24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
27
hovoril, pri doslovnom učení sa najzáklad-
nejším zásadám riadenia bez akýchkoľvek
skúseností v štátnických funkciách dali
sme do prevádzky - ako s. Strechaj
povedal - 125 nových závodov a 109 väč-
ších závodov sme rozšírili a rekonštruo-
vali. V energetike, v ktorej sme nešli v sú-
lade s ostatným priemyslom, v ktorej sú
veľké disproporcie, dali sme do prevádz-
ky 5 väčších a 2 menšie hydrocentrály,
veľkú turbocentrálu v Novákoch, niekoľko
závodných elektrární a teplární a desiat-
ky elektrického vedenia o vysokom na-
pätí.
V baníctve vybudovali sme nový hne-
douhoľný revír a lignitové bane a zme-
chanizovali sme jestvujúce, hlavne soviet-
skymi uhoľnými kombajnami Donbas.
Rozšírili sme kapacitu baní na ťažbu
pyritov, železnej a mangánovej rudy, me-
di a olovnato-zinkovej rudy.
Investície pre bane stúpli voči roku
1949 až 11 krát. Z baníctva sa stalo naj-
čestnejšie povolanie, čo vláda dokazuje
neustálym zlepšovaním pracovných, me-
chanizačných, sociálnych aj kultúrnych
zariadení.
V hutníctve sme dali do prevádzky no-
vé závody s úplne novou výrobou na ferro-
zliatiny, hliník, vagónové ložiská, spraco-
vanie magnezitu, 1 martinskú pec a 5
elektrických pecí, 1 bessemerový konven-
tor a dvojvalcové stolice na hotový ma-
teriál.
Vo vedomí, že produktivitu práce naj-
viac urýchľujú stroje, ktoré nahradzujú
ľudí hlavne v ťažkých prácach a sú ne-
vyhnutnou súčasťou pokroku, najväčšiu
pozornosť sme venovali strojárenstvu. V
strojárenstve sme dali do prevádzky 25
nových závodov a 10 sme rozšírili, čim sa
objem opracovania kovov zvýšil o 369%.
Strojárenstvo dosiahlo na Slovensku naj-
väčšieho rozvoja a najväčším podielom
prispelo k tomu, že Slovensko sa stalo
z agrárnej krajiny vyspelou priemyselnou
krajinou, krajinou strojov a motorov.
Najmladším priemyselný m odvetvím,
ktoré je meradlom kultúry priemyselných
výrobkov, je chémia. V chémii sme dali do
prevádzky 3 nové závody, v ktorých sa pre
naše hospodárstvo vyrábajú najdôležitej-
šie výrobky, ktoré sme vždy dovážali na
umelé hmoty, umelé vlákna, autoplášte,
autoduše, a ďalších 10 závodov sme roz-
šírili a zrekonštruovali.
Mohutná výstavba novej, socialistickej
ekonomickej základne vyžadovala veľké
množstvo stavebných materiálov. Pre vý-
robu stavebných hmôt sme dali do pre-
vádzky 6 nových tehelní, závod na výrobu
azbesto-cementovej krytiny, 1 vápenku a
3 závody na výrobu prefabrikátov, rozší-
rili sme 3 cementárne a dostavujeme veľ-
kú cementáreň v prešovskom kraji, ktorú
dáme tohto roku do prevádzky.
Pri budovaní ťažkého priemyslu veno-
vali sme pozornosť aj výrobe spotrebného
tovaru, ktorý bezprostredne slúži zvyšo-
vaniu životnej úrovne pracujúcich. V ľah-
kom a drevárenskom priemysle dali sme
do prevádzky 18 nových závodov a rozší-
rili sme 12 závodov starých.
Na spracovanie domácich surovín u-
viedli sme do prevádzky závody na spra-
covanie ľanu a konopí, čo umožnilo, že
výroba ľanových a poloľanových tkanín sa
zvýšila 13 krát. zaviedli sme novú výrobu
nábytku, umelých dosák, fliaš a podstat-
ne sme rozšírili sortiment textilného tova-
ru.
Veľkú pozornosť sme venovali tiež po-
travinárskemu priemyslu, ktorý bezpro-
stredne vplýva na spokojnosť najširších
vrstiev obyvateľstva.
