25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
39
sa pokúšať tvrdiť, že by Matica slovenská
bola bývala za I. republiky niečím iným,
než buržoáznym spolkom, konajúcim svo-
ju spoločenskú funkciu nevyhnutne vo
svojich dôsledkoch prospešnú v prvom
rade buržoázii.
A predsa hodnotíme jej prácu i v tom-
to období pozitívne ako pôsobenie celkove
kladné a pokrokové.
Prečo ju treba tak hodnotiť?
Po prvé preto, že Matica slovenská ako
aj v prvom období svojej existencie, sta-
rala sa o rozvoj slovenskej literatúry vy-
pisovaním súbehov na literárne práce z
odboru vedeckej i krásnej literatúry. Ešte
väčšie zásluhy jej patria za vydávanie
našich klasikov. Nie je nezaujímavé po-
všimnúť si, že prvé dielo žijúceho autora,
ktoré Matica slovenská po svojom ožitvo-
rení vydala, bola Timravina Chudobná ro-
dina, ktorá vyšla roka 1921. Čo znamenala
Matica pre slovenských spisovateľov, na-
jmä v prvých rokoch po prvej svetovej
vojne, vidno napríklad zo slov, ktoré 8.
decembra napísala T i m r a v a v liste Ele-
ne Maróthy-Šoltészovej: pô-
jdem sa podívať na Maticu, aby som okria-
la. " A takéto okriatie znamenala Matica
nielen pre spisovateľov, ale pre každého
národne uvedomelého človeka, najmä keď
sa stretol s vplyvmi prenikajúceho koz-
mopolitizmu, šíriaceho sa zo západu pl-
ným prúdom. A práve v tom je jej veľká
zásluha, že učila milovať slovenskú zem
i všetko, čo ľud tejto zeme krásneho vy-
tvoril, že sa snažila strážiť slovenského
človeka pred úpadkovými vplyvmi západ-
nej kultúry, prenikajúcej medzi náš ľud
prekladmi zo západných literatúr, ktoré
vydávali súkromní kapitalistickí naklada-
telia; a snažila sa to robiť tým, že vydáva-
la diela slovenských klasikov, ktorých vari
ona jediná takto sprístupňovala nášmu
ľudu. Rovnako starostlivo vydávala prekla-
dy klasikov slovanských, a to najmä rus-
kých. Bez starostlivosti Matice slovenskej
neboli by sme mali vydaného H v i e z d o-
slava, ani Kukučina, ani ostatných na-
šich klasikov! Bola to iba ona, Matica slo-
venská, ktorá ich vydávala a ktorá viedla
k ich poznaniu a láske k ich dielu, pred-
stavujúcemu naše národné kultúrne de-
dičstvo. Vtedy i naše školy viedli mládež
slovenskú k obdivovaniu všetkého cudzie-
ho, najmä čo prichádzalo zo západu, a ne-
jeden i slovenský básnik a spisovateľ u-
máral sa po svetovosti tým, že obdivoval
a napodobňoval úpadkových básnikov d
spisovateľov francúzskych a iných.
Bude zaujímavé pozorovať, keď raz
historik napíše dejiny Matice slovenskej
v tomto období, štatistiku vydavateľskej
činnosti Matice slovenskej. A ešte zaují-
mavejšie by bolo skúmať štatistiku vyda-
vateľskej činnosti slovenskej vôbec za ka-
pitalizmu a porovnať, ktoré vydavateľstvo
koľko a akých kníh vydalo. Matici sloven-
skej iste bude patriť prvé miesto vo vy-
dávaní takej literatúry, ktorej hodnota
nekončí rokom vydania knihy, ale ktorá
trvá desaťročia a veky.
Osobitnú kapitolu tvorí vydavateľská
činnosť Matice slovenskej počas takzva-
ného slovenského štátu; o tej sa však
zmienim pozdejšie.
Treba povedať, že keď by Matica slo-
venská nič iné nebola vykonala okrem
toho, čo vykonala na poli vydavateľskom,
jej prácu by bolo treba hodnotiť kladne
ako prácu záslužnú a pokrokovú.
No činnosť Matice slovenskej ako po-
krokovú treba kladne hodnotiť - po druhé
- aj preto, čo vykonala na úseku našej
vedy, najmä na úseku vied spoločenských,
pozdejšie i prírodných a technických vied.
