14 

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

dali sme do prevádzky na Slovensku 8 no-
vých priemyselných závodov, okrem 32
veľkých závodov, daných do prevádzky už
prv. Pri výstavbe priemyselných závodov
treba zaznamenať, že veľká časť nedostat-
kov, ktoré sme mali ešte minulého roku,
bola už toho roku odstránená. Dnes môže-
me konštatovať, že každá veľká priemys-
lová stavba má svoj plán časové termíno-
vaný a že plnenie úloh v jednotlivých ter-
mínoch sa pomerne sleduje. Veľké nedo-
statky sú ešte v projekčnej príprave a toto
veľmi často hatí úspešné plnenie plánu.
Pomerne dosť značné ťažkosti sú i v do-
dávkach nestavebných investícií. Treba
i na tomto mieste s vďakou konštatovať,
že v súvislosti s veľkým úsilím pracujúcich
urýchliť dostavbu ďalších nových závodov,
zaviazaly sa niektoré závody v českých
krajinách splniť načas dodávky strojových
zariadení pre nový slovenský priemysel.

Stavebníctvo splnilo svoj plán v pr-
vom polroku na 109. 1%. Avšak i pri veľ-
kom rozvoji stavebnej výroby zostáva ešte
vždy problémom zvýšenie výrobnosti lep-
šou organizáciou stavebných prác, ako aj
pravidelnejším prísunom stavebného ma-
teriálu, lepším využitím stavebných stro-
jov, snížením výrobných nákladov a lep-
ším hospodárením stavebným materiálom.
Zimná sezóna, prevádzaná po prvý raz tej-
to zimy, skončila úspešne. I keď pomery
v stavebníctve sa zlepšujú, sú ešte značné
nedostatky, pozostávajúce zo zdražovania
stavieb. V dôsledku toho Ministerstvo tech-
niky nariadilo 15%-né cenové sníženie vo
forme srážky z faktúr za práce, prevedené
v roku 1950, sníženie sadzieb nájomného
a prirážky za opravy strojov, sníženie re-
žijnej prirážky u osobitne určených dru-
hov stavieb.

Ďalším úzkym miestom je nedostatok
stavebného materiálu, s ktorým treba
účelne hospodáriť a pružne prideľovať na
najdôležitejšie stavby tým viac, že výro-
ba stavebných hmôt a keramiky zaostáva
v plnení plánu.

Usnesenie Ústredného výboru KSČ
z februára tohto roku vnieslo zmeny aj do
našej investičnej politiky. Menej investu-
jeme do priemyslu spotreby, odkázaného
na dovoz, drahých surovín zo zahraničia a
ťažko hľadajúci v zahraničí odbyt svojich
výrobkov. Viacej investujeme do základné-
ho ťažkého priemyslu, pracujúceho na
vlastnej surovinovej základni, po výrob-
koch ktorého je v zahraničí značný dopyt.
Opatrenia s ohľadom na ťažký priemysel
a investície práve do tohto sektoru, nebudú
a nemôžu znamenať nejaké sníženie život-
nej úrovne nášho ľudu, lebo pri novom
zameraní na domáce suroviny budeme
môcť ešte lepšie zásobovať naše obyvateľ-
stvo spotrebnými článkami ako dosiaľ.

Dôležitým bodom nášho budovania je
aj doprava. Doprava v súvislosti s búrli-
vým rozmachom nášho priemyslu stáva sa
úzkym miestom celkovej našej výstavby,
a to najmä pokiaľ ide o pristavovanie va-
gónov. Tu bude treba sústrediť všetku po-
zornosť, aby sa obeh vagónov snížil na do-
bu čo možno najkratšiu a aby nakladanie
a vykladanie vagónov sa prevádzalo urých-
lene. Plán železničnej dopravy v preprave
tovarov za ľ. polrok 1950 sme splnili na
137%. Za I. polrok 1950 sme prepravili
o 18. 4% viac tovaru, ako za I. polrok mi-
nulého roku. Preprava v júni presahovala
všetky i najvyššie kampaňové mesiace
v minulosti a dosiahla svojho vrcholu.

Pozoruhodné výsledky zaznamenáva-
me i v doprave národného podniku Česko-
slovenská automobilová doprava, ktorá v
dôsledku lepšej organizácie práce dosia-
hla splnenie plánu na 208. 4% a u ktorej
vzrástla preprava tovaru o 439%, pričom
počet nákladných vozidiel sa zvýšil iba
o 34%.

