20 

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

dov. Týmto umožňujeme vytvoriť nových
90 000 pracovných príležitosti. Z celkového
štátneho rozpočtu sa venuje na industria-
lizáciu Slovenska 23. 4%.

Pri skúmaní priebehu spriemyselnenia
Slovenska prichádzame na veľmi vážne
a nebezpečné zjavy a nedostatky. Nedo-
statky sa nám zjavily najmä pri nesplne-
ní dodávok tuzemských a zahraničných.
My sme sa poväčšine venovali na vybudo-
vanie ľahkého priemyslu, prevezenie ma-
lých podnikov z českých krajín a budova-
nie nových malých podnikov, hlavne tex-
tilného priemyslu. Socialistická industria-
lizácia vyžaduje, aby ťažký priemysel do-
stal všetky možnosti rozvoja, lebo len tak
sa dá zabezpečiť prevádzka ľahkého prie-
myslu. Výstavbe alebo rozšíreniu ťažké-
ho priemyslu na začiatku nášho päťročné-
ho hospodárskeho plánu sme nevenovali
dostatočnej patričnej starostlivosti. Na IX.
sjazde Komunistickej strany Slovenska
povereník financií súdruh Púll medzi iným
hovoril: »Obavy, že zdôraznením výstavby
ťažkého priemyslu sa industrializácia spo-
malí, nie sú na mieste. Ba naopak. Keď
náš priemysel odpúta sa od závislosti na
kapitalistickych krajinách, odpútame ho
tým od vplyvu kapitalistických kríz. Keď
výrobu v našich závodoch založíme na do-
mácej surovine a na domácom odbyte, na
surovine zo Sovietskeho sväzu a z ľudovo-
demokratických krajín a na odbyte do
týchto krajín, urýchlime rozvoj výrob-
ných síl u nás. «

Predseda Komunistickej strany Sloven-
ska na IX. sjazde medzi iným hovoril:
»Keďže výstavba ťažkého priemyslu je
veľmi složitá, narážali sme pri realizovaní
plánov ťažkého priemyslu na veľké ťaž-
kosti. U mnohých súdruhov bola falošná
predstava, že s hľadiska industrializácie
je úplne ľahostajné, aký priemysel budu-
jeme, či ide o výrobu výrobných prostried-
kov, alebo spotrebných statkov a akých
spotrebných statkov. Je to falošné s hľa-
diska industrializácie Slovenska a ešte
falošnejšie s hľadiska prestavby nášho
hospodárstva podľa programu Päťročného
plánu, ktorý bol súdruhom Gottwaldom
konkretizovaný. V budúcnosti budeme
musieť klásť vo výstavbe hlavný dôraz
na rozvoj ťažkého priemyslu, a to najmä
energetiky, baníctva, hutníctva, ťažkého
a presného strojárenstva.

Komunistická strana Slovenska na svo-
jom IX. sjazde sa bohato zaoberala s otáz-
kou buržoázneho nacionalizmu a vyvodila
i konzekventné závery. Z toho vidieť, že

Komunistická strana Slovenska, ako bojo-
vý oddiel Komunistickej strany Českoslo-
venska, je tak silná, že môže a vie odvo-
lať svojich príslušníkov i z tých najvyš-
ších miest, ako z predsedníctva Sboru po-
vereníkov a z predsedníctva Slovenskej
národnej rady. Obaja boli najvyššími
predstaviteľmi národných orgánov sloven-
ského národa a pracujúceho ľudu a najmä
cestou týchto predstaviteľov otázka bur-
žoázneho nacionalizmu v národných or-
gánoch dostávala i tú náplň, že šla cestou
veľkej kompetenčnosti i vtedy, keď sa ná-
zorne a viditeľne vedelo, že politiku u nás
vedie a robí robotnícka trieda pod vede-
ním Komunistickej strany Československa.