V potravinárskom priemysle sme dali
do prevádzky 45 nových závodov, z nich
22 mliekární, 1 závod na výrobu umelých
tukov, 3 veľké mraziarne, 7 veľkých mä-
sozávodov, konzerváreň a závod na vý-
robu ovocných štiav; ďalších 30 závodov
sme rozšírili, čo podstatne prispelo k zlep-
šeniu zásobovania a zvýšeniu životnej ú-
rovne pracujúcich.
V doprave sme dali do prevádzky 23
nových vozovní a údržovní; vystavali a
zrekonštruovali sme 1. 343 km štátnych
ciest a 4. 826 bežných metrov mostov,
okrem toho desiatky km ciest a ulíc v síd-
liskách, a vybudovali sme vyše 100 km
železníc. Vybudovali sme Trať mládeže a
úspešne budujeme najväčšiu dopravnú
stavbu, Trať družby, ako najdôležitejšiu
tepnu nášho spojenia so Sovietskym svä-
zom.
Pre obchod dali sme do prevádzky
32. 800 m2 skladovacích priestorov, 18. 180
m2 veľtržných hál a hotelové priestory pre
770 postelí. Rozšírili sme obchodnú sieť
stovkami nových predajní, najmä v nových
sídliskách a závodoch. Vybudovali sme vy-
28
24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
še 500 závodných jedální a kantín a pre
tisícky ľudí ubikácie a kultúrne miestnosti.
Vystavali sme 74. 103 bytových jednotiek,
tak, ako o tom hovoril s. predseda Sboru
povereníkov, z toho 40. 729 pre verejné or-
ganizácie a 33. 374 individuálnych bytov
pre súkromníkov. Tieto bytové jednotky
reprezentujú asi takú kapacitu ako domy
všetkých krajských sídiel okrem Bratis-
lavy.
Vybudovali sme 370 km vodovodov a
dosiahli sme, že 160 obcí a miest je záso-
bovaných vodou z verejného vodovodu, čo
je 5. 5 X viac ako v roku 1948.
Vybudovali sme 251 km kanalizácie a
novozaviedli ju pre 23 miest a obcí.
V zdravotníctve sme postavili a rekon-
štruovali vyše 100 nemocníc, domov od-
počinku, liečebných ústavov, sanatórií, ú-
stavov pre telesne chybných a zdravot-
ných stredísk.
V školstve a pre výchovu dorastu sme
dali do prevádzky školské priestory pre
28. 208 žiakov, okrem toho stovky kín,
knižníc, kultúrnych domov, ihrísk a kúpa-
lísk.
Uvedené výsledky dokazujú prednosť
socialistického zriadenia pred kapitalistic-
kým, dokazujú, že socialistická výroba na-
priek zločinným úkladom nepriateľa Slán-
ského a jeho bandy, napriek diverzant-
skej činnosti imperialistov, vytvorením so-
cialistických podmienok, znárodnením a
uvedením výrobných vzťahov do súladu
s výrobnými silami má všetky predpoklady
mohutného rozvoja.
Prekonali sme zaostalý názor, že fab-
riky ničia prírodu, alebo rušivo v nej pô-
sobia, kazia morálku, vystavujú ľudí ne-
istote v prípade zatvorenia fabriky. Ľudia
sa presvedčili, že opak je pravdou. Prie-
mysel prináša zárobky a zvyšuje životnú
úroveň. Stroje zbystrujú ľudí, lebo vyža-
dujú od nich, aby sa učili, aby ich takto
lepšie ovládali.
Vytvárajú sa priaznivé predpoklady
pre zmenu triednej štruktúry obyvateľ-
stva v prospech robotníckej triedy a dví-
ha sa celková úroveň národa.
Veľký význam socialistického zriadenia
je v tom, že sme postavili najnáročnejšie
stavby bez cudzích špecialistov, hydrocen-
trály bez švajčiarskych technikov a inži-
nierov, veľké stavby tunelov bez talian-
skych a rakúskych odborníkov.
