24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
33
Spriemyselnenie Slovenska a tým aj ši-
roký rozvoj hospodárstva dali mnohým u-
silovným rukám prácu, zárobok a blaho-
byt. Dnes otcovia rodín neputujú za zá-
robkom za more, ani do iných štátov Eu-
rópy. Slovensko nás dnes všetkých Uživí.
Bolo to kedysi? Nie. Kapitalistický režim
nebol schopný stvoriť také podmienky, aby
každý občan mal prácu a chlieb. Je to len
socialistický poriadok, ktorý - ako sa o
tom môže celý svet presvedčiť - je v sta-
ve stále zlepšovať životné pomery nášho
ľudu. Socialistickou výstavbou nášho hos-
podárstva kladieme nerozborné základy
spokojného a šťastného života nášho ľudu.
Nebude už viacej biedy, hladu a nezamest-
nanosti. Nebudú už smutne známe exekú-
cie. Namiesto toho nastúpili u nás plná
zamestnanosť, nasýtené žalúdky, dôstoj-
ný život, budovateľská práca a stále stú-
pajúca životná úroveň každého pracujúce-
ho človeka.
Popri industrializácii Slovenska venu-
je sa veľké úsilie socializácii našej dediny.
Je nám všetkým dobre známy výrok ne-
bohého prezidenta republiky Klementa
G o t w a l d a: "Bez socializácie dediny ne-
bolo by socialistického Československa".
Tohto výroku sme sa držali a podľa neho
sme aj konali. Niekde úspechy boli veľké
- skutočne radostné, inde tomu bolo za-
se naopak. Pri bilancovaní celkového vý-
sledku treba však povedať, že pri budova-
ní socializmu na dedine sa urobil pokrok.
Naša dedina bola a je ešte stále dosť kon-
zervatívna. Náš roľník potrebuje viac ča-
su, aby správne pochopil význam a výho-
dy socializácie. Kto pozná dedinu, ten vie,
že medze rozorať nie je tak ťažká vec, ale
je ťažšie presvedčiť roľníka, aby pristúpil
na spoločné obrábanie pôdy, na spoločné
ustajňovanie dobytka atď. Neprestávame
presvedčovať roľníkov, že len socialistic-
ká výroba v poľnohospodárstve je správna
cesta, po ktorej každý z nich má kráčať.
Táto práca, keďže sa musí diať vždy podľa
princípu najprísnejšej dobrovoľnosti, ne-
býva vždy ihneď korunovaná úspechom.
Lenže trpezlivosť, správny postoj k nášmu
dedinskému človekovi musia prekonať
všetky tie prekážky, ktoré sa nám stavajú
do cesty. Keby niektorí predlanskí zakla-
datelia družstiev neboli chceli súťažiť len
v počte založených družstiev a získaných
členov, mnohá dnešná starosť by tu nebo-
la. Mnoho z času, ktorý teraz treba vyna-
kladať na upravovanie pomerov v niekto-
rých družstvách, mohli sme venovať na
vnútorné upevnenie družstva, na rýchlej-
šie sústreďovanie dobytka, ktoré ide veľ-
mi pomaly, na spoluprácu so strojnotrak-
torovými stanicami a - čo je hlavná vec
- na správnu organizáciu práce. Len
správnou organizáciou práce podarí sa
zvýšiť hodnotu pracovných jednotiek a
tým aj zlepšiť hmotné pomery družstevní-
kov, na ktorých nám všetkým toľko záleží.
Sú mnohé družstvá, v ktorých hodnota pra-
covnej jednotky či už v peniazoch alebo
naturáliách je nízka. To robí určité sta-
rosti. Naším želaním a našou snahou je,
aby náš družstevník mal hojnosť všetké-
ho, aby mal doma bohatý stôl. Na viace-
rých družstvách je už tomu tak. Radosť
z práce a jej výsledkov upevňuje rady
družstevníkov a dodáva im chuti do ďal-
šieho konania. Domnievam sa, že by bolo
prvoradou povinnosťou ľudovej správy, na-
jmä okresných národných výborov, starať
sa viac ako doteraz o lepšiu prosperitu
družstiev. I keď niektoré okresné národné
výbory majú stálych inštruktorov na slab-
šie prosperujúcich družstvách, doterajšia
prax nasvedčuje tomu, že takáto pomoc
je ešte stále slabá. Mnohí inštruktori sa
na takúto prácu vôbec nehodia. Preto vý-
beru inštruktorov treba sa zvlášť venovať.
