14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
39
Povereník Lukačovič:
Slávna Slovenská národná rada!
Minister - predseda Štátneho pláno-
vacieho úradu v pražskom parlamente vo
svojej zpráve nechal defilovať veľkolepé
výsledky našej výstavby, ktoré sme do-
siahli v Dvojročnom pláne a výsledky
prvého roku našej päťročnice. Slovenské
hodnoty týchto výsledkov predniesol po-
vereník - predseda Dr. Bránik, ktorý po-
dobne vo veľmi obsiahlom expozé nás
oboznámil, aké obrovské úsilie hýbe na-
šim životom a aké sú hrubé výsledky náš-
ho plánovaného budovania.
Dovoľte, keď Dr. Bránik spomenul
tuná výsledky stavebníctva na Slovensku
v prvom roku päťročnice a keď prednie-
sol v súbornom pláne úlohy stavebníctva
na Slovensku, dovoľte, slávna Slovenská
národná rada, aby som ako povereník
techniky, ako zodpovedný činiteľ za slo-
venský sektor na tomto mieste, pri
tomto historickom zasadnutí Slovenskej
národnej rady príspevkom taktiež mojím
skromným poukázal na výsledky staveb-
níctva v minulom roku na Slovensku.
Uplynulý rok 1949 je dôležití m medz-
níkom vo vývoji nášho stavebníctva. Sta-
vebná výroba splnila v tomto roku prvý
raz uložený ročný úkol, a to nie len v roz-
sahu určenom vládou na začiatku roku
1949, ale aj včetne rozsiahlych dodatkov
k pôvodnému úkolu, ktoré si hospodárska
potreba priebehom roku vyžiadala.
Je známe, že plnenie Dvojročného hos-
podárskeho plánu stavebnou výrobou ne-
bolo uspokojivé. Napriek tomu musel byť
úkol, daný stavebníctvu v prvom roku
päťročnice, oproti roku 1948 ďalej zvý-
šený", nakoľko pri uskutočňovaní hlavného
článku Päťročného plánu na Slovensku -
spriemyselnenia krajiny - je stavebná
činnosť základnou tvorčou složkou. Sprie-
myselnenie Slovenska nepožaduje od sta-
vebnej výroby iba výstavbu nových prie-
myselných objektov, prípadne prestavbu
a rozšírenie dosavádnych závodov, ale
ukladá jej široké úkoly, ktoré sú s výstav-
bou priemyslu v najužšej súvislosti. Je to
výstavba energetických zdrojov pre nové
továrne, ktorá je zase podmienená vybu-
dovaním príslušných vodných diel, zdo-
konalenie a zhustenie dopravnej siete cest-
nej a železničnej, výstavba sídlisk pre osa-
denstvo nových priemyselných závodov a
s tým spojených zdravotných a sociálnych
zariadení. V ďalšej súvislosti dáva sprie-
myselnenie krajiny stavebnej výrobe úko-
ly aj v úseku pôdohospodárskom, ktorý
treba vzhľadom k presunom pracovných
síl do priemyslu postaviť na produktív-
nejšiu základňu a do značnej miery aj vo
výstavbe školských, správnych a iných
objektov, ktorá je v priamej súvislosti
s prestavbou nášho hospodárstva a s pre-
tváraním dosavadného charakteru krajiny.
Je zrejmé, že úspešný postup staveb-
ných prác je kľúčom k plánovanému roz-
voju všetkých hospodárskych úsekov. Pre-
to boly v pláne stavebných investícií v mi-
nulom roku najdôležitejšie úkoly označe-
né ako základný vykonávací plán, aby bo-
ly uprednostnené proti ostatným stavbám
vykonávacieho plánu v prípade, že by
stavebníctvo opäť nebolo v stave zvládnuť
celý rozsah plánu. Výsledok však ukazu-
je, že konsolidácia socialistického sektoru
stavebnej výroby, ktorý prevádzal v pr-
vom roku päťročnice 94% všetkých prác,
pokročila do tej miery, že stačil zvládnuť
nielen základné úkoly, ale splnil celý
úhrnný prevádzací plán a okrem toho ešte
veľký nadplán v stavbách dopravných a
v podstate aj na rok 1949 proponovanú
etapu nadplánu pôdohospodárskeho.
