14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
33
som nakoniec uistiť slávnu Slovenskú ná-
rodnú radu, že nám uložené úlohy nielen
že sa budeme snažiť splniť, ale bude našou
snahou a ctižiadosťou tieto úlohy značne
prekonať. (Potlesk. )
Podpredseda Kušík:
Dávam slovo pánu poslancovi Ladisla-
vovi Priesolovi.
Poslanec Priesol:
Slávna Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia, panie a pánovia!
Dovoľte mi, aby som v diskusii k ex-
pozé o súbornom pláne Slovenska pre rok
1950, prednesenom súdruhom poverení-
kom Dr. Bránikom, prispel niekoľkými
slovami.
V minulosti za vlády pánov, fabrikan-
tov a veľkostatkárov sa nerovnomernosť
kapitalistického vývoja zvlášť výrazne
prejavovala na východnom Slovensku a
tiež v našom Košickom kraji.
Východné Slovensko vedľa Kysúc, Ora-
vy a Horehronia bolo považované za naj-
zaostalejší kút predmníchovskej Českoslo-
venskej republiky, ačkolvek boly tu vše-
tky predpoklady hospodárskeho, kultúrne-
ho a sociálneho rozvoja a napredovania.
Samozrejme, že kapitalizmus nielen že
nechcel a nevedel, ale ani nemohol tento
problém rozriešiť. Nešlo mu o to, odstrá-
niť odvekú východoslovenskú biedu a za-
ostalosť, dať východoslovenskému pracu-
júcemu ľudu prácu a blahobyt, išlo pánom
len o to, aby oni dobre žili a z práce mozoľ-
natých rúk nášho drobného pracujúceho
ľudu bohatli. A keď sa náš ľud ozval
o svoje práva, dostal četníckou a žandár-
skou kolbou do hlavy, ako nám to dosved-
čujú krompašské krvavé udalosti v roku
1921, streľba v Habure do búriacich sa roľ-
níkov, a tak ďalej a tak ďalej.
Vtedy páni samozrejme robili " súbor-
né plány" na ožobráčenie východosloven-
ského pracujúceho ľudu, na demontovanie
fabrík v Krompachoch, Kostolanoch a
inde.
Muselo prísť naše oslobodenie slávnou
Sovietskou armádou pod vedením genera-
lisima Stalina, musela prísť k moci robot-
nícka trieda a Komunistická strana pod
vedením prezidenta Klementa Gottwalda,
musel prísť súdruh Široký a vláda Národ-
ného frontu, v ktorej rozhodujúce slovo
mali komunisti, musela prísť porážka re-
akcie a musel prísť víťazný február, ktoré-
ho druhé výročie budeme oslavovať za
niekoľko dní, aby náš ľud mohol si ozaj
slobodne vydýchnuť a nastúpiť novú cestu
- cestu budovania socializmu v našej
drahej Českolsovenskej republike a na na-
šom krásnom a drahom Slovensku.
Dnes nás už nedelí hrádza záujmov
českej a slovenskej buržoázie a buržoázny
nacionalizmus, ale v duchu proletárskeho
internacionalizmu, na zásadách marx-le-
ninizmu budujeme radostnejší a šťastný
život nášho pracujúceho ľudu a našich
dvoch v bratstve žijúcich národov a vše-
tkých pracujúcich Československa.
A súborný plán Slovenska, tak ako ho
schválila vláda a ako nám ho predniesol
súdruh povereník Dr. Bránik, má ešte
viac upevniť toto naše bratstvo a naše
hospodárstvo, má zaistiť rovnomerný vý-
vin všetkých krajov Republiky. Lebo ako
súdruh Široký na IX. sjazde Komunistic-
kej strany Československa hovoril: "Slo-
venská otázka v Československej republi-
ke je problémom socialistickej industriali-
zácie a ďalšieho rozvoja výrobných síl
v hospodárskom živote, problémom zvý-
šenia výrobnosti v poľnohospodárstve a vý-
stavby škôl každého druhu a všetkých
stupňov. "
Túto jasnú politiku sledovala naša
strana, takúto smernicu dal našej strane
súdruh Gottwald od prvej chvíle oslobo-
denia.
Som z mesta, v ktorom vznikol Košic-
ký vládny program, autorom ktorého je
súdruh Gottwald.
