Odborové organizace našeho podniku jen v plzeňských závodech mají uzavřeno celkem 84 patronátů nad jednotnými zemědělskými družstvy v kraji. Jedná se o patronáty hlavně v pohraničních okresech Tachov, Stříbro a Horšovský Týn. Poněvadž se jedná vesměs o zaostávající JZD, je jim poskytována nejen politická, ale i materiální pomoc. Jsou přenášeny zkušenosti pracujících v otázkách plánování i v důslednosti kontroly výrobních úkolů do JZD, což přináší podstatné zlepšení situace v těchto družstvech. Do JZD zajíždějí také kulturní soubory a brigády ze závodů. Na vesnice zajíždějí i naši lékaři, kteří zde kromě lékařských prohlídek družstevníků i jejich dětí konají také osvětovou činnost zdravotnickými přednáškami.

Za přímé účasti a pomoci Revolučního odborového hnutí se stále rozšiřuje výstavba bytů, jeslí, mateřských škol, rozšířily se a zkvalitnily veřejné služby, i když zatím nelze říci, že by tyto plně uspokojovaly potřeby pracujících. S úspěchem byl zvládnut úkol přebudování nemocenského pojištění, jehož správu převzaly od státu odbory. Rozhodování o dávkách v nemoci, vysílání na léčení stalo se tak věcí pracujících samých.

l ochrana socialistického vlastnictví je nyní v našem podniku řešena tak, že provinilec je souzen soudružským soudem na dílně. Projednávána jsou zde drobná provinění před kolektivem na členských schůzích Revolučního odborového hnutí a výsledky této výchovné metody jsou účinnější než kdyby provinilý soudruh byl dán před lidový soud. Toto má daleko větší morální účinek, a co je na tom nejlepšího, že chybující je vrácen zpět do kolektivu pracujících a mezi ně také přijat.

Každým rokem roste počet pracujících, kteří za úspěšné plnění socialistických závazků jsou vybráni a doporučeni na rekreaci. V roce 1958 bylo vysláno na čtrnáctidenní výběrovou rekreaci 2063 pracujících z našeho podniku. Mimo to ve dvou rekreačních střediscích podniku strávilo po jednom týdnu v minulém roce celkem 3739 pracujících včetně jejich rodinných příslušníků.

Zvyšuje se i péče o děti pracujících. Jen v našem podniku bylo vysláno v roce 1958 na třítýdenní rekreaci v pionýrských táborech přes 1200 dětí, v letošním roce jich bude vysláno více jak 1800.

Soudružky a soudruzi, v usnesení IV. všeodborového sjezdu je celá řada opatření, která dává závodním výborům a hospodářským pracovníkům plnou pravomoc i odpovědnost. Je proto nutné, aby usnesení IV. všeodborového sjezdu byla přiznána platnost zákona. Tím také bude podtržena všeobecná právní závaznost obsahu usnesení a bude zdůrazněn velký politický význam úlohy odborové organizace.

Nyní bude záležet na tom, jak rychle odborové orgány a organizace uvedou toto usnesení do života tak, aby se stalo majetkem nejen odborářů, ale vedlo všechny pracující do boje za splnění všech úkolů, které před sebou máme. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Tým je poradie prihlásených rečníkov vyčerpané.

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? (Nikto.)

Do rozpravy sa nikto nehlási, je preto skončená.

Pred hlasovaním dávam ešte slovo k doslovu zpravodajcovi poslancovi Zupkovi.

Zpravodajca posl. Zupka: Vzdávam sa slova.

Podpredseda Valo: Pretože nebol podaný žiadny pozmeňovací návrh, dám hlasovať, ak bude s tým Národné zhromaždenie súhlasiť, o celom návrhu na vydanie zákona o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia naraz podľa predloženej zprávy výboru ústavnoprávneho.

Má voľakto nejaké námietky proti tomuto spôsobu hlasovania? (Nikto.)

Nemá.

Kto teda súhlasí s celým návrhom poslancov Zupku, Kozelku, Paška, Mátla, Závětu a druhov na vydanie zákona o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia, a to v znení predloženej zprávy výboru ústavnoprávneho, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

Je niekto proti? (Nikto.)

Zdržal sa voľakto hlasovania? (Nikto.)

Ďakujem. - Národné zhromaždenie tým jednomyseľne schválilo návrh poslancov Zupku, Kozelku, Paška, Mátla, Závětu a druhov na vydanie zákona o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia. (Potlesk.)