Nejde tak, z dnešného nášho hľadiska po-
zerajúc, o samotné výsledky vedeckého
bádania, ako skôr o samotný fakt, že tu
tieto odbory boli, že sa tu vykonala veľká
organizačná práca, i že sa zhromaždilo
mnoho cenného materiálu, čo všetko u-
ľahčilo pozdejšie, už v rokoch po Februári
1948, utvorenie a vybudovanie Slovenskej
akadémie vied, ktorá bola práve pred ro-
kom zriadená zákonom Slovenskej národ-
nej rady. Tejto práci Matice slovenskej
na organizovaní slovenskej vedy patrí i
zásluha na vybudovaní Slovenského náro-
dopisného múzea v Martine, na založení
spolku Slovenskej národnej knižnice, kto-
rý sa dnes navrhovaným zákonom ide zlú-
čiť s Maticou slovenskou. Matici sloven-
skej patrí i zásluha na vybudovaní niek-
dajšieho Ústredia slovenských ochotníc-
kych divadiel, ktoré vykonalo neoceniteľné
služby v našom divadelníctve vôbec, ako
i zásluha na vybudovaní aj iných kultúr-
nych zariadení.
Toto sú, stručne zhrnuté, dôvody, pre-
čo kladne hodnotíme činnosť Matice slo-
venskej i z obdobia I. republiky.
40_______________ 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
Treba sa stručne zmieniť o období tak-
zvaného slovenského štátu. Ako som už
spomenul, niet sporu o tom, že po 12. máji
1932, kedy pre spor o pravidlá slovenské-
ho pravopisu odišli z jazykovedného od-
boru Matice slovenskej a vôbec z Matice
vyznavači jednotnosti československého
národa, prenikli do Matici, a práve do jej
jazykovedného odboru, autonomistické ľu-
dácke živly. No napriek tomu Matica aj
potom ostala pevne na pôde jednotnosti
republiky. Po príchode autonomistov k
moci, to jest po 6. októbri 1938, ale najmä
po rozbití republiky a vyhlásení takzvané-
ho slovenského štátu v marci 1939, nastal
v Matici skrytý zápas o jej orientáciu, po-
ťažne skôr o to, nakoľko sa Matici sloven-
skej podarí uchrániť pred úkladmi zo stra-
ny ľudáckych fašistov, ktorí sa ju usilova-
li odprvu úplne strhnúť do služieb ich štá-
tu, ba priamo do služieb Hlinkovej slo-
venskej ľudovej strany.
Vtedajší správca Matice Hronský
bol ochotný za peniaze sľúbené Matici pri-
stať na to, aby členstvo v Matici bolo po-
važované za členstvo v Hlinkovej sloven-
skej ľudovej strane a naopak. Toto by bo-
lo znamenalo vlastne likvidovať Maticu
slovenskú, urobiť ju slúžkou Hlinkovej
slovenskej ľudovej strany. Antifašistom v
Matici sa podarilo rozložiť skupinu ľudác-
ko-nacistickú, takže nedošlo medzi nimi
k jednotnosti v tejto otázke, ktorá potom
ostala nedoriešená. Nepodarilo sa však za-
brániť, aby v publikáciách Matice sloven-
skej nevyšiel rad článkov a statí o slo-
venskom "národnom socializme", ako aj
niekoľko fašistických kníh.
O skutočnom úsilí poctivých matičia-
rov v ústredí Matice slovenskej však
svedčia niektoré skutočnosti, pokiaľ ide o
publikačnú činnosť Matice vcelku, ktoré
vyvolali svojho času hotovú búrku a bes-
nenie najmä ľudáckeho kléru. Vo februá-
rovom čísle Slovenských pohľadov v roku
1941 vyšla kapitola z Dostojevského Bra-
tov Karamazových "Veľký inkvizítor".
Temer súčasne povychodili vtedy v Mati-
ci Jégého Adam Šangala, Rázusov Odkaz
mŕtvych, Martákovej Jánošík, všetko die-
la, ktoré vyvolali veľkú vlnu rozhorčenia
proti Matici - zo strany katolíckeho du-
chovenstva, prisluhujúceho fašizmu. Prím
viedla Katolícka tlačová kancelária, ktorá
zmobilizovala aj Úrad propagandy, odkiaľ
dostala Matica karhajúci list. Ozvala sa
karhavo aj takzvaná prezidentská kance-
lária. Medzitým vyšli však obidva zväzky
Dostojevského Bratov Karamazovcov. Ne-
skoršie vyšiel román švajčiarskeho sve-
tobežného Nemca Knittla "Via mala", a
súčasne Gončarovov Úšust.