Počas polroku sme v autobusovej do-
prave zaviedli 45 nových tratí. No napriek
tomu v dôsledku rastúcej dochádzky pra-
cujúcich z vidieka do priemyselných cen-
tier, nároky na autobusovú dopravu stále
stúpajú. Od Povereníctva dopravy a od
dopravných podnikov vyžaduje sa zvlášť
dobrá a presná práca, ktorá by zabezpeči-
la zvýšenie rýchlosti a súčasne aj bezpeč-
nosti v doprave.

I v sektore pôdohospodárstva zazname-
návame tohto roku mimoriadne dobré vý-
sledky. Sledujúc politiku sústavného zvy-
šovania a zlepšovania postavenia našich
roľníkov a zvyšovania produktivity práce
nášho roľníctva, dosiahli sme i všeobecné
zvýšenie pôdohospodárskej výroby. V rast-
linnej výrobe dosiahli sme minulého ro-
ku úrovne z rokov 1934-1938. Tohoročné
očakávaná úroda svojou hodnotou prevý-
ši predvojnový priemer o 5%, pričom tre-
ba brať do úvahy, že celková výmera or-
nej pôdy oproti predvojnovému stavu sa
zmenšila o 3%. To znamená, že v pomere
k predvojnovým rokom hodnota pôdohos-
podárskych výrobkov, pripadajúcich na 1
hektár, stúpla o 8. 2%. Tieto výsledky sme
mohli dosiahnuť najmä zvýšením hektá-
rových výnosov. U chlebového obilia zvý-
šil sa hektárový výnos o 21 3%, u kŕmne-

15

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

ho obilia o 17. 5%, u zemiakov o 4%, u
olejnín o 31 perc. Iba u cukrovej repy sme
ešte nedosiahli predvojnový výnos a do-
siahneme iba 94%-ný výnos.

Úspechy dosahujeme i vo výrobe živo-
číšnej. V súhlase s päťročným plánom do-
siahli sme tohto roku v počte kusov do-
bytka najvyšší stav, aký kedy na Sloven-
sku vôbec bol. Prudký vzostup nastáva
i vo výrobe bravčového mäsa, kde najvyš-
ší predvojnový stav sme prekročili o 53
pere., u hydiny o 23%. Trochu zanedbaný
je iba chov oviec, kde sme dosiahli iba 72
percent predvojnového stavu.

Výnosy nášho pôdohospodárstva sa pri-
bližujú priemeru v českých krajinách.

V pôdohospodárskej výrobe zazname-
návame, značný vzrast a prevahu v socia-
listickom sektore. Hoci štátne majetky
vlastnia iba 5% ornej pôdy, preberajú na
seba značnú časť výroby technických plo-
dín, ktorá u cukrovej repy činí až 17. 2%,
u olejnín, tabaku, ľanu a konopí 25. 3%
celkovej výroby. Podiel štátnych majetkov
na dodávkach je ešte väčší. Dodávajú 9. 4
% obilnín, 7. 2% okopanín, 37. 4% tech-
nických plodín, 34% bravčového mäsa, 11
% mlieka, 4. 2% hovädzieho mäsa.

I mechanizácia nášho pôdohospodárstva
rastie. Znárodnený priemysel zvyšuje do-
dávky traktorov i pôdohospodárskych stro-
jov a dodávky umelých hnojív. Pre hno-
jenie malo naše pôdohospodárstvo v tom-
to roku k dispozícii 3 a 1/2 razy viac ume-
lých hnojív ako v rokoch predvojnových.
Ročné dodávky strojov už od začiatku
dvojročnice sú 8-10 ráz väčšie, ako boly
pred vojnou. I v tomto smere je vidieť sta-
rostlivosť nášho ľudovodemokratického
štátu o potreby našich roľníkov, uľahče-
nie ich práce a zvýšenie ich príjmu. Pred
vojnou slúžily stroje a pôdohospodárska
veda iba veľkostatkárom, zatiaľ čo dnes
cestou jednotných roľníckych družstiev
slúžia výhradne malým a stredným roľní-
kom. I v tomto smere prevedený výkup
pôdohospodárskych strojov zabezpečil
pre našich malých a stredných roľníkov,
ako aj pre socialistický sektor nášho pô-
dohospodárstva 4. 500 traktorov, 2. 500
mláťačiek a samoviazačov. Počet jedno-
tných roľníckych družstiev denne rastie a
denne dostávame nové a nové zprávy o
prechode JRD na vyšší typ spoločného
hospodárenia. Tento proces prebieha na
našich dedinách práve v tomto čase a bo-
lo by predčasne podávať o ňom obšírnej-
šiu zprávu. V každej druhej dedine na Slo-
vensku máme už založené jednotné roľníc-

