Kdo tedy souhlasí s celým vládním
návrhem zákona o chmelařských výrobních
oblastech, chmelařských polohách, povinném
známkování chmele a o evidenci chmelnic,
a to podle zprávy výboru zemědělského,
nechť zvedne ruku! (Děje se.)
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Děkuji. - Tím Národní shromáždění
jednomyslně schválilo vládní
návrh zákona o chmelařských výrobních
oblastech, chmelařských polohách, povinném
známkování chmele a o evidenci chmelnic.
Tím je vyřízen jedenáctý bod
pořadu schůze.
Přerušuji nyní schůzi na 15 minut.
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná
(zvoní): Zahajuji přerušenou schůzi
Národního shromáždění.
Přistoupíme k projednávání
dvanáctého bodu denního pořadu, kterým
je
12. Společná zpráva výboru rozpočtového
a hospodářského a výboru ústavně-právního
k vládnímu návrhu zákona o využití
nerostného bohatství (horní zákon)
- (tisk 168).
Zpravodajem je posl. ing. Štrauch, dávám
mu slovo.
Zpravodajca posl. ing. Štrauch: Vážené
súdružky a súdruhovia poslanci,
z poverenia výboru rozpočtového a hospodárskeho
a výboru ústavnoprávneho podávam plénu
Národného zhromaždenia zprávu o vládnom
návrhu zákona o využití nerastného
bohatstva - banského zákona.
Prudký rozvoj nášho priemyslu potrebuje čoraz
väčšie množstvo základných
surovín. Tieto rastúce potreby nemožno zaistiť
starými metódami práce, a to či už
v riadení alebo dobývaní. Pritom ešte
treba mať na pamäti najvyššiu hospodárnosť,
a to nielen z hľadiska banských záujmov, ale
najmä záujmov celoštátnych, po prípade
miestnych.
Tomuto intenzívnemu vzostupu ťažby za najväčšej
hospodárnosti vôbec nezodpovedal doteraz platný
banský zákon. Dosiaľ platné právo
vyhľadávať a dobývať najdôležitejšie
nerasty, ako aj právo a povinnosti spojené s touto
činnosťou, vyjadruje obecný banský zákon,
vydaný patentom 23. mája 1854, číslo
146 ríšskeho zákona. Na Slovensku platia materiálne
ustanovenia tohoto zákona ako právo obyčajové.
Tento zákon, ktorý má viac ako 100 rokov,
plne slúžil vtedy vládnúcej kapitalistickej
triede a vyjadroval jej záujmy. Osobu, ktorej bolo udelené
príslušné banské oprávnenie,
oprávňoval vyhľadávať v pridelenom
kutacom obvode ložiská nerastov a po ich objavení
mala prednostné právo na zapožičanie
banskej miery. Takto sa stala vlastníkom ložiska a
nadobudla právo toto ložisko exploatovať. Je
len samozrejmé, že toto právo mohli využívať
iba kapitalisti, pretože na jeho realizáciu bol potrebný
predovšetkým kapitál.
Túto základnú koncepciu obecného banského
zákona nezmenili ani neskoršie robené novelizácie,
a to už či za rakúsko-uhorskej monarchie alebo
za predmníchovskej Československej republiky. Je
len samozrejmé, že sa jej nedotkli ani právne
predpisy, ktoré boli na úseku banského práva
vydané v dobe neslobody.
Oslobodenie našej vlasti Sovietskou armádou a uchopenie
moci v našej republike robotníckou triedou na čele
s KSČ zmenilo ekonomicko-politickú základňu
nášho hospodárstva.
Vydaním dekrétu č. 100/1945 Sb. o znárodnení
baní a niektorých priemyselných podnikov,
no najmä Ústavou 9. mája 1948, kde v §
148 je stanovené, že nerastné bohatstvo a jeho
ťažba môžu byť len národným
majetkom, a v § 152 je podnikanie v obore tohoto výhradného
majetku vymienené jedine štátu, nastala podstatná
zmena v koncepcii obecného banského zákona.
