Slávna Slovenská národná rada! Vážené súdružky a súdruhovia!

Splnenie vládneho usnesenia o upevnení a rozšírení jednotných roľníckych družstiev závisí od našej politicko-organizačnej práce priamo na dedinách, od úspechov socialistickej veľkovýroby v celom jej rozsahu na jednotných roľníckych družstvách, štátnych majetkoch a štátnych traktorových staniciach.

Chcem sa zmieniť, ako náš pôdohospodársky rezort plní tieto práce, ako sme

plnili svoje úlohy v jarných prácach a ako sa pripravujeme na zvládnutie žatvy, tohoto hlavného úkolu pre presvedčenie roľníkov o výhodách kolektívnej socialistickej veľkovýroby.

Naše poľnohospodárstvo bolo na jar postavené pred veľmi ťažkú úlohu. Povetrnostné podmienky boly krajne nepriaznivé a mohly vážne ohroziť náš boj o zrno. Zlé počasie oddialilo započatie prác zhruba o tri týždne oproti normálnym rokom. Napriek týmto oneskoreniam sa nám väčšinu jarných prác podarilo zvládnuť ešte načas, takže plodiny získaly dostatok času pre úspešnú vegetáciu. Treba vyzdvihnúť, že až na jarnú pšenicu sa nám v podstate podarilo splniť plán osevu jarných plodín podľa plánu. I u ľanu a konopí, kde sa ukazovalo zprvu veľmi vážne zaostávanie, osev sa neskôr podstatne zlepšil a bol splnený k 13. júnu takmer na 96%.

Čo malo vplyv na to, že Mne svoje úlohy zvládli? Je to v prvom rade dôsledok usnesení strany a vlády o strojnotraktorových staniciach, štátnych majetkoch a o jarných prácach. Tieto usnesenia mobilizovaly pracujúcich našich jednotných roľníckych družstiev, štátnych majetkov a strojnotraktorových staníc. Na druhom mieste to bola stále rastúca mechanizácia, ktorá nám umožnila vykonať jarné práce za také krátke obdobie, aké bolo za kapitalistických pomerov nemysliteľné! Slúži zaiste ku cti našim traktoristom, že strojnotraktorové stanice svoj plán splnily už v prvej polovici mája a do 29. mája ho prekročily na 111%. I keď ešte nemôžeme byť spokojní s výkonom 66. 1 priemerných ha na jeden inventárny traktor, jednako je to výkon, ktorý vlani dosiahly strojnotraktorové stanice až k 1. júnu, za oveľa priaznivejších podmienok. Zásluhu o tieto

úspechy malo socialistické súťaženie na strojnotraktorových staniciach, do ktorého sa zapojilo 5386 pracovníkov. A vysoko treba hodnotiť aj skutočnosť, že na našich poliach pracovalo tejto jari už 842 agregátov, ktorými bolo možné podstatne urýchľovať priebeh prác.

Úspešne sme nastúpili do ošetrovania cukrovej repy, kukurice, zemiakov a ostatných plodín. Treba vyzdvihnúť, že tohto roku robíme tieto práce v podstate bez brigád a že ich robíme oveľa lepšie ako vlani. Ošetrovanie cukrovej repy, kukurice a ostatných plodín ukázalo, čo znamená dobre organizovaná práca v jednotných roľníckych družstvách i na štátnych majetkoch, čo znamená uplatňovanie socialistických metód práce a súťaženie pre zlepšenie hospodárenia. Tak štátne majetky, ako aj jednotné roľnícke družstvá silne vedú v týchto prácach pred súkromným sektorom. Zdá sa však, akoby sme sa boli dali týmito úspechmi ukolísať a akoby nám už na okopávke a vyjednotení tých posledných desiatok percent nezáležalo. Je potrebné, aby sme boj za vysoké výnosy cukrovej repy, kukurice a zemiakov víťazne skončili, a to na každej, aj na tej najmenšej parcielke, najmä v súkromnom sektore, ktorý dnes mešká za socialistickým sektorom asi o 30%.