ke družstvo alebo prípravný výbor jed-
notného roľníckeho družstva. Počet jed-
notných roľníckych družstiev, ktoré pre-
šly na spoločné organizovanie prace v ča-
se žatvy, ako aj na spoločné obrábanie pô-
dy s odstránením medzí, sa denne zvyšuje.
Väčšina jednotných roľníckych družstiev
si už vypracovala plán spoločných žatev-
ných prác. Skúsenosti ukázaly, že u tých
JRD, kde plán spoločných prác bol po-
drobne rozpracovaný a úlohy boly určené
jednotlivým skupinám, tam sa dosiahly
značné úspechy. Čas, potrebný na skonče-
nie žatvy, sa podstatne skrátil. Na mno-
hých miestach práve v tomto čase pristu-
pujú stovky nových členov do JRD, hlá-
siacich sa k spoločnému hospodáreniu
u družstiev vyššieho typu. Tak jednotné
roľnícke družstvo v Gbelciach získalo po-
čas žatvy sto nových členov, ktorí sa hlá-
sia k spoločnému hospodáreniu v družstve
3. stupňa. Jednotné roľnícke družstvo vo
Veľkej Vsi, okres Lučenec, úspešnou orga-
nizáciou práce vedelo presvedčiť a získať
celú obec pre spoločnú prácu a pre pre-
chod na 2. typ. Podobne v obci Leles, okr.
Kráľovský Chlmec, kde počas žatvy roľní-
ci hromadne pristúpili do spoločného hos-
podárenia. Podobných prípadov páni po-
slanci iste poznajú sami z vlastných skú-
seností.

V súvislosti s celkovými úspechmi v
našom pôdohospodárstve zvyšuje sa aj vý-
kup poľnohospodárskych produktov. Hlav-
nou otázkou zostáva pre nás výkup obil-
nín a práve tejto úlohe naše národné or-
gány, ľudová správa i štátny aparát musí
venovať plnú pozornosť. Musíme sa posta-
rať o to, aby výkup obilnín bol načas a na
100% splnený.

V našom obchodnom živote zaznamená-
vame rýchly vzrast socialistického sekto-
ru. Počet obchodných jednotiek v socialis-
tickom sektore sa oproti minulému roku
takmer zdvojnásobnil. Pritom náš znárod-
nený obchod má snahu vybudovať a utvo-
riť obchody tak, aby na jednej strane plne
vyhovovaly potrebám nášho obyvateľstva,
na druhej strane, aby zbytočné obchody
boly sjednotené. Súkromný sektor malo-
obchodu mal koncom roku 1944 36. 000 ob-
chodných jednotiek. Potrebu nášho oby-
vateľstva môže plne uspokojiť pri organi-
zovanej a dobre plánovanej sieti 13. 000
maloobchodov, z ktorých- už v roku 1949
sine mali vybudovaných 70%. Zavedením
voľného trhu bolo umožnené, aby sa na
jednej strane odstránil čierny obchod a na
druhej strane, aby robotníci-úderníci si

16 

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

mohli doplňovať svoje potreby nad pride-
ľované množstvá. Sledujeme tendenciu
postupne snižovať ceny na voľnom trhu
a tieto priblížiť cenám na viazanom trhu
a tak dosiahnuť, aby viazané hospodárstvo
vo všetkých alebo skoro vo všetkých pred-
metoch spotreby mohlo sa postupne od-
búravať. Na voľnom trhu boly už niekoľ-
korazy snížené ceny a aj posledné sníže-
nie cien k 1. júlu znamená pre pracujú-
cich značné úspory. V súvislosti so zlep-
šením zásobovania zlepšuje sa i hospodár-
ske postavenie našich pracujúcich.