Som z kraja, ktorý v nemalej miere
pociťuje dobrodenie režimu ľudovej de-
mokracie. Tak ako iné kraje Republiky, aj
náš kraj oblieka sa do nového rúcha, do
rúcha socialistickej industrializácie.
Vyrastajú moderné priemyslové, poľno-
hospodárske a dopravné objekty.
Kraj postupne rýchlo napreduje v ho-
jení vojnových rán.
Zväčša bola prevedená obnova volnou
zničených tratí, mostov, fabrík a obcí. Je
v prúde výstavba 160 priemyslových akcií,
130 poľnohospodárskych akcií, v nadplá-
ne 69 a v pláne 75 akcii, výstavba 347 by-
tových akcií, 5 dvojdomkov a 176 akcií Z.
Národná spotreba vykazuje na 30 sta-
vebných akcií a 10 Z akcii, v distribúcii
a cestovnom ruchu 4 akcie a 1 v Z - plá-
ne, v doprave 84 akcií, 45 akcií v nadplá-
ne a 13 akcií v Z-pláne (drobné stavby),
v stavebníctve 10 akcií, vo verejnej správe
107 akcii plus 11 akcií v Z-pláne, mimo
stavieb pre zvláštne účely.
34 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
Za rok 1949 bolo dokončených a odo-
vzdaných do používania 287 akcií. V ce-
lom Košickom kraji podľa operatívneho
plánu sme mali 2. 357 akcií a podľa spres-
neného operatívneho plánu 2. 527 akcií.
Z toho vidieť, že v Košickom kraji sta-
vebné akcie sú veľmi rozdrobené a úloha
plnenia plánu je tým veľmi sťažená.
V plnení stavebných investícií nám
značne napomáhala naša mladá socialistic-
ká remeselná pridružená výroba, ktorá je
pridružená k Československým stavebným
závodom a ktorá po začiatočných ťažko-
stiach splnila plán na 117%.
V celku sme plán v stavebníctve v ro-
ku 1949 splnili u závodov pre priemysel-
né stavby na 106% a u krajového závodu
na 110. 65%. Vďaka za úspešné plnenie
plánu patrí našim úderníkom, inžinierom
a technikom, ktorí vedeli úspešne organi-
zovať mladé naše priemyslové odvetvie,
ktoré sme prevzali z rúk kapitalistov v za-
nedbanom, rozháranom stave a museli
sme vynaložiť veľké organizačné úsilie,
aby sme plán nielen splnili, ale aj pre-
kročili
Pritom všetkom musíme tiež priznať,
že plnenie plánu v stavebníctve mohlo
byť ešte vyššie, keby nebolo týchto nedo-
statkov:
1. Predovšetkým veľká roztrieštenosť
stavieb, hlavne v pôdohospodárstve a tiež
časté zmeny hlavne miesta stavby. Okrem
toho Povereníctvo pôdohospodárstva nemá
dostatok technického personálu, ktorý by
mohol naň kladené úlohy zvládnuť.
Bude potrebné sa s touto otázkou vážne
zaoberať a vybudovať »Roľstav« tak, aby
bol schopný zvládnuť všetky úlohy, ktoré
pred ním vzhľadom na budovanie jednot-
ných roľníckych družstiev v roku 1950
stoja.
2. Je to tiež neskoré upovedomenie zá-
kladných závodov oblastnými riaditeľstva-
mi, ktoré sú mimo nášho kraja, o schválení
náplne plánu a už teraz pre rok 1950 ob-
lastné riaditeľstvá musia do stavebnej se-
zóny podniknúť všetky opatrenia, aby tie-
to nedostatky v tomto roku sa nám nepre-
javovaly.
3. Bola to nepripravenosť projektov,
hlavne statických výpočtov stavieb,
v mnohých prípadoch aj dôležitých z celo-
štátneho záujmu.
4. Nedostatok odborných síl, najmä
v remeselníckych odvetviach stavebníctva
a hlavne u inštalatérskych závodov, ktorý
nedostatok v krajovom meradle už teraz
snažíme sa sami vyriešiť tak, aby v tomto
roku nepociťovali sme také ťažkosti s in-
štalatérmi ako v roku minulom.
5. Boly to opozdené dodávky jak sta-
vebného železa, tak špeciálnych staveb-
ných hmôt.