Buržoázny nacionalizmus mal veľký
vplyv i na vývoj nášho spriemyselnenia.
Už v roku 1948 slovenská reakcia sa usi-
lovala oddialiť vybudovanie nového prie-
myslu na Slovensku, lebo v tomto videla
zosilnenie robotníckej triedy, ktorá by
bola bývala vedená jednotnou odborovou
organizáciou, ako najsilnejšou masovou
organizáciou. Robily sa ťažkosti pri pre-
vážaní strojného zariadenia na Slovensko
a pri zrušovaní tovární v severných Če-
chách. Staly sa i také prípady, že cestou
slovenskej reakcie stroje dovezené na Slo-
vensko boly predané súkromníkom do
Čiech a súčasne sa dokazovalo, že na Slo-
vensku už niet ďalších pracovných síl pre
potrebu nových podnikov. Česká reakcia
pri narušovaní Košického programu vo
veci spriemyselnenia Slovenska prevádza-
la svoju politiku pomocou Českosloven-
ských socialistov, i sociálnych demokratov,
na Slovensku pomocou Demokratickej stra-
ny. Slovenská reakcia, ako ostavšia pred-
staviteľka buržoázie na Slovensku bránila
sa kolektivizácii a mechanizácii na dedine,
lebo vedela, že je to už socializácia dedi-
ny a ich politika sa zakladala hlavne na
zaostalej dedine. S mechanizáciou dediny
sa nielen zlepší výroba poľnohospodár-
skych výrobkov, ale sa objavia aj veľké
rezervy nových pracovných síl pre rozší-
rený a nový priemysel Slovenska, ako aj
celej Republiky.

Na indstrializáciu Slovenska už počas
Dvojročného plánu a najmä Päťročného
hospodárskeho plánu maly v prvom rade
rozhodujúci vplyv slovenské plánovacie
úrady a slovenskí hospodárski činitelia.
Z doterajšieho procesu o výstavbe Sloven-
ska vysvitá, že bola veľká tendencia na
Slovensku vystavať len malé podniky a
hlavne priemyslu textilného, gumárenské-
ho a podobne, i vzdor tomu, že pre túto

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

21

výrobu u nás niet surovín. Ďalej naši plá-
novači vo výstavbe priemyslu na Sloven-
sku nevenovali dostatočnú pozornosť pre-
orientácii už tu existujúceho priemyslu
z časov rakúsko-uhorských, počas sloven-
ského štátu vybudovaného, hlavne pre-
orientácii vzhľadom na domácu surovino-
vú základňu. Založiť novú továreň, ktorej
strojná kapacita je orientovaná len na do-
dávky surovín zo západných kapitalistic-
kých štátov, v čase, keď sa vie, že triedne
rozpory medzi ľudovodemokratickými a
kapitalistickými štátmi sa budú stupňovať
do najvyššieho štádia, bolo veľkou hospo-
dárskou a politickou chybou.

Naša orientácia v spriemyselňovaní Slo-
venska musí byť zameraná na dodávky zo
Sovietskeho sväzu a ľudovodemokratic-
kých štátov, ako aj vývoz musí byť za-
meraný do týchto zemí 'tým viac, keď s ni-
mi bezprostredne susedíme.

Cestou buržoázneho nacionalizmu, kto-
rý v sebe má egoistické vlastnosti, na-
še oblasti sa domáhaly i pomocou čini-
teľov na povereníctvach strhnúť čo naj-
viac pre tzv. potreby Slovenska i taký
priemysel, ktorý je v Čechách a so svojou
kapacitou stačí i pre naše potreby. Na-
príklad: Vo veľkej Revúcej bol vybudo-
vaný textilný závod na gumové pančuchy,
ktorý je vo Varnsdorfe v Čechách a so
svojou výrobou úplne stačí i pre naše po-
treby.

Na Slovensku už nastupujeme na pre-
stavbu nášho priemyslu. Prevedieme kon-
centráciu, ako napríklad: vo Svite-Tatra
zrušíme celú doterajšiu výrobu a prene-
sieme inam. Vo Svite-Tatra zavedieme je-
dinú výrobu v našej Republike, ktorá so
svojou kapacitou bude stačiť pre naše po-
treby i pre vývoz. V Turčianskom Martine
zrušíme tiež textilku a prenesieme výrobu
inam, kde budeme mať k tomu dostatok
ženských pracovných síl a v martinskom
kraji pracovné kádre budeme môcť za-
mestnať vo veľkom závode ČKD, ktorý
podnik bude sa rozrastať do veľkých roz-
merov. Také spriemyselnenie Slovenska,
aké bolo nastúpené s predsudkami bur-
žoázneho nacionalizmu, musíme preorien-
tovať pre veľké a budúce potreby nášho
hospodárskeho a politického života. Sprie-
myselnenie Slovenska v prvých rokoch
sa počalo robiť nie vzhľadom na potreby
ťažkého priemyslu, ktorý i u nás musí byť
základom lepšieho hospodárskeho života
a základom existencie ľahkého priemyslu,
ale len vzhľadom na potreby zamestnania
v tom alebo onom kraji.

