25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.

27

Kčs, včítane kuriva, svetla, plynu, vody
a tak ďalej. Okrem toho sa tu stravovali
aj dospeli občania, čo išlo buď na úkor
našich najmenších, alebo na úkor štátnej
pokladnice.

Ďalším nehospodárnym zjavom je
stravovanie zamestnancov a ich rodinných
príslušníkov v nemocniciach a ostatných
zariadeniach, kde sa nerešpektujú smer-
nice o hospodárení, najmä v inkase po-
platkov za stravovanie nad určenú výšku
nákladu, ktorú majú rodinní príslušníci
doplácať. Že tu ide o značné sumy, do-
kazuje prípad istého liečebného ústavu v
Piešťanoch, kde sa denne doplácalo asi
1500. - Kčs z tohto titulu. Podobný stav,
aj keď nie v takom rozsahu, možno pred-
pokladať aj u iných zdravotných ústavov.

Podstatným nedostatkom týchto zja-
vov je nedostatok účtovnej evidencie,
najmä pokiaľ ide o jej ažuritu, ktorá ne-
odkrýva včas nedostatky.

Ďalším nedostatkom je málo starostli-
vosti, ktorá sa na tomto úseku venuje
kontrole, najmä pri vyúčtovaní dotova-
ných zložiek. Tak z prekračovania normo-
vaných výdavkov neboli vyvodené nijaké
dôsledky a neboli urobené ani nijaké opat-
renia na odstránenie závad, aj keď azda
boli konštatované.

Prejavuje sa nedostatok kontroly a re-
vízií, ako aj starostlivosť o inštruktáže
a školenie pracovníkov, najmä vedúcich,
ktorí nechápu dôležitosť finančného hos-
podárenia.

Toto sú malé ukážky, v nedostatkoch,
hospodárenia v štátnych zariadeniach.
Treba poukázať na ďalšie nedostatky ná-
rodných výborov, a to najmä na neplnenie
5M plánu, ktorý funkcionári národných
výborov nedostatočne politicky vysvetľo-
vali a v dôsledku toho sa stalo, že nie-
ktoré obce dokonca odmietli rozpis 5M
plánu, ako napr. Veča a Kráľova nad Vá-
hom v okrese Šaľa, kde činitelia nedoká-
zali občanov zainteresovať na plnení ma-
teriálnych prác, ako bola úprava obecných
ciest, vysadzovanie stromkov atď. Ta-
kýchto zjavov máme žiaľ viacej, hoc má-
me možnosť čerpať z miestnych zdrojov
pre plnenie úloh 5M plánu.

Zákonom č. 83/1952 Zb. o rozpočtoch
národných výborov bolo zrušené úvero-
vé hospodárenie; príjmy a výdavky boli
dané do priamej závislosti od národných

výborov a rozdiel medzi vlastnými príjma-
mi a výdavkami je hradený zo štátnych
podielov, čo znamená, že týmto opatrením
boli funkcionári národných výborov pria-
mo zainteresovaní na tom, aby plánované
príjmy plnili včas a rovnomerne.

Vymoženosti tohto správneho zákona
nemôžu byť v praxi vždy uvedené do ži-
vota, a to nie vždy vinou národných vý-
borov. Nadriadené orgány často s veľkým
oneskorením posielajú národným výborom
schválený rozpočet a regulačný plán, kto-
rý je mobilizačným prostriedkom pri no-
vom spôsobe hospodárenia, a tak sa stá-
va, že rozpočet nie je finančným zákonom
národného výboru, podľa ktorého má po-
čas celého roku hospodáriť a nie iba v
posledných mesiacoch. Tak napríklad na
Okresnom národnom výbore v Šali v roku
1953 schválený rozpočet dostal národný
výbor až v decembri, čím sa zapríčinilo,
že v kapitole 10 skupine 4, časti 5 na vec-
ných výdavkoch 3 B mal úhrnom návrh
rozpočtu 580. 000. - Kčs a pretože hospo-
dáril iba podľa tohto návrhu až do konca
roku, pri zásadách najlepšej úspornosti
vyčerpal úhrnom 522. 000 Kčs, čiže opro-
ti pôvodnému návrhu sa javí úspora 58. 000
Kčs a oproti schválenému rozpočtu, kto-
rý dostal, ako som spomenul, až v decem-
bri 1953, prekročenie o 75. 000 Kčs, keď-
že spomenutá kapitola rozpočtu bola sta-
novená v tej časti na 447. 000 Kčs. Tak-
to rozpočet, základný kameň nášho hos-
podárstva, nemôže potom plniť svoje dô-
ležité poslanie.

