24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
39
dosiahli, môžu nás naplňovať pocitom o-
zajstnej hrdosti. Právom si môžeme pri-
pomínať slová, ktoré povedal s. Široký,
na X. sjazde Komunistickej strany Slo-
venska: "Sme šťastní a hrdí, že riešime
na Slovensku hospodárske, sociálne a kul-
túrne otázky, ktoré žiadna buržoázna vlá-
da neriešila a ani riešiť nemohla. Dnes už
neuvažujeme o tom, ako likvidovať "odve-
kú biedu" na Slovensku. Táto otázka už
dávno patrí minulosti. Dnes už neuvažu-
jeme o tom, ako zabezpečiť pracujúcim
prácu. Aj táto otázka už dávno patrí mi-
nulosti. Dnes už uvažujeme o tom, ako
zabezpečiť veľký počet odborníkov pre
mohutne sa rozvíjajúci hospodársky a
kultúrny život, ako lepšie a plnšie využiť
prírodné bohatstvá našej vlasti, ktoré za
panstva buržoázie ležali ladom, o tom, ako
zabezpečiť ďalší neustály rast blahobytu
a kultúry pracujúcich".
Tieto slová v plnom rozsahu platia na-
jmä pre kraj Prešov. I pri všetkých chy-
bách, ktoré sa v prešovskom kraji stali
najmä na úseku roľníckej politiky, ktoré
viedli k vážnemu narušeniu zväzku robot-
níckej triedy s malými a strednými roľ-
níkmi, a ktoré teraz dôsledne a s veľkým
úsilím naprávame, i pri všetkých nedostat-
koch, ktoré sme pri plnení ostatných úloh
mali a máme, i pri tom všetkom dosiahol
prešovský kraj nevídaný rozmach.
Ak niektorý kraj môže mať na zašlé
kapitalistické časy tie najchmúrnejšie
spomienky, tak je to v prvom rade prešov-
ský kraj. Aký bol osud roľníctva? Chudob-
né, zaostalé poľnohospodárstvo nevedelo
dať chleba všetkým roľníckym rodinám.
Gazdovstva sa delili, mnohí mali na výber:
buď zostať doma na gazdovstve trieť bie-
du, alebo doslovne hladovať, alebo pobrať
sa do cudzieho sveta hľadať "šťastie": za-
nechať doma mladú ženu, deti, premárniť
svoje najkrajšie mladé roky a drieť na pá-
nov v Amerike, Kanade, v Argentíne. Ne-
jeden z nich šiel peši z východného Slo-
venska až k moru do Hamburgu.
A aký bol osud tých, čo zostali doma
na gazdovstve? Núdza, dlžoby dane, exe-
kútori. Svedčí o tom na príklad hlásenie
četníckej stanice v Brestove z roku 1933:
"V obvode stanice boli v mesiaci novem-
bri 1932 vymáhané daňové nedoplatky, a
to neúprosne. Pri týchto výkonoch mala
tunajšia stanica nariadené poskytovať
asistenciu a skutočne bolo jej zapotreby
pri exekúciách v Bogdanovciach a Žegni.
Po skončení exekúcií, ktoré vyčerpali na
mnohých miestach posledné prostriedky,
boli vyberané hneď bežné dane za rok
1931, 1932. Až do terajšej doby boh pred-
sa medzi roľníkmi ešte skromné zásoby
obilia a múky od žatvy, teraz však tieto
zásoby budú pomaly vyčerpané a keďže na
nákup týchto potrieb nemajú ľudia penia-
ze, možno v januári a pozdejších mesia-
coch očakávať priamo núdzu. "
Pán notár k tejto zpráve dodáva: "O-
byvateľstvo tunajšieho obvodu, hoci žije,
teda myslím tá chudobnejšia vrstva, v
dosť značnej núdzi, je celkom spokojná(?)
a skromná a sa uspokojí, jestli len tú
bramborku má alebo to mlieko. "
Ako isté si mohlo byť panstvo s tou-
to "spokojnosťou", svedčí zpráva
četníc-
kej stanice z Brestová, v ktorej sa po vy-
líčení priebehu exekúcií hovorí: "Stanice
majú ku služobnej potrebe náboje pre ka-
rabíny najmladšie ročníky z roku 1923.
