Kčs bylo ponecháno národním výborům k financování hospodářského a kulturního rozvoje 1 026 013 662,08 Kčs, a aby zbytek ve výši 1 846 109 061,42 Kčs byl použit na doplnění státních finančních rezerv, uložených ve Státní bance československé. " (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Ke slovu se přihlásil ministr financí s. Július Ďuriš.

Prosím s. ministra, aby se ujal slova.

Ministr financí posl. Ďuriš: Vážené Národné zhromaždenie, súdruhovia a súdružky!

Vláda Republiky československej predkladá Národnému zhromaždeniu na schválenie štátny záverečný účet, ktorý vyjadruje výsledky práce nášho pracujúceho ľudu za uplynulý rok. Je to bilancia úspešná. Pod vedením Komunistickej strany Československa na základe uznesení XI. sjazdu sa ďalej rozvinula tvorivá aktivita pracujúcich, ktorá je nevyčerpateľným zdrojom rozvoja výrobných síl.

Na vypracovaní celoročnej bilancie nášho štátu sa aktívne podieľali státisíce pracujúcich, ktorí pri komplexných rozboroch svojej činnosti za rok 1958 hodnotili celkové výsledky závodov, podnikov, družstiev a národných výborov. To prispelo tiež k tomu, že záverečný účet mohol byť predložený Národnému zhromaždeniu už v júni, a tak jeho závery môžu byť využité ešte pre plnenie úloh v tomto roku a pre dobrú prípravu plánu a rozpočtu na rok 1960.

Pri uskutočňovaní komplexných rozborov, ktoré sú významnou súčasťou novej sústavy riadenia, sa pracujúci nespokojili len s hodnotením svojej práce za minulý rok, ale prejednali aj opatrenia, ako majú odstrániť nedostatky a ťažkosti a zabezpečiť ďalší rýchly rozvoj svojho podniku, družstva, hospodárstva a kultúry v obci, v okrese a v kraji so zameraním na dlhodobú perspektívu rozvoja, ktorá nájde vyjadrenie v konkrétnych. úlohách práve pripravovaného tretieho päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva Československej republiky.

Pracujúci ľud našej krajiny, predchnutý veľkolepou perspektívou XXI. sjazdu Komunistickej strany Sovietskeho sväzu, ďalej zvýšil svoje úsilie o plnenie smerníc XI. sjazdu KSČ pre dovŕšenie výstavby socializmu a vytvára predpoklady pre ďalšie zrýchlenie tempa rozvoja nášho národného hospodárstva a pre vyrovnanie kroku krajín socialistického sveta na spoločnej ceste ku komunizmu.

V roku 1958 sa zvýšil podľa predbežných údajov spoločenský produkt o viac než 7,9 % a národný dôchodok o 7,7 %.

Priemyselná výroba sa zvýšila o 11,3 % pri raste produktivity práce o 7,4 %. Náklady v priemysle sa znížili o 2,6 %. Úspešným plnením plánu výroby, produktivity práce a znižovania nákladov sme dosiahli vyšší zisk o 1161 mil. Kčs.

Tempo rastu národného dôchodku, priemyselnej výroby, produktivity práce a znižovania nákladov bolo v roku 1958 vyššie než v roku 1957.

Priaznivý vývoj pokračuje aj v tomto roku. Výroba v priemysle za 5 mesiacov sa oproti rovnakému obdobiu minulého roku zvýšila o 10,5 %, produktivita práce o 8 % a náklady za I. štvrťrok 1959 sa znížili o 0,2 % viacej než stanovil plán.

Na Slovensku tempo rastu priemyselnej výroby bolo rýchlejšie. Priemyselná výroba sa zvýšila o 13,7 %. Za 5 mesiacov tohto roku sa zvýšila o 12,4 %.

Čiastočne sa zlepšila aj rovnomernosť v plnení plánu. Zatiaľ čo v roku 1957 plán výroby nesplnilo 14 % podnikov, v roku 1958 sa znížil ich počet na 8 %.

