Vzájomné vzťahy štátov socialistického tábora sa opierajú o rozvinuté hospodárske styky, ktorých intenzita z roka na rok rastie. Ďalšie možnosti rozširovania bratských vzťahov medzi štátmi socialistického tábora otvárajú sa preto v súvislosti s prechodom na nové formy hospodárskej spolupráce, na formy koordinácie perspektívnych plánov rozvoja národného hospodárstva a deľby výrobných programov. I keď sme len na začiatku tohto úsilia, ukazuje sa už teraz, aké mocné rezervy ďalšieho rozmachu výroby, zvyšovania produktivity práce, znižovania vlastných nákladov a tým zvyšovania hmotnej a kultúrnej úrovne života ľudu bude možné odhaliť a využiť cieľavedomou koordináciou spoločného úsilia socialistických štátov. Deľba výrobných programov vytvorí najmä predpoklady pre oveľa účinnejšie využívanie mechanizácie a automatizácie v priemyselnej výrobe.

Koordinácia hospodárskych plánov nie je, pravda, otázka izolovaná. V súlade s ňou musí sa vyvíjať ďalší rozvoj spolupráce socialistických štátov vo všetkých oblastiach, ďalšie zbližovanie medzi národmi socialistického tábora. Významným prostriedkom pre to je rozvoj spolupráce v oblasti vedy, kultúry a športu, ako aj široký rozmach turistického ruchu. Vláda Československej republiky vynaloží aj v budúcnosti všemožné úsilie na to, aby sa všetky tieto formy spolupráce Československa s ostatnými štátmi socialistického tábora ďalej intenzívne rozvíjali a maximálne prispievali našim spoločným záujmom, záujmom veci socializmu a mieru.

Za zvlášť dôležitú úlohu považuje vláda Československej republiky všemožne prispievať k ďalšiemu rozvoju a rozšíreniu vzájomných stykov Československa s bratskou Juhosláviou. V uplynulom roku došlo k zásadnému obratu v našich vzťahoch s Juhosláviou. Došlo nielen k ich plnej normalizácii, ale aj k podstatnému ich rozšíreniu vo všetkých oblastiach na základe úprimného priateľstva a vzájomnej spolupráce. Došlo k úplnému vyriešeniu otvorených otázok, k rozvoju spolupráce hospodárskej, kultúrnej, vedecko-technickej atď. Už doterajšie skúsenosti však ukázali, že ani tuná nie sú zďaleka všetky možnosti vyčerpané. Československá vláda vynaloží všetko úsilie na to, aby úprimná bratská spolupráca československého a juhoslovanského ľudu sa ďalej upevňovala a rozširovala, a to ako po línii štátnej, tak aj po línii spoločenských organizácií. Československá vláda je presvedčená, že všestranná vzájomná výmena skúseností medzi oboma štátmi a ich úprimná spolupráca bude prospešná národom oboch štátov a pomôže im pri riešení všetkých úloh socialistickej výstavby i v spoločnom boji za mier. (Potlesk.)

Veľký význam pripisuje vláda Československej republiky otázke upevnenia a posilnenia spolupráce a ozajstného zblíženia so všetkými štátmi, ktoré majú úprimný záujem na udržaní a upevnení mieru a nastolení priateľských vzťahov medzi štátmi. V uplynulom období došlo k výraznému rozšíreniu našich priateľských vzťahov s Indickou republikou. K tomu prispela najmä návšteva vynikajúceho štátnika, predsedu vlády Indickej republiky Džavaharlala Nehrua a neskoršie i návšteva viceprezidenta Indickej republiky Radhakrišnana. Československý ľud váži si vysoko aktívny prínos Indickej republiky pre vec mieru vo svete a bude sa všemožne usilovať o ďalšie posilnenie vzájomných priateľských vzťahov medzi národmi oboch našich štátov. Tak isto s ďalšími štátmi Ďalekého i Blízkeho a Stredného východu, najmä s tými, ktoré sa svojou aktívnou mierovou politikou zaradili do svetového pásma mieru, rozvíja vláda Československej republiky stále širšie styky. Nedávne návštevy vysokých predstaviteľov a významných štátnikov Jemenu a Kambodže presvedčivo ukázali, že medzi Československom a týmito štátmi je úplná zhoda v celom rade dôležitých medzinárodných otázok a že sú rozsiahle možnosti vzájomného zblíženia a plodnej spolupráce. Výsledky týchto návštev plne potvrdzujú, že medzi štátmi, ktoré vykonávajú aktívnu politiku mieru, je rozsiahly rozvoj všestrannej spolupráce možný a užitočný.