Bolo by záhodné vymeniť za ročníky mlad-
šie, aby sa v prípade potreby a nebezpe-
čia nestalo, že takto starý náboj zlyhá a
nevypáli.
Tieto časy dokreslia nám krvavé uda-
losti pri exekúciách v Habure, Certižnom
a inde.
Dnes tieto časy patria nenávratnej mi-
nulosti. Dnes nemusia naši pracujúci cho-
diť za prácou do cudziny, dnes je doma
pre každého práce dosť. Postavili sme ale-
bo staviame celý rad nových závodov, kto-
ré dávajú možnosť slušného zárobku tisí-
com ľudí. Počet zamestnaných v priemys-
le vzrástol z 3746 v roku 1948 na 13. 157
v roku 1953.
Podstatne sa zmenilo i položenie ma-
lých a stredných roľníkov. Pracujúce roľ-
níctvo dostalo tisíce ha najúrodnejšej pô-
dy. Dnes už nemusia hrdlačiť na veľko-
statkárov Ghilányiho, Pulszkého, Kirch-
majera a iných za 8, 6, ba i 4 Kčs denne.
Vysťahovalectvo nie je už matkou roľ-
níckych rodín.
Preč sú už časy, kedy roľník musel
predávať handliarom lacno svoj dobytok,
napr. kravu za 100 ba i za 50. - Kčs, ale-
bo svoje výrobky nemohol predať vôbec,
lebo ich nemal kto kupovať. Vďaka rozma-
chu nášho hospodárstva má náš roľník za-
ručený stály odbyt svojich výrobkov a po
splnení dodávkových úloh má každý roľník
možnosť predávať na voľno.
40 24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
Jestvujúce družstvá dávajú malým a
stredným roľníkom jasný príklad, že poľ-
nohospodársku výrobu možno podstatne
zvýšiť a zvýšiť podstatne i svoj blahobyt.
Tak napríklad družstevník H u ť k a v Me-
ďove so svojou rodinou zarobil naturálie
a v peniazoch vyše 32. 000. - Kčs v no-
vej mene.
O vzraste životnej úrovne pracujúcich
prešovského kraja svedčia napríklad tieto
údaje:
Spotreba pšeničnej múky stúpla v roku
1953 v porovnaní s rokom 1949 o 91%,
spotreba umelých tukov o 81. 3%, masti o
171%, koženej obuvi o 28%, toaletného
mydla o 63%. Celkový maloobchodný o-
brat sa zvýšil za toto obdobie o viac ako
1 miliardu Kčs v novej mene.
Predtým naši obyvatelia z dedín cho-
dili do miest peši a bosí, dnes autobusom
alebo vlakom, slušne oblečení a zaobutí.
Koľko ľudí zomieralo predtým nadar-
mo, lebo ich nebolo možné liečiť a vylie-
čiť. Dnes slúžia zdraviu pracujúcich náš-
ho kraja nemocnice s dvojnásobne väčším
počtom nemocničných postelí ako pred-
tým. V roku 1947 pripadlo na jedného le-
kára 5. 048 ľudí, dnes už iba 1. 722, z 1000
novonarodeniat zomieralo v roku 1948 -
123 detí, dnes už iba 72.
Podobne utešený je rast nášho škol-
stva. V kraji, kde negramotnosť bola čas-
tým zjavom, rastie počet škôl, učiteľov a
žiakov. Od roku 1947 sa novopostavilo 50
škôl, z toho ukrajinských 13 národných
a 5 stredných škôl. Počet žiakov na stred-
ných školách sa zvýšil oproti roku 1939
päťnásobne. Máme teraz v kraji dve vy-
soké školy.
Úspešne riešime i ukrajinskú otázku,
a to tým, že zameriavame plnú pozornosť
hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju u-
krajinských okresov.
Pravda, i pri tomto búrlivom rozvoji
prešovského kraja nebolo možné za pár
rokov napraviť to, čo za kapitalizmu za
desaťročia bolo zanedbané.
No, naša strana a vláda vynakladajú
všetko úsilie, aby sa rozvoj prešovského
kraja podstatne urýchlil.
Vláda na svojom poslednom zasadnu-
tí rozhodla o širokej pomoci pri výstavbe
bytov v okresoch vojnou poškodených.
