25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
33
A predsa nie je možné vytvoriť socialis-
tickú literatúru bez poznania literatúry
staršej, bez osvojenia si toho najlepšieho
z našej literárnej minulosti... " "Preto
otázky klasického dedičstva bude potreb-
né neustále a s hlbokou znalosťou veci
osvetľovať. Nebáť sa pravdivo ukázať po-
zitívne i záporné stránky diela a hlavne
ukázať jeho spoločenskú silu vo svojej do-
be, ako i umelecké prostriedky a zvlášt-
nosti diela, ktorými to dosahuje. " Zvlášť
prízvukuje konferencia, že treba "dať zod-
povedné učebnice najmä pre X. a XI. roč-
ník našich škôl, ktoré našu mládež budú
učiť milovať naše klasické dedičstvo a ce-
lú našu literatúru. "
Uvedením tohto sa chce poukázať, ako
nesmierne významná úloha je zverená Ma-
tici slovenskej tou vetou zákona, že má
propagovať národné, literárno-klasické
dedičstvo.
Ale na plnenie tejto úlohy ako aj iných
nie menej dôležitých úloh Matica nevy-
hnutne potrebuje vhodné miestnosti a od-
borne vzdelaných, svedomitých, láskou a
socialistickým vlastenectvom nadchnutých
pracovníkov.
V svojej hlavnej budove má Matica
uložených okrúhle 350. 000 kníh a spisov,
v národnej knižnici tiež v Martine asi
150. 000. Literárny materiál každodenne
dochádza. A je veru už zvrchovaný čas,
aby sa literárne dedičstvo zhromaždilo na
jednom bezpečnom mieste, lebo veľmi
cenné hodnoty sa takmer denne strácajú
a hynú. Ale miestnosti Matice sú už do
nemožnosti preplnené. Uhlie do skladu
musia nosiť polmetrovou uličkou medzi
knihami do povaly naukladanými. Robiť
tu knihovedný výskum, spísať, katalogi-
zovať knihy - a tobôž vyhľadávať nie-
ktorý žiadaný spis je v týchto hromadách
celkom nemožno. Len dvaja ľudia -
skladník a s. Baník - vedia sa vraj v
týchto labirintoch orientovať a po pamäti
vyhľadať, čo niekto potrebuje. A čo, ak
by tak neopatrnosťou, prípadne záškodníc-
tvom vznikol požiar, krátke spojenie a
podobne. Ani by sme nevedeli, aké vzác-
ne hodnoty by nám zhynuli. No treba po-
vedať, že veľká čiastka knižnice je dob-
re uložená a evidovaná. Dostaneš obratom
čo potrebuješ - okrem unikátov - aj do-
mov požičať, lebo Matica má tú výnimoč-
nú výhodu, že z mnohých aj veľmi vzác-
nych spisov opatruje niekoľko výtlačkov.
Len nevyhnutne treba, a to už aj, posta-
rať sa o miestnosti, aby knihy a spisy moh-
li byť riadne uložené a evidované. Budo-
vy, vhodné na tento cieľ, sú v Martine. Ale
rozhodne treba plánovať výstavbu novej,
špeciálnej pre knižnicu vhodnej budovy.
Nikto nikdy by nás pred budúcimi ne-
zbavil zodpovednosti, ba zrovna národnej
kliatby, keby sme sa dôkladne neposta-
rali, aby národné literárne klasické dedič-
stvo bolo nám ozaj zachované, aby nám
nehynulo.
Zákonom, ktorý tvoríme, zabezpeču-
jeme Matici slovenskej v rámci štátnych
zariadení ďalšiu nesmierne dôležitú a je-
dinečnú činnosť. Ale okrem zákona a štát-
nych prostriedkov ešte jednoho - a to
azda nanajvýš - je treba. Treba samu
Maticu-knižnicu a knihovedný ústav -
vážiť si ako najvzácnejšie kultúrne dedič-
stvo; treba v každom Slovákovi a v každej
Slovenke pestovať vlasteneckú lásku k jej
činnosti, všemožne jej pomáhať v plnení
úloh, aby na svojom úseku a svojimi spô-
sobmi čo najúspešnejšie pracovala na tvo-
rení novej, socialistickej spoločnosti a na
výchove socialistického človeka - oprav-
dového milovníka národa a života sloven-
ského.