Popri politickej vyspelosti musia byť v pr-
vom rade odborné znalosti pôdohospodár-
ske a družstevné, ďalej správny postoj
k družstevníkom, stály styk s nimi atď.
Ak chceme u robotníka, tak chceme aj u
družstevníka, aby sa uplatňoval základný
zákon socializmu o maximálnom uspoko-
jovaní neustále rastúcich hmotných a kul-
túrnych potrieb spoločnosti. Bude to zá-
visieť na družstevníkoch, ako pri uplatňo-
vaní tohto zákona obstoja.
Pri tomto musím spomenúť, že nie-
ktoré jednotné roľnícke družstvá majú
málo pracovných síl. Keď skúmame dneš-
ný stav a ako k nemu došlo, vidíme, že
nemalú vinu na tom má ľudová správa,
ktorá bez ohľadu na to, či JRD pracovné
sily potrebovali alebo nie, plnila napred
úlohy organizovaného náboru, o ktorom
každý vie, že je veľmi dôležitý a musí byť
splnený, a pritom sa snáď nikdy nepre-
svedčila, či nejde o útek z pôdy, o útek
z dediny do mesta. Pred 2-3 rokmi sa
stále na radách ONV tvrdilo, že nemusíme
mať strach o pracovné sily na našich de-
dinách. A hľa, aká je teraz skutočnosť,
Obyčajne z roľníckej rodiny ostal na pô-
34 24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
de otec v starších rokoch, kdežto syno-
via odišli do iného zamestnania. Otec
vstúpil do družstva, v ktorom nie je nič
platný, lebo pre svoj vysoký vek nemôže
pracovať a tým plniť svoje povinnosti vy-
plývajúce z uznesení Komunistickej stra-
ny Československa a vlády. Tak napríklad
Jednotné roľnícke družstvo v Novom Mes-
te nad Váhom má skoro 50% členov so
zníženou pracovnou schopnosťou. Aký mô-
že byť potom výsledok? Dnes prichádzajú
pôdohospodárske referáty ONV s tým, že
treba tých ľudí, ktorí z pôdy utiekli, za kaž-
dých okolností dostať nazad na pôdu. Ide
to ťažko. Ale neostáva nám nič iného, ako
otázku pracovných síl tak na družstvách,
ako aj na ostatnej pôde ihneď riešiť a rýchlo
vyriešiť. Žiaden hektár pôdy nesmie toho
roku ostať ležať ladom. Vlani toho bolo
na Slovensku dosť. Každá piaď pôdy nech
je obrobená.
V pôdohospodárstve sme veľa očaká-
vali od nášho dorastu, ktorý prišiel do pô-
dohospodárskych škôl, ktorých - vďaka
našej vláde - máme na Slovensku dosť.
Lenže sme sa sklamali trochu vo výpočte.
Nábor do pôdohospodárskych škôl sa síce
ako tak podaril, ale ich absolventi nešli do
zamestnania v pôdohospodárstve, lež pria-
mo utiekli do všetkých možných iných po-
volaní, kde pracovné a zárobkové možnosti
sa im pozdávali byť vyhovujúcejšie. Otáz-
ka dorastu v pôdohospodárstve je veľmi
vážna, lebo sa týka budúcnosti celého náš-
ho pôdohospodárstva. Čo budeme robiť, ak
sa stav z posledných rokov bude opako-
vať. Zodpovedné miesta musia študovať a
stále sledovať aj túto problematiku a po-
starať sa o to, aby sa absolventi pôdohos-
podárskych škôl, ktorí - vďaka našej vlá-
de - mohli vyštudovať, vrátili do toho po-
volania, pre ktoré boli podľa svojich od-
borných znalostí predurčení, t. j. do pôdo-
hospodárstva. Treba sa súčasne aj naďa-
lej starať o nábor dorastu, a to takého,
ktorý s elánom bude vedieť na tých mies-
tach, na ktoré sa po skončení škôl dosta-
ne, pracovať pre blaho národa a vlasti.
Neslobodno pri tomto zabúdať na správny
výber učiteľského sboru, ktorý sa musí
starať o výchovu našej pre pôdohospo-
dárstvo určenej mládeže.