Vinou špekulantov, ktorí rozkradli znač-
nú časť prostriedkov určených na obno-
vu, zostala ešte časť domov vojnou po-
škodených neopravená. Rozhodnutím vlá-
dy bude umožnené poškodeným občanom
stavať si domky s výdatnou pomocou štát-
tu.
Štát poskytne stavebný materiál za
veľkoobchodné ceny, podporu a úver na
nákup materiálu a zaplatenie remeselní-
kov. Výhody budú vyššie, ak si poškodený
bude stavať dom pri niektorom závode.
Tieto opatrenia príjmu naši obyvatelia s
veľkou radosťou a vďačnosťou.
V rámci pripravovaného perspektívne-
ho plánu do roku 1960 počíta sa s pod-
statným zvýšením tempa výstavby prešov-
ského kraja, aby sa tak zaostávame veci
ostatným častiam republiky znížilo na mi-
nimum. Geologický prieskum odkryje časť
nerastných bohatstiev, ktoré v kraji má-
me. Položíme základy pre vlastnú výro-
bu energie. Vedľa veľkých elektrární bu-
deme stavať i malé, podľa vzoru kolchoz-
ných elektrární. Prvú z nich začneme sta-
vať už v apríli t. r. Postavíme rad ďal-
ších závodov, najmä v ukrajinských okre-
soch, tisíce bytov, desiatky škôl, kultúr-
nych domov, stovky kilometrov dobrých
ciest, nové železničné trate. Podstatne sa
zvýši poľnohospodárska výroba, prikročí
sa k riešeniu vodných problémov výcho-
doslovenskej nížiny. Podstatne sa zmení
tvárnosť nášho kraja za toto obdobie.
Niet pochýb o tom, že tieto veľkolepé
perspektívy, ktoré pred nami stoja, vy-
burcujú tvorivú iniciatívu širokých más,
že pracujúci nášho kraja ako odpoveď na
veľkú starostlivosť strany a vlády podstat-
ne zlepšia plnenie úloh v závodoch, na
stavbách, na družstevných i súkromných
poliach, v obchode, na školách, že budeme
s nesmieritelnosťou odstraňovať nedostat-
ky, ktoré máme, že urobíme veľký krok
dopredu v socialistickej výstavbe nášho
kraja a že z nášho kraja na hraniciach
Sovietskeho sväzu vytvoríme kraj blaho-
bytných, uvedomelých a šťastných ľudí.
(Potlesk. )
Podpredseda Mjartan:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, po-
slancovi Františkovi S i d o r o v i:
Poslanec František Sidor:
Slávna Slovenská národná rada!
Náš ľud dosahuje pri svojej každoden-
nej budovateľskej práci nové a nové úspe-
chy. Už sme si akosi zvykli prijímať túto
24 zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
41
skutočnosť ako samozrejmú vec. Často si
ani neuvedomujeme pri čítaní zpráv, pri
počúvaní nových a novších výsledkov, čo
všetko, aké drobné ale statočné hrdinstvo
na pracoviskách, v závodoch i na poliach
skrýva sa za uvádzanými číslami. Pritom
dopúšťame sa často chyby, že porovnáva-
me výsledky nášho budovateľského snaže-
nia s tým, čo tu bolo povedzme len pred
rokom; zabúdame, že v plnej vypuklosti,
sile a presvedčivosti javia sa nám dosiah-
nuté výsledky až vtedy, keď ich porovná-
vame s dávnejšou, neblahou kapitalistic-
kou minulosťou.
Veď čo bolo Slovensko v časoch neza-
mestnanosti, exekúcií a nedostatku? Ako
neskutočne nám znie dnes spomienka na
žobračenky, almuženky, ohrievame v mes-
tách, poukážky na polievku alebo na kilo
a pol chleba pre hladujúcu rodinu. V sú-
časnej predvolebnej kampani vytiahli sa
mnohé doklady na tieto "zlaté staré časy",
aby sa podčiarklo bašovanie pánov okres-
ných náčelníkov a notárov a iných vte-
dajších služobníkov buržoázie. Treba, aby
sme nie iba povedzme do 16. mája, do dňa
volieb do národných výborov, ale sústav-
ne pri každej vhodnej príležitosti pripo-
mínali si túto smutnú éru biedy a hladu
na Slovensku.
