Pokiaľ ide o našu republiku, vychádza vláda republiky z pevnej a nemennej zásady, že základnou medzinárodnou oporou slobody a rozkvetu Československa a tak isto základnou zárukou mieru a bezpečnosti vo svete je jednota, pevnosť a bratská spolupráca štátov socialistického tábora, vedeného Sovietskym sväzom. Jednota a spolupráca štátov tábora socializmu vyplýva priamo zo samotnej podstaty týchto štátov. Vo všetkých štátoch socialistického tábora má vo svojich rukách moc robotnícka trieda vo zväzku s roľníctvom. Vedúcou silou je v nich komunistická alebo robotnícka strana, riadiaca sa ideológiou marxizmu-leninizmu. Táto skutočnosť, naprostá jednota záujmov a cieľov všetkých týchto štátov vedie zákonite k tomu, že vystupujú v pevnom a jednotnom fronte v boji za mier. Prvoradou úlohou československej zahraničnej politiky je preto ďalej všemožne upevňovať a posilňovať túto jednotu a bratskú spoluprácu štátov socialistického tábora. Predovšetkým sa to týka ďalšieho upevňovania a posilňovania spolupráce Československa so Sovietskym sväzom. Československý ľud vidí v Sovietskom sväze nielen svojho osloboditeľa, úprimného priateľa a staršieho brata, ale aj mocnú a vyspelú socialistickú veľmoc, ktorá má najbohatšie skúsenosti v boji za socializmus a za mier. (Potlesk.) Zahraničná politika Sovietskeho sväzu je najlepším výrazom spoločných záujmov a potrieb nielen celého socialistického tábora, ale aj všetkých mierumilovných národov. Všemožne podporovať jej úsilie znamená preto podporovať vec mieru a priateľstva medzi národmi.

Náš ľud si už v roku 1945 dal heslo: "So Sovietskym sväzom na večné časy!" Toto heslo dnes platí ešte viac ako kedykoľvek predtým. (Dlhotrvajúci potlesk.) So Sovietskym sväzom do ďalšieho víťazného boja za mier, za socializmus, a nikdy inak! (Potlesk.)

Zmiernenie medzinárodného napätia nemôže nám zastierať skutočnosť, že v riešení naliehavých a ožehavých medzinárodných problémov, ako sú odzbrojenie, zákaz zbraní hromadného ničenia, kolektívna bezpečnosť v Európe, i v riešení nemeckej otázky neboli zatiaľ dosiahnuté konkrétne výsledky. Všetky tieto otázky sleduje vláda s najväčšou pozornosťou, lebo majú životnú dôležitosť pre našu republiku.

Rovnako ako na celom svete i náš ľud naliehavo žiada, aby sa prestalo o odzbrojení len hovoriť a aby sa odzbrojenie stalo skutočnosťou. Pritom nemôžeme nevidieť, že jedine Sovietsky sväz vážne a konkrétne usiluje o dosiahnutie dohody, zatiaľ čo západné mocnosti každý pokus o dohodu znemožňujú a odmietajú.

Vláda Sovietskeho sväzu najmä v posledných rokoch znovu a znovu predkladala nové návrhy, vychádzajúc pritom ďalekosiahle v ústrety aj stanovisku západných mocností. Akonáhle však Sovietsky sväz súhlasil s ich stanoviskom, zriekli sa západné mocnosti svojho vlastného návrhu, ktorý predtým tak vehementne hájili, a vytýčili nové podmienky, sledujúce celkom jasne cieľ znemožniť dosiahnutie dohody. Vyriešenie otázky odzbrojenia činia dnes západné mocnosti závislým napríklad od vyriešenia nemeckého problému, ktorý však uviazol práve na ich vlastnej politike obnovenia militarizmu v západnom Nemecku a na ich neochote uznať existenciu Nemeckej demokratickej republiky.