Tým sme prerokovali druhý bod poriadku schôdze.

Prerušujem schôdzu do 13,30 hod.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Zahajuji přerušenou 33. schůzi Národního shromáždění.

Budeme projednávat třetí bod pořadu, kterým je

3. Zpráva výboru ústavně právního k vládnímu návrhu zákona o změně pravomoci soudů a o změně a doplnění některých ustanovení z oboru soudnictví a státních notářství (tisk 344).

Zpravodajem je poslanec Štefánik, kterému dávám slovo.

Zpravodajca posl. Frant. Štefánik: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!

Súčasná etapa dovršovania socialistickej výstavby, ktorá sa stále rýchlejším tempom uberá vpred, prináša veľa zmien v celom našom životnom dianí a tieto zmeny si priamo vynucujú previesť niektoré podstatné úpravy v predpisoch o súdnom konaní. To hlavne tie, ktoré upravujú a riešia občiansko-právne vzťahy v našom živote, ktorá skutočnosť vyžaduje previesť novelizáciu niektorých ustanovení nášho občianskeho súdneho poriadku a spolu s tým tiež úpravu ďalších predpisov s týmto súvisiacich. Náš občiansky súdny poriadok, vytvorený súčasne s ďalšími justičnými kódexami v rokoch 1948 - 1950, nemôže už dnes v mnohých smeroch vyhovovať vývoju hospodárskych vzťahov a celkovému dnešnému stavu nášho spoločenského zriadenia. Veľmi naliehavá v tomto smere je najmä otázka riešenia pracovných sporov, ďalej prenesenie poručenskej a opatrovanskej agendy zo súdov na výkonné orgány národných výborov a ďalší rad zmien, ako aj doplňkov občiansko-právnych procesných predpisov. Toľko všeobecne.

Hlavným účelom úprav a zmien, obsiahnutých v predkladanom vládnom návrhu zákona, je ďalšie zjednodušenie a urýchlenie súdneho konania a súčasne tiež ďalšie priblíženie výkonu súdnictva pracujúcim.

Dovoľte mi, aby som menoval niektoré hlavné jednotlivosti predkladaného zákona.

Predkladaný návrh zákona má za účel predovšetkým: Previesť zo súdov do oboru právomoci národných výborov prevážnu časť poručenskej agendy a niektoré ďalšie úseky agendy opatrovanskej spolu s rozhodovaním o udeľovaní súhlasu k sobášu maloletých, duševne nedostatočne vyvinutých alebo postihnutých duševnou poruchou a takto zároveň dať výraz zásade, ktorá je dôsledne sledovaná i v sovietskom zákonodarstve, že súdy sa majú venovať najmä a predovšetkým rozhodovaniu sporov. Ďalším dôležitým účelom sledovaným zákonom, je previesť v obore občianskoprávneho konania zmeny, ktoré vyplývajú zo zavedenia rozhodčieho konania pre pracovné spory medzi zamestnancom a vedením pracoviska.

Ďalej upraviť niektoré občiansko-právne procesné ustanovenia, obsiahnuté v občianskom súdnom poriadku tak, aby sa docielilo podstatné zjednodušenie celého tohto konania. Konečne prevziať z doterajšieho rokovacieho poriadku tie ustanovenia, ktoré sa týkajú súdneho konania a ktorých prevzatie do občianskeho súdneho poriadku celkove zlepší prehľadnosť doterajších procesných predpisov.

Pokiaľ ide o prevedenie poručenskej a opatrovanskej agendy do oboru pôsobnosti národných výborov, pokladám za potrebné na ozrejmenie situácie uviesť toto: doteraz sú súdy príslušné, aby vykonávali všetky veci poručenskej a opatrovanskej starostlivosti a aby v určitých prípadoch dávali súhlas k uzavretiu manželstva, ačkoľvek tuná ide o činnosť v podstate administratívnej povahy. Ak dnes orgány starostlivosti o mládež, ktoré sú pri národných výboroch, prevádzajú šetrenie o vhodnosti umiestenia detí, ak sledujú ich výchovu, prevádzajú opatrenia na umiesťovanie detí v ústavnom zaopatrení, vyhľadávajú osoby vhodné na prevzatie poručníctva a ďalšie úkony, je logické, aby tieto orgány tiež poručníka, keď ho vyhliadli, potom ho i ustanovovali, brali ho do sľubu, odvolávali ho z funkcie, sledovali zabezpečenie majetku a ochranu majetkových práv dieťaťa atď.