Za takúto vhodnú príležitosť treba po-
važovať aj to, keď sa hovorí o výsledkoch
plnenia Päťročného plánu u nás. Keď po-
rovnáme výsledky plnenia Päťročného plá-
nu hlavne na Slovensku s tým, čo tu bolo
za tzv. "konjunktúry" hospodárstva pr-
vej ČSR, no najmä však s tým, čo tu bolo
v čase najväčšej krízy a nezamestnanosti,
vystúpia pred nami cifry a fakty, ktoré
znejú priam neuveriteľne.
Štruktúra nášho hospodárstva sa spl-
nením Päťročného plánu vo svojich zákla-
doch zmenila. Priemyselná výroba na Slo-
vensku vzrástla oproti roku 1937 na 4 a
pol násobok. Typické kraje slovenskej
chudoby, akými boli od nepamäti Orava a-
lebo kus Pohronia, ožili fabrikami a stá-
vajú sa modernými, sľubnými priemysel-
nými oblasťami. V predmníchovskej repu-
blike bolo samozrejmé, že značná časť
obyvateľstva bola nezamestnaná alebo len
polozamestnaná, že musela drieť biedu a
veľmi často hladovať. Aký je to rozdiel s
tým, čo vidíme dnes vôkol! Tvorivá ini-
ciatíva pri budovaní základov socializmu
u nás, vedená a usmerňovaná vedúcou
zložkou obrodeného Národného frontu -
Komunistickou stranou Československa a
našou vládou, umožnila, že u nás navždy
biede, hladu i nezamestnanosti odzvonilo.
Výsledky o vzraste zamestnanosti, o
vzraste národného dôchodku, o vzostupe
produktivity práce vo všetkých odvetviach
národného hospodárstva, to sú veci, ktoré
majú byť trvalo zakotvené ako pádne ar-
gumenty správnosti našej cesty k socia-
lizmu, k lepšiemu a šťastnému životu. Tre-
ba, aby sme si ich uvedomovali, aby sme
chápali ich obsah a hovorili o nich - po-
znajúc na vlastnej koži a z vlastnej skú-
senosti kapitalistickú minulosť - našim
deťom.
Teraz, v týchto dňoch, keď máme Sve-
tový týždeň mládeže, je neobyčajne vhod-
né i z tohto miesta pripomenúť, že ne-
smieme zabúdať na našu mládež, i na na-
šu najmladšiu generáciu, ktorá rastie v
nových pomeroch, nepoznajúc časy exe-
kúcií, štrajkov a hladu. Túto mládež mô-
žeme my starší učiť, aký je to rozdiel
v tom, čo tu máme dnes, oproti tomu, čo
sme mali, alebo lepšie povedané nemali,
v minulosti. Našej mládeži, ale aj mnohým
z nás je dnes celkom samozrejmé, že dnes
má každá dedina telefónne spojenie, že
takmer všetky dediny sú zelektrifikované,
spojené rozsiahlou dopravnou sieťou, že
máme rozsiahle kultúrne, sociálne a zdra-
votné zariadenia, že učeň nie je vydaný
na milosť a nemilosť svojich majstrov, ne-
musí chodiť na vandrovku, že každý podľa
svojich schopností môže študovať, že in-
teligent nemusí ísť na niekoľko mesiacov
do bezplatného pracovného pomeru na
tzv. prax, atď., atď.
Pre rok 1954 máme vytýčené nové,
smelé úlohy štátnym plánom rozvoja náš-
ho národného hospodárstva. Neopakujme
starú chybu, aby sme iba mechanicky po-
rovnali nové úlohy s výsledkami, ktoré
sme práve dosiahli, ale uvedomme si a
porovnávajme, čo budú tieto úlohy zname-
nať, keď ich splníme, oproti tomu, čo tu
bolo kedysi, v časoch vykorisťovania, bie-
dy a hladu.
Nezamlčujeme si určité nedostatky,
ktoré sa v našom hospodárstve objavili.
Je to hlavne poľnohospodárska výroba,
ktorá nedržala krok s prudkým napredo-
vaním, aké sme dosiahli v priemyselnom
rozvoji výroby. Štátny rozpočet na rok
1954 je upravený tak, aby plne umožnil,
aby podporil plnenie úloh, týkajúcich sa
zvýšenia poľnohospodárskej produkcie.