Podľa predbežných výsledkov podrob-
ného štatistického šetrenia, ktoré previe-
dol Slovenský plánovací úrad, bol celko-
vý plán stavebných investícii spolu s nad-
plánmi splnený na Slovensku v roku 1949
na
104 %.
Pôvodný úkol, uložený stavebníctvu
vládou vo februári minulého roku, bol
tým splnený na 111%.
Podrobné šetrenie, prevádzané behom
roku na 110-tich vybraných stavbách
u Československých stavebných závodov,
ukazuje, že vecné plnenie sa tesne pribli-
žuje k plneniu finančnému.
Podľa účelu investícií sa celkový plán
člení na 8 skupín, ktoré vykazujú nasle-
dujúce plnenie:
1. stavby pre priemysel... 108%
2. stavby pre pôdohospodárstvo 90%
3. stavby pre stavebníctvo. 94%
4. stavby dopravné.... 101%
5. stavby pre obchod a cestov-
ný ruch....... 200%
6. stavby bytové..... 89%
7. stavby pre národnú spotrebu 112%
8. stavby verejnej správy. 126%.
Najdôležitejšie je prekročenie plánu
o 8% v stavbách priemyselných, nakoľko
rozvoj priemyslu je základným článkom
prestavby nášho hospodárstva. Veľmi vý-
znamné je splnenie plánu v stavbách do-
40 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
právnych (101%), v ktorých najväčší po-
diel majú stavby železničné. Tento výsle-
dok je veľmi pozoruhodný, nakoľko úkol
tu bol nadplánom zvýšený viac než o jed-
nu polovicu. Vyzdvihnúť treba výborné
plnenie 126% v stavbách verejných. Sem
patria okrem administratívnych budov
hydrocentrály vodné diela, cesty a cestné
mosty - teda stavby prvoradého obecné-
ho významu. Prekročenie plánu v stav-
bách pre národnú spotrebu o 12%, to jest
v stavbách pre účely sociálne, zdravotné,
školské a kultúrne, ukazuje, že výstavba
týchto objektov, slúžiacich bezprostredne
pracujúcim, nie je proti uskutočňovaniu
hospodárskej prestavby zanedbávaná. Pl-
nenie v stavbách pre pôdohospodárstvo
90% je ovplyvnené rozsiahlym nadplá-
nom. Pôvodný úkol bol v tejto skupine
splnený na 130%. Na stavbách pre sta-
vebnú výrobu je oproti iným skupinám
plnenie pozadu.
Finančný objem plánu v skupine sta-
vieb bytových tvorí viac než jednu štvr-
tinu stavebných investícii v roku 1949. Je
teda vysoký vzhľadom k pôvodnej smer-
nici prvého roku Päťročného plánu. Prie-
beh bytovej výstavby v roku 1949 bol
ovplyvnený nedostatočnou kapacitou a ne-
pohotovosťou remeselnej výroby. Nepre-
vedené remeselné práce sa z roku 1949
prenášajú do roku 1950. Bude treba mi-
moriadnych opatrení, aby tieto práce mo-
hly byť dokončené. Tiež treba uvážiť, že
skutočné plnenie v tejto skupine je prav-
depodobne o niečo vyššie, nakoľko sú-
kromný sektor, ktorý sa sústreďuje hlav-
ne na bytové stavby, nepodáva spoľahli-
vé hlásenia a plnenie podhodnocuje.
Podotýkam, že pre zmiernenie bytovej
tiesne bola v druhom polroku povolená
svojpomocná akcia výstavby malých obyt-
ných domkov takzvaná akcia »Z«, v rám-
ci ktorej sa uskutočnila výstavba 2. 744
nových bytových jednotiek a bola umož-
nená dostavba 1. 970 rodinných domkov,
rozostavaných v Dvojročnom pláne. Táto
akcia sa dobre osvedčila. Bez badateľného
narušenia postupu plánovaných stavieb a
s celkom nepatrnou dotáciou viazanými
stavebnými hmotami umožnila drobným
pracujúcim ľuďom zadovážiť si svojpomo-
cou obytné domky.