Dlhoročné a tradičné už priateľstvo spojuje našu republiku s Afganistanom. V tomto roku budeme mať príležitosť uvítať medzi nami predsedu vlády Afganistanského kráľovstva. Aj s Barmou, Indonéziou a radom ďalších štátov rozvíja dnes Československo plodné styky. Úspešne sa vyvíjajú priateľské vzťahy Československa s Egyptom, Sýriou a ďalšími štátmi Blízkeho a Stredného východu. V tomto roku pozdravíme v našej republike egyptského prezidenta Násira, ktorého aktívna politika boja proti kolonializmu a úsilia o zabezpečenie nezávislosti svojej krajiny a bezpečnosti v oblasti Blízkeho a Stredného východu si získala sympatie všetkých mierumilovných národov. (Potlesk.)

Celý rad krajín Ďalekého i Blízkeho a Stredného východu napriek svojej starej histórii a bohatej vyspelej kultúre je v dôsledku stáročného panstva kolonizátorov hospodársky menej rozvinutý. Československo ako štát s vyvinutým priemyslom má možnosť napomáhať ľudu týchto krajín vo výstavbe vlastného národného hospodárstva. Rozvoju obchodu s ekonomicky menej vyvinutými štátmi venuje preto Československo veľkú pozornosť. Len v rokoch 1953-1955 stúpol celkový obrat tovarov s týmito štátmi približne o 140 %. V roku 1956 činí už temer 40 % celkového nášho obchodu s nesocialistickými štátmi a v priebehu druhej päťročnice jeho podiel ďalej bude rásť. Československo, ktoré tak tvrdo muselo bojovať za svoju vlastnú slobodu a nezávislosť, má hlboké pochopenie a sympatie k veľkému svetodejnému hnutiu národov, ktoré bojujú za definitívny koniec kolonializmu, za právo každého národa na život a rozvoj v slobode a nezávislosti. (Potlesk.)

Vláda republiky sa všemožne usiluje o zlepšenie vzťahov aj s kapitalistickými štátmi Európy a Ameriky. Predovšetkým sa to týka štátov susedných a neutrálnych. Československo má veľký záujem o ďalšie rozšírenie a zlepšenie vzájomných stykov so susednou Rakúskou spolkovou republikou. Naša vláda je toho názoru, že existujú rozsiahle možnosti ďalšieho rozvoja obchodných stykov a hospodárskej spolupráce s Rakúskom i možnosti ďalšieho rozvoja stykov kultúrnych a iných. Niektoré dosiaľ otvorené problémy, o ktorých sa rokuje, nesporne môžu byť pri dobrej vôli obidvoch strán úspešne vyriešené.

Žiaľ, niektoré kruhy v Rakúsku sa stoj čo stoj snažia využívať každú zámienku k tomu, aby do našich vzájomných vzťahov umele vnášali rozladenie. Tak tomu bolo najmä v súvislosti s poľutovaniahodnými udalosťami, ku ktorým došlo nedávno v dôsledku porušenia československých štátnych hraníc zo strany rakúskych občanov. Niektoré rakúske miesta v poslednom čase vyslovujú požiadavku, aby československá vláda ponechala štátnu hranicu s Rakúskom pokiaľ možno úplne nechránenú, jednak vraj v záujme rozvoja vzájomných stykov, jednak preto, že Rakúsko je mierumilovný štát. K tomu treba predovšetkým povedať, že ochrana našej štátnej hranice nie je na prekážku nikomu, kto ide ako riadny občan s príslušnými dokladmi do Československa. Ďalej treba zdôrazniť, že vláda Československej republiky, ktorá plne uznala neutralitu Rakúska, skutočne považuje Rakúsko za štát, zo strany ktorého mu nehrozí a - pevne veríme - nikdy nebude hroziť nebezpečenstvo útoku. Československo nikdy nepovažovalo a nepovažuje ochranu svojich štátnych hraníc za samoúčelnú. Tam, kde to nie je potrebné, ani zvláštne opatrenia na ochranu hraníc nerobíme. Skúsenosti však ukazujú, že zvrchované územie neutrálneho Rakúska zneužívajú agentúry západných imperialistických štátov, aby tade dopravovali na územie Československej republiky svojich agentov. Proti týmto nepriateľským činom, ktoré ohrozujú bezpečnosť našej vlasti a našich občanov, chránime a musíme, pravda, aj naďalej bdelo svoju hranicu chrániť. Skoncovať s týmto stavom nie je v moci československej vlády, ale jedine vlády rakúskej. Ak sa tak stane, potom nebudú už žiadne dôvody proti podstatnému obmedzeniu ochrany našich hraníc. Vláda Československej republiky si takýto vývin úprimne praje. (Potlesk.)