Keď hovorím o pôdohospodárstve, mu-
sím sa pravda zmieniť aj o našich stred-
ných a malých roľníkoch, ktorí ešte samo-
statne hospodária. Týchto sa ešte nepoda-
rilo presvedčiť o výhodách spoločného ob-
rábania pôdy a o dobrovoľnom vstupe do
jednotných roľníckych družstiev. Nesmie-
me ich púšťať zo zreteľa, lebo veríme, že
aj oni prejdú časom na vyššie formy obrá-
bania pôdy. Pokiaľ hospodária súkromne,
musíme im ako takým tiež venovať zvý-
šenú pozornosť.
Nech mi je tu dovolené upozorniť na
to, že malí a strední roľníci nie sú vždy
účastní všetkých tých výhod, ktoré má
na mysli vládne vyhlásenie z 15. septem-
bra 1953. Im treba tiež vychádzať v ústre-
ty. Myslím najmä na pomoc zo strany
strojnotraktorových staníc, ak o ňu po-
žiadajú. Na tomto úseku našej pôdohos-
podárskej politiky bude treba ešte veľa
vykonať. Niekde bude treba presviedčať
strojnotraktorové stanice, aby vedeli riad-
ne chápať vládne vyhlásenie a podľa ne-
ho konať, ďalej bude treba venovať väč-
šiu pozornosť našim roľníkom a upozor-
ňovať ich na veľké výhody, ktoré plynú
zo strojového obrábania pôdy a napokon
bude treba poúčať aj miestne národné vý-
bory o správnom nazeraní na malých a
stredných roľníkov.
Tak isto bude treba venovať väčšiu po-
zornosť aj distribúcii umelých hnojív. Ná-
rodný podnik, obstarávajúci ich predaj,
zariadil si pre nedostatok personálu v o-
krese len jednu predajňu a jeden sklad,
z ktorého si hnojivá rozvážajú roľníci na
svoje usadlosti na vlastný náklad.
Pokiaľ predal umelých hnojív patril
roľníckym skladištným družstvám, tak o-
tázka predaja bola riešená lepšie. Je na
ľudovej správe jednak, aby medzi roľník-
mi propagovala používanie umelých hno-
jív, a jednak, aby sa postarala o lepšie
rozmiestenie skladov. Samostatne hospo-
dáriaci roľník často odmietne umelé hno-
jivo len preto, lebo odvoz z okresného
skladu je pre neho drahý. Národný podnik
musí tu tiež vchádzať v ústrety. Koncom
februára prebehla v tlači zpráva o nedo-
statočnom odbere umelých hnojív na Slo-
vensku. Lenže nedostatočný odber ume-
lých hnojív nie je zavinený vždy len naši-
mi roľníkmi. Títo mnohokrát odopierajú
preberať umelé hnojivá preto, lebo nie sú
také, aké sa pre nich podľa pôdnych a pes-
tovateľských pomerov hodia. Nieto dosta-
tok hnojív dusíkatých, za to je veľa hno-
jív draselných. Tieto posledné nemožno
vždy a všade riadne použiť a nemôžu von-
koncom nahradzovať iné živiny. Mnohí na-
ši roľníci poznajú dobre kvalitu a vlast-
24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
35
nosti umelých hnojív a preto draselné
hnojivá odmietajú. Vedia dobre, že použí-
vaním umelých hnojív, ktoré nezodpove-
dajú zloženiu pôdy a kultúre na nej pes-
tovanej, vznikajú často národohospodár-
ske škody. Odborné použitie umelých hno-
jív je viazané na chemický rozbor pôdy.
Preto by bolo správne, keby výroba dodá-
vala také umelé hnojivá, aké odpovedajú
rozboru pôdy a kultúre na nej pestovanej.
I v tejto otázke bude treba venovať na-
šej dedine väčšiu pozornosť.
Ľudová správa mnohokrát necíti dosť
zodpovednosti voči jednotným roľníckym
družstvám a súkromne hospodáriacim ma-
lým a stredným roľníkom pri zostavovaní
výrobných plánov poľnohospodárskych vý-
robkov či už rastlinných alebo aj živočíš-
nych. Zostavovanie deje sa obyčajne tak
rýchle, že ani rada ONV nemá dosť času,
aby sa podrobnejšie presvedčila o tom,
že čo sa schvaľuje. O tom, že by do tých-
to vecí mohli hovoriť a k nim sa vyjadriť
či už družstvá, alebo malí a strední roľníci,
ani nehovorím. Bude vecou nadriadených
orgánov, aby na zostavovanie a predklada-
nie výrobných plánov boli stanovené také
termíny, aby elaborát bolo možno spraco-
vať po dohovore so zainteresovanými či-
niteľmi. Pri tomto uvediem niečo aj o roz-
pise dodávok. Mnohí tajomníci MNV, hoci
je to ich prvoradou úlohou už podľa usta-
novenia § 3 ods. 1 písm. a) vládneho na-
riadenia zo dňa 11. novembra 1951, č. 119
Zb., nezúčastnili sa na rozpise a nijako
ho ani nezabezpečovali. Inak musím tiež
podotknúť, že rozpis dodávok z poľnohos-
podárskej výroby mal by sa robiť už v no-
vembri alebo v decembri na rok budúci.