Oneskorené zasielanie schválených
rozpočtov a regulačného plánu odôvodňu-
jú nadriadené orgány prepracovaním štát-
neho rozpočtu v dôsledku znižovania cien.
Bolo by preto žiadúce, aby sa hľadala
zjednodušená forma k prepracovaniu fi-
načného rozpočtu.

Určité ťažkosti pri zabezpečovaní plne-
nia finančného hospodárenia zapríčinila v
posledných mesiacoch náhla zmena sys-
tému účtovnej evidencie, ktorá nebola na-
čas v terénoch zabezpečená vyškolením
odborných účtovníckych kádrov. Preto no-
vá účtovná evidencia nie je nateraz v bež-
nom stave a neplní svoju úlohu podávaním
obrazu o plnení štátneho rozpočtu.

Aby sa zabezpečilo úspešné plnenie
príjmovej časti rozpočtu národných vý-
borov, je tiež žiadúce hľadať rýchlejší a

28 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.

účinnejší spôsob inkasa daní všetkého
druhu.

Tieto príklady, vyňaté z mnohých, u-
kazujú, akými nedostatkami trpí hospo-
dárenie našich najnižších, ale najrozšíre-
nejších zriadení, pre ktoré, ako som bol
spomenul, boli určené miliardové sumy a
kde nebolo vždy dostatočnej záruky, že
sa s tými prostriedkami zodpovedne hos-
podári.

Nových členov národných výborov,
ktorých náš ľud o pár dní zvolí, ako aj
príslušné ústredné úrady čaká v tomto
smere veľa zodpovednej práce, aby sa
zjednala náprava a aby si všetci zodpo-
vední činitelia osvojili správny pomer k
nášmu socialistickému vlastníctvu. (Po-
tlesk. )

Predseda Kubač:

Pýtam sa súdruhov poslancov, či sa
ešte niekto hlási o slovo?

Zisťujem, že sa o slovo už nikto ne-
hlási, preto vyhlasujem rozpravu o expo-
zé povereníka financií za skončenú.

Podľa uznesenia Predsedníctva preru-
šujem rokovanie. V rokovaní pokračujeme
o jeden a pol hodiny. V prestávke zasadá
rozpočtový výbor, aby pripravil návrh na
rezolučné uznesenie.

(Jeden a pol hodinová prestávka. )

Predseda Kubač:

Znovuotváram prerušené zasadnutie.

Dávam slovo zpravodajcovi rozpočto-
vého výboru, poslancovi Chabadovi.

Poslanec Juraj Chabada:

Predsedníctvo Slovenskej národnej ra-
dy navrhlo, aby Slovenská národná rada
na svojom 25. zasadnutí 27. apríla 1954
ako výsledok svojej rozpravy o zpráve
povereníka financií o štátnom rozpočte
na rok 1954 prijala rezolučné uznesenie, v
ktorom na základe zprávy povereníka a
prejavov rečníkov - poslancov zhrnie do-
siahnuté výsledky a príjme zásadné smer-
nice pre zabezpečenie plnenia úloh štát-
neho rozpočtu na rok 1954.

Na základe uvedeného návrhu Pred-
sedníctva Slovenskej národnej rady roz-
počtový výbor navrhuje, aby Slovenská
národná rada schválila toto

rezolučné uznesenie:

Slovenská národná rada na svojom 25.
zasadnutí 27. apríla 1954 po vypočutí zprá-
vy povereníka financií o štátnom rozpoč-
te na rok 1954 a po jej podrobení dôklad-
nej rozprave, považuje za potrebné pred
našim pracujúcim ľudom vyzdvihnúť veľ-
ké úspechy, ktoré sme dosiahli pri bu-
dovaní socializmu na Slovensku v Gott-
waldovej päťročnici.