Ľví podiel na úspešnom splnení plá-
nu stavebných investícií majú Českoslo-
venské stavebné závody, ktoré robily tri
štvrtiny všetkých prác. Ďalšiu jednu pätinu
prevádzaly ostatné podniky socialistického
sektoru, a to stavebné oddelenia národ-
ných podnikov dopravných, priemysel-
ných a pôdohospodárskych, stavebná
správa Povereníctva techniky, stavebné
podniky komunálne a družstevné. Na sú-
kromný sektor pripadalo asi 6% staveb-
ných prác. Podotýkam, že zvyšok súkrom-
ného sektoru má na Slovensku charakter
malovýrobný.
Radostným zjavom prvého Päťročného
plánu je stúpajúce uvedomenie stavebné-
ho robotníctva, ktoré sa prejavuje socia-
listickým súťažením, úderníckou prácou a
zlepšovacími návrhmi. Uvedomovaniu a
školeniu kádrov venujú politické a hos-
podárske vedúce miesta bedlivú pozor-
nosť, lebo zdravé kádre sú prvým pred-
pokladom ďalšieho úspešného rozvoja.
Tažkosti, s ktorými stavebná výroba
minulého roku zápasila, neboly malé.
Stručne je možné shrnutie takto:
1. nedostatočná kapacita remeselnej
výroby, menovite v inštaláciách,
2. projekčná nepripravenosť stavieb
popri malej kapacite projekčných atelié-
rov,
3. slabé vybavenie stavebnými stroja-
mi a dopravnými prostriedkami,
4. nedostatočný prísun niektorých sta-
vebných hmôt, najmä oceľových článkov
inštalačných a dreva,
5. nesnadný nábor pracovných síl, hlav-
ne nedostatočné kádre odborne školených
pracovníkov a napokon
6. roztrieštenosť staveníšť a nepriaz-
nivá rozostavanosť.
V boji s týmito hamovkami vstupuje
stavebná výroba do druhého roku Päťroč-
ného plánu, ktorý bude pre stavebníctvo
generálnou zaťažkávacou skúškou. Objem
stavebných investícií sa zvyšuje oproti
plánu na rok 1949 o 50%, oproti dosiahnu-
tému výkonu o 30%.
Pritom objektívne zvýšenie kapacity
stavebníctva nezodpovedá týmto hodno-
tám. Čo chýba, musí sa nahradiť vnútor-
nými organizačnými opatreniami a zvýše-
ním výkonu každého jednotlivca.
Podstatnou oporou stavebného pro-
gramu je v roku 1950 plán stavebnej vý-
roby, vypracovaný na základe predbežné-
ho plánu stavebných investícií. Výrobným
plánom sa podarilo čiastočne eliminovať
roztrieštenosť investičného plánu a urobiť
prvý krok ku koncentrácii stavieb. Tento
plán, rozdelený na plány štvrťročné, bude
presným vodidlom stavebných prác a zna-
mená podstatný pokrok v plánovaní sta-
vebníctva.
14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
41
Ďalej sa pripravuje stavebná výroba
na zdolanie vysokého úkolu týmito orga-
nizačnými opatreniami:
1. reorganizáciou národného podniku
stavebného Československých stavebných
závodov podľa hesla »bližšie k stavbe.
Zodpovednosť sa presunuje na jednotlivé
krajové a špeciálne závody, na stavebné
správy a stavbyvedúcich. Medzisložky sa
vylučujú. Prehlbuje sa priama spolupráca
riadiacich orgánov národného podniku
s Povereníctvom techniky,
2. stmelením drobných stavebných
podnikov, sústredením ich plánovacej a
kontrolnej agendy na technických referá-
toch krajských národných výborov,
3. organizačným podchytením staveb-
ných oddelení národných podnikov prie-
myselných,
4. oddelením výrobných složiek štátnej
správy od administratívy,
5. posilením projekčných kádrov a za-
vedením úkolovania a prémiovania do pro-
jekčnej služby,
6. organizáciou práce v zime.
Z opatrení technického rázu treba
uviesť predovšetkým plán využitia sta-
vebných strojov, zlepšenie ich údržby a
zhospodárnenie nasadenia. Dôrazne pripo-
mínam, že bez podstatne zvýšeného prísu-
nu moderných a kvalitných strojov, najmä
ťtažkých, je premena stavebnej výroby
z výroby v podstate remeselnej na výrobu
priemyselnú nemysliteľná.