Takéto riešenie som navrhoval v rozpra-
ve na 19. zasadnutí pléna SNR dňa 19. jú-
na 1952. Pri tomto nech mi je dovolené
vysloviť požiadavku, aby sa zlepšila nie-
len práca orgánov Ministerstva výkupu,
ale aj spolupráca s ľudovou správou, kto-
rá nie je všade zrovna najlepšia a bez kto-
rej nemožno riadne a včas plniť úlohy vý-
kupu.
Keď chceme, aby výkup išiel podľa plá-
nu, musíme sa najsamprv postarať o to,
aby bolo čo vykupovať. Výkup obilnín
vcelku uspokojuje, ale neuspokojuje už
výkup zemiakov. Mnoho treba naprávať
vo výkupe zeleniny. Vlani sme napríklad
mali prebytky šalátových uhoriek ale
pravda, len v júli a v auguste. Na začiatku
sezóny nielen že neboli prebytky v uhor-
kách, ale nebol plne uspokojený ani do-
pyt po nich. Výkupný aparát mal veľa prá-
ce i na začiatku sezóny, kedy sa musel
zháňať po uhorkách, aby zásobil trh, a mal
veľa práce i v plnej sezóne, kedy zase ne-
vedel, čo robiť s veľkými prebytkami. To-
mu si je do určitej miery na vine sám.
Keď robí dodávkové zmluvy s družstvami
alebo so súkromne hospodáriacimi roľník-
mi, mal by pamätať na časové správne
rozvrhnutie dodávok toho-ktorého druhu
zeleniny a iného poľnohospodárskeho vý-
robku a tak priamo nútiť pestovateľov, aby
produkovali na trhu hľadaný druh v poža-
dovanej miere a v takom čase, kedy je po
tovare dopyt. Pozrime, čo sa robilo vlani
s prebytkami uhoriek. Pretože ľudia ich
nestačili skonzumovať, použili sa na kŕme-
nie dobytka, ako sa to stalo na niekoľkých
miestach na západnom Slovensku.
Pokladám za potrebné zaoberať sa aj
produkciou živočíšnou, ktorá stále patrí
medzi tie najťažšie úlohy nášho pôdohos-
podárstva. Najhlavnejšou úlohou tohto
odvetvia je postarať sa o plánované stavy
dobytka, o ich riadne doplňovanie, či už
ide o dobytok hovädzí, alebo bravčový.
Neslobodno zabudnúť ani na hydinu.
Udržovanie a doplňovanie stavu najmä
hovädzieho dobytka je podmienené správ-
nou a dostatočnou krmovinovou základ-
ňou. Tu treba povedať, že sa na Slovensku
stretávame s touto problematikou veľmi
často a mnohokrát tak, že si nevieme po-
radiť. Je to problematika stará, ktorá sa
musí riešiť od základu. Treba si totiž vší-
mať stav lúk a pasienkov, na ktoré je na-
ša živočíšna produkcia odkázaná. Hoci
každoročne sa venujú na jeseň a na jar
nejaké tie dva tri týždne na úpravu lúk a
pasienkov, nie je to tá starostlivosť, ktorú
si správne riešenie tejto problematiky vy-
žaduje. Treba ju rozhodne zvýšiť a hneď
na ONV sa postarať o správne nazeranie
na ňu. Mnohé ONV nemali do nedávna kr-
movinárskeho pracovníka a neviem, či sa
situácia zlepšila. ONV často podceňovali
práce spojené s úpravou lúk a pasienkov
a zabúdali na to, že ak nebudú lúky a pa-
sienky v poriadku, že nebude možno ani
od JRD, ani od súkromne hospodáriacich
roľníkov požadovať plánované stavy do-
bytka a tým plnenie dodávkových povin-
ností. Z toho, čo som uviedol, jasne vidno,
že krmovinová základňa a starostlivosť o
ňu sú prvoradé úlohy vo výrobe živočíš-
nej. Preto právom očakávame, že sa po-
36 24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
čínajúc týmto rokom bude klásť väčšia vá-
ha a bude venovať väčšia starostlivosť aj
na tomto poli nielen zo strany ľudovej
správy, ale aj zo strany Povereníctva pôdo-
hospodárstva, ktoré, myslím, malo by mať
väčší aparát na zdolanie prác súvisiacich
s lúkami a pasienkami. Až budeme mať
naše lúky a pasienky v takom poriadku, o
akom sa hovorí v príručkách, ktorých na
Slovensku bolo vydaných dosť, potom bu-
deme môcť smelšie vykročiť vpred aj v
produkcii živočíšnej a nebudeme mať sta-
rosti s plnením dodávok mäsa.