6. Bola to ešte stále veľká absencia a
fluktuácia stavebného robotníctva, ktorá
nám znemožňovala ešte úspešnejšie napre-
dovanie v plnení plánu.
7. Nedostatok možnosti účinnej kontro-
ly nielen finančného, ale aj vecného plne-
nia plánu.
Slávna Slovenská národná rada, prosím
v mene baníkov Košického kraja, aby
v súbornom pláne Slovenska vo zvýšenej
miere bolo pamätané investíciami na vý-
stavbu bytových jednotiek v Rudňanoch
a v Kišovciach, aby sme mohli úspešne
bojovať proti sylikóze (zaprášeniu pľúc)
čistými hygienickými bytmi.
Prvý rok Päťročného plánu sme v prie-
mysle bez výživy splnili v krajovom prie-
mere na 106. 1%. Nedostatky sa nám ja-
vily v tom, že sme nevedeli ešte zaistiť
rovnomerné plnenie plánu. Samozrejme
nerovnomerné plnenie plánu malo vplyv
aj na rast produktivity práce a v niekto-
rých sektoroch nám z toho dôvodu mzdy
rástly rýchlejšie ako produktivita práce a
v budúcnosti v uskutočňovaní súborného
plánu Slovenska zvýšenie produktivity
práce musí byť jedným z hlavných bodov
nášho snaženia pri plnení plánu.
Zaostávalo nám odvetvie energetické,
kovorobné, kožiarenské a gumárenské.
Neplnenie plánu v týchto odvetviach
súvisí s nedostatočným rozvojom úderníc-
keho hnutia a socialistického súťaženia,
súvisí s tým, že sme nevedeli vyburcovať
širokú iniciatívu pracujúcich más v týchto
odvetviach.
V ostatných odvetviach priemyslu Ko-
šického kraja je rozvinuté masové úder-
nícke hnutie, hlavne v baníckom prie-
mysle, máme už tisícky nových uvedome-
lých občanov našej ľudovodemokratickej
vlasti, ktorých
najvyššou cťou je preko-
návať zastaralé kapitalistické normy a tak
pomáhať k zvyšovaniu produktivity práce
a k zavádzaniu nových socialistických
pracovných metód.
Úderníci, ako je súdruh Rejdoviann,
Ogurčák a iní, ktorí boli vyznamenaní sa-
motným prezidentom súdruhom Gottwal-
dom, sú toho najlepším dôkazom.
To však ani z ďaleká nestačí a musíme
údernícke hnutie a socialistické súťaženie
postaviť na novú, ešte širšiu základňu tak,
aby sa stalo cťou závodu nazývať sa úder-
14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
35
niekým. Pretože len vtedy budeme môcť
splniť tie veľké úlohy, ktoré súborný plán
Slovenska pred nás stavia, keď budeme
vedieť ešte viac vyburcovať iniciatívu vše-
tkých pracujúcich. Ako svedčia záväzky
k IX. sjazdu Komunistickej strany Slo-
venska robotnícka trieda Košického kraja,
naše jednotné rolničke družstvá a naše
dediny dokazujú, že pracujúci chápu toto
úsilie a plne si ho začínajú osvojovať,
v čom sú predpoklady, že súborný plán
Slovenska nielen že bude splnený, ale bu-
de aj prekročený, aby na budúci rok sme
si mohli ukladať ďaleko vyššie úkoly, aby
tak čím rýchlejšie mohli sme vyrovnať aj
v Košickom kraji rozdiel medzi priemys-
lovou a poľnohospodárskou výrobou.
Pri plnení plánu sa nám ešte javily ne-
dostatky v tom, že sme nevedeli dostatoč-
ne využívať miestnych zdrojov, že sme ne-
vedeli ešte vo väčšej miere odhaľovať
skryté rezervy, že sme nevedeli urobiť dô-
kladnú previerku pracovísk, nie za pomoci
preverovacích komisií z povereníctiev a
krajských orgánov, ale za pomoci všetkých
robotníkov a zamestnancov, či už v prie-
mysle, vo verejnej správe, v doprave, di-
stribúcii, alebo v poľnohospodárstve.
Hodnota výroby má sa zvýšiť v kraji
oproti roku 1949 a bude činiť v roku 1950
12. 7% z celoslovenskej hodnoty výroby
oproti 12. 5% v roku 1949. Pokiaľ ide o za-
mestnanosť v Košickom kraji, mali sme
v roku 1949 176. 102 pracovníkov vo vý-
robných úsekoch, z toho v priemysle
29. 193, to je 6. 2% a v pôdohospodárstve
108. 528, to je 23. 1%.