Spočiatku sme zápasili s nedostatkami,
lebo týchto náročných špecialistov nebo-
lo, no počas doby búrlivého tempa výstav-
by vyrástli nám takí odborníci, ktorých ú-
roveň často presahuje triedu najpokroči-
lejších kapitalistických odborníkov. Dôka-
zom toho sú naše stavby, v ktorých termí-
ny výstavby sa skracujú takou mierou, že
to presahuje všetky doterajšie svetové
výsledky (Bujanovský tunel, Hron, Ko-
márno-Lodenice, Brezno, Vysokoškolský
internát atď. ).
Tento mohutný socialistický rozmach
nielen že umožnil vybudovať nové závody,
ale od základu zmenil v nich aj pracovné
podmienky, život a myslenie. Do závodu
a aj na ostatné pracoviská ľudia už necho-
dia celé hodiny peši. Rozvoj priemyslu u-
možnil, že stovky autobusových liniek
spájajú naše dediny s mestami, bydliská
pracujúcich so závodmi a stovky veľkých
pohodlných autobusov zvážajú pracujú-
cich do zamestnania i na zábavu a deti do
školy.
A v závodoch už ľudia nehladujú. Ne-
pracujú o čiernej káve a suchom chlebe
ako kedysi. Všade sú slušné závodné ku-
chyne a jedálne, kde sa ľudia za lacný groš
najedia.
Previedli sme telefonizáciu všetkých
obcí a elektrifikovať nám ich neostalo ve-
ľa. V stovkách kedysi zapadlých dedín,
ktoré kapitalisti pre svoje vykorisťovateľ-
ské ciele udržiavali v zaostalosti, dnes
svieti elektrika, hrá rádio, bzučia elektric-
ké stroje. Všetko sa prebudilo k novému,
šťastnému životu, plnému radostnej budo-
vateľskej práce a kultúrneho rozvoja.
Ožíva po stáročia ubíjaná tvorčia ini-
ciatíva pracujúcich.
Zmenil sa aj spôsob výroby. Vďaka po-
moci SSSR, ktorú nám pri našej výstavbe
poskytoval expertmi, literatúrou, aj exkur-
ziami v SSSR, novými metódami práce do-
siahli sme v našej výrobe nesmierny po-
krok. Zlepšili sme organizáciu práce, čím
ďalej tým viac zavádzame plynulosť pre-
vádzky v linkách, naučili sme sa presnej-
šie plánovať, zaviedli a spresnili sme tech-
nicko-hospodárske normy, zaviedli mzdo-
vé fondy, materiálové odberky, zaviedli
sme rozpočtovníctvo a v niektorých zá-
vodoch, hlavne v závodoch ľahkého a po-
travinárskeho priemyslu aj chozrasčot a
pásy výrobnej kvality. Ľudia si deň čo deň
24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
29
viac osvojujú zásadu Š. Zápotockého,
aby každý pracovník bol hospodárom na
svojom pracovisku.
Uplynulých niekoľko rokov socialistic-
kého budovania znamenajú v našej výrobe
nesmierne veľký pokrok. Nielen tým, že
sme stotisícom
ľuďom dali trvalé zamest-
nanie, ale hlavne tým, že desaťtisíce za
kapitalizmu bezvýznamných ľudí naučilo
sa hospodársky myslieť, naučilo sa roz-
umieť a riešiť národohospodárske problé-
my, ktoré za kapitalizmu boli vyhradené
len vykorisťovateľom.
Z malých pomerov robotníkov a roľ-
níkov prešli sme do širokého, boľševického
rozmachu politických i hospodárskych
funkcionárov, poslancov, riaditeľov, pove-
reníkov, k štátnickým úlohám, o ktorých
sme nikdy ani nesnívali.
No obrovský význam tejto kvalitatív-
nej premeny nám ešte markantnejšie vy-
vstane, keď si uvedomíme, že vyrábame
výrobky najnáročnejšie na technológiu, na
presnosť, ktoré vyrábajú len najpokroči-
lejšie priemyslové štáty.
Uvediem niekoľko príkladov:
To je skutočne nečakaná kvalitatívna
premena, keď si uvedomíme, že bývalí o-
ravskí drotári postavili priehradu s naj-
väčším umelým jazerom v strednej Euró-
pe, že bývalí kysuckí drotári vyrábajú guľ-
kové ložiská, v strojárenstve najnáročnej-
šie výrobky na presnosť.
