skočiť a hupnúť do socializmu. Ale našim malým a stredným roľníkom musíme pomáhať pri svádzaní tohto boja, ktorého výsledkom bude dobrá výstavba jednotných roľníckych družstiev a nová socialistická dedina. Dedina čaká na našu pomoc, nielen materiálnu, tú jej už naša robotnícka trieda a náš ľudovodemokratický štát poskytol. Naša dedina potrebuje politicko-morálnej výchovnej a odbornej pomoci. Myslím, že úlohou nás poslancov bude, aby sme túto pomoc našim malým a stredným roľníkom vo väčšej miere poskytovali, ako tomu bolo doteraz. Bude treba, aby sme roľníkom pri uvádzaní vládneho usnesenia do života pomáhali vo väčšej miere, a to konkrétne, tam, na mieste. Nestačí, aby sa s roľníckou problematikou zaoberala len jedna časť poslancov, ale treba, aby sme problémy jednotného roľníckeho družstva všetci do hĺbky poznali. Dedinskí boháči vedú proti jednotným roľníckym družstvám boj, a to rôznou formou. Tento boj čím ďalej, tým viac sa zostruje, v ktorom boji musíme našim malým a stredným roľníkom pomáhať víťazne ho vyhrať. Tento boj bude víťazný vtedy, keď našim jednotným roľníckym družstvám, malým a stredným roľníkom pomôžeme nielen v boji proti odvekým nepriateľom - dedinským boháčom, ale keď ich naučíme bojovať s prírodou, bojovať proti všetkým zvykom starej kapitalistickej nám škodlivej ideológie. Mali a strední roľníci ešte nie všade sa úplne zbavili starej predstavy o veľkovýrobe, ako ju poznali za kapitalizmu, k takejto kapitalistickej statkárskej veľkovýrobe cítia naši malí roľníci odpor. Preto našou úlohou, ako aj úlohou všetkých funkcionárov a členov politických strán a masových organizácií bude pomôcť roľníkom, aby sa tejto falošnej predstavy o jednotných roľníckych družstvách úplne zbavili. Pravda, to im naše vzorné jednotné roľnícke družstvá, ktoré v minulom roku dobre hospodárily, už aj dokázaly, že jednotné roľnícke družstvo nie je kapitalistický veľkostatok, že v jednotnom roľníckom družstve je roľník pánom a nie bírešom. Dokázaly to naše JRD v Gemeri, Točnici, v Podriečanoch a ostatné. No, predsa na úseku boja o nového roľníka treba našu prácu zlepšiť. My y Banskobystrickom kraji každodenne cítime, ako treba roľníkov učiť bojovať proti všetkým starým, škodlivým prežitkom, Keď chceme úlohy zvládnuť, keď chceme zakladať ďalšie jednotné

roľnícke družstvá, musíme malých a stredných roľníkov vyzbrojovať aktívnou vôľou a smelosťou zvládnuť a prekonať všetky ťažkosti a prekážky. Učiť ich mať jasnú perspektívu do budúcnosti, naučiť ich so svojimi problémami v jednotných roľníckych družstvách žiť. Sú to problémy radostnej družstevnej práce, ktoré už mnohé naše jednotné roľnícke družstvá, naši malí a strední roľníci riešia s pocitom šťastia, vidia v nich nielen dnešok, ale aj zajtrajšok, a to im dáva silu v boji za vysokú úrodu na ich družstevných poliach. Keď sme v Banskobystrickom kraji tohto roku aj dosiahli pri plnení plánu poľnohospodárskej výroby značné úspechy, nijako nemôžeme byť a nie sme s nimi spokojní. Menovite ani zďaleka neplníme usnesenie strany a vlády zo dňa 5. februára 1952 o zlepšení zásobovania obyvateľstva mäsom, mäsovými výrobkami. A to menovite zaostávame v plnení bravčového mäsa. Na tomto úseku sme našej robotníckej triede a našej republike ostali veľa dlžní.