V roku 1950 zvýši sa počet pracovní-
kov vo výrobných úsekoch na 177. 329
pracovníkov, z toho v priemysle na 32. 197,
to je 6. 8% a v pôdohospodárstve klesne
na 104. 857 pracovníkov, to je 21. 8%, čiže
vidíme v celku prírastok 1. 227 pracovných
síl.
Značný odliv nastane z poľnohospodár-
stva a remesiel, z ktorých musíme odčer-
pať pracovné sily pre priemysel, lesníc-
tvo, stavebníctvo a niečo pre dopravu.
Z poľnohospodárstva odčerpáme okolo
5. 300 pracovníkov a už teraz robíme prí-
pravy, aby v období príprav IX. sjazdu
Komunistickej strany Slovenska sme pra-
covné sily získali na podklade dobrovoľ-
ných záväzkov miestnych organizácií stra-
ny za pomoci odborových a masových or-
ganizácií ako záväzky k IX. sjazdu Komu-
nistickej strany Slovenska. Budeme sa čo
najviac vyhýbať vydávaniu dekrétov a
budeme získavať pracovné sily na podkla-
de presvedčovania.
Pokiaľ ide o sumu stavebných investí-
cií podľa plánu na rok 1950, zvýšia sa in-
vestície oproti odhadu splnenia plánu za
rok 1949 v Košickom kraji o 41%, čo je
najvyššie zvýšenie u slovenských krajov.
Ide hlavne o výstavbu dvojkoľajky Spiš-
ská Nová Ves-Čierna nad Tisou a o pre-
ložku trate Margecany-Košice, ktorá
musí byť v čo najkratšom čase dokonče-
ná, lebo ako svedčí vzrast nákladnej do-
pravy cez vrcholový bod Slanec a Štrbu,
je táto v roku 1948 o 57% cez Slanec a
o 41% cez Štrbu väčšia ako v roku 1937
a v roku 1949 už sa prejavuje zvýšenie
cez Slanec na 288% a cez Štrbu na 180%
oproti 100% v roku 1937, a je to zvýšenie
prepravy na trati, ktorá je vlastne ešte
v horšom stave, ako bola v roku 1937.
Samozrejme, že také zvýšenie kapaci-
ty dopravy bez zlepšenia a zvýšenia ka-
pacity prináša so sebou dosť nehôd a po-
rúch.
Tu môžeme ďakovať našim železničia-
rom, ktorí svojou obetavosťou preukazujú
režimu ľudovej demokracie veľmi cenné
služby. Len musia byť bdelejší a ostraži-
tejší, aby porúch a nehôd bolo čím menej.
Pri výstavbe dvojkoľajky bude nám
musieť pomôcť celé Slovensko, aby sme
pri splňovaní tohto úkolu obstáli čestne.
Vidíme však, že stavebné investície
v priemysle, ktoré sú rozhodujúcim fakto-
rom hospodárskeho rozvoja v plánovanom
hospodárstve, majú v Košickom kraji ve-
dľa Prešovského kraja najnižší celoslo-
venský podiel a budú činiť 13. 4% oproti
11. 5% z roku 1949.
Tu by som prosil slávnu Slovenskú
národnú radu, aby v budúcnosti pre ďal-
šie roky našej päťročnice z dôvodu hospo-
dárskeho vyrovnania všetkých krajov Re-
publiky, výstavba priemyslu v Košickom
kraji bola viac forsírovaná, a to hlavne
výstavba ťažkého strojárenstva a tiež
hutníctva, základu ďalšieho rozmachu
industrializácie, lebo myslím, že už dnes
neobstojí argument, že hutnícke závody
sa majú budovať na uhoľnej základni
preto, že budujeme nové gigantické vodné
energetické centrá a máme možnosť
urýchlenou výstavbou Dobšinskej a
Ky-
suckej priehrady tieto energetické centrá
ešte viac posilniť, takže nič nám nestojí
v ceste, aby rudné bohatstvo Gemera a
Spiša nebolo spracované priamo vo vyso-
kých peciach a hutiach vybudovaných
v Košickom kraji, ktorý má veľmi priazni-
36 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
vú polohu pre vybudovanie hutníckych
závodov, ako aj závodov ťažkého strojá-
renstva na blízkosť hraníc Sovietskeho
sväzu.
