Jsou tedy nemalé úkoly, které nás čekají v příštím období. Půjde nyní o to, zmobilisovat všechny síly uměleckých tvůrčích pracovníků a ve spolupráci s nimi i s národními výbory dosáhnout zvýšení úrovně našeho estrádního umění, učinit z estrádních podií střediska hodnotné zábavy, rekreace i výchovy pracujících.

Soudružky a soudruzi poslanci! Jsem přesvědčen, že zákonem o koncertní a jiné hudební činnosti a zákonem o estrádách, artistických produkcích a lidové zábavě vytvoříme v těchto odvětvích naší kultury takové ovzduší a takové organisační předpoklady, které umožní široký rozvoj tvůrčích talentů a smělou tvorbu nových, působivých uměleckých děl, jejichž hlavním smyslem a konečným cílem musí být boj za socialistickou výchovu našeho lidu.

Být neustále s lidem, žít s ním jeden život, vytvářet jemu blízká a srozumitelná díla a pomáhat k jeho umělecké výchově a růstu, o to musí usilovat každý opravdový umělec. A zároveň se musí od lidu neustále učit.

Vůdčí myšlenkou veškerého našeho snažení musí být věčně živá myšlenka V. I. Lenina:

"Umění patří lidu. Musí sahat svými nejhlubšími kořeny přímo do širokých mas. Musí být těmto masám srozumitelné a musí být jimi milováno. Musí sjednocovat cit, myšlení a vůli těchto mas, pozvedat je. Musí v nich probouzet umělce a rozvíjet je."

Jsem přesvědčen, že vedeni naší Komunistickou stranou Československa tyto velké a čestné úkoly na úseku umění splníme.

Jménem vlády proto navrhuji, aby Národní shromáždění osnovy zákonů o koncertech a estrádách schválilo. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Děkuji s. ministrovi za jeho projev.

Do společné rozpravy se přihlásili poslanci Žiak a Homola.

Dávám slovo poslanci Žiakovi.

Posl. Žiak: Vážené Národné zhromaždenie!

Potrebu novej zákonitej úpravy koncertnej a inej hudobnej činnosti, estrád, artistických produkcií a ľudovej zábavy odôvodnili zpravodajcovia k vládnym návrhom týchto prerokovávaných zákonov. Treba privítať a vďačne oceniť starostlivosť našej vlády o zlepšenie organizácie hudobnej, estrádnej a artistickej činnosti i starostlivosť o dobrú, socialistickému človeku primeranú, ľudovú zábavu. Je nám jasné, že rozumne uplatňovaná decentralizácia v našej ľudovodemokratickej vlasti, spojená s rozšírenou právomocou a zodpovednosťou národných výborov, nedotýka sa len hospodárskeho života, ale aj širokej kultúrnej a umeleckej oblasti. Obidva zákony sledujú správny cieľ: prehĺbiť podiel profesionálneho koncertného a estrádneho umenia vo výchovnom procese socialistických ľudí, vo formovaní novej, socialistickej spoločnosti, ktorá má mať správny zdravý vzťah k umeniu a k ušľachtilej zábave. Tento významný cieľ, plánovite a v najširšom rozsahu sprístupniť hudobné a estrádne umenie, ako aj dobrú zábavu najširším masám našich pracujúcich, nebolo možno dosiahnuť s doterajšou centrálnou Hudobnou a artistickou ústredňou. Nebolo možno dosiahnuť ani zo stránky organizačnej, ani zo stránky ideovo-umeleckej. Hudobná a artistická ústredňa na ideovo-umeleckú náplň hudobného a estrádneho umenia nemohla stačiť pre viaceré príčiny. Kádrove bola vybavená predovšetkým so zreteľom na sprostredkovanie pracovných príležitostí pre umelcov z rôznych odborov umenia. Ako centrálna inštitúcia bola v značnej miere odtrhnutá od skutočného života. Ideovo-umelecká náplň bola ponechaná na jednotlivých umelcov alebo na umelecké skupiny.

