15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
21
žok, vedenie denníka a tak ďalej. Lekár
nech má na starosti s písomnej stránky
len písanie receptu a nijakú inú admini-
stratívnu prácu. Dnešné Povereníctvo
zdravotníctva má 15 lekárov v ústredí a
podľa návrhu potrebuje ešte 10 nových,
čo spolu tvorí 25 lekárov. Bolo by hrie-
chom na dnešný stav, keď taký veľký po-
čet lekárov koná v ústredných orgánoch
viac-menej administratívnu službu a lie-
čebnej praxe sa nezúčastňujú.
Poriadková služba v ústredných zdra-
votných úradoch je veľmi potrebná, ale
zdá sa, že aj tu je predimenzovanosť.
V záujme verejno-zdravotnej služby musí
sa prikročiť k správnemu a spravodlivé-
mu rozmiesteniu lekárov. V štátnych ne-
mocniciach je veľa sekundárnych lekárov,
ktorí už viacej rokov majú za sebou špe-
cializáciu, ale preto, že v nemocnici majú
byty a stravu, nechcú ísť na vidiek. Star-
ších sekundárnych lekárov, ktorí sa špe-
cializujú na odbornosť, s ktorou v budúc-
nosti nemajú tak varného výhľadu (naprí-
klad, chirurgia), treba premiestiť tiež do
praxe.
Na klinikách máme pomerne dosť asi-
stentov, budúcich nádejných vedeckých
pracovníkov, z ktorých len malá čiastka
plní toto svoje vedecké poslanie - teda
i v tomto prípade treba účelne otázku
premiestenia riešiť. Podľa dohody medzi
Ministerstvom zdravotníctva a Povereníc-
tvom zdravotníctva má sa na Slovensko
presunúť z českých krajín v prvej etape
pre rok 1949 100 lekárov. Z týchto došlo
doteraz na Slovensko 92 mladých leká-
rov, ktorí sú práve po promócii. Títo leká-
ri boli z hlavnej časti umiestení v štát-
nych liečebných ústavoch, v Ústrednej
národnej poisťovni na Slovensku. Títo le-
kári majú tvoriť personálnu náhradu
v štátnych nemocniciach a v ošetrovacích
ústavoch za brigádnikov starších, sekun-
dárnych lekárov, ktorí pôjdu na prázdne
zdravotné obvody na jednoročnú brigádu.
Akcia jednoročných- brigád mala byť za-
čatá 1. februára 1950. Doteraz boli pre-
disponovaní 3 lekári. Bude potrebné pri-
pomenúť Povereníctvu zdravotníctva, aby
túto tak naliehavú otázku presunu riešilo
čim skôr, aby to neostalo len programom
a sľubom.
Z príležitosti tejto rozpravy v mene
Revolučného odborového hnutia na adre-
su našich svedomitých lekárov musím
konštatovať, že jednotlivé udalosti nás nú-
tia k tomu, aby nastala užšia spolupráca
lekárov s odborovou organizáciou a aby
jednotlivé nepríčetné indivíduá ako pa-
cienti neinzultovaly náš zdravotný perso-
nál. Mám na mysli prípad v Trnave,
Handlovej i v Bratislave. Prípad nesluš-
ného, agresívneho a grobianskeho chova-
nia pacienta treba hlásiť na sväz zdravot-
nej a sociálnej služby u Slovenskej odboro-
vej rady. Dúfajme, že naši lekári nedajú
príčinu k nemiestnym výstupom.
V Československu v jednotlivých zá-
vodoch sa zriaďujú nočné sanatória, ktoré
budú slúžiť ako preventívne liečby robot-
níkov a zamestnancov, pravda, za prispe-
nia závodov a Revolučného odborového
hnutia. Na Slovensku takéto nočné sana-
tória zavádzame v Bratislave-Dynamitke,
Považskej Bystrici a v Rybárpoli. Závod-
ný lekár bude mať lekársky dozor, okrem
toho tu musia byť kvalifikované stredné
zdravotné sily. Treba konštatovať, zo
priemysel neplánoval tieto nočné sanató-
ria vo svojich investičných plánoch a pre-
to ani pán povereník vo svojom expozé
ani letmo nehovoril o nočných sanatóriách
v závodoch. Táto skutočnosť robí nám veľ-
ké ťažkosti a preto musíme obsadzovať
staré nevyhovujúce budovy a tieto adap-
tovať. Pre nové priemyselné strediská ako
Bučina vo Zvolene, ČKD v Turčianskom
Svätom Martine a tak ďalej, kde nastáva
koncentrácia pracujúcich na určitej pra-
covnej ploche, vyžaduje sa úmerné zvý-
šenie koncentrácie zdravotníckych Starost-
livostí.
