25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
21
odvody ziskov. Najhoršie splnilo odvody
Povereníctvo lesov a drevárskeho prie-
myslu a ďalšie povereníctva.
Sú to tie isté závody a hospodárske
orgány, ktoré mali špatné výsledky aj v
minulom roku. Je preto potrebné, aby sku-
točne na tomto úseku bola venovaná veľ-
ká pozornosť, aby sa v ďalších mesiacoch
situácia v týchto hospodárskych orgánoch
zlepšila.
Musíme ešte intenzívnejšie získavať
postupne všetkých pracujúcich, v dielňach
a závodoch pre zavádzanie chozrasčotu,
pre podpisovanie osobných účtov a tým
pre lepšie hospodárenie.
Sú to najmä úlohy odborov, aby úzko
spolupracovali so Štátnou bankou, zisťo-
vali nedostatky a odstraňovali ich včas.
Odbory majú dôležité poslanie aj pri roz-
širovaní a uplatňovaní chozrasčotu, ktorý
možno úspešne zaviesť v tých závodoch,
kde uskutočňujú správnu mzdovú politi-
ku a prémiovanie za dosiahnuté výsledky.
Chozrasčot zavedieme úspešne všade
tam, kde sa bude opierať o organizátorov
tejto metódy - majstrov a technikov.
Zavedením chozrasčotu dosiahneme naj-
vyšší stupeň hospodárnosti, preto je po-
trebné postarať sa o jeho rozsiahlejšie
uplatňovanie.
Najmä záväzky k X. sjazdu KSČ tre-
ba zamerať na zavedenie chozrasčotu na
všetkých našich závodoch.
Pre zvýšenie hospodárnosti treba zvý-
šiť úroveň organizácie výroby, organizo-
vať práce v cykle podľa grafikonu cyklič-
nosti. Treba nájsť nový pomer k práci a
plne uplatniť nové formy a metódy prá-
ce najmä metódy sovietskych stachanov-
cov a zavrhnúť vo výrobe všetky staré
skostnatelé, prežité formy práce a nahra-
diť ich novými pokrokovými metódami.
Nové metódy práce môžu len vtedy
prispieť podstatne k zhospodárneniu vý-
roby, k zvýšeniu produktivity práce, keď
podľa nich budú pracovať tisíce robotní-
kov, celé kolektívy, dielne a závody.
Veľký význam pri znižovaní vlastných
nákladov má hospodárne využívanie suro-
vín, materiálu, paliva, elektrickej energie,
znižovanie a odstraňovanie zmätkovitosti,
odstraňovanie neproduktívnych nákladov.
Aký je to hospodár, ktorý pripúšťa straty
a neproduktívne náklady?
A predsa máme veľa takýchto nezod-
povedných hospodárov na mnohých pra-
coviskách; napríklad miliónové sú ztra-
ty nášho národného hospodárstva od za-
čiatku tohto roku len na nepodarkoch.
Dôležitým činiteľom a nevyčerpateľ-
ným zdrojom rastu produktivity práce je
ustavičný rozmach socialistického súťaže-
nia. V našich závodoch sa rozprúdilo veľ-
ké súťaženie na počesť X. sjazdu KSČ. V
tomto súťažení dosiahli naši pracujúci už
pekné výsledky. Uvedomujú si čím ďalej
tým viac, každý záväzok, jeho úspešné
plnenie značí zvyšovanie produktivity prá-
ce, zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrov-
ne pracujúcich, značí pripravovať hospo-
dárske podmienky pre ďalšie zníženie cien.
Súdružky a súdruhovia!
Poznali sme, že dodržovanie plánova-
cej a finančnej disciplíny v mnohých zá-
vodoch a podnikoch nie je ešte na žiadú-
cej úrovni. Mnohí vedúci pracovníci hos-
podárskych organizácií nevenujú dosta-
točnú pozornosť upevneniu finančného
hospodárstva závodov a nesledujú stav
financií. Plnenie plánu hodnotia často po-
dľa objemu hrubej výroby. Nevyužívajú
hmotné a finančné prostriedky s náleži-
tou hospodárnosťou. Vydávajú často fi-
nančné prostriedky na náklady, ktoré ne-
boli zaradené do čiastkových rozpočtov. S
takýmto postojom v otázkach hospodár-
skej výroby treba energicky skoncovať.