Myslím, že najlepším dôkazom zvýše-
nia životnej úrovne nášho ľudu je zvýše-
ná spotreba článkov dennej potreby. Tak
napríklad v spotrebe textilu došlo v roku
1949 ku zvýšeniu o 29% oproti roku 1948.
Výroba obuvi pre tuzemskú spotrebu v
roku 1949 sa zvýšila oproti roku 1946 o 47
perc. V roku 1949 predalo sa oproti roku
1948 o 11. 5% viac koženej a gumennej
pracovnej obuvi. Žiaľ, nemáme po ruke
presné čísla o spotrebe textilu a obuvi pred
rokom 1937. No skúsenosti všetkých odbor-
níkov hovoria o tom, že spotreba textilu
i obuvi je podstatne vyššia, ako bola pred
vojnou Je to pochopiteľné, keď berieme
do úvahy to, že u nás značná časť roľní-
kov pred vojnou chodila v oblekoch a bie-
lizni, zhotovenej doma a dnes celkom
oprávnene vyžaduje továrenské výrobky.
Tak isto i pomerné a priemerné príjmy ro-
botníkov, nerátajúc ani nezamestnaných,
boly značne nižšie a nedávaly ani možnosť
nákupu toho najpotrebnejšieho. Roku 1949
predalo sa na Slovensku vyše 9. 000 moto-
cyklov, ktoré si v prevážnej väčšine kú-
pili námezdné pracujúci, ďalej 25. 000 bi-
cyklov, 65. 000 rádioprijímačov. Počet rá-
diokoncesií koncom roku 1949 stúpol opro-
ti roku 1948 o 36. 947 koncesionárov. V ro-
ku 1937 bolo na Slovensku 106. 000 rádio-
koncesií, koncom vojny roku 1945 bolo ich
vyše 112. 000 a dnes je 295. 620 koncesio-
nárov.

Význačný dôkaz o stúpaní životnej
úrovne dávajú čísla o spotrebe potravín,
kde vidíme presun smerom k výdatnejším
potravinám. Priemerná spotreba mäsa na
jedného obyvateľa v roku 1949 je vyššia
oproti stavu pred vojnou o 24. 4%. Pláno-
vaná spotreba v roku 1950 predstavuje
spotrebu mäsa zvýšenú oproti roku 1936
o 93%. V roku 1949 faktická spotreba ži-
vočíšnych tukov zvýšila sa oproti roku
1936 o 96. 8%, u vajec vykazujeme v plá-
ne spotreby na, rok 1950 oproti predvoj-
novej spotrebe o 4. 7% viac. V prvom pol-

roku 1950 po čiastočnom uvoľnení vajec
pre spotrebiteľov nad 18 rokov vyrovnali
sme doterajšie nižšie dávky na Slovensku
s dávkami v českých krajinách. Fondy za-
bezpečily plynulé zásobovanie obyvateľ-
stva v zimných mesiacoch, a to ako na via-
zanom, tak i na voľnom trhu. Priemerná
spotreba pšeničnej múky na jedného oby-
vateľa zvýšila sa oproti roku 1936 o 53. 5
%. Charakteristická je i spotreba cukru.
Priemerná spotreba cukru na jedného oby-
vateľa na Slovensku bola v roku 1936 15. 2
kg, v českých krajinách 25 kg. V roku
1949 zvýšila sa spotreba cukru na Sloven-
sku s 15 na 24. 65 kg, t. j. o 62. 2% a dosia-
hla tak skoro úrovne českých krajín.

Mlieko je jediným článkom masovej
spotreby, u ktorého sme dosiaľ nedosiahli
predvojnovej úrovne. Faktická spotreba
v roku 1949 predstavuje len 71% predvoj-
novej spotreby. Keď skúmame povojnový
rozdiel spotreby mlieka, dodávaný cestou
obchodu, zistíme, že pri indexe 100 v ro-
ku 1947 spotreba v roku 1948 bola 108. 3
%. roku 1949 358. 8%, v roku 1950 695%.
Z toho je vidieť, že i v spotrebe mlieka na-
stáva podstatný rozdiel. Z týchto čísel
možno vidieť účinky zhubnej reakčnej po-
litiky v zásobovaní do februára 1948, kto-
rá v podstate ponechávala naše mestské
obyvateľstvo bez zásobovania mliekom.

Čo z týchto čísel vyplýva? Vyplýva to,
že sa celkove pomery u nás zlepšily, že sa
lepšie žije, žije radostnejšie a žije sa bo-
hatšie. Pred vojnou súdruh Marek C u l e n
na verejných schôdzkach hovorieval o ži-
votnej úrovni na našom vidieku takýmito
slovami: »Ráno krumple, večer krumple,
na poludnie erteple. Ráno zelí, večer zelí,
na poludnie kapusta. « To bol jedálny lís-
tok našich dedín. Na mnohých našich dedi-
nách, najmä na východnom Slovensku, ne-
bolo chleba. Chlieb, vyrábaný na Horehro-
ní z ovsenej múky s rôznymi prísadami,
bol často nebezpečný ľudskému zdraviu.
Nezamestnaní a polozamestnaní v mestách
fakticky hladovali.