Slovensko sa mení z agrárnej krajiny
na priemyslovú, preto je potrebné položiť
seriózne základy pracovného lekárstva. aby
sa zvládly úlohy našou výstavbou Madone.
Slávna Slovenská národná rada, ešte
si dovolím prehovoriť aj o platových otáz-
kach zamestnancov zdravotné služby,
najmä lekárov, keďže táto otázka tesne
súvisí s konaním lekárskych povinností
ako aj s premiesťovaním lekárov na vidiek,
do ťažšieho terénu. Veľká disparita platov
vyššieho a stredného zdravotného kádru
pracujúcich na rôznych úsekoch verejné-
ho zdravotníctva. ako u štátnej zdravotnej
správy, u riaditeľstva štátnych kúpeľov
v pracovnom lekárstve alebo u Národnej
poisťovne, ruší dobrú pracovnú morálku a
napomáha fluktuácii nie za účelom liečeb-
nej praxe, ale za vyššou odmenou. Vedľa
základného platu pre lekárov na vidieku
má byť vyšší lekársky prídavok, ktorý od-
škodní lekára za namáhavosť v ťažkom
teréne a pri väčších nedostatkoch pomoc-
ných zdravotníckych zariadení.
22 15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
Vo svojom expozé sa pán povereník
zdravotníctva zmienil o veľkej premene,
ktorá nastáva v našom kúpeľníctve. Toto
sláva sa nástrojom zdravotnej politiky.
Je pravda, že kúpeľné zariadenia majú
predovšetkým slúžiť pracujúcim. Je však
opätovne potrebné pripomenúť, že aj v na-
šich štátnych kúpeľoch treba mnoho
zmeniť a najmä prevychovať existujúci
kúpeľný personál, poťažne, ak by sa pre-
vychová neukázala dosť účinným pro-
striedkom, previesť príslušné zmeny. Pre-
dovšetkým
treba zaistiť, aby už v tejto
kúpeľnej sezóne v roku 1950 vymizol z na-
šich kúpeľov starý zlozvyk z doby kapi-
talizmu: prijímať, čo je ešte horšie, priamo
vymáhať prepitné za svoju riadne zaplate-
nú prácu.
Toto platí aj pre naše nemocnice -
česť výnimkám. Zvlášť treba upozorniť
na zdravotný personál, ktorý nevie akosi
vytvoriť ten potrebný dobrý pomer k ne-
mocným.
Uvediem tu jednu veľkú snaživosť v lie-
čení: keď nemocničný lekár predpísal mla-
dé kurča nemocnému, personál doniesol
tvrdé vajce. Pravda, vajce, to je mladšie
ako mladé kurča.
Je ešte jedna otázka, o ktorej by som
rád povedal niekoľko slov. Je to otázka
diétneho stravovania pracujúcich. Diétne
stravovanie pracujúcich je jednou zo zá-
kladných otázok starostlivosti o zdravie.
V Sovietskom sväze patrí práve tak ako
starostlivosť o profylaxiu a rekreáciu me-
dzi významné úlohy odborového hnutia.
Musíme rozšíriť sieť diétnych jedální,
v ktorých pracujúci dostanú dobrú a lacnú
diétnu stravu. Z diétneho stravovania mu-
sia byť vylúčené všetky ziskové motívy.
Pán povereník zdravotníctva svoje ex-
pozé končil aj zameraním na záväzky, vy-
plývajúce z usnesení II. všeodborového
sjazdu. Popritom na Slovensku máme
ešte veľavýznamne životné otázky sprie-
myselnenia Slovenska, čo iste zvyšuje zá-
važnosť- pracovníkov na zdravotníckom
poli voči robotníckej triede pre výstavbu
socializmu i v zdravotníckom sektore.