Preto výbory Slovenskej národnej ra-
dy, právny, kultúrny a rozpočtový, prijali
návrh Sboru povereníkov na vydanie zá-
kona o Matici slovenskej kladne a schvá-
lili ho s týmito zmenami:
V § 1 tretiu vetu doplnili týmto začiat-
kom: "Oslobodením našej vlasti Soviet-
skou armádou v roku 1945 a historickým
víťazstvom... " Doplnenie sa ukázalo po-
trebným pre úplnosť textu tohto paragra-
fu.
V § 3 odsek 1 výbory vynechali ako
zbytočný, lebo právne postavenie Matice
vyplýva už z ustanovenia § 6, podľa kto-
rého je Matica rozpočtovou organizáciou
v zmysle vládneho nariadenia č. 110/1953
Zb. Následkom vynechania odseku 1 boli
ďalšie odseky prečíslované. V nanovo o-
číslovanom odseku 2 výbory vypustili slo-
vo "dozoru", aby bol vyjadrený vzťah Ma-
tice k Povereníctvu kultúry z každej
stránky, ako to z návrhu vyplýva.
Úvodnú vetu v § 4 výbory doplnili tak-
to: "Matica prispieva k rozvoju národnej
kultúry a k výchove občanov v duchu so-
cialistického vlastenectva a proletárskeho
internacionalizmu tým, že... " Výbory
uznali za potrebné rozšírením znenia pr-
34 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
vej vety tohto paragrafu vysloviť, v akom
duchu bude Matica vykonávať úlohy, v
ďalšom texte vypočítané.
V § 5 pojem "vedecká rada" výbory
nahradili priliehavejším pojmom "rada
Matice".
Na koniec § 8 výbory vsunuli slová
"vyhláškou v Úradnom vestníku", aby
štatút Matice dostal žiadúcu verejnú pu-
blicitu.
Z hľadiska rozpočtového výboru uzna-
li za dostačujúce odôvodnenie v dôvodo-
vej zpráve návrhu, podľa ktorého vykona-
nie navrhnutého zákona nevyžiada si zvý-
šenie schváleného rozpočtu, ani zvýšenie
navrhovaného plánu práce Povereníctva
kultúry.
Výbory právny, kultúrny a rozpočtový
sa jednomyseľne uzniesli návrh tohto zá-
kona predložiť Slovenskej národnej rade
na uzákonenie v znení, ako nasleduje za
zprávou výborov. (Potlesk. )
Predseda Kubač:
Ďakujem zpravodajcovi Stykovi za
prednesenie zprávy.
Nasleduje
rozprava o spoločnej zpráve výborov.
Oznamujem, že sa o slovo prihlásil
povereník kultúry Ondrej Klokoč a ďa-
lej sa k rozprave prihlásili títo poslanci:
Anton Pavlík,
Ignác J a n č á r,
Dr. Ondrej Pavlík,
Michal Žákovič,
Michal Chorváth.
Prosím súdruha povereníka, aby sa ujal
slova.
Povereník kultúry Ondrej Klokoč:
Slávna Slovenská národná rada.
súdruhovia, súdružky!
Zákon, ktorý ide dnes Slovenská ná-
rodná rada prijať, je jedným z najdôleži-
tejších, aké dosiaľ vyniesla na riešenie
otázok našej búrlivo sa rozvíjajúcej ná-
rodnej kultúry. Navrhovaným zákonom
ideme doriešiť postavenie našej najstar-
šej kultúrnej ustanovizne, Matice sloven-
skej, aby tak Slovenská národná rada spl-
nila jej žiadosť, vyjadrenú uznesením jej
výboru zo dňa 5. apríla tohto roku.
Chcem hneď na začiatku zdôrazniť, že
sám fakt, že sa Slovenská národná rada
dnes zišla, aby sa zaoberala žiadosťou
spolku, ktorým Matica slovenská dosiaľ
je, - už tento fakt sám osebe svedčí
jednak o starostlivosti, aká sa v našom
ľudovodemokratickom štáte venuje kul-
túrnym veciam, jednak svedčí o tom, akú
dôležitosť pripisuje náš štát a Komunistic-
ká strana významu činnosti Matice slo-
venskej v histórii našej národnej kultúry
a národa vôbec.