Budeme sa i naďalej usilovať o zlepše-
nie zásobovania nášho obyvateľstva. Ako
jeden z najnaliehavejších problémov, kto-
rý stojí pred Povereníctvom výživy, je
zlepšenie zásobovania mliekom.

Medzi ťažkosti pri budovaní socializmu,
aké nepoznal kapitalizmus, patrí u nás
i otázka získavania nových pracovných síl.
Za tri mesiace tohto roku podarilo sa nám
začleniť do pracovného procesu 31. 000 no-
vých pracovníkov. Nedostatkom náboru
práve v uvedených mesiacoch bolo to, že

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

17

včleňovanie bolo prevádzané nerovnomer-
ne. Prírastky v ľahkom priemysle a sta-
vebníctve boly zväčša nadmerné a včle-
ňovanie pracovníkov do ťažkého priemyslu
zaostávalo. V poslednom čase sústreďovali
sme pozornosť na získavanie pracovných
síl pre ťažký priemysel, najmä pre bane.
Za prvé tri mesiace získali sme pre tažké
strojárenstvo 2. 073 pracovníkov, ale otáz-
ka získavania pracovných síl pre ťažký
priemysel - pre bane a ťažké strojáren-
stvo, - je ešte stále naliehavá a bude po-
trebné, aby orgány štátnej moci i ľudo-
vej správy venovaly tomuto problému
zvýšenú pozornosť.

Pred nami sú ešte veľké problémy aj
v iných dôležitých sektoroch. Čoraz väč-
ší dôraz kladieme na to, aby sociálne a kul-
túrne služby boly zamerané na pomoc pre
splnenie hlavných úloh päťročného plánu
a na pomoc jednotným roľníckym druž-
stvám. V školstve bude treba zabezpečiť
výchovu odborných kádrov, rezort sociál-
nej starostlivosti musí sa postarať o zvý-
šenie počtu jaslí a učňovských domov,
zdravotníctvo musí poskytovať liečebnú a
preventívnu pomoc pracujúcim v priemy-
sle. Počas troch mesiacov podarilo sa Po-
vereníctvu práce a sociálnej starostlivosti
v spolupráci s KNV zriadiť jasle pre 5. 600
detí. V I. štvrťroku tohto roku dali sme do
prevádzky 10 učňovských domov. No vše-
tky tieto opatrenia sú ešte nedostatočné
a treba ich sústavne zlepšovať.

V našej školskej a kultúrnej politike
zaznamenávame značné úspechy, najmä
pokiaľ ide o školy stredné a vysoké. Tu tre-
ba spomenúť i nový školský zákon, ktorým
bola zavedená povinná školská dochádzka
do stredných škôl I. stupňa. Situácia v na-
šom školstve vyzerá asi takto: Máme 1. 392
materských škôl, v rokoch 1950-51 plá-
nujeme zvýšiť tento počet na 1. 712, t. j.
o 22. 9°/a viac. Národných škôl máme 3. 653,
plánujeme zvýšiť ich počet na 3. 672, t. j.
o 19 viac. Veľmi pozoruhodný je vzrast
stredných škôl. Pred vojnou mali sme na
Slovensku 181 meštianskych škôl a 52
gymnázií. Dnes máme stredných škôl I.
stupňa 853 a plánujeme zvýšiť ich počet
na 889, t. j. skoro 5 ráz toľko, ako pred
vojnou.

Podobne i u škôl vyššieho typu vidíme
podstaný vzrast. Pred vojnou mali sme
52 gymnázií, dnes máme 89 škôl stred-
ných vyššieho stupňa, doplnených 229
rôznymi odbornými školami, ktorých vzde-
lanie rovná sa vzdelaniu stredoškolskému.
Veľmi významné sú novozriaďované vyš-

šie školy pracujúcich, v ktorých dávame
možnosť robotníkom a roľníkom doplniť
svoje vzdelanie. Takýchto škôl - ktoré za
kapitalizmu neexistovaly - máme 72 a
plánujeme zvýšiť ich počet na 90.

Podobne i počet pôdohospodárskych
škôl vzrástol na 379. V týchto školách dá-
va sa možnosť roľníckemu dorastu, aby sa
odborne vzdelával.

Počet fakúlt ako aj študentova na vy-
sokých školách oproti stavu predvojnové-
mu podstatne vzrástol. Roku 1938 mali sme
na Slovensku 5 fakúlt s celkovým počtom
1. 831 študentov, z čoho 68 študentov štu-
dovalo na vysokej škole technického sme-
ru. Roku 1945 mali sme už 16 fakúlt a od-
borov na vysokých školách s celkovým
počtom študentov 8. 049, t. j. skoro 5 ráz
toľko ako pred vojnou, z čoho 3. 663 štu-
dentov na školách technického a hospodár-
skeho zamerania.