Pán povereník ilustroval stav, ktorý
bol tu zanechaný bývalými režimami, ba
i pomermi do februárového víťazstva. Ďa-
lej bilancoval vykonanú prácu od febru-
árového víťazstva, čo bolo v silách štátnej
zdravotnej správy a apeloval i na masové
organizácie, konkrétne i na Revolučné od-
borové hnutie, aby zintenzívňovalo svoju
priekopnícku uvedomovaciu prácu v ra-
doch zdravotníckych pracovníkov. Revo-
lučné odborové hnutie i cestou sväzu zdra-
votnej a sociálnej služby vplýva na uve-
domovaciu akciu
Sovietsky sväz nech je príkladom, lebo
on už vytvoril skutočnú socialistickú zdra-
votnú starostlivosť o pracujúcich. Náš bo-
hato priemyselný Štát musí byť nasledova-
ťeľom tohto veľkého socialistického vývoja.
U nás na Slovensku doháňajme tempom
priekopníka, aby naše susedstvo so Soviet-
skym sväzom ukázalo v krátkej dobe bo-
haté výsledky vo verejno-zdravotnej sta-
rostlivosti.
K záveru chcem ešte konštatovať, že
pri uvedomení si závažnosti poslania zdra-
votnej služby, ďalej pri sebakritike našich
zodpovedných orgánov a pri akčnosti prí-
slušných rezortov koncom nášho Päťroč-
ného plánu bilancia Povereníctva zdravot-
níctva po všetkých stránkach zdravia náš-
ho ľudu bude ďaleko viac potešiteľná.
Želajme si všetci veľké úspechy na
ceste k socialistickej zdravotnej výstavbe
a starostlivosti o náš pracujúci ľud v na-
šej ľudovodemokratickej Republike. (Po-
tlesk. )
Podpredseda Kubáč:
Dávam slovo pánu poslancovi Smi-
dovi.
Poslanec Smida:
Slávna Slovenská národná rada!
Keď mám prehovoriť k expozé pove-
reníka-predsedu Slovenského plánovacie-
ho úradu Dr. Bránika, dovoľte mi, aby
som sa z tohto miesta zmienil o výstavbe
jednotných roľníckych družstiev na Slo-
vensku. Pôdohospodárska výroba sa líši
od všetkých ostatných druhov výroby ce-
lým radom podstatných zvláštností, ako je
napríklad časové rozpätie medzi obdobím
výrobným a pracovným u obilia alebo eš-
te väčšie toto rozpätie v živočíšnej výro-
be. Zvýšiť výrobnosť na našej dedine, tak
zaostalej, aká bola za kapitalistického zria-
denia, závisí aj od toho, ako sa máme or-
ganizačne uberať. A tu nám je príkladom
roľník - družstevník.
Je pravdou, že takmer za rok činnosti
za pomoci všetkých složiek, najmä výdat-
nej pomoci našej vlády a našej rodnej
strany, dosiahli naši roľníci-družstevníci
dosť pekných výsledkov, napriek tomu, že
reakcia robila rôzne ťažkosti a intrigánstva,
zastrašovala našich drobných a stredných
15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
23
roľníkov, siala medzi nich nenávisť a šla
až tak ďaleko, že začala zneužívať dema-
gogicky i prírodné podmienky, zneužívať
suchotu. Známy pučista Dr. Z e n k l vte-
dy hovoril: »Čím horšie, tým lepšie pre
nás!« Myslel tým pre kapitalistov. Najmä
na Slovensku, ako včera tu už správne
spomenul minister Dr. Dolanský, vy-
stihovali ten najslabší článok a zneuží-
vali city nábožného ľudu slovenského.
No, nepodarily sa im tieto všetky intri-
gy. Slovenský malý a stredný roľník po-
chopil, kde je jeho miesto a dal sa na
cestu jednotných roľníckych družstiev.
