Rastúci význam v ekonomike našej i ostatných socialistických štátov majú hospodárske styky s ázijskými socialistickými štátmi, najmä s Čínskou ľudovou republikou. Hospodárske styky s týmito krajinami stále viacej prerastajú rámec púhej obchodnej výmeny a významne ovplyvňujú deľbu práce medzi socialistickými štátmi. To bolo dokumentované aj tým, že predstavitelia týchto štátov sa zúčastnili moskovskej porady a vyjadrili svoju ochotu mať aktívny podiel na hospodárskej spolupráci medzi socialistickými štátmi.

Ako vidno, súdružky a súdruhovia, proces uvedomelej a plánovitej deľby práce medzi socialistickými štátmi sa úspešne rozvíja. My z našej strany považujeme za svoju povinnosť zo všetkých síl pomáhať pri jeho urýchlení.

Pritom budeme prirodzene usilovať o rozvoj hospodárskych a obchodných stykov aj s nesocialistickými štátmi, ako nám to ukladajú záujmy našej politiky mierového spolunažívania. Vychádzame z toho, že vzájomné výhodné ekonomické a obchodné styky slúžia veci mieru a porozumenia medzi národmi. Pri rozvíjaní našich ekonomických stykov s nesocialistickými štátmi venujeme trvalú pozornosť rozširovaniu hospodárskej spolupráce s krajinami hospodársky menej vyvinutými, ktoré len nedávno dosiahli samostatnosť a v zápase proti nátlaku imperialistov usilujú o rozvoj vlastného národného hospodárstva.

Rozvoj medzinárodnej socialistickej deľby práce sa stáva stále významnejším činiteľom svetového vývoja. Značne urýchľuje rozvoj výrobných síl socialistických štátov, zvyšuje moc a silu svetovej socialistickej sústavy. Je dôležitým činiteľom v boji národov proti imperialistickému nátlaku a vmešovaniu, proti nástrahám vojnychtivých kruhov. Je mocnou silou v zápase za víťazstvo socializmu v ekonomickom súťažení s kapitalizmom.

Súdružky a súdruhovia, vážené Národné zhromaždenie!

Bezprostredne po porade predstaviteľov komunistických a robotníckych strán členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci konala sa v Moskve porada Politického poradného výboru členských štátov Varšavskej zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Toto zasadnutie a Deklarácia, ktorá bola na ňom prijatá, sú dôležitým prínosom pre zosilnenie boja všetkých mierumilovných síl sveta za odvrátenie hrozby novej vojny, za dosiahnutie zmiernenia medzinárodného napätia. Zasadnutie Politického poradného výboru vyznelo v mocnú výzvu nepripustiť ďalšie kroky smerujúce k zhoršeniu napätej situácie v Európe a vo svete, ale naopak, dosiahnuť rozhodné opatrenia pre posilnenie mieru.

V čase, keď západné mocnosti v čele s USA podnikajú sústavné kroky, ktoré vedú k zostreniu medzinárodnej situácie, prichádzajú členské štáty Varšavskej zmluvy s novými iniciatívnymi návrhmi. Ich prijatie západnými mocnosťami umožnilo by obnoviť dôveru medzi štátmi, vytvorilo by vhodné podmienky pre dosiahnutie dohody v sporných otázkach medzi Západom a Východom a viedlo by tak k zmierneniu medzinárodného napätia a k posilneniu mieru. Súčasne s tým vyhlásili členské štáty Varšavskej zmluvy uskutočnenie niektorých jednostranných opatrení, ktoré sú novým dôkazom opravdivosti ich úsilia o dosiahnutie dohody vo všetkých pálčivých problémoch a ktoré posilnia aktivitu mierových síl aj na Západe, ich odhodlanie bojovať za vyriešenie týchto problémov v záujme mieru.

Veľmi dôležitý význam má predovšetkým návrh na uzavretie paktu o neútočení medzi členskými štátmi Varšavskej zmluvy a členskými štátmi Severoatlantického paktu. Podstata paktu o neútočení, ktorý by bol uzavretý na 25 rokov, je záväzok účastníckych štátov zdržať sa použitia sily alebo hrozby silou pri riešení vzájomných sporov, riešiť všetky sporné otázky iba mierovými prostriedkami na základe prísneho dodržiavania zásad nevmešovania do vnútorných záležitostí druhých štátov a vzájomne sa radiť v prípadoch, keby došlo k vážnemu ohrozeniu mieru v Európe.