Socialistický systém - štát, v ktorom
vládne robotnícka trieda - potrebuje aj
vlastnú inteligenciu, pochádzajúcu z ro-
botníckej triedy. Na mnohých našich zá-
vodoch máme robotníckych riaditeľov.
Mnohí naši robotníci zastávajú v ľudových
orgánoch a v Štátnom aparáte miesta, pre
ktoré bolo predtým potrebné akademické
vzdelanie. Kým nám vyrastie nová, v so-
cialistickom duchu vychovaná inteligen-
cia, školíme robotníkov v jednoročných
maturitných kurzoch, ktorí po absolvovaní
týchto kurzov odchádzajú na vysoké školy.

I pri veľkom úspechu vo vzraste škôl
a počtu študentstva, máme v školstve ešte
značné nedostatky. Súdruh Široký na
IX. sjazde Komunistickej strany Slovenska
poukázal na to, že nestačí len vzrast škôl,
ale že je potrebné, aby škola bola posta-
vená skutočne do služieb socialistickej vý-
stavby, aby nám vychovávala mládež
v duchu socializmu, aby ju vychovávala
v duchu marx-leninskej teórie. Bude úlo-
hou Povereníctva školstva, vied a umení,
aby odstránilo chyby a nedostaky, ktoré sa
v školstve zahniezdily. Bude potrebné z
nášho školstva odstrániť nášmu ľudovode-
mokratickému štátu nepriateľské živly
a vplyvy, všetkých nepriateľov Republiky,
a urobiť opatrenia, aby každý učiteľ, kaž-
dý, komu bola sverená výchova našej mlá-
deže, bol úplne oddaný nášmu zriadeniu,
lebo veľké úlohy na poli výstavby socia-
lizmu splníme len vtedy - povedal s.
Široký - keď naše školy budú vychová-
vať nielen odborne zdatných ale aj poli-
ticky uvedomelých, veci socializmu a ro-
botníckej triede bezmezne a plne oddaných

18 

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

ľudí. « Práca, ktorá čaká nového povere-
níka školstva, nie je malá. Bude potrebné
vydať nové učebnice, bude potrebné
vyškoliť v pedagogických kurzoch mladých
robotníkov, ktorí by boli zárukou socialis-
lickej výchovy na našich školách.

Veľmi dôležité úlohy čakajú na nový
Sbor povereníkov na poli ľudovej správy.
Ľudová správa je povolaná k tomu, aby
riadila a spravovala celý náš štát v ob-
ciach, okresoch a krajoch. Nedávno sme
previedli reorganizáciu miestnych národ-
ných výborov, ktorá znamená zdemokra-
tizovanie našej ľudovej správy. Je potreb-
né túto reorganizáciu dokončiť, odstrániť
starý systém notárov tak, aby o všetkých
otázkach rozhodovali referenti, vybraní
z ľudu. Musíme naučiť náš ľud vládnuť,
vychádzajúc z leninského hesla - že kaž-
dá kuchárka musí vedieť v socialistickom
zriadení vládnuť. Čo to pre nás znamená?
To znamená pre nás vyškoliť na Slovensku
65. 000 rôznych referentov MNV, čo iste
nie je malá úloha. Táto otázka musí sa
stať vecou všetkých povereníctiev, najmä
pokiaľ ide o prípravu učebných osnov a
prípravu učiteľov, a nielen vecou Povere-
níctva vnútra.

Je potrebné, aby povereníctva odovzda-
ly celú agendu krajským národným výbo-
rom, ktorá podľa platného nariadenia im
patrí, a to v čase čo najkratšom. Musíme
sa postarať o to, aby krajské, okresné a
mierne národné výbory pracovaly opera-
tívne a pružne, aby sa stály politickými
orgánmi, ktoré by spájaly vedenie verej-
ného života s každým obyvateľom na Slo-
vensku.