Odrazil útoky a demagogické táranie i Ve-
rolinovcov, ktorí tuná tak fingovali zja-
venie vraj »Šišovskej Panny Márie«, Pan-
ny Márie v Levoči. V Lučenci dokonca mal
byť už podľa ich receptu koniec sveta. A
suchotu že vraj zapríčinilo, že na čele vlá-
dy vtedy stál terajší náš milovaný súdruh
prezident Gottwald. Pravda je, že sme
mali ťažkosti, ale tieto ťažkosti sme preko-
nali, ako som už spomenul, za spolupráce
všetkých a najmä za výdatnej pomoci zo
Sväzu sovietskych socialistických repub-
lík. Práve tak sme my mohli argumento-
vať, že v Čechách pršalo viac preto, že tam
na čele vlády stál súdruh Gottwalda
na Slovensku »najväčší demokrat L e t t-
r i c h«, alebo že vtedy mali vo Sväze so-
vietskych socialistických republík o 58%
lepšiu úrodu, ako mal najväčší takzvaný
veriaci katolík v Taliansku. Túto moc a
tieto úmysly angloamerických agentov,
ktorí sa pokúšali i u nás urobiť roz-
vrat za trimiliardové judášske doláre,
podobne ako v Grécku alebo v Cí-
ne, sme odrazili za pomoci všetkých slo-
žiek. Dnes každý statočný roľník, najmä
malý a stredný roľník vie, že naším spo-
jencom je i Pán Boh, že nie je za vojnu,
ale za mier. On je s nami teda a na prav-
divosť tohto mohli by sme tiež povedať, že
len čo sme sa zbavili panskej reakcie,
krvelačných zibrinovských fiškálov, ktorí
majú na svedomí životy slovenského po-
vozníka a jeho krv majú ešte i dnes na
svojich katovských rukách, a ktorí pod
hrozbou a strachom z ľudu ako agenti
cudzích mocnosti utiekli, začalo nám pršať
viac, ba dokonca dnes máme i viacej sne-
hu, aby na slovenskej brázde vyrástol nový
život. A na dedine na podklade vedeckého
bádania marx-leninizmu, slávnych vedcov
pôdohospodárskej vedy Mičurina a Lisen-
ku, dnes náš nový roľník - družstevník za-
chycuje túto vlahu, novým spôsobom zú-
rodňuje pôdu a vedie slovenskú dedinu
cestou jednotných roľníckych družstiev
k lepšiemu zajtrajšku. Dnes už bez škrie-
pok a bez sprostých argumentácií Zenk-
lovcov a Lettrichovcov náš roľ-
ník spokojne pracuje, lebo vie, že na čele
jeho vlády a na čele Republiky stojí jeho
starý priateľ, známy a dobrý učiteľ, súdruh
Klement Gottwald. Vie, že ho vedú
ľudia, osvedčení z minulosti, ktorí nielen
slovami, ale aj skutkami pomáhajú nášmu
drobnému a strednému roľníkovi, najmä
cestou jednotných roľníckych družstiev.
Všetky snahy reakcie boly zlomené a náš
roľník - družstevník chce plniť od »a« až
po »z« úlohy vyplývajúca z plnenia Päť-
ročného plánu. Toho dôkazom, ako to už
z toho miesta bolo konštatované povere-
níkom Falťanom a povereníkom vý-
živy, je vydarené podpisovanie kontraktá-
cií a ďalej starostlivé prípravy na jarné
práce.
Každý náš malý a stredný roľník, najmä
družstevník si všíma tak vzácnej pomoci,
aká mu bola poskytnutá dodnes a dnes prá-
ve uvedomuje si úlohy, vyplývajúce z vy-
hlásenia vlády z 24. -ho minulého mesiaca,
riadi sa podľa toho a pripravuje sa s chu-
ťou na jarné práce. Dôkazom toho je, že
tento plán vládneho usnesenia je dnes na
našich členských schôdzkach jednotných
roľníckych družstiev čítaný i študovaný a
robia sa podľa neho uzávery na prípravu
k jarným prácam. A to je, či sú v poriad-
ku stroje, príprava umelých a maštaľných
hnojív, podpisovanie a najmä vypracová-
vanie krátkodobých alebo dlhodobých
smlúv so štátnymi strojovými stanicami
a rozdelenie prác JRD na štyri štvrte roka.
A potom ešte celoročný plán zvlášť. Vý-
sledky sú i preto radostné, že vôľa a chuť
plniť úlohy vyhlásené našou vládou v Päť-
ročnom pláne v poľnohospodárskom sek-
tore je dnes podložená materiálnou zá-
kladňou, najmä v družstevníckom sek-
tore, čoho dôkazom je to, že náš malý
a stredný roľník, ako som už spomenul,
sa dnes školí, vzdeláva v rôznych dlho-
dobých a krátkodobých kurzoch. Roľník,
voľakedy cupkajúci za pluhom ťahaným
v jarme zapriahnutou jednou kravičkou,
dnes už je iným roľníkom, sedia-
cim na traktore, pískajúcim si svoju pes-
ničku. S radosťou brázdi slovenskú zem.
Taktiež i naša roľnícka mládež dáva
impulz vyššej výrobe tým, že pomáha už
priamo - ako v Strekove, Želovciach a
v iných obciach - vysadzovaním ovoc-
ných stromkov popri všetkých vicinál-
nych cestách, alebo pomáha vypracovať
24 15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
pracovný a finančný plán, aby sa tak-
to zvýšila výrobnosť na našej dedine.
