15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
27
sme reakciu z vlády, z parlamentu
a z dôležitých politických a hospodárskych
miest. Nezničili sme, pravda, všetkých ne-
priateľov nášho ľudovodemokratického re-
žimu. Časť reakcie ušla do zahraničia, aby
sa tam spojila s reakčným
imperializmom
a aby spoločne s domácou reakciou pre-
vádzala u nás rozvrat, sabotáže, špionáže.
Tomuto úsiliu so strany nepriateľských
elementov a záškodníkov dá sa.. úspešne
čeliť tak, že každý pracujúci človek bude
ostražitý voči záškodníctvu na. každom
pracovisku. Odhaľovanie nepriateľa nech
nie je iba povinnosťou bezpečnostných or-
gánov, ale každého statočného a poctivého
občana našej Republiky. Preto je potreb-
né viest každého nášho občana k ostraži-
tosti na svojom pracovnom úseku. Ne-
smieme sa nechať uspávať veľkými
úspechmi, musíme si uvedomiť, že nepria-
teľ u nás je a že ten nespí. Nepriateľ sa
snaží všemožne maskovať, aby sa, mu da-
rila rozvratnícka činnosť. V tejto práci
nevyberá prostriedky, a používa všetky
formy zločinnosti, len aby mohol páchať
škody, či v sektore verejnom, politickom
alebo v sektore hospodárskom. Nedostat-
kom v našom hospodárskom života naprí-
klad je tiež to, že niekedy venujeme malú
pozornosť týmto záškodníckym formám.
Venujeme mnohokrát pozornosť len roz-
voju hospodárskeho života, objavovaniu
lepších foriem práce, úderníkom a pritom
osadenstvo v závodoch neupozorňujeme
a nevychovávame k ostražitosti a bdelosti
voči nepriateľovi, ktorý tento rozvoj a
niektorú prácu úderníkov snaží sa zne-
možňovať. Z toho vidieť potrebu politickej
výchovy nášho pracujúceho ľudu a poli-
tickej výchovy kádrov, ktoré budú viesť
celé naše pracujúce kolektívy k zodpoved-
nejšej ochrane nášho spoločenského vlast-
níctva. Treba upozorňovať na všetky ne-
dostatky a závady na pracoviskách a
v úradoch, aj keď sa niekedy nezdajú mi-
moriadne vážne. K zničeniu veľkého diela
netreba mnoho záškodníkov. V podobnej
súvislosti súdruh Stalin hovorí: Aby
sa vystaval Dneprostoj, musely sa dosadiť
desaťtisíce robotníkov, aby sa vyhodil do
vzduchu, stačí azda niekoľko tuctov ľudí,
nič viac. Aby sa vo vojne vyhral boj, na
to je azda potrebné niekoľko sborov čer-
venoarmejov, ale aby sa zničila táto vý-
hra na fronte, na to treba len niekoľko
špiónov niekde v štábe armády alebo do-
konca divízie, ktorí odcudzia operačný
plán a predajú ho nepriateľovi. Aby sa
vybudoval veľký železničný most, na to
treba mnoho tisíc ľudí, ale aby sa vyhodil
do povetria, na to stačí niekoľko ľudí.
Znamená to teda, aby sme neupadli do ta-
kého stavu, že pre veľké budovateľské
úsilie nebudeme chcieť vidieť triednych
nepriateľov, ktorí sa snažia toto pracovné
úsilie zničiť.