Dodávky remeselných prác si staveb-
níctvo zaisťuje širokou kontraktáciou a
rozširovaním vlastnej pridruženej výroby.
Remeselné práce na stavbách zostávajú
najslabším miestom plánu.
Postupujúca normalizácia, typizácia a
dielenská výroba stavebných článkov pri-
nesie ďalšie urýchlenie a zjednodušenie
prác na stavbách.
Podstatné zvýšenie výrobnosti sa oča-
káva od zintenzívnenia socialistického sú-
ťaženia a zobecnenia úderníckeho systé-
mu práce, ktorého podkladom je zdokona-
ľovanie podľa technických noriem, ktoré
sa teraz do výroby zavádzajú. Výchove
kádrov bude aj naďalej venovaná prvo-
radá pozornosť.
Vedúca složka Národného frontu -
Komunistická Strana Československa -
svojimi politickými zásahmi:
usnesením predsedníctva Ústredného
výboru Komunistickej strany Českoslo-
venska o nových úkoloch v stavebníctve
z marca minulého roku,
usnesením IX. sjazdu Komunistickej
strany Československu z mája 1949,
usnesením Ústredného výboru Komu-
nistickej strany Slovenska z novembra
1949 vytýčila stavebníctvu správnu líniu
a svojou všestrannou podporou umožnila
splnenie jeho veľkých úkolov. Aj ostatné
složky Národného frontu a ľudové orgány
venovaly stavebníctvu podnetnú pozor-
nosť.
Je, pravda, jasné, že bez ďalšej ochot-
nej spolupráce všetkých politických a hos-
podárskych činiteľov a najmä ľudových
orgánov stavebná výroba sama o sebe by
nebola v stave zvládnuť veľmi vysoký
úkol v druhom roku Päťročného plánu.
Prosím pri tejto príležitosti zástupcov náš-
ho ľudu o ďalšiu súčinnosť pri veľkom
diele výstavby a prestavby hospodárstva
našej krajiny. Vítam záujem o vecnú kri-
tiku, ktorá je podnetom ďalších zlepšení.
Ďakujem našim robotníkom a technikom
za vykonanú prácu a politickým predsta-
viteľom za poskytnutú podporu. Slová
prezidenta Gottwalda z jeho novoročného
prejavu a z prejavu k zástupcom staveb-
níctva 2. februára tohto roku považuje-
me nielen za uznanie vykonanej práce,
ale i za záväzok stavať v prospech nášho
ľudu stále lepšie, rýchlejšie a lacnejšie.
(Potlesk. )
Podpredseda Granatier:
Dávam slovo pánu povereníkovi Ing.
Samovi Takáčovi.
(Potlesk. )
Povereník Ing. Takáč.
Slávna Slovenská národná rada!
Dovoľte mi, aby som k priemyselnej
časti súborného plánu Slovenska na rok
1950 povedal niekoľko slov.
Ako vysvitá z expozé povereníka-pred-
sedu Slovenského plánovacieho úradu sú-
druha Bránika, sú úlohy priemyslu pre
tento rok podstatne zvýšené oproti roku
minulému. Značné rozšírenie priemyselnej
výroby a urýchlenie výstavby nových zá-
vodov kladie pred nás pred všetkých po-
vinnosť starať sa a pomáhať priemyslu vše-
stranne, aby tieto zvýšené úlohy mohol
splniť.
Ak si postavíme otázku, či máme pred-
poklady, aby sme tieto zvýšené úlohy spl-
nili, môžeme si ju zodpovedať jednoznačne
kladne. Je to na prvom mieste radostná
skutočnosť, že výrobné úlohy v roku 1949
boly splnené dobre a že aj plnenie staveb-
42 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
ných investícií oproti rokom predchádza-
júcim sa podstatne zlepšilo a aj po vecnej
stránke dosiahlo skoro 100%.
Pekné úspechy, ktoré sme v minulom
roku docielili, treba pripísať predovšetkým
krásnemu rozvoju pracovnej iniciatívy ro-
botníckej triedy, ktorá v minulom roku
dokázala prelomiť v širokých masách pra-
cujúcich v závodoch starý pomer k práci
a hľadala a našla nové vzťahy pracujúceho
človeka k závodu a k práci. Priebehom
minulého roku čím ďalej tým širšie masy
pracujúcich osvojovaly si nové formy
práce.