V tieto dni Národné shromaždenie pri-
jalo zákony o novom trestnom práve. Tie-
to zákony umožňujú nášmu ľudovému
súdnictvu, aby pracovalo pružne, tak ako
to vyžaduje záujem Republiky a naše so-
cialistické budovanie. Sbor povereníkov
musí dbať na to, aby aj tieto zákony sa
prevádzaly na Slovensku v ich duchu a za-
meraní, aby boly účinným nástrojom v bo-
ji proti sabotérom Päťročného plánu, re-
akcionárom a všetkým nepriateľom náš-
ho ľudovodemokratického zriadenia, za
ktoré náš ľud bojoval a v ktorom buduje-
me svoj blahobyt. Sila našej Republiky,
nášho ľudovodemokratického zriadenia a
rozvoj nášho budovania je predovšetkým
v pevnej a nerozbornej jednote pracujú-
cich celej našej Československej republiky.
(Potlesk. )

V zdravej súťaži budeme sa snažiť, aby
Slovensko v budovaní nezaostávalo a tak

svojou čestnou prácou prispejeme k blaho-
bytu ľudu v celej Republike. V záujme
Republiky a slovenského národa budeme
sa snažiť vytvoriť ovzdušie bratského spo-
lunažívania slovenských pracujúcich s pra-
cujúcimi ukrajinského a maďarského ná-
roda tak, aby každý robotník, malý a stred-
ný roľník, ako aj ľudu verný inteligent
bez rozdielu národnosti cítil sa u nás do-
ma, ako rovnoprávny občan Republiky,
pracoval na upevnení Republiky a pre bla-
ho jej národov.

Sme si vedomí aj toho, že sila a bez-
pečnosť nášho národa je v jeho spojení
s robotníckou triedou a pokrokovým ľud-
stvom celého sveta a predovšetkým so So-
vietskym sväzom.

Z vlastnej skúsenosti vieme, čo Soviet-
sky sväz znamenal v minulosti a akú
ohromnú pomoc nám poskytuje i dnes.
Sme presvedčení o tom, že budovanie šťa-
stia našich národov v Republike je úzko
spojené s láskou a odanosťou k SSSR. Sila
SSSR stojí dnes na čele mierového tábo-
ra ľudovodemokratických krajín, ako aj
pokrokových a mierumilovných ľudí ce-
lého sveta. S týmto táborom je osudové
spätá i budúcnosť a šťastie nášho národa.
Odsudzujeme preto titovskú zradu, zdra-
víme hrdinský kórejský ľud v jeho sláv-
nom boji za slobodu a nezávislosť (potlesk)
proti americkému imperializmu. Vieme,
že iba usilovnou prácou a verným plnením
úloh, daných našim socialistickým budo-
vaním, znamená skutkom prejaviť svoju
solidaritu a odhodlanie bojovať za sveto-
vý mier. Toto plne pochopili naší robotní-
ci v závodoch, ktorí prijímajú nové záväz-
ky, toto plne chápe náš roľník, usilujúci
o zvýšenie výrobnosti svojich rolí precho-
dom k socialistickým formám obrábania
pôdy.

Sme kováčmi svojho šťastia. Vzneše-
ným poslaním slovenských národných or-
gánov je vyriešiť podmienky, v ktorých by
bol náš ľud hmotne zabezpečený, politicky
uvedomelý, kultúrne vyspelý a šťastný.

Teda do boja, a do práce za šťastie náš-
ho ľudu!

Nech žije medzinárodná solidarita pra-
cujúcich celého sveta v boji za mier!

Nech žije Sovietsky sväz a učiteľ ná-
rodov súdruh Stalin! (Potlesk. ).

Nech žije naša milovaná Českosloven-
ská republika!

Nech žije jednota pracujúceho ľudu
Československa na čele s prezidentom Kle-
mentom Gottwaldom! (Potlesk. ).

19

16. zasadnutie SNR dňa 14. júla 1950.

Podpredseda Granatier:

Ďakujem pánu predsedovi Sboru pove-
reníkov za prednesené vyhlásenie.

Nasleduje štvrtý bod programu, kto-
rý je

rozprava o vyhlásení predsedu Sboru
povereníkov.

Oznamujem, že sa k rozprave prihlásili
páni poslanci Jozef F o r i n t, Dr. Jozef
K y s e l ý, Marek Smida, Pavol Pollák,
Fraňo K r á ľ, Ignác J a n č á r a pán pod-
predseda Slovenskej národnej rady Dr.
Ivan Rohaľ-Iľkiv.

Dávam slovo prvému rečníkovi, kto-
rým je pán poslanec Forint.

Poslanec Forint:

Slávna Slovenská národná rada!

Pán predseda Sboru povereníkov vo
svojom programovom vyhlásení sa zaobe-
ral o historickom boji pracujúceho ľudu
proti okupantom a zradcom.

Hovoril o hospodárskej situácii, ktorá
bola za I. Československej republiky.

