Čtvrtek 14. prosince 1950

37

17. zasadnutie SNR dňa 14. decembra 1950.

Pán povereník rozhovoril sa veľmi ob-
siahle i o nedostatkoch, ako sa ony vy-
skytujú pri prácach národných výborov.
Jeho slová sú nielen zdravou kritikou, ale
dokazujú i to, že o svojom rezorte je veľ-
mi dobre informovaný. Spoznanie chyby
a priznanie sa k nej je prvým krokom
k náprave. A to je jedinou našou snahou.
Nechcem rozmnožovať počet vytknutých
nedostatkov ďalšími nedostatkami, ktoré
som prípadne sám zistil a nebudem sa pre-
to ani zistenými nedostatkami jednotlivé
zaoberať. Tým menej, lebo som toho ná-
zoru, že nám treba hľadať príčiny nedo-
statkov a tak sa dostať na koreň zla a
potom sa usilovať o jeho odstránenie.

Najviac nespokojnosti vyskytuje sa pri
komunálnych podnikoch, ako o nich ho-
vorí i pán povereník. Komunálnym pod-
nikom možno v podstate vytknúť, že sú
pomalé, nedostatočne vybavené odborný-
mi silami, no, čo je horšie: i neochotnými
spolupracovníkmi. Je predsa nedôstojné,
a cti komunálnych podnikov neslúžiace,
keď ich zamestnanci sa vyhovárajú na to,
že "my sme iba komunálne podniky, my
nič nemôžeme robiť, my nemáme mate-
riál". Stalo sa mi, že firma Šohár, auto-
elektropodnik v Bratislave nechcela zistiť
závadu v nabíjaní akumulátora len pre-
to, že nebol prítomný šéf. Je vedľajšie, že
som na šéfa čakal vyše hodiny, ale že som
nebol ojedinelý takto postihnutý zákazník,
dokazuje popísaná tabuľa tejto firmy po-
stihnutými zákazníkmi. Prepáčte, troška
som odbočil, ale teraz už chcem poukázať
na koreň zla. Ten vidím hlavne v organi-
začných nedostatkoch a kádroch. Komu-
nálne podniky boly totiž zakladané bez-
hlavo, bez organizačnej prípravy a v tých-
to nedostatkoch rástly tak rýchle, že sa
v nich vytvoril chaos. A neschopnosť ká-
drov tento chaos len zvýšila. Treba uznať,
že dnes už ani fenomén si neraz nevie dať
rady. Preto musíme mať trpezlivosť a po-
stupne sa usilovať o zjednanie nápravy.

Prvú nápravu, a to v kádroch, by som
videl v tom, že by sme odstránili býva-
lých majiteľov podnikov a premiestni na
iné pôsobište. Psychicky a sotrvačne cíti
sa takýto nový zamestnanec stále ešte
byť majiteľom, ktorý prípadným zlým
chodom podniku chce obecenstvu dokázať,
že súkromné podnikanie je lepšie. Som
presvedčený, že nový štatút, ktorý prijala
vláda dňa 5. decembra tohto roku, bude
medzníkom prosperity komunálnych pod-
nikov, aj ich lepšej služby občianstvu.

Napokon chcem sa ešte zmieniť o jed-
nej zásadnej veci. A to je kritika a seba-
kritika funkcionárov národných výborov.
V tomto smere naše občianstvo nie je
ešte dostatočne vychované a vice verza.
Národné výbory sa nie veľmi rady po-
drobujú kritike, no je nesporné, že pravou
kritikou a sebakritikou sa občan zainte-
resuje na správe obce i okresu. A vyvo-
lať takýto záujem, to je práve naša sna-
ha. Náš občan si musí zvyknúť na to, že
verejné veci musí považovať za svoje
vlastné. Preto národné výbory musia ob-
čanov k takémuto povedomiu vychovávať.
No, nielen vychovávať, musia im dať aj
možnosť brať podiel na správe. Funkcio-
nárom národných výborov sa tým práca
nielen uľahčí, ale zmenši sa aj ich zodpo-
vednosť. Pre toto všetko naše miestne
národné výbory čaká ešte veľká práca,
žertva ich funkcionárov. Národné výbory
sa tak naučia nielen vládnuť, ale i s ob-
čianstvom spoluvládnuť, nielen rozhodo-
vať, ale i s občianstvom spolurozhodovať.