K dátam, ktoré uviedol vo svojom ex-
pozé súdruh povereník Bránik o sociali-
stickom súťažení a o úderníckom hnutí,
chcel by som ešte uviesť niekoľko čísel o
zlepšovateľskom hnutí. Do konca decem-
bra bolo podaných vyše 4. 600 zlepšovacích
návrhov, z nich viac ako polovička bola
realizovaná a odmenená, pričom úspory
z týchto návrhov vyplývajúce činily do
konca decembra vyše 177 miliónov Kčs
a odmeny do 7 miliónov Kčs.
Rozhodujúcimi medzníkmi v rozširo-
vaní socialistického súťaženia, úderníckeho
a zlepšovateľského hnutia boly IX. sjazd
Komunistickej strany Československa, II.
Všeodborový sjazd a koncom roku sedem-
desiate narodeniny súdruha Stalina, pri
ktorej príležitosti naši pracujúci ako pre-
jav nekonečnej lásky k súdruhovi Stali-
novi uzatvárali socialistické smluvy, čo
predstavuje doteraz najvyspelejšiu formu
socialistického súťaženia.
To boly hlavné sily, ktorým vďačíme
za dobré plnenie plánu a tieto sily sú aj
najpevnejším a najistejším podkladom pre
urýchlenie tempa výstavby, pre rýchlejší
vzrast výroby.
V začiatkoch tohto roku sme svedkami
novej krásnej akcie našich pracujúcich,
akcie záväzkov k IX. sjazdu Komunistic-
kej strany Slovenska. Zvyšovať produkti-
vitu práce, zhospodárniť výrobu, šetriť
materiálom, energiou a surovinami, snižo-
vať celkové výrobné náklady, zlepšovať
a zjednodušovať pracovné postupy, vypra-
covať a zaviesť pevné normy, snižovať
absenciu a fluktuáciu, to sú hlavné zása-
dy, podľa ktorých naše závody pripravujú
a prijímajú svoje záväzky k IX. sjazdu
Komunistickej strany Slovenska. Ak v mi-
nulom roku začínalo socialistické súťaže-
nie a údernícke hnutie len niekoľkými
jednotlivcami a skupinami jednotlivcov, do-
šli sme v rozširovaní týchto nových foriem
tak ďaleko, že v záväzkoch k IX. sjazdu
Komunistickej strany Slovenska sú už
celé závody a celé skupiny závodov, ktoré
prechádzajú ako celky na nové formy
práce.
No pri všetkých týchto krásnych zja-
voch, ktoré pozorujeme v našich závodoch,
máme ešte mnohé vážne nedostatky v na-
šej výrobe. Stojíme tu predovšetkým pred
naliehavou úlohou podstatne zlepšiť prá-
cu vedúcich orgánov nášho priemyslu, na-
šich oblastných riaditeľstiev, podnikových
i závodných riaditeľstiev. Nemôžeme pri-
pripustiť, aby vedúce orgány priemyslu
zaostávaly za krásne sa rozvýjajúcou ini-
ciatívou robotníctva a aby tak boly ha-
movkou tohto rozvoja. Naopak, musíme
docieliť, aby naše riaditeľstvá s plným po-
chopením a porozumením a s rovnakým
nadšením ako robotníctvo vytváraly pod-
mienky, v ktorých sa socialistické súťaže-
nie a údernícke hnutie bude môcť dobre
rozvíjať, aby jeho rozvoju poskytly plnú
podporu a pomoc. Preto musíme veľmi
kategoricky žiadať od našich riaditeľov,
inžinierov, technikov a majstrov, aby rý-
chle prekonali ľahostajnosť, s ktorou sme
sa nateraz stretávali a na ktorú sa neraz
robotníci právom ponosovali. Musíme od
nich veľmi kategoricky žiadať, aby pova-
žovali za svoj najvlastnejší záujem a naj-
hlavnejšiu povinnosť na každom úseku
podporovať úsilie robotníctva, smerujúce
k zvýšeniu produktivity práce, rozšíreniu
výroby, k zlacneniu a zkvalitneniu výrob-
kov. Doterajšie skúsenosti ukázaly, že sme
už mnohé skryté rezervy vedeli nájsť a
skúsenosti ukazujú, že spoločným úsilím
robotníkov, majstrov a technikov budeme
môcť úspešne využiť ďalšie rezervy a
tak prispieť k zvýšeniu produktivity práce
i k zvýšeniu výroby. Sme v tej šťastnej
situácii, že robotníctvo dokazuje už činmi,
že sa cíti hospodárom vo svojom závode,
že zápas za plné využitie kapacity, za od-
stránenie absencie a fluktuácie, za vytvo-
renie pevných noriem, ktoré sú základom
ďalšieho rozširovania a prehlbovania so-
cialistického súťaženia a zvyšovania pro-
duktivity, stáva sa už spoločnou záležito-
sťou všetkých zamestnancov závodu, ro-
botníkov, majstrov, technikov i riaditeľov.