Spriemyselnenie Slovenska nemalo ísť
touto cestou, aby továrenské objekty sa
dopravovaly tam, kde ešte nieto závodov
a niet k tomu ďalších surovinových pred-
pokladov. Spriemyselnenie sa malo diať
tou cestou, aby pracovné sily boly sťaho-
vané do závodov, pravda s otázkou ubyto-
vania bolo potrebné už na začiatku po-
čítať.

Cestou mechanizácie v pôdohospodár-
stve, pri vybudovaní jednotných roľníc-
kych družstiev sa odkryjú 'tisíce a tisíce
rezerv pracovných kádrov, ktoré budenie
môcť plánovať a sťahovať do priemysel-
ných krajov.

Doterajšia výstavba nového priemyslu
na Slovensku nevenovala potrebnú sta-
rostlivosť o zdravotné otázky osadenstva.
Keď aj plánovala miestnosti pre ošetrov-
ňu, tak malé pajzlíky, ktoré nijak nezod-
povedajú potrebám zdravotníctva. Ani
v jednom prípade sa neplánovalo s nočný-
mi sanatóriami pre závody aspoň od 500
zamestnancov hore. Teda industralizácia
Slovenska nečerpala z bohatých skúseností
sovietskej industrializácie a konkrétni pra-
covníci v industrializácii pokračovali bez
názorného a objektívneho ukazovateľa. Bo-
ly i také prípady, že technickí asistenti
priemyselných komisií chodili na štúdium
do kapitalistických štátov, ale aby išli na
štúdium do Sovietskeho sväzu, na to sa
nepamätalo. Buržoázny nacionalizmus i šo-
vinizmus a hlavne reakcia zámerne sta-
rala sa o to, aby to, čo na Slovensku vy-
budujeme a pre potreby nového Slovenska
v socialistickej Československej republike
vytvoríme, aby nebolo dobré a nebolo
postavené tak a tam, kde by to zopdove-
dalo potrebám prítomnosti a budúcnosti.
Všetky tie reakčné snahy v industrializá-
cii Slovenska boly februárovým víťazstvom
1948 zarazené, odhalení boli buržoázni na-
cionalisti a boly zmarené i ďalšie chyby.
Je pravdou, že tým sa narobilo mnoho hos-
podárskych a politických škôd slovenské-
mu pracujúcemu ľudu a Republike.

S veľkou pomocou českej robotníckej
triedy a zásluhou veľkej a prezieravej po-
litiky Komunistickej strany Českosloven-
ska a jej bojového oddielu Komunistickej
strany Slovenska industrializácia Sloven-
ska sa upraví na takú cestu, ktorá bude
zárukou rýchlej výstavby socializmu. (Po-
tlesk. )

Podpredseda Granatier:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu
poslancovi Dr. Kyselému.

22 

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

Poslanec Dr. K y s e l ý:

Panie poslankyne a páni poslanci!

Slovenská národná rada sa schádza po
dlhšej prestávke. V dobe od posledného
zasadnutia Slovenskej národnej rady do-
šlo k podstatnejším zmenám v Sbore po-
vereníkov a na dnešnom zasadnutí Sloven-
skej národnej rady k voľbe nového pred-
sedu Františka Kubača.

Prečo k týmto zmenám došlo, je Vám
známe a je to známe i širokej verejnosti,
lebo o príčinách týchto zmien sa rokovalo
na IX. sjazde Komunistickej strany Slo-
venska.

Ak o nich teraz tu chcem hovoriť, to
len preto, že reakcia videla v týchto zme-
nách útok na ústavné orgány Slovenska.
Opak je pravda. Týmito zmenami nie sú
nijako dotknuté ústavné orgány Slovenska,
to jest Slovenská národná rada a Sbor
povereníkov, ako to vysvetlil veľmi obšír-
ne pán predseda Sboru povereníkov Karol
Bacílek vo svojom vyhlásení.

O čo teda išlo? Pán predseda Sboru
povereníkov Karol Bacílek ešte vo svojej
nástupnej reči v Sbore povereníkov pove-
dal, že vo svojej práci sa bude opierať

o pomoc českej robotníckej triedy. Ide
teda tu o účinnejšiu spoluprácu, ba jedno-
tu robotníckej triedy českej i slovenskej
v období zvýšeného triedneho boja proti
domácej i cudzej reakcii. Je isté, že medzi
českým a slovenským robotníkom nemôže
byť rozporu. Ide im totiž o tú istú vec: od-
strániť vykorisťovanie a zvýšiť životnú
úroveň ľudu. Ak sa zvýši životná úroveň
českého robotníka, bude to znamenať prá-
ve také zlepšenie i u slovenského robotní-
ka. Preto bolo treba odstrániť zbytky mú-
rov, ktoré tu boly stavané umele ako pre-
žitok liberalizmu. Komunistická strana
Slovenska to vo svojich radoch urobila.
Takto chápe zmeny Strana slovenskej ob-
rody a preto s nimi nielen súhlasí, ale