Celkové investície činili 34,4 mld Kčs, tj. o 9,1 % viac než v predchádzajúcom roku. Investičný plán bol od roku 1952 prvý raz prekročený. Tak isto plán stavebných prác bol po dlhšom čase prekročený a splnený na 101,5 %. Pritom však tuná trvajú nedostatky v produktivite práce, vo mzdách a v nákladoch. Neboli celkom splnené aj úlohy v bytovej výstavbe. Napriek tomu sa však do užívania odovzdalo viac bytov ako v predchádzajúcom roku.

Celkový rozvoj národného hospodárstva bol spomalený zaostávaním poľnohospodárskej výroby, ktorá - ak vylúčime mimoriadne dobrú úrodu ovocia - ostala na úrovni roku 1957.

Obrat zahraničného obchodu sa zvýšil o 4,4 %, pritom so socialistickými krajinami o 8,5 %.

Ďalej sa zvýšila aj životná úroveň.

Príjmy všetkých pracujúcich sa zvýšili o 1600 mil. Kčs. Vklady vzrástli o 2818 mil. Kčs. Nákupy tovarov a objem platených služieb pre obyvateľstvo sa ďalej zvýšili, takže osobná spotreba od začiatku druhej päťročnice vzrástla o 17,6 %. Na bezplatné a veľmi zľavnené služby v školstve, kultúre, zdravotníctve, sociálnej starostlivosti a v telovýchove sa zo štátneho rozpočtu vydalo o 6,9 % viacej než v predchádzajúcom roku. Celkový priaznivý vývoj výroby sa prejavil aj v rozpočtovom hospodárení za rok 1958.

Tento prebytok bol dosiahnutý predovšetkým vyšším plnením príjmov než výdavkov a väčšou hospodárnosťou vo výdavkoch.

Priaznivé výsledky hospodárenia sa prejavili aj vo vlastných voľných zdrojoch podnikov, ktoré k 1. januáru 1959 činili 2104 mil. Kčs.

Rozpočtové príjmy boli splnené na 98,7 %. Z celkových príjmov štátneho rozpočtu činil podiel príjmov zo socialistického sektoru 84,7 %. Daň z obratu činila 51,1 % a odvody zisku 15,7 % z celkových rozpočtových príjmov.

Dane od obyvateľstva boli splnené bez dane zo mzdy na 100,5 %.

Rozpočtové výdavky boli splnené na 95,9 %. Z toho podiel na hospodárstvo činil 48,8 %, na kultúrne a sociálne opatrenia 38,5 %, na obranu a bezpečnosť 9,4 % a na správu 3,3 %. Výdavky na správu sa znížili oproti roku 1957 o 297 mil. Kčs, tj. o 9,7 %.

V rozpočte Slovenska, ktorý zahrnuje hospodárstvo riadené Sborom povereníkov včítane národných výborov,

Výdavky prevyšujú príjmy preto, lebo vo výdavkoch sú zahrnuté všetky výdavky národných výborov a výdavky na celú spoločenskú spotrebu.

Objem rozpočtov národných výborov činil 31. 269 mil. Kčs, tj. 34,1 % celoštátneho rozpočtu. Vlastné príjmy národných výborov boli splnené na 114,5 % a zverené príjmy na 100,9 %.

S krajskými národnými výbormi bolo dohodnuté, aby na základe komplexných rozborov sa národným výborom z ich rozpočtového prebytku vo výške 1292 mil. Kčs ponechalo 1026 mil. Kčs. Voľné prostriedky, ktoré spolu k 1. januáru 1959 činili 1343 mil. Kčs, môžu národné výbory vynaložiť na ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj svojho obvodu.

Po odpočítaní prebytku, ktorý zostane národným výborom, ostáva z celkového prebytku štátneho rozpočtu čiastka 1846 mil. Kčs, ktorá sa použije na posilnenie štátnych finančných rezerv. Rezervy, ktoré sú vytvárané úsilím všetkých pracujúcich, sú nutnou podmienkou ďalšieho zrýchľovania tempa a proporcionálneho rozvoja nášho národného hospodárstva.