V priebehu jarných prác vyskytly sa nám i nedostatky. Vážnym nedostatkom bolo pokuľhávanie našej Pudovej správy v zabezpečovaní jednotlivých úloh. Naša ľudová správa vykazovala oproti vlaňajšku len malé zlepšenie. Hlavné jej slabiny sú v prenášaní a kontrole úloh na okresné národné výbory a najmä na miestne národné výbory. Týka sa to už samotného Povereníctva pôdohospodárstva, ktorého pracovníci sa ešte nenaučili dostatočne zabezpečovať a kontrolovať plnenie úloh dolu. Chybou ľudovej správy v okresoch bolo, že niekde zriadila inštruktorský sbor neskoro, inde ho zas dostatočne nekontrolovala a nekontroluje a nevedie k plneniu jeho úloh. To bola a je jedna z hlavných príčin, že čistenie a výmena osív a sadív neboly uspokojivé, že úlohu v jarnom ošetrovaní lúk a pasienkov sme splnili iba na 40. 4%, že miestami sa vyskytly vážne chyby v distribúcii umelých hnojív, že sme nesplnili svoj plán v uplatňovaní krížovej sejby a výroby granulovaných hnojív a že zaostávanie aj v sbere krmovín, ktorý sa znovu preťahuje a od-

kladá, keď začínajú strácať v tejto dobe najcennejšiu časť svojej kŕmnej hodnoty. Je potrebné, aby sme si všetci uvedomili, že naše výsledky budú len vtedy bohaté, ak vo svojom boji za vysoké výnosy nepoľavíme ani na chvíľu, ak budeme využívať každý deň a každú hodinu za úspešné a včasné zvládnutie všetkých prác v najsprávnejších agrotechnických termínoch.

Napriek tomu, že silné májové mrazy zasiahly a poškodily značnú časť našich plodín, zásluhou súdružskej výpomoci medzi jednotlivými roľníckymi družstvami, štátnymi majetkami i jednotlivcami podarilo sa nám prekonať i túto nepriazeň počasia, takže ideme v ústrety sľubnej, bohatej žatve.

V tohoročnej mierovej žatve - ako to hovorí usnesenie strany a vlády - pôjde nielen o jej včasné a rýchle vykonanie a splnenie dodávok, ale i o podstatné upevnenie a ďalší rozvoj jednotných roľníckych družstiev. Zmobilizovať popri družstevníkoch tisíce malých a stredných roľníkov pre spoločné vykonanie žatvy a takto podstatne upevniť jednotné roľnícke družstvá, rozorať medze a zaviesť spoločné osevy v stovkách ďalších obci, predpokladá s pracujúcim ľudom na dedine sústavne hovoriť, pomáhať mu a radiť v jednotných roľníckych družstvách, na dedinách, ba priamo na pracovisku.

Čo sme pre pomoc našim družstevníkom a malým a stredným roľníkom pri

organizovaní úspešného vykonania žatvy doteraz urobili a najmä čo budeme musieť po línii ľudovej správy pre zlepšenie tejto pomoci urobiť urýchlene, ba okamžite?

Prejednávania usnesení strany a vlády, vypracovanie a prerokovávanie plánov spoločných prác, ako i stav opráv strojov nasvedčuje - až na niektoré výnimky tomu, že naši pracujúci na dedine dostávajú z okresov, kraja i ústredných složiek nedostatočnú pomoc. Naše jednotné roľnícke družstvá pociťujú nedostatky najmä v pomoci masovopolitickej práce, ktorá má mobilizovať všetky sily do boja za úspešný sber tohoročnej úrody. Sú prípady, že ľudová správa nezabezpečuje dostatočne ani pomoc komunálnych podnikov pri opravách družstevných strojov. Mnohé plány spoločných prác nepočítajú s plným využitím vlastných pracovných síl, strojov a záprahov, nie sú podrobne rozpracované