i sľubuje všetku pomoc jak predsedovi
Slovenskej národnej rady, tak i predsedovi
Sboru povereníkov a jeho členom v ďalšej
ich práci. Obaja predsedovia sú známi
robotnícki pracovníci, oddaní svojej triede
a preto budú dobrou zárukou spolupráce
Čechov a Slovákov.

Že my Slováci sme rovnoprávni s brat-
mi Čechmi, možno vidieť deň čo deň. Pre
krátkosť času uvediem iba jeden príklad,
že Slovák František Zupka je povolaný na
takú dôležitú funkciu, ako je funkcia pred-
sedu Revolučného odborového hnutia. Vý-
znam toho každý iste plne chápe. My sa

tešíme tomuto jeho úspechu, lebo ho po-
važujeme i za svoj vlastný úspech. V jeho
funkcii mu želáme plného zdaru.

Chcem ešte hovoriť o aktuálnych poli-
tických otázkach. V prvom rade chcem sa
zmieniť o boji za mier. V relácii medzi-
národnej je to iste náš najnaliehavejší
úkol. Tešíme sa z toho, že borba za mier
pokračuje úspešne. Mnohomiliónové pod-
pisy štockholmskej rezolúcie jak u nás, tak
i v celom svete naplňujú nás radosťou, lebo
konkrétne vidíme, že sily mohutnia so dňa
na deň. Ale nielen to, rastie i počet slo-
bodných národov a štátov. Súčasne vedie
sa úspešne boj o slobodu zemepisne síce
vzdialeného, ale nám svojou borbou blíz-
keho ľudu kórejského. Gratulujeme Ľudo-
vej republike kórejskej k jej úspechu
v boji za slobodu a tešíme sa spolu s ti-
sícami doteraz oslobodených zpod nadvlá-
dy cudzincov.

Kollár vo svojom hexametrickom verši
hovorí: Kdo svobody jsa hoden, svobodu
si zná vážiti každou. My Slováci i Česi
sme prežili také ťažké poroby, preto tým
viac vieme ceniť boj Korejčanov a tým
rozhorčenejšie odsudzujeme snahy impe-
rialistov udržovať ľud kórejský v porobe.
Vieme, že Kórea bude slobodná a že jej
ľud vezme do vlastných rúk svoju správu
a vybuduje si vlasť šťastnejšiu a sociálne
spravodlivejšiu. Len hŕstka reakcionárov
videla v udalostiach na Kórey príležitosť
k vzniku novej svetovej vojny. Ich nádeje
spľasly a my im odkazujeme, že hanba im.
Nech si dávajú nové 'termíny vzniku novej
vojny, nech len čakajú a čakajú. Nič sa
nedočkajú, iba vlastnej záhuby, lebo sily
mieru na svete zvíťazia. Značným príno-
som pre boj za svetový mier sú i dni pulte
na Devíne i na Velehrade. Státisícové da-
vy prejavily odhodlanie brániť mier. Boli
sme svedkami toho, že mier sú odhodlaní
brániť i ľudia z takzvaného západu. Náš
ľud videl a počul dekana Johnsona, ktorý
obdivoval naše štátne zriadenie a vyhlá-
sil, že pol srdca nechal u nás.

A ešte jednu skutočnosť tu chcem ko-
mentovať. Je to udalosť i jedinečná i veľ-
mi významná. Je to konferencia duchov-
ných kresťanských cirkví v Luhačoviciach.
Túto udalosť som nazval jedinečnou, a to
preto, že po prvý raz sa sišli duchovní
cirkví, ktoré svoj základ odvodzujú od
Krista. Zdá sa to byť divné, že kresťanské
cirkve resp. jej duchovní po prvý raz spo-
lu snemovali. A je to predsa tak. Iste viete
o nedávnej výzve Vatikánu, aby kresťan-
ské cirkve na západe spolupracovaly v boji