Táto kvalitatívna premena nám vy-
vstane, keď si uvedomíme, že vyrábame
hliník, technologicky temer najnáročnejší
výrobok na svete vôbec, ktorý sa nevyrába
v celej Južnej Amerike, Afrike, Austrálii
a že tento hliník vyrábajú bývalí drevo-
vorubači a bačovia.
Význam tejto obrovskej kvalitatívnej
premeny nám vyvstane, keď si uvedomí-
me, že namiesto pltí, ktorými sme boli po-
vestní, vyrábame vlečné, nákladné i naj-
náročnejším zariadením vybavené lode,
ktoré brázdia moria a rieky spriatelených
štátov a reprezentujú kultúru našej vý-
roby a že tieto lode vyrábajú bývalí de-
putátnici z veľkostatkov Žitného ostrova
a pracovníci z ostatných úsekov, ktorí o
podobnom niečom nikdy ani nesnívali.
Tieto obrovské úspechy vidia nielen
naši priatelia, všetok pracujúci ľud v ka-
pitalistických zemiach, ktorý túži po oslo-
bodení od kapitalistického jarma, ale tieto
naše veľké úspechy vidia aj naši nepriate-
lia.
Preto sa imperialisti za celé toto ob-
dobie snažili, opierajúc sa o sily našej do-
mácej reakcie, podkopať, oslabiť a zvrh-
núť náš ľudovodemokratický poriadok.
Verní svojmu záškodníckemu poslaniu
prevádzali v našej krajine cestou svojich
zločineckých agentov podkopnú prácu a
podporovali zločinné sprisahanie, sabotá-
že a záškodníctvo. Posielali k nám bandy
špiónov, vrahov a teroristov. Uchyľovali
sa k diplomatickému nátlaku, vydieraniu,
provokáciám, a hrozbám, pričom ako účin-
nú zbraň okrem iného používali aj Vati-
kánu a reakčnej, skompromitovanej cir-
kevnej hierarchie. Odhalili a potrestali
sme verejných i cirkevných funkcionárov
a potrestáme aj v budúcnosti všetkých,
ktorí by zradili našich pracujúcich.
Oslobodili sme ľud od vykorisťovate-
ľov, zbavili sme ho biedy a hladu, Dali
sme mu istotu trvalého zamestnania. Za-
bezpečili sme mu odpočinok a kultúrny
rozvoj, ktoré vymoženosti ustavične zlep-
šujeme.
V celej republike investovali sme 97
miliárd, 47 miliárd na zveľadenie prie-
myslu. Naše investície sú 11 a pol krát
väčšie ako celý štátny rozpočet predmní-
chovskej republiky v roku 1937.
Za 50 rokov kapitalistického zriade-
nia vybudovali sa vodné nádrže s obsa-
hom 30 miliónov m3, avšak len Oravská
priehrada je 12 krát väčšia a priehrady,
ktoré sme postavili a na ktorých pracu-
jeme, reprezentujú 1100 miliónov m3, t. j.
35 krát viac ako za 50 rokov kapitalistic-
kého zriadenia.
Celé toto obrovské snaženie nám ne-
smierne podporila socialistická súťaž, kto-
rej sa celkom zúčastnilo 54% pracujúcich.
Najviac bolo v ľahkom priemysle, a to 80. 6
perc., v potravinárskom 71% a v chemic-
kom 68. 5%.
V dôsledku toho bolo za vynikajúcu a
zaslúžilú prácu len v posledných 3 rokoch
5RP na Slovensku vyznamenaných 303
pracovníkov najvyššími radmi:
11 Radom republiky,
34 Radom práce,
142 Radom za vynikajúcu prácu,
90 za zásluhy o výstavbu a
26 Radom III. stupňa za obetavú prá-
cu.
Okrem toho v roku 1953 100 podnikov
na Slovensku umiestilo sa v celoštátnej
súťaži o červenú zástavu, 17 obdržalo čer-
30
24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
venú zástavu vlády a ÚRO a 83 podnikov
obdržalo červené zástavy ministerstiev a
ústredných výborov sväzov.