Vtedy sa proti Matici pohlo katolícke
kňažstvo vo veľkom: - kňazská konfe-
rencia v Trnave poslala Matici rezolúciu
podpísanú všetkými prítomnými, v ktorej
sa búrilo proti Matici pre Knittlovu -
Viu malú a žiadalo stiahnuť knihu z trhu,
ako aj stavalo požiadavku, že "Matica slo-
venská vyhodí zo svojho lona tých sabo-
tážnikov, ktorí stoja v protislovenských
slobodomurárskych službách". Rezolúciu
trnavských kňazov rozoslali na všetky
kňazské konferencie po Slovensku. Pod-
písalo ju dovedna 340 katolíckych duchov-
ných. A títo okrem toho kázali aj v kos-
toloch o zluteránčenej, nekresťanskej Ma-
tici, z ktorej treba veriacim v záujme spá-
sy duše vystupovať. Trnavská a nitrianska
diecéza dali knihu na index, spišský bis-
kup Vojtaššák v diecezánskom obežníku z
25. novembra 1941 to urobil s doložkou,
že "takýmito literárnymi plodmi otravo-
vať národ je rečou súcou do kriminálu!"
Z protestov a iných útokov, ktoré vte-
dy dostala Matica slovenská, zostavili an-
tifašistickí pracovníci v Matici potom le-
ták pre členov Matice, ktorý rozposlali na
vysvetlenie, že zhrnuli charakteristiku
Matice slovenskej obsiahnutú v liste tých-
to protestujúcich duchovných. Zhrnuli ta-
kúto charakteristiku: "Matica slovenská je
protikatolícka, protislovenská, protikres-
ťanská, zákerná, zakuklená, slobodomu-
rárska, boľševická, štvavá, rozbíjačská,
ateistická, protiústavná, protištátna, pro-
tizákonná, protikultúrna, šíri nemravnosti,
je chimérická zrádza svoju minulosť,
program, tradíciu, je tendenčná, jedno-
stranná, netaktná, zosmiešňuje a hanobí
všetko, čo je katolícke, favorizuje ten-
denčné fantázie, poškvrňuje česť národa,
hlása voľnú lásku, abortus, prostitúciu,
posmech z Boha, Krista, husitský adamiz-
mus, mravnú anarchiu a mravný nihiliz-
mus, v svojom lone skrýva sabotážnikov
a slobodomurárov, prináša do slovenskej
literatúry hnus, otravuje národ a patrí do
kriminálu"!
Takto, hľa, kým voľakedy Tisza Kálmán
Matici slovenskej iba zakázal činnosť, no-
sitelia "slovenskej štátnosti", ľudácke du-
chovenstvo, nielen že jej pre vydanie jed-
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
41
neho románu vedelo nájsť toľké prezý-
vok, ale ju chcelo posadiť i do kriminálu!
A zatiaľ je faktom to, že Matica sloven-
ská - a tu rozumieme predovšetkým jej
ústredie - bola vtedy už do značnej mie-
ry preniknutá fašistickými živlami, že ne-
mohla sa ani ona vyhnúť celkom bez úho-
ny fašizačnému tlaku.
Je pochopiteľné, že sa Matica sloven-
ská nemohla vyhnúť tomu, aby nevydala
aj diela niektorých nemeckých autorov,
slúžiacich nacizmu. No skutočnosť, že v
Matici slovenskej vychádzali aj počas voj-
ny preklady ruských ba i sovietskych au-
torov, svedčí o tom, že v nej, v Matici, bo-
jujú skrytý zápas protifašistickí pracovni-
ci, ktorí sa zo všetkých síl snažia uchrá-
niť Maticu od väčšej poškvrny, hroziacej
jej zo strany fašizmu. Že títo pracovníci,
tam žili, dokazuje i skutočnosť, že veľká
väčšina jej pracovníkov v Slovenskom ná-
rodnom povstaní aj so zbraňou v ruke do-
kázala svoju nenávisť k ľudáckemu fašiz-
mu tak nebezpečnému i Matici slovenskej.