Neostražitosť možno však pozoro-
vať nielen vo fabrikách, v závodoch,
na stavbách a podobne, ale mnohokrát i
na našich najzodpovednejších úradných
miestach. Tak napríklad vydávali sme do
nedávna rôzne publikácie a časopisy,
v ktorých sa vyzrádzaly výrobné tajom-
stvá o brannom potenciále štátu. Tieto
svoje publikácie predávali sme voľne na
knižnom trhu i na objednávku. Bolo ziste-
né, že si ich objednávaly vyslanectva
cudzích mocností i jednotlivci v zahraničí,
čím sa dostaly do rúk nepriateľa veľmi
podrobné údaje o stave nášho hospodár-
stva a priemyslu. Pri kontrole bezpečnost-
ných opatrení na jednom povereníctve
bolo zistené, že tajné plány boly uložené
v skrini, na ktorej vôbec neboly zámky,
takže tieto mohly byť veľmi snadno od-
cudzené. Prednosta plánovacieho oddele-
nia nevedel túto trestuhodnú nedbalosť
ničím odôvodniť. Na druhom našom pove-
reníctve bolo zistené, že operatívne odde-
lenie nemá kľúče ani na dverách, ani na
skriňách a taktiež ani na písacích stoloch,
takže spisy tajného rázu boly prístupné
každému, kto prišiel do kancelárie. Vedú-
ci úradník ospravedlňoval túto závadu
tým, že povereníctvo nemá dostatok tre-
zorov. Automatická centrála na Riaditeľ-
stve pôšt v Bratislave, ako aj centrála
diaľnopisná nie je chránená pred vstupom
nepovolaných osôb a na dverách bol iba
nápis: Vstup cudzím zakázaný. V Che-
mopole, účastinnej spoločnosti pre dovoz a
vývoz chemických výrobkov bolo ziste-
né, že sa nevenuje dostatočná pozor-
nosť úschove tajných spisov, lebo stoly
neboly vôbec opatrené kľúčmi, ba nie-
ktoré ani zámkami. Na ďalšom pove-
reníctve sú uložené tajné spisy iba
v obyčajných skriňách a sú nedosta-
točne zabezpečené pred odcudzením. Ve-
dúci oddelenia odôvodňoval tieto nedo-
statky tým, že povereníctvo nemá pan-
cierové skrine a ani trezoru. Vo všetkých
týchto prípadoch bola zjednaná náprava.
Okrem týchto trestuhodných prípadov ne-
dostatočnej ostražitosti veľmi často sa vy-
skytujú prípady otvorenej sabotáže, a to
nielen vo fabrikách, ale i v našom pôdo-
hospodárstve. Tak dňa 6. januára 1950 bol
28 15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
zatknutý v obci Veľká Ida, okres Košice,
Ondrej K r i ž á n e k, bývalý majiteľ veľ-
kostatku a od roku 1946 správca veľko-
statku, ktorý od svojho nastúpenia na uve-
denom veľkostatku rafinovaným spôsobom
vykonával rôzne sabotáže, ako mu to bolo
dokázané pri prehliadke, kde v ovsi, kto-
rým kŕmil všetok dobytok, mal namieša-
né na kúsky porezané sklo. Ovos dával
mlieť, kde sklo sa úplne na drobné kúsky
rozdrvilo a takto bolo podávané ako
krmivo dobytku, ktorý postupne hynul.
O Križánkovi sa ďalej zistilo, že ne-
dal na čas vymlátiť obilie, následkom čoho
toto vyklíčilo a pri vymlátení vyklíčené
zrno neodstránil, ale ho dal pomiešať do
ostatného obilia, čím sa aj toto stalo me-
nejcenným. Kŕmne ošípané na veľkostatku
nie sú dostatočne umiestené, ale takmer
pod holým nebom boly vystavené zime.
Nechal pomrznúť zemiaky, ktoré potom
dával ošípaným a tieto predčasne hynuly.
Toto je typický prípad, ako bývalý maji-
teľ-veľkostatkár, teraz správca veľko-
statku, prevádzal sabotáže a poškodzoval
naše zásobovanie.
Môžeme tu uviesť z roku 1949
i viac podobných prípadov. Jednou
z foriem tohto úporného triedneho boja,
ktorým snažia sa zbytky domácej a zahra-
ničnej reakcie rozvrátiť naše hospodár-
stvo, je rozkrádanie a ničenie nášho ná-
rodného vlastníctva. Priaznivé výsledky
nášho hospodárskeho budovania v prie-
mysle i poľnohospodárstve v roku 1949
znamenaly, že takzvaní veľkošmelinári bo-
li takmer vyničení, ale na druhej strane
narastajú nám noví nepriatelia z radov bý-
valých vykorisťovateľov, ktorí sa nevedia
zriecť bezpracných ziskov. Už v zárodkoch
musíme tieto zlodejské, lúpežnícke výči-
ny domácich reakčníkov a ich domácich
pomáhačov vyničiť. I v tomto smere mu-
síme sa každodenne učiť od nášho vzoru,
veľkého Sovietskeho sväzu a od jeho ne-
úprosného boja proti týmto záškodníkom.
I v tomto smere si musíme každodenne
pripomínať slová súdruha Stalina:
Každé lúpenie spoločenského vlastníctva,
nech už ide o vlastníctvo štátne alebo
družstevné a kolchozné, a chodiť oko-
lo podobných kontrarevolučných ne-
poriadkov znamená spoluzúčastňovať sa
na podkopávaní sovietskeho zriadenia,
ktoré spočíva na spoločenskom vlast-
níctve, ako na svojej základni. Z to-
ho vychádzala naša sovietska vláda,
keď vydala nedávno zákon o ochran-
ne spoločenského vlastníctva. Tento zákon
je základom revolučnej zákonnosti a po-
vinnosť čo najprísnejšie vykonávať tento
zákon je prvoradou povinnosťou každého
komunistu, každého robotníka a kolchoz-
níka.