Ak už dnes matričné orgány pri národných výboroch rozhodujú o niektorých prekážkach uzavretia manželstva, je len účelné a správne, aby orgány príslušné pre túto úlohu na národných výboroch, rozhodovali tiež o udeľovaní súhlasu k sobášu maloletých, osôb postihnutých duševnou poruchou, alebo osôb duševne nedostatočne vyvinutých. Takto sa docieli vhodné sústredenie celej tejto agendy.

Súdy boli doteraz kompetentné v poručenských veciach dozerať na správu majetku. I táto agenda odporuje novému ponímaniu úlohy súdov a preto je zaiste vhodné a veci prospešné preniesť i túto činnosť na orgány poverené starostlivosťou o mládež.

Podľa navrhovanej úpravy bude v budúcnosti v poručenských veciach súdom prináležať len schvaľovanie dôležitých opatrení a to takých, ktoré úzko súvisia s otázkou občianskeho práva hmotného. Ide tu napríklad o schválenie odmietnutia dedičstva, o súhlas k podaniu žaloby, ktorou sa majú uplatniť nároky maloletých, schválenie súdneho zmieru, ktorý uzatvára maloletý a pod. Tak isto bude i naďalej ešte potrebné ponechať súdom veci, ktoré sa týkajú osvojovania, lebo tuná ide veľmi často o riešenie zložitých vzťahov z oboru rodinného práva.

Vo svojej zpravodajskej zpráve chcel by som venovať viac pozornosti otázke zavádzania rozhodčieho konania vo veciach pracovných. Tak ako už bolo v predchádzajúcej zpravodajskej zpráve predsedu Ústrednej rady odborov, súdruha poslanca Zupku zdôraznené a vyzdvihnuté, chcel by som i ja vyzdvihnúť tú skutočnosť, že súčasnému vývoju a stavu našej spoločnosti už nevyhovuje spôsob, akým sa dosiaľ riešili a riešia spory, vznikajúce z pracovného pomeru. Doterajší spôsob, ktorý ponecháva riešenie sporných otázok celkom na koľaji súdneho rozhodovania, neprihliada na tú dôležitú a podstatnú skutočnosť, že vzniklý pracovný spor je otázkou celého kolektívu príslušného pracoviska a že je vecou predovšetkým tohto kolektívu, aby prispel k vyriešeniu sporných otázok, vzniklých medzi zamestnancom a vedením pracoviska. Táto skutočnosť je zovšeobecnená v záveroch IV. všeodborového sjazdu. V súlade so závermi tohto sjazdu a v záujme sústavného prehlbovania výchovnej a organizátorskej práce odborovej organizácie medzi pracujúcimi, ako i na posilnenie úlohy odborovej organizácie pri zlepšovaní pracovných a životných podmienok predkladaným návrhom zákona sa zavádza rozhodcovské konanie pre riešenie pracovných sporov medzi zamestnancom a vedením závodu tak, že ho bude vykonávať závodný výbor ROH alebo orgán, ktorý závodný výbor rozhodovaním vzniklých sporov poverí. V rozhodcovskom konaní takto prevádzanom sa spor bude riešiť na podklade pracovno-právnych predpisov a je tu daná možnosť, aby sa rozhodcovský orgán pokúsil o vybavenie sporu pokonávkou. Takto sa odstráni rad nedostatkov, ktoré sa javili na tomto úseku a vytvorením vhodných orgánov na závod och budú pracujúci priamo zapojení do rozhodovania o pracovných sporoch vlastných spolupracovníkov. Podľa navrhovanej úpravy bude sa toto rozhodcovské konanie vzťahovať na prevážnu časť sporov, vzniklých z pracovného pomeru. Na súdoch sa bude priamo rozhodovať len o tých sporoch, ktoré sa svojou povahou nehodia pre rozhodcovské konanie. Tak tomu bude napríklad pri prípadných sporoch o podnikové byty. Tuná totiž konanie úzko naväzuje na súdne konanie v nájomných veciach a nebolo by zaiste ani vhodné, aby sa vytvárala súbežná prax rozhodcovských orgánov a súdov. Podobne tomu bude i v tých závodoch, kde nie je ustanovený závodný výbor a na ktoré sa nevzťahuje ani pôsobnosť miestneho závodného výboru. Počet takýchto prípadov bude však s postupujúcim vývojom klesať, takže tu ide o opatrenie rázu prechodného.