Presvedčivým dôkazom dobrej vôle prispieť k riešeniu sporných otázok a vytvoriť lepšie podmienky pre ich riešenie je tiež vyhlásené už rozhodnutie o novom jednostrannom znížení ozbrojených síl členských štátov Varšavskej zmluvy o 419.000 mužov, ďalej odvolanie ozbrojených síl SSSR z územia Rumunskej ľudovej republiky a zníženie ich stavu v Maďarskej ľudovej republike. Môže byť azda pádnejší dôkaz o úprimnosti vôle štátov socialistického tábora dosiahnuť dohody v otázke odzbrojenia, ako je skutočnosť, že od roku 1955 boli ozbrojené sily členských štátov Varšavskej zmluvy jednostranne znížené už o 2 milióny 477 tisíc mužov, z toho len ozbrojené sily Československej republiky o 44 tisíc osôb?

Na zasadnutí Politického poradného výboru konštatovali delegácie členských štátov Varšavskej zmluvy, že vážne nebezpečenstvo pre mier v Európe predstavuje vývoj v Nemeckej spolkovej republike. Nedávne rozhodnutie Nemeckej spolkovej republiky o atómovom vyzbrojení západonemeckého bundeswehru nás len utvrdilo v tom, že snahou vládnúcich kruhov v Nemeckej spolkovej republike je sústrediť v svojich rukách značnú vojenskú silu, opierajúcu sa predovšetkým o vlastníctvo atómových a raketových zbraní, ktorá by mocensky podoprela obnovené expanzívne plány nemeckého imperializmu v Európe.

To všetko sa deje za situácie, keď v Nemeckej spolkovej republike majú moc v rukách tie isté spoločenské sily monopolistického kapitálu, ktoré povolali k vláde Hitlera a ktoré sú zodpovedné za rozpútanie svetovej vojny. Je jasné, že atómové a raketové zbrane v rukách týchto síl by znamenali vážne nebezpečenstvo pre všetky európske štáty.

Niet sporu o tom, že uskutočnenie programu atómového a raketového vyzbrojenia Nemeckej spolkovej republiky by zvýšilo nebezpečenstvo atómovej vojny a ďalej zostrilo medzinárodne napätie. Členské štáty Varšavskej zmluvy by boli nepochybne nútené v záujme uhájenia mieru a v záujme svojej bezpečnosti skúmať otázku rozmiestnenia raketových zbraní v Československu, v Poľskej ľudovej republike a v Nemeckej demokratickej republike.

Československý ľud, ktorý má trpké historické, ale ešte živé skúsenosti z agresie nemeckého imperializmu a ktorý s Nemeckom priamo susedí, je presvedčený, že s týmto nebezpečným vývojom v Nemeckej spolkovej republike, ktorý ohrozuje mier a dotýka sa záujmov našej bezpečnosti, možno a treba skoncovať. Bolo by však omylom domnievať sa, že nás k tomuto názoru vedie strach. Československý ľud vyvodil zo svojich skúseností všetky potrebné ponaučenia. Vojnové prípravy a plány imperialistov nás viedli k tomu, že sme v spolupráci so Sovietskym sväzom a s ostatnými socialistickými štátmi náležite zaistili bezpečnosť a nedotknuteľnosť našej vlasti. (Potlesk.) Avšak tuná ide o všetky národy, o životy mnoho a mnoho miliónov ľudí. A preto považujeme za svoju povinnosť burcovať ľud všetkých štátov proti nebezpečenstvu atómového a raketového vyzbrojovania Nemeckej spolkovej republiky.

Spolu s ostatnými socialistickými štátmi uskutočňujeme a budeme aj naďalej uskutočňovať kroky a opatrenia pre upevnenie a posilnenie mieru, pre zmiernenie medzinárodného napätia, pre uskutočnenie zásad mierového spolunažívania. Československá republika prejavuje aj naďalej svoju ochotu stať sa súčasťou pásma bez atómových zbraní v strednej Európe, ak sa ho zúčastní aj západné Nemecko. Avšak nemožno popierať, že súčasná politika vládnúcich kruhov Nemeckej spolkovej republiky smeruje proti zníženiu napätia v Európe, proti obnoveniu dôvery medzi štátmi.