Ako lepšie by sa mohli plniť úlohy ulo-
žené uzneseniami Komunistickej strany
Češke slovenská a vlády, keby sme venovali
viacej pozornosti a starostlivosti osobné-
mu obsadeniu pôdohospodárskych referá-
tov ONV. Tieto často nie sú na výške, tak-
že veľké úlohy pôdohospodárskej politiky
nestačia plniť ani pri najlepšej vôli. Najmä,
v odvetví živočíšnom sú tie najväčšie ne-
dostatky. Nemáme dosť skúsených, schop-
ných zootechnikov. Od pracovníkov pôdo-
hospodárskych referátov treba bezpod-
mienečne požadovať popri politickej vy-
spelosti znalosti odborné. Pôdohospodár-
ske školy nám dávajú nových pôdohospo-
dárov. Postarajme sa, aby sa dostali na
pôdohospodárske referáty. Venujme sa
tejto otázke viacej ako doteraz a buďme
opatrní a ostražití jednak pri prijímaní síl
nových, a jednak pri prepúšťaní síl dote-
rajších.
Ako som už spomenul, chceme, aby
naši družstevníci mali hojnosť všetkého.
To platí aj o malých a stredných roľní-
koch. Pravda, ich prvoradou úlohou je,
aby plnili svoje dodávkové povinnosti. Kto
si povinnosti riadne plní, ten sa má dnes
dobre. Tomu pomáha aj naša vláda, ktorá
sa o zlepšenie hmotného postavenia či už
družstevníkov, či malých alebo stredných
roľníkov postarala aj vládnym nariadením
zo dňa 30. mája 1953, č. 44 Zb. o voľnom
predaji poľnohospodárskych výrobkov a o
pôdohospodárskych trhoch. Od jesene mi-
nulého roku vidíme naše roľnícke ženy
prichádzať na týždenné alebo výročné tr-
hy, aby speňažili svoje prebytky. Nechý-
bajú tam ani jednotné roľnícke družstvá,
ktoré dodávajú na tieto trhy väčšie množ-
stvá mäsa, slaniny, hydiny, zeleniny atď.
Len sa presvedčime v takom družstve, ako
mu takýto trh a výťažok z neho pomáha.
Spokojnosť družstevníkov sa zračí na kaž-
dom kroku. Malí a strední roľníci, ktorí si
povinnosti riadne plnili, tiež prichádzajú
domov s plnými vreckami peňazí. Treba
najmä pochváliť tie družstvá, ktoré sa sta-
rali o odpredaj prebytkov tak, aby mohli
svojim členom ešte včas pred okresnou
konferenciou vyplatiť dosť vysoké doplat-
ky. Bolo ich dosť. Bolo však aj veľa tých,
v ktorých sa doplatky síce vyplácali, ale
boli nízke. Či členovia týchto družstiev
nezávideli tým lepším, či ich neženie túha
po lepšom bytí ? Nech sa zamyslia títo nad
nie práve dobrými výsledkami svojej prá-
ce. Pozrite na družstvá vinohradnícke,
koľké peniaze dostali za svoje prebytky.
Nepredávali len v malom, predávali vo
veľkom svoje vysokokvalitné, dobré víno.
Našli si veľkospotrebiteľov, ktorí prevzali
slušné kvantá za primerané ceny. Pred-
stavte si, keď jedno družstvo neďaleko
odtiaľto dostalo naraz len od Reštaurácií
a jedální v Bratislave vyše milióna korún.