V mene Strany slovenskej obrody vy-
hlasujem, že expozé pána povereníka vnú-
tra vítame a sľubujeme všetku pomoc pri
ďalšom rozvíjaní a zveľaďovaní našej ľu-
dovej správy, aby sa stala mocným ná-
strojom nášho pracujúceho ľudu pri vý-
stavbe socializmu v našej vlasti, ktorý je-
dine môže ľudstvu zabezpečiť blahobyt a
pokoj! (Potlesk. )

Podpredseda Gažík:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pá-
nu poslancovi Macúchovi.
Poslanec Macúch:

Slávna Slovenská národná rada!

V súvislosti s predneseným expozé po-
vereníka vnútra s. Dr. O k á l i h o dovoľ-
te mi prehovoriť ako funkcionárovi Če-
skoslovenského sväzu mládeže k tej časti
jeho expozé, ktorá sa dotýka účasti, práce
a úloh mládeže v ľudovej správe.

Najprv niekoľko slov k percentu mlá-
deže v národných výboroch. 4. 18% mla-
dých ľudí - ako uvádza s. Dr. Okáli
vo svojom expozé - má na Slovensku
zastúpenie v národných výboroch, a to už
po prevedenej reorganizácii.

Miliónová organizácia ČSM má dnes
na Slovensku 320. 000 členov. Už samo
toto číslo ukazuje, že niečo vyše štyr-
percetné zastúpenie mládeže v národ-
ných výboroch nijako nevyjadruje tú po-
četnú silu, ktorú ČSM u nás predstavuje.


38 

17. zasadnutie SNR dňa 14. decembra 1950.

No počet sväzákov na Slovensku sám o
sebe ešte nedáva oprávnenie k tvrdeniu,
že zastúpenie mládeže v ľudovej správe
je malé. Je tuná však kritérium, činiteľ,
ktorý presvedčuje, že percento mládeže
v národných výboroch je vonkoncom ne-
uspokojivé. A týmto činiteľom sú doteraj-
šie pracovné výsledky Sväzu mládeže na
Slovensku, a to tak v oblasti budovateľ-
skej, ako aj v politicko-výchovnej a kul-
túrne-osvetovej. Našej mládeži a jej or-
ganizácii, Československému sväzu mláde-
že, dostalo sa v tomto smere významného
ocenenia z najpovolanejších úst, so strany
súdruhov Gottwalda a Širokého.
Súdruh Gottvvald na tohoročnom sjaz-
de ČSM povedal: "... nám v mládeži
rastie naozaj krásna a nádejná smena..
naša mládež, to je kvet, to je pýcha našej
ľudovodemokratickej republiky!" Rovna-
ko znejú i slová predsedu Komunistickej
strany Slovenska, súdruha Viliama Širo-
kého, ktorý na IX. sjazde KSS povedal:
"Treba vyzdvihnúť najmä pracovný elán
našej mládeže, ktorá sa aktívne zúčasť-
ňuje socialistického súťaženia, iniciatívne
organizuje súťaženie. Československý sväz
mládeže správne chápe svoje veľké posla-
nie a jeho pričinením naša mládež si už
postavila a buduje ďalej trvalé pamätníky
svojej obetavej práce a nadšenej účasti na
výstavbe socializmu v našej vlasti. " Iste
mal na mysli tieto slová aj s. Dr. Okáli,
keď vo svojom expozé vyhlásil, že s per-
centom, mládeže v národných výboroch
"nemôžeme byť spokojní vzhľadom na tú
významnú úlohu, ktorú v našom živote, a
najmä pri budovaní hrá naša mládež, bu-
dovateľka Trate mládeže, Priehrady mlá-
deže a organizátorka významných hospo-
dárskych a kultúrnych podnikov".

Dovolím si uviesť iba niekoľko výsled-
kov z tohoročnej činnosti ČSM na Sloven-
sku. 12. 000 sväzákov spevnilo si normy
priemerne o 10%. V rámci akcie "Každý
sväzák socialistický záväzok k 7. novem-
bru" 158 veľkých závodov dosiahlo 100 %
účasť sväzákov v socialistickom súťažení.
Je už niekoľko závodov, kde sú všetci
sväzáci úderníkmi. Od augusta toho roku
do 30. novembra stúpol počet sväzákov-
členov jednotného roľníckeho družstva
z 11. 300 na 18. 332. Pri žatve a mlatbe na
štátnych majetkoch zúčastnilo sa toho ro-
ku 2800 brigádnikov. Jednotným roľníc-
kym družstvám pomáhalo 973 pracovných
skupín s 10. 970 členmi jednotného roľníc-
keho družstva. Na stavbách mládeže, pre-

dovšetkým na Stavbe hutníckeho mesta
na Ostravsku, na Stavbe mladých budo-
vateľov socializmu, ďalej na Priehrade
mládeže a na Trati družby pracovalo tohto
roku dosiaľ 38. 000 brigádnikov, čo je o
11. 000 viac ako vlani. Pritom naraz v jed-
nom mesiaci v lete pracovalo 9233 brigád-
nikov.