Za tejto situácie má nesmierny medzinárodný význam nový veľkorysý konkrétny krok vlády Sovietskeho sväzu na zníženie zbrojenia. Po znížení stavu svojich ozbrojených síl o 640.000 mužov v roku 1955 oznámila v polovici mája tohto roku vláda Sovietskeho sväzu svoje rozhodnutie znížiť stavy ozbrojených síl Sovietskeho sväzu o ďalších jeden milión 200.000 mužov a znížiť v príslušnej miere výzbroj, ako aj rozpočtové výdavky na vojenské účely. Tento krok sovietskej vlády, ešte viac podčiarknutý významnými posolstvami, ktoré predseda rady ministrov Sovietskeho sväzu súdruh Bulganin zaslal v júni tohto roku šéfom vlád západných mocností a niektorých ďalších štátov, je príkladom nového pojatia otázky odzbrojenia, vytvárajúceho reálne predpoklady pre to, aby sa od neplodných už diskusií prešlo ku konkrétnym činom. Novú významnú iniciatívu na prekonanie mŕtveho bodu v otázke odzbrojenia vyvinul Sovietsky sväz na rokovaní komisie Organizácie spojených národov pre odzbrojenie v júli tohto roku. Po zrieknutí sa pôvodných svojich návrhov na stanovenie maximálnych stavov ozbrojených síl navrhli západné mocnosti nové, vyššie počty. Vláda Sovietskeho sväzu, aby aj tentoraz západným mocnostiam vyšla v ústrety, pristúpila aj na tieto ich nové návrhy a súhlasila s maximálnym stavom ozbrojených síl pre Sovietsky sväz, Spojené štáty americké a Čínu v počte 2,500.000 mužov, pre Veľkú Britániu a Francúzsko v počte 750.000 mužov. Okrem toho vláda Sovietskeho sväzu predložila návrh "Deklarácie štátov o opatreniach na upevnenie svetového mieru a bezpečnosti národov". Návrh stanoví, aby sa štáty dovtedy, kým nebude úplne zakázaná atómová a vodíková zbraň, zastavená jej výroba a zabezpečené jej vyňatie z výzbroje štátov, zriekli použitia tejto zbrane i použitia násilia či vyhrážania sa násilím.

Napokon minister zahraničných vecí Sovietskeho sväzu Šepilov predniesol na zasadnutí Najvyššieho sovietu Sovietskeho sväzu 16. júla tohto roku návrh sovietskej vlády, aby bola medzi Sovietskym sväzom, Spojenými štátmi americkými a Veľkou Britániou uzavretá dohoda o okamžitom zastavení všetkých pokusov s atómovými a termonukleárnymi zbraňami a o zastavení pokusných výbuchov. Výzva Najvyššieho sovietu parlamentom všetkých štátov sveta o odzbrojení je novým veľkým mierovým manifestom sovietskeho ľudu, ktorý smeruje k zastaveniu horúčkovitého zbrojenia, k odstráneniu nebezpečenstva novej vojny, k víťazstvu veci mieru.

Československá verejnosť spolu s najširšou verejnosťou celého sveta prijala nové návrhy a novú veľkú iniciatívu vlády i Najvyššieho sovietu Sovietskeho sväzu s nadšeným súhlasom. Uskutočnenie sovietskych návrhov by vytvorilo podmienky pre ďalšie podstatné zmiernenie medzinárodného napätia, pre odstránenie hrozby novej vojny. Sme hlboko presvedčení, že volanie po odzbrojení, po reálnych činoch, nie je možné umlčať ani na Západe. Spolu s národmi celého sveta naliehavo žiadame, aby západné veľmoci prijali nové sovietske návrhy, aby podali reálny dôkaz úprimnosti svojich vyhlásení, že si prajú upevniť mier a účinne prispieť k dosiahnutiu dohody o odzbrojení, aby už raz pristúpili aspoň na svoje vlastné návrhy.