na skupiny a jednotlivcov. Ukazuje sa, že ľudová správa znova venuje na niektorých miestach veľmi malú pozornosť obciam bez JRD, kde sa dosiaľ ešte len veľmi málo hovorilo s roľníkmi o vypracovávaní spoločných plánov. Pracovníci ľudovej správy si musia uvedomiť, že plán treba dostatočne prejednať so všetkými družstevníkmi, malými a strednými roľníkmi na každej obci. Nie je pravdou, že naši malí a strední roľníci nechcú organizovať žatvu spoločne. Treba im však vysvetľovať výhody spoločnej práce názorne Napríklad z operatívneho plánu rady Okresného národného výboru v Štúrove vidieť, že zakiaľ na 6. 241 ha družstevných honov bude v štúrovskom okrese pracovať 1. 278 ľudí, na 9. 092 ha obilovín jednotlivé hospodáriacich malých roľníkov bude pracovať až 5. 114 ľudí. Jednotné roľnícke družstvá používajú 315 záprahov a v súkromnom sektore 1. 457 záprahov. I napriek tomu, že súkromný sektor použije viac ako dva razy toľko ľudí a ešte viac záprahov, so žatvou má byť podľa plánu hotový až 30. júla, ale družstevníci budú mať už nielen sožaté, ale i podmietnuté, zasiate miešanky, vymlátené a odovzdané obilie do 28. júla 1952. Netreba presvedčivejších dôkazov o tom, aké veľké výhody prináša spoločne organizovaná práca na veľkých honoch, za pomoci strojov, a na druhej strane aká pomalá a nákladná je individuálna práca na rozdrobených políčkach. Á po vysvetlení týchto konkrétnych rozdielov hneď v prvý deň účinkovania žatevného výboru v Gbelciach pristúpilo na organizovanie spoločných prác 12 malých a stredných roľníkov.

Na základe týchto poznatkov medzi najbližšie úlohy funkcionárov a pracovníkov ľadovej správy a vôbec všetkých pracovníkov na tomto úseku patri pomoc pri dokončovaní opráv strojov, náradia a povozov ako na jednotných roľníckych družstvách, tak v obciach bez jednotných roľníckych družstiev, na strojnotraktorových staniciach a štátnych majetkoch, zapojením všetkých síl z vlastných zdrojov, zabezpečovaním pomoci komunálnych, národných a patronátnych podnikov. Prerokovať unesenia na obciach na základe ich konkrétnych potrieb a možností podľa operatívneho okresného plánu. K tomu, aby sme získali pre myšlienku spoločných prác väčšinu malých a stredných roľníkov, nestačí jedna alebo dve schôdze. Ide

tu o trvalú presvedčovacia kampaň cestou širokej siete agitátorov, ktorých musíme vyzbrojovať predovšetkým argumentami. Ak má byť plán spoločných prác reálny, musí byť skĺbený s časovým plánom strojnotraktorových staníc, lepšie povedané jej brigádnym strediskom. Každý stroj, pracovná sila a záprah musia mať svoje funkcie a zapadať do seba ako kolieska hodiniek. To ale nemožno docieliť bez dobrého zorganizovania, spravodlivého zapisovania a odmeňovania vykonanej práce. Mimoriadnu pozornosť treba venovať správnemu využívaniu mláťačiek, ktoré musia zvlášť presne pracovať podľa celkového plánu mlatby. Tu by som chcel poznamenať, že všade takmer volajú po veľkých mláťačkách. Tu je si nutné uvedomiť, že my nechceme už mláťačky v budúcnosti vyrábať vo veľkých množstvách, my chceme na naše polia v najkratšej dobe priviezť kombajny, ktoré tak veľmi usnadňujú naše práce, a nie aby sme rozširovali mláťačky a zajtra ich dávali do sberu. Kombajny budú mať vypracované vlastné dielčie plány s udaním, ktoré parcely budú kosiť, ktorí pracovníci budú pri nich a akú prácu robiť. Už teraz treba určiť, kto a kam bude odvážať obilie, do ktorej sýpky, ako sa bude preciťovať, prípadne dosušovať na jednoduchých mlatoch priamo na poli. Inštrukcie k tomu dodatočne dáme.