Zaoberal sa industrializáciou Sloven-
ska, ktorou nastupuje Slovensko k socia-
listickej výstavbe.

Spomenul i to, že aký má vplyv slo-
venský priemysel na situáciu ťažkého
priemyslu v celej Československej repub-
like.

Súčasne spomenul zhubný vplyv bur-
žoázneho nacionalizmu na spriemyselnenie
Slovenska.

K týmto otázkam mám niekoľko po-
známok:

Jednou z najhlavnejších úloh našich
národných orgánov je i to, najmä Sloven-
skej národnej rady a Sboru povereníkov,
aby s otázkou industrializácie Slovenska
do široká a hlboká sa zaoberaly. Veď sprie-
myselnenie Slovenska je prvoradou otáz-
kou slovenských národných orgánov
i vzhľadom k tomu, že je otázkou celo-
štátnou.

Spriemyselnenie Slovenska je eminent-
ným záujmom vedúcej strany nášho slo-
venského Národného frontu, Komunistic-
kej strany Československa a Komunistic-
kej strany Slovenska, ktorá celou svojou
energiou a so všetkými svojimi silami sa
usiluje spriemyselnenie Slovenska posta-
viť na takú bázu, ktorá čím skôr odstrá-
ni veľké hospodárske a kultúrne roz-
diely medzi českými zemiami a Sloven-
skom. Slovenské národné orgány musia
čo najúčinnejšie pomáhať našej vedúcej
KSČ a jej bojovému oddielu KSS, aby in-
dustrializácia sa nestretávala s ťažkosťami,

ktoré by len hamovaly a odďaľovaly vývoj
do lepšej a radostnejšej budúcnosti slo-
venského pracujúceho ľudu.

Keď chceme na pôde Slovenskej národ-
nej rady hovoriť o spriemyselnení Sloven-
ska, nemôžeme si odpustiť, aby sme nespo-
menuli, že na Slovensku po prvej sveto-
vej vojne ostal akýsi priemysel, ale do
roku 1925 cestou českého kapitalizmu, po-
mocou medzinárodných spoločností, najmä
rima-muránskej spoločnosti, priemysel na
Slovensku bol zväčša odmontovaný, a to:
Zvolenská plechová továreň, Krompašské
huty v Hačave, v Likieri, v Chyžnej Vode,
Coburgové závody atď. Kapitalizmus
v Československej republike sa usiloval
zo Slovenska spraviť agrárnu základňu so
zaostalým ľudom, ktorý vie hrdlačiť, ťaž-
ko robiť, ale nevie politicky myslieť.

Takýto hospodársky stav nútil náš
pracujúci ľud k tomu, aby pokračoval vo
vycestovaní do iných kapitalistických štá-
tov, do Francie, Belgie, Argentíny, Bra-
zílie atď.

Industrializácia Slovenska bola život-
nou otázkou novej ľudovo-demokratickej
Republiky.

Predseda Komunistickej strany Sloven-
ska, súdruh Široký, už v roku 1937 na
banskobystrickom zasadnutí Ústredného
výboru programoval spriemyselnenie Slo-
venska a tým postavil spriemyselnenie
Slovenska nielen ako životnú otázku slo-
venských, ale aj českých robotníkov.

Košický vládny program, ktorého tvor-
com je prezident Republiky súdruh Kle-
ment Gottwald, vyzdvihuje spriemy-
selnenie Slovenska a tým odháňa večitú
biedu a zaostalosť zo Slovenska. Spriemy-
selnenie Slovenska sleduje veľký kultúrny
vzostup práve tých krajov, kde vládly:
povera, zaostalosť, klam, nenávisť a bieda.
Postupne vyrovnáva hospodársku a sociál-
nu úroveň Slovenska s úrovňou českých
krajín. Už počas dvojročného hospodár-
skeho plánu národný dôchodok stúpol na
Slovensku o 30%. Úkoly dvojročného hos-
podárskeho plánu boly na Slovensku spl-
nené za 18 mesiacov na 103. 8%. Zamest-
nanosť v priemysle stúpla v roku 1947/48
o 33. 500 pracovných síl. Prevezením stro-
jov z českého pohraničia Slovensko získalo
temer 24. 000 nových pracovných príleži-
tostí.

Pokračovanie spriemyselnenia Sloven-
ska sa nám ukazuje v roku 1949 ešte ra-
dostnejšie, keďže sme mohli pustiť do pre-
vádzky 14 nových závodov. V tomto roku
začne prevádzku ďalších 23 nových závo-