I týchto pár výsledkov ukazuje, že
mládež pracuje dnes na všetkých dôleži-
tých úsekoch našej socialistickej výstav-
by, že s ňou treba všade počítať. A nie sú
ojedinelé prípady, že je údernou skupi-
nou pri budovaní. Že tomu tak je, to má
svoje korene. Bez režimu ľudovej demo-
kracie, spejúcej k socializmu, bez Sväzu
sovietskych socialistických republík, bez
Komunistickej strany Československa by
tomu tak nebolo. Práve vďaka týmto či-
niteľom, vďaka súdruhovi Gottwaldo-
vi a Širokému uvoľňujú sa všetky
tvorivé sily mládeže, v dôsledku čoho
slúpa jej elán, nadšenie, vlastenecké činy,
hrdinstvo v práci a učení.

Naše národné výbory sú dôležitým ná-
strojom výstavby socializmu. Pretože vý-
stavba socializmu u nás stáva sa čím ďa-
lej tým viac najvlastnejšou vecou našej
mládeže, predovšetkým sväzákov, pretože
naša mládež sa stále viac a viac zapaľuje
pre túto veľkú vec, stáva sa priamo ná-
stojčivým jej zvýšené zastúpenie, účasť a
práca vo všetkých orgánoch ľudovej sprá-
vy. Je potrebné všetky naše národné vý-
bory zapáliť pre socialistickú výstavbu
našej vlasti. Hovorí sa, že kto chce zapa-
ľovať, musí sám horieť. Bude úlohou Svä-
zu mládeže dosiahnuť a v tomto smere
viesť tiež kampaň k Slovenskému sjazdu
Československého sväzu mládeže, aby
oheň, ktorým je naša mládež zapálená na
iných úsekoch našej socialistickej výstav-
by, preniesla prostredníctvom svojich zá-
stupcov aj do orgánov ľudovej správy, do
národných výborov a pomohla tak našej
strane zapáliť tieto pre veľkú vec sociali-
stického budovania. Brigádnici stavieb
mládeže, mladi úderníci, mladi družstevní-
ci, mičurinci to musia dokázať a iste to aj
dokážu!

Teda zvýšené percento mládeže v ná-
rodných výboroch môže len pomôcť dostať
našu vec ďalej.

Široká účasť mládeže na práci národ-
ných výborov, to je otázka budúcich vlád-
cov a hospodárov našej krajiny. Nie je to
preto iba otázkou prítomnosti, ale hlavne
otázkou budúcnosti. Súdruh Gottwald


39

17. zasadnutie SNR dňa 14. decembra 1950.

v spojitosti s treťou úlohou, ktorú posta-
vil na sjazde ČSM pred Sväz mládeže, a
to zvýšiť podiel mládeže na správe krajiny,
povedal: "Pamätajte, že raz vy máte ria-
diť štát! Á preto učte sa hospodáriť, učte
sa vládnuť!"

Veľmi často sa dnes stáva, že členstvo
príslušníka ČSM v národnom výbore sa
chápe tak, že tento tam zastupuje ČSM
a má preto čo hovoriť iba do vecí, ktoré
sa priamo týkajú ČSM. Obdobne má to
vraj byť, pokiaľ ide o ženy, Jednotný
sväz slovenských roľníkov a podobne. Iste
takéto názory sú nielen nesprávne, ale -
ako ukazuje prax - veľmi škodlivé. Po-
dľa týchto názorov boly by národné vý-
bory vlastne určitou komisiou, ktorá by
koordinovala činnosť rôznych složiek a nie
skutočnými orgánmi ľudovej moci, budo-
vanými na spôsob sovietov ako najširšej
masovej organizácie pracujúcich. Spomí-
nané nesprávne názory na členstvo v ná-
rodných výboroch veľmi často v praxi -
hoci nepriamo - znemožňujú plne sa
uplatniť príslušníkom ČSM v tomto orgá-
ne, a tým plne sa podieľať na správe svo-
jej obce alebo okresu.

