Podpredseda Valo (zvoní): Otváram
prerušenú 9. schôdzu Národného
zhromaždenia.
Podľa denného poriadku, uzneseného užším
predsedníctvom Národného zhromaždenia
dňa 10. októbra, ktorý bol členom
Národného zhromaždenia rozoslaný, navrhuje
užšie predsedníctvo tento poriadok:
1. Zpráva výboru mandátového o overení
platnosti voľby poslanca Josefa Pokorného (tlač
39);
2. Spoločná zpráva výboru rozpočtového
a hospodárskeho a výboru ústavnoprávneho
k vládnemu návrhu zákona (tlač 34)
o národných podnikoch a niektorých iných
hospodárskych organizáciách (tlač
37);
3. Zpráva výboru rozpočtového a hospodárskeho
o vládnych nariadeniach
zo dňa 10. júna 1955 č. 34 Zbierky o riaditeľských
fondoch v podnikoch štátneho obchodu, iných
chozrasčotných odbytových, obchodných
a zásobovacích organizáciách a v podnikoch
turistického a cestovného ruchu, a
zo dňa 6. júla 1955 č. 35 Zbierky o zmene
a doplnení vládneho nariadenia č. 98 Zbierky
z roku 1952 o štátnej obchodnej inšpekcii,
vydaných podľa § 15 odsek 1 zákona číslo
12 zbierky z roku 1955 o štátnom pláne rozvoja
národného hospodárstva republiky Československej
na rok 1955 (tlač 35);
4. Zpráva výboru poľnohospodárskeho
k vládnemu nariadeniu zo dňa 6. júla 1955
číslo 38 Zbierky o organizácii plemenárskej
služby (tlač 36) a
spoločná zpráva výborov poľnohospodárskeho
a ústavnoprávneho o vládnych nariadeniach
zo dňa 6. júla 1955 číslo 36 Zbierky,
ktorým sa odkladá platenie a úrokovanie niektorých
peňažných záväzkov členov
jednotných roľníckych družstiev, a
zo dňa 10. augusta 1955 číslo 47 Zbierky
o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav
pozemkov (tlač 38), vydaných podľa § 15
odsek 1 zákona číslo 12 Zbierky z roku 1955
o štátnom pláne rozvoja národného
hospodárstva republiky Československej na rok 1955.
Sú proti tomuto poriadku voľajaké námietky?
(Neboli.)
Námietky nie sú.
Kto teda súhlasí s navrhnutým poriadkom schôdze,
nech zdvihne ruku! (Deje sa.)
Ďakujem. To je jednomyseľné.
Tým Národné zhromaždenie schválilo
poriadok dnešnej schôdze.
Pristúpime k prerokovaniu prvého bodu schváleného
poriadku, ktorým je
1. Zpráva výboru mandátového o
overení platnosti voľby poslanca Josefa Pokorného
(tlač 39).
Dávam slovo zpravodajcovi poslancovi Vodičkovi.
Zpravodaj posl. Vodička: Vážené
Národní shromáždění!
Jsem pověřen úkolem podat této schůzi
zprávu o jednání mandátového
výboru, který se sešel dnes ráno k ověření
platnosti volby nově zvoleného poslance Národního
shromáždění Josefa Pokorného.
Doplňovací volba ve volebním obvodu č.
41 - Slaný byla stanovena vládním usnesením
ze dne 13. srpna 1955 na den 25. září 1955.
Kandidátem Národní fronty pro tuto volbu
navržen Josef Pokorný, který byl v této
doplňovací volbě zvolen.
Mandátový výbor Národního shromáždění
prozkoumal následující dokumenty: prohlášení
kandidáta o přijetí kandidatury, zápis
obvodní volební komise o registraci kandidáta,
zápis obvodní volební komise o sčítání
hlasů a zápis ústřední volební
komise pro doplňovací volby do Národního
shromáždění.
Mandátový výbor zjistil, že doplňovací
volby ve volebním obvodu č. 41 - Slaný byly
provedeny v plném souhlasu s ústavním zákonem
o volbách do Národního shromáždění
a o volbách do Slovenské národní rady
a se zákonem o volbách do Národního
shromáždění. Mandátovému
výboru nedošla žádná oznámení
nebo stížnosti na porušení zákonných
ustanovení o volbách do Národního
shromáždění.