Široké možnosti zlepšenia vzájomných stykov existujú aj vo vzťahu s ostatnými kapitalistickými štátmi. Napriek rozdielnostiam spoločenského zriadenia je medzi našou republikou a kapitalistickými štátmi celý rad spoločných záujmov. Sú to záujmy v oblasti obchodnej a hospodárskej vôbec, v oblasti kultúrnej, vedeckej i v niektorých otázkach politických. Niet pochýb o tom, že na platforme týchto spoločných záujmov by bolo možné ďalej rozšíriť a zlepšiť naše vzťahy napríklad s Francúzskom, s Talianskom, so severskými štátmi, so štátmi západnej Európy, s Veľkou Britániou i so Spojenými štátmi americkými. Vláda republiky vyvíja nemalé úsilie, aby tie otázky, ktoré medzi Československou republikou a niektorými západnými štátmi sú dosiaľ otvorené, boli vyriešené cestou dohody v prospech oboch strán. Ak bude rovnaká dobrá vôľa aj na strane našich partnerov, potom je otvorená cesta k podstatnému zlepšeniu vývoja vzájomných stykov, čo si opravdu úprimne prajeme.

Vláda Československej republiky vo svojich vzťahoch s kapitalistickými štátmi dôsledne vychádza z leninského učenia o možnosti mierového spolunažívania a súťaženia socializmu s kapitalizmom. Veľmi výstižné rozvedenie možnosti mierového spolunažívania štátov s rôznym spoločenským zriadením je obsiahnuté v známych piatich zásadách: vzájomné rešpektovanie územnej nedotknuteľnosti a zvrchovanosti, neútočenie, nevmiešanie sa do vnútorných záležitostí druhého, zásada rovnosti a vzájomných výhod a zásada mierového spolunažívania a hospodárskej spolupráce. Československo plne súhlasí s týmito zásadami a je toho názoru, že keby tieto zásady boli uznané a dôsledne uplatňované všetkými štátmi, znamenalo by to odstrániť nebezpečenstvo vojny a uvoľniť medzinárodné napätie. Pravda, nijako pritom nezakrývame naše nezvratné presvedčenie, že v mierovom spolunažívaní s kapitalizmom bude socialistické spoločenské zriadenie stále výraznejšie pred zrakmi všetkých národov ukazovať svoje prednosti, že nakoniec v súťaži s kapitalizmom zvíťazíme. Podľa nášho názoru má každý národ nezadateľné právo slobodne si zvoliť ten spoločenský systém, ktorý považuje za najlepší. Práve preto je však nevyhnutelné, aby v mierovom spolunažívaní a súťažení ukázali sa prednosti či zápory toho ktorého systému. Československo je pre otvorené a poctivé súťaženie obidvoch systémov vo svete. Žiadnemu druhému štátu nevnucujeme a nikdy nebudeme vnucovať socialistický systém; žiadame však so všetkým dôrazom, aby aj druhé štáty voči nám prísne dodržiavali zásadu nevmiešania sa do našich vnútorných vecí. Niektoré kruhy na Západe, najmä v Spojených štátoch amerických, však v poslednom čase opäť značne oživili svoje podivné predstavy o vzťahoch medzi štátmi. Zdá sa, že tieto kruhy nemajú príliš mnoho dôvery v silu svojho, to jest kapitalistického spoločenského zriadenia, v jeho schopnosť obstáť v súťaži so socializmom. Historický zápas obidvoch spoločenských systémov nevedia si predstaviť ináč ako buď vo forme vojenskej zrážky alebo aspoň vo forme "studenej vojny". Niektoré vyhlásenia oficiálnych predstaviteľov Spojených štátov amerických v poslednom čase, medzi nimi aj pána Dullesa, ťažko možno i pri najmiernejšej terminológii ináč označiť, ako za hrubé vmiešanie sa do našich vnútorných vecí. Nežiadame ani od pána Dullesa, ani od iných vedúcich činiteľov Západu, aby sa z nich stali snáď propagátori socializmu. Domnievame sa však, že aj pre nich by mali platiť zásady uznávané Chartou Spojených národov a celým civilizovaným svetom. Postoj a snahy týchto kruhov nemôžu, pravda, zvrátiť svetový vývoj, nemôžu zvrátiť rast síl mieru a socializmu na celom svete. Ani v našej republike nie. Keď to pochopia, nestojí nič v ceste zlepšenia a rozšírenia politických, hospodárskych a kultúrnych stykov, ktoré sú v záujme všetkých krajín.