Aby sme to dosiahli, treba, aby za-
mestnanci Československej štátnej banky
lepšie kontrolovali, ako závody a hospo-
dárske orgány plnia úlohy pri znižovaní
vlastných nákladov, ako plnia úlohy v so-
cialistickej) akumulácii, aby kontrolovali,
či sú včas odvedené všetky platby do štát-
neho rozpočtu.
Treba, aby si všetky hospodárske od-
vetvia, všetky podniky, všetky závody a
pracoviská osvojili vyššie osvedčené for-
my boja za hospodárnosť, aby sa tak za-
bezpečilo zvyšovanie životnej úrovne náš-
ho ľudu.
Náš štátny rozpočet na rok 1954 má
významnú úlohu pri ďalšom rozvoji socia-
listického hospodárstva, pri upevňovaní
obranyschopnosti našej vlasti a tým pri
podpore tábora obrancov zachovania sve-
tového mieru.
22 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
Plnením zverených úloh najlepšie u-
pevníme našu vlasť, vytvoríme podmienky
pre šťastný a spokojný život nás všetkých.
(Potlesk. )
Podpredsedníčka Ďurišová:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, po-
slancovi Martinovi Hráškov i.
Poslanec Martin Hraško:
Vážená Slovenská národná rada!
Vo svojom prejave chcel by som sa
ako funkcionár Krajského národného vý-
boru - finančný referent predovšet-
kým sústrediť na úlohy národných vý-
borov pri zabezpečovaní plnenia štátne-
ho rozpočtu a to najmä na úsek dane pô-
dohospodárskej a ostatných daní, plate-
ných obyvateľstvom.
Z expozé pána povereníka financií sme
počuli, že prameň štátnych príjmov, po-
pri akumulácii socialistického hospodár-
stva tvoria dane, dávky a poplatky.
Treba len zdôrazniť, že včasné a ply-
nulé odvádzanie týchto daní, dávok a po-
platkov do štátnej pokladnice má veľký
hospodársky a politický význam. Občania
- daňovníci sa tak svojimi osobnými prí-
jmami zúčastňujú na tvorení finančných
rezerv, určených na rozvoj výrobných síl
našej vlasti a na ďalšie zvyšovanie kul-
túrnej a hmotnej úrovne všetkých pracu-
júcich. (Predsedníctva sa ujal podpredse-
da Jozef M j a r t a n. )
Je prvoradou úlohou národných výbo-
rov všetkých stupňov mobilizovať štátne
rozpočtové príjmy aj na úseku daní pla-
tených obyvateľstvom, plán týchto prí-
jmov nielen splniť, ale aj vysoko prekro-
čiť, lebo nedostatočné plnenie má za ná-
sledok zvyšovanie nedoplatkov a poruchy
vo financovaní celého nášho národného
hospodárstva.
Pri inkasovaní daní a pri likvidácii da-
ňových nedoplatkov nepostupujeme dnes
už takými cestami ako napr. v minulosti,
keď boli uplatňované zákroky so svojimi
neblahými následkami. Spôsob vymáhania
daní kapitalistickými exekúciami zavrhu-
jeme. Dnes sa venujeme prevýchove na-
šich občanov, aby platenie daní a dávok
považovali za svoju vlasteneckú povin-
nosť. Pracovníci finančných referátov už
nedirigujú prácu od zeleného stola, ako
tomu bolo v nedávnej minulosti, ale cho-
dia medzi ľud, sú s nim v priamom sty-
ku a namiesto exekúcií osobne ho pre-
sviedčajú o potrebe platenia daní. Tu
chcem poukázať aj na tú skutočnosť, že
v banskobystrickom kraji, kde v roku 1950
zlikvidovali niekoľko stomiliónov daňo-
vých nedoplatkov, zo strany daňovníkov
neprišla ani jediná sťažnosť na postup fi-
nančných orgánov.