Tiež v poľnohospodárstve je potrebné,
aby súborný plán Slovenska ešte viac pa-
mätal na jeho zveľadenie a prebudovanie.
V celku môžeme povedať, že krajské
plánovacie orgány v Košickom kraji dobre
splnily úkoly v minulosti, len je potreb-
né, aby sme plánovacím referátom kraj-
ských národných výborov ešte venovali
viacej starostlivosti ako dosial, aby sme
ich dotovali dostatočným množstvom po-
trebných kvalifikovaných pracovných síl,
lebo od dobrej práce krajských plánova-
cích referátov bude koniec-koncov závi-
sieť aj úspešné plnenie plánu, lebo keď
tieto budú mať možnosť účinne každo-
denne kontrolovať výrobu a výstavbu, bu-
dú môcť včas signalizovať aj zodpovedné
vyššie miesta a včas v spolupráci s kraj-
ským výborom strany a s krajským ná-
rodným výborom robiť opatrenia na od-
stránenie nedostatkov, ktoré sa v priebehu
plnenia plánu vyskytnú. Hlavne je tiež
treba zlepšiť ich spojenie so stranou.
Ešte nikdy Košický kraj neprežíval ta-
ký búrlivý rozmach jeho hospodárstva a
kultúry, Búrlivým tempom napreduje so-
cialistická industrializácia a rýchlo rastie
robotnícka trieda, búrlivým tempom zvy-
šuje sa blahobyt nášho pracujúceho ľudu,
našej robotníckej triedy, roľníctva a inte-
ligencie, postupne mizne východosloven-
ská bieda a odveká zaostalosť a do našich
dedín cestou jednotných roľníckych druž-
stiev prúdi nový život, cestou jednotných
roľníckych družstiev ako v Slanci je uka-
zovaná cesta pre našich malých a stred-
ných roľníkov, po ktorej sa musia uberať,
keď sa chcú zbaviť večnej driny a lopoty,
biedy, nedostatku a hladu, po ktorej mu-
sia kráčať, keď chcú lepšie žiť, lebo bez
zvýšenia výrobnosti práce na našich po-
liach pomocou moderných poľnohospodár-
skych strojov, pomocou mechanizácie náš-
ho poľnohospodárstva, pomocou tisícov
traktorov, ktoré nahradia vychrtlé koníč-
ky a kravičky, za ktorými sa dosiaľ pla-
holčil upotený, ubiedený, od vekov bitý
malý slovenský človek a bez zvýšenia vý-
nosov východoslovenských polí, bez vy-
budovania zavodňovacích kanálov a
ochranných lesných pásov, bez zvýšenia ži-
vočíšnej a rastlinnej produkcie nie je
možno si domyslieť lepší, radostnejší, bla-
hobytnejší život.
Súdruh Lenin povedal: »Dokiaľ žijeme
v maloroľníckej krajine, kapitalizmus
v Rusku má pevnejšiu hospodársku zá-
kladňu než komunizmus. Na to neslobod-
no zabúdať. Každý, kto pozorne sleduje
život na vidieku a porovnáva ho so živo-
tom v mestách, vie, že sme nevyrvali kore-
ne kapitalizmu a že sme nepodkopali fun-
dament, základ vnútorného nepriateľa.
Tento nepriateľ sa zdržuje v malovýrobe a
aby sme ho podkopali, na to máme jediný
prostriedok: previesť hospodárstvo celej
krajiny, teda i poľnohospodárstvo na novú
technickú základňu, na technickú základ-
ňu modernej veľkovýroby... Iba vtedy,
až krajina bude zelektrifikovaná, až prie-
mysel, poľnohospodárstvo a doprava bu-
dú postavené na technickú základňu mo-
derného veľkopriemyslu, len vtedy zvíťa-
zíme definitívne.
A som pevne presvedčený, že súborný
plán Slovenska na rok 1950 zaistí vo zvý-
šenej miere pomoc našim východosloven-
ským roľníkom, že im umožni ďaleko
rýchlejšie hospodárske napredovanie ako
dosiaľ.