Je známe, že všeobecne mládež má zá-
ujem o vedenie, o správu svojej obce.
Svedčí o tom na mnohých miestach pre-
vádzaná akcia "Mládež vedie obec",
"Mládež sa učí viesť". Táto akcia na via-
cerých miestach priniesla veľmi pekné
výsledky. Napríklad v hlásení skupiny
Československého sväzu mládeže z obce
Hrádok v okrese Nové Mesto nad Váhom
sa hovorí, že mládež v týždni tejto akcie
zorganizovala brigádu majiteľov koňských
záprahov na odvoz zemiakov, zorganizova-
la 132-člennú brigádu na kopanie zemia-
kov, ktorá odpracovala 968 hodín, zorga-
nizovala odvoz 107 q zemiakov do lieho-
varu, ďalej previedli odvoz cukrovej repy
traktormi JRD, traktoristami a nakladač-
mi-sväzákmi v celkovom množstve 700 q
do nákladnej stanice v Novom Meste nad
Váhom. Okrem toho postarali sa o očiste-
nie - odsvrabenie družstevných oviec
v počte 180 kusov tým, že každá bola vy-
kúpaná v pripravenom roztoku podľa ná-
vrhov a za účasti odborníkov zo Zootech-
nického ústavu. Okrem týchto prác vypo-
čítavajú ešte desiatky ďalších, menších.
Obdobné dobré výsledky sú hlásené aj od-
inakiaľ (napríklad Ploštín v okrese Lip-
tovský Mikuláš - nedávno bola odtiaľ
uverejnená zpráva v Pravde). No, treba
súčasne povedať, že na rôznych miestach
doniesla akcia so sebou i mnoho negatív-

neho. Namiesto toho, aby veci zlepšila, ich
zhoršila. Mala napríklad niekde za násle-
dok rozoštvanie mládeže so staršími (ge-
neračný boj), alebo ostala pri odhalení
rôznych nedostatkov národného výboru,
pri ich kritizovaní, ale neprikročilo sa ku
konkrétnej pomoci ich odstrániť. Tiež sa
stály prípady, že akcia "Mládež vedie"
bola inými zdiskreditovaná. Napríklad
v Horných Salibách - ako nám hlásili -
"starý" (v úvodzovkách starý) Národný
výbor poslal mládež v rámci akcie popi-
sovať psov, čo prirodzene tak tamojšiu
organizáciu Československého sväzu mlá-
deže ako aj celú akciu v obci zosmiešnilo.

Za plne úspešnú možno pokladať akciu
"Mládež vedie" len tam, kde sa mládež
neobmedzila na zainteresovanie do vecí
správy svojej obce iba počas akcie (jeden
týždeň), ale interesuje sa o nej aj potom.

V súvislosti s akciou "Mládež vedie",
"Mládež sa učí viesť", ktorá v podstate
splnila svoje poslanie, sme na Sväze mlá-
deže tej mienky, že treba prejsť už od jed-
norázových akcií k sústavnej a zvýšenej
účasti mládeže, sväzákov na správe svojej
obce, svojho okresu. Akcia "Mládež ve-
die" nemôže mať v nijakom prípade trva-
lejší alebo dokonca trvalý charakter. Veď
bolo by nesmyslom podporovať tendencie,
aby len mládež alebo len starší viedli obce,
okresy a podobne. Domnievam sa, že i tu
platia známe Stalinove slová o mla-
dých a starých kádroch. Dovolím si ich
citovať: "Jedni sa nazdávajú, že pri výbe-
re ľudí treba sa orientovať hlavne na sta-
ré kádre. Druhí sa naopak nazdávajú, že
sa musia orientovať hlavne na mladé
kádre. Zdá sa mi, že sa mýlia jedni i druhí.
Staré kádre majú ostatne veľkú cenu pre
stranu a štát. Majú to, čo nemajú kádre
mladé - obrovské skúsenosti v riadení
práce, marxisticko-leninské zásadné zoce-
lenie, znalosti a schopnosť orientovať sa.
Avšak, po prvé, starých kádrov býva vždy
málo, menej ako treba, a čiastočne sa už
začínajú vyraďovať z pracovného procesu
pôsobením zákonov prírody. Po druhé, jed-
na časť starých kádrov máva niekedy
sklon úporné sa obzerať nazad, lipnúť na
minulostí, lipnúť na starom, nespozorovať,
čo je nového v živote. To sa nazýva stra-
tou smyslu pre nové. To je veľmi vážny a
nebezpečný nedostatok. Mladé kádre ne-
majú, pravda, tie skúsenosti, zocelenie
znalostí a schopnosť orientovať sa, aké
majú staré kádre. Lež, po prvé, mladé
kádre tvoria obrovskú väčšinu, po druhé,
sú mladé a zatiaľ im nehrozí, že stratia