Úsilie pracujúcich pod vedením nasej strany prinieslo v minulom roku veľmi významné skúsenosti, ktoré máme plne využiť v ďalšej našej práci.

1. Na prvom mieste treba vyzdvihnúť, že sa v minulom roku prikročilo k dôležitým opatreniam v zvýšení právomoci podnikov a národných výborov a k zavedeniu novej sústavy riadenia.

Napriek tomu, že tieto opatrenia sa len začali uskutočňovať, významne prispeli k dobrým výsledkom minulého roku a k zvýšenému úsiliu za efektívne hospodárenie v tomto roku.

Nová sústava riadenia, previerky efektívnosti a komplexné rozbory zoznamujú pracujúcich nielen s problémami ich pracoviska, ale aj celého podniku, okresu a spoločnosti.

Rozvoj aktivity pracujúcich pod vedením Komunistickej strany Československa a zvýšená úloha národných výborov a Revolučného odborového hnutia umožnili, že prejednávanie výsledkov hospodárenia pri komplexných rozboroch bolo otvorenejšie a kritickejšie a viacej sa zameriavalo na konkrétne opatrenia.

Je nutné, aby sa výsledky komplexných rozborov a dohodnuté opatrenia dôsledne uvádzali do života. Treba dosiahnuť, aby budúce komplexné rozbory za rok 1959 boli výsledkom a vyvrcholením sústavných ekonomických rozborov, ktoré sa bežne vykonávajú v priebehu roku na každom pracovisku a za najširšej účasti pracujúcich.

2. Na základe opatrení strany a vlády a uvedomelým úsilím pracujúcich, odborových organizácií a hospodárskych orgánov sa zlepšil vzťah medzi rastom produktivity práce a priemerných miezd, dôslednejšie sa uplatňovalo odmeňovanie podľa zásluhy a znížila sa absencia. Tým sa vytvorili dobré predpoklady pre úspešné uskutočnenie prestavby mzdovej sústavy.

Nová mzdová sústava sa dosiaľ skúša v 177 podnikoch, v ktorých sa dotýka 130. 000 robotníkov. Doterajšie výsledky zo 140 podnikov, kde sa nová mzdová sústava skúšala v apríli, potvrdzujú, že je správne, že nová mzdová sústava je zameraná na ďalšie zvýšenie efektívnosti a na vytváranie nových nadplánovaných zdrojov.

Pracujúci v 64 podnikoch pri skúšaní novej mzdovej sústavy v apríli dosiahli, že svoje mzdy zvýšili nie zo starých už vytvorených rezerv spoločnosti, ale z novo vytvorených zdrojov.

V Závode guličkových ložisiek v Brne-Líšni, kde nová mzdová sústava sa dotýka 6218 robotníkov, produktivita práce v apríli namiesto plánovaných 9 % sa zvýšila o 13,2 %. Tento rozdiel činí na 1 hodinu o 2,64 Kčs viacej výrobkov v priemere na 1 robotníka.

Plánované mzdové náklady na 1 Kčs vyrobeného tovaru v tomto podniku, ktoré činia 21 halierov, sa oproti plánu znížili o 1 halier, tj. o 5 %.

Rast produktivity práce a zníženie mzdových nákladov o 1 halier na 1 Kčs vyrobeného tovaru zabezpečili pracujúci týmito opatreniami:

tieto opatrenia sa potom premietli

do celkového dosiahnutého zníženia

mzdových nákladov na 1 Kčs výroby

ešte znížením podielu režijných

I keď sa mzdové náklady na 1 Kčs výrobku znížili, napriek tomu hodinová mzda robotníkov, ktorá bola predpokladaná

lebo pracujúci vyrobili za 1 hodinu viacej tovarov o 2,64 Kčs v priemere na 1 robotníka. Tento rast miezd je ekonomicky plne oprávnený, lebo je spojený s rastom výroby.