Udalosti vo svete v poslednom čase presvedčivo ukazujú, že boj za zmiernenie medzinárodného napätia, za udržanie a upevnenie mieru nie je jednoduchá otázka. Je to urputný zápas za izoláciu tých síl, ktoré sa všemožne usilujú zastaviť koleso dejín, zvrátiť vývin vo svete na opačnú stranu. To sa, pravda, vydariť nemôže. Vláda Československej republiky je pevne presvedčená, že pri pevnej jednote nášho ľudu, pri pevnej bratskej jednote všetkých socialistických štátov, pri úprimnej spolupráci národov majúcich záujem na udržaní a upevnení mieru, sú dnes všetky predpoklady pre to, aby úklady agresívnych síl aj naďalej stroskotali a medzinárodná situácia sa vyvíjala tak, ako to záujmy mierového spolunažívania národov vyžadujú. (Potlesk.)

Předseda: Přerušíme nyní schůzi na 15 minut. Poté bude s. Široký ve svém exposé pokračovat.

(Schůze přerušena v 16 hodin 19 min. - opět zahájena v 16 hodin 45 minut.)

Vážené Národné zhromaždenie!

V znamení mocného vplyvu historických uznesení XX. sjazdu Komunistickej strany Sovietskeho sväzu je dnes nielen medzinárodný vývin. Niet pochýb, že výsledky XX. sjazdu Komunistickej strany Sovietskeho sväzu a celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa hlboko ovplyvnili aj celý vnútropolitický vývin našej ľudovodemokratickej republiky. Dôležité uznesenia, ktoré na základe bohatých ponaučení XX. sjazdu KSSS a náležitého rozboru našich vlastných podmienok a skúseností schválila celoštátna konferencia, znamenajú hlboký pozitívny zásah prakticky do všetkých úsekov nášho života.

Celoštátna konferencia KSČ široko otvorila cestu k dôslednému odstráneniu a napraveniu všetkého, čo nás brzdilo pri našom postupe vpred, k ešte mohutnejšiemu rozvoju národného hospodárstva a socialistického demokratizmu, k ešte výraznejšiemu zdôrazneniu neskonalej prevahy nášho ľudovodemokratického poriadku nad kapitalistickým spoločenským zriadením. Súčasne však potvrdila - a v tom je veľmi významný výsledok celoštátnej konferencie KSČ - úplnú správnosť generálnej línie socialistickej výstavby, manifestovala neochvejné odhodlanie všetkého československého ľudu pokračovať a znásobiť úsilie na ceste socialistickej výstavby, v podstate dobudovať v druhej päťročnici základy socializmu v našej vlasti.

Nadšená jednomyseľnosť, s ktorou celoštátna konferencia KSČ dospela k tomuto záveru a ktorá je v plnej zhode so zmýšľaním drvivej väčšiny nášho ľudu a všetkých zložiek Národného frontu, bola priliehavou odpoveďou na zúrivú kampaň západnej imperialistickej reakcie, ktorá vynakladá veľké sily i prostriedky na snahy otriasť presvedčenie nášho ľudu o správnosti našej cesty k socializmu.

Tejto kampane sa veľmi aktívne zúčastňujú aj niektorí oficiálni predstavitelia Spojených štátov amerických. Ale sily medzinárodného imperializmu sa neuspokojujú len propagandou. Snažia sa súčasne všemožne aktivizovať a rozšíriť svoje agentúry v Československu. Všetkými metódami a prostriedkami sa usilujú nejako ovplyvniť náš vývin, zvrátiť ho z cesty socialistickej výstavby. Špekulujú, pochopiteľne, predovšetkým na zvyšky vykorisťovateľských tried a na tých, ktorí boli zopätí s kapitalistickým režimom. Spoliehajú sa na to, že sa im podarí ovplyvniť kolísavé živly, ktoré ešte úplne nezrástli s naším ľudovodemokratickým systémom. Pokúšajú sa dezorientovať aj poctivých pracujúcich. Celá táto kampaň proti Československu nie je izolovaná. Je to súčasť široko založeného politického plánu, od ktorého si predovšetkým reakčné kruhy Spojených štátov amerických sľubujú oslabenie pozícií socializmu vo svete.