Splnilo kontingent, ktorý nebol nízky, a
ešte mohlo len jednému spotrebiteľovi
predať také množstvo vína. Prihlásilo sa
aj druhé družstvo, ktoré sa zaoberá tiež
pestovaním hrozna a tým aj dorábaním ví-
na, a chcelo tiež dodať tomu istému pod-
niku víno za 350. 000 korún. Ako správne
pomohol spomenutý podnik, keď družstvo
ešte pred okresnou konferenciou dostalo
peniaze a mohlo vyplatiť veľmi slušné do-
platky. Lenže štátna obchodná inšpekcia
pozerala na vec inak. Tá v tom nijako ne-
chcela vidieť pomoc družstvu, ale rušenie
plánu. Začala vec vyšetrovať. Najskôr či
družstvo bolo oprávnené predávať prebyt-
ky vína, potom preto, lebo vraj bolo vyso-
ké rozpätie medzi nákupnou a maloob-
chodnou cenou a nakoniec údajne preto,
lebo malopredajná cena vína je nižšia, ako
je stanovená. Spisovali sa protokoly, robili
sa výsluchy. Neviem či si na Krajskej
štátnej obchodnej inšpekcii uvedomili, že
pomoc, ktorá sa odkúpením vína za viac
ako milión korún poskytla Jednotnému
roľníckemu družstvu v Rači, mala ne-
smierny význam nielen pre družstvo a je-
ho členov, ale aj pre iné družstvá, ktoré
sa zaoberajú pestovaním hrozna a dorá-
baním vína. Nebola by sa mohla vec vyrie-
šiť jednoduchšie? Nesmieme zabudnúť, že
vedúci Podnikového riaditeľstva Reštaurá-
cií a jedální v Bratislave pracovali poctivé,
v záujme celku, v záujme socializácie náš-
ho poľnohospodárstva a v záujme podni-
ku, ktorý vedú.
24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
37
Keď som sa už zmienil o Reštauráciách
a jedálňach, ktoré sú podľa vládneho na-
riadenia č. 3/53 Zb. podnikmi štátneho ob-
chodu, chcel by som v tejto súvislosti ešte
uviesť niektoré skutočnosti, týkajúce sa
štátneho obchodu. Podniky spoločného
stravovania, ako sú v dnešnej forme,
vznikli k 1. júlu 1953, čiže pred necelými
9 mesiacmi. K 1. januáru 1954 boli zorga-
nizované krajské správy Reštaurácií a je-
dální, ktoré podľa najnovšej verzie budú
vraj čoskoro zrušené. Okrem toho má byť
aj ďalšia reorganizácia pohostinstva. Do-
mnievam sa, že by bolo správnejšie, keby
sa za necelý rok nerobili dve reorganizá-
cie, lebo veď doba 9 mesiacov nie je do-
statočná na to, aby sme mohli poznať, či
sa nová organizácia osvedčila. Videli sme,
ako nie práve šťastne sa pred rokom slu-
čovali niektoré obchody, ako bola Obúva,
Odeva, Metráž, v jeden obchod a tento rok
sa zase rozsobášili. Na čo to bolo dobré?
Nie je to vhodné ani pre zákazníkov, a ani
nie pre pracovníkov, ktorí sa len zbytočne
neustálymi reorganizáciami znepokojujú.
Dúfam, že po tejto najnovšie chystanej re-
organizácii pohostinstva nevznikne žiadna
ďalšia likvidačná skupina, ktorých je
v Bratislave už veľa.
V pohostinstve a v obchode vôbec mali
by sme viacej obchodovať a menej úrado-
vať. Pokladám za zbytočné, aby závody
denne hlásili Podnikovému riaditeľstvu
tržby. Koľko peňazí a času stojí táto ne-
produktívna práca. Musíme sa starať o to,
aby sme znížili počet všelijakých hlásení,
ktorých je skutočne veľa.
Ak chceme plniť tie úlohy, ktoré ukla-
dá štátnemu obchodu vládne vyhlásenie
z 15. septembra 1953, musíme prestať so
siahodlhým úradovaním. Veci treba riešiť
bez zbytočného preťahovania pri zacho-
vávaní socialistickej zákonnosti. Musím
z tohto miesta apelovať na ľudovú správu,
najmä na Ústredný národný výbor v Bra-
tislave, ktorý namiesto toho, aby pohostin-
stvu pomáhal tak, ako to vyžaduje spomí-
nané vládne vyhlásenie, robí skôr opak a
zaberá obchodné miestnosti na iné ciele.
Ani Okresnú hygienicko-epidemiologickú
službu v Bratislave nemožno označiť za
takú, ktorá by mala porozumenie pre pl-
nenie plánu MO v pohostinstve. Tiež rada
zatvára hostince. Musíme ju síce na dru-
hej strane chápať, lebo jej prvoradou sta-
rosťou je zdravie ľudu, a nie všetky hos-
tince vyhovujú hygienickým predpisom.