Treba hneď raz navždy na všetky stra-
ny jasne povedať, že stanovisko Komu-
nistickej strany Československa, z ktoré-
ho sa pozeráme na Maticu slovenskú pri
riešení jej postavenia v našom novom ži-
vote, nie je nijako nové. Je v naprostej
zhode s jej stanoviskom v minulosti, ke-
dy československá buržoázia usilovala sa
len zneužiť Maticu slovenskú ako nástroj
na upevnenie svojej moci v štáte, ale inak
ani na um jej neprišli záujmy slovenskej
národnej kultúry, o ktorú Matici sloven-
skej šlo. Stanovisko našej strany k Ma-
tici slovenskej, z ktorého vychádzania
dnes, tlmočil už v roku 1937 súdruh Vi-
liam Široký na celoslovenskej konfe-
rencii Komunistickej strany Českosloven-
ska v Banskej Bystrici, keď v pláne na
hospodárske a kultúrne povznesenie Slo-
venska navrhoval, aby sa na Slovensku
vybudovalo centrum vedeckej práce, a to
v Matici slovenskej. Z tohto stanoviska
vychádzal súdruh Viliam Široký aj vte-
dy, keď vrhal do očí československej bur-
žoázie výzvu, aby sa na mienku o svojich
činoch opýtala ľudu slovenského a Mati-
ce slovenskej.
Preto keď dnes rokujeme o Matici slo-
venskej a ideme zákonom upevniť jej po-
stavenie i začlenenie v rade našich kul-
túrnych inštitúcií, je to zákonitou výsled-
nicou úsilí našej komunistickej strany a
vlády republiky o vytvorenie a zabezpe-
čenie všetkých najvhodnejších podmienok
pre rozvoj kultúry našich národov v tom-
to prípade slovenskej národnej kultúry.
Čo je Matica slovenská, aký je jej vý-
znam v dejinách nášho národa a prečo si
my dnes tak vysoko ceníme jej činnosť?
Najlepšie sa nám to ukáže, keď si hoci
stručne načrtneme prierez jej dejinami.
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
35
Od začiatku národného prebudenia
koncom XVIII. storočia, od Učeného tova-
ryšstva bernolákovcov až po Štúrovský
Tatrín tiahne sa celý rad literárnych spol-
kov a spoločností slovenských, v ktorých
sa zoskupovali slovenskí školovaní ľudia,
sprvu s cieľmi prevažne osvietenskými,
postupne vždy viac politicko-kultúrnymi,
smerujúcimi k vymoženiu nacionálnej slo-
body. Po sľubnom rozlete, vzbudenom Ľu-
dovítom Štúrom a jeho družinou v ro-
koch štyridsiatych, kedy sa slovenský ná-
rod definitívne sformoval ako národ v mo-
dernom zmysle, neprichádza očakávaná
sloboda, ale naopak, v rokoch do 1850 na-
stáva ochabnutie.
Vzplanutie slovenského národa nepri-
nieslo pozitívne výsledky. Bachovský ab-
solutizmus pozdejšie udusil i posledný li-
terárny spolok slovenský, Tatrín. Nastala
dezorientácia a habkanie i v otázke slo-
venského spisovného jazyka, ustáleného
Hattalovou Krátkou mluvnicou slovenskou
y roku 1852. Časť slovenskej inteligencie,
ktorá predtým bola za slovenčinu, vráti-
la sa späť k češtine. Slovenské noviny,
založené pre Slovensko viedenskou vládou
v polovici roku 1849 a redigované Danie-
lom Lichardoma Andrejom Radlin-
ským, už v druhom ročníku, teda v ro-
ku 1850, opustili slovenčinu a začali pí-
sať po česky. Toto všetko, prirodzene, ne-
mohlo nepodlamovať slovenský život.
No slabla aj viedenská politika najmä
vojenskými porážkami a to dávalo nádej
tým niekoľkým národovcom, ktorí napriek
všetkým sklamaniam pokúšali sa znovu a
znovu organizovať národné sily, pripravo-
vať ich pre akcie, ktoré by sa podnikli v
príhodnom čase budúcnosti.