I naše roľnícke ženy- družstevnice neza-
ostávajú a vedia, čo pre ne znamená vy-
orávač zemiakov, ktorý nahradzuje pri-
mitívny spôsob okopávania alebo sadenia
zemiakov, repy motykou a tak ďalej. Dnes
rolnička žena - družstevnica nemusí sa
od rána až do neskorého večera hrbiť
do umorenia, nahradí ju dnes vyorávač
zemiakov a rôzne piecky, ktoré sú pomo-
cou traktora ťahané. Tieto ženy sa dnes
začínajú pomaly, cestou ľudovo-umelecké-
ho priemyslu na Slovensku odčerpávať od
pôdy a už chápu, aký význam má mecha-
nizácia pôdohospodárstva. Zapínajú nám
robiť krajky, obrusy, z čoho budú dobré
devízy pre našu Republiku. Nahrádzajú
tiež aj manufaktúrny spôsob domácej vý-
roby tým, že ktoré sú uvedomelejšie druž-
stevnice, idú do práce s vyššou výrobnou
formou, ako je to v Slovene, Rybárpoli,
Opaltovej a inde. Tam v mnohých prípa-
doch docielia ešte vyššieho zárobku, ako
ich manželia.
Áno, takýto stav nás oprávňuje k to-
mu, aby sme s plným optimizmom hľa-
deli do budúcna a aby sme povedali,
že len jednotné roľnícke družstvá sú
povolané k tomu, aby mohly orga-
nizovať spoločnú prácu a ňou docieliť vyš-
šej žiadúcej produktivity v slovenskom
poľnohospodárstve za pomoci štátnych ma-
jetkov, štátnych strojových staníc, ktoré
sú výdatnom pomocníkom nášmu druž-
stevníctvu na dedine. Len jednotné rol-
ničke družstvá sú nám zárukou, že sa pre-
vedú základné zmeny v štruktúre všetkej
poľnohospodárskej výroby. Tiež len cestou
ich a štátnych majetkov sa môže previesť
ešte vyšší presun výroby rastlinnej na vý-
robu živočíšnu, rozšíri sa krmovinová zá-
kladňa, ako to už spomínal povereník Dr.
Falťan. Len JRD, štátne majetky a
štátne strojové stanice zaistia výživu
nášho pracujúceho ľudu dodávaním vý-
robkov rastlinných a živočíšnych, po-
trebných pre náš priemysel. Jednotné
roľnícke družstvá sú povolané na to, aby
za pomoci štátnych majetkov a štátnych
strojových staníc a všetkých malých a
stredných roľníkov na Slovensku vyrov-
naly životnú disparitu medzi mestom a de-
dinou. Ony za pomoci spomenutých slo-
žiek a výdatnej pomoci vlády a našej mi-
lovanej strany, ako aj veľkých skúseností
a poznatkov, ktoré sme si nadobudli pri
zájazde roľníckej našej delegácie do So-
vietskeho sväzu, pomôžu splniť úlohy náš-
ho poľnohospodárstva, vyplývajúce z Päť-
ročného plánu, ako ich tu včera predostrel
povereník - predseda Slovenského pláno-
vacieho úradu. Pomôžu zvýšiť výnos pô-
dy, tak rozkúskovanej na mnohé parcelky,
a zvýšiť úžitkovosť dobytka.
Len názornou prácou a presviedča-
ním dospeli naši roľníci-družstevníci
k takýmto výsledkom. Robíme exkurzie
po rôznych našich vzorných družsvách,
z ktorých si naši malí a strední roľ-
níci odnášajú dobrú mienku a cenné
skúsenosti, držia sa ich a aký spô-
sob organizačných prác je zachytený
v tejto obci, prenášajú ho i do svojich
vlastných obcí. Jasne vidieť, že len do-
cielenou spoločnou organizovanou prá-
cou môžeme dosiahnuť lepších výsledkov.