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

23

proti komunizmu. Nevieme, ako tá ich spo-
lupráca vyzerá, ale viem, že u nás du-
chovní kresťanských cirkví rokovali o
možnosti spolupráce kresťanstva so socia-
lizmom. Našla sa tá báza? Áno, našla. Ro-
kovania i rezolúcie duchovných hovoria
nielen o možnosti spolupráce, ale i o po-
trebe a užitočnosti pre štát i cirkve. Stov-
ky vlasteneckých duchovných jasne do-
svedčily, že je možné byť dobrým veria-
cim, i dobrým a oddaným občanom ľudo-
vodemokratickej republiky. Toto hnutie
duchovných mohutnie, silnie i hnutie ve-
riacich, soskupených okolo Katolíckej ak-
cie. Úspech oboch týchto hnutí treba po-
liticky hodnotiť, ako konsolidačný prvok
v našej vnútroštátnej politike, lebo pri-
speje k pevnejšej jednáte štátu. Je ne-
sporné, že obe hnutia budú nápomocné
i na socializácii našej vlasti, najmä našej
dediny.

Strana slovenskej obrody doterajšou
svojou činnosťou obe hnutia aktívne a
účinne podporovala. Bude tak činiť ešte
usilovnejšie, lebo Strana slovenskej ob-
rody, ktorá sa hlási ku kresťanskému
svetonázoru, má záujem na tom, aby
kresťanstvo svojou aktívnou účasťou na
budovaní socializmu dokázalo, že lásku
k blížnemu nielen hlása, ale aj uvádza do
praktického života. Vieme, že len človek
v beztriednej spoločnosti je stvorený na
obraz Boží, naproti tomu v triednej spo-
ločnosti žije často pod úroveň zvieraťa.
Preto i my kresťania chceme budovať bez-
triednu spoločnosť. Sme si dobre vedomí
toho, že ak kresťanstvo chce splniť svoje
historické poslanie, nesmie ostať stranou
pri budovaní socializmu, lebo by nebolo
schopné ďalšieho vývoja a stratilo by svoje
opodstatnenie a nutne by muselo od-
umrieť. Ak tomu chcenie zabrániť, mu-
síme svojou činnosťou dokázať, že socializ-
mus, ako vyššie a spravodlivejšie organi-
zovanú spoločnosť, chceme účinne budo-
vať. Tým si vymôžeme svoje čestné mies-
to v socializme. Možnosti k tomu máme,
lebo naša ľudovodemokratická republika
chce sa s cirkvami dohodnúť a s nimi žiť
v pokoji a pri spolupráci, a to za jedinú
podmienku, že cirkve budú rešpektovať
naše zákony a nebudú na prekážku na na-
stúpenej ceste. Výročné snemovanie Kato-
líckej akcie v Prahe i hnutie vlasteneckých
duchovných rímsko-katolíckej cirkvi do-
kazujú, že katolicizmus y našej Republike
je za pokrok a je za socializmus.

So záujmom sme vypočuli výklad
pána predsedu Sboru povereníkov, po-

kiaľ sa týkal hospodárskeho povznesenia
Slovenska a stúpnutia životnej úrovne na
Slovensku. Berieme túto zprávu na vedo-
mie a plne s ňou súhlasíme. Dôkazom to-
ho je nielen postupné uvoľňovanie bodov,
ale i podstatné, v poradí už šieste sníženie
cien. Za to patrí vďaka našim zlepšovate-
ľom, úderníkom i našim robotníkom. Do-
terajší hospodársky rozvoj je nám dôka-
zom, že i na poli hospodárskom kráčame
po správnej ceste.

V mene Klubu poslancov za Stranu
slovenskej obrody vyhlasujem, že súhla-
síme s vyhlásením pána predsedu Sboru
povereníkov a pri plnení ďalších úkolov
mu sľubujeme účinnú pomoc. (Potlesk. )

Podpredseda Granatier:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu
poslancovi S m i d o v i.

(Predsedníctva sa ujal podpredseda Dr.
Ivan Roháľ-Ilkiv. ).

Poslanec Smida:

Slávna Slovenská národná rada! Vá-
žené súdružky, vážení súdruhovia, panie a
páni!

K dnešnému expozé predsedu Sboru
povereníkov súdruha Karola Bacílka pri-
chodí mi prehovoriť ako poslancovi, pra-
cujúcemu v poľnohospodárskom sektore,
k časti jeho referátu, ktorá sa dotýka roľ-
níckej politiky a výstavby jednotných roľ-
níckych družstiev na Slovensku, súvisia-
cej s dnešnou medzinárodnou a domácou
politickou situáciou.

