Budeme nyní hlasovat o dalším zákonném opatření.

Kdo souhlasí se zákonným opatřením předsednictva Národního shromáždění ze dne 29. května 1958 o další úpravě odkladu placení a úrokování některých peněžitých závazků členů jednotných zemědělských družstev, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. - Tím Národní shromáždění jednomyslně schválilo i toto zákonné opatření.

Tím je projednán druhý bod schváleného pořadu.

Přistoupíme k projednávání třetího bodu denního pořadu, kterým je

3. Zpráva předsedy vlády o výsledcích porad v Moskvě.

Prosím předsedu vlády soudruha Viliama Širokého, aby se ujal slova.

Predseda vlády V. Široký (uvítaný potleskom): Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!

Koncom mesiaca mája sa konali v Moskve dve porady veľkého významu. Bola to porada predstaviteľov komunistických a robotníckych strán členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci za účasti Čínskej ľudovej republiky a ostatných ázijských socialistických štátov a porada Politického poradného výboru členských štátov Varšavskej zmluvy.

V Deklarácii komunistických a robotníckych strán socialistických štátov z novembra lanského roku sa hovorí, že socialistické státy ustanovili medzi sebou na základe plnej rovnoprávnosti, vzájomných výhod a súdružskej vzájomnej pomoci širokú hospodársku a kultúrnu spoluprácu, ktorá má dôležitú úlohu v upevňovaní hospodárskej a politickej nezávislosti každej socialistickej krajiny a v upevňovaní celého socialistického spoločenstva. V Deklarácii sa ďalej hovorí, že socialistické štáty budú medzi sebou aj naďalej rozširovať a zdokonaľovať hospodársku a kultúrnu spoluprácu.

Porada predstaviteľov komunistických a robotníckych strán členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci bola veľmi dôležitým krokom k ďalšiemu prehlbovaniu a zdokonaľovaniu hospodárskej spolupráce medzi socialistickými štátmi. Účastníci porady došli k jednomyseľnému záveru, že doterajšie formy hospodárskej spolupráce zohrali vynikajúcu úlohu v rozvoji hospodárstva socialistických štátov a vytvorili historicky nové vzťahy medzi nimi. Vychádzajúc z potrieb ďalšieho rýchleho rozvoja ekonomiky socialistických štátov porada súčasne konštatovala, že existujú všetky predpoklady a možnosti prejsť k vyšším formám hospodárskej spolupráce, k špecializácii a kooperácii vo výrobe na podklade medzinárodnej socialistickej deľby práce, a to najmä pri spoločnom rozvíjaní surovinovej a energetickej základne a v strojárenskej výrobe. Táto vyššia forma hospodárskej spolupráce v duchu proletárskeho internacionalizmu a vzájomnej pomoci umožní všetkým krajinám využiť výhody sústredenia síl a zdrojov na vyriešenie hlavných problémov spoločných všetkým socialistickým štátom, zavedenie veľkosériovej výroby a tým zníženie vlastných nákladov a dosiahnutie vysokej úrovne spoločenskej produktivity práce.

Dôsledné uskutočňovanie zásad medzinárodnej socialistickej deľby práce umožní, aby štáty svetovej socialistickej ekonomickej sústavy v svojom nepretržitom vývoji urobili rozhodujúci krok vpred v mierovom ekonomickom súťažení s kapitalizmom. Objem priemyselnej výroby jednotlivých členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci ako celku sa do roku 1965 oproti terajšej úrovni fakticky zdvojnásobí. Priemyselná výroba Sovietskeho sväzu sa v tomže čase významne priblíži k objemu priemyselnej výroby USA. Čínska ľudová republika, ktorá míľovými krokmi rozvíja svoju ekonomiku, vytýčila si - využívajúc svoje mohutné prírodné a ekonomické zdroje - úlohu dostihnúť vo výrobe železa a ocele v historicky krátkom čase Angliu - druhý hospodársky najvyvinutejší kapitalistický štát. Aj ostatné socialistické štáty si kladú smelé úlohy v mierovom ekonomickom súťažení s kapitalistickými štátmi. Kladú pritom na misku váh nielen všestrannú prevahu svojho politického zriadenia a silu oslobodenej práce miliónov, ale aj prednosti svojej socialistickej ekonomickej sústavy. A bude to práve zdokonaľovanie hospodárskej spolupráce medzi socialistickými štátmi, špecializácia a kooperácia, ktorá vynikajúcou mierou prispeje k tomu, že sa v ekonomickom súťažení obidvoch sústav jazýček na váhach skoro, rozhodne a definitívne nakloní smerom k socializmu.