V tejto súvislosti stačí, keď uvediem
z poslednej doby niekoľko prípadov. Po
februári 1948 bola uvalená firme Wag-
n e r, toho času Slovenské závody na čoko-
ládu a cukrovinky, národný podnik v Trna-
ve, národná správa. Wagner však osial i
naďalej zamestnaný v závode a závod vše-
možne sústavne poškodzoval. Tak naprí-
klad z peňazí národného podniku zakúpil
továrenské stroje v hodnote 350. 000 Kčs,
ktoré však nedal do podniku, ale ich
ukryl so špekulatívnymi úmyslami. Z pod-
niku vybral niekoľko stotisíc korún a udá-
val, že ich musí vrátiť niekoľkým verite-
ľom, ktorí mu vraj peniaze požičali ešte
pred uvalením národnej správy. Reakcia
sa neštíti prevádzať ani tie najpodlejšie
rozvratnícke akcie. Snaží sa zničiť nielen
náš spoločenský majetok, ale siaha i na
zdravie nášho pracujúceho ľudu. V po-
slednom čase sa naše bezpečnostné orgány
zaoberaly prípadom čierneho obchodova-
nia kodeinom, ktorý sa používa v rôznych
obmenách ako liek pre nemocných. Vedú-
ci výroby kodeinových solí v závode Hlo-
hovec, Tibor Červinka odcudzil zo zá-
vodu z kodeinovej izby, od ktorej mal kľú-
če, asi 50 kg kodeinu, ktorý rozpredával za
čierne ceny rôznym zákazníkom, jeden kg
za 16 až 18. 000 Kčs. Takto 30 kg kodeinu
rozpredal prostredníctvom lekárnika Teo-
dora P é č i h o, vedúceho výroby syrupov
v Slovakoparme, národný podnik v Hlo-
hovci, istému Pášovi z Tatranskej Lom-
nice, ktorý kodein predával ďalej do Poľ-
ska. Ďalších 20 kg kodeinu rozpredal via-
cerým lekárnikom. Takto odcudzil národ-
nému podniku Slovakoparma, národný
podnik v Hlohovci hodnotu, ktorá pred-
stavuje asi milión korún.
Aj v stavebnom sektore vyskytuje
sa rad nedostatkov, ktorých si treba
všímať, odhaľovať ich a zjednávať
nápravu. Túto povinnosť majú predo-
všetkým vedúci nášho stavebného sek-
toru. Že si aj niektorí vždy nepočínajú
dosť zodpovedne, svedčí prípad posled-
ných dní: československé stavebné zá-
vody, národný podnik, obvodová správa
pridruženej výroby v Bratislave, zakúpila
od družstva Mineralia v Bratislave elek-
trovodičský drôt v množstve asi za
2, 300 000. - Kčs za cenu 3, 200 000- Kčs,
pričom však neprihliadali ku kvalite ani
15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
29
na množstvo materiálu, čomu nasvedčuje
tá okolnosť, že pri dodaní elektrovodičské-
ho drôtu tento nebol vôbec odborníkmi
ani materiálnym referentom riadne pre-
vzatý čo do množstva a kvality. Obchod
bol uskutočnený na základe dohovoru
medzi zástupcami ČSSZ, elektrotechnic-
kým referentom Bardejovskýma zá-
stupcami družstva Mineralia Filovi-
čom a Samom, pričom sa menovaní
dohodli na vysokej provízií, ktorú si mali
rozdeliť po preplatení stavebným zá-
vodom za materiál. Firma Mineralia
spomenutý materiál zakúpila za 0. 57
Kčs za bežný meter od Sberu v Pra-
he a stavebným závodom vyúčtovala
tento materiál za 1. 50 Kčs, pričom
rozdiel si menovaní mali medzi se-
bou rozdeliť. Šťastným zákrokom bezpeč-
nostných orgánov nedošlo k tomu a pe-
niaze boly u zástupcov družstva Mineralia,
pripravené k vyplateniu provízie, bezpeč-
nostným orgánom zabavené. Zakúpený
materiál nedá sa použiť. Z toho vyplýva,
že niektorí vedúci stavebných závodov
nie sú si plne vedomí svojej zodpovednosti,
vyplývajúcej z ich postavenia, nakoľko
sú ochotní vždy a kedykoľvek podpísať a
dať súhlas k akýmkoľvek vysoko nehoráz-
nym sumám peňazí Bolo by potrebné, aby
vedenie stavebných závodov, respektíve
vedúci jednotlivých závodov v budúcnosti
takým zjavom predišli. Musí byť vopred
dodávka jednotlivého materiálu preskúša-
ná a ohodnotená odborníkom, čo sa však
u stavebných závodov dosiaľ dostatočne
neprevádzalo, čomu nasvedčuje aj uvede-
ný prípad.