Toto všetko ukazuje, že ľud sa snaží,
že chce pracovať, len k udržaniu záujmu
a nadšenia potrebuje ustavičnej pozor-
nosti, poučenia a podpory hlavne v maso-
vopolitickej práci. A hoci sme tu dosiahli
najväčších úspechov, práve na tomto úse-
ku chcem hovoriť o nedostatkoch. A hlav-
ne vám, poslancom, ktorých hlavnou úlo-
hou je masovopolitická práca, chcel by
som pri hodnotení 5RP povedať o nedo-
statku súťaže z tohto hľadiska.
Nedostatočné vyhodnocovanie súťaže,
slabé popularizovanie ľudí, ktorí dosiahli
významné výsledky, nedostatočné rozprá-
vanie ich samotných o svojich skúsenos-
tiach s ostatnými občanmi, zapríčiňuje, že
súťaž nedostatočne splnila svoju prvora-
dú politickú úlohu: boľševizovať osaden-
stvo a jeho prostredníctvom aj okolie, v
ktorom sa závod nachádza a kde jeho pra-
cujúci bývajú. Keď uvážime, že socialis-
tické súťaženie je komunistickou metódou
budovania socializmu, že je to metóda vý-
chovy socialistického vlastenectva a po-
rovnáme to s vysokým percentom súťa-
žiacich, zistíme, že tieto obrovské výsled-
ky, ktorých sme dosiahli, nedostali sa do
uší všetkých ľudí. Keď uvážime, že na na-
šich závodoch a na našich kolektívnych
pracoviskách máme temer z každej rodiny
agitátora, ku ktorému môžeme denne a
každú hodinu o budovaní socializmu ho-
voriť, vidíme, že masovopolitickú prácu
sme nedostatočne plnili. Nevypestovali
sme v pracujúcich dosť hrdosti na úspe-
chy, ktoré dosahujú, aby so svojimi su-
sedmi, známymi hovorili, aby ich získa-
vali ako vlastencov tiež k vynikajúcim
výkonom. Nevedeli sme výsledky našej
práce zaniesť do každého domu, do každej
chalúpky našich miest, obcí a kopaníc,
aby všetci občania videli tento obrovský
prevod, ktorý tu zmenou režimu nastáva,
aby všetci iniciatívne a tvorivo sa na tom-
to prerode zúčastnili.
Nedostatok masovopolitickej práce v
súťaži spôsobil, že súťaž bola často for-
málna, a preto ani nezabezpečila plné ob-
sadenie závodov a stavieb pracovníkmi,
potrebnými na využitie strojov a zariade-
ní, nezabezpečili sme využívanie nových
metód práce, úspory materiálov, druhé a
tretie smeny, odstránenie absencie a
ostatné nedostatky.
Ak aj tento nedostatok odstránime, o-
veľa rýchlejšie budeme v našej práci na-
predovať, čo k plneniu úloh voličmi vyža-
dovaných nevyhnutne potrebujeme.
Druhým nedostatkom je, že výdobytky
industrializácie Slovenska nepociťujú rov-
nako občania vo všetkých krajoch. Pri
rozmiestení investícií, hlavne priemyslo-
vých závodov, nepostupovali sme dosť
plánovité, nedostatočne sme prihliadali na
hospodársku a politickú potrebu jednot-
livých krajov a v nich na jednotlivé ob-
lasti.
Podiel investícií z celkového objemu
5RP pohyboval sa v jednotlivých krajoch
od najnižších 6. 2% do najvyšších 26. 7%
V dôsledku toho aj príjmy obyvateľstva
z priemyslu na hlavu sú medzi najprie-
myslovejším a najmenej spriemyselne-
ným krajom štvornásobné. Výsledok toho
je, že aj celkový príjem obyvateľstva na
hlavu podľa jednotlivých krajov veľmi ko-
líše a robí medzi najlepším a najhorším
rozdiel až 35%. To sa samozrejme musí
bezprostredne odraziť aj na politickej si-
tuácii. Bude potrebné, aby sme k tejto
najdôležitejšej stalinskej zásade indus-
trializovania venovali ešte väčšiu pozor-
nosť ako doteraz.
Prečo toto všetko hovorím? Preto lebo
stoja pred nami veľké úlohy.