Organizácia hudobnoumeleckej, estrádnej a zábavnej činnosti podľa oboch nových zákonov dáva seriózne predpoklady, že krajské jednateľstvá pre koncerty a estrády za pomoci ústrednej organizácie pri Ministerstve a Povereníctve školstva a kultúry podujmú sa svojej práce s vedomím vysokej zodpovednosti za ideovo-umeleckú úroveň hudobných, estrádnych a zábavných programov, za ich správne rozmiestnenie, za ich sústavný dobrý rozvoj. Niet príčin k pochybnostiam, že by kultúrnoosvetové zariadenia národných výborov, spoločenské organizácie NF, JRD a socialistické pohostinstvo zodpovedne nesplnili túto úlohu, ak im krajské jednateľstvá dobre poradia a pomôžu.

Český a slovenský človek je "spevavé stvorenie", je preniknutý najčistejšou láskou k hudbe a spevu. Bohatý fond slovenských a českých ľudových piesní je známy v celom kultúrnom svete. Slovák sa rodí s uspávankou, spieva na krstení, na svadbe, pri práci, pri tanci, pri víne, spieva v radosti i žiali, ba sa chlapí, že bude spievať i po smrti, ako je to v známej piesni: "A keď umrem, ležať budem, takto si ja spievať budem". Ľudová hudba u Slovanov je veľmi vyvinutá. Jej vplyv na hudbu umelú je nesporný a hlboký. Napĺňa nás oprávneným sebavedomím, že slovenská umelá hudba zaznamenáva v posledných rokoch vo všetkých disciplínach hudobného umenia nesmierny vzrast. V našom nástupe k socializmu, po uvoľnení najšľachetnejších tvorčích síl, slovenskí skladatelia priniesli také zrelé diela v symfónii a v opere, že čestne doháňame vznešené umenie svetovej úrovne nám rovnako milých a drahých českých skladateľov - Smetanu, Dvořáka, Janáčka a iných. Tento vzrast umeleckých hudobných diel má aj druhú pozitívnu stránku. Je to nesmierny záujem slovenského ľudu o cenné hudobné diela, či už československé, ruské alebo vôbec svetové. Slovenské dievča sa už neuspokojí s melancholickou trávnicou, akú v ťažkých časoch národnej a sociálnej neslobody spievala jej matka v piesni: "Ústa mi spievajú, oči sa mi smejú, ale od srdiečka slzy sa mi lejú". Česká a slovenská mládež dnes spieva s nadšením budovateľské piesne, pre ktoré je možno uviesť motto: "Vyhrňme si rukávy, nech sa stroj nezastaví..."

Náš spevný repertoár je obohatený skvostnými sovietskymi piesňami, častuškami, hymnami socializmu a mieru.

Akademik Zdeněk Nejedlý svojho času pravdivo poukázal na veľkú zjednocujúcu úlohu a silu hudby a spevu, keď povedal: "Nič nevie z jednotlivých ľudí vytvoriť kolektív tak, ako hudba." Bolo by hriechom nevyužiť túto silu hudby, ktorá v histórii vedela povzbudiť k najšľachetnejším činom ľudí na rôznych miestach v rôznych krajinách. Bolo by ešte väčším hriechom zanedbať silu a moc hudby pri výchove socialistických ľudí, keď naši robotníci z tovární a poľnohospodárstva ruka v ruke s pracujúcou inteligenciou prejavujú o hudobné umenie taký veľký záujem.

O tom, aký vrelý je tento záujem o umelú hudbu, poviem aspoň niekoľko slov.