Z tohto miesta som sa dňa 11. februára
1950 zmienil o roľníckej politike za ka-
pitalizmu u nás. Dnes, po určitých skúse-
nostiach z praxe, dovolím si len zdôraz-
niť, že imperialistom nepomohly žiadne
fingované zjavenia, žiadne studené ani ho-
rúce vojny a že sami sa odhaľujú pred ce-
lým mierumilovným svetom a ľudom do-
brej vôle, tým ľudom, ktorý chce žiť a
skutočne statočne pracovať. Títo vyvrhelia
ľudskej spoločnosti a pokračovatelia Hitle-
ra si dnes dovoľujú prepadávať menšie
pokojamilovné národy preto, aby sa zmoc-
nily bezpracných ziskov na úkor pracujú-
cich ľudí v kapitalistických zemiach. Hŕst-
ka trúdov chcela by pohltiť výplod práce
stámiliónov včeličiek. Nuž my, na rozdiel
od roľníkov, žijúcich v kapitalistickom
svete, na rozdiel od roľníkov bojujúcich
o svoje práva na život a skutočnú demo-
kraciu v Kórey, Vietname a inde, už nie
sme postihovaní strašiakom atómovej bom-
by, ktorej urobil škrt cez rozpočet najväč-

24 

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

ší náš ochranca a vôbec mieru, záštita
šťastného života celého pracujúceho ľudu
na svete — Sovietsky sväz, na čele s mi-
lovaným generalissimom Stalinom. (Po-
tlesk. ) Pod jeho vedením v boji za mier
milióny ľudí podpisujú mierovú rezolúciu,
ako prejav odhodlania bojovať za mier, a
to i v kapitalistických štátoch. Áno, on im
to znemožnil. Západní imperialistu vidia,
že Taliansko je tehotné revolúciou za
zvrhnutie posledných mohykánov bur-
žoázie a tak podobne i Francúzsko a iné
kapitalistické krajiny. Dnes už aj americ-
ký pracujúci ľud začína rozoznávať vlka,
oblečeného v baranej koži a vidieť nepria-
teľa vo svojich vlastných vykorisťovateľ-
ských vladároch.

Keď už nič iné nám nemôžu urobiť,
pomstia sa nám tým, že na drahocennú
prácu našich roľníkov púšťajú mandelin-
ku zemiakovú. Chcú poškodiť našu úrodu,
čo naši roľníci nikdy nedopustia. A tak,
ako tí v boji na Kórei, Vietname, Cíne a
podobne, si hájime svoje a naši roľníci od-
razia i tento podlý útok západných impe-
rialistov.

Máme, ako som už spomenul, za se-
bou vyše roka práce a skúseností s výstav-
bou jednotlivých roľníckych družstiev. Na
ši roľníci dnes už jasne vidia, že za kapi-
talistického režimu ich majetky prichádza-
ly na bubon, odpredávala sa posledná kra-
vička, bez ohľadu na roľníkove deti, či bu-
dú mať čo jesť. I keď ešte dnes nájde sa
na našich dedinách sem-tam biela vrana,
ktorá si hrdo ešte povie, že má o tých pár
holdíkov viac pôdy, ako ten druhý —
myslím na niektorých i so stredných roľ-
níkov — no, už aj táto začína vytriezvovať
a mať dôveru k našej vláde, k našej rod-
nej strane, lebo vie, že mu táto jeho pôdu
nevezme. Vie, že za kapitalizmu, i keď
bol zdanlivé roľník zámožnejší, mal nie-
koľko dietok, pôda sa na rovnaké čiastky
delila a narobily sa parcely a parcielky,
ktorých máme na Slovensku okolo
15, 000. 000 a že tie nešťastné medze nie-
len kupovaly fiškálom kabáty, brata s bra-
tom, suseda so susedom súdily, ale dokon-
ca sa robily aj bratovraždy o mizernú
medzu.

Nedávno som bol v obci Želovciach na
pozemkoch JRD, kde som im vysvetľoval
a vypočítaval na tvári miesta, aké straty
majú pre medze. Bola tam medza, ktorá
je 400 m dlhá a jej šírka bola asi 40 cm,
strata je 160 m2. Predstavte si, že na 1 m2
príde okrúhle okolo 190 až 200 klasov.
Bral som len taký klas, ktorý má 20 zŕn.