Mnoho Škody je spôsobené nášmu
národnému hospodárstvu požiarmi. Po-
dľa Štatistiky z roku 1949 bolo požiarmi
spôsobené 198, 500. 000 Kčs škody. Z toho
v sektore súkromnom za 119. 800. 000 Kčs,
v sektore národnom za 73. 600 000 Kčs a
v sektore družstevnom za 5, 100 000 Kčs.
Požiare sú spôsobované jednak rôznymi
stavebnými a okurovacími závadami
elektroinštalačnými, vo veľkej väčšine
však nedbalosťou, podpaľačstvom a deťmi.
Ako prípad hrubej nedbalosti, neostraži-
tosti stačí uviesť niekoľko prípadov z po-
sledných dní. Dňa 18. januára 1950 vzni-
kol požiar v elektrotechnickej dielni na
stavbe Oravskej priehrady, ktorý zni-
čil tam sa nachádzajúce elektrické
motory, materiál a rôzne elektrické
súčiastky, nákladné auto, úzkokoľajné
lokomotívy, v garáži pre bagre 3
bagre. Celková škoda bola požiarom
spôsobená vo výške asi 9, 000. 000. - Kčs.
Ak sa niektoré stroje dajú ešte opraviť, je
možná, že škoda sa sníži na 5, 000. 000. -
Kčs. Požiar vznikol nesprávnym zaobchá-
dzaním s pilinovou pecou, do ktorej bolo
nakvapkané benzínu, aby sa piliny rých-
lejšie rozhorely. Benzín však zapríčinil vý-
buch pilinovej pece a rozsiahly požiar. Po-
žiar vznikol pravdepodobne z hrubej ned-
balosti. Dalo sa mu predísť pri najmenšej
zodpovednosti robotníkov, ktorí pracovali
u pilinovej pece. V tomto prípade ďalším
nedostatkom, pre ktorý sa požiar tak rých-
le rozšíril, bolo, že tam neboly po ruke ha-
siace prístroje, ktorými by sa bolo dalo po-
žiar uhasiť a že na Oravskej priehrade ne-
bola bezvadná motorová striekačka.
Dňa 9. februára 1950 vypukol požiar
v závode 29. augusta, národný podnik, zá-
vod v Liptovskom Svätom Mikuláši v gar-
biarmi, ktorým bola spôsobená škoda po-
dlá predbežného a dosial nepresného od-
hadu asi za 6, 000 000 Kčs. Požiar vznikol
podľa predbežného zistenia z toho dôvodu,
že závod bol daný do prevádzky bez pred-
chádzajúceho skontrolovania nedostatkov
a závad s hľadiska bezpečnostného. Požiar
vznikol tak, že vzplanula od komína dre-
vená hrada, nachádzajúca sa v jeho bez-
prostrednej blízkosti. Pri spozorovaní ohňa
nemohlo sa zvonku prikročiť k jeho loka-
lizácii ihneď aj z príčiny, že miestny do-
brovoľný hasičský sbor sa nemohol dostať
do závodu, leto brána bola uzamknutá
hrubou reťazou a len asi po 15 minútovej
námahe sa podarilo násilne otvoriť. Kľúč
od brány nebol nájdený a nočný strážnik
nevedel udať, kde sa tento nachádza. Z
tohto prípadu sa javí potreba sústavne
prevádzať kontrolu požiarne-bezpečnost-
ných opatrení v závodoch a zariadiť, aby
v prípade vzniknutého požiaru bolo možné
poskytnúť urýchlene hasičskú pomoc. Tak-
isto z hrubej nedbalosti vznikol požiar
v Považských strojárňach, národný podnik
v Dubnici nad Váhom, na stavbe hál no-
vej modelárne, ktorú stavbu prevádza
ČSSZ, závod »Konštruktíva«. Požiar vzni-
kol od koksákov, ktoré slúžily na ohrieva-
nie konštrukcie pripravenej k betonáži
a vyhrievanie už zabetónovaných plôch.