Zaznamenali sme viac ako štvornásob-
ný vzrast priemyselnej výroby oproti ro-
ku 1937, vzrast produktivity práce oproti
roku 1948 skoro o 70%, vzostup robotníc-
kych miezd v priemysle o 47%, vzrast
počtu zamestnancov v priemysle o troj-
násobok oproti predvojnovej úrovni. Ob-
jem investícií na Slovensku počas Päťroč-
ného plánu dosahuje okrúhle 22 miliárd
Kčs prerátané na naše terajšie plnohod-
notné koruny.

Súčasne s hospodárskym rozmachom
stúpla aj kultúrna a sociálna úroveň oby-
vateľstva, počet zdravotných zariadení,
detských jasiel, škôl každého druhu naj-
mä odborných, divadiel, kín, ľudových u-
meleckých súborov, osvetových besied
atď., čo bolo umožnené tým, že výdavky
štátneho rozpočtu na kultúrne a sociál-
ne opatrenia sa počas Päťročného plánu
postupne zvýšili okrúhle o 200%.

Rok 1954 znamená ďalšie hospodárske
a kultúrne napredovanie. Priemyselná vý-
roba vzrastie o ďalších 130% a výroba elek-
trickej energie o 44. 4%. Zvýšenie výroby
a zníženie maloobchodných cien prináša-
jú vzrast reálnych miezd pracujúcich.
Zvýši sa rozsah spoločenskej spotreby.
Rozpočet venuje na školy 1129 mil. Kčs,
na nemocenské poistenie 1221 mil. Kčs a
na dôchodkové zabezpečenie 1286 mil.
Kčs. V rámci investičného nákladu v su-
me 2757 miliónov Kčs venuje sa okrem
zdrojov z ústredného rozpočtu na roz-
siahlu bytovú výstavbu zo slovenskej ča-
sti štátneho rozpočtu 336 mil. Kčs.

Na ďalší rozvoj poľnohospodárstva,
okrem prostriedkov pre štátne majetky,
sa určuje v štátnom rozpočte 1341 mil.
Kčs, najmä na rozšírenie mechanizácie a
poľnohospodárskeho výskumníctva.

Naša robotnícka trieda a celý náš pra-
cujúci ľud, vďaka oslobodeniu našej vlasti
slávnou Sovietskou armádou a vďaka sú-
stavnej pomoci zo strany Sovietskeho svä-

25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.

29

zu, dosiahol tieto krásne výsledky svojím
veľkým budovateľským nadšením, vedený
svojou rodnou Komunistickou stranou
Československa a vládou a združený v ob-
rodenom Národnom fronte. Pripravuje sa
na voľby do národných výborov a na sláv-
ny X. sjazd svojej rodnej strany, ktoré
mu ukážu ďalšie veľkolepé perspektívy na
našej ďalšej ceste k socializmu. Náš pra-
cujúci ľud plnením plánu rozvoja národ-
ného hospodárstva a štátneho rozpočtu na
rok 1954 chce dosiahnuť ďalšie veľké bu-
dovateľské úspechy.

Preto Slovenská národná rada na za-
bezpečenie plnenia plánovaných úloh na
Slovensku prijíma na podklade zprávy po-
vereníka financií a rozpravy o nej tieto
zásadné smernice:

Podstatne zvýšiť starostlivosť ústred-
ných úradov, národných výborov, podria-
dených zložiek a finančnej sústavy o pl-
nenie úloh štátneho rozpočtu.

Zvýšiť úroveň riadiacej práce rezortu
financií a všetkých ústredných úradov a
národných výborov všetkých stupňov bo-
jom proti byrokratizmu a formalizmu a
upevňovať finančnú disciplínu rezortov a
podriadených zložiek.

Podstatne zlepšiť riadenie poľnohos-
podárskej výroby rezortom pôdohospodár-
stva a národnými výbormi, dôsledne za-
bezpečovať úlohy štátneho rozpočtu na
strojnotraktorových staniciach, štátnych
majetkoch a jednotných roľníckych druž-
stvách. (Potlesk. )

Predseda Kubač:

Počuli ste zprávu rozpočtového výbo-
ru.