42 24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
Štátny rozpočet na rok 1954, prerokovaný
a schválený Národným zhromaždením, dá-
va radostné perspektívy nielen družstev-
níkom, ale aj všetkým malým a stredným
roľníkom. Sú v ňom finančne vyjadrené
všetky opatrenia vlády z posledných me-
siacov, ktoré sledujú pomoc našim roľní-
kom pri rozširovaní poľnohospodárskej
výroby, pri zvyšovaní hektárových výno-
sov a úžitkovosti hospodárskeho zvierat-
stva.
Prišla jar. V týchto dňoch si naši roľ-
níci pripomínajú starú ľudovú múdrosť,
vyjadrenú výstižne a stručne v prísloví:
Ako zaseješ, tak budeš žať. Správne vyko-
nané jarné práce rozhodnú o vyššej úrode
a podmienia aj vzostup živočíšnej výroby.
Aby sme mali väčší kus chleba - a po-
vedzme si už dnes - aby sme mali aj ko-
láče, dostatok mäsa a vajec a hojnosť vše-
tkého, čo potrebuje človek ku svojej ob-
žive, o tom rozhodnú naši statoční roľníci.
Treba, aby sme pokračovali v rozsiahlej
pomoci našej dedine a súčasne aby sme
viedli všetkých našich roľníkov, družstev-
níkov JRD a pracujúcich štátnych majet-
kov k tomu, aby čestne plnili zodpovedné
úlohy, ktoré sú im zverené na poľnohos-
podárskom úseku. Zlepšená práca národ-
ných výborov v súvislosti so starostlivos-
ťou o poľnohospodársku výrobu a výkup
pri dobrej organizácii umožní nielen spl-
niť, ale aj prekročiť to, čo ukladá plán roz-
voja národného hospodárstva nášmu poľ-
nohospodárstvu.
Je v našich silách úspešne pomáhať
roľníkom a družstevníkom organizovať
jarné práce a uviesť tak čo najlepšie do
života vládne vyhlásenia, ktoré vytyčujú
pred nás úlohy a ciele ďalšieho rozmachu
nášho hospodárstva. Široký rozvoj socia-
listického súťaženia v družstvách a na
štátnych majetkoch a vyhlasovanie záväz-
kov na počesť X. sjazdu Komunistickej
strany Československa - vedúcej to zlož-
ky v obrodenom Národnom fronte -, pri-
jímanie záväzkov na počesť tohto sjazdu
aj v radoch malých a stredných roľníkov,
nepartajných alebo inopartajných, bude
iste významným činiteľom nielen pre do-
konalé zvládnutie jarných prác, ale aj pre
hlavné práce žatevné, pre starostlivosť o
rozvoj živočíšnej výroby a o všetku ostat-
nú poľnohospodársku produkciu. Sľubu-
jeme aj my, poslanci Strany slobody, že
pri týchto krásnych perspektívach, ktoré
nám plynú z rozmachu nášho národného
hospodárstva, budeme hlasovať za expozé
prednesené pánom predsedom Sboru po-
vereníkov Rudolfom Strechajom na
dnešnom plenárnom zasadnutí SNR. (Po-
tlesk. )
Podpredseda Mjartan:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, po-
slankyni Helene Bachratej.
Poslankyňa Helena Bachratá:
Slávna Slovenská národná rada,
súdružky, súdruhovia!
V tomto roku pristupujeme k význam-
ným udalostiam. Sú to voľby do národ-
ných výborov a sjazd rodnej strany, Ko-
munistickej strany Československa. Na
obidve tieto významné skutočnosti pri-
pravuje sa náš pracujúci ľud stovkami
hodnotných záväzkov vo výrobe, poľno-
hospodárstve i v kultúrnom živote. (Pred-
sedníctva sa ujal predseda SNR K u b a č. )
Pri obidvoch týchto významných uda-
lostiach môže strana a vláda obrodeného
Národného frontu Čechov a Slovákov pred-
stúpiť pred pracujúcich našej vlasti
smelo, lebo s láskou budú kvitované vše-
tky úspechy dosiahnuté naším pracujú-
cim ľudom pod vedením rodnej strany a
vlády Národného frontu.