Plnenie plánu v živočíšnej výrobe

v Banskobystrickom kraji ku dňu 1. júna 1952 vyzerá takto:

Hovoríme o výrobe: Hovädzí dobytok sa plní na 101. 5%, z toho kravy na 96. 6%, odstav teliat za prvý štvrťrok na 30. 5°/o, ošípané sa plnia na 115%, prasnice na 107%, ovce na 133%, z toho matky na 127%.

Plán výkupu: Hovädzí dobytok na 101%, ošípané na 52% - za čo sa nám treba veľmi červenať, telce na 97, 2%, vajcia na 77. 2%, v mlieku na 86%. Teda u bravčového dobytka nedosahuje sa plánovaná živá váha. U hovädzieho dobytka táto váha dosahuje 408 kg. Pravda, je to porážková váha. Keď pripočítanie, čo vykupujeme na dokrm, tak nám to ukazuje len číslo 393. U ošípaných namiesto 105 kg plánovanej živej váhy dosahujeme len 73 kg. U teliat namiesto plánovanej váhy 64 kg dosahujeme len 57. No, ani naše československé štátne majetku nestály sa ešte všetky vzorom socialistickej výroby, hoci z nich niektoré dosahujú veľmi pekné výsledky. Menovite sú to Štátne majetky na Vígľaši a v Šafárikove, kde už používaním metódy Malininovej pri dojení dosahujú v jednotlivých prípadoch až 35 litrov denne. Československé štátne majetky na Vígľaši sa stávajú školou socialistickej veľkovýroby a svoje skúsenosti predá-

vajú aj ostatným našim jednotným roľníckym družstvám. Robí sa tam dvojdňové školenie pre chovateľov dobytka z jednotných roľníckych družstiev. Jednotné roľnícke družstvá si už odniesly odtiaľ pekné skúsenosti. Malininovej metódu už zavádzajú v Jednotnom roľníckom družstve v Medovarciach, v Lieskovci, v Rimavskej Sobote a dosahujú od používania tejto metódy zvýšenie dojivosti o 50%. No inak je to v živočíšnej poľnohospodárskej výrobe na našich štátnych majetkoch. Plán v hovädzom dobytku plnia len na 85. 1%, z toho kravy len na 80. 7%, telce na 20. 6, ošípané na 82%, prasnice na 86%, ovce na 117%. Naše jednotné roľnícke družstvá ďaleko predstihly súkromný sektor rastlinnej výroby, no, v živočíšnej výrobe nedosahujú plánované stavy. Vyplýva to aj z toho, že jednotné roľnícke družstvá prebraly niekoľko hektárov poľa bez živého inventáru, menovite je to pôda cirkevná. Ale to nie je hlavná príčina. Hlavná príčina je, že ešte nie všade a všetci členovia jednotných roľníckych družstiev vyšších typov sústredili svoj dobytok a nechali si viac ako po jednej krave. Ďalej nezabezpečili sme v niektorých jednotných roľníckych družstvách dostatok maštaľných priestorov, neboly vyhľadávané miestne zdroje.

Vládne usnesenie nám ukladá, aby sme tento veľký nedostatok v jednotných roľníckych družstvách odstránili. Tempo výstavby zakladania nových jednotných roľníckych družstiev v našom kraji tiež nie je uspokojivé. Celkove máme založených 302 JRD, z toho II. typu - 20, III. typu - 108, IV. typu 6, I. typu - 168. Tieto prvé typy hospodária poväčšine len na cirkevnej pôde a možno povedať, že tam sa prejavuje hodne prvkov špekulácie. Tam gazduje niekoľko izolovaných roľníkov, ktorí využívajú výhody z titulu, že sú členmi JRD. Celkove v Banskobystrickom kraji vyššie typy jednotných roľníckych družstiev hospodária na výmere 56. 310 hektárov pôdy, z toho 26. 668 hektárov pôdy je ornej Tejto jari, počas príprav na jarné práce a v priebehu jarných prác boly v zakladaní jednotných roľníckych družstiev a v prechádzaní na vyššie typy dosiahnuté nasledovné výsledky: nových JRD m. typu bolo založených 8, z I. typu na m. prešly 3 JRD. z II. na m. prešlo 10 JRD. Spolu teda 21. Hlavná príčina toho, že tempo výstavby jednotných roľníckych družstiev sa spomalilo, že nie je uspokojivé, spočíva