Má niekto k prednesenému návrhu re-
zolučného uznesenia námietky alebo do-
plnky?

(Námietky a doplnky neboli. )

Pretože doplnky nie sú, nasleduje hla-
sovanie.

Budeme hlasovať najprv o expozé sú-
druha povereníka financií, potom o návr-
hu rezolučného uznesenia.

Kto súhlasí s expozé súdruha povere-
níka financií, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie. )
Ďakujem.

Zisťujem, že Slovenská národná rada
expozé súdruha povereníka financií o
štátnom rozpočte na rok 1954 schválila.

Kto súhlasí s návrhom rozpočtového
výboru na rezolučné uznesenie, ako ho
predniesol zpravodajca, nech zdvihne ru-
ku.

(Hlasovanie. )

Zisťujem, že Slovenská národná ra-
da schválila rezolučné uznesenie podľa
návrhu rozpočtového výboru.

Nasleduje štvrtý bod programu:

zpráva výborov právneho, kultúrneho
a rozpočtového o návrhu Sboru poverení-
kov na vydanie zákona SNR o Matici slo-
venskej.

Spoločným zpravodajcom všetkých
troch výborov je poslanec Pavol Styk.

Dávam mu slovo.

Poslanec Pavol Styk:

Slávna Slovenská národná rada!

Je samozrejmé, že pri vypracovaní a
vydávaní zákonov v našej ľudovodemokra-
tickej republike na zreteli máme ako
hlavný cieľ: vybudovať socialistickú spo-
ločnosť so zámerom tvoriť podmienky pre
uskutočnenie spoločnosti komunistickej.

V tomto snažení, pravdaže, vychádza-
me z učenia marx-leninizmu, držíme sa
základného ekonomického zákona socia-
lizmu a tých poučiek, ktoré nám Stalin
dáva o uskutočňovaní hlavných predbež-
ných podmienok na pripravenie skutočné-
ho prechodu ku komunizmu.

Na poli vzdelanosti podľa základného
ekonomického zákona socializmu treba
nám zabezpečovať maximálne uspokojenie
neustále rastúcich kultúrnych potrieb ce-
lej spoločnosti. A ako nepretržitý rast a
zdokonaľovanie socialistickej výroby, tak
aj najvyššiu techniku a jej správne upo-
trebovanie môžeme dosiahnuť len tak, keď
budeme zdokonaľovať našu vedu a keď
budeme všemožne nástojiť, aby neprestaj-
ne sa zvyšovala všeobecná vzdelanosť a
kultúrna úroveň pracujúceho ľudu Česko-
koslovenska.

No, vždy máme na zreteli dosiahnuť
najvyšší cieľ nášho snaženia: uskutočniť
komunizmus, preto aj dnes si pripomeň-
me, čo píše Stalin o kultúrnom raste spo-

SO 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.

ločnosti, ako o tretej hlavnej podmienke
pre prípravu prechodu do komunizmu. Vo
svojom epochálnom diele "Ekonomické
problémy socializmu v SSSR" Stalin píše:
"Treba dosiahnuť taký kultúrny rast spo-
ločnosti, ktorý by zabezpečil všetkým čle-
nom spoločnosti všestranný rozvoj ich fy-
zických a duševných schopností, aby čle-
novia spoločnosti mali možnosť získať
vzdelanie, postačujúce na to, aby sa stali
aktívnymi činiteľmi spoločenského vývinu,
aby mali možnosť slobodne si zvoliť po-
volanie a neboli po celý život pripútaní
doterajšou deľbou práce k jednému povo-
laniu. "

Tieto ináč dosť známe pravdy uznáva-
me za potrebné uviesť dnes preto, lebo ro-
kujeme o historicky najvýznamnejšom
kultúrnom ústave slovenskom - o Matici
slovenskej. Zákonom, ktorý predkladám
Slovenskej národnej rade na schválenie,
určujeme Matici slovenskej významné, je-
dinečné miesto v rámci štátnych kultúr-
nych zariadení a vyznačujeme jej také
zvláštne kultúrne úlohy pri budovaní so-
cializmu, ktoré dosiaľ nekonala a zťažka
by vykonávala nejaká iná kultúrna inšti-
túcia a ktoré plniť nevyhnutne je treba
pre rast všeobecnej vzdelanosti a pre zdo-
konaľovanie našej vedy. Tieto úlohy zdar-
né konať a spĺňať môže Matica slovenská
v svojom novom zriadení - ako národná
knižnica a knihovedný ústav - a to na
základe toho poslania, ktoré plnila blízo
sto rokov vo vývoji slovenského národa.