Ja v mene Klubu poslancov Komunis-
tickej strany Slovenska a v mene robot-
níckej triedy, ako aj v mene našich roľní-
kov a pokrokovej inteligencie a členov
jednotných roľníckych družstiev v Košic-
kom kraji ďakujem našej strane, Ústred-
nému výboru Komunistickej strany Čes-
koslovenska, aj Ústrednému výboru Ko-
munistickej strany Slovenska, našej vláde,
Slovenskej národnej rade a Sboru povere-
níkov, ďakujem nášmu najvyššiemu hos-
podárovi, prezidentovi súdruhovi Gott-
waldovi, ďakujem súdruhovi Širokému za
tú veľkú starostlivosť, ktorú oni preukazu-
jú ľudu Košického kraja.
To, čo bolo kedysi len snom, dnes sa
stáva skutočnosťou.
To, o čom snívali naši praotcovia a ot-
covia, dnes my môžeme prežívať a môže-
me byť účastníkmi toho veľkého historic-
kého procesu, ktorý sa u nás odohráva
v premene našej zeme cestou ľudovej de-
mokracie v zem socializmu.
V mene Klubu poslancov Komunistic-
kej strany Slovenska doporučujem schvá-
lenie expozé súdruha povereníka Dr. Brá-
nika a v mene pracujúceho ľudu Košické-
ho kraja sľubujem, že tento svoje výkony
ešte viac zlepší rozvojom úderníckeho
hnutia, socialistického súťaženia, zvyšova-
ním produktivity práce a zlepšovaním
kvality výrobky a vynasnaží sa ešte viac
14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
37
prispieť ako dosiaľ pre spoločný cieľ vý-
stavby šťastného, radostného, optimizmom
a veľkou vierou v budúcnosť naplneného
nášho nového života, ktorý v našej zemi
budujeme, života socializmu a šťastia na-
šich národov. (Potlesk. )
Podpredseda Kušík:
Dávam slovo pánu poslancovi Micha-
lovi S p a k o v i.
Poslanec Špak:
Slávna Slovenská národná rada!
K expozé povereníka a predsedu Slo-
venského plánovacieho úradu súdruha Dr.
Bránika za Prešovský kraj niekoľkými slo-
vami chcem sa zúčastniť dnešnej rozpravy.
Správny pomer a účinné lieky na rany
Prešovského kraja z minulosti našla až
ľudová demokracia. Plánované hospodár-
stvo, ktorého cieľom je zvýšenie životnej
úrovne pracujúcich a hospodárske vyrov-
nanie našlo správny spôsob ako odstrániť
jednak zaostalosť, jednak katastrofálne ná-
sledky vojny, tým viac, že práve v zane-
dbanom kraji jasne a zreteľne prejavujú
sa úspechy a dosiahnuté výsledky trojroč-
ného plánovaného hospodárstva. Doteraz
dosiahnuté úspechy v poľnohospodárstve
a v stavebníctve, hlavne v stavbách prie-
myselných nás presvedčujú, že keď dote-
rajší hospodársky rozmach v našom kraji
sa bude stupňovať, spomínané hospodárske
vyrovnanie bude otázkou krátkeho obdo-
bia.
Poľnohospodárstvo, ktoré na rozdiel od
znárodnenej priemyselnej výroby má pre-
važne charakter malovýroby ešte s kapi-
talistickými živlami na dedine, malo
v Dvojročnom pláne veľmi úzke hranice
svojho rozvoja. Vláda ľudovej demokracie
ukazuje našej dedine cestu k zvýšeniu pro-
duktivity práce, k zmenšeniu ťažkej poľ-
nohospodárskej driny, k lepšiemu ľudské-
mu životu. Náš roľník sa môže denne na
vlastných skúsenostiach presvedčiť, že jeho
cesta k socializmu a tým i k radostnému
a blahobytnému životu vedie cez družstev-
níctvo, cez jednotné roľnícke družstvo, kto-
ré jedine umožňuje racionálnu výrobu po-
mocou moderných veľkých strojov. Toto
presvedčenie prejavilo sa i v tom, že kým
v roku 1946 na území kraja prešovského
bolo 63 traktorov, i to po väčšine v rukách
dedinských boháčov, roku 1949 máme už
400 traktorov v štátnych strojových sta-
niciach a jednotných roľníckych druž-
stvách, ktoré výlučne slúžia potrebám ma-
lého a stredného roľníka. Výsledok práce
strojov sa ukázal vo zvýšení výnosu poľ-
nohospodárskych kultúr, preto bolo možné
snížiť osevnú plochu chlebovín plánovanú
na rok 1949, a to o 14%, čo sa rovná 13 432
hektárom. Toto zvýšenie výnosov, ako aj
zvýšenie kŕmnej plochy prinieslo i svoje
dobré výsledky, čoho dôkazom je skutoč-
nosť, že plánovaný počet hovädzieho do-
bytka v roku 1949 bol prekročený o 2. 229
kusov.