v tom, že po IX. sjazde našej strany bola aktivita más roľníkov oveľa vyššia. Po K. sjazde nastalo nadšenie budovania jednotných roľníckych družstiev, ale potom sa od toho značne upustilo. Masovo-politická práca značne ochabla, menej sa robily verejné prejavy, slabá bola agitácia, zkrátka menej sa chodilo do dedín. A hlavne zlý príklad hospodárenia niektorých JRD v minulom roku mal vplyv na ďalšie zakladanie jednotných roľníckych družstiev, ako aj na prechod na vyššie typy. Často vychvaľované JRD v Kunešove nestalo sa vzorom, ale bolo odstrašujúcim príkladom. Naproti tomu dobre hospodáriace jednotné roľnícke družstvá maly vplyv na založenie ďalších JRD, ovplyvnily susedné obce, ako tomu bolo v Točnici, Vyšnom Skalníku a inde, ktoré svojou príkladnou a vzornou prácou, slušnou odmenou za odpracované pracovné jednotky ovplyvnily okolité obce a v týchto prešly JRD na vyššie typy. Dnes zo 134 jednotných roľníckych družstiev vyšších typov podľa noriem pracuje 131 a 115 JRD má zriadené trvalé pracovné skupiny, pridelené hony, živý a mŕtvy inventár. Odmeňovanie podľa úžitkovosti je zavedené v 65 jednotných roľníckych družstvách a v jarných prácach bolo do súťaže zapojené 93 JRD. Plán jarného osevu bol splnený u družstiev na 99. 75%. V súkromnom sektore na 98. 28%. Nebol však dodržaný plán osevu jarnej pšenice.

Na základe usnesenia strany a vlády o strojno-traktorových staniciach zlepšila sa tam masovo-politická práca a výsledok je, že strojno-traktorové stanice v našom kraji splnily plán jarných prác do 9. júna 1952 na 94. 37%.

Keby sme v našom kraji boli dôsledne splnili usnesenie K. sjazdu KSČ, kde sa v 4. bode mimo úloh v poľnohospodárstve hovorí aj o spotrebnom roľníckom družstevníctve. Hovorí sa tam o tom, že naše výkupné a predajné družstvá musia svoju pozornosť sústrediť na službu malým a stredným roľníkom. Naše spotrebné družstvá túto svoju úlohu v Banskobystrickom kraji dostatočne neplnily a malým a stredným roľníkom pri plnení poľnohospodárskych úloh, pri výstavbe jednotných roľníckych družstiev nepomáhaly. Hoci Banskobystrický kraj je bohatý na staré revolučné družstevné tradície, na tieto sa málo naväzovalo. Výstavba socializmu na dedine závisí predovšetkým od toho, ako roľníci rýchle pochopia výhody

spoločného obrábania pôdy. Preto aj našim spotrebným družstvám pripadá v tomto období dôležitá úloha. Musia pomáhať pri uvedomovaní malých a stredných roľníkov, pomáhať pri výchove roľníkov ku kolektívnej práci. Skúsenosti zo Sovietskeho sväzu nás učia, že to boly práve spotrebné družstvá, ktoré tiež umožňovaly malým a stredným roľníkom poznať výhody spoločného hospodárenia a tak malí a strední roľníci pochopili, že ich spoločná výroba je výhodnejšia.