Rozvediem aspoň jeden úsek - energe-
tiku, o ktorej s. Strechaj hovoril, že
máme v nej najväčšie nedostatky. Hovo-
rím o nej preto, lebo energia najviac u-
rýchľuje vývoj, zvyšuje produktivitu, a jej
všestranné použitie bezprostredne dvíha
kultúru. Preto všetci klasici marxizmu
počnúc Marxom a končiac Stalinom,
všetci elektrifikáciu považovali za základ
premeny spoločenského zriadenia.
Nás na tomto úseku čaká obrovská ú-
loha, ale tiež máme aj obrovské možnosti.
Toto lepšie pochopíme, keď si uvedomíme,
že doteraz sme naše rieky využili ani nie
na 10% ich možného využitia. Čo úsilia,
masovopolitickej práce a všestrannej pod-
pory bude treba, aby sme túto energiu,
ktorú nám naše rieky skytajú, využili a
dali ju do služieb ľudu.
A my to musíme urobiť. Veď naše ne-
využité rieky poskytujú mnohokrát viac
energie ako všetky naše uhoľné revíry.
Keď si uvedomíme, že výroba energie je
automatická, že je čistá, voči baniam veľ-
mi pohodlná, okrem toho akumulácia vody
zlepší klimatické podmienky a umožňuje
24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
31
s vodou hospodáriť, všetkým je jasné, že
tento zdroj musíme čo najrýchlejšie vy-
užiť a dať do služieb ľudu. V SSSR ve-
domí si tohto hospodárskeho významu
elektriny, zvýšili jej produkciu za 30 ro-
kov asi 100 krát.
U nás na Považí je Váh sputnaný na
5 miestach, aby slúžil ľudu. 5 ďalších stup-
ňov je rozostavaných, s ďalšími 5 začne-
me v najkratšej dobe. A ich výstavba pri
plnom obsadení stavieb pracovníkmi bu-
de najneskoršie do roku 1960 skončená.
Plánuje sa výstavba ďalších stupňov na
hornom i dolnom toku Váhu, ktorých u-
skutočnenie závisí od úspešného splnenia
prevádzaných vodných diel.
Na týchto stavbách očakáva nás pre-
vedenie takého množstva prác, ktoré sa
s minulosťou nedajú ani porovnať. Tak na-
príklad keď použijem čísel, ktoré tu uvie-
dol s. Strechaj, len objem zemných
prác na plánovaných vodných dielach iba
v jednom kraji - žilinskom - predstavu-
je práve toľko, ako sme previedli za celý
5RP na všetkých stavbách na celom Slo-
vensku. (Predsedníctva sa ujal podpredse-
da Mjartan.
Keď uvážime, že nebudeme pracovať
len v žilinskom kraji, ale aj v bratislav-
skom a nitrianskom, na dunajskom vod-
nom diele, tak množstvo zemných prác
predstavuje 6 krát toľko ako za celý 5RP
na všetkých stavbách, čo predstavuje už
väčší rozsah zemných prác, ako bolo pre-
vedené na stavbe Suezského alebo Panam-
ského kanálu, ktoré stavby celý kapitalis-
tický svet staval desaťročia. Z toho treba
posúdiť veľkosť podujatí, ktoré musíme
splniť a ktoré dnes vieme ako splníme.
Ide len o to, aby ste to všetci chceli, aby
ste k tomuto veľkému budovaniu hydro-
centrál vedeli získať aj naše občianstvo,
aby sa každý chcel na premene krajiny
zúčastniť, lebo osud nášho napredovania,
pomoc a približovanie slobody aj iným ná-
rodom sú bezprostredne závislé aj na spl-
není týchto úloh.
To však vyžaduje nové tempo a úplné
ovládnutie techniky a vedy. Keď techni-
ku a vedu spojíme s boľševickým nadše-
ním, potom dosiahneme také tempo, o
ktorom dnes len snívame.