Potrebné je stručne, výstižne spome-
núť na vznik Matice slovenskej, na jej his-
torický význam, zvlášte v dobe najťažšie-
ho národného a sociálneho útlaku sloven-
ského národa. Taktiež je treba vyzdvih-
núť, že po víťaznom februári r. 1948 pra-
cujúci ľud prevezmúc moc do svojich rúk,
vytvára všetky predpoklady pre všestran-
ný mohutný kultúrny rozvoj: vláda ľudu
uskutočňuje a zabezpečuje dnes všetko,
čo sa usilovala Matica slovenská splniť
ako spolok dobrovoľných horlivcov. Preto
Matica slovenská a Slovenská národná kniž-
nica z vlastnej vôle menia sa na jeden ve-
decký ústav, ktorý sa začleňuje medzi
štátne ustanovizne.

O vzniku a činnosti Matice slovenskej
- v jej prvom a druhom období zaiste
budú hovoriť rečníci v tomto pléne SNR.
A naozaj žiada sa, aby i na tomto fóre
bola dnes náležite zhodnotená minulosť

Matice zvlášť teraz, keď kladieme základy
pre novú jej budúcnosť.

Pri zakladaní Matice slovenskej a pri
jej upevňovaní skutočne sa zúčastnili ši-
roké ľudové vrstvy. Zvlášť medzi riadnymi
členmi a podporovateľmi čítame mená
mnohých robotníkov, baníkov, roľníkov,
remeselníkov, chudobných dedinských u-
čiteľov, farárov a iných. Na podiv málo
mien z rodín zemianskych a šľachtických.
Na "Dom Matice slovenskej" boli vydané
"Knižtičky pre grajciarové zbierky", Tu
sa zbieralo týždenne naozaj po desiatich
- dvadsiatich grajciaroch. Medzi darca-
mi je mnoho žien, čo je isteže charakte-
ristické pre zmýšľanie slovenských žien
pred sto rokmi, ako aj pre veľkú popula-
ritu a obľúbenosť Matice slovenskej. -
Matica bola vskutku celonárodným spol-
kom. Veď zbierky na matičné ciele hro-
madne dochádzali nielen z celého územia
terajšieho nášho Slovenska, ale aj z Pešti,
Sarvašu. Hajdušice, Pivnice - zo stolíc
Boršodskej, Békéšskej, Torontálskej, Ča-
nádskej atď., slovom zovšadiaľ, kde len
Slováci v tom čase bývali. Zbieralo sa z
domu do domu, na svatbách, krsteniach,
karoch, zakáľačkách a pod. Medzi Slovák-
mi sa ozývalo heslo vydané Sládkovičom:
"Chceme byť a budeme nielen Slovákmi,
ale národom slovenským. "

"Matica slovenská splnila v živote slo-
venského národa významnú úlohu" - tak
sa začína návrh zákona. - Prvý paragraf
stanov Matice slovenskej hovorí: "Sloven-
ka matica je jednota milovníkov národa
a života slovenského. A v tom je jej prvo-
radý význam, že v jednej snahe po prvý
raz spolčila všetkých Slovákov, podelených
dotiaľ dolinami riek i potokov, stolicami,
nárečiami, krojmi a najmä všelijakými
vierovyznaniami. Budila a pestovala ná-
rodné sebavedomie a z roztrieštených,
rozvadených Slovákov tvorila slovenské
národ. Na jej valných zhromaždeniach
schádzali sa nielen registrovaní členovia,
lebo bývalo prítomných až 4000 účastní-
kov. Už sama existencia Matice sloven-
skej a po jej brutálnom zahrdúsení - jej
mučedlnícka gloriola pôsobila výchovne na
porobený národ. - podnecovala nenávi-
dieť utláčateľov a udržovať nádej v lep-
šiu budúcnosť. Ďalšia významná úloha, čo
vykonala Matica slovenská, bolo, že syste-
maticky a zdarné pôsobila, aby sa ustáli-
la spisovná reč slovenská a slovenský pra-
vopis.