Vláda Československej republiky s vďačnosťou oceňuje, radostne víta a podporuje opatrenia i nové návrhy sovietskej vlády a Najvyššieho sovietu ako významné nasledovania hodné kroky na ceste k zastaveniu pretekov v zbrojení. Československo v minulom roku znížilo stav svojich ozbrojených síl o 34.000 mužov. Výdavky na obranu sú v tohoročnom rozpočte nižšie o 7,9 % oproti roku 1955 a ich podiel na celkových rozpočtových výdavkoch sa znížil z 12,1 % na 10,7 %. Vláda republiky sa, ako je známe, 24. júla rozhodla vykonať ďalšie zníženie stavu československej ľudovej armády o 10.000 mužov. Pevne veríme, že tento nový dôkaz našej dobrej vôle prispeje svojím podielom k úsiliu národov o odzbrojenie. Československá vláda bude aj naďalej podporovať všetky úprimné snahy o dosiahnutie všeobecnej dohody o odzbrojení a zákaze zbraní hromadného ničenia a zo všetkých síl prispeje k dosiahnutiu príslušnej všeobecnej dohody o odzbrojení aj na pôde Organizácie spojených národov. Vláda republiky je toho názoru, že riešenie otázky odzbrojenia nemožno ďalej odkladať. Pokrok v týchto otázkach by značne prispel k posilneniu medzinárodnej dôvery, k ďalšiemu zmierneniu medzinárodného napätia i k vyriešeniu iných dosiaľ otvorených otázok a okrem toho by umožnil štátom Východu i Západu venovať uvoľnené prostriedky na zlepšenie života ľudí, na podporu samostatného rozvoja hospodársky menej vyvinutých krajín.

Dohodnutie dohody o zákaze zbraní hromadného ničenia by otvorilo širokú cestu k výlučne mierovému využitiu atómovej energie. Výsledky vedeckého bádania už dnes presvedčivo ukazujú, aké nesmierne možnosti skýta atómová energia pre zvyšovanie blaha národov. Vďaka pomoci Sovietskeho sväzu, vzájomnej plodnej spolupráci, intenzívnemu úsiliu našich vedcov a technikov, skúsenostiam a vyspelosti našej robotníckej triedy, urobila aj naša republika už významné kroky na tejto ceste. Vytvorenie Spojeného ústavu jaderných výskumov je základom pre dosiahnutie nových úspechov.

Československá vláda považuje za jednu z popredných úloh všestranne pracovať pre širokú medzinárodnú spoluprácu v oblasti mierového využitia atómovej energie. Vedená snahou prispieť k rozvoju takejto spolupráce, zúčastňuje sa aktívne na vytvorení Medzinárodnej agentúry pre atómovou energiu. S veľkým záujmom a nádejami uvítal československú ľud nedávny veľkorysý podnet vlády SSSR na zvolanie konferencie európskych štátov, ktorá by za účasti Spojených štátov amerických rokovala o možnostiach vytvorenia celoeurópskej regionálnej organizácie pre mierové využitie atómovej energie. (Potlesk.)

Nemenej vážnou a pálčivou otázkou je problém bezpečnosti v Európe. Spolu so Sovietskym sväzom usilujeme o vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti, ktorý by stelesňoval životné záujmy všetkých európskych štátov bez výnimky, malých i veľkých. Bude potrebné, aby v tomto duchu došlo k zjednoteniu stanovísk všetkých zainteresovaných štátov.

Napriek určitému zlepšeniu situácie v Európe, keď už nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo vojny, napriek zlepšeniu vzťahov medzi európskymi štátmi, existujú dosiaľ také organizácie, ako Severoatlantický blok či jeho odnož Západoeurópska únia. Aj z radov členských štátov týchto organizácií nezriedka počuť hlasy, ktoré poukazujú na neoprávnenosť existencie takýchto organizácií v súčasnej dobe a žiadajú ich zrušenie alebo aspoň podstatné, štrukturálne zmeny. Konkrétne skúsenosti zo zasadnutí vedúcich orgánov týchto blokov nezvratne ukazujú, že ciele, ktoré vedúce kruhy týchto organizácií sledujú, nemajú nič spoločného so záujmami žiadneho z európskych štátov, že sú činiteľom, ktorý brzdí rozvoj mierových priateľských stykov medzi národmi, ktorý prekáža v ďalšom zmierňovaní medzinárodného napätia, činiteľom, ktorý stojí v ceste riešenia otvorených otázok.