Aj v ďalšom uskutočňovaní slávneho
programu Komunistické strany Česko-
slovenska, programu industrializácie, čaka-
jú nás v tomto roku zvýšené úlohy.
Ak sme v plnení nestavebných investí-
cií v minulom roku značne pokuľhávali,
musíme predovšetkým na tomto úseku u-
14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
43
robiť urýchlene všetko, aby sme zabezpe-
čili aj plnenie nestavebných investícií.
Preto musíme viac ako doteraz venovať
sústavnú starostlivosť výstavbe nových
závodov, urýchlene zladiť stavebné inve-
stície a bezpodmienečne naplánovať a u-
rýchliť aj spustenie výroby v nových zá-
vodoch. Niektoré skúsenosti, ktoré sme
mali v minulom roku, ako napríklad
s Mostárnou IX. s jazdu Komunistickej
strany Československa v Brezne nad Hro-
nom, kde sme dlhé mesiace nemohli získať
potrebný počet pracovných síl, ukladajú
nám veľmi kategoricky, aby sme pri no-
vých závodoch vopred a včas zaistili vše-
tko potrebné, aby sa zahájenie výroby
a jej rýchle nabehnutie naplno po každej
stránke zaistilo.
Na prvom mieste je tu otázka zaiste-
nia pracovných síl, a to pracovných síl
všetkých kategórii. Musíme sa postarať
o to, aby sme už teraz zaistili pracovné
sily aj pre tie závody, ktoré sa spustia nie-
len v tomto roku, ale aj o 2-3 roky, aby
sme už teraz mali presne naplánované,
akým spôsobom si vychováme pracovní-
kov so špeciálnym odbornom vzdelaním,
musíme už teraz vedieť, v ktorých dedi-
nách a v ktorých okresoch získame pra-
covníkov do nových závodov, ako ich bu-
deme dopravovať, ako ich budeme stravo-
vať a ako ich prípadne ubytujeme.
V tejto súvislosti treba upozorniť pred-
staviteľov obcí a okresov, kde sa nové zá-
vody stavajú, že ich práca neskončila tým,
že chodili s deputáciami z jedného úradu
na druhý, aby si získali pre svoju obec a
pre svoj okres nový závod. Ich prvou a
najhlavnejšou povinnosťou je, keď už
sa závod u nich stavia, aby mu poskytli
všestrannú a účinnú pomoc.
Treba, aby nový závod v stavbe i v
prevádzke považovali za svoj závod, jeho
starosti za svoje starosti a aby mu v naj-
vyššej miere pomohli prekonávať pre-
mnohé prekážky, s ktorými sa výstavba
závodu i jeho nabiehanie na výrobu stre-
táva.
Pri výstavbe nových závodov musíme
venovať najvyššiu starostlivosť na prvom
mieste výstavbe energetických zdrojov a
vodných a parných centrál. Vzrast nášho
priemyslu, i elektrizácia obcí a mechani-
zácia poľnohospodárstva pokračujú oveľa
rýchlejším tempom, ako výstavba elek-
trární. Preto musíme podstatne urýchliť
tempo výstavby nových elektrární, aby
sme si dostali do takej situácie, že by sme
museli ešte oveľa ostrejšími spôsobmi ako
doteraz obmedzovať spotrebu elektrickej
energie, aby sme zaistili elektrickú ener-
giu najdôležitejším úsekom nášho hospo-
dárstva. Ďalej musíme venovať zvýšenú
starostlivosť o výstavbu závodov ťažkého
strojárenstva, ktoré majú rozhodujúci vý-
znam pre ďalší rozvoj priemyslu i ostatné
hospodárstvo.