25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.

31

Spomenieme ešte jednu ďaleko siaha-
júcu činnosť Matice slovenskej, a to je
veľmi čulé a pravidelné pestovanie slo-
vanskej vzájomnosti a spolupráce na po-
li kultúrnom i politickom, zvlášť s brat-
ským českým národom. Pred slovanským
svetom Matica reprezentovala slovenské
národné a kultúrne snahy.

Matica sa stala všestranným svojpo-
mocným strediskom kultúry ujarmeného
národa. Jej úsilím bolo: "Jednotne po-
vznášať národný život a národnú vzdela-
nosť, aby národ nezahynul ale žil večne,
silný, zdravý, vzdelaný a bohatý. "

Pre tento cieľ už v r. 1865 vydala Ma-
tica "Myšlienky o záhradníctve vôbec a
štepárstve obzvlášte" od Štefana Moyzesa
a r. 1867 vyšiel povestný "Ovocinár na
Slovensku" od Antona Penzia - s podti-
tulom: "Poučenie o hlavných prácach šte-
párskych a o spôsobe, akým by táto za-
nedbaná ratolesť hospodárska v našich
horných krajoch v prospech ľudu udo-
mácniť a zveľadiť sa mohla. " - Iný po-
dobný spis "Bohdanice a jej učiteľ" od
Andreja Seberíniho beletristickým spôso-
bom poučuje, ako treba obec hospodársky
povzniesť, aby domy boli pekné, úhľad-
né, dvory čisté, pred každým domom zá-
hradka, všade ovocné stromy - lichva
dobre opatrovaná, slovom, aby Bohdanice
stali sa záhradou s ľudom zdravým a zá-
možným. - Posledným vydaním Matice
z roku 1875 čís. spisov 42 bol "Hospodár
na Slovensku" od Andreja Kmeťa. Knižka
nedotlačená, a zhabaná. Tu hodno spome-
núť matičné vydanie "Národní kalendár"
- dva ročníky z rokov 1866 a 1867. Je
to vlastne malá ľudová encyklopédia. Nie-
čo z obsahu: Vzdialenosť slnca od zeme,
Hotovenie ľadu ohňom, Učme sa prírod-
ným vedám. Klíčenie semena. Buňka (ba-
ňočka), Guáno, Soľ v povetrí. Soľ kuchyn-
ská v našom tele. Alebo: O dýchaní ľud-
skom. Obeh krve v ľudskom tele. Roľník
má byť priemyselníkom. Hnojivo. Zelené
hnojenie. Hnojenie minerálne, vápno, sad-
ra, popoľ, soľ. fosforít alebo Niečo o cho-
lere vôbec a o jej tohoročnom zúrení na
Slovensku zvlášte. - Avšak nielen podob-
nými poučnými článkami a knihami stara-
la sa Matica o zdravie ľudu a o jeho hmot-
né pozdvihnutie, ale aj skutočnou mate-
riálnou svojpomocou. Z nazbieraných ka-
pitálov poskytovala pôžičky na hmotné a
kultúrne povznášanie obcí. Pri zhabaní jej
majetku v roku 1875 hodnota dlžobných

úpisov bola 94. 504 zl. 39 grajciarov. Keď
poskytovanie pôžičiek aj nebolo celkom
v súlade so stanovami Matice, ale vo vte-
dajších pomeroch vhodne zapadalo do
rámca jej činnosti, veď slovenský ľud na
nízke úroky dostával prostriedky, aby ma-
tičné poučky mohol do života uvádzať a
aby vytrhnutý z biedy mal možnosť a vô-
ľu ďalej sa vzdelávať a matičné spisy ku-
povať.

