Podmienky pre uznanie nároku na odpočivný
dôchodok podľa doterajšej požiadavky sa ukazovali
veľmi tvrdými. V rokoch 1953 až 1956 bolo prepustené
do zálohy pred dosiahnutím 45 rokov fyzického
veku bez nároku na odpočivný dôchodok
77,1 %, z celkového počtu dôstojníkov
prepustených do zálohy.
Dôstojník prepustený vo veku 40-45 rokov do
zálohy, ktorý dal svoje najlepšie sily výstavbe
ozbrojených síl a odchádza do konečného
občianskeho zamestnania fyzicky a duševne opotrebovaný,
bez odborného občianskeho vzdelania a praxe pociťuje
oprávnene na ujme, že je prepustený bez nárokov
na výsluhový dôchodok pomerne nízky.
Navrhovaná úprava výsluhového dôchodku
československých ozbrojených síl vychádza
z politicko-ekonomických podmienok našej vlasti. Priznáva
nárok na vznik výsluhového dôchodku
príslušníkom ozbrojených síl
z povolania, prepusteným do zálohy po 20 započítateľných
rokoch vo veku najmenej 45 rokov a stanoví, že i príslušníkom
ozbrojených síl z povolania prepusteným po
20 rokoch započítateľných z ozbrojených
síl, výnimočne vo veku 40-45 rokov, môže
výsluhový dôchodok priznať, keď
nebol prepustený na vlastnú žiadosť bez
dôvodov hodných zreteľa, alebo keď mu nebola
odňatá hodnosť podľa § 46 odstavec
1 a 2 trestného zákona. Výška výsluhového
dôchodku je upravená tak, aby pri prechode do primeraného
občianskeho zamestnania nedošlo k väčšiemu
zníženiu jeho životnej úrovne.
Náhradné doby sa započítavajú
od dosiahnutého 19. roku veku a to len prechodne z toho
dôvodu, že v minulých rokoch pri rýchlej
výstavbe armády boli povolávaní do
vojenskej činnej služby relatívne staršie
ľudovodemokratickému zriadeniu oddané kádre.
Ovšem i u nich musí byť splnená podmienka
minimálnej dĺžky skutočnej služby
v ozbrojených silách, ktorú prevádzací
predpis stanoví zatiaľ na 7 rokov. V budúcnosti
bude prakticky započítavaná len doba skutočnej
služby.
Náhradné doby nemôžu byť započítavané
už od 14 rokov ako je tomu v civilnom sociálnom zabezpečení.
Započítavať roky prípravy na budúce
povolanie je v rozpore so zásadou výsluhového
dôchodku, t. j. dôchodku za službu v ozbrojených
silách. Nie je možné prevziať v tomto
bode mechanicky úpravu baníkov. Proti tomu dôchodkový
základ činí - na rozdiel od civilnej úpravy
- priemerný služobný príjem za posledné
3 (1) roky a nie za 5 (10) rokov.
Na rozdiel od civilného sociálneho zabezpečenia
prihliada sa pri stanovení dôchodkového základu
vojaka, prepusteného zo služby v ozbrojených
silách pred stanovením veku 55 rokov z dôvodov
zdravotných, k priemernému služobnému
príjmu za posledný rok, v ostatných prípadoch
sa prihliada k služobnému príjmu za posledné
3 roky.
Z ustanovenia o započítateľnej dobe vyplýva,
že nároky na dôchodky sú zásadne
podmienené určitou dĺžkou započítateľnej
doby. Túto dobu tvorí predovšetkým doba
služby v ozbrojených silách od 9. mája
1945 a niektoré uvedené doby pred týmito
dňami. Nárok na výsluhový dôchodok
nebudú mať tí príslušníci
ozbrojených síl z povolania, ktorí nekonali
službu v ozbrojených silách za určitú
minimálnu dĺžku, ktorú stanovia príslušní
ministri. Títo príslušníci nebudú
však poškodení, lebo služba v ozbrojených
silách sa im zhodnotí pri výmere dôchodku
podľa zákona o sociálnom zabezpečení
ako doba zamestnania v I. pracovnej kategórii. Pri stanovení
dôchodkového základu bolo prihliadnuté
k zásadám zákona o sociálnom zabezpečení
Dôchodkový základ tvorí priemerný
mesačný príjem za posledné 3 roky
miesto časti služobného príjmu za posledný
mesiac podľa doterajších predpisov.