40 

17. zasadnutie SNR dňa 14. decembra 1950.

schopnosť pracovať, po tretie, majú nad-
bytok smyslu pre nové - drahocennú
vlastnosť každého boľševického pracovní-
ka - a po štvrté rastú a vzdelávajú sa
tak rýchlo, usilujú sa dostať nahor tak
rýchlo, že nie je ďaleko čas, keď stanú sa
ich dôstojnými nástupcami. Nesmieme sa
teda orientovať na staré alebo mladé
kádre, ale musíme sa usilovať kombinovať
a spájať staré a mladé kádre v harmonic-
kom aparáte, v otcovskej práci orgánov
strany a štátu. " Potiaľ Stalinove
slová. Iste možno urobiť uzáver, že len ta-
ký národný výbor môže skutočne a dobre
viesť obec, okres alebo kraj, v ktorom
existuje pevná harmonická jednota a sú-,
lad starších, skúsených občanov s mladý-
mi, zapálenými sväzáckym nadšením, elá-
nom, chuťou do spoločnej práce, vlaste-
nectvom a budovateľským hrdinstvom.

A teraz niekoľko slov k hlavným úlo-
hám národných výborov - ako o nich
hovoril s. Dr. O k á l i vo svojom expozé -
a o pomere Sväzu mládeže k nim. V pod-
state ide o tri veľké úlohy:

1. boj za svetový mier,

2. všestranná, stála a systematická po-
moc pri budovaní ťažkého priemyslu, na-
jmä prvovýroby, ťažkého strojárenstva,
energetických zdrojov, chémie, atď.,

3. všestraná stála a systematická po-
moc pri budovaní, rozvíjaní a upevňovaní
jednotných roľníckych družstiev.

Treba povedať, že tak, ako sú to hlav-
né úlohy národných výborov, zrovna tak
ťažisko práce Československého sväzu
mládeže je v ich plnení a predovšetkým
ich sa bude dotýkať kampaň záväzkov,
ktorú v smysle zasadnutia Slovenského
ústredného výboru Československého svä-
zu mládeže zo dňa 10. a 11. tohto mesia-
ca ideme rozvinúť k Slovenskému sjazdu
Československého sväzu mládeže, svola-
nému na máj budúceho roku.

Práve tá skutočnosť, že hlavné úlohy
tak národných výborov ako aj Českoslo-
venského sväzu mládeže na závodoch a de-
dinách sú v podstate rovnaké, určite pri-
speje k zväčšeniu účasti mládeže na ľudo-
vej správe a k zvýšeniu aktivity v našich
mestách a dedinách. V tejto súvislosti sa
ukazuje, že bude treba v plnej miere roz-
vinúť akciu "Hovory s občanmi", ako veľ-
mi osvedčenú formu politickej výchovy
občianstva, jeho neustáleho zaťahovania
do správy svojich vecí, ako veľmi účinnú
formu agitácie. Chceme, aby skupiny ČSM
boly pri organizovaní týchto "Hovorov

s občanmi" so strany národného výboru
plne nápomocné.

A teraz dovoľte mi, aby som túto prí-
ležitosť a toto významné fórum použil ku
kritickým poznámkam na adresu niekto-
rých národných výborov, a to v súvislosti
s prideľovaním budov, miestností a bytov,
ako sa nám javia s hľadiska potrieb na-
šej miliónovej organizácie ČSM a s hľa-
diska pomeru niektorých národných vý-
borov k týmto potrebám. V Žiline nemá
ČSM dosiaľ krajskú školu (za maličkosť
to iste nemožno pokladať), no dosiaľ cho-
dia funkcionári ČSM nadarmo, či už na
JNV alebo na KNV. V Nitre KNV neve-
del umiestiť krajskú školu ČSM bližšie,
ako do Nových Zámkov, čo je spojené so
strany Československého sväzu mládeže
s ohromnými ťažkosťami. Mnoho okres-
ných sekretariátov Československého svä-
zu mládeže je úplne nevyhovujúce, nezdra-
vo umiestených (uvediem len jeden prí-
klad: Stará Ľubovňa). Chronickým problé-
mom základných skupín ČSM sú miestno-
sti. Nie vždy a všade je dosť ochoty s po-
chopením túto vec riešiť. Veľmi zlé skúse-
nosti máme s ÚNV v Bratislave, pokiaľ
ide o ubytovanie vedúcich pracovníkov
Slovenského ústredného výboru Českoslo-
venského sväzu mládeže. Hoci je často
reč o konkrétnych bytoch a stopercentne
sa sľúbi, že budú v ten a v ten deň určite
pridelené Sväzu mládeže, obyčajne sa tak
nestane a sľubuje sa ďalej.