Betonovanie škrupín sa totiž prevádzalo
i za mrazu, k čomu bolo potrebné dosia-
hnuť určitej teploty, aby sa s betonovaním
mohlo započať. Zodpovední za vznik toho
požiaru sú v prvom rade vedúci stavby
a strojmajster, ktorí sa mali náležite po-
starať o dostatočné bezpečnostné protipo-
žiarne opatrenia, čo však menovaní si ne-
30 15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
kládli za prvoradú povinnosť, hoci mohli
predpokladať, že vznik požiaru za daných
okolností je možný. Z vyššie uvedených
vidieť, že protipožiarnym opatreniam treba
venovať väčšiu pozornosť ako doteraz. Tre-
ba v závodoch prevádzať často kontrolu
bezpečnostných opatrení, a to nielen for-
málne, ale veľmi svedomite a dôsledne.
Súčasne treba upraviť distribúciu hasiacich
prístrojov a motorových striekačiek tak,
aby boly uprednostňované v prvom rade
dôležité národné podniky, aby sa nestávalo,
že hasiace prístroje budú distribuovaná
na menej významné zapadlé dediny, kým
dôležité hospodárske objekty budú bez
akýchkoľvek hasiacich prostriedkov. Dnes
veľmi presne vedie sa štatistika požiarov,
z ktorej však vyplýva, že počet a rozsah
požiarov sa v tomto období nezmenšuje,
ale naopak, zväčšuje sa. Ako ukážku stačí
uviesť bilanciu požiarov za január 1949
a porovnať ju s bilanciou januára 1950.
V januári 1949 v súkromnom sektore
bolo 69 požiarov, približná výška škody
2, 782. 000 Kčs. V národnom sektore 9, vý-
ška 1, 474. 000 Kčs, v družstevnom 3, výska
8. 300 Kčs. Spolu v januári minulého roku
81 požiarov a škoda činila 4, 265. 830 Kčs.
V januári 1950 v súkromnom sektore bolo
70 požiarov, približná výška škody
5, 708. 000 Kčs, v národnom sektore bolo
požiarov miesto vlaňajších 9, 46 s približ-
nou výškou škody, ktorá bola vlani 11/2
milióna, 13, 890. 928 Kčs. V družstevnom
sektore miesto vlaňajších 3, 9 a miesto vla-
ňajších 8. 300 Kčs škody 1, 100. 000 Kčs.
Tedy spolu v januári 1950 mali sme 125
požiarov a škoda činila približne 20, 700. 633
Kčs. Vzrast o 400%.
Uviedol som viac prípadov rôznych
sabotáží, rozvratu, machinácií a prípa-
dov, kde vznikla škoda z nedbanlivosti.
Mnoho škôd je zapríčinené tiež tým,
že zodpovední funkcionári a úradníci,
niekedy aj na zodpovedných miestach, si
neuvedomujú dôvernú povahu práce, kto-
rú vykonávajú. Pri rôznych spoločenských
príležitostiach hovoria o nej pred nepovo-
lanými osobami, ktoré takýmto spôsobom
môžu získavať a odovzdávať nepriateľovi
veľmi cenné informácie či už z nášho po-
litického alebo hospodárskeho života. Tre-
ba viesť boj proti žvanivosti a uvedo-
movať ľudí o následkoch nezodpovedného
tárania. Nie je zriedkavý prípad, že o ve-
ciach, ktoré majú zostať utajené, hovorí sa
v rodine a príbuzní ich potom rozširujú
ďalej. Naša ostražitosť nech je zameraná
tiež na osoby, ktoré majú styk s cudzinca-
mi. Bolo by potrebné upozorňovať osoby
v dôležitých závodoch alebo na takých
miestach, kde sa nachádzajú dôverné spisy,
plány a podobné, aby sa vystríhaly od ne-
potrebných stykov s cudzincami a aby ob-
čania, ktorí o takýchto stykoch vedia, o-
známili to príslušným miestam. Mimoriad-
nej ostražitosti sa vyžaduje predovšetkým
pri vyberaní a pri kádrovaní ľudí na zod-
povedné miesta. V prípade nedôslednosti
takíto ľudia majú najviac možnosti po-
škodzovať budovateľské úsilie nášho ľudu
jednak tým, že majú možnosť priamo vo
svojich sektoroch prevádzať sabotáže a roz-
vrat a jednak, že majú možnosť podávať
nepriateľom veľmi cenné informácie. Nie-
kedy prichádzame na nedostatky ostražito-
sti pri kádrovaní osôb až vtedy, keď títo
už s plánmi vo vrecku opustili územie ČSR
a prihlásili sa u nepriateľských zpravodaj-
ských agentúr. Ako typické prípady posled-
ných dni stačí spomenúť prípad Lauš-
m a n n a, Trávnička, K o š t i a k a,
Iná. Stahlera a nebolo by núdze ani
o ďalších.