Po svojom oživení v r. 1919 Matica
slovenská rozvinula svoju činnosť do veľ-
mi širokých rozmerov a vykonala zásluž-
nú prácu na poli kultúrnom vôbec a ľu-
dovýchovnom zvlášť. Len zápasila s fi-
nančnými ťažkosťami, odkázaná súc na
členské príspevky svojich dobrovoľných
členov a na nezaručené štátne subvencie.
A druhým nedostatkom ešte väčším bolo,
že aj Matica slovenská, ako vôbec celá
kultúra za kapitalizmu, bola viazaná služ-
bami vládnúcej triede, že ani Matica za
buržoázneho režimu nemala za hlavný cieľ
vzdelávať a povznášať slovenský ľud tak,
aby sa stal skutočným vládcom svojho o-
sudu. Preto po roku 1948 museli nastať
zásadné zmeny aj s Maticou slovenskou.

V Ústave ČSR z 9. mája 1948 stojí:
"Všetci občania majú právo na vzdelanie".
"Všetky orgány Republiky v súlade so
slovenskými národnými orgánmi, ako
predstaviteľmi samobytnosti slovenského
národa - usilujú sa o to, aby sa vytvá-
rali rovnako priaznivé podmienky pre hos-
podársky, kultúrny a sociálny život oboch
národov - Čechov a Slovákov a aby sa
Slováci mohli vyvíjať vo svojej národnej
svojráznosti"..

Aby Slováci svoje Ústavou zaručené
právo na vzdelanie a právo na vývoj v
svojej národnej svojráznosti mohli plne
uplatňovať, na to už nestačí dobrovoľný
spolok čo ako váženej a milovanej Mati-
ce slovenskej, - na to je treba štát a
všetky orgány republiky. A Ústava aj pri-
kazuje: "Štát sa stará o to, aby sa kaž-
dému dostalo vzdelania a výcviku podľa
jeho schopností a so zreteľom na potre-
by celku" (Úst. § 12). S týmto, pravdaže,
súvisí, že "všetka výchova a všetko vyu-
čovanie majú sa zariadiť tak, aby boli v
súlade s výsledkami vedeckého bádania a
neboli v nezhode s ľudovodemokratickým
zriadením".

Čo sa Matica slovenská usilovala pl-
niť ako spolok dobrovoľných horlivcov,

32 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.

to za podmienok oveľa výhodnejších, s
prostriedkami oveľa mohutnejšími, s u-
smerňovaním pre vzdelanie a výchovu
skutočne celej slovenskej spoločnosti ko-
ná vláda Čechov a Slovákov, inšpirovaná
Komunistickou stranou Československa.
Veď ako zverejnené výsledky plnenia pr-
vého Päťročného plánu rozvoja národné-
ho hospodárstva ČSR na Slovensku v ro-
koch 1949-1954 ukazujú, "v 5RP sa do-
siahol neobyčajne prudký vzrast na poli
vzdelávania obyvateľstva, kultúry a vedy".
Napríklad "Pre vzdelanie širokých vrstiev
obyvateľstva sa v 5RP vydalo (na Sloven-
sku) 7346 kníh v celkovom náklade vyše
30, 000. 000 výtlačkov. Koncom roku 1948
sa vydávalo 231 časopisov, - koncom ro-
ku 1953 - 703 časopisov o celkovom ná-
klade 221 miliónov 458 tisíc výtlačkov, t. j.
dvojnásobne viac ako v roku 1948.

Aspoň toľkoto na dôkaz toho, že naša
republika nedáva len právo na vzdelanie,
ale naša strana a naša vláda skutočne aj
zabezpečujú, aby neustále rastúce kultúrne
potreby celej spoločnosti maximálne boli
uspokojené. A tak je logicky jasné a his-
toricky potrebné, že výbor Matice slo-
venskej a výbor Slovenskej národnej kniž-
nice z vlastnej vôle sa rozhodli zmeniť o-
bidva spolky na jeden vedecký ústav, kto-
rý sa začleňuje medzi štátne kultúrne u-
stanovizne.