Takto teda keď hľadíme na minulosť
Matice slovenskej, ako súvislá reťaz tiah-
ne sa ňou napriek všetkým vybočovaniam
a kolísaniam jasná snaha a úsilie napo-
máhať rozkvet slovenskej kultúry. Po ce-
lý čas jej trvania v minulom storočí bola
ona ohniskom, z ktorého vyžarovala hre-
jivá žiara rodolásky do slovenských dolín,
zavaľovaných chladom cudzoty; bola oh-
niskom, okolo ktorého sa túlila Slovač ako
okolo rodinného krbu rodiny. I za prvej
republiky ostávalo jej toto kúzlo národ-
nej rýdzosti, práve ako aj za takzvaného
slovenského štátu, kedy jej Hrozilo naj-
väčšie nebezpečenstvo, lebo i pokušenie
bolo najväčšie.
Práve pre toto všetko, že s Maticou
slovenskou už v časoch jej založenia spá-
jali si najlepší synovia slovenskí svoje
predstavy o národnej slobode, že s ňou
spájali najkrajšie svoje sny a túžby, prá-
ve preto, čo ona všetko vykonala z toho,
na čom my dnes staviame, že tak ochra-
ňovala a zvelebovala naše kultúrne dedič-
stvo, práve preto sa hrdo hlásime za de-
dičov toho slovenského pokolenia, ktoré
si s toľkou obetavosťou vybudovalo túto
svoju Maticu. Nás nemýlia ani tie jej skut-
ky, ktoré nevedela vládať nevykonať, ani
jej omyly vlastné; vidíme jej dielo ako
celok v jeho plnosti, a to je dobré dielo!
Preto si ho vysoko ceníme a preto dnes
rokujeme o Matici slovenskej.
Dovoľte mi povedať ešte niekoľko slov
o vývoji Matice slovenskej po oslobodení
i o ďalšom smere jej vývoja.
Po oslobodení, ale najmä po Februári
1948 rozmach nášho života hospodárskeho
i kultúrneho nadobudol také tempo, že sa
čoskoro ukázalo, že na zdolanie úloh, kto-
ré predtým robievala Matica slovenská, by
teraz už ani svojou organizačnou štruk-
túrou, ani nijako Matica slovenská stačiť
nemohla. Zmenilo sa však i jej postavenie
od samého základu. Jej poslanie, určené
jej pri založení, sa naplnilo, keď slovenský
národ oslobodila spod fašizmu Sovietska
armáda a potom zvlášť po Februári 1948,
keď sa slovenský ľud stal zvrchovaným
pánom svojej zeme, suverénom vo svo-
jom štáte. Ak si slovenský národ za U-
horska, ale aj potom za kapitalistického
Československa a za takzvaného sloven-
ského štátu musel vydržiavať svoju Ma-
ticu z milodarov a príspevkov svojich čle-
nov, to dnes, keď je ľud hospodárom v
štáte a keď je rozvoj slovenskej národnej
kultúry zabezpečený tak, že to nekonečne
ďaleko presahuje aj tie najsmelšie pred-
stavy a sny Štúrovho pokolenia, z ktoré-
ho úsilia sa Matica slovenská zrodila, -
dnes je nemysliteľné, pretože je zbytoč-
ná existencia spolku, ktorý by sa mal sta-
rať o rozvoj kultúry. Dnes ľudový štát
zabezpečuje všetky jej potreby. Oslobode-
ný ľud vybudoval si celý rad zariadení a
ustanovizní, ktoré dnes v neporovnateľne
širšom rozsahu vykonávajú kultúrne-
osvetovú, vydavateľskú i vedeckú činnosť,
než by to mohla vykonávať hocako veľká
jedna ustanovizeň. Dnes naplnené sú túž-
by zakladateľov Matice slovenskej v mie-
re zvrchovanej. Spolková forma Matice
slovenskej stala sa v našom živote ana-
chronizmom, udržiavať ju ďalej znamenalo
by postupovať priamo protizmyselné. Pô-
vodné predstavy z r. 1948, podľa ktorých
by sa z Matice slovenskej vybudovala ľu-
dovýchovná inštitúcia s rozsiahlou náplňou
práce a s dostatočnou štátnou subvenciou
na túto činnosť, ukázali sa krátko po ich
realizovaní ako nevyhovujúce. Postupom
času odčlenili sa do rodiacej sa akadémie
vied vedecké odbory Matice slovenskej.