Súdruh predseda Sboru povereníkov vo
svojom bohatom referáte hovoril nám o
nebývalých úspechoch nášho robotného
ľudu. Dovoľte, aby som podoprela prav-
divosť jeho slov.
Zatiaľ čo v kapitalistickej republi-
ke, ba aj za tzv. slovenského štátu bolo
odmontovaných aj tých málo fabrík, ktoré
sme na Slovensku mali, za Gottvvaldovej
päťročnice boli vystavané a rozšírené
stovky nových závodov. Keď za kapitalis-
tických poriadkov, lepšie povedané nepo-
riadkov, bolo vysťahovalectvo jediným vý-
chodiskom z biedy nášho ľudu, naše ľu-
dovodemokratické zriadenie nastolilo také
poriadky, že slovo nezamestnanosť bolo
vytreté z nášho slovníka.
Odveká žobrota, bieda a poníženie náš-
ho ľudu boli navždy odstránené, vďaka
oslobodeniu nás Sovietskou armádou a
vďaka múdremu vedeniu rodnej strany a
vlády, najmä však po víťaznom Februári
1948. Upevnili sa naše bratské vzťahy s
národom českým a zjednotil sa všetok náš
ľud, ktorý žije na území Československej
republiky. Preto mohla naša strana a vlá-
24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
43
da pristúpiť k vypísaniu tak skutočne de-
mokratických volieb do národných výbo-
rov, lebo iniciatíva a úspechy našich pra-
cujúcich v mestách i na dedinách sú ru-
kolapným dôkazom, že náš ľud vie si vlád-
nuť sám, bez kapitalistov a statkárov, tak
na poli hospodárskom, ako i politickom.
Industrializácia Slovenska stala sa sku-
točne požehnaním nášho ľudu. To, že hru-
bá výroba vzrástla len v Gottwaldovej
päťročnici na Slovensku o 136%, hovorí
jasnou rečou o radostnej skutočnosti do-
siahnutých úspechov, ako vo svojom refe-
ráte hovoril predseda Sboru povereníkov.
Druhý fakt, kde rozoberá v referáte, že za
dva a pol mesiaca sme vyrobili viac ako za
celý rok 1937, to nie sú veci náhodné. To
je veľká láska a oddanosť nášho ľudu k
strane a vláde za veľkú premenu v živote
nášho ľudu, za bohatý náš život, za ra-
dostné detstvo našich detí, za spokojnú
starobu našich otcov a matiek.
MV, vážení priatelia, súdružky a sú-
druhovia, máme s čím predstúpiť pred na-
šich voličov, nesmieme nevšímavo prejsť
okolo týchto skutočností, o ktorých si
myslíme, že však i tak to naši voličia vidia.
Nikdy v kapitalizme nemohli poslanci
predstúpiť s toľkou pravdou a skutočnos-
ťou pred voličov, ako to môžeme urobiť
dnes my.
K voľbám budú však pristupovať nielen
muži, ale i ženy a pretože ženy tvoria väč-
šiu polovicu nášho národa, budeme hovo-
riť k ženám veľmi úprimne o všetkých
úspechoch, ktoré sme dosiahli pod vede-
ním našej strany a vlády, ale tiež o tom,
ako úzko súvisia tieto úspechy so zacho-
vaním mieru vo svete. My ženy vieme, a-
kým bôľom je pre matku vidieť, keď jej
dieťa umiera v biede alebo vo vojne. Preto
srdce matky velí ísť s nami, s tými, ktorí
bojujú o zachovanie mieru vo svete.
- Naša mierová politika, ktorá vyplýva
z príslušnosti k táboru mieru vo svete, ve-
deného Sovietskym sväzom, dosiahla
značné úspechy v medzinárodných vzťa-
hoch. Bola to berlínska konferencia, ktorá
otvorila dvere k ďalšiemu rokovaniu, k
zmierneniu medzinárodného napätia, bola
pre celý svet jasným dôkazom pravdivos-
ti mierovej politiky Sovietskeho sväzu a
na druhej strane vojnových chúťok západ-
ných imperialistov.