Je preto pochopiteľné, že výsledky moskovskej porady sa stretli s živým ohlasom nielen v štátoch socialistického tábora, ale na celom svete. Porada demonštrovala jednotu štátov socialistického tábora v nazeraní na spôsob riešenia otázok medzinárodnej socialistickej deľby práce a ich pripravenosti riešiť s tým súvisiace konkrétne otázky. Bola dokladom ochoty jednotlivých štátov urobiť v duchu zásad proletárskeho internacionalizmu a súdružského pochopenia pre potreby druhých všetko, čo môže napomáhať rýchlemu rozvoju výrobných síl a spoločnému všestrannému vzostupu.

Toto nové víťazstvo socialistickej ekonomickej sústavy zaznamenávame v čase, keď s neúprosnou logikou ekonomických zákonov kapitalizmu končí obdobie takzvanej "večnej prosperity", keď sa stále ostrejšie rysuje v kapitalistických štátoch rozvíjajúca sa hospodárska kríza. Od septembra minulého roku do februára tohto roku poklesla priemyselná výroba USA o 11 až 12 %, nezamestnanosť sa zvýšila podľa oficiálnych údajov z 2,5 miliónov na 5,2 miliónov osôb. Citeľne poklesol počet objednávok, zmenšila sa investičná činnosť, vzrástlo nevyužitie výrobných kapacít, zvýšili na zásoby. V západoeurópskych krajinách začínajú už pociťovať prejavy poklesu. Vrchol konjunktúry bol prekročený.

Rozvíjajúca sa kríza v kapitalistických štátoch znovu dokumentuje správnosť leninských poučiek o vývoji kapitalizmu v období jeho všeobecnej krízy, o prudkom zostrení konkurenčných bojov medzi imperialistickými mocnosťami o odbytištia a sféry vplyvu. Ukazuje sa, že stroskotávajú pokusy imperialistov a ich vlád všemožným spôsobom oddialiť alebo zmierniť krízu. Jej dôsledky v plnej ťarche doľahnú na pracujúce masy.

Niet pochýb o tom, že stále silnejšie bude pôsobiť na pracujúce masy v kapitalistických štátoch príklad svetovej socialistickej sústavy, ktorá rozvíja ekonomiku všetkých štátov v záujme každého jednotlivého štátu socialistického tábora, v ktorom neplatia dravčie zákony neľútostnej konkurencie a požierania slabších partnerov silnejšími, ale zásady proletárskeho internacionalizmu a vzájomnej pomoci. Stále silnejšie bude pôsobiť príklad svetovej socialistickej hospodárskej sústavy, ktorá nielen nepozná krízy, ale neustálym rozvíjaním princípov medzinárodnej socialistickej deľby práce nepretržite upevňuje a rozširuje socialistický svetový trh a vytvára predpoklady pre stabilizovaný, nerušený rozvoj každého socialistického štátu v súlade s jeho ekonomickými a prírodnými podmienkami a v súlade so spoločným záujmom všetkých socialistických štátov.

V socialistickom svete, ktorého centrom je Sovietsky sväz, je práve Sovietsky sväz mohutnou, rýchle sa rozvíjajúcou základňou a zdrojom vedeckého, technického a ekonomického rozvoja, o ktorý sa môžu ostatné krajiny opierať, odkiaľ sa im dostáva všemožná podpora a pomoc, aby tak vo veľmi priaznivých podmienkach mohli maximálnymi tempami rozvíjať svoje hospodárstvo v súlade so záujmami socialistických národov, v súlade s potrebami pracujúceho ľudu.

