Poslanec Cap: Súdružky a súdruhovia poslanci!

V Národnom zhromaždení, hlavne v poslednom období sú predmetom jednania zprávy a opatrenia, ktoré pomáhajú neustále prehlbovať vzájomný dobrý pomer medzi jednotlivými štátmi. Takáto činnosť je v úplnom súlade s tou mierovou politikou, ktorú prevádza naša ľudovodemokratická Československá republika pod vedením KSČ.

I na dnešnom našom zasadnutí, keď medzi ostatnými dôležitými zprávami prejednávame Konzulárny dohovor medzi ČSR a Albánskou ľudovou republikou, sledujeme ciele, neustále zlepšovať a uľahčovať vybavovanie vzájomných stykov medzi obyvateľmi oboch štátov.

Vzájomné styky medzi našou Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou sú už veľmi bohaté a neustále sa prehlbujú. Sú to hlavne styky na základe dohody o vedecko-technickej spolupráci a o výmene technických skúseností z 28. februára 1951, podľa ktorej sa uskutočňuje vzájomná výmena technických odborníkov a rozvíja sa výmena kultúrnych pracovníkov na základe dohody o kultúrnej spolupráci z 1. decembra 1952.

Existujú bohaté styky medzi obidvoma štátmi. Stúpa počet československých turistov, ktorí trávia svoju dovolenku na albánskom pobreží a rozširujú sa i dopravné styky. Práve z týchto dôvodov sa ukazuje, že je nutné upraviť a vzájomne rozšíriť konzulárne styky, ktoré sú doteraz vybavované medzi obidvoma štátmi len konzulárnymi oddeleniami veľvyslanectiev.

Po niekoľkých jednaniach medzi predstaviteľmi ČSR a Albánskej ľudovej republiky došlo ku konečnej dohode pri príležitosti návštevy straníckej a vládnej delegácie Albánskej ľudovej republiky v Československu v januári t. r. Konzulárny dohovor medzi ČSR a Albánskou ľudovou republikou byl podpísaný v Prahe dňa 16. januára 1959 a podpísal ho za ČSR minister zahraničných vecí súdruh Václav David a za albánsku stranu minister zahraničných vecí Behar Shtylla. Tento dohovor je dojednaný na rovnakých zásadách ako konzulárna dohoda uzavretá medzi ČSR a Sovietskym sväzom a NDR.

Súdružky a súdruhovia! Pri prejednávaní tejto dohody dovolte mi poznamenať, že i tento konzulárny dohovor svedčí o vzájomnom rešpektovaní a podpore medzi štátmi ľudovodemokratických štátov bez rozdielu ich veľkosti a hospodárskej vyspelosti. Svedčí aj o tom, že naše ľudovodemokratické zriadenie dokázalo odstrániť nielen vykorisťovanie človeka človekom, ale také vykorisťovateľské spôsoby nie sú známe ani v styku medzi jednotlivými štátmi ľudovodemokratického tábora. Preto existuje medzi nami vysoká vzájomná dôvera a snaha pomôcť tým zemiam, ktoré ešte snáď hospodársky nie sú tak vyspelé, ako naša Československá republika.

Na porade predstaviteľov komunistických a robotníckych strán členských zemí Rady vzájomnej hospodárskej pomoci v máji minulého roku v Moskve bolo mimo iného konštatované, že v súčasnosti, kedy sa hospodárske styky medzi socialistickými krajinami upevnili a nadobudli všestranného charakteru, má ďalší rozvoj foriem vzájomnej spolupráce, hlbšej špecializácie a kooperácie výroby vzájomne spojených odvetví národného hospodárstva zemí socialistického tábora zvlášť veľký význam.

Toto platí najmä pre Albánsku ľudovú republiku, ktorá si postavila na konci pätnásťročného perspektívneho plánu svojho hospodárskeho rozvoja vysoký cieľ: stať sa štátom hospodársky nezávislým a postaviť sa na vlastné nohy.

Keď aj len veľmi stručne hodnotíme opatrenia, ktoré albánsky ľud robí v poslednom období, vidíme, že napriek všetkým ťažkostiam úspešne napreduje v socialistickej výstavbe.

Dovoľte mi pripomenúť napríklad to, že vzhľadom na zvláštne postavenie Albánskej republiky, ktorá nie je obklopená priateľmi, ale prevážne kapitalistickými štátmi, je obzvlášť veľmi ťažké a namáhavé vybudovať z doteraz zaostalej krajiny priemyselne vyspelý socialistický štát. Pri tomto úkole vystupuje do popredia charakteristická vlastnosť albánskeho ľudu. Nielen jeho predstavitelia, ale všetok albánsky ľud dôsledne ide cestou socialistického budovania a spoločného úsilia o udržanie mieru vo svete. Vyjadrujeme preto obdiv albánskemu ľudu, ktorý tak jednotne a s odhodlaním buduje socializmus vo svojej vlasti.