Násobil som to počtom klasov pripadajú-
cich na 1 m2 a krát 160 m2, čo je vyjadrená
strata na tejto medzi a činilo to poriad-
nych vyše 100 kg. No násobte týchto
100 kg — alebo 50 kg, keď ide o menšie
medze — počtom 15 miliónov parceliek
na Slovensku, koľko desaťtisíc vagónov
Stráca náš roľník a tým samozrejme aj na-
ša ľudovodemokratická Československá
republika, v ktorej je 33 miliónov roľníc-
kych parcielok. Preto naši roľníci, organi-
zovaní v JRD, dnes už žiadajú scelovacích
úradníkov a sceľujú svoje pozemky v rôz-
nych honoch pre rôzne spoločné osevne
postupy s rozoranými medzami. V stov-
kách obcí na Slovensku sa toto začína už
aj realizovať. Zakliate tajomstvá medzí nie
sú už pre nášho roľníka dnes strašiakom,
ale naopak, mnohé obce na Slovensku roz-
orávajú medze a prechádzajú hrde na II.,
III. a IV. typ.

Predseda Sboru povereníkov súdruh
Karol Bacílek vo svojom expozé sa zmie-
nil o tom, že v poľnohospodárstve všeobec-
né výsledky sú uspokojivé. Dokazuje, že
toho roku úroda prevýši o 5% predvojno-
vú úroveň a že hektárový výnos sme pre-
kročili asi približne o 14% na rozdiel od
predvojnového výnosu z jedného hektára.
U živočíšnej výroby je produkcia vyššia
asi o 53%. Zaostali sme v chove oviec, čo
myslím, že predseda Sboru povereníkov
veľmi správne konštatuje. Čo by to zna-
menalo, keď namiesto rastlinnej výroby
obilnej by sme sa preorientovali na Považí,
v Liptove, na Horehroní a v podobných
oblastiach krmovinárskeho charakteru na
živočíšnu výrobu a zvýšil by sa aj chov
oviec. Znamená to nielen zvýšenie výno-
sov našich pasienok a lúk, ale i drahocen-
nú surovinu ako je vlna, pre náš priemysel
tak vzácnu. Pasienky a lúky sú dnes
v biednom a neuspokojivom stave a keď
sú predpoklady na to, že výnos na jedného
roľníka z primeraného ročného príjmu
v korunách vyjadreného je len niečo vyše
20. 000, môžeme docieliť aspoň raz takého
príjmu následkom zvýšenej produkcie ži-
vočíšnej výroby, ako i rastlinnej výroby.
Najlepšie sme to videli v Sovietskom svä-
ze, kde ani zďaleka nie sú v mnohých
oblastiach ani také podmienky, ako na Po-
važí, alebo v horespomenutých našich pa-
sienkárskych krajoch. A výnos čistého
zisku v týchto takzvaných neprodukčných
rastlinných oblastiach tam, kde je výroba
zameraná len na živočíšnu a nie na pesto-
vanie kvalitných obilnín, lebo klimatické
podmienky to ešte nepripustia, dosahuje

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

25

na jedného kolchozníka v mnohých prípa-
doch takú výšku, ako na Ukrajine, Povol-
ží, v Zakaukazsku, Gruzii a inde, kde sa
môžu pestovať i najcennejšie rastliny, ako
je cukrovka, ryža, tabak, pšenica, kukuri-
ca, vínna réva atď. To docielili tým, že
pestovali viacej krmovín, zaistili riadnu
krmovinovú základňu, aby takto mohli
zvýšiť a zaistiť živočíšnu výrobu, či už
špecializovanú na mlieko, kožu, vlnu, pre
priemysel tak dôležité suroviny, ktoré sa
dobre platia a vyrovnajú sa rastlinnej pro-
dukcii na horespomenutých repárskych a
obilinárskych oblastiach. Videli sme, ako
napríklad neďaleko Moskvy, na sever, ma-
jú kolchozníci zameranú výrobu mimo ži-
vočíšnej výroby aj na zeleninu a ovociu,
kde šalát alebo redkev pestujú až päťkrát
do roka. Robia to v pareniskách. To zna-
mená, že cirkulácia kapitálu je rýchla,
akumulácia sa zväčšuje a tak sa zvyšujú
aj príjmy na jednotlivých kolchozníkov.
No, a prečo by sme si aj my nevedeli do-
voliť v našich vyššie spomenutých past-
vinárskych krajoch chovať väčší počet
oviec, stádliť s nimi holé naše pláne a tak-
to docieliť kvalitné seno nielen pre samé
ovce, ale hlavne pre rožný dobytok a po-
stupne zaviesť trávopoľný systém. Robiť,
i keď zo začiatku primitívne oplotkové
hospodárstvo, aby sa naše pasienky lepšie
využily a ich výnos za pomoci modernej
agrotechniky po vzore sovietskych kol-
chozníkov zvýšil, čím zároveň zvýšime aj
príjem našich malých a stredných roľní-
kov z 20. 000 aj na dvojnásobok. Mnohí ne-
veriaci Tomáši by sa aj u nás ešte dnes
našli, ktorí by povedali, že nie je možné
docieliť takú dojivosť alebo kvalitu výro-
by koží, ako u kostromských kráv v SSSR.
No, ale vďaka Sovietskemu sväzu, tieto
metódy práce z SSSR aplikujú sa aj u nás
a máme už aj v našej Republike kravu,
ktorá dá denne až 53 litrov mlieka. Takíto
by som mohol aj v rastlinnej výrobe po-
ukázať na to, že na l hektár sa v Soviet-
skom sväze už docielila produkcia 1600
metrákov zo sobratia úrody cukrovky, ale-
bo 80 metrákov z hektára pšenice, alebo
180 metrákov z hektára kukurice. Ale aké
sú metódy práce v SSSR a aké sú ešte
u nás? Krave napríklad v živočíšnej výro-
be sa dávalo u nás náhodilé a len to, čo
bolo poruke, ba dalo sa ešte aj väzenie,
jarmo na krk, lebo musela robiť namiesto
stroja. A potom sa preklínaly strigy, po-
dozrievali susedu, že počarila, a preto že
jej krava nedáva mlieko. No, profesor
Steiman vyvrátil svojou dvadsaťdvaročnou