Takouto nádejou, ktorá nevytuchala ani
v týchto ťažkých rokoch, bola nie nová
už myšlienka založiť pre Slovákov Maticu,
akú si Srbi založili už roku 1826 a Česi
rokom 1831. Túto myšlienku prvý raz nad-
hodil Pavel Jozef Š a f á r i k v liste Jánovi
Kollárovi rok po založení Matice srb-
skej, roku 1827. A v konkrétnejšej for-
me začala sa prejavovať už v roku 1850,
kedy viedenskí Slovania odhlasovali z vý-
nosu svojich "slovanských balov" prvý
dar na budúcu Maticu slovenskú v sume
50 zlatých. Myšlienkou založiť Maticu za-
oberali sa vtedy aj viedenské Slovenské
noviny, i Palárikov Cyril a Metod a v ro-
ku 1851, v júni, Ján K o l l á r, Karol K u z-
m á n i, Daniel Lichard a viedenský ob-
chodník Matej Š t e f f k o prikročili k rea-
lizovaniu plánu na jej založenie: podali ú-
radom žiadosť o povolenie zbierky na Ma-
ticu a predostreli na schválenie aj jej sta-
novy. Povolenie založiť Maticu nedostali,
lebo že vraj ústav nemá finančné zabez-
pečenie. A keď Matej Šteffko ako do-
časný pokladník spolku predložil vyhláse-
nie, že zloží potrebnú kauciu 5. 000 zla-
tých v striebre, úrady zamietli žiadosť o
povolenie s odvolaním sa na neustálenosť
administratívnych predpisov v krajine.
Ale i tak jednotliví národovci nepre-
stávali myslieť na to, že aj slovenský ná-
rod raz bude mať svoju Maticu. Podnetov
pre jej chystanie vidíme viacej aj v ro-
koch bachovských. Martin H a m u l j a k
dáva svoju knižnicu do opatery bansko-
bystrickému katolíckemu gymnáziu s pod-
mienkou, aby bola potom, keď sa založí
Matica slovenská, odovzdaná jej. Už pred-
tým, Jonáš Záborský bol sľúbil veno-
vať Matici zisk zo svojich Žehier. Daniel
P e t i a n darúva budúcej Matici časť svoj-
ho majetku v sume okolo 10 tisíc zla-
tých. A takto zlatka ku zlatke sa zbie-
rali a kládli na základy budúcej Matice
slovenskej.
Vojna rakúsko-talianska - ako som
už spomenul, - a porážky, ktoré v nej stí-
hali rakúske vojská, a v nemalej miere
aj revolučné pohyby v západnej Európe,
oslabovali viedenskú vládu a tlak Bacho-
vej absolutistickej mašinérie. Začali sa
prejavovať slabiny rakúskej ríše. Cisár
musel poľaviť a hľadať cesty k udržaniu
jednoty štátu. Nechcel však riešiť veci v
plnej šírke, usiloval sa taktizovať rozlič-
nými ustanoveniami, reškriptami a diplo-
mami, ktoré mali riešiť dielčie otázky a
tak rozleptávať sily, ktoré sa proti cisá-
rovi stavali. Maďari sa napríklad usilovali
domôcť sa postavenia spred roku 1848 a
dávali najavo, že sú odhodlaní dosiahnuť
to hoci so zbraňou v ruke.
Tieto príčiny primäli cisára k tomu, že
už 9. septembra 1857 vo svojom "panov-
níckom slove", ako o tom píše Jaroslav
Vlček vo svojich Dejinách slovenskej
literatúry, vyslovil želanie "... rozličné
kmene národné v národnej ich vlastnosti
zachovať a pri pestovaní ich reči mať k
nim príslušný zreteľ".
Z najdôležitejších týchto opatrení ci-
sára je takzvaný Októbrový diplom, vy-
36 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
daný 20. októbra 1850, v ktorom cisár sle-
duje predovšetkým uspokojiť hrozivo na-
stoľované požiadavky Maďarov. No v tom-
to diplome vyslovená bola i zásada národ-
nej rovnoprávnosti ako aj samosprávy
jednotlivých krajín ríše. A práve táto o-
kolnosť umožňovala aj Slovákom znovu
vyjsť so svojimi požiadavkami.