Ďalej treba pamätať na dostatočnú prípravu pohonných hmôt, špagátov, vriec, plachiet, vyčistenie a dezinfikovanie skladovacích priestorov, prípadne šôp na dosušovanie, na požiarno bezpečnostné opatrenia, dozor pri stohovaní nevymláteného obilia atď., aby sme prekazili záškodnícke úmysly dedinských boháčov.

Nedeliteľnou súčiastkou plánu musí byť podmietka hneď za kosou na všetkých strniskách okrem tých, kde sa previedly podsevy. I tu treba popri traktoroch strojnotraktorových staníc využiť najmä vlastné záprahy. Tak isto zabezpečiť siatbu strniskových miešaniek a rozšíriť tak krmovinovú základňu. Tu však treba pamätať na včasné zabezpečenie osív a hnojív.

Pri sbere so semenárskych dielcov a množiteľských plôch treba dbať, či je obilie správne vyzreté a aby sa nám pri mlatbe alebo uskladňovaní nepomiešalo jedno s druhým, že by sme z mnoho druhov mali miešaninu, pripadne aby sa nespálilo a nestratilo klíčivosť, ako sa nám to v minu-

lých rokoch a najmä aj v minulom roku na mnohých miestach stalo. Tu by som chcel poznamenať, že reakcia rozširuje - tak to bolo v trnavskom okrese - aby sa nemlátilo kombajnmi, lebo vraj keď sa bude mlátiť kombajnmi, nebude zrno dobre dozreté, že stratí klíčovosť. Tedy na. toto treba rázne odpovedať, že v Sovietskom sväze je pravý opak, všetko sa mláti kombajnmi a my vieme o veľkých hektárových výnosoch a že zrno klíčivosť nestratilo. Takýmito rečami chceli by rozvratníci znovu, tak ako minulého roku to bolo na mnohých miestach, hanobiť nám túto dodanú veľkú pomoc, tieto kombajny, tieto stroje k úspešnému zvládnutiu našej žatvy, znovu by chceli použitie kombajnov znemožniť, aby tam stály niekde na boku. Proti týmto rozvratníkom je potrebné hneď na mieste prísne a rázne zakročiť.

Veľmi významnou úlohou je ešte pred žatvou rozplánovať a zabezpečiť sber ľanu, jeho odsemenenie a rosenie v jednotlivých obciach, ako aj sber ostatných priemyselných rastlín. Je to zvlášť ťažká práca a treba sa na ňu dobre pripraviť.

Okrem dokončenia okopávok, kosby a sušenia krmovín v južných oblastiach, stojíme pred letnou výsadbou zemiakov, ktorá má veľký význam pre vypestovanie kvalitnej zemiakovej sadby. A tak isto musíme bojovať najmä proti priastevníkovi americkému, ktorý sa nám najmä na juhu v Košickom a Prešovskom kraji veľmi šíri. Treba mobilizovať mládež proti mandelinke zemiakovej. Na rýchle dokončenie týchto prác treba v priebehu príprav žatvy mobilizovať všetkých družstevníkov a malých a stredných roľníkov a školskú mládež, všetky stroje strojnotraktorových staníc, jednotných roľníckych družstiev i samostatne hospodáriacich roľníkov.

Rozhodujúcim činiteľom pri upevňovaní a ďalšom rozvoji JRD v žatve sú strojnotraktorové stanice. Porada vedúcich mechanizačných oddelení krajských národných výborov, agronómov a strojných technikov ukázala, že v oprave strojov sú na strojnotraktorových staniciach ešte veľké nedostatky. I keď bolo vykonané školenie samoviazačiarov, kombajnérov a mláťačkárov a rozpis plánu je prevedený až na jednotlivé stroje a pracovníkov v každom kraji, smluvné uzavretie prác ešte nie je stopercentné a popri opravách strojov zaostal nábor samoviazačia-

rov a mláťačkárov. Účastníci porady si dali terminované záväzky, že do 15., niektoré do 20. a v Žiline do 25. júna t. r. opravia všetky stroje a ešte skôr dokončia nábor chýbajúcich samoviazačiarov a mláťačkárov. Termíny sa už pominuly, ale záväzky nie sú ešte splnené a treba ich stoj čo stoj v čo najkratšom čase splniť.