Dnes na finančných referátoch používa-
me nové pokrokové formy práce. Vzorom
je nám Sovietsky sväz, najmä pracovné
skúsenosti finančného kolektívu v Chim-
kách pri Moskve. No pretože z doby kapi-
talizmu zdedili sme aj neochotu a ne-
správny postoj niektorých jednotlivcov k
plateniu daní, treba nám proti tomuto zlu
bojovať. To robíme vysvetľovaním a pre-
svedčovaním daňovníkov, že im štát zapla-
tené dane vracia aj s úrokmi, a to tým,
že stavia nové obytné domy, nemocnice,
školy, priemyselné závody, priehrady atď.
Práca finančných referátov je pláno-
vaná. Rozvíja sa socialistické súťaženie,
široko je založená masovo-politická práca
medzi poplatníkmi, získava sa široký o-
kruh daňových aktivistov z radov uvedo-
melých občanov.
S akým výsledkom sme pracovali v mi-
nulom roku, vidno z týchto údajov: V ce-
loslovenskom meradle plán štátnych príj-
mov na úseku daní platených obyvateľ-
stvom bol splnený na 108%. Tento výsle-
dok možno právom pokladať za dobrý, le-
bo okrem prešovského kraja všetky ostat-
né kraje dosiahli plnenie nad 100%.
No, spokojní nemôžeme byť s plnením,
dane pôdohospodárskej. Túto sme u nás
na Slovensku v roku 1953 splnili len na
48. 7%. Keď aj toto plnenie v prvom štvrť-
roku 1954 stúplo na 86. 6%, svedčí to len
o tom, že zo strany národných výborov
sa neurobilo, čo sa urobiť malo a mohlo
a ďalej o tom, že máme ešte nemálo da-
ňovníkov - najmä samostatne hospodá-
riacich roľníkov - ktorých daňová morál-
ka nie je ešte na želateľnej výške. Túto
morálku pozdvihnúť nech je jednou z naj-
väčších úloh v najbližšej budúcnosti.
Zákon č. 77/1952 Zb. o dani pôdohos-
podárskej, sledujúci upevnenie zväzku ro-
botníkov a malých a stredných roľníkov,
o ktorých sa štát, budujúci socializmus,
vo svojej podstate opiera, má na zreteli
spravodlivé rozdelenie daňového bremena
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
23
na obidve tieto zložky obyvateľstva. Pred
vydaním tohto zákona tomu tak nebolo.
Kým robotnícka trieda platila vtedy zo
svojich zárobkov daň zo mzdy, malí a
strední roľníci v prevažnej svojej väč-
šine (na 90%) boli od platenia tejto da-
ne oslobodení. Či zákon č. 77/1952 Zb.
tento cieľ dosiahol, či zatriedil všetky
poľnohospodárske nehnuteľnosti do správ-
nych bonitných tried, to ukáže jeho po-
užívanie v praxi. Sám som zistil prie-
skumom v niektorých okresoch kraja
banskobystrického, že v niektorých prí-
padoch predpis tejto dane daňovníka mi-
moriadne zaťažuje, lebo je vyšší, než ú-
plata, ktorú občan dostal za odvedené
poľnohospodárske produkty. Pochopiteľne,
že v takýchto prípadoch daň nevládze
zaplatiť. Ide o daňové predpisy v obciach
Látky, Ľuboreč, Lentvora a ďalšie obce
ktoré ležia vo vysokej nadmorskej polo-
he a kde je pôda skalnatá a neúrodná.
Tieto prípady treba riešiť individuál-
ne pred finančnou rozpočtovou komisiou
národných výborov. Celé zdanenie treba
pripraviť spravodlivo.
Záverom konštatujem: Hoci sme u
všetkých plánovaných daní nedosiahli 100
percentných výsledkov, predsa môžeme
byť s nimi spokojní. Na úspešnom plnení
rozpočtu na úseku daní v roku 1953 majú
zásluhu pracovníci na finančných referá-
toch krajských aj okresných národných
výborov. Veď nesmieme zabúdať, s akými
ťažkosťami finančná správa na Slovensku
musela zápasiť v uplynulom roku.