Prestali žiť Miestne odbory Matice slo-
venskej, pretože sa v každom meste, na
každej dedine, na každom závode a pra-
covisku, rozšírili odbočky masových orga-
nizácií - Revolučného odborového hnu-
tia, Sväzu Československo-sovietskeho
42 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
priateľstva, Československého sväzu mlá-
deže. Tieto nielenže podchytili neporovna-
teľne širšie masy, než aké by sa Matici
slovenskej bolo mohlo podariť podchytiť,
ale tieto masy začali rozvíjať kultúrno -
osvetovú prácu, ktorú predtým robila Ma-
tica slovenská v miere tak veľkej a širo-
kej, akú si pre prácu Matica slovenská ne-
môže vôbec predstaviť. Rozvoj tejto práce
na úseku prednáškovej propagandy i v ob-
lasti ľudovej umeleckej tvorivosti, tak
zmohutnel, že ani len metodickú pomoc
k nej nebolo dobre možné z Matice slo-
venskej zabezpečiť v dostatočnej miere a
preto i táto práca sa pred rokom z Ma-
tice slovenskej musela odčleniť a vytvo-
rili sa osobitné štátne ustanovizne Osve-
tové ústredie a Ústredie ľudovej umelec-
kej tvorivosti. Súčasne sa zriadil osobit-
ný vydavateľský národný podnik Osveta.
Nový život vytvára si nevyhnutne i no-
vé formy aj na poli kultúrnej práce. Chcieť
z akýchkoľvek dôvodov zachovať staré
formy na nový život, znamenalo by pra-
covať proti tomuto životu.
Sny a túžby slovenských pokolení od
Bernoláka a Fándlyho, Šafárika a Kollára
cez Štúra, Hodžu i Hurbana k Moyzesovi a
Kuzmánymu, sny a túžby tisícov sloven-
ských ľudí na memorandovom zhromaž-
dení pod martinskými lipami, sny a túž-
by tisícov, ktoré sa zišli na zakladajúce
valné zhromaždenie Matice slovenskej, sny
a túžby, o ktorých spievali Sládkovič, Bot-
to, Janko Kráľ i Chalúpka a potom i Hviez-
doslav, a celý ten rad našich básnikov v
dobách najťažších, - tie sny a túžby sú
naplnené. Naplnila ich v miere znásobenej
nová trieda - slovenská robotnícka trieda
v spojení s robotníckou triedou českou,
ktoré prevzali zástavu svojich národov,
aby ju niesli nikdy viac nesklonenú do
svetlej budúcnosti. Naplnila ich robotníc-
ka trieda slovenská, vedená komunistic-
kou stranou, po ceste, po ktorej išla robot-
nícka trieda toho národa, ktorého písmom
vyryla si na svoju pečať meno svoje Ma-
tica slovenská, aby i tým vyjadrila svoju
lásku i lásku slovenského národa k ne-
mu - k národu ruskému.
Tým sa naplnilo i pôvodné poslanie Ma-
tice slovenskej a skončilo sa i obdobie jej
zápasov. Nastáva jej nové obdobie, kedy
si ju slovenský národ, zvrchovaný hospo-
dár svojej domoviny, nemusí už vydržia-
vať z členských príspevkov a milodarov.
na ktoré ju bola odkázala zhavranelá bur-
žoázia, ale ako bohatý a štedrý hospodár
zabezpečuje ju z prostriedkov celonárod-
ných, štátnych.
Maticu slovenskú čakajú vznešené úlo-
hy a krásna práca. No súdruh zpravodaj-
ca tohto zákona o tom podrobne hovoril:
bude zhromažďovať a opatrovať všetky
slovenské literárne plody i literárne diela
o Slovensku a Slovákoch, triediť a sprí-
stupňovať ich pre potreby rozvoja sloven-
skej vzdelanosti, opatrovať už nazhromaž-
dené a zbierať a ochraňovať ďalšie lite-
rárne poklady slovenského písomníctva.
Jej to prislúcha najviac i morálne a v tom
bude žiť Matica slovenská veky.