Zriaďuje sa - podľa § 2 návrhu zá-
kona Matica slovenská ako národná kniž-
nica a knihovedný ústav. Niet dnes vzde-
laného národa, ktorý by sa nestaral o riad-
ny súpis a výskum svojej literatúry. Ale
ako z § 4 navrhovaného zákona vidíme,
našej Matici ukladáme úlohy širšie ako
spravidla majú knihovedné ústavy. Mati-
ca zbiera, chráni, katalogizuje, odborne
spracúva všetko, čo bolo po slovensky na-
písané alebo vytlačené: ďalej to, čo bolo
akoukoľvek rečou napísané, vytlačené o
Slovákoch a o "Slovensku, najmä to, čo je
dôležité pre poznanie slovenskej národ-
nej kultúry. Takou podrobnou a spoľah-
livou bibliografiou, akú začal zostavovať
Rízner, a ako ju ďalej vedie a vydáva Ma-
tica, môže sa pochváliť len máloktorý ná-
rod. Matica zbiera tiež a spracúva aj vec-
ný materiál literárno-dokumentárnej po-
vahy, ako rozličné pamiatky súvisiace s
kultúrnym životom slovenským, napríklad
portréty, ilustrácie, fotografie rodiska,
pracoviska, literárnych dejateľov. Matica
spolupracuje pri zriaďovaní literárnych

múzeí, napríklad múzea Hviezdoslavovho,
Jilemnického a iných. Usporiada jubilejné
výstavy knižnej a rukopisnej kultúry - o
vývoji knihy, kníhtlačiarstva na Sloven-
sku. Usporiadala kurzy o knihovedných ve-
domostiach, o knihovníctve a o všetkom,
čo s knižnicami a ich vedením súvisí. Roz-
širuje znalosti o knižnej kultúre vôbec
a o slovenskej zvlášť, vydáva časopisy d
knihy s obsahom knihovedným. Matica je
stálym poradcom ako pre študijné kniž-
nice, tak aj pre knihovníkov. Matica vedie
ústredný katalóg knižníc na Slovensku,
takže vie poradiť, kde ktorá kniha alebo
rukopis sa nachádza, čo je nesmierne dô-
ležité pre študijné ciele. Ba naša Matica
vedie aj súpis článkov, vyšlých v rozlič-
ných časopisoch, nakoľko sa dotýkajú slo-
venského národa a slovenského života.
Ani zďaleka nie je tu spomenuté všetko,
čo patrí do rozsiahlej a veľmi dôležitej
činnosti Matice slovenskej ako národnej
knižnice a knihovedného ústavu.

Ale treba tu vyzdvihnúť ešte jednu ú-
lohu, ktorú Matica aj v minulosti pochval-
ne plnila a ktorú jej aj do budúcnosti u-
kladáme, a to je: propagovať literárne,
klasické dedičstvo.

Naši učenci a beletristi, vedení ideo-
lógiou a líniou našej strany, podľa vzoru
sovietskych učencov a beletristov odhod-
laní hú hojne čerpať z literárneho klasic-
kého dedičstva, na ňom zakladať svoje
diela, nakoľko to, pravdaže, slúži tvoreniu
socialistickej spoločnosti a výchove člove-
ka socialistického typu.

Sekretár ČSAV akademik Šorm na III.
valnom zhromaždení ČSAV 13. apríla 1954
vo svojom referáte medzi iným povedal:
"Je nevyhnutné, aby všetky naše spolo-
čenské vedy sa rozvíjali na zásadách mar-
xizmu-leninizmu a čerpali z pokrokových
tradícií nášho ľudu a z kladných stránok
našej minulosti, aby ukazovali tvorivú si-
lu ľudu a aby získané poznatky vnášali do
úsilia o vytvorenie nového, socialistického
človeka a jeho kultúry a vzdelanosti. " Aj
člen-korešpendent ČSAV prof. dr. Július
Dolanský v diskusnom príspevku vyzdvi-
hol najmä nesmierny význam kultúrneho
dedičstva.

Na konferencii československých spi-
sovateľov v prvej polovici apríla 1954 bo-
lo zistené: "básnici ako i prozaici trpia
preto na mladícke choroby literatúry, lebo
málo poznajú a študujú našich klasikov.