Slávna Slovenská národná rada!
Náš štát výdavky na povznesenie kul-
túrnej a hmotnej úrovne obyvateľstva
zvyšuje a preto aj v tomto roku musíme
venovať náležitú starostlivosť včasnému a
plynulému inkasu štátnych príjmov. Na-
še národné výbory, a to najmä národné
výbory nižších stupňov doteraz si v do-
statočnej miere neuvedomili túto zvýše-
nú povinnosť, ktorá vyplýva aj z vyhlá-
senia vlády z 15. septembra minulého ro-
ku. Toto vládne uznesenie nám okrem iné-
ho ukladá dodržiavanie prísnej finančnej
disciplíny. Preto aj my poslanci ľudu a
zodpovední funkcionári národných výbo-
rov musíme náležite prispieť k posilne-
niu a upevneniu našej československej
koruny, predpokladu to úspešnej výstavby
socializmu v našej drahej Československej
republike a utuženia a upevnenia svetové-
ho mieru. (Potlesk. )
Podpredseda Mjartan:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, po-
slancovi Antonovi Opavskému.
Poslanec Anton Opavský:
Vážená Slovenská národná rada, sú-
družky, súdruhovia, milí priatelia!
Vo svojom diskusnom príspevku chcem
sa zamerať hlavne na tú časť expozé sú-
druha povereníka financií, v ktorej sa spo-
mínajú nedostatky v hospodárení podnikov
miestneho priemyslu a komunálnych pod-
nikov.
V septembri minulého roku vydala na-
ša vláda uznesenie o hlavných úlohách v
odbore hospodárskej politiky. Hlavným
cieľom tohto uznesenia je zabezpečiť ne-
ustále zvyšovanie životnej úrovne našich
pracujúcich a odstrániť tie nedostatky,
ktoré naše napredovanie hamujú. Veď cie-
ľom všetkého nášho snaženia je starostli-
vosť o človeka a starostlivosť neustále
zvyšovať životnú úroveň našich pracujú-
cich.
Minuloročné septembrové uznesenie
vlády sa zaoberá všetkými úsekmi náš-
ho národného hospodárstva a samozrejme
aj otázkami zlepšenia služieb miestneho
hospodárstva. Osobitne treba poukázať na
veľký význam rozvoja miestneho prie-
myslu v zmysle vládneho vyhlásenia z
15. septembra minulého roku. V ďaľeko
širšej miere, ako je tomu doteraz, treba
využívať miestne zdroje surovín, priemy-
selný odpad, a tak rozširovať, sortiment
výrobkov miestneho priemyslu vo všet-
kých krajoch a okresoch. Osobitne sa mu-
síme zamerať taktiež na kvalitu výrobkov
a služieb.
I keď máme príklady, že komu-
nálne podniky svoje služby obyvateľstvu
v mnohých prípadoch zlepšili, treba kon-
štatovať, že sa tak stalo nie všade a nie
v každom odvetví služieb. Napríklad v u-
znesení sa ukladá zlepšiť kvalitu služieb
poskytovaných obyvateľstvu v práčov-
niach, čistiarňach, hladiarňach a farbiar-
ňach, vykonávať tieto práce v najkrat-
ších lehotách a zavádzať nové druhy slu-
žieb. Ako sa toto uznesenie zabezpečuje
v praxi? Overil som si na konkrétnych
24 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
prípadoch, že na vyčistenie šiat naši obča-
nia musia čakať ešte príliš dlhú dobu. Na-
príklad istý občan si dal do zberne v Pe-
tržalke svoj pánsky kabát dňa 17. marca
toho roku, číslo zákazky 1363, no do dneš-
ného dňa kabát nebol vyčistený a ani nie
je nadej, že sa tak skoro stane, lebo čís-
lo splnených zákazok nedosahuje ešte ani
čísla 1000. No ani s kvalitou čistenia nie
sú vždy občania spokojní. Istý bratislav-
ský občan dal si do čistiarne vyčistiť ba-
lónový plášť, ktorý mal vpredu mastné
fľaky. Pri prevzatí už takzvane vyčistené-
ho plášťa zistil, že mastné fľaky síce z ka-
bata zmizli, ale zato objavil na inom mies-
te fľaky od kolomaže. Čo mal občan ro-
biť? Vrátil kabát čistiarní znovu na vy-
čistenie. S takýmito a podobnými prípad-
mi sa naši občania stretávajú ešte často.