Rozhodcovské konanie v pracovných veciach zamestnancov bude obligatórne, čo znamená, že súd bude môcť prejednávať pracovný spor len vtedy, ak by bolo predchádzajúce rozhodcovské konanie bezvýsledné. Ako som uviedol, rozhodčími orgánmi budú závodné, prípadne miestne výbory závodnej organizácie ROH. Závodné výbory budú môcť túto rozhodovaciu právomoc preniesť na dielenské výbory, poprípade na rozhodcovské orgány, ktoré k tomu účelu na závodoch sa zriadia. Proti rozhodcovskému výroku bude môcť účastník, ktorý nie je s rozhodnutím spokojný, podať námietku. V takom prípade môže vo veci znovu rozhodnúť závodný výbor ROH, ale len v tom prípade, ak on sám nevydal rozhodnutie, proti ktorému boli podané námietky. Ak závodný výbor nerozhodne, je povinný v termíne stanovenom smernicami odstúpiť návrh súdu. Zavedením rozhodcovského konania v pracovných veciach ďalej sa priblíži riešenie pracovných sporov pracujúcim v závodoch a umožní rozhodovať pracovné spory so znalosťou prostredia, v ktorom spor vznikol. Tým bude ďalej posilnená autorita pracovného kolektívu v závode a vytvoria sa predpoklady pre rýchle a spoločensky účelné odstraňovanie pracovných sporov. Táto nová závažná úloha, ktorá sa prenáša na odborové orgány, si vyžaduje, aby sa táto úprava v jednotlivých závodoch zavádzala postupne. Skúsenosti, ktoré sa získajú na pracoviskách s najvyspelejšími odborovými pracovníkmi, sa budú postupne rozširovať na ďalšie závody tak, aby sa nová úprava rozhodcovského konania v celom rozsahu uplatnila najneskoršie do konca roku 1960.

Pokiaľ ide o zmeny jednotlivých ustanovení občianskeho súdneho poriadku, uvediem aspoň niektoré. Je to predovšetkým pojatá zmena rozkazného konania, kde sa zvyšuje hranica, do ktorej je možno vydať platobný rozkaz zo 4000 Kčs na 5000 Kčs a ďalej sa novo ustanovuje, že u žaloby do 500 Kčs bude spravidla vydaný platobný rozkaz i vtedy, keď to žalobca priamo nenavrhuje. Pôjde tu napríklad o žaloby o zaplatenie nájomného, poplatkov za elektrický prúd, plyn a pod.

Podobný účel procesnej hospodárnosti, od stránenia zdĺhavosti a odbremenenia sleduje i navrhovaná zmena § 43 občianskeho poriadku, kde sa vyžaduje výstižné opísanie skutočnosti, ktoré opatrenie značne uľahčí súdu priebeh ústneho konania a na druhej strane však nepripustí, aby bol dotknutý záujem účastníkov.

Predkladaný návrh zákona spresňuje tiež ustanovenia o možnosti exekučného vyprázdnenia bytov. Upravuje tak isto spôsob overovania podpisov na listinách na štátnych notárstvach. Tuná sa prijíma rovnaká úprava ako pri overovaní na súdoch.

Zákonná úprava tiež doplňuje postup pri vymáhaní výživného pre maloleté deti. Značným nedostatkom doterajšej úpravy totiž bolo, že nepostihovala dosť účinne dlžníka, predovšetkým notorických neplatiteľov, ktorí vediac o zavedení konania menili zamestnávateľa skorej, ako o povolení exekúcie mohol byť jeho súčasný zamestnávateľ ako poddlžník upovedomený.

Navrhovaná zmena zákona o práve rodinnom súvisí se zmenou konania v rozvodových veciach, podľa ktorej v budúcnosti súčasne s výrokom o rozvode, budú upravené i vzťahy rodičov k maloletým deťom pre obdobie po rozvode. Predkladaná úprava sleduje zjednodušenie postupu súdov v konaní o rozvod, pri ktorom sa súčasne rozhodne o právach a povinnostiach rodičov k svojim maloletým deťom a k ich majetku.

Podľa doterajšej úpravy v rozvodovom konaní boli účastníkmi len manželia. Podľa nových ustanovení účastníkmi rozvodového konania sú i maloleté deti, ak sa v konaní o rozvod rozhoduje tiež o právach a povinnostiach k deťom.