Poněvadž doplňovací volba poslance Národního
shromáždění Josefa Pokorného
byla provedena v plném souhlasu se zákonnými
předpisy o volbách do Národního shromáždění
a není důvodu pro zrušení její
platnosti, doporučuje mandátový výbor
Národnímu shromáždění
ověřit podle § 50 zákona č. 27
Sbírky z roku 1954 o volbách do Národního
shromáždění platnost volby poslance
Josefa Pokorného. (Potlesk.)
Podpredseda Valo: Počuli ste zprávu mandátového
výboru.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, ako je obsiahnuté
v zpráve mandátového výboru, nech
zdvihne ruku! (Deje sa.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa voľakto hlasovania? (Nikto.)
Ďakujem. - Tým Národné zhromaždenie
schválilo zprávu mandátového
výboru a overilo tak platnosť voľby poslanca
Josefa Pokorného.
Keďže sa poslanec Josef Pokorný dostavil
do dnešnej schôdze, pristúpime k sľubu
podľa § 42 ústavy, a to tým spôsobom,
že najprv bude prečítaný ústavou
predpísaný poslanecký sľub, poslanec
Pokorný ku mne pristúpi a vykoná sľub
podaním ruky a slovom "Sľubujem".
Žiadam o prečítanie sľubovacej formuly
a menovaného poslanca žiadam, aby ku mne pristúpil
vykonať sľub. (Zhromaždenie povstáva.)
Vedúci kancelárie Národného zhromaždenia
Kováčik (číta): "Sľubujem,
že budem verný republike Československej a
jej ľudovodemokratickému zriadeniu. Budem zachovávať
jej zákony a svoj mandát vykonávať podľa
najlepšieho vedomia a svedomia na prospech ľudu a štátu."
Posl. Josef Pokorný (podávaje místopředsedovi
Valovi ruku): Slibuji. (Shromáždění
usedá.)
Podpredseda Valo: Tým je vybavený prvý
bod poriadku schôdze.
Pristúpime k prerokovaniu druhého bodu schváleného
poriadku, ktorým je
2. Spoločná zpráva výboru rozpočtového
a hospodárskeho a výboru ústavnoprávneho
k vládnemu návrhu zákona o národných
podnikoch a niektorých iných hospodárskych
organizáciách (tlač 37).
Spoločným zpravodajcom je poslanec Štyndl,
dávam mu slovo.
Zpravodajca poslanec Štyndl: Vážené
súdružky a súdruhovia poslanci!
Z poverenia rozpočtového a hospodárskeho
a ústavnoprávneho výboru podávam plénu
Národného zhromaždenia zprávu k vládnemu
návrhu zákona o národných podnikoch
a niektorých iných hospodárskych organizáciách.
Znárodňovacími dekrétmi, ktoré
boli výsledkom toho, že všetok náš
ľud trval pevne a jednotne na dôslednom plnení
Košického vládneho programu, a výsledkom
jednotného úsilia robotníckej triedy a jej
komunistickej strany, vošli do nášho života
útvary, ktoré nemali predtým v našom
hospodárstve a zákonodarstve obdoby. Národné
podniky sa stali základom celého znárodneného
podnikania, ktoré sa od toho času, i napriek tvrdošijnému
odporu buržoázie, stále rozvíjalo. Národné
podniky sa stali ekonomickou základňou nášho
hospodárstva, jedným zo stĺpov nášho
ľudovodemokratického spoločenského zriadenia.
Pravda, vtedy pri zriaďovaní prvých národných
podnikov bolo ešte veľa nejasností, najmä
pokiaľ ide o právnu povahu národných
podnikov, nejasností spôsobených jednak tým,
že národné podniky boli útvarmi novými,
jednak tým, že bolo ešte treba stále bojovať
s buržoáziou o zásady znárodneného
podnikania vôbec. I napriek tomu sa forma národného
podniku stala formou všeobecnou skoro pre všetku hospodársku
činnosť štátu, pokiaľ táto
činnosť mala širší význam.
S vývojom národného podnikania a najmä
po vykonaní druhej etapy znárodnenia po víťazstve
pracujúceho ľudu vo februári 1948 sa ukázalo,
že doterajšie predpisy o znárodnenom podnikaní
dostatočne nevyhovujú.