Zvýšenú pozornosť sme venovali a v ro-
ku 1950 i naďalej činnosť budeme sústre-
ďovať na zriadenie jednotných roľníckych
družstiev. V našom kraji máme už dopo-
siaľ zriadených 168 jednotných roľníckych
družstiev, ktoré predstavujú 1/4 obcí nášho
kraja. Tieto jednotné roľnícke družstvá
prevádzajú už doteraz spoločný osevný po-
stup na výmere 1. 689 ha pôdy. Organi-
zujú spoločné práce, ako úpravu pastvín,
lúk, ciest, vyvážame hnoja, oranie a lak
ďalej.
Jednotné roľnícke družstvá všemožne
podporujeme v plánovaní u stavebných in-
vestícií.
Stavby plánované v roku 1950 a stavby,
ktoré prechádzajú z roku 1949 ako rozo-
stavané, predstavujú finančnú kvótu Kčs
54, 000. 000. -. Teda hodnota poľnohospo-
dárskej výroby v roku 1950 oproti roku
1940 v našom kraji sa zvýši o 23%. Tieto
výsledky boly dosiahnuté jedine za pomoci
plánovaného hospodárstva.
Druhým hlavným článkom plánovania
v našom kraji je stavebníctvo, hlavne stav-
by priemyselné, pretože industrializácia je
základňou a zárukou ďalšieho hospodár-
skeho rozvoja v kraji, čo je pre nás život-
nou otázkou. V pláne na rok 1950 táto ge-
nerálna línia bola zdôraznená tým, že fi-
nančný náklad na stavby priemyselné z ce-
lokrajového limitu predstavuje 30 8% na-
priek tomu, že v našom kraji máme pro-
blémy a nedostatky skoro v každom hos-
podárskom úseku.
Náš kraj je krajom podindustrializova-
ným. K 1. januáru 1948 v priemysle bolo
činných zo 450. 000 obyvateľov kraja len
3. 532 osôb, čo predstavovalo 0. 8% z cel-
kového počtu obyvateľstva. V roku 1950
tento počet sa zvýši na 5 510 osôb, to jest
na 1. 24%.
Do konca roku 1949 v našom kraji bolo
započaté so stavbou 7 veľkých priemysel-
ných podnikov a na rok 1950 sú zapláno-
vané 4 nové priemyselné podniky, ktoré
na dokončenie na kľúč predstavujú finan-
38 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
čný náklad 474, 000. 000. - Kčs. Z týchto
podnikov jeden začne čiastočne pracovať
už v roku 1950 a ostatné budú dokončené
v roku 1951, čím sa vytvorí 5. 900 trvalých
pracovných príležitostí. Toto je radostná
skutočnosť, akú dejiny nášho kraja neza-
znamenaly, výsledkom čoho bude zvýšenie
počtu činných osôb v priemysle v roku
1951 na 2. 6%, čí m sa samozrejme zvýši aj
životná úroveň pracujúceho ľudu.