Zamestnanci pohostinstva snažia sa
plniť plán za každú cenu, lebo veď od neho
závisí aj ich služobný príjem. Štátny ka-
talóg práce pozná v pohostinstve nízke zá-
kladné platy, za to viac odmeňuje podľa
plnenia plánu. Ten sa v tomto roku akosi
pomalšie plní. Štátny obchod nemá všetko
len takých zamestnancov, ktorí by boli
schopní plniť úlohy z vládneho vyhlásenia.
Je veľmi povážlivý zjav, že sa zamestnanci
v štátnom obchode niekedy z nevedomosti
alebo z neopatrnosti, inokedy zase zo zis-
kuchtivosti dopúšťajú nesprávnosti pri
manipulácii s tovarom alebo peniazmi. Od-
porúčam ísť na koreň veci a zistiť pravú
príčinu týchto malverzácií. Treba sa od
zamestnancov dozvedieť skutočnú pravdu,
či sú to rodinné pomery, nie práve dobré
zárobkové možnosti, alebo iné príčiny. Za-
mestnanci v distribúcii sú zo všetkých za-
mestnancov za svoju prácu najnižšie ho-
norovaní.
Z obchodu chcem ešte upozorniť len
tak letmo na obchod uhlím. Nech je prvou
a hlavnou starosťou Hlavnej správy ob-
chodu uhlím pri Povereníctve obchodu
nielen vydať plagáty s výzvou, aby sa pa-
livo kupovalo a odoberalo v letných me-
siacoch, ako sa to stalo vlani, ale nech
sa postará o to, aby uhlie bolo aj na skla-
doch. Musím pritom uviesť ešte aj to, že
uhlie, skladované dlhší čas na voľnom
priestranstve, stráca na kvalite a stane sa
z neho prach, ktorý už nemožno riadne
použiť, čím nastávajú veľké národohospo-
dárske škody.
Treba sa inak veľmi pochvalne zmie-
niť o dopredaji. V prvých dňoch dopre-
daja nastal priamo nebývalý ruch v na-
šich obchodoch. Na trhu sa objavili lat-
ky pomerne dobrej kvality, ktoré sa pre-
dávali ani nie za polovičnú cenu. Tak to
bolo aj s topánkami, o ktoré sa prejavoval
tiež živý záujem. Teraz ruch trochu ustal,
lebo ľudia očakávajú ďalšie všeobecná
zníženie cien.
Poukázal som na hospodársky rozvoj
Slovenska a pritom aj na chyby, ktoré
sme ešte nedávno robili a ktoré sa v bu-
dúcnosti nebudú smieť opakovať. S hospo-
dárskym rozvojom úzko súvisí aj životná
a kultúrna úroveň nášho ľudu, ktorá sa
od roku 1945, respektíve od roku 1948 ne-
ustále zlepšuje. Pozrime na predmety
dennej potreby, ako je mäso, ktorého sme
v poslednom roku spotrebovali o 68% viac
ako v roku 1947/48, ďalej vajcia a cukor,
38 24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954
u ktorých spotreba stúpla o 50%. Dalo by
sa do nekonečna vyratúvať, ako stúpala
spotreba a ako tým rástla a rastie život-
ná úroveň nášho ľudu. S ňou súvisí aj
bytová výstavba, ktorá v rámci päťročnice
len v rezorte Povereníctva stavebníctva
zaznamenáva prírastok asi 33. 000 bytov,
v ktorých sa ubytovalo okolo 100. 000 osôb,
čiže asi polovica Veľkej Bratislavy. Na za-
čiatku päťročnice bolo na Slovensku 196 a
na konci 911 kín. A tak by sme mohli taký
istý vzrast zaznamenať aj na poli škol-
skom, kde treba vyzdvihnúť najmä Vysoké
školy, na ktorých študuje 5 krát toľko po-
slucháčov ako v roku 1937.