No výstavba nekončí len pod Kriváňom
alebo Kráľovou Holou, ale prevádzame ju
a musí sa prevádzať aj na východnom Slo-
vensku. Košičania chcú, aby sme posta-
vili vodné diela na Hornáde v Ružine, vo
Veľkej a Malej Lodine a na Poprade, Pre-
šovčania chcú, aby sme odvodnili výcho-
doslovenskú nížinu a pod Vihorlatom vy-
budovali nádrže o obsahu 200 miliónov m3,
vybudovaním odvodňovacích a zavodňova-
cích kanálov odvodnili sa, v suchých ča-
soch zavodnili sa tisíce ha pôdy, aby sme
vybudovali tam vnútrozemský prístav a
spojili prešovský kraj s Bratislavou vod-
nou cestou po Laborci, Bodrogu, Tise a
Dunaji. Tu nielen že získame výhodnú do-
pravnú tepnu a elektrickú energiu, ale dá-
me občanom prešovského kraja stotisíc ha
najúrodnejšej pôdy v Republike, kde bude
možno pestovať všetky teplomilné rastli-
ny. V banskobystrickom kraji plánujeme
previesť hydrocentrály na Hrone, skupi-
nový vodovod z bystrických hôr na južné
Slovensko, ktoré od nepamäti trpelo nedo-
statkom vody, ktorému však bývalé reži-
my túto dať nevedeli.
To je len malá ukážka úloh z jedného
úseku, ktoré bezpodmienečne musíme spl-
niť, ak chceme celú socialistickú hospo-
dársku základňu ďalej budovať a zveľaďo-
vať takým tempom, ako politická a hos-
podárska situácia a zachovanie mieru vo
svete od nás vyžaduje.
Okrem toho treba postaviť desiatky
ďalších závodov, desaťtisíce bytových
jednotiek, stovky škôl, nemocníc, kultúr-
nych domov, kúpalísk, ihrísk a všetko, čo
je ku kultúrnemu životu v socializme po-
trebné.
Hovorím to preto, lebo chcem, aby ste
o tom ľuďom hovorili, aby sa nebáli, že
nebude čo robiť, aby sa na tieto veľké úlo-
hy pripravovali, aby sa učili prácam po-
trebným v budúcnosti na jestvujúcich
stavbách, aby ste pomohli zabezpečiť plné
stavy pracovníkov na rozostavaných stav-
bách, aby sa urýchlila výstavba hydrocen-
trál rozostavaných, aby sa nám ľudia na ne
hrnuli tak, ako v SSSR, aby podľa s. L e-
n i n a myšlienka dôsledného a rýchleho
využívania vodných tokov a mohutnej
elektrifikácie ovládla masy a stala sa ma-
teriálnou silou! Prevedenie týchto veľkých
úloh vyžaduje jednotu a záujem celého
národa. To vyžaduje ešte užšieho zväzku
robotníkov, roľníkov a inteligencie, to vy-
žaduje iniciatívu a tvorivú účasť všetké-
ho ľudu.
Úspešne prevedené voľby do národ-
ných výborov vytvoria nám k tomu pod-
mienky, a X. sjazd KSČ dá smernice do
ďalšej práce. Berme na seba zodpoved-
32 24. zasadnutie SNR dňa 26. marca 1954.
nosť za manifestačnú účasť všetkého ob-
čianstva vo voľbách, aj za víťazstvo kan-
didátky Národného frontu. Berme na seba
zodpovednosť za rozvinutie socialistickej
súťaže na všetkých závodoch k X. sjazdu,
aby čo najviac červených zástav celoštát-
nej súťaže zdobilo X. sjazd, vybojovaných
slovenskými pracujúcimi.
Primknime sa ešte užšie k našej Ko-
munistickej strane, iniciátorke všetkých
týchto úspechov a vodkyni všetkých ví-
ťazstiev. Strana nás vyzdvihla k tejto prá-
ci, strana nás naučila tvoriť tieto veľké
diela, strana nás cez všetky prekážky ve-
die k socializmu. Buďme jej verní a plň-
me jej uznesenia, ktoré nám ukladá. Toto
je cesta, po ktorej kráčal SSSR pri bu-
dovaní socializmu a pri plnení stalinských
5RP. A touto cestou sa uberá aj teraz pri
budovaní komunizmu. Touto cestou pô-
jdeme aj my. Viaže nás k tomu vďačnosť
a láska k našej Komunistickej strane a
k nášmu pracujúcemu ľudu. (Potlesk. )
Podpredseda Mjartan:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi po-
slancovi Dr. Vladimírovi Brežnému.
Poslanec Dr. Vladimír Brežný:
Slávna Slovenská národná rada!