Prosím Vás, súdruhovia poslanci SNR,
aby ste predložený návrh zákona o Matici
slovenskej schválili. (Potlesk. )
Podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi kul-
túry za jeho prejav.
Dávam slovo prvému rečníkovi, po-
slancovi Antonovi P a v l í k o v i.
Poslanec Anton Pavlík:
Vážená Slovenská národná rada!
Súdružky a súdruhovia!
Pri príležitosti vydania zákona o Ma-
tici slovenskej chcem Vás stručne obo-
známiť so vznikom a životom Matice slo-
venskej v rokoch 1863-1875, hoci toto
predo mnou už spomínal súdruh povereník
Klokoč.
Po slávnej Parížskej revolúcii prebie-
hajú v Európe buržoázne revolúcie proti
feudálnemu útlaku, za slobodu, rovnosť a
bratstvo národov. Absolutistické panov-
nícke tróny sa otriasajú, feudalizmus pa-
dá a roľníctvo sa vyslobodzuje zo starého
poddanského jarma. Kapitalizmus prebú-
dza nacionálne myšlienky a preberá feu-
dálne vykorisťovanie, aby sám zvýšenou
mierou mohol vykorisťovať pracujúcich.
Náš ľud v tej dobe žil väčšinou z pôdy,
pretože rozvoj priemyslu na Slovensku bol
vtedajším feudálnym režimom úmyselne
zdržiavaný a brzdený, čo zavinilo, že ži-
votná úroveň nášho ľudu bola v tej dobe
veľmi nízka.
O politické a osvetové dvíhanie sloven-
ského ľudu sa starala v duchu osvieten-
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
45
ských snáh len slovenská z ľudu vyšlá in-
teligencia a čiastočne buržoázia, lebo slo-
venská šľachta sa odrodilá a pomaďarčila.
Už koncom 18. storočia sú zakladané na
Slovensku slovenské literárne a učené spo-
ločnosti, ktorých úlohou bolo prebúdzať
slovenské národné povedomie, šíriť vedu a
osvetu medzi ľudom. Členovia týchto uče-
ných spoločnosti bojujú proti rozdrobe-
nosti a zaostalosti slovenského ľudu a
chcú ho povzniesť po stránke hospodár-
skej, politickej a kultúrnej.
Preto napríklad člen Učeného sloven-
ského tovaryšstva Juraj F á n d l y popu-
larizuje poľnohospodársku vedu a stáva
sa radcom a učiteľom nášho ľudu.
Mladá slovenská inteligencia, vedená
Ľudovítom Š t ú r o m, aby sa lepšie mohla
priblížiť ľudu, reagovať na zmenené hos-
podárske, politické a kultúrne pomery na
Slovensku, vytvorila nový spisovný jazyk,
ktorý zjednotil roztrieštený slovenský ná-
rod, a vzdelanie priblížil ľudu.
Štúrovci bojujú proti maďarizačným
snahám uhorskej šľachty a buržoázie tak,
že sa opierajú o ľud, národne ho uvedo-
mujú a vzdelávajú. Zakladajú pre ľud ne-
deľné školy, gazdovské a abstinentné
spolky. Takto štúrovci bojujú nielen proti
maďarizácii, ale aj proti vykorisťovaniu
slovenského ľudu. Je síce pravda, že štú-
rovci mali tú chybu, že bojovali proti ma-
ďarskej revolúcii, že proti maďarskému
šovinizmu postavili slovenský šovinizmus,
ale napriek tejto chybe, vykonali mnoho
osožnej práce pre národné uvedomenie a
sociálne povznesenie slovenského národa.
Roku 1848 aj Slováci sa hlásili o svoje
práva: 10. mája 1848 v Liptovskom Miku-
láši v 14. bodoch vyhlasujú svoje národné
požiadavky: slobodu, rovnosť, bratstvo pre
všetky národy Uhorska, právo používať
materinskú reč, založenie škôl všetkých
stupňov, volebné právo, slovenské vojsko,
usporiadanie agrárnej otázky a právo za-
ložiť si literárne ústavy.