Ako účinne bojovať proti tomuto zá-
kernému záškodníctvu, ako ho účinne a
každodenne zdolávať? Predovšetkým mu-
síme sa učiť z histórie veľkého Sovietske-
ho sväzu, z jeho veľkých skúseností, ako
po neúprosnom triednom boji rozdrvil
zvyšky triedneho nepriateľa. Učiť sa na-
jmä z učenia súdruha Lenina a Stali-
n a, aby sme každodenne zvyšovali našu
ostražitosť a bdelosť. Musíme odhaľovať
každodenne nášho triedneho nepriateľa,
ako úhlavného škodcu celého pracujúce-
ho ľudu, ako nepriateľa nášho robotní-
ka, ale súčasne i nepriateľa malého a
stredného roľníka a pracujúceho inteli-
genta. Poukazovať na to, že títo záškodníci
a zradcovia prvej alebo druhej emigrácie
a ich domáci pomáhači sú predovšetkým
v službách anglo-amerického imperializmu,
že za judášsky groš zrádzajú pracujúci ľud,
že sú hlavnými pomáhačmi vojnových
štváčov a podpaľačov. Poukazovať na to, že
sú to zvyšky tých istých vykorisťovateľov,
ktorí sa za prvej Republiky spriahli s cu-
dzími kapitalistami a koristníkmi, odbúra-
vali náš priemysel v Krompachoch a inde,
dávali strieľať do pracujúceho ľudu v Sval-
jave, Krompachoch, Košútoch, v Trenčíne
a na Horehroní. Poukazovať, že v dobe
Mníchova spriahli sa s nacistickými vy-
vrheľmi, aby mohli zapredávať slovenského
robotníka, hnať slovenských pracujúcich
na válečné jatky a vykorisťovať našu zem.
Poukazovať na to, že kým pracujúci ľud
15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
31
Slovenska do chlapa nadšene buduje svoju
československú vlasť, zatiaľ oni špekulujú
na novú, tretiu vojnu. Právom hovoril sú-
druh prezident G o t t w a l d, že každý
poctivý Čechoslovák sa musí s hnusom od-
vrátiť od týchto zločincov. A práve preto
treba ich izolovať ako úhlavných nepriate-
ľov nášho pracujúceho ľudu. Treba každo-
denne odhaľoval metódy ich zločineckej
práce a oboznamovať každého statočného
a poctivého príslušníka pracujúcich s ich
záškodníckou prácou. Súdruh Stalin
v tejto súvislosti nás učí: »Musia sa urobiť
potrebné opatrenia, aby sa našim súdru-
hom - partajným i bezpartajným boľševi-
kom - dala možnosť soznámiť sa s cieľmi
a úlohami s praxou a technikou záškodní-
kov, s rozvratníckou špionážnou činnosťou
orgánov zahraničnej tajnej služby. Len
tak budeme vedieť účinne bojovať a zne-
škodňovať ich pokusy o rozvratníctvo.
Musíme denne prehlbovať a zvyšovať
politické uvedomenie, aby robotník ako
skutočný hospodár v závode, roľník
ako nezvratný vlastník na poli, úrad-
ník v úrade, pracujúci inteligent na
svojom pracovnom mieste považoval za
svoj vlastný záujem, za záujem svojich
detí a budúcich generácií zneškodňo-
vať tieto zločinné zámery. Práve tak ako
náš pracujúci človek už dnes s láskou po-
zerá na výsledky svojej budovateľskej
práce, musí nenávidieť tohto svojho úhlav-
ného nepriateľa. Musíme ďalej každodenne
zvyšovať ostražitosť, bdelosť a prevádzať
ju konkrétne do každodennej praxe, prejsť
od abstraktných upozorňovaní, poučiek ku
konkrétnym opatreniam a priamo na pra-
covisku uvedomovať si, že neplnenie alebo
nedbalé plnenie nášho hospodárskeho plá-
nu, nedbalé alebo zločinné obchádzanie
bezpečnostných opatrení je priamou po-
mocou triednemu nepriateľovi. A napokon
musíme sebakriticky a kriticky odhaľovať
všetky naše dosavádne nedostatky na tom-
to úseku triedneho boja a uvedomovať si,
ako nám to výrazne povedal pred niekoľ-
kými dňami ministerský predseda Bulhar-
skej republiky súdruh Červenkov, že
triedny boj nebude slabší a že nemôžeme
na rozdiel od Sovietskeho sväzu dôjsť k so-
cializmu bez proletárskej diktatúry, bez
otrasov, len organickou silou množstva a
postupného hromadenia našich úspechov.