I pre toto naše ženy budú pristupovať
k volebným urnám s tým vedomím, že
odovzdaním hlasu na kandidáta Národné-
ho frontu hlasujú za mierovú politiku na-
šej vlády a tým prispievajú k udržaniu
mieru vo svete.
Dovoľte mi, aby som sa zmienila aj o
takej dosť chúlostivej otázke, ktorá sa
dosť často ešte pretriasa. O ženách sa
niekedy, ba ešte dosť často hovorí tak, ako
by boli natoľko zaostalé, že sú až reakč-
né. Tomuto odporujú skutočnosti, ktoré
ukazujú jasný opak, lebo stovky, ba tisíc-
ky žien pracujú u nás vo výrobe, mnohé
z nich stali sa zlepšovateľkami, úderníč-
kami, novátorkami; tisíce žien pracuje v
poľnohospodárstve a mnohé družstevníč-
ky dosahujú ako vedúce skupín v živočíš-
nej výrobe veľmi značné úspechy.
Vieme, že protištátne živly si vybrali
v republike pre svoje šarapatenie práve
prešovský kraj. Tu sa hovorilo, že ženy to
boli, ktoré začali rozvracať jednotné roľ-
nícke družstvá. Ja by som zo svojich
vlastných skúseností povedala, že to bo-
la skôr zbabelosť mužov, lebo oni sa skrý-
vali za tieto ženy v domnienke, že ženám
sa nič nemôže stať, keď budú narušovať
naše ľudovodemokratické zákony. Boli to
práve ženy na mnohých roľníckych druž-
stvách, ktoré kolísali, ktoré zozbierali ú-
rodu, aby zachránili majetok družstva, ako
napríklad vo Veľkých Kapušanoch, kde sa-
motné ženy zozbierali 65 hektárov zemia-
kov, 50 hektárov kukurice. V Maťovciach,
kde samotné ženy bojovali až do posled-
ku za udržanie družstva vo svojej obci,
i proti vôli samotných mužov. Súdruhovia,
taká bola skutočnosť. Tak prišli ženy a ho-
voria: "Tak súdružka, tak my zase bude-
me musieť kulakom chodiť robiť, my chce-
me družstvo, pretože my máme málo ze-
me a vieme, že len spoločne budeme si
môcť navzájom pomáhať. " Takto sa treba
dívať na skutočný život našich žien, roľní-
čiek pri rozbíjaní nepriateľských živlov
v prešovskom kraji. V Budinciach naprí-
klad ženy dojili kravy so spevom, muži
sa hádali a rozbíjali družstvo. Takéto sú
skutočnosti aj na ostatných obciach. V Pa-
line bolo to 25 žien, ktoré vykopali už za
dosť značnej zimy 25 hektárov cukrovej
repy.
Vo svojom referáte súdruh predseda
hovoril o veľkej pomoci strany a vlády pre
prešovský kraj. A tu sa mi naskytá prí-
ležitosť, aby som povedala niektorým -
takmer všetkým súdruhom povereníkom,
ktorí budú mať veľa do činenia s pomocou
prešovskému kraju. Očakávame, že jed-
44 24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
notlivé povereníctva pri úlohách, ktoré im
z tohto vyplývajú, skutočne prikročia k re-
alizovaniu uznesenia strany a vlády, že ne-
budú posielať len delegácie a deputácie na
východné Slovensko - do prešovského
kraja, ktoré budú stále len zisťovať, ale
že súdruhovia povereníci budú presne
kontrolovať ľudí, ktorí budú do prešov-
ského kraja vyslaní, aby sa aj výsledky
dostavili. Mohla by som príkladne uviesť,
ako sa stalo v takejto jednej komisii, kto-
rá prišla zisťovať, kde by sme mohli v jed-
notlivých okresoch zaviesť náhradnú vý-
robu. Hoci sme spolu diskutovali o tom,
že je potrebné nájsť miesto pre výrobu
hutníckych výrobkov pre potreby roľní-
kov, oni nenašli takéto miesto. Vraj niet
tam železnice, a kde niet železnice, ne-
môže byť priemysel. A keď neni priemy-
sel, nemôže byť železnica. Stará pesnička,
ktorá trvá už celé stáročia a uplatňovala
sa voči prešovskému kraju za všetkých
nepriateľských režimov. Ale zato v Medzi-
laborciach od budovy starej bývalej pily
na 100 metrov stojí vykládka, ktorá by sa
bola mohla na toto upotrebiť. Bola by sa
mohla dať hneď do plánu a s výrobou by
sme mohli započať za krátky čas. Teda to-
to nech si naši súdruhovia povereníci be-
rú v prvom rade skutočne za vec svojho
srdca a nech presne kontrolujú, čo ich
pracovníci na východnom Slovensku robia.