Už v prvej polovici 19. storočia podľa
vzoru ostatných slovanských národov ozý-
vajú sa na Slovensku hlasy po založení
Matice slovenskej. V roku 1851 Kollár,
Kuzmá n y, Záhorský, Lichard a
Šte f f k o podali žiadosť o založenie Ma-
tice slovenskej, a hoci táto bola vládou
zamietnutá, predsa od tej doby množia sa
venovania peňazí, knižníc a zbierok v pro-
spech Matice slovenskej, ktorá sa má za-
ložiť. Po páde Bachovho absolutizmu, sil-
nie po celom Slovensku volanie po založe-
ní Matice slovenskej.
Aby tieto žiadosti slovenského národa
mohli byť realizované, bolo zvolané na 6.
júna 1861 slovenské národné zhromažde-
nie do Martina, kde sa zišlo do 6000
účastníkov, ktorí v takzvaných memoran-
dových žiadostiach žiadali: uznanie
osobnosti slovenského národa, zabezpeče-
nie jeho rečových práv a všestrannú au-
tonómiu.
V zmysle týchto národných žiadostí
slovenskí národovci: Francisci, Got-
čár, Paulíny-Tóth a Palárik po-
dali 1. augusta 1861 žiadosť Uhorskej krá-
ľovskej námestnej rade o schválenie sta-
nov Matice slovenskej. Návrh stanov bol
viac ráz vracaný, musel sa prepracovávať
a vynechať z neho state o politických úlo-
hách Matice slovenskej, ale vojenské po-
rážky Rakúsko-Uhorska a zvýšená aktivi-
ta ľudu, donútila vládu, že z taktických
dôvodov povolila 29. októbra 1862 otvore-
nie Matice slovenskej.
Zpráva o povolení Matice slovenskej
bola na Slovensku prijatá s veľkou rados-
ťou. Bol utvorený dočasný výbor, ktorý
ihneď začal zbierať financie a členov pre
nový spolok. Zbieralo sa po celom Sloven-
sku, ako už tu bolo hovorené, a v každej
dedine, skoro v každom dome. Boli vydané
aj takzvané "Knižtičky pre grajciarové
zbierky", do ktorých "grajciare" zbierali
drobní slovenskí ľudia.
Nadšenie a oduševnenie ľudu za Mati-
cu bolo veľké a preto už 1. mája 1863 mo-
hol oznámiť dočasný predseda Matice slo-
venskej Franscisci, že na Maticu sa
už zozbieralo 50. 000 zlatých a záverom
pripomenul: "Národe, môj drahý! Ty vstá-
vaš z prachu síce, ale vstávaš ako obor"!
Do 4. augusta 1863 zozbieralo a upísalo sa
na Maticu spolu 94. 504 zlatých a prihlásilo
984 členov. Zbierky sa darili a členstvo
Matici pribúdalo, hoci naši nepriatelia
strašili ľud, že Matica dostáva ruské ruble
a za nazbierané peniaze nakúpi zbrane,
aby zničila Uhorsko.
Dočasný výbor Matice zvolal do Mar-
tina zakladajúce valné zhromaždenie na
4. augusta 1863. Zišlo sa vtedy v Martine
do 5. 000 osôb z celého Slovenska. Došli
tam skoro všetci slovenskí národovci a ve-
44 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
rejní činitelia. Panovala všade sviatočná
nálada a presvedčenie, že Slováci sa schá-
dzajú žiadať nielen svoje práva, ale aj za-
bezpečovať svoju kultúrnu a národnú bu-
dúcnosť.
Hrdinom dňa bol Štefan Moyzes, kto-
rého pri príchode do Martina slávnostne
uvítal Karol K u z m á n y.
Valné zhromaždenie si slávnostne zvo-
lilo za predsedu Štefana M o y z e s a a za
podpredsedu Karola Kuzmányho.
Aby utvorená Matica slovenská mohla
plniť svoje poslanie, potrebovala vytvoriť
si sekretariát, vybudovať vedecké odbory
a získať finančné prostriedky nielen na
činnosť, ale aj na výstavbu vlastnej budo-
vy. Financie, venované doteraz členmi
Matice slovenskej, tvorili takzvanú zákla-
dinu, z ktorej len úroky sa mohli použiť
na činnosť Matice, a preto muselo sa za-
čať s novou zbierkou medzi rudom na
stavbu budovy Matice.