A práve tak, ako naši poslanci Slovenskej
národnej rady, ako skutoční zástupcovia
pracujúceho ľudu Slovenska, priebehom
tejto diskusie s vedomým plnej zodpoved-
nosti, preniknutí hrdinským úsilím nášho
pracujúceho ľudu a nezlomnou vierou
vyhlásili, že budovateľské dielo určené
našou päťročnicou víťazne dokončíme, prá-
ve tak sme plne presvedčení, že pra-
cujúci ľud Československa, pracujúci ľud
Slovenska, vedený robotníckou triedou
na čele so slávnou KSČ, vedený súdruhom
prezidentom Gottwaldom, usmerňo-
vaný súdruhom Vilom Širokým na-
pokon víťazne rozdrví zvyšky domácej
i zahraničnej kapitalistickej reakcie. (Po-
tlesk. )
Podpredseda Granatier:
Dávam slovo pánu poslancovi Ondrejo-
vi Labanskému.
Poslanec Labanský:
Slávna Slovenská národná rada!
Len v krátkosti chcem sa dotknúť ex-
pozé pána povereníka zdravotníctva Po-
l á k a, ktoré predniesol v pléne Sloven-
skej národnej rady 16. decembra minulého
roku.
Keď sa pred dvoma rokmi chýlila zima
na odpočinok a nová jar ukazovala už
svoje prvé príznaky, prišla ešte jedna jar,
jar pre celý náš národ, ktorá razom rozlo-
mila reťaze rozličných obmedzení slobod-
ného rozvoja našich národov. Bola to jar,
ktorú nám priniesol február 1948, kedy
bolo definitívne skoncované s nám nepraj-
nými živlami a na prestol národa sa do-
stala jeho najrevolučnejšia, ale aj najaktív-
nejšia složka, robotnícka triedi. Mnohí sa
vtedy škodoradostne usmievali a predpo-
vedali skorý pád ľudovodemokratickej re-
publike, lebo sa spoliehali na rozličné vnú-
torné i vonkajšie okolnosti, ktorých pria-
mym následkom bude rozpad nového
systému a opätovné nastolenie kapitalizmu.
Všetci títo ľudia sa hanebne sklamali.
Február priniesol víťazstvo robotníckej
triedy a robotnícka trieda priviedla k ví-
ťazstvu pravdu v našej vlasti. Oslobodený
a znovuzrodený národ sa dal do výstavby
svojej vlasti s plnou vehemenciou, aby tak
čím skôr dohonil to. čo bolo zameškané
vinou kapitalistov, ktorí úmyselne a ve-
dome hamovali rozvoj našich národov.
A tak celkom reálne a bez akýchkoľvek
okolkov môžeme so spokojným svedomím
vyhlásiť, že februárové víťazstvo prinieslo
Slovákom a Čechom skutočnú slobodu, o
ktorej sa v minulosti síce veľa hovorilo,
ale v praxi uplatňovaná bola veľmi málo.
Keď sa robotnícka trieda, vedená pevným
a jasným programom Komunistickej stra-
32 15, zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
ny Slovenska, ujala vlády v štáte, nastal
veľký obrat aj v živote nášho národa.
Minulosť nám jasne ukázala, že sta-
rostlivosť o zdravie pracujúceho ľudu nie-
len že nebola dostatočná, ale bola priamo
protiľudová. Mohli by sme povedať, že
množstvo opatery bolo priamo úmerné
množstvu peňazí, ktoré mohol chorý dať
za poskytnutú liečebnú starostlivosť. Ten,
kto nemal dosť hmotných prostriedkov,
nemal nádej na riadne liečenie, na staro-
stlivú opateru, na odbornosť, na špeciálne
lieky, na kúpele a tak ďalej. Tento stav
mohol jestvovať len dovtedy, kým sa sprá-
va štátu nedostala do rúk pracujúcich,
ktorí urobili v tomto smere náležitú a dá-
vno očakávanú nápravu. Naše zdravotní-
ctvo už nie sú prázdne slová alebo frázy,
s ktorými by sme sami sebe sypali piesok
do očí. Je to dlhý rad hmatateľných a vi-
diteľných dôkazov, sú to stovky a tisícky
vyliečených ľudí, sú to desaťtisíce pracu-
júcich, ktorí uprostred krásnej prírody
trávia svoju dovolenku a tak sbierajú sily
do ďalšej práce, ktorí môžu tieto slová po-
tvrdiť a dokázať. Všetci títo ľudia, ktorým
vláda pomocou svojich liečebných ustano-
vizní vracia zdravie, sú živými svedkami
ohromného prerodu, ktorý nastal vtedy,
keď bola vláda vyrvatá z rúk vykorisťo-
vateľov a daná do rúk pracujúcej triedy.