Chcem však upozorniť, že tohto roku dala robotnícka trieda do rúk našich traktoristov a nakoniec našim malým a stredným roľníkom ešte viac strojov ako vlani. Nebudeme sa môcť vyhovárať na poľahlé obilie a zlých traktoristov. Máme všetky predpoklady a podmienky, aby sme tohoročnú žatvu skončili rýchle. Je však potrebné v ďaleko väčšej miere využívať sovietske skúsenosti so zhotovovaním žatevných agregátov a využívaním výkonnosti mláťačiek podľa hodinového rozpisu. Vlani pokosili traktoristi zo Strojnotraktorovej stanice Štvrtok na Ostrove a Senec dvoma samoviazačmi za jedným traktorom až 15 ha obilnín denne. Strojnotraktorová stanica v Šárovciach má už pre tohoročnú žatvu pripravených 11 takýchto agregátov. Pomocou agregátov však treba v ďaleko širšom rozsahu pracovať v tohoročnej žatve, než ako sa na to naše strojnotraktorové stanice pripravujú. Tak isto musia mať strojnotraktorové stanice rozhodujúci vplyv na organizovanie nočných smien najmä v mlatbe a pri podmietke. V tomto smere musia zlepšiť spoluprácu s družstevníkmi najmä brigádne strediská a byť iniciátormi práce vo dvoch smenách, vo dne i v noci.

Pokiaľ ide o Štátne majetky ako vzory socialistickej veľkovýroby, musíme sa taktiež na ich prípravu pozerať veľmi kriticky. Zhruba platia i pre ne všetky vyššie uvedené pripomienky. Tu však správny rozpis plánu, jeho prerokovanie, plné využitie strojov, pracovných síl a záprahov a správna organizácia práce predpokladajú prerokovanie smenových sezónnych noriem so všetkými pracovníkmi ešte do začiatku žatvy. Nielen v dodržaní správnych agrotechnických zásad, používaní agregátov, v plnom využití kombajnov a mláťačiek, ale najmä pri zabraňovaní strát a odcudzovania úrody presnou evidenciou a rozdelením osobnej zodpovednosti majú byť príťažlivým príkladom družstevníkom, malým a stredným roľníkom.

Vyhodnocovanie socialistického súťaženia v jarných prácach je presvedčivým dôkazom toho, že jedine ono je zárukou zhospodárňovania výroby a tým i zvyšovania príjmov družstevníkov a pracovníkov strojnotraktorových staníc i štátnych majetkov. Družstevníci v Dvoroch nad Žitavou, Orechovej Potôni, Búči, ktorí súťažili vo dvojiciach, traktoristi na Strojnotraktorovej stanici vo Štvrtku na Ostrove, Šárovciach a pracovníci štátnych majetkov v Zlatnej na Ostrove, v Serede a na mnohých iných miestach sa presvedčujú, že socialistické súťaženie pomáha ušetriť čas, dobre obrobiť polia, hľadať nové a produktívnejšie pracovné spôsoby. Družstevníkom a pracovníkom strojnotraktorových staníc a štátnych majetkov dáva možnosť viac zarobiť, pri nižších nákladoch a vyšších výnosoch. Treba však ešte v ďaleko väčšej miere rozvinúť socialistické súťaženie medzi dvojicami - jednotnými roľníckymi družstvami, v jednotných roľníckych družstvách medzi skupinami a v skupinách medzi jednotlivcami, najmä v žatevných a mlatobných prácach po vzore Horniakovej sväzáckej skupiny Jednotného roľníckeho družstva Búč, ktorá sa zaviazala vymlátiť 1400 mm mláťačkou dva vagóny obilia denne. Ostatné skupiny vymlátia priemerne 1. 5 vagóna denne a 14 pracovníkov, ktorí mláťačky obsluhujú, sa bude meniť tak, aby jeden a jeden nerobil neustále rovnako namáhavú prácu. Rozvoju súťaženia pomôžeme nielen vyhodnocovaním na schôdzach, prípadne na vzájomných návštevách súťažiacich JRD, ale i okresnými roľníckymi novinami, bleskovkami, súťažnými tabuľami atď.