Preto tam, kde nemáme ešte jednotné roľnícke družstvá, bude treba okolo spotrebných družstiev organizovať aj kultúrnu činnosť našich malých a stredných roľníkov. Vieme, že sa roľníci do družstevných miestností najradšej schádzali, kde sa agrárnikom do značnej miery cestou družstiev darilo roľníkov dostávať pod svoj politicky vplyv. Dnešná pomoc spotrebných družstiev malým a stredným roľníkom ani so stránky hospodárskej, ani so stránky politickej a kultúrnej výchovy nie je dostatočná. Spotrebné družstvá dnes nevykonávajú žiadnu masovopolitickú prácu, alebo vo väčšine sú riadené administratívnym aparátom. Preto, aby sme urýchlili výstavbu jednotných roľníckych družstiev, treba aj spotrebným družstvám venovať pozornosť, vytvoriť pri nich predpoklady pre masovopolitickú prácu a tak pomáhať pri výstavbe jednotných roľníckych družstiev. Súdruh L e n i n o tom povedal:.. Druhým našim úkolom je kultúrna práca medzi roľníctvom a ekonomickým cieľom tejto kultúrnej činnosti medzi roľníctvom je združstevnenie. "

Súdružky a súdruhovia, slávna Slovenská národná rada!

Teraz dovoľte, aby som povedal konkrétne niekoľko slov, ako my v Banskobystrickom kraji zabezpečujeme usnesenia strany a vlády o rozvoji jednotných roľníckych družstiev. Robíme to tak, že už teraz bolo vyslané z kraja do okresov niekoľko politických pracovníkov, aby tam zainteresúvali všetky masové organizácie, celý Národný front, a to nielen tam, kde sú JRD vyšších typov, ale aj tam, kde jednotné roľnícke družstvá stagnujú, alebo kde ešte založené nie sú. Lebo ak teraz, v priebehu príprav na žatevné práce a v žatve nevytvoríme predpoklady, ak niekoľko desiatok jednotných roľníckych družstiev neprejde na vyšší typ, dopustili by sme sa neodpustiteľnej chyby.

Aby sme rozvoj a zakladanie nových JRD a prevádzanie ich na vyššie typy zabezpečili, ako som už spomenul, začali sme robiť politické prípravy, a to tak, že do obcí sú posielaní najlepší politickí pracovníci. Okresní funkcionári, okresné národné výbory, masové organizácie budú sa zameriavať na južné, produktívne okresy a v okrese budú vyberať tie obce, v ktorých sú s hľadiska pôdohospodárskej výroby vytvorené najlepšie predpoklady. Treba, aby sme si všetky usnesenia strany a vlády, ktoré sú takým výdatným pomocníkom pri zabezpečovaní nášho poľnohospodárskeho plánu, všetci vzali k srdcu a zabezpečili ich dôsledné plnenie. Nebude stačiť len vyslať pracovníkov do okresov. Ale treba denno-denne s týmito problémami malých a stredných roľníkov žiť a tieto problémy im pomáhať riešiť. No, v Banskobystrickom kraji sme to už začali robiť. Treba, aby sme do plnenia vládneho usnesenia o zlepšení práce v jednotných roľníckych družstvách a o ich ďalšom rozvoji zainteresovali každého nášho pracujúceho človeka. To je naša veľká, bojová, vlastenecká, vznesená úloha. Sme presvedčení, že náš ľud Banskobystrického kraja a celý pracujúci ľud v našej republike miluje túto vlasť, že má rád našu republiku, je verný svojim revolučným, pokrokovým tradíciám, verný prezidentovi republiky súdruhovi Gottwaldovi, Komunistickej strane Československa a preto veríme, že svoje úlohy bude čestne plniť a tým tábor svetového mieru upevňovať. (Potlesk. )

Podpredseda Kušík:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Karolovi Tomáškovi.

Poslanec Tomášek:

Súdružky a súdruhovia, slávna Slovenská národná rada!