Strana a vláda poskytujú prešovskému
kraju všestrannú pomoc; musíme sa však
najmä my, poslanci pričiniť o splnenie tých
uznesení, lebo predovšetkým nám prislú-
cha, aby sme slúžili tomuto dobrému ľu-
du východného Slovenska.
Počuli sme o veľkých úspechoch prie-
myslu na Slovensku, o tom, akými veľ-
kými krokmi kráčame vpred. Ale počuli
sme aj o tom, ako zaostáva za priemyslom
naše poľnohospodárstvo, ktorému sa bu-
deme musieť viacej venovať, a to najmä
novozvolené národné výbory. Budú si mu-
sieť uvedomiť aj naši malí a strední roľ-
níci, družstevníci, pracovníci na štátnych
majetkoch, že nebyť veľkej pomoci So-
vietskeho sväzu, z ktorého dovážame mä-
so, maslo a iné poľnohospodárske výrob-
ky, by sme oveľa vážnejšie pociťovali za-
ostávanie poľnohospodárskej výroby. Nech
je vlasteneckou ctižiadosťou našich roľ-
níkov, aby držali krok s priemyslom, a
aby sme mohli ešte vo väčšej miere obo-
hacovať stoly našich pracujúcich, o čo bo-
juje naša strana a vláda obrodeného Ná-
rodného frontu.
V tomto predvolebnom období máme
byť za čo zapálení a nadšení. Sú to obrov-
ské úspechy, o ktorých hovoril súdruh
predseda Sboru povereníkov. Tieto úspe-
chy stmelili nás všetkých okolo Národné-
ho frontu pod vedením Komunistickej
strany Československa a tak zjednotení
budeme môcť voľby aj víťazne previesť.
(Potlesk. )
Predseda Kubač:
Pýtam sa súdruhov poslancov, či sa
ešte niekto hlási k slovu?
Poslanec Jozef Ä r v a y. Prosím, aby
sa ujal slova.
Poslanec Jozef Árvay:
Tisztelt Szlovák Nemzeti Tanács!
Tisztelt eltvtársnők és elvtársak!
Engedjétek meg, hogy ezért a nagy
megtiszteltetésért amely engem érintett,
köszönetet mondjak pártunknak, kormá-
nyunknak és a Szlovák Nemzeti Tanács El-
nökségének.
Hangsúlyozni kivánom ezen alkalommal
azt, hogy személyem és a többi elvtársak
képviselővé való kinevezése teljes egészé-
ben igazolja pártunk helyes politikáját.
Pártunk a sztálini nemzetiségi politikát
maradéktalanul gyakorlatilag megvalósí-
totta népi köztársaságunkban. Igazolja ezt
az, hogy olyan elvtársak lettek kinevezve
képviselőknek, mint jómagam és a többi
elvtársak, akik egyszerű munkások vagy
parasztok vagyunk és még hozzátehetem
azt, hogy egynéhányan magyar nemzetisé-
gűek, akik az államnyelvet csak kis száza-
lékban bírjuk. Ilyen jogot még nem bizto-
sított a történelem folyamán egyetlen
rendszer sem, csak a valóban demokratikus
rendszer, hogy a dolgozók saját maguk
döntsenek sorsuk felett.
Mindezeket a vívmányokat csak úgy tud-
tuk elérni, hogy hazánkat a dicső Vörös
Hadsereg súlyos áldozatok árán felszaba-
dította a fasiszta betolakodóktól. A fel-
szabadulás óta Komunista Pártunk és fe-
lejthetetlen G o t t w a l d elvtársunk bölcs
tanításával diadalmasan haladunk előre a
szocializmus útján hazánkban.
Tisztelt elvtársnök és elvtársak! Úgy a
múltban, mint most is az egész életemet
és munkámat a dolgozók létének, közös
ügyének áldoztam. Most ez alkalommal ki-