Nastal pohyb, aký predtým nikdy ne-
bol. Slovenskí národovci si uvedomili, že
treba konať rýchle, - poučení práve po-
hybmi medzi Maďarmi, že nestačí len pu-
blikovať požiadavky slovenského národa v
novinách a čakať, že sa splnia, ale že im
treba dať širší rámec, postaviť na širšiu
základňu, aby nevyzerali len ako požia-
davky úzkej vrstvy slovenskej inteligen-
cie, ale aby sa za ne vyslovili široké masy
slovenského ľudu.
Tak dochádza k memorandovému
zhromaždeniu 6. júna 1861, ktorého mo-
hutnosť svedčí o tom, že sily slovenského
národa aj v rokoch Bachovho absolutizmu
napriek vonkajšej hluchote, aká v tých
rokoch vládla, neoslabil, ale naopak sa
zväčšili.
V bode f) Memoranda stojí požiadavka,
"Aby literárne a mravné vzdelávatelné ná-
rodné spolky právom slobodnej asociácie
zakladateľa k cieľom tým potrebné prí-
spevky zbierať Slovákom vždy dovolené
bolo. "
Toto bola aj jedna jediná požiadavka,
čo sa pozdejšie založením Matice sloven-
skej splnila z memorandových požiada-
viek. A keď si uvedomíme, že splnenie
všetkých memorandových požiadaviek by
bolo znamenalo dosiahnutie národnej slo-
body, umožnenie takmer plného národné-
ho rozvoja, pochopíme, v čom korení prí-
tuľnosť a láska slovenského ľudu k Matici
slovenskej, keď bola potom založená. Ona,
Matica slovenská, ako jediný výsledok a
ovocie onoho mohutného nadšenia, aké
vládlo na memorandovom zhromaždení,
jediná splnená nádej zo všetkých tých
krásnych nádejí, aké zakvitli po Sloven-
sku po memorandových dňoch martin-
ských, - ona. Matica, stala sa zosobne-
ním aj všetkých tých nesplnených nádejí,
aj nádejou, že sa raz práve aj pomocou
Matice splnia.
Veď keď napokon po dlhom preťaho-
vaní a obstrihovaní pôvodného návrhu 21.
augusta 1862 cisár stanovy predsa len
schválil a povolil činnosť Matice sloven-
skej, nebolo radosti konca kraja. Začala
sa rozsiahla zbierka na Maticu. Dary dá-
vali tisíce a tisíce slovenských ľudí. Okrem
väčších darov zámožnejších jednotlivcov
prichádzali dary od drobných remeselní-
kov i roľníkov, ba boli dediny, v ktorých
sa robili zbierky z domu do domu. Takto po
halieroch a grajciaroch do 1. mája 1863
nazbieralo sa už 50 tisíc zlatých! Nebolo
predtým akcie, v ktorej by sa slovenský
národ bol takto prejavil a ktorá by bola
zasiahla také široké jeho vrstvy. Tento po-
hyb možno prirovnať k pohybu českého
národa, keď prevádzal zbierku na svoje
Národné divadlo; no význam jeho je oveľa
širší a hlbší, pretože tu šlo o jedinú in-
štitúciu, ktorú slovenský národ vôbec mal!