V svojom diskusnom príspevku k zpráve predsedu Sboru povereníkov s. Ďuriša chcem sa zmieniť o priemyselnej výrobe v Žilinskom kraji, ktorý sa stáva terajším tempom rastu najpriemyselnejším krajom na celom Slovensku. O tomto prudkom raste svedčí to, že zvýšenie v priemyselnej produkcii v roku 1952 oproti roku 1951 je cca 35%, čo znamená omnoho vyššie percento vzrastu, než činí celoštátny priemer priemyselnej produkcie. Zmenu priemyselnej štruktúry najlepšie vystihuje tempo rastu v jednotlivých odvetviach,

ktoré činí u výroby hutnej a rudných baní dva a polnásobok, u výroby ťažkého strojárenstva dvojnásobok, u výroby odvetvia chémie o viac ako polovicu, u výroby palív a energetiky o jednu tretinu, ľahkého priemyslu cca o 14%, drevárskeho priemyslu cca o 16%, u dopravy železničnej osobnej cca o 13%, dopravy autobusovej osobnej cca o 34%, a u dopravy cestnej nákladnej cca o 137%.

Vidíme teda, že v celokrajskom priemere sa mení pomer medzi ťažkým a ľahkým priemyslom, ktorý v roku 1950 činil 33: 67 a už v roku 1951 stúpol v prospech ťažkého priemyslu na 48: 52. Za ďalší plánovaný rok priemysel v Žilinskom kraji v roku 1952 sa ďalej zlepší v prospech ťažkého priemyslu. (Predsedníctva sa ujal podpredseda Granatier).

Je samozrejmé, že s týmto rýchlym vzrastom výroby treba zladiť výstavbu energetických zdrojov, aby odpovedaly zvýšeným potrebám nášho priemyslu. Najmä sa to týka Oravskej priehrady, Priehrady mládeže, vodného diela KrpeľanyLipovec a v budúcnosti ďalších. Veď bez týchto zdrojov nemali by sme dostatok elektrickej energie, nemohli by sme zlepšiť našu dopravu elektrifikovaním, zapojiť ďalšie obce a zariadenia jednotných roľníckych družstiev na elektrickú sieť a nemohli by sme uspokojiť zvýšený dopyt našich pracujúcich po nových elektrických spotrebičoch, neklamný to dôkaz stále sa zvyšujúcej životnej úrovne.

S týmito zvýšenými úlohami úzko súvisí olánované prevedenie výstavby nových závodov, sociálnej, kultúrnej, zdravotnej a bytovej výstavby, organizovaný nábor a zaškoľovanie pracovných síl, uplatňovanie sovietskych skúseností vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva a zlepšenie masovopolitickej práce so socialistickým súťažením, úderníckym a zlepšovateľským hnutím.

A tu sa nám kladie otázka, či sme sa vedeli s týmito problémami komplexného zabezpečovania vzrastu priemyselnej výroby v našom kraji vyrovnať. Z podrobnej šieho rozboru tohto zabezpečovania vidíme, že máme veľké nedostatky v sociálnej, kultúrnej, bytovej a v zdravotnej výstavbe. Mnohé naše priemyselné strediská, ktoré sa stávajú hlavnými článkami nášho priemyslu v krajoch, nemajú prostredníctvom týchto zabezpečený trvalý vplyv

na zamestnancov a nedávajú im záruku všestrannej starostlivosti po pracovnej dobe. Toto je jedna z príčin veľkej absencie a fluktuácie, nie je to však jediná a hlavná príčina. Hlavná príčina absencie a fluktuácie je tá, že sme až dosiaľ nevedeli rozvinúť masovopolitickú uvedomovaciu kampaň medzi najširšími masami pracujúceho ľudu. Pritom však bola priaznivo vyriešená otázka mladých, nastupujúcich kádrov v strediskách pracujúceho dorastu a zriadených priemyselných školách priamo na závodoch, kde sa v dostatočnom množstve vychovávajú odborne i politicky vyspelé kádre.

Pri nábore a výchove týchto nových kádrov si plne uvedomujeme súvislosť premeny štruktúry Žilinského kraja v prospech ťažkého strojárenstva s výstavbou Ostravská pri zameriavaní na plnenie úloh plánu pracovných síl, ktorý bol za I. Štvrťrok splnený na 98% a v globále za celý kraj na 110. 06%. Treba lepšie zabezpečiť organizovaný nábor pracovných síl pre Ostravsko, aby sme tak splnili usnesenie strany a vlády, lebo práve tento menovitý úkol bol splnený nedostatočne.