Nebude sa roľník báť už viac nikdy, na-
jmä nie družstevník, že mu niekto má
vziať pôdu, lebo táto patrí tomu, ako to náš
minister Július Ďuriš už dávno bol
povedal, kto na nej pracuje a nie tomu,
kto po nej len špacíruje. I zákon prírody
tak káže, že nikto neprišiel na. tento
svet s hrčou zlata, tedy ani veľkostat-
kár - dedinský boháč, ale ani na dru-
hý svet si ju nezoberie. Všetko to pone-
chá tu, aby naše pokolenie žilo radostnej-
šie, bez biedy, vojen a aby z našej krajiny
sa stala krajina skutočného domova, ale
nie domova Zibrínovcov, Zenk-
lovcov a kadejakých, trvalých emi-
grantov. Za touto biedou slovenského
človeka v minulosti, ktorý bol hnaný
žitia nevôľou hľadať si chlebík v Ame-
rike, Kanade, Belgii, Francii a inde,
položil náš slovenský malý a stredný roľ-
ník bodku, lebo Slovensko sa spriemysel-
ňuje. Položil bodku za týmto smutným
zjavom i za podobnými zjavmi, aké pozná
i dnes americký farmár, francúzsky, ta-
liansky, belgicky a iný malý a stredný
roľník. Pamätá na to, ako ho exekúcie pri-
nášaly do skazy a ako je to ešte i dnes
v kapitalistických zemiach. Náš roľník už
na toto len spomína a vie, prečo zpoza mo-
čariny by chceli otravovať jeho, aby ho
mohli zas do úplného zničenia vykorisťo-
vať. Častokrát i naše ženy sa pamätajú,
ako musely od úst svojim deťom i to po-
sledné masielko odtrhnúť a ho predať, aby
malý aký-taký peniaz pre ukojenie veľkých
potrieb svojej famílie. Matka predala mas-
lo za 8. - Kčs a kúpila si ceres za 3. 20 Kčs,
aby takto ušetrený rozdiel použila pre
ukojenie domácnosti. Dnes aj ona nemusí
chodiť už s čižmami na pleci alebo v ru-
ke, aby ich veľmi nezodrala, lebo nemala
15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
25
doma peniaze. I keď zdanlivé bolo všetké-
ho, ale bolo len pre tých, čo mali peniaze.
Dnes naša doprava sa stará o lacnú a rých-
lu prepravu i nášho roľníckeho stavu auto-
busmi.
A práve náš malý a stredný roľ-
ník vie, čo táto a všetka ostatná pomoc
preňho znamená, berie si i v tom príklad
od svojho kamaráta v priemysle a sna-
ží sa presadzovať šikovnosť brata v prie-
mysle na poli. Učí sa a rozmýšľa doma,
ako zlepšiť život, čoho dôkazom je i to,
že k dnešnému dňu Slovenská rada druž-
stiev vyškolila už a vyškolí do konca ro-
ku 21. 000 odborníkov ako ľudových agro-
nómov, hospodárov, účtovníkov a podob-
ne. Príznakom dobrej práce jednotných
roľníckych družstiev za pomoci ostatných
masových složiek je i to, ako to už spome-
nul povereník Falťan, že na Slovensku
takmer 110 obcí má už jednotné roľnícke
družstvá s počtom 55. 000 členov. Vedie
Banskobystrický kraj, Bratislava, Žilina,
Nitra, Košice idú v poradí za sebou. No, ne-
uspokojujeme sa len s týmito výsled-
kami, ale v jarných mesiacoch pripra-
vujeme zas ďalšie stovky nových obcí,
pracujúcich vyššou výrobnou formou, na
spoločné osevne postupy. Dávame pozor
i na to, že ešte niektorí dedinskí špeku-
lanti sa nespracú do svojej kože, neplnili
si riadne kontingenty a nemajú chuť do
obrábania pôdy. Hľadajú výhovorku, že
nemajú pracovné sily a že im nemá kto
robiť. Vzdávajú sa v mnohých prípadoch
pôdy, ba dokonca chcú si urobiť takzvané
»výrobné družstvá«, pseudodružstvá, ako
to robili za Ursímovcov a Kvet-
kovcov. Zabúdajú, že ich špekulácie po-
známe z minulosti a že je tu zákon číslo
46, ktorý môže byť použitý proti ním. No,
výnimku budeme a musíme robiť tam, kde
ide o skutočne chorých alebo starých, tam
sa naši členovia dohodnú s nimi a pódiu
im obrobia. Títo majú nárok na starobnú
podporu alebo na nemocenskú rentu.