Preto keď sa na zakladajúce veľké zhro-
maždenie Matice slovenskej zišlo do Mar-
tina okolo 5. 000 ľudí, vítal Karol K u z-
m á n y biskupa M o y z e s a, ktorý bol
viedol memorandovú deputáciu k cisáro-
vi, slovami: "Celé tisícročie hľadí teraz
na Vás i na nás z výšin týchto vrchov,
všetky doliny svätých Tatier až po sivý
Dunaj hľadia na Vás očami tu prítomného
dospelého pokolenia, a z tvári týchto detí
hľadí na Vás i na nás celá budúcnosť slo-
venského národa. Idete vykonať skutok,
rozhraničný pre celú históriu tohto náro-
da, pomník minulosti, základ budúcnosti;
dvojitú bránu zatvorenú pre krivdu minu-
lých, otvorenú pre slávu budúcich vekov. "
Takýto význam pripisovali založeniu
Matice slovenskej aj prečo, že v cisárovom
povolení Matice videli nie iba povolenie
spolku, ale i sám M o y z e s hľadal v ňom
aj iný zmysel, "Keď apoštolský kráľ Ma-
ticu slovenskú odobril, teda on uznal, že
jestvuje národ slovenský", písali Pešťbu-
dínske vedomosti. V tomto panovníkovom
akte videli "od tisíc liet prvý dej uzákone-
nia slovenského národa ako takého v Uh-
rách", ako sa píše v Pešťbudínskych ve-
domostiach, a takéto presvedčenie sa ší-
rilo ďalej, živiac nádeje, že sa národ slo-
venský bude môcť postupne dožiť i splne-
nia ďalších svojich požiadaviek.
Toto všetko tedy znamenala pre Slo-
vákov Matica: bola nielen kultúrnou usta-
novizňou, úle znamenala preň, pre národ
slovenský prísľub národne-politickej
slobody v budúcnosti.
Preto založenie Matice slovenskej ce-
lá jej činnosť za 12 rokov jej existencie
do roku 1875 znamená pre slovenský na-
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
37
rod jednoznačne pokrokový prínos. Vyko-
nala nielen neoceniteľnú službu rozvoju
národnej kultúry slovenskej, nielen že
zhromaždila za ten krátky čas svojho tr-
vania nesmierne cenné poklady literárne,
nielenže položila prvé organizačné zákla-
dy slovenskej vede vo svojich vedeckých
odboroch, a to najmä vedám spoločen-
ským, ale svojou vydavateľskou činnos-
ťou, svojimi akciami zohrala úlohu revo-
lučne-demokratického katalizátora ná-
rodného uvedomenia slovenského, upevni-
la spisovnú slovenčinu a tým dovŕšila
sformovanie slovenského národa ako ná-
roda.
Keď teda my dnes hovoríme o tomto
období Matice slovenskej, hovoríme o ňom
ako o období, ktoré znamená pre sloven-
ský národ obdobie rozsiahlej ľudovýchov-
nej činnosti, zasahujúcej široké ľudové
vrstvy, kedy sa prvý raz organizovane ší-
rila starostlivosť ako o kultúrny rozvoj,
tak i o hospodárske povznesenie sloven-
ského ľudu cez rozličné hospodárske a
kultúrne spolky po slovenských mesteč-
kách i dedinách. Matica slovenská v tých
časoch zhromaždila okolo seba pomerne
veľké množstvo spolupracovníkov, ktorí
svojou prácou medzi ľudom dvíhali vzde-
lanostnú úroveň a upevňovali národné po-
vedomie. Stala sa i akousi podporovňou pre
slovenské obce na ich potreby, dávala pô-
žičky a tak ďalej. Jej činnosť vôbec za-
čínala mať charakter nie iba kultúrny, ale
v prvom rade nadobúdala charakter ľudo-
výchovný a hospodársky. Praktická orga-
nizačná činnosť Matice slovenskej, roz-
biehajúca sa do šírky, viac robila z nej či-
niteľa politického než len kultúrneho.
Veľkým výdobytkom tých čias boli i
prvé slovenské stredné školy martinské
a revúcke gymnázium a pozdejšie i gym-
názium v Kláštore pod Znievom. Ich zalo-
ženie umožnilo prístup ku vzdelaniu de-
siatkam a desiatkam slovenských chlap-
cov, regrutujúcich sa väčšinou z ľudových
vrstiev.
Skláňame sa v úcte a vd'ake pred vše-
tkými tými nadšencami a horlivcami, ktorí
v tých tak strašne nežičlivých, ťažkých
časoch pre náš slovenský národ s toľkým
oduševnením i sebazapieraním, s toľkou
láskou i obetavosťou pracovali a bojovali
za svoj ľud, za práva svojho národa. Nám
dnes ťažko si i len predstaviť, koľko bo-
lesti a sklamania museli prežívať, keď po
krátkych 12 rokoch peštianska vláda za-
tvorila Maticu slovenskú a zhabala celý
jej majetok naskladaný z darov sloven-
ského ľudu a keď potom za tieto peniaze
začala vydávať svoj časopis Vlasť a Svet,
časopis písaný po slovenský, ale učiaci
Slovákov hanbiť sa za svoj národ!