Súčasťou tejto politiky je aj postoj vlády Nemeckej spolkovej republiky k socialistickým štátom. Je predsa až nepochopiteľné, že medzi dvomi susednými štátmi, ako je Československo a Nemecká spolková republika, neexistujú - nie našou vinou - normálne diplomatické vzťahy. A nielen to, vládnúce kruhy západného Nemecka naopak trpia alebo dokonca podporujú politiku nášmu štátu nepriateľskú: revanšizmus, územné požiadavky, prípravu a organizovanie diverzných akcií, špionáž, štvavú propagandu atď. Niet pochýb, že táto nenormálna situácia neslúži záujmom obidvoch našich štátov, znemožňuje normálnu vzájomnú mierovú spoluprácu, ktorá by nesporne prispela k zlepšeniu ovzdušia v Európe.

Československá republika má úprimný záujem upraviť svoje vzťahy k nemeckému národu. Dôkazom toho sú okrem iného aj široké priateľské vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi Československom a druhým nemeckým štátom - Nemeckou demokratickou republikou. Tieto vzťahy svedčia o priateľstve československého a nemeckého ľudu a sú príkladom nových mierových vzťahov v strednej Európe. Dôkazom toho je aj snaha československej vlády nadviazať styky s Nemeckou spolkovou republikou.

Pritom je potrebné povedať, že neexistujú žiadne dôvody, ktoré by normalizácii vzťahov medzi Československom a Nemeckou spolkovou republikou bránili. Oficiálni predstavitelia Nemeckej spolkovej republiky občas vyhlasujú, že Nemecká spolková republika je ochotná upraviť svoj pomer k svojim východnýrn susedom. Privykli sme posudzovať takéto úmysly nie podľa slov, ale podľa činov. Ak záleží Nemeckej spolkovej republike skutočne na tom, žiť v mieri so svojimi susedmi na Východe, mala by to dokázať predovšetkým obratom v politike voči nim a normalizáciou vzťahov s týmito štátmi. Pokiaľ ide o Československú republiku, nikdy sme sa možnosti nadviazania diplomatických stykov s Nemeckou spolkovou republikou nevyhýbali, naopak, považovali sme uskutočnenie diplomatických stykov za dôlezitý prvý krok k dobrej susedskej spolupráci a k postupnému obnovovaniu vzájomnej dôvery. Sme aj teraz ochotní rokovať o normalizácií našich vzťahov s Nemeckou spolkovou republikou a domnievame sa, že by taká úprava bola prospešná pre obidve strany a že by súčasne prispela k zlepšeniu súčasného stavu v strednej Európe.

Naša snaha normalizovať vzťahy s Nemeckou spolkovou republikou je v súlade s našou mierumilovnou zahraničnou politikou a úsilím dosiahnuť dobré styky a zlepšenie spolupráce predovšetkým so štátmi, ktoré susedia s našou republikou. Dovoľte mi v tejto súvislosti poukázať na podstatne lepšiu situáciu, ktorá sa vyvinula pokiaľ ide o naše vzťahy s Rakúskom. Doterajšie výsledky našej spolupráce s Rakúskom sú nesporným dokladom jej prospešnosti a dokazujú v praxi - napriek rozdielom v spoločenskom zriadení oboch krajín - možnosť mierovej spolupráce medzi národmi.

Prirodzene nie je ani táto spolupráca bez problémov, snažíme sa však spoločným rokovaním riešiť všetky otvorené otázky, ktoré medzi našimi štátmi existujú z minulých rokov. Aj v Rakúsku sú však, žiaľ, sily a cudzie vplyvy, neprajné rakúskej neutralite, ktoré sa usilujú narušovať spoluprácu Rakúska a Československa. Ako príklad nám môže poslúžiť známa záležitosť valcovne, ktorú Československá republika objednala u rakúskej firmy. Niet sporu o tom, že uskutočnenie tohto miliónového obchodu by prinieslo rakúskemu priemyslu dlhodobý úžitok. Pravda, Američania na tieto rakúske záujmy nebrali zreteľ a vyvinuli na rakúske miesta nátlak, aby na valcovňu nebola udelená licencia. Československo bolo pre to nútené zakúpiť túto valcovňu inde. Tak isto časť rakúskej tlače nie vždy s plnou zodpovednosťou píše o Československu a našich vzťahoch s Rakúskom.