Zdravotná starostlivosť dostáva sa u
nás podľa sovietskeho vzoru na celkom iný
stupeň, ako bola pred rokom 1948. Nielen
že pribúdajú nové nemocnice, ale v ča-
se päťročnice od roku 1950 máme na Slo-
vensku niekoľko ústavov doliečovacích,
ako je Endokrinologický liečebný ústav
v Ľubochni pod vedením primára dr. Š p a-
ň á r a, jediný ústav na takej vysokej,
priamo vedeckej úrovni, ďalej Liečebný
ústav pre reumatikov v Piešťanoch, Lie-
čebný ústav pre ženské choroby na Lúč-
kach, atď. To tu predtým nebolo. Kto ne-
mal peňazí, ťažko sa mohol liečiť na štítnu
žľazu, cukrovku atď. Dnes naši pracujúci
si bezplatne na účet štátu pobudnú v ta-
kýchto ústavoch pokiaľ nie sú vyliečení, a-
lebo pokiaľ sa ich stav podstatne nezlepší.
Pozrite tie naše čarokrásne Tatry, komu
slúžili kedysi, a komu slúžia dnes. Videli
ste tam kedysi malých alebo stredných roľ-
níkov ? Chodili ta na rekreáciu naši robot-
níci ? Mohol si to dovoliť malý úradník ? Nie,
tí sa ta nedostali, tí na to nemali. A dnes ?
Dnes ich tam vidíme, dnes tam už nieto
boháčov, statkárov a fabrikantov. Tie
krásne tatranské vily neslúžia už vykoris-
ťovateľom, ale nášmu pracujúcemu ľudu.
Naša ľudovodemokratická republika s roz-
vojom hospodárskym dvíhala a dvíha aj
životnú a kultúrnu úroveň nášho ľudu.
Toto zvyšovanie úrovne hospodárske-
ho, kultúrneho a spoločenského života sme
dosiahli len v pevnom spojenectve s naším
najväčším priateľom a ochrancom, Soviet-
skym sväzom, ktorý nám pomáha tak ra-
dami ako aj skutkami. Mnohé cenné po-
znatky, ktoré si naši ľudia prinášajú zo
Sovietskeho sväzu, slúžia pre ďalšie zlep-
šovanie podmienok nášho života. Sovietski
učenci pri svojich návštevách v našej re-
publike radi nás poučujú a oboznamujú so
všetkým tým, čo má vplyv na zvyšovanie
životnej úrovne.
Tak, ako je nám Sovietsky sväz vzo-
rom pri našom budovaní, či v priemysle
alebo doprave, či v poľnohospodárstve ale-
bo kultúre, bude nám vzorom aj pri voľ-
bách do národných výborov, ktoré budú
16. mája t. r. V nedeľu 14. marca t. r. 99%
sovietskych voličov odovzdalo svoje hlasy
pre kandidátku na poslancov do Najvyš-
šieho sovietu SSSR. Aj u nás t. r. po prvý
raz ideme voliť členov národných výborov
všetkých stupňov, Ideme voliť, aby sme
posilnili naše národné výbory. Po prvý raz
od roku 1918 budeme voliť osoby, nebu-
deme voliť strany, ale jednotlivých kan-
didátov Národného frontu. Máme nový vo-
lebný poriadok, ktorý už nepozná viacej
viazané kandidátne listiny, ktoré boli vý-
myslom kapitalistického režimu.
Náš obrodený Národný front Čechov a
Slovákov, ktorý správne vedie Komunis-
tická strana Československa, ide do vo-
lieb s pevným vedomím, že v našej práci
budeme sa naďalej a trvalo opierať o sku-
točnú spoluprácu robotníkov, roľníkov a
pracujúcej inteligencie. Z volieb dňa 16.
mája vyjdú naše nové národné výbory,
ktoré ešte viac ako doterajšie budú mobi-
lizovať výrobnú aktivitu družstevníkov,
malých a stredných roľníkov, budú sa sta-
rať o rozvoj priemyslu a obchodu a ešte
viac sa zamerajú na riešenie problémov
v zdravotníctve, školstve a kultúre.
Povinnosťou všetkých nás poslancov a
ostatných funkcionárov Strany slovenskej
obrody, ktorí pracujeme v obrodenom Ná-
rodnom fronte, je všemožne sa teraz pred
voľbami starať o to, aby náš ľud pochopil
veľký význam volieb do národných výbo-
rov, aby správne videl poslanie národných
výborov a aby do nich vybral tých najlep-
ších z najlepších.
Preto hor' sa do boja za plný úspech
volieb, aby sme aj tým dokumentovali
pred celým svetom, že náš ľud je jednot-
ný. (Potlesk. )
Podpredseda Mjartan:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, po-
slancovi Dr. Ignácovi Rendekovi.
Poslanec dr. Ignác Rendek:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky, súdruhovia!
Výsledky, ktoré sme v päťročnici pri
výstavbe našej vlasti a najmä Slovenska