Po 12. novembri 1875, kedy bola čin-
nosť Matice slovenskej zastavená, nastu-
puje pre slovenský národ krušné polsto-
ročie surového národnostného útlaku,
hroziaceho mu priamo smrťou. (Predsed-
níctva sa ujal podpredseda dr. Ivan Ro-
haľ -Iľkiv. )
Ťažko hovoriť, čo by sa bolo stalo so
slovenským národom, nebyť Veľkej ok-
tóbrovej socialistickej revolúcie, ktorá
privodila rozbitie Rakúsko-Uhorska a o-
slobodenie i slovenského národa. Možno nie
bezdôvodne predpokladať, že by sa dnes o
slovenskom národe už ani hovoriť neda-
lo, že by ho tu už ako národa nebolo. Ví-
ťazstvo Októbrovej revolúcie a v jeho dô-
sledkoch vznik Československej republiky
zachránil Slovákov pred národnou smrťou.
Oslobodenie národa vytvorilo i predpo-
klady pre oživenie Matice slovenskej. De-
krétom č. 1 ministra s plnou mocou pre
správu Slovenska Dr. Vavra Š r o b á r a
z 1. januára 1919 bola Matica slovenská
oživotvorená. No oživotvorujúce valné
zhromaždenie zišlo sa iba hodne neskôr,
5. augusta 1919.
Pre rozvoj a prácu Matice slovenskej
nastali priaznivé podmienky, V novom,
slobodnom štáte začala sa rozvíjať. No
skutočnosť sa čoskoro ukázala inakšia, než
sa sprvu zdalo a Matica slovenská, ak
chcela nadviazať na svoje tradície z ob-
dobia pred polstoročím, narazila na pre-
kážky, ktoré jej postavenie pomerne
skomplikovali a tým do značnej miery
určili i charakter jej práce v nasledu-
júcich rokoch.
Vec sa má totiž tak, že za 43 roky,
ktoré uplynuli od zatvorenia Matice slo-
venskej v roku 1875 do jej oživotvorenia
v roku 1919, znamenali vývin nielen v po-
stavení slovenského národa, ale aj vývin
v jeho zložení, v jeho triednej skladbe.
Kým v matičných rokoch minulého storo-
čia slovenská buržoázia sa ešte len po-
maličky tu i tu ďubala z vajca, za štyri
nasledujúce desaťročia sa už zaperila a
kým jedna jej časť načisto prešla do cu-
dzieho tábora, jej druhej časti viac pri-
38 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
rástli k srdcu záujmy zhromažďovania ka-
pitálu, než záujmy národné, než záujmy
národnej kultúry. Toto na jednej strane.
Na druhej strane bola tu okolnosť, že no-
vý štát, znamenajúci pre slovenský národ
priam záchranu pred smrťou, začal od-
prvu popierať to, čo Maticu slovenskú
v roku 1863 priviedlo k životu, totiž exis-
tenciu samobytného slovenského národa.
Tento národ odrazu mal prestať byť sám
sebou a jeho spisovná reč, ktorú ako spi-
sovnú reč národa normovala, uzákonila v
minulom storočí práve Matica slovenská,
bola novým štátom odrazu vydávaná len
za nárečie, poťažne za znenie jedného a
jediného československého jazyka. Toto
bola koncepcia československej buržoázie,
ktorej išlo o to - vytvoriť zo Slovenska
agrárny prívesok republiky a rezervoár
lacných pracovných síl. Takúto politiku
potrebovala československá buržoázia pre-
to, aby mohla Slovensko ľahšie vykoris-
ťovať.
Bolo by sa dalo očakávať, že v novom
slobodnom štáte stane sa Matica sloven-
ská oficiálnou kultúrnou predstaviteľkou
slovenského národa, že jej budú dané
všetky možnosti pracovať na rozvoji slo-
venskej národnej kultúry. No zatiaľ Mati-
ca slovenská ostala naďalej len spolkom,
ktorý si na svoju činnosť musí zbierať
prostriedky z členských príspevkov a zo
svojej činnosti vydavateľskej a inej; ale
od štátu dostávala len pomerne biednu
podporu.