Týmito veľkými revolučnými zmenami
boli zrušené všetky ustanovenia obecného
banského zákona, ktoré pripúšťali
súkromno-kapitalistické podnikanie v tejto oblasti.
Mimo toho niektoré ustanovenia boli výslovne zrušené
zvláštnymi predpismi, a to predovšetkým
preto, že sa stávali brzdou rozvoja prieskumu a ťažby,
najmä čo sa týka nových dobývacích
metód, a nahradené novými, zodpovedajúcimi
predpismi.
Tým však vznikla úplná spleť a
neprehľadný stav právnych predpisov, čo
zaťažovalo tých, ktorí sú povinní
podľa nich pracovať. Tento stav nijako nepredstavoval
to, čo požadujeme od našich právnych predpisov,
totiž, aby im bez hŕby doplňujúcich,
pozmeňujúcich a vysvetľujúcich materiálov
rozumel každý náš občan.
Mimo toho, ako som už spomenul, obecný banský
zákon, ako aj jeho doplnky urobené do roku 1945,
vychádzali zo súkromno-kapitalistického podnikania.
Preto svojím obsahom nemôže vyhovovať potrebám
socialistického využitia nerastného bohatstva,
to znamená, že nemôže účelne
prispievať k ďalšiemu rozvoju nášho
národného hospodárstva.
Nový, vám predkladaný návrh zákona,
ktorý vychádza z našej ústavy, odstraňuje
tieto dva hlavné nedostatky.
Navrhovaný zákon dáva ucelený obraz
toho, ako za socialistických výrobných vzťahov
musíme čo najviac a čo najhospodárnejšie
využiť nerastné bohatstvo našej vlasti pre
ďalší a neustály vzrast našej životnej
úrovne. Tomuto obsahu zodpovedá aj navrhnutý
názov zákona.
Navrhovaný zákon rozdeľuje nerasty na dve zásadné
skupiny, a to na nerasty vyhradené a nerasty nevyhradené.
Vyhradené nerasty, ktoré sú v návrhu
výslovne uvedené, sú výhradným
národným majetkom. Taktiež všetky ostatné
nerasty - teda i nevyhradené - sú výhradným
národným majetkom v tom prípade, keď
prichádzajú v úvahu ako surovinová
základňa pre socialistickú výrobu
a dajú sa priemyselne ťažiť. V prípade,
že nevyhradené ložisko je nevyhovujúce
k priemyselnej ťažbe, ostáva k priamemu využitiu
vlastníkovi pozemku. Takéto rozdelenie má
veľký národohospodársky význam,
lebo na jednej strane zaisťuje rozvoj socialistického
priemyslu, pritom však na strane druhej nekladie prekážky
využitiu miestnych zdrojov pre miestnu potrebu. Takéto
ložisko môže využiť či už
socialistická hospodárska organizácia, napríklad
podniky miestneho hospodárstva a výrobné
družstvá pre svoju činnosť, alebo jednotné
roľnícke družstvá pre potrebu vlastnú
alebo susedných jednotných roľníckych
družstiev. Pravda, v takom rozsahu, aby ich to neodvádzalo
od ich hlavných výrobných úloh. Takéto
ložisko môže zužitkovať aj vlastník
pozemku, na ktorom sa ložisko nachádza, pre svoju
potrebu, napríklad stavbu domčeka, alebo ho môže
dať zužitkovať inej súkromnej osobe, prípadne
družstvu alebo podniku socialistického sektora. Pritom
však je zaistené to, že súkromní
vlastníci pozemku nemôžu využiť takéto
ložíská na kapitalistické podnikanie.
V prípadných pochybnostiach, či ide o nerast
vyhradený alebo nevyhradený, možno pružne
rozhodnúť cestou ústredného orgánu
geologického; takto sa zaisťuje, že s rozvojom
technológie ťažby a spracovania nerastného
bohatstva môže sa stať, že dnes ešte
nevyhradené ložisko stane sa na základe tohoto
rozvoja ložiskom vyhradeným.