Všetkým týmto reakčným kruhom dal náš ľud pádnu odpoveď. Dal pádnu odpoveď aj tým jednotlivcom - zakukleným domácim nepriateľom nášho zriadenia, ktorí si mysleli, že pod rúškom "kritiky" možno útočiť na základy nášho ľudovodemokratického zriadenia a získať prívržencov pre návrat ku kapitalizmu. Celý vnútropolitický vývin v našom štáte potvrdil, že náš ľud sa od cesty k socializmu nikým a ničím odvrátiť nedá. (Potlesk.) Rozvoj socialistického demokratizmu, kritiky a sebakritiky len ďalej upevnili a prehĺbili moc robotníckej triedy vo zväzku s pracujúcimi roľníkmi a pracujúcou inteligenciou, celý Národný front pracujúcich miest a dedín - vládu ľudu v tomto štáte. Nepriatelia socializmu vôbec nepochopili zmysel a podstatu kritiky. To starostliví hospodári kritizovali neporiadky a nedostatky, aby sa im v ich vlastnom socialistickom domove, ktorý si toľkými obeťami vybojovali a vybudovali, pracovalo a žilo lepšie a krajšie. Ozaj, z akého dôvodu by mali naši pracujúci túžiť po návrate kapitalistických pomerov? Nie je v kapitalistických štátoch údelom pracujúcich vykorisťovanie, bezprávie, nezamestnanosť a všetko možné príkorie? Veru, skutočnosť je taká, že pomery pre pracujúcich v kapitalistických štátoch sa nezlepšujú, ale zhoršujú. Nepáše sa už na pracujúcich v kapitalistických štátoch a v koloniálnych krajinách násilie a príkorie, ktoré je výsmechom pokryteckých rečí buržoáznej propagandy o slobode a demokracii? Skutočnosť je veru taká, že sa na útlaku a bezpráví pracujúcich v kapitalistických štátoch nič nezmenilo. Skutočnosťou tiež je, že odpor proti kapitalistickému útlaku rastie; sme svedkami rozpadu koloniálneho systému, na ktorom je založená celá imperialistická sústava.

Že aj v socialistickom systéme došlo k niektorým chybám? Áno, došlo. Ale tieto chyby a nedostatky sú predsa len celkom iného druhu ako v kapitalistických štátoch. U nás došlo k niektorým zjavom, ktoré sú v rozpore so zásadami socialistickej demokracie, s princípmi nášho spoločenského poriadku. Tento poriadok však vždy bol a je celou svojou podstatou spoločenským poriadkom hlboko spravodlivým a demokratickým. (Potlesk.) Bojujúc za odstránenie týchto chýb mobilizujeme vlastné spoločenské sily nášho systému, bojujeme za ďalšie jeho upevnenie a posilnenie. Kapitalizmus oproti tomu je celou svojou podstatou protiľudový, nepriateľský robotníckej triede, roľníctvu a všetkému pracujúcemu ľudu, nepriateľský veci slobody. Kapitalizmus je celou svojou podstatou zviazaný s existenciou útlaku a vykorisťovania. Bojovať proti jeho "chybám" znamená bojovať proti samému kapitalizmu.

Socialistický spoločenský systém nám dáva všetky možnosti a predpoklady pre to, aby sme nedostatky, ku ktorým došlo, nielen úplne odstránili, ale aj zamedzili ich opakovanie. Dôsledné dodržiavanie leninských princípov v celom našom verejnom a štátnom živote spolu s neustále rastúcou vyspelosťou a uvedomelosťou pracujúceho ľudu vytvára všetky predpoklady pre to, aby sme vedeli zavčasu každému nedostatku čeliť a nedovolili mu rozrásť sa do vážnych rozmerov.

Už v terajšom vývine sme dosiahli významné výsledky v budovaní nového, vyššieho spoločenského poriadku, nového typu demokracie, ktorá sa od základov líši od demokracie starej, buržoáznej.