Zdalo by sa, že spomenuté nedostatky,
t. j dlhá čakacia doba na vyčistenie ob-
lekov, ako aj nekvalitná práca vyplývajú
z toho, že čistiarne sú preplnené návalom
zákaziek. No skutočnosť za minulý rok je
taká, že kapacita všetkých čistiarní a pra-
covní za rok 1953 bola využitá len na 75
percent. Táto skutočnosť nám hovorí jas-
ne o tom, že súdruhovia z komunálnych
podnikov na tomto úseku sa nevedeli do-
teraz vyporiadať so zlou organizáciou prá-
ce. Na jednej strane vidíme nevyužitú ka-
pacitu strojov a zariadení, na druhej stra-
ne oprávnenú nespokojnosť pracujúcich,
ktorí i dva mesiace musia čakať na vyčis-
tenie svojich šiat.
Vládne uznesenie ďalej ukladá podstat-
ne zlepšiť a rozšíriť vykonávanie inštalač-
ných, maliarskych a drobných murárskych
prác. Môžeme byť spokojní s plnením tej-
to časti uznesenia? Nemôžeme. I keď
sem-tam počujeme o zlepšení služieb
potrebných pri drobnej úprave do-
mov a bytov, predsa ešte počujeme veľa
sťažností od našich občanov, ako naprí-
klad neskoré vybavovanie objednávok, ne-
dostatočná organizácia práce v tom, že
mnohí vyslaní pracovníci si nedostatky v
bytoch obzrú, vymerajú, ale nápravu ne-
urobia. Ďalej, že vyfaktúrované práce sú
drahé, resp. neodpovedajú vôbec skutoč-
nosti. Napríklad u maliarov si občania sťa-
žujú na to, že im vyfakturujú viac štvor-
cových metrov, než je vymaľovaná plo-
cha v skutočnosti. Hospodárnosti komu-
nálnych podnikov nenasvedčuje ani taký
zjav, že natierač alebo maliar si na jed-
notlivé práce vyzdvihne z podniku viac
materiálu než potrebuje, a zbytok použije
na súkromné vymaľovanie bytov. Je po-
chopiteľné, že celý vyzdvihnutý materiál
ide na účet dotyčného objednávateľa.
Ďalej nezdravým zjavom u maliarskych
prác je i to, že niektorí majstri používajú
prácu učňov na zvyšovanie svojich vlast-
ných výkonov a tým i na neoprávnené
zvyšovanie vlastných príjmov.
Napríklad u Stavokombinátu v Bratis-
lave, ako to vysvitá z revíznej zprávy Po-
vereníctva financií, zvyšujú sa náklady
správne a režijné tým, že sa zamestnan-
com podniku vyplácajú vyššie náhrady z
titulu nocľažného, stravného, straty ča-
su a pod., ako im podľa vyhlášky náleží.
Týmto sa jednak prevádzané práce zdra-
žujú, a jednak sa kryje prípadná absen-
cia zamestnancov.
Z uvedenej revíznej zprávy tiež vy-
plýva, že v podniku sa vyplácali i mzdy
za neprevedené úkoly, čo samozrejme
značne skresľuje ukazovateľov produkti-
vity práce. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že
napríklad organizácia stavebných prác v
podniku nie je na žiadúcej výške. Príči-
nou tohto zjavu je nedostatočná projekč-
ná pripravenosť, nevyhotovovanie výrob-
ných kalkulácií a s tým súvisiaci nedosta-
tok potrebného materiálu. Hospodárnosti
nijako nemôže napomôcť nedostatočné
využitie vlastného strojového parku. Po-
dobne v podniku vôbec nie sú robené po-
trebné výrobné kalkulácie, nakoľko na tú-
to prácu ani nie sú určení ľudia. Tento
zjav zapríčiňuje hromadenie nepotreb-
ných zásob, nedostatok spotrebných zá-
sob, veľké stratové časy na stavbách a
celkové brzdenie plynulého chodu prevá-
dzaných prác.