Na XI. sjazde Komunistickej strany Československa bolo konštatované, že by sme neboli mohli dosiahnuť také úspechy v rozvoji národného hospodárstva a životnej úrovne ľudu, keby sme sa neboli opierali o veľkorysú pomoc a spoluprácu so Sovietskym sväzom, o spoluprácu s ostatnými socialistickými štátmi. Dnes, keď XI. sjazd Komunistickej strany Československa mohol vytýčiť heslo "Dovŕšiť socialistickú výstavbu v našej vlasti", je čoraz zrejmejšie, že neodmysliteľnou súčasťou a podmienkou splnenia tejto historickej úlohy je ďalšie zintenzívnenie a všestranné prehĺbenie tejto medzinárodnej socialistickej spolupráce. Čím väčšie pokroky a úspechy tuná dosiahneme, tým viac pomôžeme sebe a záujmom celého spoločenstva socialistických krajín. Preto posudzujeme a budeme posudzovať svoje vlastné problémy v ich nedielnej jednote so záujmami celého socialistického tábora, vedomí si toho, že môžeme čestným podielom prispieť spoločnej veci, ako aj že môžeme dosahovať úspechy len vtedy, ak sa budú úspešne rozvíjať aj ostatné socialistické štáty.

Naša ekonomika má, ako je známe, neucelenú surovinovú základňu a pritom už vysoko rozvinutý spracovateľský priemysel. Získavame suroviny rozsiahlym dovozom, za ktorý platíme predovšetkým vývozom hotových výrobkov, najmä strojárenských. Aj z tohto dôvodu hrá v našej ekonomike mimoriadnu úlohu zahraničný obchod. Musí nám teda veľa záležať na tom, ako stabilne zabezpečujeme potrebný dovoz a ako stále sú naše odbytištia pre vývoz. Preto tak usilujeme o rozšírenie svojich ekonomických vzťahov k socialistickým štátom, o ich plánovité vytváranie a upevňovanie, o prehlbovanie medzinárodnej socialistickej deľby práce, lebo podstatne ovplyvňujú stabilitu celého nášho hospodárskeho rozvoja.

Predstavme si len na chvíľu, súdružky a súdruhovia, že by u nás nebolo ľudovodemokratické zriadenie. Predstavme si, v akej situácii by dnes bolo naše hospodárstvo, aké perspektívy by mal život nášho pracujúceho ľudu na prahu hospodárskej krízy. To nie je len akási abstraktná, akademická predstava. To je ešte stále živá skúsenosť väčšiny nášho ľudu. Len si spomeňme, s akou intenzitou sa v našom hospodárstve, pripútanom tisícorakými zväzkami k monopolom mocných imperialistických štátov prejavila hospodárska kríza. Spomeňme si, aká ostrá a ničivá bola u nás reakcia na každý výkyv ekonomiky kapitalistických krajín, ako ničivo sa prejavila kríza na životnej úrovni pracujúcich más. V obdobnej situácii, ako bolo kapitalistické Československo, je teraz už rad štátov kapitalistického sveta.

Socialistické Československo má dnes celkom iné starosti. Víťazná socialistická revolúcia a uskutočnená socialistická industrializácia vyriešili raz navždy problém nezávislosti nášho hospodárstva a jeho stability v prospech všetkého ľudu tým, že začlenili našu ekonomiku do svetovej ekonomickej sústavy socializmu, ktorá nepozná krízy a v ktorej naša republika našla svoje pevné a čestné miesto. (Potlesk.) Odtiaľ istota, s akou sa náš ľud díva do budúcnosti, odtiaľ ekonomická a politická sila našej krajiny a jej medzinárodná autorita a váha.

Preto tak vysoko hodnotíme významný pokrok, ktorý znamenali moskovské porady v procese prehĺbenia medzinárodnej socialistickej deľby práce, špecializácie a kooperácie vo výrobe. Účastníci porady komunistických a robotníckych strán členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci došli k jednomyseľnému záveru, že treba mať na zreteli predovšetkým praktickú stránku zdokonaľovania hospodárskej spolupráce. Bola dosiahnutá jednota názorov v tom, že ďalšie spoločné práce treba zamerať predovšetkým na vybrané kľúčové otázky surovinovej a energetickej základne a strojárenskej výroby. Už z týchto problémov samotných vidno, že ide v rovnakej miere o problémy socialistických krajín ako celku i o naše hlavné problémy vlastné.