V niektorých slovenských krajských a kúpeľných miestach sa od r. 1950 z podnetu Povereníctva školstva a kultúry každoročne uskutočňujú hudobné a divadelné festivaly pod názvom Hudobné leto. Tieto festivaly, o ktoré sa v nemalej miere zaslúžili aj krúžky priateľov hudby, na poli výchovy socialistického človeka vykonali kus záslužnej práce. Do slovenského prostredia, v ktorom v minulosti bola nepatrná koncertná činnosť, doniesli klasické a pokrokové hudobné, operné, pohybové a dramatické domáce i zahraničné umenie. Na festivaloch sa pracujúci zoznámili aj s vrcholnými prejavmi slovenskej ľudovej tvorivosti v predstaveniach SĽUKu a Lúčnice. Najpozoruhodnejšie je, že robotnícky a roľnícky ľud z dedín húfne navštevoval tieto umelecké podujatia. V Žiline na Hudobnom lete sa v amfiteátri zúčastnilo 9.000 ľudí, v Nitre 12.000. Predstavili tam Smetanovu "Predanú nevestu", Čajkovského "Labutie jazero" a Suchoňovu "Krútňavu". Na Hudobnom lete v Piešťanoch koncerty symfonickej hudby a opery sú vždy vypredané, i keď kapacita prírodného amfiteátra je pre 3.000 ľudí.

Záslužnú prácu rozvíjajú Sväz slovenských a Sväz československých skladateľov svojimi návštevami v závodoch a na dedinách. Roku 1953 uskutočnili 43 koncertov, r. 1956 - 36 koncertov a roku 1957 - 43 koncertov. Najlepší umelci pri reprodukovanej hudbe sprievodným slovom oboznamujú pracujúcich s československou hudobnou tvorbou. V JRD v Necpaloch - v Turci na takomto koncerte sa zúčastnila v pravom slova zmysle celá dedina. Podobná 100 % návštevnosť bola v Podbrezovských železiarňach, v závodoch v Novom Meste nad Váhom, v zdravotných a rekreačných strediskách vo Vysokých Tatrách, vo vysokoškolských internátoch v Bratislave. To je správna cesta umenia k ľudu. Sväzu slovenských i československých skladateľov patrí i z tohoto miesta slovo vďaky.

Záujem najširších vrstiev nášho ľudu o hudobné umenie zaiste nevyrástol zo dňa na deň. V našej vlasti ako málokde žije krásna stáročná hudobná tradícia, ktorú možno vyjadriť dvoma vetami: "Čo Čech, to muzikant. Kde Slovenka, tam je spev." Myslím, je naprostou pravdou, že tradícia vysokého hudobného umenia u nás korení v našej krásnej Prahe. Pražské hudbumilovné obecenstvo pochopilo a do ďalšej vznešenej práce povzbudilo takých géniov hudby, ako boli Mozart a Beethoven a to vtedy, keď ich chladná Viedeň a iné západoeurópske mestá pochopiť a uznať nevedeli a nechceli. Praha s nesmiernou láskou privinula Čajkovského tak, že tu prežil opravdivé slnečné dni svojho života. Ale s Prahou a so všetkými Čechmi a Slovákmi je dokonale spojená hudba Smetanova, Dvořákova, Janáčkova, Fibichova a ďalších našich géniov, ktorí vyrástli z ľudu a najvznešenejšími darmi hudby obohatili život ľudu! I keď pozoruhodnému, no predsa len skromnejšiemu slovenskému Hudobnému letu predchádza slávne Pražské hudobné jaro.

Od r. 1946 poriadané Pražské jaro stalo sa najpozoruhodnejším stretnutím najlepších muzikantov, dirigentov a skladateľov z celého sveta. Pražské jaro, ako prvoradá umelecká svetová udalosť, zbližuje nás s celým civilizovaným svetom, budí úctu a obdiv k našej socialistickej vlasti, kde kultúra, a to i krásna kultúra hudobného umenia, nie je uzavretá do salónov bohatých, ale plným priehrštím sa dáva robotníkovi z továrne, murárovi zo stavby, družstevníkovi a roľníkovi z poľnohospodárstva.