Československá vláda je toho názoru, že rozdelenie Európy na proti sebe stojace bloky je nenormálna skutočnosť, ktorá nezodpovedá požiadavkám súčasného vývinu a želaniu národov. Československo, rovnako ako ostatné štáty Varšavskej dohody, vyhlásilo už prvšie, že túto dohodu považuje za nevyhnutné opatrenie len dovtedy, kým nedôjde k dohode o vytvorení celoeurópskeho systému kolektívnej bezpečnosti. Vláda Československej republiky obracia sa na ostatné európske vlády s naliehavou výzvou, aby spoločne nastúpili rozhodnú cestu k odstráneniu nenormálneho rozdelenia Európy na dva bloky, aby bez meškania pristúpili na opatrenia, ktorých cieľom bude dosiahnuť zrušenie ako Severoatlantického paktu a Západoeurópskej únie, tak aj Varšavskej dohody.

S otázkou bezpečnosti v Európe úzko súvisí otázka Nemecka. Vláda Nemeckej spolkovej republiky presadila nedávno, vyvíjajúc pritom nemalý nátlak, v spolkovom sneme zákon o zavedení všeobecnej brannej povinnosti a mieni uskutočniť za plnej podpory Spojených štátov amerických svoj program plnej remilitarizácie západného Nemecka. Ako vidieť, idú vládnúce kruhy Nemeckej spolkovej republiky slepo cestou militarizácie západného Nemecka bez ohľadu na odpor širokých vrstiev nemeckého ľudu, bez ohľadu na to, že tento krok nesporne zhoršuje situáciu v Európe a odďaľuje zjednotenie Nemecka, bez ohľadu na záujmy mieru a bezpečnosti v Európe.

Je dozaista málo štátov na svete, ktoré majú tak bezprostredný záujem na riešení nemeckej otázky v súlade so záujmami mieru a bezpečnosti v Európe, ako Československá republika. Treba preto na adresu militaristických kruhov západného Nemecka znovu zdôrazniť - a taký je názor nielen národov našej republiky, ale všetkých mierových síl vo svete - že vyhrážaním sa novou verhmacht nič nedosiahnu a že si európske národy - najmä susedia západného Nemecka - nedajú nanútiť riešenie, ktoré by bolo v rozpore so záujmami ich bezpečnosti. (Potlesk.) Sme hlboko presvedčení, že ani ľudu Nemeckej demokratickej republiky nemožno znovu vnútiť systém, s ktorým raz navždy skoncoval. Čím prv si v Nemeckej spolkovej republike i v ostatných západných štátoch tieto skutočnosti uvedomia a čím prv u nich zvíťazí realistický prístup k otvoreným problémom, tým skôr bude možné vážne pristúpiť aj k riešeniu nemeckej otázky.

Ak v súčasnej dobe riešenie nemeckého problému uviazlo na piesčine, nakopenej politikou západných mocností a remilitarizačnou politikou vlády Nemeckej spolkovej republiky, neznamená to nijako, že by pre riešenie otázky Nemecka v súčasnej dobe - pravda, po zavedení všeobecnej brannej povinnosti v ťažších podmienkach - nebolo možné nič učiniť. Základnou otázkou je, aby došlo k priamym rokovaniam medzi Nemcami samými, medzi Nemeckou demokratickou republikou a Nemeckou spolkovou republikou, lebo bez toho si nemožno predstaviť zjednotenie týchto dvoch štátov. Niet sporu, že významný krok k riešeniu nemeckej otázky by znamenalo aj dosiahnutie dohody o všeobecnom znížení zbrojenia a zákaze zbraní hromadného ničenia, dohody o upevnení bezpečnosti v Európe, dohody o znížení stavu cudzích vojsk a zákaze atómovej zbrane na území Nemecka a iných podobných dohôd.