Hlavnú a najvážnejšiu pozornosť dnes
venujeme spoločnom osevným postupom,
podopretým výrobnými a finančnými
plánmi, nielen na papieri, ale sledujeme
tiež, ako je to organizované v praxi. Sami
sme svedkami v mnohých prípadoch, ako
sa naši mali roľníci radia a stávajú sa
z nich takmer inžinieri vo svojej práci,
akými sú Žigray, Habaj, Cap, Je-
kel a stovky a tisícky iných malých roľ-
níkov - družstevníkov. Títo sú nám zá-
rukou, že jarné práce v tomto tak mimo-
riadne dôležitom roku, druhom roku päť-
ročnice, ako už spomenul vo svojom ex-
pozé povereník Dr. Bránik, musia mať
oveľa lepšie výsledky ako v minulom
roku, lebo sa budeme venovať správ-
nej organizácii spoločnej práce. Robíme
ďalšie školenie našich kádrov. No, má-
me ešte družstvá, ktoré nepochopily,
že hlavnou úlohou na dedine je zvýšiť
produktivitu rastlinnej a živočíšnej výro-
by, kým oni sa »špecializovali« na kšeftá-
renie s krčmami, pálenicami a pod. Tam
doporučujeme našim družstevníkom a na-
jmä upozorňujeme okresné a krajské druž-
stevné štvorky, aby presvedčily o nespráv-
nosti postupu a chápania významu jed-
notných roľníckych družstiev. Máme ešte
i také prípravné výbory i strojové druž-
stvá v počte asi 150, kde pod firmou druž-
stevníka je skrytý dedinský boháč, ktorý
sa pohodlne na traktore vozí a zarába, či
už pri vození dreva, kameňa a podobne
a z drobných a stredných roľníkov bo-
hatne. Treba sa pozrieť najmä na tie
strojové družstvá a na tie prípravné vý-
bory, ktoré boly založené ešte pred rokom
a dodnes sa na JRD nepretvorily. Je to
zas vecou krajských a okresných druž-
stevných štvorok, aby v týchto dedi-
nách malých a stredných roľníkov pre-
svedčily a nedostatky odstránily. Sú i ta-
ké družstvá, i keď ich je málo, ale mu-
sím na ne upozorniť, že prebraly síce ur-
bárske, komposesorátne a iné pasienky, ale
neurobily si žiaden plán, ako tieto hneď na
jar dať do poriadku, či už povrchovou
úpravou, smykovaním alebo rozosiatim
umelých hnojív správne miešaných podľa
charakteru pôdy. Ak ide o veľmi zaosta-
lé pasienky, doporučujeme, aby tieto ne-
boly naraz zorané, ale plánovité, aby
dobytok mal čo v letných, jesenných a
zimných mesiacoch žrať. Nebolo by správ-
ne, aby sa všetky zoraly a potom by nám
chýbala zásoba krmív. Len určitú časť tre-
ba zorať a ostatok zase na budúci rok. Tre-
ba sa opierať o našich odborníkov, ktorých
nám dalo k dispozícii Ministerstvo a Po-
vereníctvo pôdohospodárstva a ktorí nám
výdatne pomáhajú, ako sú agronomi,
správcovia štátnych majetkov a tak ďalej.
Pomocou týchto odborníkov sme už docie-
lili dosť dobrých úspechov. No, nevstúpi
nám sláva do hlavy a vieme, že pred nami,
družstevníkmi poľnohospodárskej politiky
stojí veľký úkol, ťažký úkol. Ale nebude-
me jajčať, budeme sa snažiť, ako som to
už naznačil, nám určený úkol splniť. Ve-
ríme, že ho za spolupráce všetkých složiek
aj splníme.
26 15. zasadnutie SNR dňa 11. februára 1950.
Naši družstevníci sú ďalej povďační za
výdatnú pomoc, ktorú im preukázaly rôz-
ne ministerstvá alebo povereníctva svo-
jimi odborníkmi na vypracovanie výrob-
ných a finančných plánov. No, sú ale ešte
i také povereníctva, ktoré majú niektorých
úradníkov, ktorí ani nevedia, čo je to jed-
notné roľnícke družstvo. Chcel by som
i z tohto miesta upozorniť, aby páni pove-
reníci svojim zamestnancom dali vysvetliť
význam jednotných roľníckych družstiev,
aby sa nám neopakoval takýto prípad: má-
me prebratého dedinského kováča, tomu-
to musí jednotné roľnícke družstvo platiť
plat určený štátnym katalógom a nemá
dostatok materiálu pre prácu v družstve;
naproti tomu je uprednostnený súkromný
kováč v susednej obci len preto, že má
dobré slovo na okrese.