I keď plán práce v Žilinskom kraji bol splnený a priaznivo sa prejavuje v školení a výchove nových kádrov, bol výrobný plán splnený v Žilinskom kraji nasledovne: v I. kvartále boly plánované úkoly splnené na 98. 9%. V nasledujúcich mesiacoch sa prejavil ďalší pokles v plnení plánu - v apríli na 97. 3% a v máji dokonca na 77. 4%, napriek tomu, že v kampani príprav k oslavám 1. mája a k narodeninám s. Širokého bola rozvinutá široká kampaň záväzkov a rozvoja socialistického súťaženia. V rámci kampane k 1. máju bolo prijatých v našom kraji 12. 588 osobných a 2. 835 kolektívnych záväzkov, ktoré predstavujú úspory 149, 570. 146 Kčs. Keď posudzujeme a máme hodnotiť túto kampaň z toho hľadiska, tak ju musíme hodnotiť dobre. Ale keď ju hodnotíme podľa konkrétnych výsledkov plnenia plánu, čo je jediným správnym hľadiskom, dochádzame k záveru, že celá táto kampaň niesla rad nedostatkov, čo nám potvrdzuje plnenie plánu hlavne v mesiaci apríli a máji.

Treba sa nám v prvom rade zamyslieť nad príčinami, ktoré viedly k zameriavaniu záväzkov - hlavne v ťažkom priemysle - na sbieranie šrotu, odpadu

a na brigádnické práce, t. j. nezameraly sa na trvalé zvyšovanie hodnôt, prekračovanie plánu, zvyšovanie produktivity práce. I keď vyššie formy socialistického súťaženia nesú so sebou i zvýšené materiálne zabezpečenie pri hodnotení podľa zásluhy. Aká je hlavná príčina, že pracujúce kolektívy, hoci sú politicky na veľkej výške a na dobrej úrovni, nešly cestou vyšších foriem záväzkov a socialistického súťaženia, i keď tieto im prinášajú materiálne výhody? Podľa nášho názoru hlavnou príčinou tohoto poklesu vyšších foriem socialistického súťaženia, úderníckeho hnutia na nižšie bolo to, že plány týchto závodov neboly zkoordinované a hlavne zabezpečené materiálne.

Naproti tomu je potrebné hovoriť o tých závodoch, kde nebolo týchto materiálových ťažkostí a vzdor tomu nevedely zabezpečiť plnenie plánu, lebo sme nedostatočne politicky zabezpečovali kampaň a záväzky k plneniu a prekračovaniu plánu, ktoré boly chápané na závodoch ako jednorázová kampaň ešte v malej miere rozvinutá. V plnení plánu najviac zaostávajú závody stavebného priemyslu. Tak napríklad Slovenské bazaltové závody v Bešeňovej splnily plán na 60. 4%, Závod Kraľovany na 45. 2%, Cementáreň v Lietavskej Lúčke na 92. 7%, Cementáreň a vápenka v Ladcoch na 91. 4%, Z tehliarskych závodov nesplnil plán ani jeden závod. Najviac zaostávajú Severoslovenské tehelne v Sučanoch, i napriek tomu, že sú vysoko mechanizované, kde závod č. 1 plní plán na 80. 3% a závod č. 2 na 74%. Tehelne v Istebnom plnia plán len na 68. 6%. Obdobný stav je i vo výrobe stavebných dielcov. Podobne zaostávajú v plnení plánu závody drevárskeho priemyslu, ktoré od začiatku roku plnia plán na 95%. Napríklad závod Drevounia Turčianske Teplice plní plán na 65%, Drevounia Varín na 67. 8%, Drevounia Kysucké Nové Mesto na 68. 8%, Drevounia Ilava na 42. 2%. A podobný stav je aj v ostatných závodoch v tomto odvetví.