Český a slovenský človek, oslobodený zo sociálnej poroby, pri zabezpečenom zárobku kladie si nové nároky. Pri výživnej strave a slušnom ošatení kladie požiadavky nielen na zdravý byt, vystrojený moderným nábytkom, elektrickým svetlom, vysávačom, práčkou, rádiom, prípadne televízorom, ale kladie nároky i na kultúru, knihu, divadlo, hudbu a umenie. Je to správne, lebo to sú oprávnené kultúrne nároky socialistického človeka. Gramofón i rádio prinášajú priam do bytu plody hudobného umenia v takom množstve a výbere, ako to prv nebývalo. Sonáty, symfónie a opery podmaňujú pracujúceho človeka i na zapadlých kopaniciach.

Vynárajú sa však vážne otázky: Je slovenský a český pospolitý človek hudobne a umelecky dostatočne pripravený správne prijímať a konzumovať bohatstvo hudobného umenia? Dostáva sa našej mládeži dostatočná hudobná výchova na školách? Tak cítim, že na tieto otázky by odpovede nevyzneli uspokojivo.

K hudobnej výchove ľudových más významne môže pomôcť i dobrá ľahká hudba. Sovietsky skladateľ Chačaturjan zdôrazňuje, že ľahká hudba môže rozšíriť rozhľad človeka a vzbudiť v ňom chuť k vážnej hudbe, ale môže naliať aj jedu do ľudského vedomia a odvrátiť človeka od vážnej hudby. Ľahká hudba hlboko vplýva najmä na mládež. Naši československí skladatelia, básnici a hudobníci musia sa zamýšľať nad estetickou výchovou mládeže a širokých más a tvoriť takú ľahkú hudbu, ktorá by obsahom a formou zodpovedala výchovnej funkcii, akú má v prostredí našej socialistickej spoločnosti.

K všestrannej hudobnej výchove ľudí môžu zaiste významne prispieť organizácie pre koncertnú a inú hudobnú činnosť v spolupráci so skladateľmi a hudobnými umelcami. To je jedna z ich konkrétnych dôležitých úloh pri zľudovnení hudobného umenia, ako o tom teraz predo mnou hovoril súdruh minister dr. Kahuda.

O otázke hudobnej výchovy mládeže v našej verejnosti i v samom kultúrnom výbore Národného zhromaždenia hovorí sa dosť kriticky. Akiste v značnej miere oprávnene. Nejde o hudobné školy. lch práca a úroveň je dobrá. Problém je v tom, že na všeobecnovzdelávacích školách hudobná výchova nemá také miesto v rozvrhu učebnej látky a v rozvrhu hodín, aká by bola na mieste v krajine, o ktorej v 18. storočí Angličan Burney povedal, že je konzervatórium Európy. K problému osnov hudobnej výchovy sa viaže azda ešte pálčivejší problém: nedostatočná pripravenosť učiteľov pre hudobnú výchovu a vyučovanie spevu na všeobecnovzdelávacích školách.

Otázku hudobnej výchovy mládeže je povolané vyriešiť naše školstvo a v nemalej miere i Československý sväz mládeže. Podmienky pre dobré vyriešenie problémov sú. Som presvedčený, že nedostatky v hudobnej výchove majú len prechodný ráz.

Obidva zákony, vážené Národné zhromaždenie, majú významný kultúrny, výchovný, morálny i politický dosah. Správne uplatnené v nemalej miere prispejú k tomu, aby pracujúci ľud našej vlasti, obohatený kultúrou dobrého hudobného umenia a obodrený šľachetnou zábavou, s úprimným nadšením radostne dovŕšil výstavbu socializmu v našej otčine a s optimizmom dobojoval víťazný boj za trvalý svetový mier. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Druhým řečníkem je posl. Homola, prosím, aby se ujal slova.