Pri rozvíjaní socialistického súťaženia o najrýchlejšie a najkvalitnejšie vykonanie žatevných prác treba získať v ďaleko väčšej miere ako doteraz družstevníčky a roľnícke ženy, ktoré sa môžu veľmi dobre uplatniť nielen pri sbieraní snopov a stavaní panákov, ale aj pri organizovaní spoločného stravovania, donášania stravy na pracoviská a pri organizovaní útulkov, ďalej ako samoviazačiarky a pod. Je nasledovania hodný príklad so strany všetkých našich žien na vidieku, že 266 žien obcí štúrovského okresu sa zaviazalo v mlatbe a v priebehu prác presvedčovať roľníkov, aby odovzdávali predpísané dodávky obilia štátu priamo od mláťačky. Bude potrebné, aby výbory žien na dedinách v tomto čase prejednaly s roľníckymi ženami čo najúčinnejšiu ich účasť v žatve.

A teraz niekoľko slov k otázke jednotných roľníckych družstiev.

Skúsenosti z posledných dvoch rokov nás presvedčujú, že obdobie žatvy je najvhodnejšie pre získanie ďalších más malých a stredných roľníkov pre družstevné hospodárenie. Zorganizovať teda spoločné práce tak, aby sa staly presvedčivým príkladom o výhodách spoločnej práce, to je teraz naša hlavná úloha.

Je to úloha tým väčšia, že máme vyrovnať značné zaostalosti z tohto i minulého roku v socialistickej prestavbe nášho poľnohospodárstva - v budovaní jednotných roľníckych družstiev a v rozširovaní ich členskej základne.

Počet jednotných roľníckych družstiev so spoločným hospodárením (III. a IV. typu) sa síce na Slovensku za posledných 17 mesiacov takmer zdvojnásobil, ale prírastok novozaložených jednotných roľníckych družstiev za tú istú dobu činí iba 27 družstiev. Pritom skoro polovica jednotných roľníckych družstiev vyšších typov sú družstvá menšinové. Ako už poukázal súdruh Ďuriša minister pôdohospodárstva súdruh Nepomucký na celoštátnej porade predsedov krajských národných výborov minulého týždňa, pri takomto raste jednotných roľníckych družstiev až v roku 1962 zapustila by družstevná myšlienka korene v poslednej obci v republike, čo len na spôsob prípravného výboru jednotného roľníckeho družstva. Ale takéto tempo znamenalo by trvalé zápasiť s ťažkosťami v zásobovaní, zpomaliť tempo priemyselnej základne a jej prestavby a za terajších podmienok vzmáhajúcej sa agresie imperialistických dravcov hazardovať s budovaním socializmu v našej vlasti.

I pri takomto nepatrnom vzraste nových jednotných roľníckych družstiev zaostávala aj starostlivosť o existujúce družstvá. Jednotné roľnícke družstvá nepopierateľné dokázaly v poslednom roku prevahu družstevného hospodárenia nad malovýrobným, súkromným hospodárením. Družstevne obrábané polia daly vyšší výnos, ako v súkromnom hospodárení. V spoločných chovoch sa podstatne zvýšila úžitkovosť hospodárskych zvierat. Jednotné roľnícke družstvá prispely výdatným podielom na zásobovanie nášho ľudu. Tieto úspechy mohly však byť lepšie, keby sa bola dôslednejšie zavádzala socialistická organizácia práce v stálych pracovných skupi-

nách a správne odmeňovanie podľa zásluhy v pracovných jednotkách, keby sa bola starostlivejšie prevádzala výchova družstevníkov k hospodárnosti, ochrane družstevného majetku a novej pracovnej disciplíne, rozvíjalo socialistické súťaženie a viedol neľútostný boj proti dedinským boháčom vnútri i mimo družstva. Pre tieto nedostatky naše jednotné roľnícke družstvá nevyužily všetky možnosti a výhody družstevnej práce a výroby.