Podnik zásadne oneskorene fakturuje
prevedené práce. Oneskorená fakturácia
zapríčiňuje nedostatok finančných pro-
striedkov v podniku.
Prirodzene všetky tieto nedostatky
majú za následok vysoký stav pohľadá-
vok, nesplatených v čase zročnosti. Z toh-
to potom vyplýva zlá finančná situácia a
neschopnosť podniku učiniť zadosť svojim
záväzkom, čo samozrejme zapríčiňuje ne-
ochotu dodávateľov dotovať podnik po-
trebným materiálom v prevádzke.
Súdružky a súdruhovia, vo svojom dis-
kusnom príspevku som sa obmedzil po-
väčšine na tie problémy, ktoré za krátky
25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1954.
25
čas, čo som poslancom, mal som možnosť
medzi našimi pracujúcimi pozorovať.
Pravda, otázky miestneho hospodárstva sú
oveľa širšie, žiadajú si hlboké štúdium, i
častú návštevu v podnikoch, priamo v Bra-
tislave, nehovoriac už v ostatných mes-
tách na Slovensku. Aby som bol úprimný,
za mesiac svojej činnosti som stačil viac-
menej iba spoznať, o aký rozsiahly a pri-
tom dôležitý úsek ide. Dôležitý preto, že
tu viac ako kdekoľvek inde sme v bezpro-
strednom styku s našimi pracujúcimi a že
od práce miestneho hospodárstva v mno-
hom závisí vzťah našich pracujúcich k
nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu.
Už za tento krátky čas som zistil, že
pri dobrej práci pracovníkov miestneho
hospodárstva možno v mnohých smeroch
presvedčiť každého pracujúceho, ktorý
prichádza s týmito podnikmi do styku,
že naše zriadenie dáva všetky podmienky
k uspokojeniu nárokov a požiadaviek kaž-
dého občana. Takáto dobrá práca je sú-
časne agitáciou, lebo od toho, ako sa pri-
chádza k ľuďom alebo vybavujú žiadosti
občanov pri drobných veciach, závisí ich
spokojnosť a formuje sa ich pomer k ce-
lému nášmu zriadeniu. Taká je pravda, že
podobné maličkosti, ako včasná a kvalitná
oprava obuvi, včasné a kvalitné vyčistenie
oblekov, ušitie šiat, dobrá obsluha v reš-
tauráciách, pohotová pomoc pri odstra-
ňovaní nedostatkov v bytoch, a tak ďalej,
a tak ďalej, čo sú každodenné starosti
človeka, sú predpokladom k jeho spokoj-
nosti.
Teda oveľa viac sústrediť v tomto sme-
re pozornosť, a vyjsť v ústrety našim pra-
cujúcim, to má byť našou každodennou
úlohou tak, ako sú to ich každodenné sta-
rosti. Predovšetkým majú o to dbať vše-
tky naše národné výbory. Pravda, nijako
by nám tu nepomohla len nejaká admini-
stratívna práca, nariaďovanie a komando-
vanie pracovníkov miestneho hospodár-
stva. Ide predovšetkým o to, aby všetky
tieto otázky funkcionári národných výbo-
rov riešili v úzkom styku s pracovníkmi
miestneho hospodárstva, aby im radili a
pomáhali a samozrejme i kontrolovali. A
keďže máme vychádzať v ústrety pracu-
júcim, to znamená, že si treba všímať vše-
tkých pripomienok, sťažností, návrhov,
ktoré pracujúci podávajú či už na verej-
ných rozhovoroch alebo zapisujú do kníh
sťažností, nehovoriac už o tých prípadoch,
ktorých sa dotýka denná tlač.