Vyhľadávanie a prieskum ložísk je prvým
predpokladom pre zaistenie ďalšej ťažby. Tejto
činnosti, ktorá bola v minulosti značne zanedbávaná,
prikladá sa dnes mimoriadne veľký význam
a umožňuje sa čo najviac ju rozvinúť.
Preto aj tieto práce treba robiť plánovite
a komplexne tak, aby sa navzájom nekrížili
a aby výsledky a poznatky získané pri predchádzajúcom
vyhľadávaní a prieskume tvorili súčasť
konečného vyhodnotenia. Takáto činnosť
zdala by sa samozrejmá, no doposiaľ takejto koordinácii
nebola venovaná dostatočná pozornosť.
Preto sa zvyšovali náklady na vyhľadávanie
a prieskum a strácal sa drahocenný čas. Tak
sa napríklad mohlo stať, že keď v OKR robili
prieskum Čs. naftové doly, n. p., Hodonín,
obmedzili sa len na vyhľadávanie banských plynov,
pritom však s tými istými vŕtacími
súpravami pri hlbšom vrte mohli súčasne
v novom, dosiaľ nepreskúmanom teréne zistiť
ďalšie uhoľné zásoby. Prieskum bude
teraz plánovitý a komplexný a bude sa zisťovať
rozsah a zásoba nerastov a pomery ich uloženia. Tým
sa vytvorí pri znížených nákladoch
dostatočný predstih prieskumu pred ťažbou.
Navrhovaný zákon pamätá aj na využitie
objavu ložiska, ku ktorému dôjde mimo štátom
organizovanej prieskumnej činnosti, aj na odmenu zaň.
Takto sa dáva možnosť aj ľuďom, ktorí
sa viacmenej amatérsky zaoberajú vyhľadávaním
nerastov, uplatniť svoju prácu v prospech celku.
Priestor, v ktorom má pracovať ťažobný
podnik, je určený dobývacím priestorom,
ktorý tvorí na povrchu uzavretý geometrický
obrazec, a len vo zvláštnych prípadoch môžu
byť stanovené jeho hranice podľa plôch
tektonických porúch. Týmto sa zrušujú
doterajšie rôznorodé ustanovenia o banských
mierach, poliach atď. V takomto presne a jednoznačne
určenom a pridelenom dobývacom priestore sú
riešené všetky dôležité výrobné
vzťahy medzi susednými podnikmi alebo organizáciami.
V pridelenom dobývacom priestore sa určuje predovšetkým
povinnosť ťažobného podniku dobývať
z ložiska všetky nerasty. To znamená, že
sa nepripúšťa, ako to pripúšťal
obecný banský zákon, drancovanie ložísk,
po prípade časti ložiska, alebo len niektorého
nerastu. V pridelenom dobývacom priestore je určené
aj vedenie banských máp a celej geologickej dokumentácie
a riešená otázka zodpovednosti za stav povrchu.
Preto treba - aby nedochádzalo k žiadnej obezličke
- aby v jednom dobývacom priestore ťažil iba
jeden ťažobný podnik. Výnimky sa povolia
len v tom prípade, keď ťažba rôznych
nerastov, nachádzajúcich sa v jednom dobývacom
priestore, jedným podnikom bola by nehospodárna.
V tomto prípade sa stanovia podmienky, za ktorých
bude iný ťažobný podnik pracovať.
Nad bezpečnosťou a hygienou práce a stavom
podniku ako po stránke technickej, tak aj ekonomickej bude
mať vrchný dozor štátna banská
správa. K tejto veľmi zodpovednej práci dostáva
aj patričnú právomoc. Ťažobné
podniky sú povinné tomuto orgánu predkladať
na schválenie všetky projekty a plány otváracích
prác, ich prípravy i samotnej ťažby. Akákoľvek
banská činnosť bez takto schválených
plánov je nezákonná. Treba, pravda, zdôrazniť,
že štátna banská správa vykonáva
nad rôznorodou činnosťou podnikov len vrchný
dozor a že nedostatky v práci ťažiaceho
podniku musí si podnik odstrániť sám.