Nič nám nebráni, aby sme smelšie šli vpred po ceste budovania JRD. Strana a vláda vo svojom usnesení dávajú všetkým družstevníkom cenné rady a smernice, ako ďalej upevniť JRD a viesť k rozkvetu spoločné hospodárenie. Ukazujú spôsob, ako trvalé získať pre socializmus všetkých malých a stredných roľníkov.

V nastávajúcom období to dokážeme vzorným uskutočnením žatvy. Čo k tomu treba? Predovšetkým v družstvách vyšších typov vypracovať plán žatevných prác a dokonale s nim oboznámiť všetkých družstevníkov, aby každý vedel, kde je jeho miesto a aká je jeho úloha v nastávajúcom boji o sobratie úrody. Ďalej utvoriť trvalé pracovné skupiny tam, kde ešte nie sú a trvalé im prideliť pôdu, záprahy a inventár, znova vo všetkých JRD prerokovať normy a zlepšiť evidenciu práce ako predpoklad pre správne odmeňovanie.

V družstvách nižších typov pôjde o to, presvedčiť družstevníkov o výhodách prechodu na spoločné hospodárenie, prerokovať prevádzkový poriadok III. typu a zabezpečiť po jeho prijatí sústredenie dobytka a ošípaných do spoločného chovu, ako aj vytvorenie dostatočného osivového a krmovinového fondu.

V tomto nástupe za ďalší rozmach družstevného poľnohospodárstva musíme si dávať smelé úlohy, založiť nové JRD v čo najväčšom počte obcí a získať čo najväčší počet roľníkov pre spoločné hospodárenie. Ľudová správa po dôkladnom prieskume v najbližšom čase zistí obce a JRD, kde sú predpoklady pre prechod k družstevnému hospodáreniu alebo k prechodu na vyšší typ.

Získavanie más pracujúcich roľníkov do jednotných roľníckych družstiev vyvolá novú vlnu nenávisti a záškodníckej činnosti dedinských boháčov. Dedinskí boháči sa budú snažiť ešte prefíkanejšie vlú-

diť sa do jednotných roľníckych družstiev a dobre maskovaným záškodníctvom rozbíjať ho zvnútra. Našou úlohou bude vystupňovať odhaľovanie dedinských boháčov a pomôcť družstevníkom očistiť družstvá od nich.

Vedľa týchto úloh, ktoré bezprostredne súvisia s nastávajúcou žatvou, nemožno ani chvíľku pustiť s oka rozvoj družstevnej živočíšnej výroby. To znamená v prvom rade previesť, prípadne dokončiť spoločné ustajnenie dobytka, prasníc a koni s výnimkou tých kusov, ktoré členom zostávajú v osobnom hospodárstve podľa prevádzkového poriadku. K tomu účelu využiť všetky priestory v obci, najmä nevyužité maštale dedinských boháčov a jednoduchým, lacným spôsobom ich adaptovať vlastnými silami družstva, urýchlene dokončovať novostavby a stavať ďalšie lacné provizórne maštale, lebo potrebujeme sústrediť ešte mnoho a mnoho dobytka.

Sústredenie dobytka samo o sebe ešte nezvýši jeho úžitkovosť. K tomu treba rozhodnejšie ako doteraz zavádzať do spoločných chovov sovietske vyskúšané spôsoby kŕmenia a ošetrovania dobytka. Aby sme pre to získali družstevníkov, treba zaviesť odmeňovanie v živočíšnej výrobe podľa úžitkovosti, či už nadojeného mlieka, odstavených teliat alebo prasiat a pod.