vedeckou prácou v živočíšnej výrobe na
niekoľko sto kusoch kostromského dobyt-
ka tento náhľad a podobné a dokázal, že
pri starostlivom chove, náležitom hygie-
nickom zariadení môže človek úplne ovlá-
dať dojivosť kráv, kvalitu koží, kvalitu
mäsa a masti. No, ale priemer dávky na
tento dobytok sa pohybuje až do 90 kg
denne. Podotýkam, že nie v celom Soviet-
skom sväze majú už takú fajtu. Takisto
je to aj u horespomenultej repy, pšenice
a iných rastlín, kde sú pre nás zdanlivé
veľké výnosy, avšak pre sovietskeho člo-
veka dnes to už nie je žiadne tajomstvo.
Chcel by som uviesť príklad, Žitný ostrov
porovnať s Vígľašom. Na Žitnom ostrove
docieľujeme okrúhle maximum 30 q z l ha
a vo Vígľaši vedeckým skúmaním docielili
sme na štátnych majetkoch až 41 q na
hektári. I tu je vidieť, že keď sa venuje
náležitá pozornosť s hľadiska vedeckého,
že možno robiť aj zázraky. O 'tomto by ste
sa dočítali i v prekladoch diel sovietskych
vedcov.

No, a my máme vyrábať viac, lepšie
a lacnejšie. Naši roľníci, najmä družstev-
níci toto už aj skúsili po jednoročnej čin-
nosti v JRD. Preto sa ponáhľajú dosiahnuť
vyšších typov družstiev a dnes sa už ne-
boja aj rozorávať medze, prechádzať na
druhé typy, prípadne i na vyššie typy.
Vedia, že jedine vláda robotníkov a roľ-
níkov môže im odpomôcť od ich každo-
denného lopotenia, a to tým, že robot-
nícka trieda odstraňuje zastaralý spôsob
výroby v poľnohospodárstve. Nahradzuje
to, čo bolo vymyslené už pred 100 rokmi:
drevený pluh a väznenie zvieraťa v jar-
moch. Dnes sa to nahradzuje traktormi,
samoviazačmi, kombajnmi, vyorávačmi
zemiakov a inými mechanizačnými pro-
striedkami. Sami roľníci, či už v Horných
Salibách, alebo v stovkách iných družstiev,
sa presvedčili, že náklady na l hektár pô-
dy napríklad pri orbe za tri dni jedným
párom koní činia okrúhle asi Kčs 1500. —
a prevedenie tej istej orby traktorom trvá
iba tri hodiny tridsať minút a náklady pri-
tom činia len Kčs 500. —. Nechcem tým
však povedať, že už nebudeme potrebovať
kone alebo voly. Chcem dokázať len 'to, čo
už 'tisíce našich roľníkov skúsilo za túto
krátku dobu v JRD, aký je rozdiel medzi
malovýrobou a veľkovýrobu. To však
nielen rečami, ale aj skutkami naša vláda
a naša rodná strana dokázala, dokazuje a
dokáže, že príjem roľníkov-družstevníkov
stúpol do ich vačkov niekoľkonásobne ako
sú členmi družstva, na rozdiel od indivi-