Ruka v ruke so zabezpečovaním pred-
pokladov pre uspokojenie pracujúcich mu-
sí sa niesť starostlivosť o zhospodárnenie
výroby a služieb a o vykazovanie predpí-
sanej akumulácie. Tu jedno od druhého
nemožno oddeliť. Lebo čím lepšie služby
sa preukazujú pracujúcim, tým ich záujem
o tieto služby rastie a podniky majú vše-
tky predpoklady pre plnenie plánu a pre
zvyšovanie hospodárskych výsledkov. To
si však vyžaduje, aby predovšetkým v
podnikoch bola správna organizácia práce,
aby na vedúce miesta vyberali sa ľudia
politicky a odborne vyspelí, ktorí zabez-
pečia správnu účtovnú a prevádzkovú e-
videnciu, spravodlivé odmeňovanie, od-
stránenie absencie a fluktuácie, zmetko-
vosť v práci a denne budú zabezpečovať,
aby sa zvyšovala kvalita výrobkov, znižo-
vali sa vlastné náklady tým, že budú za-
vádzať nové formy a metódy práce, po-
dľa sovietskych skúseností.
Sme v období zvýšenej politickej akti-
vity všetkého nášho pracujúceho ľudu,
ktorú vyvolávajú prípravy volieb do ná-
rodných výborov a prípravy X. sjazdu na-
šej strany. Na všetkých úsekoch nášho
hospodárstva sa rozvíja socialistické sú-
ťaženie. Ide o to, aby vedúci pracovníci,
a najmä národné výbory podnietili tvorivú
iniciatívu pracovníkov v miestnom hos-
podárstve, aby zamerali ich pozornosť na
najužšie miesta a tak ich viedli k uvedo-
melému prijímaniu záväzkov, rozvíjaniu
socialistického súťaženia pre zlepšenie
služieb i hospodárnosti.
Myslím, súdružky a súdruhovia, že to
je najlepšia cesta k splneniu tak význam-
ného uznesenia strany a vlády zo septem-
bra minulého roku, ktoré nám ukladá
hlavne zvýšiť starostlivosť o človeka. (Po-
tlesk. )
Podpredseda Mjartan:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, po-
slancovi Jozefovi Š k u l o v i.
Poslanec Jozef Škula:
Slávna Slovenská národná rada!
Rozvoj hospodárenia národných výbo-
rov je zabezpečený plánom rozvoja ná-
rodného hospodárstva. (Predsedníctva sa
ujal predseda František Kubač. )
Podľa tohto plánu a v zmysle základ-
ných funkcii socialistického štátu národ-
26 25. zasadnutie SNR dňa 27. apríla 1054.
né výbory sa v značnej miere zúčastňujú
pri uplatňovaní základného ekonomického
zákona socializmu, najmä v bezprostred-
nej starostlivosti o kultúrne, zdravotne a
sociálne potreby občanov.
Úspešné splnenie úloh zabezpečuje
štátny rozpočet, v ktorom je na kultúr-
ne a sociálne ciele na Slovensku pre rok
1954 určená suma 2, 924, 504. 000 Kčs, čo
značí 78% celkového rozpočtu národných
výborov na Slovensku.
Výška sumy, ako aj percentuálny po-
diel na celkových výdavkoch dokumentu-
je starostlivosť našej vlády Národného
frontu o dobro a blahobyt všetkých obča-
nov našej republiky, a dokazuje, že cieľom
každého nášho usilovania je starostlivosť
o človeka a jeho dobro.
Keď naša vláda a vedúca zložka Ná-
rodného frontu v zmysle svojej správnej
politiky určili z národného majetku takú-
to vysokú sumu, keď sa usilujú dvíhať ži-
votnú aj kultúrnu úroveň obyvateľstva,
musí nám ísť všetkým o to, aby úlohy,
určené plánom rozvoja a zabezpečené
týmto rozpočtom, boli presne splnené, a
to spôsobom hospodárnym, pri úspornom
vydávaní finančných prostriedkov.