Keď je už reč o živočíšnej výrobe, zmienim sa aspoň niekoľkými slovami o tom, ako plníme usnesenie strany a vlády o opatreniach na zlepšenie zásobovania obyvateľstva mäsom a mäsovými výrobkami. Treba povedať, že nedostatočne. Platí to rovnako o všetkých sektoroch o štátnych majetkoch, o jednotných roľníckych družstvách i o samostatne hospodáriacich roľníkoch. Živočíšna výroba ešte stále predstavuje najslabší úsek našej poľnohospodárskej výroby.

Urýchlene prekonať tento nedostatok, to je jedna z prvoradých úloh nášho poľnohospodárstva. V jej plnení nás nesmú spomaliť ani naše úlohy v súvise so žatvou a s ďalšou výstavbou JRD.

Nedostatočne sa vedie evidencia hospodárskych zvierat v obciach. Funkcionárom miestnych národných výborov sme málo dôrazne vysvetlili dôležitosť a význam evidencie, predovšetkým stavov v súkromnom sektore. Nejde len o pomôcku pre plynulý, plánovaný výkup. Evidencia je predbežným opatrením, aby sa nám do-

bytok pri prechode do družstevného hospodárenia neroztrácal, ako sa nám to doteraz na mnohých miestach stalo.

Ako som sa už zmienil, na prvom mieste musíme venovať zvýšenú pozornosť zástavu hovädzieho dobytka a ošípaných na jednotných roľníckych družstvách a štátnych majetkoch. Bez toho, že by sme zavčasu sústredili potrebné množstvo dobytka, nebude možné dobre hospodáriť a plniť dodávky. A bez plnenia dodávok nebude ani lístkov. Že je to úloha splniteľná, že každé naše družstvo môže úspešne plniť živočíšnu výrobu, o tom podali dôkazy družstevníci v Gabčíkove, družstevníci v Malých Hyndiciach, Seliciach, Leštinách a v mnohých iných obciach.

Urýchlenú nápravu čaká náš pracujúci ľud aj od štátnych majetkov. Tu už pozorujeme prvé pekné výsledky v chove hovädzieho dobytka, kde začínajú kŕmiči masovejšie uplatňovať sovietske skúsenosti. Vďaka tomu, stúpla priemerná denná dojivosť na Štátnych majetkoch zo 6. 9 litrov na začiatku roku na terajších 8 litrov na kravu a deň - oproti pôvodnému plánu 7. 67 litrov. V Bratislavskom kraji dosahujú štátne majetky priemernú dojivosť až 8. 57 litrov, v Nitrianskom kraji 8. 2 litrov. Majetok Želiezovce dokázal splniť dodávku mlieka na 100% aj napriek tomu, že má len 70% z plánovaného stavu dojníc.

Na majetku Výskumného ústavu vo Vígľaši v krátkom čase zvýšili dojivosť kráv, vykúpených od roľníkov, zo 6 - 7 litrov na 20, ba aj vyše 30 litrov. Nie snáď u pár kusov, ale u desiatok dojníc, pri malej spotrebe jadrných krmív.

Je však potrebné, aby sa podobne učili od sovietskych kolchozov a sovchozov aj pracovníci na ostatných úsekoch štátnych majetkov. Zatiaľ je krajne neuspokojivý plán odstavu teliat, neuspokojivé sú denné váhové prírastky dobytka a povážlivé nedostatky vidno ešte state najmä v chove ošípaných, v malej produkcii ciciakov, vo vysokej úmrtnosti a v malých prírastkoch vo výkrme. A že aj na týchto úsekoch možno dosiahnuť krásne výsledky, ak sa tu dôsledne uplatňujú sovietske skúsenosti, to potvrdzujú skúseností z majetku Sereď, kde v prvých štyroch mesiacoch tohto roku dosiahli odstav jedného vrhu 7 kusov na prasnicu, alebo skúsenosti z hospodárstva Leles, kde 8 týždňové prasce dosahujú priemernú váhu 18 až 22 kg.