Takto stála Matica slovenská v ťažkom
položení: zapierať seba samu, to jest ne-
byť Maticou slovenského národa, ale len
Maticou slovenskej vetvy jednotného ná-
roda československého, nemohla ale
musela ostať Maticou slovenskou aj na-
ďalej v duchu, z ktorého sa zrodila pred
viac ako polstoročím. Tým sa však hoc-
kedy mohla dostať do konfliktu s ofi-
ciálnym stanoviskom štátu v otázke ná-
rodnostnej. Z toho jej vznikli na jednej
strane nemalé trampoty, a na druhej
strane dostávala sa neraz do položenia,
keď sa o ňu ruvali obidva tábory, vytvo-
rivšie sa postupne v najostrejších for-
mách: tábor centralistický, "čechoslovác-
ky", i tábor separatistický, ľudácky. Ma-
tica bezvýhradne vždy stála na stanovis-
ku centralistickom, československom po-
kiaľ ide o štátoprávne postavenie Sloven-
ska; na druhej strane však nemohla sa
vzdať samobytnosti slovenského národa. A
to zas dodávalo oporu separatistickým, au-
tonomistickým snahám slovenských na-
cionalistov, ľudákov a národniarov. Cha-
rakteristický je v tomto zmysle zápas,
ktorý sa na pôde Matice slovenskej zvie-
dol s ľudákmi v otázkach okolo sloven-
ského pravopisu 12. mája 1932. Treba po-
vedať, že Matica slovenská tento zápas
ako-tak vydržala, že sa ľudákom nepoda-
rilo ju celkom ovládnuť, hoc sa ich vtedy
predsa len niekoľko dostalo do jej jazy-
kovedného odboru.
Ak porovnávame činnosť Matice slo-
venskej v rokoch 1863-1875 s činnosťou
z obdobia I. republiky do roku 1938, a ak
sme povedali, že tamtú činnosť z minu-
lého storočia treba hodnotiť jednoznačne
pozitívne, nuž o období rokov 1919-1938
tak jednoznačne hovoriť nemožno. To
preto, že pomery v rokoch od vzniku Čes-
koslovenskej republiky do jej rozbitia v
roku 1938, poťažne 1939, boli v porovnaní
s rokmi sedemdesiatymi minulého storo-
čia oveľa komplikovanejšie, ako sa skom-
plikoval a zostril triedny boj. V časoch
založenia Matice slovenskej v minulom
storočí šlo o boj za národné práva tried-
ne pomerne málo diferencovaného náro-
da, kdežto v rokoch I. republiky triedna
diferenciácia slovenského národa sa vy-
ostrila do neprekonateľných protiv. Ak v
rokoch šesťdesiatych a sedemdesiatych
minulého storočia slovenské meštiactvo a
rodiaca sa buržoázia viedla národ v boji
za jeho národné práva a hrala teda pokro-
kovú úlohu, v časoch I. republiky už dáv-
no stratila svoju pokrokovosť, ale napros-
tú väčšinu národa, ktorý kedysi viedla, v
týchto časoch už iba vykorisťovala, utlá-
čala. Jej "národnosť" a "národovosť" pre-
javovala sa iba tým, že sa usilovala viesť
národ do boja proti svojmu konkurentovi
vo vykorisťovaní, proti českej buržoázii v
snahe zabezpečiť si také postavenie, v kto-
rom by sa nemusela s českou buržoáziou
deliť o zisky, nazdierané z potu a krvi
slovenského ľudu.
Prirodzene, že sa ani Matica slovenská
nemohla vyhnúť týmto zápasom a spo-
rom a že i ona, vedená výlučne inteligen-
ciou, odchovanou buržoáziou, kapitaliz-
mom, nemohla prerásť svoj rámec, ani
nemohla preskočiť svoj tieň. "Usilovala
sa" vyhýbať sa "politike", snažila sa byť
"nepolitickou", celonárodnou, nadstraníc-
kou. Prirodzene, že takéto úsilie je iba na
smiech. Práve preto by bolo smiešne chcieť