Ťažobná činnosť má vo väčšej
alebo menšej miere škodlivé následky na
povrchu a s tým spojené škody. Všeobecne
platí zásada, že kto škodu zapríčinil,
má ju hradiť tak, aby sa poškodený neobohatil,
aby však dostal nahradenú pôvodnú hodnotu
poškodeného vlastníctva. Na riešenie tejto
otázky schválilo Národné zhromaždenie
vládne nariadenie číslo 18/1956 Zbierky o
odstránení a vyporiadaní niektorých
škôd, vyvolaných prevádzkou banských
podnikov. Toto nariadenie bude platiť odteraz pre všetky
ťažiace podniky štátneho socialistického
sektora, teda nielen pre tie, ktoré podliehali obecnému
banskému zákonu. Tu platí aj ustanovenie
o rekultivácii pôdy. Musí ísť
predovšetkým o to, aby ťažbou nevznikali
zbytočné škody na povrchu a aby ťažiaci
podnik sa postaral aj o to, aby pôdu podľa danej možnosti
uviedol do pôvodného stavu.
Preto sa na základe dôkladného štúdia
príslušných materiálov stavia do popredia
otázka predvídania a zaplánovania škôd,
ktoré môžu vzniknúť na povrchu.
Nezrovnalosti, ktoré sa na povrchu vyskytnú, bude
takto možno preventívne odstraňovať, aby
ťažba nemala za následok veľké národohospodárske
škody a nebrzdila tým rozvoj iných odvetví
národného hospodárstva.
Navrhovaný zákon opiera sa o miestne orgány
štátnej moci, o národné výbory
všetkých stupňov, ktoré najmä s
vyššie spomínanými otázkami prichádzajú
najčastejšie do styku. Takto je vyjadrené spojenie
miestnych záujmov so záujmami prieskumných
a ťažiacich organizácií. V duchu celoštátnej
konferencie KSČ sa takto ďalej zvyšuje právomoc
národných výborov, čo, pravda, na
druhej strane zvyšuje ich zodpovednosť za skĺbenie
miestnych záujmov so záujmami celoštátnymi.
Zjednodušenie a jasnosť vzťahov medzi organizáciami
banského priemyslu, štátnym banským
dozorom, miestnymi orgánmi štátnej moci, inými
socialistickými hospodárskymi sektormi, ako aj záujmami
osobného vlastníctva, navrhovaný zákon
určuje. Doposiaľ sa tieto vzťahy skoro výlučne
zakladali len na dobrovoľnosti zúčastnených
a neopierali sa o zákon.
Navrhovaný zákon vytyčuje teda zásadný
smer, ktorým sa musí baníctvo uberať.
Ide o to, pôsobiť čo najmenšie škody
na povrchu a hospodárne využiť celé ložisko.
Toto sú dve hlavné úlohy, zdôraznené
týmto zákonom.
Návrh tohto zákona prešiel širokou pripomienkovou
akciou. Mnohé z týchto pripomienok sú obsiahnuté
v tomto zákone. Návrh zákona bol podrobne
rozobraný aj na krajských sdruženiach poslancov,
v obvode ktorých sa robí prieskumná a ťažobná
činnosť.
Výbory hospodársky a rozpočtový, ako
aj výbor ústavno-právny podrobne prerokovali
tento návrh zákona na svojich schôdzach a
svojimi doplnkami a zmenami zaistili, že navrhovaný
zákon vyjadruje dnešnú etapu vývoja
nášho národného hospodárstva
a umožňuje ďalší jeho rozvoj a prehlbovanie
socialistických výrobných vzťahov. Preto
navrhujem v mene rozpočtového a hospodárskeho
výboru, ako aj výboru ústavnoprávneho,
aby Národné zhromaždenie predložený
vládny návrh zákona o využití
nerastného bohatstva - banský zákon schválilo.