Preto zákonom č. 103 Zb. z. z roku 1950 boli národné
podniky za použitia sovietskych skúseností
a s prihliadnutím k našim vlastným pomerom
postavené na novú organizačnú, hospodársku
a právnu základňu. Vtedy došlo už
jasne k vyjadreniu zásady jednoty štátneho
socialistického vlastníctva. Štát tu
vystupuje ako vlastník všetkého národného
majetku a zveruje časť tohto majetku do správy
národného podniku. Boli tu už vyjadrené
i zásady, ako sa má riadiť hospodárenie
národných podnikov, zásady plánovania,
hospodárenia podľa rozpočtu, hospodárnosti,
osobnej zodpovednosti, uplatnenie najširšej účasti
pracujúcich a vedenie podniku jednotlivcom. Uvedeným
zákonom sa začala vlastne druhá etapa vývoja
národných podnikov.
Je pochopiteľné, že táto úprava,
i keď vo svojej podstate platí dodnes, bola behom
času podrobená celému radu zmien, ako ich
vyžadoval sám život v každodennej praxi.
Mnohé ustanovenia zákona boli už zmenené,
zrušené, prekonané vývojom, takže
postupne sa javila stále väčšia potreba
upraviť zákonodarstvo, týkajúce sa znárodneného
podnikania, tak, aby národným podnikom pomáhalo
a nestalo sa nakoniec brzdou vývoja. Najväčšou
vadou doterajšieho zákona č. 103/1950 Zb. bolo,
že nedával podklad pre zriaďovanie nevýrobných
organizácií. Boli napr. ťažkosti so zriaďovaním
odbytových a zásobovacích organizácií,
s vytváraním trustov, kombinátov a pod.
Tieto vady a celý rad ďalších, ako napr.
neprehľadnosť právnych predpisov, odstráni
predložený vládny návrh zákona.
Musíme preto predloženú osnovu posudzovať
z toho hľadiska, o ktorom s. Gottwald hovoril už v r.
1945, totiž, ako predložený zákon bude
napomáhať k tomu, aby národné podniky
pracovali stále lepšie, lacnejšie a výkonnejšie,
aby stále lepšie uspokojovali rastúce potreby
nášho ľudu.
Utvorenie národných podnikov po oslobodení
našej vlasti slávnou Sovietskou armádou pomohlo
najmä pri uskutočňovaní línie
industrializácie Slovenska. Národné podniky
z českých krajín sa aktívne zúčastnili
pri zakladaní a výstavbe nových národných
podnikov na Slovensku, najmä v krajoch, kde v minulosti nebol
žiadny priemysel, alebo kde kapitalisti za minulej republiky
zo svojich ziskuchtivých záujmov továrne
likvidovali. Národné podniky poskytli potrebné
kádre odborníkov pri stavbe nových tovární
a ich uvádzaní do prevádzky a pomohli tak
urýchlene zaistiť prácu pre obyvateľov,
ktorí v minulosti museli hľadať obživu mimo
hraníc našej republiky.
V súčasnej dobe sú to opäť národné
podniky, ktoré okrem iného odkrývajú
nerastné bohatstvá, medzi iným najmä
ložiská rúd, nafty a zemného plynu,
ktoré zvyšujú surovinovú základňu
Československa.
Aké sú hlavné zásady osnovy zákona
o národných podnikoch a niektorých iných
hospodárskych organizáciách?
Osnova nového zákona má všeobecnú
povahu, a to v tom smere, že sa vzťahuje na všetky
národné podniky, teda nielen na národné
podniky priemyslové, ale aj na štátne majetky,
národné podniky výkupné, národné
podniky obvodu Ministerstva školstva, Štátneho
úradu štatistického, Štátneho výboru
pre telesnú výchovu a šport atď.
Z tejto všeobecnej povahy nutne vyplýva, že osnova
obsahuje len hlavné zásady pre organizáciu
a činnosť národných podnikov. Súčasne
ukladá všetkým ministrom a vedúcim ústredných
orgánov, v odbore pôsobnosti ktorých sú
zriadené národné podniky, aby vydali pre
tieto podniky podrobné štatúty, v ktorých
sa bude prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých
hospodárskych odvetí alebo odborov.
Na druhej strane však osnova i napriek
svojej všeobecnej povahe vychádza zo skutočnosti,
že zpomedzi všetkých národných
podnikov najpočetnejšie a bezpochyby najdôležitejšie
sú národné podniky priemyslové. Z
tohto dôvodu venuje týmto podnikom najväčšiu
pozornosť. Pri úprave jednotlivých otázok,
napr. pri stanovovaní povinností riaditeľov
a povinností ministrov, sa osnova zaoberá touto
úpravou predovšetkým z hľadiska podnikov
priemyslových.