Jednou z ústredných otázok ďalšieho
rozvíjania nášho priemyslu stáva sa otáz-
ka výchovy dorastu. Došli sme tak ďaleko,
že musíme bezodkladne prikročiť k veľmi
rozsiahlym opatreniam, ktoré nám zaistia
výchovu odborných pracovníkov všetkých
kategórií v takom rozsahu, v akom ich náš
priemysel potrebuje. Aj v tomto úseku to,
čo sme tu našli po oslobodení, zďaleka ne-
zodpovedá búrlivému rozvoju nášho hos-
podárstva. Odborné priemyselné školstvo,
od učňovských škôl až po vysoké školy
technické musíme niekoľkonásobne roz-
šíriť a previesť podstatné zásahy aj do
spôsobu vyučovania. Tu sa nám ukazuje
ako najrýchlejšie a najúčinnejšie riešenie
preniesť starostlivosť o výchovu odbor-
ných pracovníkov na nižších a stredných
školách priamo na závody. Závody svoji-
mi základnými odbornými školami i svo-
jimi vyššími odbornými školami musia sa
starať o to, aby vychovaly pre seba i pre
nové závody potrebný počet odborných pra-
covníkov. Ak máme toho času 34 základ-
ných odborných škôl pri závodoch, ktoré
navštevuje asi 9000 učňov, musíme tento
počet v čo najkratšej dobe podstatne zvýšiť.
Ak sa dnes asi 52% učňov vychováva pri
závodoch a ostatok ešte u samostatných
majstrov a podnikateľov, musíme zaistiť,
aby sme v čo najkratšej dobe všetkých uč-
ňov, ktorých potrebujú naše národné pod-
niky, školili priamo v národných podni-
koch. Ak máme dnes len 8 expozitúr prie-
myselných škôl pri podnikoch a 13 prie-
myselných škôl mimo závodov, budeme
musieť v najkrajšej dobe podstatne rozší-
riť sieť priemyselných škôl budovaním
týchto škôl pri závodoch. To znamená: vy-
tvoriť desiatky a desiatky nových škôl pri
závodoch.
Ale ani takýmito opatreniami nezaistí-
me si výchovu tak veľkého počtu odbor-
ných pracovníkov, aké naše vyvíjajúce sa
hospodárstvo potrebuje. Preto zakladáme
"vyššie školy pracujúcich", ktoré budú
pri jestvujúcich gymnáziách a ktoré budú
navštevovať naši pracujúci zo závodov,
najlepší robotníci, úderníci a zlepšovatelia.
V týchto "vyšších školách pracujúcich"
budú mať možnosť naši robotníci bez toho,
44 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
aby prerušili svoje zamestnanie, doplniť
si v dobe 3 rokov svoje všeobecné i odbor-
né vedomosti, aby mohli potom vo výrobe
zastávať vyššie a zodpovednejšie miesta.
Okrem toho už druhý rok prebiehajú prí-
pravné kurzy, v ktorých sa pripravujú
robotníci v jednoročnom školení pre vy-
sokú školu. Je tu ďalej celý rad kratších
a dlhších škôl a kurzov preškolovacích,
doškolovacích, kurzov plánovačov, úkolá-
rov, atď., v ktorých si vychováme najpo-
trebnejšie stredné kádre odborníkov.
(Predsedníctva sa ujal predseda Šmid-
ke)
Aj na vysokých školách technických
musíme v maximálnej miere využiť plnú
kapacitu týchto vysokých škôl a musíme
hľadať aj iné možnosti, predovšetkým
v českých krajinách, aby sme zaistili po-
trebný počet odborníkov, keď nám naše
vlastné školy k tomu nestačia.