Vláda a zdravotná správa nášho štátu vy-
naložily veľké úsilie, aby odčinily krivdy,
ktoré boly v sektore zdravotníctva doteraz
a v minulosti páchané. Že táto starostlivosť
prináša dobré ovocie, toho dôkazom sú
mnohé štatistiky, ktoré dosvedčujú, že
nové cesty nášho zdravotníctva sú správne
a preto štátna zdravotná správa snaží sa
zapojiť všetky tieto složky plným temnom
do nášho hlavného úsilia plnenia Päťroč-
ného budovateľského plánu.
Slávna Slovenská národná rada!
Dovoľte mi, aby som aspoň v krátkosti
spomenul niektoré zákony, ktoré sa týka-
jú zdravotnej služby a ktoré ako priamy
dôsledok februára 1948 umožňujú dôklad-
nejšiu starostlivosť o zdravie občianstva.
Je to predovšetkým zákon č. 49/1947
Sbierky o poradenskej zdravotnej starost-
livosti, zameranej na preventívnu ochra-
nu zdravia širokých vrstiev ľudu. Už sa-
motný názov ukazuje, že sa tu jedná o čo
najväčšie množstvo ľudí. Podľa tohto zá-
kona sa prevádza starostlivosť poradenská,
pomocou ktorej sa má predísť takým cho-
robám, ktorých zanedbanie môže mať váž-
nejšie následky. Výkonnými organmi
tohto zákona sú ústavy národného zdra-
via a ich. poradenské složky, ktorých sieť
je dostatočne organizovaná vo všetkých
okresoch nášho štátu. V týchto ústavoch
lekári poskytujú poradu záujemcom širo-
kých más pracujúceho ľudu. Je jasné, že
ústavy národného zdravia musely a musia
prejsť ešte určitými stupňami vývoja, po-
kiaľ budú môcť plniť dobre svoje posla-
nie. Veď tu sme začali s čímsi novým, čo
potrebuje špeciálne školených ľudí a na
ich vyškolenie je treba určitý čas. No, už
doterajšie skúsenosti ukazujú, že ústavy
národného zdravia plnia dobre svoje po-
slanie a že preventívna ochránia pracujú-
cich, ktorá je ich vlastným poslaním, bola
veľmi potrebná. Lekári a odborne školený
personál svojimi radami rozširujú medzi
širokými vrstvami nášho pracujúceho ľu-
du znalosť najzákladnejších problémov
starostlivosti o zdravie. Až sa ústavy ná-
rodného zdravia vžijú a naši ľudia sa na-
učia pravidelne ich navštevovať, bude
možné zabrániť mnohým vážnym, často
i epidemickým chorobám, ktoré sa rozši-
rujú vo veľmi mnohých prípadoch z ne-
znalosti predbežnej - preventívnej ochra-
ny zdravia. Keď práve počína sjednocova-
nie zdravotníckych inštitúcií v okresoch,
aby sme sa vyhli plytvaniu peňazí, leká-
rov a nástrojov medzi štátnou zdravotnou
správou a národnou poisťovňou, možno to
len vítať a vidieť v tom prvé lastovičky
jednotnej zdravotnej služby a tým aj do-
brý nástroj pre ľud.
Treba mi zvlášť pripomenúť, že obliga-
tórne a fakultatívne složky poradenskej
zdravotnej starostlivosti sú nepostrádateľ-
nými zdravotníckymi zariadeniami pri vy-
konávaní ochranných opatrení proti tu-
berkulóze, v boji proti infekčným choro-
bám, pri zubnej starostlivosti a v úsilí
štátnej zdravotnej správy snížiť dojčen-
skú úmrtnosť a zvýšiť natalitu. Kvôli za-
ujímavosti dovolím si uviesť niekoľko
markantných prípadov, ktoré mám naj-
bližšie. V rámci boja proti dojčenskej
úmrtnosti usporiadaly ústavy národného
zdravia niekoľko prednášok bez filmov a
menší počet s filmovým premietaním. Na
sklonku roku 1949 Ústav národného zdra-
via v Košiciach usporiadal výstavku
o správnej opatere dojčiat, ktorá sa tešila
veľkému záujmu z radov pracujúcej po-
spolitosti. Hygienické zásady pre tehotné
ženy a pre opateru detí propagovaly ústa-
vy národného zdravia s propagačnými pla-
kátmi a práve tak propagovaly aj ochranu
proti nákaze týfom.