Možnosti ďalšieho zlepšovania a rozširovania našich vzájomných stykov s Rakúskom nie sú podľa nášho názoru zďaleka vyčerpané. Máme veľa spoločných záujmov, najmä v oblasti hospodárskej, čo je dané priemyselnou vyspelosťou našich krajín, tradíciou a bezprostredným susedstvom. Podľa nášho názoru sú tuná všetky predpoklady ďalej veľmi podstatne rozvíjať tradičné hospodárske styky a postaviť ich na pevnú a trvalú základňu. Tak isto v oblasti kultúrnych a športových stykov jestvujú možnosti pre ich rozšírenie a ľud oboch našich štátov zaiste uvíta, ak aj tuná dôjde k trvalému rozvoju. Československá vláda venuje úsiliu o rozvoj spolupráce s neutrálnym Rakúskom sústavnú pozornosť. V minulých dňoch som sa v duchu tejto politiky obrátil osobným listom na rakúskeho spolkového kancelára pána Raaba a predložil som mu niektoré námety pre ďalšie rozšírenie spolupráce medzi Československom a Rakúskom. Dovoľte, aby som vyjadril presvedčenie československej vlády, že tento náš úprimne mienený krok sa stretne s priaznivým a kladným ohlasom u rakúskej vlády a že prispeje k prehĺbeniu priateľských vzťahov oboch našich krajín.

Zasadnutie Politického poradného výboru sa postavilo za urýchlené zvolanie konferencie na najvyššej úrovni, ktoré sa za dnešnej situácie javí ako jediné schodné východisko k vyriešeniu rôznych sporných otázok medzi Západom a Východom, v ktorých nemohla byť doposiaľ na iných fórach dosiahnutá dohoda.

Moskovské zasadnutie Politického poradného výboru plne podporilo návrh vlády Sovietskeho sväzu, aby na program rokovania konferencie bolo zaradených známych 12 otázok, ktorých skoré riešenie zodpovedá skutočne životným záujmom všetkého ľudstva.

Členské štáty Varšavskej zmluvy znovu so všetkou rozhodnosťou odmietli opätované návrhy vlády USA, aby na program konferencie boli zaradené celkom neprijateľné otázky, ako sú situácia v krajinách východnej Európy a zjednotenie Nemecka. So všetkým dôrazom odmietame zasahovanie a vmešovanie sa do vnútorných záležitostí suverénnych ľudovodemokratických štátov v strednej a východnej Európe, ktoré je v príkrom rozpore so zásadami Charty OSN a medzinárodného práva. Pokiaľ ide o zjednotenie Nemecka, je to dnes otázka dvoch nemeckých suverénnych štátov, ktorú jedine ony môžu riešiť. Do príslušnosti konferencie na najvyššej úrovni patrí len prerokovanie mierovej zmluvy s Nemeckom.

Skutočnosť, že sme boli poverení zastupovať štáty socialistickej sústavy spolu s SSSR, Poľskou ľudovou republikou a prípadne s Rumunskou ľudovou republikou na konferencii na najvyššej úrovni, považujeme za veľkú česť a radi sme toto poverenie prijali. Z našej strany vyvinieme maximálne úsilie, aby bolo zabezpečené ako urýchlené zvolanie konferencie, tak aj jej úspešný priebeh. (Potlesk.)

V prípravných diplomatických rokovaniach o zvolaní konferencie však došlo v poslednom čase k vážnym prieťahom, zavineným obstrukčným postupom USA, ktoré svojím neústupným postojom a sústavným navrhovaním provokačných a neprijateľných otázok na program konferencie znemožňujú dosiahnuť dohodu o jej zvolaní. Vyvinula sa natoľko neuspokojivá situácia, že predseda Rady ministrov SSSR súdruh Chruščov v svojom posolstve prezidentovi Eisenhowerovi z 11. júna tohto roku otvorene pred celou svetovou verejnosťou položil vládam západných mocností otázku, či si naozaj želajú zvolanie konferencie na najvyššej úrovni, alebo či predstieraním rokovania o jej zvolaní chcú oklamať svetovú verejnosť a konanie konferencie nakoniec úplne zmariť.

K novým výpadom proti konaniu konferencie použili vedúci predstavitelia západných mocností aj zprávu o vykonaní spravodlivého rozsudku nad kontrarevolučnými vodcami Nagyom a spol. Niet pochýb o tom, že očistiť ľudskú spoločnosť od človeka, ktorý chcel pozbaviť ľud Maďarska ľudovodemokratického poriadku a zavliecť ho pod nadvládu vojnychtivých imperialistických síl, bolo v hlbokom súlade nielen s požiadavkou spravodlivosti a zákonnosti, ale tiež so záujmami veci mieru, so záujmami národov. Celá kampaň, rozvírená na Západe okolo tejto vnútornej záležitosti maďarského ľudu, má slúžiť iba tomu, aby odpútala pozornosť svetovej verejnosti od pálčivých medzinárodných otázok.