Na naše školy všetkých stupňov dostá-
vajú sa čím ďalej, tým v rozhodujúcejšej
miere robotníci a synovia a dcéry robot-
níkov. Vychovávame si novú technickú
inteligenciu, ktorá pochádza z robotníckej
triedy, ktorá je verná robotníckej triede
a ktorá na vedúcich miestach zaistí úspeš-
né budovanie socializmu.
Veľké úlohy stoja pred nami. Pred na-
mi je veľkolepý cieľ šťastného Slovenska
v socialistickej československej republike,
Slovenska s modernou a vyspelou výrobou
priemyslovou i poľnohospodárskou, s vy-
sokou životnou i kultúrnou úrovňou nášho
národa. Odhodlanie, sila a pracovné nad-
šenie robotníckej triedy, vedenej Komu-
nistickou stranou Československa, sú zá-
rukou, že dosiahnutie tohto krásneho cieľa
nie je ďaleké. (Potlesk. )
Predseda Šmidke (cengá).
Oznamujem, že sa k slovu prihlásil
pán minister-predseda Štátneho plánova-
cieho úradu Dr. Jaromír Dolanský.
(Poslanci povstávajú. Dlhotrvajúci po-
tlesk. )
Minister Dr. Dolanský:
Slavná Slovenská národní rada, drazí
přátelé!
Dovolte mně, aby především vyjádřil
úpřimnou radost a vděk, že mám tu čest
zúčastniti se zasedání Slovenské národní
rady při tak významné příležitosti, jakou
je rozprava o prvním souborném plánu
Slovenska. Je věru těžko říci, kdo poci-
ťuje nad tím významným krokem větší
radost, zda Slováci anebo Češi. Jisté je
však jedno: už samo sestaveni prvního
souborného plánu Slovenska a tím více
ještě jeho obsah a dosah jsou novým ne-
zvratným důkazem, že cesta, po níž za
moudrého a obezřetného vedení presiden-
ta Klementa Gottwalda (potlesk) jdou
v bratrské pospolitosti oba naše národy,
je cesta správná, vedoucí k socialismu.
Svůj projev, ktorým navazují na vy-
čerpávající exposé pověřence-předsedy
Dr. Jula Bránika, bych rád soustředil ko-
lem dvou hlavních bodů.
Především chci se zabývati některými
zkušenostmi z velkých revolučních pře-
měn slovenského hospodářského a spole-
čenského života, kterých jsme od roku
1945 očitými svědky. Tyto přeměny pře-
sahují velmi často svým významem rámec
Slovenska, ba i rámec celostátní. Ukaza-
telé souborného plánu Slovenska na rok
1950 nám poskytují dostatečný materiál,
abychom na jejich základě mohli provésti
určité zevšeobecnění, které by mělo vě-
deckou přesnost a platnost. Myslím, že je
nyní k tomu obzvláště vhodná příležitost.
Dále bych se zmínil o některých pro-
blémech, které pro nás nevyhnutelně při-
nesly revoluční přeměny hospodářského
a společenského života na Slovensku. Tyto
problémy přesahují svojí povahou také
velmi často rámec Slovenska; jsou to pro-
blémy celostátní. Tyto problémy jsou pro-
blémy vzrůstu, problémy přechodu od ka-
pitalismu k socialismu, jsou to problémy
budování socialismu v naší vlasti. Jejich
řešení je nevyhnutelné nejen pro Sloven-
sko, ale pro celou naší Republiku. Vás, vá-
žení poslanci Slovenské národní rady,
prosím o součinnost a pomoc při jejich
překonáváni.
Po osvobození naší vlasti z německé
fašistické okupace a nadvlády, které usku-
tečnil Sovětsky svaz svým historickým ví-
tězstvím v druhé světové válce, byla u nás
zlomena moc buržoasie. Buržoasie a jiné
vykořisťovatelské třídy byly vyhnány
z hlavních posic hospodářské a politické
moci a tyto posice ovládl pracující lid, ve-
dený dělnickou třídou a Komunistickou
stranou. Po druhé světové válce se Česko-
slovenská republika vymanila z imperia-
listického systému, svrhla moc kapitalis-
mu a nastoupila na cestu socialistického
vývoje.
Zlomení moci kapitalismu v naši vlasti
a nastoupení cesty k socialismu má základ-
ní význam v dějinném vývoji českého a