Keď chceme hovoriť o plnení plánu
v stavebníctve v prvom roku Päťročného
plánu, treba priznať, že narážali sme na
veľké
ťažkosti a prekážky. Nedostatok od-
borných pracovných síl čiastočne sme od-
stránili preškolením 482 murárov a 265 te-
sárov. V roku 1950 preškolujeme ďalších
250 murárov, 140 tesárov a 50 iných od-
borníkov. Pri kladení základov tovární
v našom kraji naši pomocní robotníci boli
prijatí súdruhmi v sesterských závodoch
v českých krajinách, kde nadobúdajú od-
borné vedomosti, potrebné pre rozvoj prie-
myslu nášho kraja. Tak boli vyškolení po-
mocní robotnici KOVO-závodu Krížik, ná-
rodný podnik, závod Dukla v Prešove
v počte 80, z ktorých časť sa už vrátila a
pracuje v tunajšom podniku. Tiež boli vy-
slaní 15 pomocní robotníci zo stavby Mra-
ziarne a chladiarne, národný podnik v Pre-
šove, ktorí sa školia na odborných pracov-
níkov v sesterskom závode v Litoměři-
ciach. V rámci družby Liberecký kraj pre-
berá z nášho kraja 50 nekvalifikovaných ro-
botníkov za účelom ich preškolenia na od-
borníkov vodoinštalačných, ktorých sa javí
v našom kraji veľký nedostatok. Okrem
toho venuje sa náležitá pozornosť otázke
odborného pracujúceho dorastu. V tomto
smere náš kraj vzal si za záväzok k IX. sjaz-
du Komunistickej strany Slovenska, že do
dňa sjazdu strany získa 150 učňov pre mu-
rárstvo, 100 učňov tesárskych, 100 baníc-
kych, 25 sklárskych, 50 hutníckych a 50
pre stavebno-umelecké zámočníctvo.
Problém pomocných pracovných šil ne-
poznáme a keď sa nám v roku 1949 vy-
skytol prípad, že v zvýšenej stavebnej se-
zóne bolo potrebné stav 11. 000 pracovných
síl na stavbách doplniť, politickým uvedo-
movaním, presvedčovaním a správnym
spôsobom organizácie dokázali sme zmobi-
lizovať ďalších 7. 000, čím bolo dosiahnuté
splnenie stavebného programu okrem ne-
prestavaných nákladov na stavby pre
zvláštne účely - na 98%.
Keďže naše stavby boly dotované pl-
ným počtom pracovných síl, Prešovský
kraj na znak vďaky ochotne pomáhal ťaž-
kému priemyslu v českých krajoch, a to
hlavne v odstránení nedostatku pomocných
síl. Táto skutočnosť bola dokumentovaná
nastúpením našich 722 brigádnikov u se-
veročeských hnedouhoľných baní v Moste
a 100 brigádnikov u Ostravsko-karvinských
dolov v Ostrave. Týmto skutkom bola
vyjadrená spolupráca a bratskosť našich
dvoch rovnoprávnych národov.
Aby sme sa vyhli triešteniu stavieb na-
jmä v obnove, plánujeme tieto koncen-
trovať, čím sa sníži stavebný náklad a u-
rýchlia práce. Koncentráciu týchto stavieb
prevedieme v prvom rade k priemyselným
centrám. Takýmto spôsobom priemyselné
podniky budú mať zabezpečené trvalé pra-
covné sily a na druhej strane odčerpáme
zo vzdialených neprístupných a hospodár-
skych nerentabilných obcí prebytočné, prí-
padne neplné využité pracovné sily, čim
sa urýchli aj zavedenie vyšších výrobných
foriem na našich poľnohospodárstvach.
Ako príklad uvediem okres Sninu. KOVO-
závod v Snine, ktorý sa dokončí v roku
1951, bude potrebovať 1. 000 pracovných
síl. Prieskumom bolo zistené, že x obci
v obvode 10 km a z obcí vzdialenejších, ale
komunikačne prístupných je možné odčer-
pať 720 pracovných síl, okrem zamestnan-
cov administratívnych a technických dopl-
níme z obcí, kde sa má prevádzať obnova.
Už roku 1950 pri tomto závode na prin-
cípe dobrovoľnosti plánujeme postaviť 20-
25 bytových jednotiek z obnovy.
(Predsedníctva sa ujal podpredseda
Granatier. )
Hoci rôzne ťažkosti a prekážky sa v na-
šom kraji často vyskytujú, súc poučení
skúsenosťami z roku 1949, môžem smelo
prehlásiť, že plán v roku 1950 vo všetkých
hospodárskych úsekoch splníme.
Splníme ho preto, že pracujúci ľud s ra-
dosťou víta budovateľské úsilie v našom
kraji, do ktorého sa so všetkými silami
zapojil.
Za spriemyselnenie nášho kraja náš ľud
je povďačný našej vláde, Komunistickej
strane Československa a jej vodcom súdru-
hovi Gottwaldovi a Širokému. (Potlesk. )
Podpredseda Granatier:
Ďalej sa prihlásili páni povereníci: Jo-
zef Lukačovič a pán Ing. Samo Ta-
káč.
Udeľujem slovo pánu povereníkovi
Lukačovičovi. (Potlesk. )