Oblasť surovinovej základne zaostala v minulých rokoch vo všetkých ľudovodemokratických štátoch. Odstránenie úzkych miest v oblasti surovinovej, palivovej a energetickej základne je základným predpokladom ďalšieho rýchleho rastu ekonomiky štátov svetovej socialistickej sústavy. Jednou z najzávažnejších spoločných úloh je rozvoj energetickej základne. To však vyžaduje predovšetkým podstatne zvýšiť ťažbu uhlia, zabezpečiť dodávky nafty, zvýšiť vzájomné dodávky elektrickej energie a využiť vodné zdroje Dunaja. Pritom nejde len o kvantitatívne zabezpečenie rozvoja energetickej základne. V nemenšej miere ide aj o to, aby sa podstatne zvýšil podiel tekutých palív a plynu a znížil podiel pevných palív, nakoľko pevné palivá sú niekoľkonásobne drahšie ako palivá tekuté a plynné. V tomto smere vychádza Sovietsky sväz maximálne v ústrety potrebám ľudovodemokratických štátov dodávkami nafty.

Nemenej vážnou otázkou z hľadiska rozvoja ľudovodemokratických štátov je podstatné zvýšenie výroby čiernych kovov. Ide o to, aby boli vypracované návrhy, ako maximálne rozvinúť čiernu metalurgiu v ľudovodemokratických štátoch na základe známych zásob koksovateľného uhlia, rozvoja ťažby železných rúd v ľudovodemokratických štátoch a dodávok sovietskych železných rúd, ako aj o to, vypracovať návrhy na spôsob plného zabezpečenia potrieb ľudovodemokratických štátov v čiernych kovoch. Československo je jedným z ľudovodemokratických štátov, ktorý má predpoklady pre rozvoj čiernej metalurgie na základe kvalitného koksovateľného uhlia, vlastných ohňovzdorných materiálov, rozšírenia ťažby železných rúd a rastúceho dovozu sovietskych železných rúd. Spolupráca ľudovodemokratických štátov v tejto oblasti pomôže pri správnom rozmiestnení rozvoju metalurgie s prihliadnutím k surovinovým možnostiam jednotlivých krajín. Súčasne bude možné stavať veľké jednotky, najmä stanoviť najvhodnejšie rozmiestnenie výstavby veľkých valcovacích tratí a vzájomné dodávky základných druhov valcovaného materiálu. Rovnako je v záujme všetkých štátov, aby bol rozpracovaný maximálny rozvoj farebnej metalurgie, a to najmä medi, olova, zinku a hliníka.

Chemický priemysel je jednou z oblastí, kde si všetky socialistické štáty ukladajú veľké úlohy. Takto aj nám XI. sjazd Komunistickej strany Československa uložil zabezpečiť rýchly rozvoj nášho chemického priemyslu. Je v záujme všetkých štátov rozpracovať návrhy maximálneho rozvoja chemického priemyslu na základe optimálneho využitia surovinových zdrojov jednotlivých štátov. Ide najmä o výrobu syntetického kaučuku, umelých vlákien, plastických hmôt a umelých hnojív.

Dôležité miesto z hľadiska urýchlenia rozvoja výrobných síl má strojárenský priemysel. Doterajší rozvoj strojárenského priemyslu v ľudovodemokratických štátoch málo využíval výhody medzinárodnej špecializácie a kooperácie. V ľudovodemokratických štátoch sa spravidla rozvíjala výroba celého sortimentu strojárenských výrobkov. V dôsledku toho sa vyrába v malých sériách a často na neuspokojivej technickej úrovni. Pritom existencia socialistického trhu dáva možnosť aj ekonomicky malým ľudovodemokratickým štátom využiť všetky výhody, ktoré majú veľké krajiny. Máme totiž možnosť organizovať výrobu v optimálne veľkých sériách a vzájomne si strojárenské výrobky dodávať. Otázka ďalšieho prehĺbenia deľby práce, špecializácie a kooperácie na rozhodujúcich úsekoch strojárenskej výroby medzi ľudovodemokratickými štátmi tak, aby sa v porovnaní s dnešným stavom dosiahlo podstatné zníženie nákladov na jednotku výroby a zvýšenie technickej úrovne vyrábaných strojov a zariadení, bola jednou z tých otázok, ktoré Rada vzájomnej hospodárskej pomoci rozpracovala.