Odporúčal by som ďalej, aby - ako to
už bolo spomenuté súdruhom Forin-
tom - bola väčšia pozornosť venovaná
našim roľníkom - družstevníkom so strán-
ky zdravotnej. Tiež by sa vyžadovalo, aby
sa urýchlilo a uprednostnilo poistenie čle-
nov jednotných roľníckych družstiev. Mo-
hlo by sa napríklad zariadiť, aby röntge-
nový voz - pokiaľ je to možné - zašiel
na najpálčivejšie miesta a aby sa takto po-
skytla možnosť liečby v najvážnejších prí-
padoch.
Pevne verím, že s pomocou a pri do-
brej vôli všetkých nás - menovite vše-
tkých složiek Národného frontu a nás, po-
slancov ako zástupcov ľudu - podarí sa
nám splniť v sektore pôdohospodárskom na
nás kladené veľké úlohy. Menovite adresu-
jem to tým poslancom, ktorí si čupia doma
a o jednotné roľnícke družstvá sa málo
starajú. Len takouto najlepšou spoluprácou
sa nám podarí rýchlejší vývoj na našej
dedine a odstránenie rozdielov medzi ňou
a mestom. My, pokrokári chceme ísť vpred
rozumne a nie živelne.
Tak nám to kázal i náš milovaný sú-
druh prezident Gottwald. Dané slovo
chceme i dodržať.
Preto prevolávam s tohto miesta našej
spoločnej práci na dedine mnoho zdaru a
úspechov s naším heslom: S družstevníc-
tvom vpred k socializmu na našej dedine!
(Potlesk. )
(Predsedníctva sa ujal podpredseda
Granatier).
Podpredseda Granatier:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu
povereníkovi vnútra Dr. Danielovi Oká-
li m u.
Prosím, aby sa ujal slova.
(Potlesk. )
Povereník vnútra Dr. Okáli:
Slávna Slovenská národná rada!
Povereník súdruh Dr. Julo B r á n i k
vo svojej reči poukázal na priamo revo-
lučnú zmenu, ktorá nastáva v našom hos-
podárstve a v dôsledku toho i v oblasti
kultúry, sociálnych a zdravotných zaria-
dení. Vďaka priamo hrdinskému úsiliu
nášho pracujúceho ľudu miest a dedín,
našej robotníckej triede, vedenej slávnou
Komunistickou stranou Československa,
rastieme so dňa na deň. Dopúšťali by sme
sa však priamo neodpustiteľný chyby,
keby sme videli len úspechy nášho budo-
vateľského úsilia a neuvedomovali si, že
tento búrlivý rast našich hospodárskych,
kultúrnych a sociálnych síl deje sa v ob-
dobí zostreného triedneho boja, v období
prechodu od kapitalizmu k socializmu a
v dobe zvýšeného vojnového nebezpečia.
Bolo by chybou, keby sme si neuvedomo-
vali slová súdruha prezidenta Republiky.
povedané na IX. sjazde Komunistickej
strany Československa: »Stále platí, že
vo februári bola reakcia síce bitá a po-
ranená, ale nebola a nemohla byť dobitá
a likvidovaná. Reakcia zmenila len formy
a metódy boja, ale nesmieme zabúdať na
výstražné slová súdruha S t a l i n a, pove-
dané po úspešnom zakončení prvej soviet-
skej piatiletky: » Treba mať na zreteli, že
vzrastom moci Sovietov bude sa stupňo-
vať odpor posledných zvyškov odumiera-
júcich tried. Práve preto, že tieto zvyšky
umierajú a dožívajú svoje posledné dni,
budú prechádzať od jedných foriem vý-
padov k iným, ostrejším formám výpadov,
pričom sa budú obracať na zaostalé vrstvy
obyvateľstva a mobilizovať ich proti so-
vietskej moci. « Tieto slová platia obdobne
i na vývojovú etapu, v ktorej sa nachá-
dzame. A preto chcel by som poukázať na
niektoré konkrétne nedostatky, ktoré ha-
tia úspešný vývoj nášho hospodárskeho
života a plnenie nášho Päťročného plánu.
Mnohé tieto nedostatky vyplývajú z ne-
dostatočnej ostražitosti proti záškodníctvu,
rozvratníctvu a nepriateľskej špionáži.
Treba si uvedomiť, že čím väčšie budú
úspechy v našom budovateľskom diele,
tým bude väčšie úsilie so strany domá-
cich a zahraničných nepriateľov sabotovať
hospodársku výstavbu v našej zemi a tak
znemožňovať a spomaľovať náš postup
k víťazstvu socializmu.
V slávnom februári 1948 vyhnali