Československo sa snažilo a všemožne snaží prispieť svojím podielom k riešeniu nemeckej otázky. Majúc na zreteli, že Nemecká demokratická republika je stelesnením najlepších pokrokových tradícií nemeckého ľudu a hlavným nositeľom úsilia nemeckého národa o vytvorenie jednotného, demokratického, mierumilovného a nezávislého nemeckého štátu, podporuje a bude aj naďalej plne podporovať mierové úsilie Nemeckej demokratickej republiky, ďalej upevňovať a posilňovať všestranné priateľské styky s ňou. Súčasne československá vláda vychádzajúc z toho, že v súčasnej dobe existujú dva nemecké štáty, vyslovila plnú ochotu nadviazať diplomatické styky i s nemeckou spolkovou republikou, rozvíjať svoje hospodárske, kultúrne aj iné styky so západným Nemeckom na platforme dobrých susedských vzťahov. Československá vláda by považovala za prospešné aj uzavretie zmluvy o neútočení s Nemeckou spolkovou republikou. Sme toho názoru, že prijatie týchto návrhov československej vlády by výrazne prispelo k posilneniu mieru a bezpečnosti v strednej Európe a bolo by na osoh obom našim štátom. Žiaľ, vedúci predstavitelia Nemeckej spolkovej republiky doteraz neprijali úprimne ponúknutú ruku. Naopak, aj niektorí oficiálni predstavitelia bonnskej vlády zúčastňujú sa revanšistických kampaní proti Československu a všemožne sa usilujú vniesť nepriateľstvo medzi národy oboch štátov. Je to krátkozraká politika, ktorá je v ostrom rozpore so záujmami mieru a rozvoja dobrých vzťahov medzi európskymi štátmi. Takáto politika neslúži záujmom nemeckého ľudu, ale jedine záujmom tých síl, ktoré sa usilujú zostriť medzinárodné napätie, ktoré svoj osud spojili so "studenou vojnou". Spoločný záujem nemeckého i nášho ľudu vyžaduje, aby aj styky medzi Nemeckou spolkovou republikou a Československou republikou sa vyvíjali tak, ako sa sluší a patrí na dobrých susedov. Československá vláda je ochotná k tomu prispieť.

V záujme zlepšenia medzinárodnej situácie a rozvíjania stykov so všetkými štátmi došlo v uplynulom období, najmä od začiatku tohto roku, k novej významnej aktivite našej zahraničnej politiky, ktorá už priniesla nemalé pozitívne výsledky. Ako ukazujú skúsenosti, značný význam pre posilnenie veci mieru a zlepšenie vzťahov s druhými štátmi má najmä rozvíjanie priamych osobných stykov s vedúcimi predstaviteľmi jednotlivých štátov, ako aj vzájomné styky medzi parlamentmi. Priame styky vedúcich štátnych predstaviteľov umožňujú dôkladnejšie poznať názory a stanoviská druhej vlády, umožňujú vymeniť si vzájomné poznatky a skúsenosti a nájsť to, čo obidve strany spojuje. Okrem toho vzájomné návštevy umožňujú vedúcim predstaviteľom štátov bližšie sa oboznámiť so životom druhého štátu, s jeho obyvateľstvom. To nesporne významne prispieva k ďalšiemu zlepšeniu a posilneniu ich vzťahov, uľahčuje vzájomné styky a prináša prospech veci mieru.