Uplatnenie zásad špecializácie a kooperácie v strojárenstve znamená aj pre nás uskutočniť ďalšie zmeny v štruktúre strojárenskej výroby. Tieto zmeny nám umožnia vyrábať väčšie série, zvýšiť produktivitu práce a znížiť vlastné náklady. Súčasne otvoria našim robotníkom a technikom široký priestor pre uplatnenie ich schopností a tvorivého talentu, lebo práve pre vysokú zdatnosť našich robotníkov a technikov sa počíta s tým, že prevezmeme výrobu technicky náročných moderných strojov a zariadení. Vzhľadom na značný objem a skladbu nášho strojárenského vývozu preberáme tiež veľkú zodpovednosť za to, že sa naše výrobky svojou kvalitou vyrovnajú najvyššej svetovej úrovni.

Majúc na zreteli predovšetkým praktickú stránku prehlbovania hospodárskej spolupráce, došli účastníci porady predstaviteľov komunistických a robotníckych strán členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci k záveru, že je potrebné posilniť úlohu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a jej orgánov. Stanovenie konkrétnych kľúčových ekonomických problémov a praktická nutnosť riešiť tieto problémy v pomerne krátkom čase tak, aby sa mohli stať základom plánu rozvoja národného hospodárstva členských štátov Rady na obdobie do roku 1965, vyžaduje, aby rovnako konkrétne boli stanovené lehoty a potrebné technicko-organizačné opatrenia pre vyriešenie týchto problémov. Týmito otázkami predovšetkým zaoberalo sa zasadnutie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci v Bukurešti, ktoré sa konalo v minulých dňoch a kde boli prijaté konkrétne oparenia.

Socialistické štáty uskutočňujú v súlade so zásadami moskovskej porady uvedené princípy už v praxi prostredníctvom viacstranných i dvojstranných rokovaní a dohôd.

Rozhodujúci, zásadný význam pre rozvoj našej ekonomiky má ďalší rozmach hospodárskej spolupráce so Sovietskym sväzom, veľká pomoc, ktorú nám Sovietsky sväz poskytuje dlhodobými dodávkami základných surovín pre rozvoj priemyslu a poľnohospodárskych produktov pre zásobovanie obyvateľstva. Tieto dodávky spolu s dlhodobe zabezpečeným odberom výrobkov nášho priemyslu sú mimoriadne významným stabilizačným činiteľom v našej ekonomike. Hospodárska spolupráca so Sovietskym sväzom, včítane nezištnej vedecko-technickej pomoci, je významným zdrojom technického rozvoja československého národného hospodárstva. Zvláštny význam má naše spoločné úsilie o odstránenie úzkych miest v národnom hospodárstve. Sovietsky sväz nám dlhodobe zabezpečuje najmä dodávky veľkého množstva železnej rudy, farebných kovov, nafty, bavlny a obilia, ako aj odber veľkého množstva výrobkov nášho strojárenstva.

Úspešne sa rozvíja hospodárska spolupráca aj s ostatnými štátmi. Tak napríklad medzi našou republikou a Poľskou ľudovou republikou bola uzavretá dohoda o našej účasti na rozšírení ťažby uhlia v Poľsku. S Poľskou ľudovou republikou sme ďalej uzavreli dohodu o spolupráci pri výstavbe zariadenia pre ťažbu síry a o dodávkach síry z Poľska, s Albánskou ľudovou republikou dohodu o účasti na rozvíjaní ťažby a dodávkach železnonikelnatej rudy. Okrem toho prejednávame s Rumunskou ľudovou republikou spoločnú výstavbu elektrárne na rumunský zemný plyn o výkone 600 MW.