Dvojročný plán predpokladal značný rast priemyslu a poľnohospodárstva. Úhrnná čiastka jeho investícií vo výške 4147 mil. lekov bola v podstate rozdelená medzi hlavné odvetvia albánskeho národného hospodárstva, t. j. priemysel, dopravu, banskú ťažbu a poľnohospodárstvo. Celkove zvýšenie výroby - v porovnaní s rokom 1938 - činilo koncom dvojročnice štvornsobok tejto výroby. Socialistický sektor koncom roku 1950 tvoril už 95 %.

Dvojročný plán nemohol ešte odstrániť technickú a hospodársku zaostalosť zeme, ktorá pred druhou svetovou vojnou patrila k najzaostalejším krajinám v Európe. No, predsa svoj úkol splnil. Boli obnovené vojnou poškodené a zničené zariadenia najdôležitejších odvetví národného hospodárstva a predvojnová výroba zvýšená skoro štyrikrát.

Na druhom sjazde Albánskej strany práce bol dňa 31. 3. 1952 prejednaný a schválený prvý päťročný plán rozvoja národného hospodárstva Albánskej ľudovej republiky v rokoch 1951-1955. Ako základný hospodársky úkol určuje II. sjazd Albánskej strany práce vytvoriť do konca I. päťročnice v Albánsku hospodársku základňu tak, aby sa Albánia zmenila zo zaostalej krajiny agrárnej v krajinu agrárne priemyselnú.

Tieto úkoly boli v hrubých rysoch dosiahnuté. V porovnaní s prvým rokom I. päťročnice vzrástla priemyselná výroba o 179 %. Pri celkovom posúdení výsledkov I. päťročnice možno konštatovať, že sa objem výroby za túto dobu skoro zdvojnásobil.

Mimoriadnu pozornosť venoval hospodárskym problémom III. sjazd Albánskej strany práce. Opierajúc sa o veľkorysú pomoc Sovietskeho sväzu a zemí ľudových demokracií, schválil návrh smerníc pre II. päťročný plán na roky 1956-1960. Ako hlavný úkol II. päťročnice bol stanovený ďalší rozvoj priemyslu, najmä banského, predovšetkým na základe úplného využitia existujúcich výrobných kapacít a mobilizácie vnútorných rezerv. Celkový objem priemyselnej výroby má vzrásť o 92 %.

Hutnícky priemysel bude slúžiť ako základňa pre rozvoj ostatných odvetví národného hospodárstva.

Zvýšenú pozornosť venuje II. päťročnica otázke poľnohospodárskej výroby. Rozvoj poľnohospdárstva má v dôsledku reorganizácie poľnohospodárskej výroby dosiahnuť na podklade kolektivizácie takého stupňa, že Albánia bude v chlebovinách úplne sebestačná.

V súčasnej dobe sa plní so zdarom štvrtý rok II. päťročnice. Hrubá priemyselná výroba vzrástla v porovnaní s predvojnovým obdobím štvornásobne. Veľký úspech dosiahla Albánia v ťažbe svojho nerastného bohatstva. Z 25 dôležitých nerastov ako asfalt, chróm, meď, uhlie, železonikelnatá ruda atď. patrí prvé miesto nafte. Albánski naftári vyťažili už v roku 1957 o 140 000 ton nafty viac, ako stanovil plán na posledný rok druhej päťročnice.

Albánsky priemysel dnes vyrába na jednoho obyvateľa viac chrómu, nafty, medi a uhlia ako Grécko, Itália, alebo Turecko. Prosperujú novovybudované odvetvia priemyslu, ku ktorým patrí v Albánskej ľudovej republike kovoobrábací, textilný, energetický, gumárenský a potravinársky priemysel, na založení ktorých sa podieľa Sovietsky sväz, ČSR a niektoré zeme ľudovej demokracie.

Socialistickou prestavbou prechádza i albánske poľnohospodárstvo. Dnes je v tejto zemi cez 1912 JRD. Po oslobodení získalo albánske poľnohospodárstvo na 180.000 ha úrodnej pôdy, takže sa teraz zaseje o 80 % väčšia plocha ako pred vojnou. Socialistický sektor zaujíma už vyše 70 % osevnej pôdy. Preto schválilo plénum ÚV dodatky k druhému päťročnému plánu, podľa ktorých do konca roku 1959 bude dosiahnuté tej úrovne výroby, ktorá by podľa smerníc III. sjazdu Albánskej strany práce bola dosiahnutá až na konci roku 1960, t. j. o rok skôr ako stanovil II. päťročný plán.

Dodatky k II. päťročnému plánu sú súčiastkou perspektívneho plánu rozvoja albánskeho národného hospodárstva behom budúcich pätnástych rokov, na ktorom pracovali sovietski odborníci spoločne s albánskymi odborníkmi v roku 1957 v hlavných hospodárskych odvetviach.