Posl. Homola: Soudružky a soudruzi poslanci,

zákon o estrádách, artistických produkcích a lidové zábavě má značnou důležitost s hlediska vývoje těchto oblastí uměleckého projevu.

Červnové zasedání Ústředního výboru KSČ, které projednávalo ideologické otázky, zdůraznilo, že je třeba celkově posílit ideový i výchovný prvek v naší společnosti, abychom stále více a lépe nejen socialisticky hospodařili, ale i mysleli a žili. Podle mého názoru je vysoce správné, abychom v dnešní době vedle zvyšování materiální zainteresovanosti zdůrazňovali, hovořili a hlavně bojovali o vysokou socialistickou uvědomělost, vyvíjeli veliké úsilí za další politickou výchovu a uvědomění pracujících. Vysoké politické uvědomění potřebuje naše socialistická společnost jako sůl, protože bez něho není schopna dalšího růstu.

Etapa dovršení socialismu znamená v oblasti ideologie zesílené úsilí v zápase o člověka, o nového člověka, o jeho plné vymanění z pozůstatků myšlení staré společnosti. S tohoto hlediska je významnou součástí socialistické výchovy výchova uměním. Umění, působící především na cit, na vůli a charakter, je jednou z nejdůležitějších zbraní pro utváření morálně politického profilu občanů naší socialistické vlasti.

Jedním z významných prostředků ideového působení je estrádní umění, které u nás prodělalo prudký, i když někdy příliš živelný vývoj, a které se stalo důležitou složkou kulturně - politického života. Estrády se u nás staly velmi oblíbenými, především proto, že vedle vážných a umělecky náročných čísel obsahují vystoupení, jejichž smyslem je vtipná zábava, mnohdy za spoluúčinkování posluchačů, zábava přinášející oddych a odpočinek. Přitažlivost estrád zvyšuje zvlášť jejich pestrost, protože v nich vystupují umělci nejrůznějších žánrů. Za předpokladu správného ideového zaměření programu a vysokého uměleckého mistrovství účinkujících má estráda také proti filmu a literatuře přednost v bezprostřednosti uměleckého projevu, v možnosti reagovat pohotově na aktuální otázky dne. Z estrád takřka denně ovlivňují účinkující myšlení našich pracujících. S tohoto hlediska denního ovlivňování bych chtěl obrátit vaši pozornost k některým problémům, které se zde vyskytly.

Vývoj našeho estrádního umění přinesl některé cenné a kladné zkušenosti. Mohli jsme se v uplynulém období přesvědčit, že jsou naši umělci schopni vytvořit hodnotné programy, které odpovídají přání a nárokům nejširších vrstev diváků a posluchačů, aniž se při tom snižovali k nevkusu nebo k vulgárnostem. Tak na příklad estráda pro Sovětský svaz, o které hovořil soudruh ministr Kahuda, která se nazývala "10 let lidově demokratického Československa", anebo naopak estráda, jež probíhala u nás pod názvem "Hráli jsme v Moskvě", měly vysokou uměleckou úroveň, programově bohatou a pestrou, jež vyjadřovala základní životní optimismus, charakteristický pro naši epochu. Jsou samozřejmě i další dobré a krásné estrády. Poučením i příkladem pro správné pochopení estrádního umění nám může být i estráda sovětských umělců, kteří u nás letos vystupovali. Velmi vřelý ohlas, s nímž se sovětští umělci u nás setkali, je nejlepším dokladem náročnosti našich diváků i toho, jak dovedou ocenit poctivé umělecké výkony. Je však současně i dokladem naprosté nesprávnosti tvrzení, rozšířeného mezi pracovníky našich estrád, že naši posluchači touží pouze po oddechu, že na estrádu není možno klást vyšší nároky, že je třeba brát v úvahu "vkus" našeho lidu. V takovýchto názorech se projevuje hrubé podceňování kulturní vyspělosti našich pracujících.