Zabezpečiť hospodárne plnenie úloh
štátneho rozpočtu je veľmi dôležitou úlo-
hou. Veď je to cesta k ďalšiemu všestran-
nému rozvoju celého nášho hospodárske-
ho života, cesta k ďalšiemu znižovaniu
cien, k reálnemu zvyšovaniu platov, k zvý-
šeniu všeobecného blahobytu.
Dovoľte mi, aby som sa vo svojom
krátkom diskusnom príspevku zameral na
úsek hospodárenia národných výborov,
najmä na hospodárenie rozpočtových or-
ganizácií v správe národných výborov.
A tu treba konštatovať, že národné vý-
bory si na tomto úseku neplnia svoje úlo-
hy dostatočne, či už pri zabezpečovaní pl-
nenia plánu rozvoja, ale hlavne v hospo-
dárnom plnení úloh, najmä na úseku zdra-
votníckych a školských zariadení.
Nemôže nám byť predsa ľahostajné, či
sa postaví nová škola, nemocnica, alebo
nie. Momentálne finančná úspora nijako
nemôže vyvážiť vzniklú hospodársku a
politickú škodu. Aká hospodárska škoda
bola napr. spôsobená tým, že s výstavbou
Vyššej priemyselnej školy v Martine ne-
bolo vôbec započaté, hoci bola plánovaná
a v štátnom rozpočte boli prostriedky re-
zervované.
Vieme, ako naše hospodárstvo a náš
priemysel súrne potrebuje nový, zdatný
technický káder a škola, ktorá ich mala
vychovávať, nezačala ešte svoju činnosť.
Takýchto prípadov je viac. Najmä naše
národné školy na dedinách nie sú ešte
takom stave, ako by bolo želateľné.
Podobne neuspokojivý je stav pri bu-
dovaní a rozširovaní nemocníc, ako to tu
spomenul pán povereník M a j l i n g.
Neplnenie plánu rozvoja znamená spo-
maľovanie našej cesty k socializmu, vná-
ša do nášho hospodárstva značné dispro-
porcie, a táto okolnosť sa nepriaznivé pre-
javuje najmä u nás na Slovensku, ktoré
má ešte doháňať mnohé zameškané, aby
sa dosiahla úroveň českých zemí.
Okrem týchto závažných nedostatkov
v materiálnom plnení plánu, za ktoré tre-
ba pranierovať jednotlivé zložky národ-
ných výborov aj ich nadriadené orgány,
národné výbory sa nestarajú dostatočne,
aby sa v rozpočtových organizáciách hos-
podárilo so štátnymi prostriedkami so sta-
rostlivosťou dobrého hospodára. Ide tu na-
jmä o hospodárenie v nemocniciach, sana-
tóriách, jasliach, detských a žiackych do-
movoch, školských jedálňach atď.
Podľa doterajších skúseností a podľa
výsledku prevedených revízií možno pove-
dať, že bolo iba malé percento spomenu-
tých ustanovizní, kde v ich hospodárení
neboli zistené značnejšie závady.
Základnou chybou v tomto smere je
nedostatok správne prevádzaných kontrol,
najmä preventívnych, a chýba aj dosta-
točná inštruktáž a odborno-politické ško-
lenie.
Nie je predsa únosné, aby sa opako-
vali prípady, aké sa stali napríklad v Bra-
tislave v Detských jasliach na Blahovej
ulici a v školskej jedálni na Jesenského
ulici, kde na vedúce miesta boli postavené
osoby bez akejkoľvek inštruktáže, ktoré
hospodáreniu vôbec nerozumeli a nemali
ani poňatia o evidenčných záznamoch. Po-
tom sa netreba čudovať, keď sa popália
účtovné doklady, alebo sa stravná norma
sústavne prekročuje aj o 20%, ako to bo-
lo u spomenutých ústavov. Podobný stav
je aj na Fazuľovej ulici v Bratislave, kde
v Detských jasliach okrem iného bola ne-
právom obsadená aj časť miestností, ur-
čených pre deti, na súkromný byt vedú-
cej, za ktorý bolo mesačné platené 20. -