Keď hovoríme o význame Albánie po stránke hospodárskej musíme zdôrazniť, že Albánia je na suroviny veľmi bohatá. Táto okolnosť má pre nás veľký význam z dôvodu, že stojíme pred úkolom rozšírenia nášho hutníckeho priemyslu, máme pred sebou úkol výstavby veľkého hutného kombinátu pri Košiciach, a potrebujeme hodne chrómu a niklu, ktorý dnes dovážame buď kompenzáciou za naše výrobky alebo za tvrdú valutu. A práve tu v spolupráci s Albániou sa nám naskytujú veľké hospodárske možnosti.

Už doteraz podiel Československa na zahraničnom obchode Albánskej ľudovej republiky činí zhruba 16 %. Tradičnými položkami československého dovozu z Albánie sú chrómová ruda, asfalt, tabak, kožušiny, meď. Tieto položky obnášajú takmer 85 % celého nášho dovozu z Albánie.

Československý vývoz do Albánie do roku 1952 predstavoval prevážne tovar širokej spotreby. Štruktúra nášho vývozu sa zmenila až po uzavretí prvej dlhodobej dohody, na základe ktorej sme začali do Albánie vyvážať hlavne doplňujúce zariadenie pre výstavbu albánskeho priemyslu, autá, stroje, náhradné dielce, válcovaný materiál a pod.

Naše styky a spoluprácu s Albánskou ľudovou republikou možno teda plným právom charakterizovať ako styky a spoluprácu dvoch krajín budujúcich socializmus. Takéto styky neexistujú medzi imperialistickými štátmi. V imperialistických štátoch napriek veľkej propagande existujú stále rozpory, ktoré vznikajú zo snahy o vzájomné vykorisťovanie. Veď spôsob kapitalistického života, ktorý u nich tak radi nazývajú "slobodným životom" je budovaný na vzájomnom okrádaní. Tak ako vykorisťujú svojich robotníkov, rovnako sa snažia i v rámci medzinárodného styku vykorisťovať hlavne štáty, ktoré sú hospodársky menej vyvinuté a slabšie.

Z tejto snahy vyplýva aj ich celá vojenská politika. Honba za čo najväčším ziskom i za tú cenu, že by ľudstvo uvrhli do nesmierneho utrpenia a nešťastia. Ľudovodemokratické štáty, na čele s veľkým Sovietskym sväzom, stoja pevne na pozíciách mierovej politiky. Preto budeme naďalej podporovať a prehlbovať svoje vzájomné dobré styky.

Zahraničný výbor prejednal na svojej schôdzke Dohovor a doporučuje, aby Národné zhromaždenie prijalo toto schvaľovacie uznesenie:

"Národné zhromaždenie Republiky československej súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou, podpísaným v Prahe dňa 16. januára 1959." (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Hlási sa niekto do rozpravy? (Nikto.)

Do rozpravy sa nikto nehlási, budeme preto hlasovať a to podľa predloženej zprávy výboru zahraničného.

Sú nejaké námietky proti tomuto spôsobu hlasovania? (Neboli.)

Nie sú.

Kto teda súhlasí s tým, aby Národné zhromaždenie Republiky československej vyslovilo súhlas s Konzulárnym dohovorom medzi Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou, podpísaným v Prahe dňa 16. januára 1959, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

Je niekto proti? (Nikto.)

Zdržal sa voľakto hlasovania? (Nikto.)

Ďakujem. - Národné zhromaždenie tým prejavilo s týmto dohovorom svoj jednomyselný súhlas.

Tým sme prerokovali tretí bod denného poriadku.

Posledným bodom dnešného denného poriadku je

4. Spoločná zpráva výboru ústavnoprávneho a výboru rozpočtového a hospodárskeho o vládnom nariadení č. 15/1959 Zb., zo dňa 6. marca 1959, o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora, vydanom podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 63/1958 Zb., o druhom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Republiky československej (tlač 310).

Zpravodajcom je poslanec Toman, dávam mu slovo.

Poslanec Toman: Vážené Národní shromáždění!

Výbor rozpočtový a hospodářský a výbor ústavně právní ve společné schůzi dne 11. května 1959 projednávaly vládní nařízení ze dne 6. března 1959 č. 15/1959 Sb., o opatřeních týkajících se některých věcí užívaných organizacemi socialistického sektoru. Jde o vládní nařízení s mocí zákona, které bylo vydáno podle zmocnění obsaženém v § 10 odst. 1 a 2 zákona č. 63/1958 Sb., o druhém pětiletém plánu rozvoje národního hospodářství Republiky československé a které tudíž vyžaduje, aby bylo Národním shromážděním schváleno.