Sú tomu štyri roky, čo tu na 14. zasad-
nutí pléna Slovenskej národnej rady počuli
sme zprávu o súbornom pláne Slovenska
na rok 1950. Bolo to po prvý raz, že v
rámci jednotného hospodárskeho plánu
nášho štátu sa vypracoval oblastný plán
Slovenska. Vtedy sa zdôraznil veľký vý-
znam tejto skutočnosti. Veď súborný plán
Slovenska mal veľký význam nielen hos-
podársky, ale aj politický. Nasvedčovali to-
mu aj dôslednosť a energia, ktorými vlá-
da našej republiky plnila svoje poslanie,
keď naše Slovensko dvíhala na hospodár-
sku a sociálnu úroveň českých krajín. A
dnes sa schádzame opäť s podobným po-
slaním ako pred štyrmi rokmi, len s tým
rozdielom, že dnes bilancujeme výsledky
celej prvej päťročnice, ktorá právom nies-
la meno nášho prvého, pred rokom zo-
snulého robotníckeho prezidenta republi-
ky Klementa Gottwalda.
Vtedy sme rozobrali výsledky jedného
roku a teraz pán predseda Sboru povere-
níkov hodnotil výsledky za celých päť ro-
kov. Z toho, čo sme od neho počuli, vidí-
me, aké obrovské úsilie hýbe naším živo
tom a aké sú hrubé výsledky nášho pláno-
vaného budovania za pomerne dlhé ob-
dobie. Nik nemôže pochybovať, keď si jas-
ne uvedomí tieto výsledky, že Slovensko
nebolo by dosiahlo upevnenia v socialis-
tickom sektore a tým aj ďalšieho upevne-
nia ekonomickej základne nášho ľudovo-
demokratického zriadenia. Naše Sloven-
sko, kedysi hodne zaznávané, premenilo
sa. Pozrite na naše kraje a premietnite
všetko do ani nie tak dávnej minulosti.
Každý z nás podľa svojho najlepšieho ve-
domia a svedomia len toľko môže povedať,
že sa zmenila tvárnosť našich miest a de-
dín a tým sa zmenil aj celý život nášho
ľudu. Zmenili sa aj ľudia. Zmenili sa ich
spôsoby, začali sa meniť aj ich povahy.
Keď cestujeme z Bratislavy cez Žilinu
do Košíc, alebo ideme Pohroním, alebo na-
vštívime Oravu alebo iné kraje Slovenska,
všade pozorujeme veľký ruch. Stavby so-
cializmu priamo vyrastajú zo zeme. Po-
zrite na dokončené hydrocentrály na Vá-
hu, všimnite si tie ďalšie, ktoré sú rozo-
stavané. Oravská priehrada, Trať družby,
Priehrada mládeže - to sú rukolapné dô-
kazy toho, že naše Slovensko nespí, že na-
še Slovensko buduje, aby urýchlilo príchod
lepšieho zajtrajška. Dnešné Slovensko už
nie je tým Slovenskom - síce krásnym,
ale chudobným. Naše Slovensko sa stáva
Slovenskom čarokrásnym a bohatým. Z
agrárneho Slovenska je už Slovensko prie-
myselné. Keby srne mohli zrátať všetky
tie výdavky, ktoré sa vynaložili najmä od
roku 1948 na prestavbu a výstavbu Slo-
venska, na jeho spriemyselnenie, videli by
sme to obrovské bohatstvo, ktoré toto na-
še Slovensko teraz predstavuje.
Teraz, po skončení päťročnice každý
občan na Slovensku s radosťou musí kon-
štatovať, že sa priemyselná výroba pri po-
rovnaní so začiatkom päťročnice strojná-
sobila a tým dosiahla štyri a pol násobok
úrovne predvojnovej. Táto naša radosť
musí byť tým väčšia, keď si uvedomíme,
že náš ťažký priemysel a jeho výroba
predstavujú sedemnásobok výroby pred-
vojnovej. A tak by sme mohli rad radom
vyratúvať tie veľké úspechy, ktoré Slo-
vensko v Gottwaldovej päťročnici dosiah-
lo. Každý statočný občan zaplesá radosťou
nad tým, že na konci päťročnice bolo
v priemysle na Slovensku zamestnaných
vyše tristotisíc ľudí, kým pred vojnou bo-
lo ich len stotisíc.