Pred necelými dvoma týždňami vrátila sa československá vládna delegácia zo štátnej návštevy v Poľskej ľudovej republike. Poslanci Národného zhromaždenia a všetci naši občania mali možnosť sledovať priebeh i výsledky tejto návštevy v tlačových zprávach a najmä v záverečnom komuniké. To mi umožňuje zmieniť sa len veľmi stručne o niektorých otázkach. Návšteva v Poľskej ľudovej republike zanechala vo všetkých členoch vládnej delegácie hlboký dojem. Na vlastné oči sme sa presvedčili o tom, aké naozaj gigantické dielo vytvoril poľský ľud, keď po tak rozsiahlom zničení svojich závodov, miest a dedín v druhej svetovej vojne dokázal za niekoľko málo rokov veľké dielo obnovy a výstavby. S radosťou sme videli, že bratské Poľsko má dnes silnú a spoľahlivú priemyselnú základňu, ktorá poľskému ľudu umožní nielen prekonať všetky prekážky, ale aj zabezpečiť nový, mocný rozkvet jeho vlasti. Druhý silný zážitok, ktorý sme si odniesli z našej návštevy, je hlboké a neochvejné presvedčenie o tom, že v Poľskej ľudovej republike, v Poľskej zjednotenej robotníckej strane, vo vláde ľudového Poľska a v poľskom pracujúcom ľude máme ozajstných dobrých a verných priateľov, ktorí si z úprimného srdca prajú ďalej posilňovať a všemožne rozširovať bratské styky s nami. (Potlesk.) Napokon by som chcel zdôrazniť, že ako samotné rokovanie, tak aj naše stretnutia s poľským ľudom nám presvedčivo ukázali, že zďaleka nie sú využité všetky možnosti rozvoja našej vzájomnej spolupráce na všetkých úsekoch, že sú nové veľké možnosti, ako túto spoluprácu ešte účinnejšie rozvinúť v našom spoločnom úsilí za socializmus, za šťastie našich národov a za mier.

Ešte jednu malú poznámku v súvislosti s našou návštevou v bratskom Poľsku. Imperialistické kruhy na Západe, ako som sa už zmienil, vo dne v noci snívajú o tom, rozdeliť nejako socialistický tábor, najmä uvoľniť vzťahy ľudovodemokratických štátov k Sovietskemu sväzu. Ako vieme, prianie býva otcom myšlienky. Akokoľvek je to podivné, aj naša cesta do Poľska vyvolala v týchto kruhoch nádej, či by snáď poľsko-československá spolupráca nemohla v sebe skrývať podobné tendencie. Radi ubezpečujeme tieto kruhy, že sa katastrofálne mýlia. Úprimné priateľstvo a bratská spolupráca Československa s Poľskom i s ostatnými štátmi tábora socializmu je a vždy bude činiteľom ďalej upevňujúcim a posilňujúcim jednotu tohto tábora, ďalej posilňujúcim našu spoločnú lásku k Sovietskemu sväzu. (Potlesk.)

Nemenej priaznivé výsledky ako návšteva v Poľskej ľudovej republike mali aj iné významné návštevy a rokovania, ku ktorým došlo v uplynulom roku medzi Československou republikou a predstaviteľmi jednotlivých štátov socialistického tábora. Obzvlášť by som chcel vyzdvihnúť obrovské možnosti ďalšieho rozvoja našich priateľských stykov a bratskej spolupráce s Čínskou ľudovou republikou, a to ako v oblasti hospodárskej, tak aj kultúrnej a politickej. Významnou mierou prispela k ďalšiemu posilneniu nášho priateľstva najmä návšteva námestníka predsedu Čínskej ľudovej republiky súdruha Ču Te v Československu. Môžem Národnému zhromaždeniu oznámiť, že na pozvanie vlády Čínskej ľudovej republiky navštívi v tomto roku československá vládna delegácia Čínu. (Potlesk.) Pri svojej ceste na Ďaleký východ na jeseň tohto roku československá vládna delegácia navštívi aj ďalšie spriatelené štáty.