(Potlesk.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Do rozpravy k tomuto vládnímu návrhu zákona
se přihlásili poslanci Mátl, ing.
Voborský, Aubrecht a Krejčí.
Dávám slovo prvnímu přihlášenému
poslanci Mátlovi a prosím, aby se připravil
posl. ing. Voborský.
Posl. Mátl: Vážené Národní
shromáždění!
Zákon o využití nerostného bohatství,
který dnes v NS projednáváme, je zákonem
velké důležitosti, neboť se dotýká
jedné ze základních oblastí našeho
hospodářství - správného využití
nerostného bohatství. A pro naši zemi, pro
naše hospodářství, má tato skutečnost
zvláště mimořádný význam.
To proto, že jsme po všech stránkách zemí
průmyslově velmi vyspělou. Rozsáhlostí
a rozmanitostí průmyslové výroby právem
patříme mezi nejvyspělejší země
na světě.
Naše země díky socialistické výstavbě
průmyslu a zemědělství prodělává
obrovský vzestup. Proti předválečným
letům se podstatně zvýšila ve všech
směrech výroba na hlavu jednoho obyvatele, nejenom
pokud jde o uhlí, elektřinu a jiné základní
výrobky, ale i u četných druhů spotřebního
zboží.
V Rudňanech na příklad těžíme
od osvobození více jak tři a půlnásobné
množství železné rudy, v ostravsko-karvínském
revíru více jak dvojnásobek černého
uhlí, v mosteckém revíru těžíme
více než 21/2krát více
hnědého uhlí, těžíme dvakrát
více lignitu atd.
Vyrábíme v obrovském množství
nejrozmanitější strojírenské
výrobky, máme mohutný hutní a chemický
průmysl, neustále roste stavební průmysl.
Náš průmysl se neustále modernisuje,
těžká manuální práce je
nahrazována elektrickou energií.
Co z toho vyplývá? Že náš mohutný
průmysl potřebuje obrovské množství
surovin a bude jich v budoucnu potřebovat stále
více. To znamená mít stále více
uhlí, železné rudy, křemene, vápence
a jiných surovin všeho druhu.
Loňského roku jsme vyrobili 3,282,219 tun surového
železa a 4,462,398 tun oceli. K výrobě takového
množství železa a oceli je třeba několikanásobného
množství železné rudy. A jaká je
perspektiva? S ohledem na další rozvoj průmyslu
potřeba uhlí, železné rudy a také
jiných nerostů neustále poroste. Z toho plyne
pro nás velký úkol věnovat této
otázce stále větší pozornost,
ať již jde o provádění geologického
průzkumu, či o těžbu nebo získávání
surovin.
Jak již uvedl zpravodaj k tomuto zákonu, starý
horní zákon z roku 1854 stal se pro další
využívání nerostného bohatství
a jeho získávání velkou brzdou. A
není se také čemu divit. Vždyť
údobí, kdy tento zákon vešel v platnost.
bylo údobím kočárů a namnoze
se svítilo ještě loučemi. V dnešním
údobí rozvoje techniky je zkrácena na př.
obrovská vzdálenost Praha-Peking na 12 hodin cesty
letadlem a elektrická energie pronikla i do těch
nejzapadlejších vísek.
A nejde jen o rozvoj techniky. Zvláště důležité
je, že se změnily společenské vztahy.
Že výrobní prostředky jakož i všechno
nerostné bohatství přešlo z rukou jednotlivců
do vlastnictví celého národa. Náš
lid tudíž hospodaří s veškerým
nerostným bohatstvím. A právě tato
změna společenských vztahů společně
s novou technikou umožňuje nám v plné
míře získávat v naší zemi
nerostné bohatství všeho druhu. Nový
zákon, který dává všechny předpoklady
k tomu, aby nerostného bohatství bylo využíváno
při těžbě v největší
míře, je třeba uvést v život
a správně jej používat.