Veľké nedostatky v plnení plánu, v odvetví hutného priemyslu sú predovšetkým v závode Kovohute Mokraď, ktorý plní plán len na 69. 6%. V odvetví ťažkého strojárenstva neplní plán závod Viliama Širokého, Kysucké Nové Mesto. Plní plán len na 65%. Závod Pilana v Lášti plní plán na 91% a závod THZ Čadca na 71. 5%. Podobne máme veľké nedostatky v plnení

plánu v elektrárňach a hlavne v dvoch najdôležitejších závodoch súčasnej doby, závodoch všeobecného strojárenstva, kde v plnení plánu sa silne zaostáva.

Na druhej strane máme desiatky závodov, kde plnia plán rovnomerne a plánované úlohy prekračujú. Napríklad Elektropraga Dolný Kubín, Makyta Púchov, závod V. I. Lenina Rybárpole, Presná mechanika Zornica v Bytči a desiatky iných závodov. Plán v týchto závodoch sa plní predovšetkým v dôsledku dobrej politickej práce strany a masových organizácií a dobrým organizačným a vecným zabezpečením týchto plánov.

V čom spočívajú hlavné príčiny neplnenia plánu v horeuvedených a v rade ďalších závodov? Sú to príčiny, ktoré spočívajú vo vnútri, v závodoch a príčiny, ktoré spočívajú i niekde inde. Hlavne v organizačnom zabezpečovaní odhora až dolu, od vrcholných hospodárskych orgánov až po vedenie podnikov a ďalej v zlom uplatňovaní sovietskych skúsenosti. A samozrejme hlavná príčina je v nedostatočnej masovopolitickej práci. Uplatňovanie sovietskych skúseností neplatí len pre priemyselné podniky, ale najmä pre vrcholné hospodárske orgány, ktoré v minulom roku nestačily zvládnuť zvýšené úkoly 5RP.

Búrlivému rastu našej priemyslovej výroby nevyhovovala stará pofebruárová organizácia československého hospodárstva, v ktorej môžeme vidieť jasné znaky práce škodcovskej bandy Slánskeho a spol. a všetkých tých stúpencov takzvanej špecifickej československej cesty budovania socializmu. Zvýšenými úlohami 5RP sme sa dostali do situácie, kde naše hospodárske orgány nevedely využiť tvorivej iniciatívy más a môžem povedať, že v mnohých prípadoch ju aj byrokratickým spôsobom brzdily. Mnohokrát sme si ešte neuvedomili, že v socializme a v našom ľudovodemokratickom zriadení musí hospodársky aparát viesť výrobu, a to výrobu pre celé odvetvie národného hospodárstva, že znárodňovaním po februári 1948 sa vytvorily jasné podmienky a nastala situácia, kedy organizačná štruktúra a organizačné metódy, ktoré zodpovedaly minulosti, sa stávaly vážnou hamovkou nášho vývoja, napriek tomu, že skúsenosti Sovietskeho sväzu nám jasne ukazovaly smer, ktorý nám pomôže organizačne zabezpečiť našu cestu k socializmu.

Boly to veľké chyby, ktorých sa dopustili najmä naši takzvaní špecialisti a odborníci. Nechceli vidieť súvislosť organizačných a politických otázok, ignorovali obrovské skúsenosti Sovietskeho sväzu a žili stále z predstáv vyspelosti nášho priemyslu a organizácie. Na základe týchto chýb, ktorých sme sa dopustili, bola začiatkom tohoto roku prevedená ďalekosiahla reorganizácia celého československého hospodárstva, zrušené generálne a oblastné riaditeľstvá, zmenená náplň ministerstiev atď.