Uvedomujeme si, že v otázke budov,
miestností a bytov sú veľké nedostatky,
no domnievame sa, že možnosti sa vždy
nájdu, ako uspokojiť minimálne potreby
Sväzu mládeže.

Záverom, páni poslanci a panie po-
slankyne, dovolím si Vás a súdruha Dr.
O k á l i h o ubezpečiť, že Československý
sväz mládeže na Slovensku plne uvíta
dnešné expozé súdruha Dr. Okáliho a
že v plnej miere bude nápomocným našej
ľudovej správe pri plnení jej úloh na spo-
ločnom diele smelšej a rýchlejšej výstav-
by socializmu v našej vlasti a v zabezpe-
čovaní svetového mieru. (Potlesk. )

Podpredseda Gažík:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu
poslancovi Kaliskému.
Poslanec Kaliský:

Slávna Slovenská národná rada, dá-
my a páni!

Cenné expozé pána povereníka vnútra
Dr. Okáliho, ako aj diskusné prispev-


17. zasadnutie SNR dňa 14. decembra 1950.

41

ky, ktoré sme tu počuli, ukázaly, aké vý-
znamné úspechy sme dosiahli na poli vý-
stavby a prestavby ľudovej správy, aký
ohromný kus práce naše orgány ľudovej
moci už vykonaly, a konečne, aké dôleži-
té úlohy musia ešte zvládnuť a stále pl-
niť, aby sa naozaj stály mocným nástro-
jom, ktorým pracujúci ľud uskutočňuje
svoju politickú vôľu, ktorým pracujúci
ľud zodpovedne vládne a ako dobrý hos-
podár spravuje veci svojho štátu. (Pred-
sedníctva sa ujal predseda Kubač. )

No, treba nám aj tu, na pôde Sloven-
skej národnej rady konštatovať, že nech
hovoríme o úlohách ktorejkoľvek složky
našej ľudovodemokratickej spoločnosti,
v tomto prípade o úlohách národných vý-
borov, nakoniec nám nevyhnutne vystúpi
pred oči hlavná a prvoradá úloha všetkých
inštitúcii a organizácii, všetkých statoč-
ných občanov našej republiky, - a touto
úlohou je boj za udržanie svetového mieru,
boj proti vojnovým podpaľačom každého
razenia, neúnavný, každodenný a stupňo-
vaný zápas za skrotenie imperialistických
útočníkov a za sväté práva trpiacich a
utlačovaných ale nepokorených národov.

Tým však, že na prvé miesto staviame
ako hlavnú našu úlohu boj za mier vo sve-
te, nijako nezatláčame do pozadia naše
praktické, hospodársko-politické úlohy,
spojené s výstavbou socializmu v našej
vlasti. Naopak, tým len stúpa medzinárod-
ný a historický význam nášho úsilia
o hospodárske a politické upevnenie a
zveľadenie ľudovodemokratickej Českoslo-
venskej republiky. Naše heslo: "Buduj
vlasť, posilníš mier" nie je len heslom, a
už vôbec nie je frázou, ale železnou sku-
točnosťou, ktorá našim túžbam po mieri
dáva reálny základ a jasné perspektívy.
Lebo keby medzi bojom za mier vo svete
a našou budovateľskou prácou doma ne-
bola priama súvislosť, celé naše mierové
úsilie by bolo iba pacifistickým rojčením
práve tak, ako by boly pacifistickým roj-
čením mierové túžby kórejského ľudu, ke-
by tento ľud nevedel so zbraňou v ruke
hrdinsky bojovať za svoju slobodu proti
anglo-americkým interventom.