Ešte sa neskončila zbierka na budovu
Matice slovenskej a už sa začalo zo zbier-
kou na matičné múzeum, pretože Matica
získala darom od slovenských národovcov
celé knižnice, vlastivedné zbierky, mince,
minerálie a rôzne listiny, ktoré dočasne
sa museli umiestiť v Banskej Bystrici, kde
ale nemohli slúžiť vedeckým účelom.
Za krátky čas svojho účinkovania Ma-
tica slovenská nadobudla si bohatú biblio-
téku, archív, muzeálne zbierky a vydala
vyše 40 zväzkov kníh a časopisov. Okrem
toho podporovala slovenské gymnáziá, štu-
dentov a dávala honoráre autorom svojich
knižných vydaní. Treba tu spomenúť, že
Matica nedostala od Uhorského štátu žiad-
nu podporu, hoci si žiadala a všetky ma-
ďarské a nemecké kultúrne ustanovizne
ju dostávali. Aby sa finančné prostriedky
matičnej základiny lepšie rentovali, výbor
dával zo základiny slovenským obciam a
význačným jednotlivcom pôžičky.
Prvá Matica slovenská bojovala za pri-
rodzené právo slovenského ľudu, za zvý-
šenie jeho hmotného a kultúrneho posta-
venia a preto väčšina jej publikácií, vyda-
ných v tej dobe, je venovaná výchove ľu-
du. Vydala od Moyzesa "Myšlienky o
záhradníctve vôbec a štepárstve obzvlášť",
Penzlov "Ovocinár na Slovensku",
Č a j d o v "Včelár na Slovensku" - "Po-
mologiu". Kmeťov "Hospodár na Slo-
vensku", Seberínyho spisok "Bohda-
nice" a iné a iné.
Okrem toho Matica vydávala spome-
nuté už národné kalendáre, v ktorých po-
pularizovala hlavne vymoženosti vedy a
techniky. Pravidelne vychádzali Letopisy
Matice slovenskej, v ktorých okrem zá-
pisníc o schôdzach boli vždy viac a viac
uverejňované vedecké články. Aj pre ško-
ly vydala Matica učebnice: "Slovenskú čí-
tanku", "Počtovedu" "Školník", a Hata-
lovu "Slovenskú mluvnicu". - Aj časo-
pisy, ktoré vydávala, napr. "Obzor",
"Priateľ ľudu" tiež slúžili popularizácii
vedy a poučovaniu ľudu.
Matica utvorila si tieto vedecké odbo-
ry: filologický, historický, juristicko-filo-
zofický, matematicko-prírodovedecký a
hudobný, ktorých členmi boli všetci vte-
dajší slovenskí vedeckí pracovníci.
Matica slovenská pestovala veľmi živé
styky so všetkými vedeckými ustanoviz-
ňami slovanských národov, najmä s veľ-
kým bratským ruským národom. Jej valné
zhromaždenia boli vždy veľmi mohutné a
slávnostné a počas ich priebehu konali sa
v Martine rôzne hospodársky kultúrne a
spoločenské podniky.
Za krátky čas svojho účinkovania vy-
konala Matica slovenská veľký kus osož-
nej práce pre celý slovenský národ
a preto Vajanský o nej napísal: "Ma-
tica bola slovenskému národu temer všet-
ko, na čom mohol zavesiť sa národný cit,
národné povedomie, národná hrdosť a ná-
dej; bola výrazom a viditeľným symbolom
celého duchovného života slovenského ná-
roda. "
Matica slovenská od svojho vzniku bo-
jovala za politické a hospodárske práva
ľudu a preto s jej činnosťou nesúhlasila
maďarská buržoázia, čo prejavovala v ne-
ustálych útokoch oproti Matici. Neustále
zastrašovali ľud panslavizmom, pod čím
mysleli zjednotenie všetkých slovanských
národov proti Maďarom. Maďarskí feudá-
lovia a buržoázia vymýšľali proti sloven-
skému ľudu rôzne šovinistické a rasistic-
ké heslá. Útoky proti Matici sa po rakús-
ko-uhorskom vyrovnaní zväčšili. Buržo-
ázia spojila zvýšený hospodársky útlak
s politickým, kruto prenasledovala všet-
kých uvedomelých Slovákov a nedovolila
ľudu vzdelávať sa v materinskej reči, lebo
zrušila povolené slovenské gymnáziá.