Nová organizačná štruktúra nášho hospodárstva je správna, nakoľko nielen že vychádza zo všeobecných skúseností budovania socializmu v Sovietskom sväze, ale aj plne vyhovuje potrebám výstavby a prestavby nášho priemyslu na našej ceste k socializmu. Je však potrebné v rámci tejto novej organizácie vybudovať skutočne konkrétne a operatívne vedenie hospodárstva shora na základe zásady jediného zodpovedného vedúceho - jedinonačalija. A toto umenie si dosiaľ ani naše vrcholné hospodárske orgány neosvojily. Javí sa tu v mnohých prípadoch tendencia, že vedúce hospodárske orgány by chcely naraz, v niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch preniesť obrovské skúsenosti z výstavby socializmu v Sovietskom sväze priamo na podniky, bez toho, aby v prvom rade sa zameraty na to, aby všetci pracujúci na týchto orgánoch si najprv dopodrobna a veľmi konkrétne osvojili správne zásady a metódy riadenia hospodárstva (metódou hlavného článku pri riešení úkolov tohoktorého odvetvia). A až potom aby pristúpili ku konkrétnej operatívnej forme prenášania sovietskych skúsenosti na podniky, a to ešte s ohľadom na to, akú má ten-ktorý podnik výrobu, aká je jeho terajšia organizačná štruktúra, jeho technické vybavenie a akými početnými a vyspelými kádrami disponuje ten-ktorý podnik, aby tieto kádre boly schopné si osvojiť celú problematiku vedenia podniku podľa vzoru Sovietskeho sväzu. Nariaďovacou formou, od zeleného stola, bez ohľadu na tieto okolnosti mohli by sme spôsobiť chaos a vzrast nezodpovednosti - obez-

ličky.

Hlavným úkolom vrcholných hospodárskych orgánov podľa sovietskych zásad je zladenie výroby jednotlivých podnikov, zabezpečenie im možnosti splnenia výrobného plánu vybilancovaním a zaiste-

ním materiálu, polotovarov a subdodávok pre plánovanú výrobu. Keď sa ešte v rámci novej organizácie vyskytujú také nedostatky, ako napríklad to, že dva podniky patriace pod jeden vrcholný hospodársky orgán majú naplánovanú vzájomnú kooperáciu tak, že podnik dokončujúci má výrobok odovzdať v druhom kvartále a podnik jemu dodávajúci polotovary má so súhlasom tohoto orgánu naplánovanú výrobu až na štvrtý kvartál, tak je to známka, že takéto prípady nemajú nič spoločného s prevzatím sovietskych skúseností. Pritom dokončujúci podnik je viazaný štátnou disciplínou a je povinný rozplánovať výrobu už v II. kvartále.

Z toho je zrejmé, že vrcholný orgán prijal zo sovietskych skúseností len formu štátnej disciplíny, ktorej dodržovanie by chcel vymáhať, ale ostatné skúsenosti, na základe ktorých má plán tejto výroby skoordinovať a materiálové zaistiť, si neosvojil.

Z toho jasne vyplýva, že sovietske skúsenosti sa dosiaľ prejímajú i na vrcholných hospodárskych orgánoch mechanicky a mechanicky sa prenášajú i na podniky. Tým sa znemožňuje podnikom tvorivým spôsobom prevziať sovietske skúsenosti, využiť ich k zavedeniu správnej a vhodnej plánovacej metodiky a rozviesť operatívne plánovanie až na pracovisko. Tým sa podstatne brzdí možnosť dať až na pracovisko správne mobilizujúce úkoly.

Vrcholné orgány narušujú tým zásadu, že plán je zákon, lebo jedno oddelenie tohoto orgánu dáva podnikom výrobný plán, ktorý podľa možnosti podniku je reálny a splniteľný, ale druhému oddeleniu toho istého orgánu - zásobovaciemu oddeleniu, neboly pri bilancovaní pridelené dostatočné fondy a preto ich nemôže prideliť na podnik. Plánovacie oddelenie však pod výhovorkou dodržovania štátnej disciplíny vyžaduje od podniku splnenie pôvodného plánu. Z toho je jasné, že práca plánovacieho a zásobovacieho úseku toho istého orgánu nebola skoordinovaná, čo je zrejmým dôkazom toho, že tu neboly správne prevzaté sovietske skúsenosti a keď, tak len mechanicky.

S hľadiska veľkej epochy výstavby socializmu sú úkoly v budovaní priemyslu v Žilinskom kraji reálne a splniteľné a naliehavo si to vyžaduje zvlášť súčasná medzinárodná situácia. Pravda, musíme veľ-