Udalosti, spojené s históriou druhej
svetovej vojny, ukázaly jasne celému sve-
tu, že mier nemožno zachrániť slabosťou
a kapitulantskou politikou voči útočníko-
vi, ale len silou morálne-politickej jednoty
a odhodlanosti brániť práva všetkých slo-
body a pokojamilovných ľudí na celom
svete. Ak pre kapitulantskú politiku zá-

padných mocností otvoril Mníchov Hit-
lerovi cestu k ďalšej agresii a druhej
svetovej vojne, tak hrdinský ľud Kórey
svojim obetavým bojom za slobodu a svo-
jim odhodlaním v tomto boji zvíťaziť, skrí-
žil také isté hitlerovské plány Truma-
nove a Mac Arthurove. (Potlesk. )
Dnes už nikto nemôže pochybovať o tom,
že kórejský ľud nebojuje len za svoje ná-
rodné a sociálne oslobodenie, ale že práve
týmto bojom v kritickej chvíli rozhodol
svetový boj proti osnovateľom tretej voj-
ny v prospech mierových síl celého sve-
ta. Práve tak ľud Vietnamu, Malajska,
Burmy, Indonézie, tým, že bojuje proti
agresii a koloniálnemu útlaku, kríži voj-
nové plány amerického imperializmu a
veľmi významne posilňuje vec svetového
mieru.

Boj o mier vo svete je však jediný a
nedeliteľný. Vo veľkom tábore obrancov
mieru má svoje čestné a významné mies-
to tiež Československá republika a slo-
venský národ. Vďaka historickému víťaz-
stvu Sovietskeho sväzu v druhej sveto-
vej vojne a víťazstvu pracujúceho ľudu vo
februári roku 1948, žijeme v takých po-
meroch, že náš ľud nemusí bojovať za
mier so zbraňou v ruke a nemusí ani svo-
ju vôľu po zachovaní mieru presadzovať
proti vojnovým chúťkam nepriateľskej
vlády vykorisťovateľov, ako to ešte dnes
robí pracujúci ľud v kapitalistických štá-
toch. Ak vojak severnej Kórey prináša
svoj príspevok k mieru bojom na fronte
proti interventom, ak severofrancúzsky
robotník bojuje za mier tak, že odmieta
vykladať americký vojnový materiál, náš
pracujúci ľud môže najúčinnejšie bojovať
za mier tak, že ešte lepšie pracuje na pl-
není a prekročovaní úloh Gottwaldo-
vej päťročnice, že ešte rýchlejšie a smel-
šie zavádza nové formy hospodárenia na
dedine, že svojou prácou a politickým vy-
spievaním posilňuje republiku a vytvára
z nej tak mocný článok vo fronte sveto-
vého mieru.

Fakt, že v našom ľudovodemokratic-
kom štáte pracujúci ľud sám si dáva zá-
kony a sám ich tiež vykonáva, nám umož-
ňuje rozvinúť a vystupňovať boj za mier
do oveľa väčších rozmerov, než sa tak dia-
lo dosiaľ. Práve národné výbory, ako or-
gány ľudovej moci, ako složky, pomocou
ktorých sa najväčšie masy ľudu zúčastňu-
jú na správe štátu, môžu a majú vykonať
v boji za svetový mier veľmi veľa. Predo-
všetkým pôjde o to, aby národné výbory


42 

17: zasadnutie SNR dňa 14. decembra 1950.

správne podchytily a organizačne včas za-
bezpečovaly rozvinutie spontánnych pre-
javov na obranu mieru nášho ľudu, pra-
covníkov vo fabrikách aj na poli vo forme
pracovných mierových záväzkov. Máme
už pekný počet takýchto prejavov.