Táto úprava - odchylná od úpravy civilnej,
v ktorej sa prihliada k priemernému zárobku za posledných
5 či 10 rokov, podľa toho, čo je pre zamestnanca
výhodnejšie - je odôvodnená tým,
že služobný príjem v ozbrojených
silách nie je ovplyvňovaný výkonom
zamestnanca, ale jeho úprava je daná služobnými
predpismi. Nemôže totiž dôjsť k umelému
zvyšovaniu služobného príjmu v posledných
rokoch služby v ozbrojených silách. Služobný
príjem sa skladá z hodnostného platu, funkčného
platu, vyslúžených rokov a kompenzačného
prídavku. Hodnostný plat, ktorý vojak z povolania
dosahuje v posledných rokoch pred svojím prepustením
v činnej službe, je vždy najvyšší,
a bolo by tiež nespravodlivé - už vzhľadom
k civilnej úprave, ktorá sleduje prospech zamestnanca
- prihliadať k služobnému príjmu za posledných
5 či dokonca 10 rokov. Civilná úprava tým,
že stanoví priemerný zárobok za posledných
5 až 10 rokov, podchycuje pracovný príjem zamestnanca,
ktorý dosahoval ešte v dobe, keď mal dostatok
duševných a fyzických síl.
Započítateľná doba výslužby
u všetkých príslušníkov ozbrojených
síl bude posudzovaná do I. kategórie ako
je to u zákona sociálneho zabezpečenia pracujúcich
pod zemou a výkonných letcov.
Vojenské sociálne zaopatrenie neprijíma zásadu
civilného sociálneho zabezpečenia, podľa
ktorého náleží zamestnancovi, ktorý
získal nárok na starobný dôchodok podľa
jeho zárobku, buď plný starobný dôchodok,
lebo jeho tretinu a zvýšenie o 4 % za každý
rok ďalšieho zamestnania nad stanovenú vekovú
hranicu 55 či 60 rokov.
Ak nie je vojak z povolania prepustený po dosiahnutí
veku 55 rokov do zálohy, t. j. ak službu ďalej
vykonáva, náleží mu iba služobný
príjem a nie dôchodok, ale čiastka vyslúženého
dôchodku. Vyslúžený dôchodok je
priznaný iba vtedy, ak dôjde k prepusteniu vojaka
z povolania. Prepustenie zo služby v ozbrojených silách
je tiež podmienkou k získaniu nároku na výsluhový
dôchodok.
Všade tam, kde to povaha služby v ozbrojených
silách pripúšťa, preberá sa návrh
zásady zákona o sociálnom zabezpečení,
pripadne sa k nemu približuje. Tak je tomu menovite u konštrukcie
dôchodkového základu a maximálnej výšky
dôchodku u dôchodkov invalidných a dôchodku
pozostalých. Každému požívateľovi
výsluhového dôchodku môže byť
na jeho žiadosť vymeraný starobný dôchodok
podľa zásad zákona o sociálnom zabezpečení.
Nový zákon odstraňuje nedostatky doterajšej
úpravy a zlepšuje dôchodkové zabezpečenie
príslušníkov ozbrojených síl
po dosiahnutí veku 55 rokov. Zákon tak oceňuje
význam ich zodpovednej a náročnej služby
pre nerušenú výstavbu socializmu v našej
vlasti, a nová úprava výsluhového
dôchodku umožňuje nezbytné omladzovanie
a skvalitňovanie veliteľských kádrov
československých ozbrojených síl.
Vážené súdružky a súdruhovia,
zdravotný a ústavnoprávny výbor Národného
zhromaždenia prejednali vládny návrh zákona
na svojich zasadnutiach dňa 19. a 25. júna 1957
a doporučujú ho Národnému zhromaždeniu
ku schváleniu. (Potlesk.)
Podpredseda Valo: Hlási sa niekto do rozpravy k
tomuto bodu poriadku? (Nikto sa nehlásil.)
Do rozpravy sa nikto nehlási, môžeme preto pristúpiť
k hlasovaniu. Keďže neboli podané nijaké
pozmeňovacie návrhy, budeme hlasovať o celom
vládnom návrhu zákona odrazu podľa výborovej
zprávy.
Sú nejaké námietky proti tomuto spôsobu
hlasovania? (Námietky neboli.)
Nie sú.
Kto teda súhlasí s celým vládnym návrhom
zákona o sociálnom zaopatrení príslušníkov
ozbrojených síl v znení spoločnej
zprávy výboru zdravotníckeho a výboru
ústavnoprávneho, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa voľakto hlasovania? (Nikto.)
Ďakujem. - Národné zhromaždenie tým
jednomyseľne schválilo vládny návrh
zákona o sociálnom zaopatrení príslušníkov
ozbrojených síl.
Tým je vybavený ôsmy bod poriadku schôdze.
Prv než preruším dnešnú schôdzu,
oznamujem, že zajtra sa začne schôdza o 8. hodine
30. minúte. Prosím o dochvíľnosť.
Prerušujem schôdzu.