Keď prezident Spojených štátov pán
Harry T r u m a n urobil vyhlásenie o mož-
nosti použiť proti kórejskému ľudu ató-
movú bombu, ukázalo sa, aké silné je mie-
rové hnutie. Celý svet sa postavil proti
Trumanovi a Mac Arthurovi.
Vystúpili talianski pracujúci. Zastavili
prácu a demonštrovali v Ríme, v Benát-
kach, v Bologni, Turíne, v Modene a ta-
lianskej mládeži sa napriek silným oddie-
lom polície podarilo vztýčiť zástavu mie-
ni na budove talianskeho ministerstva za-
hraničia v Ríme. Rovnako reagoval pra-
cujúci ľud Francúzska, Anglicka a americ-
ké ženy prišly demonštrovať svoju mie-
rovú vôľu priamo pred tvár Spojených
národov do Lake Succes. Za pravdu kórej-
ského ľudu sa postavil celý pokojamilovný
a pokrokový svet. A ako reagoval náš
pracujúci ľud? Reagoval takto: Baníci
ostravsko-karvínskeho revíru dali Tru-
manovi odpoveď na jeho vyhrážky dvo-
ma smenami mieru, pri ktorých vyťažili
80 tisíc ton uhlia. V brnenských strojár-
ňach vyhlásili na podporu mierového hnu-
tia mesiac úderníckych smien. Mierový-
mi záväzkami rovnako reagovali podbre-
zovci vo Švermových železiarňach, robot-
níci z Považskej Bystrice, družstevníci
v Dvorníku, ktorí vyzvali na súťaž vše-
tky družstvá III. a IV. typu na Slovensku
v splnení dodávok živočíšnej výroby na
rok 1951 nad 100 percent. Celé mestá a de-
diny vystúpily jednotne s kórejským ľu-
dom a s utlačovaným ľudom kapitalistic-
kých štátov na obranu veci svetového mie-
ru. A aký bol výsledok tohto mohutného,
jednotného postoja obrancov mieru na ce-
lom svete? K shodeniu atómovej bomby
na Kóreu nedošlo, v samotných imperia-
listických vládnucich kruhoch vypukla
nejednotnosť, rozkol a zmätok; vec sveto-
vého mieru opäť vyhrala, kórejský ľud za
bratskej pomoci čínskych dobrovoľníkov
vyháňa interventov zo svojej vlasti a tá
istá kapitalistická tlač, ktorá pred niekoľ-
kými mesiacmi vyzývala vojnového zlo-
činca Mac Arthura, aby neváhal pre-
kročiť 38. rovnobežku, po tieto dni sa
elegantne prihovára za to, aby víťazne
postupujúce severokórejské armády sa za-
stavily na tejto povestnej 38. rovnobežke.

Ako hanebne skrachovalo americké do-
brodružstvo na Kórei a s nim tiež dobro-
družstvá ostatných kapitalistických štá-
tov, ktoré sa so svojimi vojenskými jed-
notkami vrhly ako dravci na kórejskú
krajinu, včítane Angličanov, Holanďanov,
Belgičanov aj Turkov, ktorí si mysleli, že
môžu na Kórei vzkriesiť históriu svojich
rabovačiek, tak skrachuje a musí skra-
chovať aj v budúcnosti každý pokus impe-
rialistov o rozpútanie svetového vojno-
vého požiaru, keď mierový tábor na ce-
lom svete bude postupovať tak neohroze-
ne, jednotne a smelo, ako postupoval do-
siaľ.

Boj za mier je spravodlivým bojom.
Oddá sa v ňom vypnúť všetky sily a pri-
nášať aj obete. Tento boj nakoniec defi-
nitívne zvíťazí preto, lebo je bojom za
jedinú, veľkú pravdu pracujúceho ľudu ce-
lého sveta, aj toho už oslobodeného, ale
aj - a predovšetkým - toho, ktorý ešte
dnes trpí pod koloniálnym a kapitalistic-
kým útlakom, a prebíja sa k svojskému
slobodnému životu, aby sa stal vo svojej
vlasti jediným suverénnym pánom a hos-
podárom.

Slávna Slovenská národná rada! Pred
niekoľkými týždňami skončil sa vo Var-
šave II. Svetový kongres obrancov mie-
ru. Tento kongres ukázal, že hnutie za
mier vo svete sa stalo organizovanou a ne-
premožiteľnou veľmocou. Niet kúta vo
svete, v ktorom by pokojamilovný ľud
uvedomelé nebojoval veľký boj za svetový
mier. Počnúc od Spojených národov, kde
zástavu tohto boja vysoko vyzdvihla so-
vietska delegácia na čele s ministrom za-
hraničia Vyšinským, kde po jej boku
svádza heroický zápas za mier aj naša
delegácia vedená ministrom zahraničia
Širokým, cez fabriky, mestá a dediny
Sväzu sovietskych socialistických republík
a ľudovodemokratických aj kapitalistic-
kých štátov až po poslednú osadu v Kórei
alebo na Vietname stoja vo veľkom zápa-
se v nerozbornom šíku hrdinskí obranco-
via svätej veci mieru. Môžeme preto sme-
lo povedať, že mierové hnutie vo svete
vyrástlo a vyspelo na takú silu, ktorá je
kedykoľvek schopná zmariť každý pokus
o rozpútanie zločinnej vojny hŕstkou an-
gloamerických imperialistov. To konštato-
val aj II. Svetový kongres obrancov mie-
ru, ktorý sa obrátil s mierovým posol-
stvom na Organizáciu Spojených náro-
dov s mierovou výzvou všetkým náro-
dom, a konečne tiež na parlamenty vše-
tkých krajín.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP