14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
27
na stavenisko. Úlohou kraja v roku 1950
bude preto sústrediť sa na nábor pracov-
ných síl. V náborových komisiách máme
dobrý inštrument, pomocou ktorého bu-
denie mobilizovať potrebné pracovné sily
a zaraďovať ich do výroby podľa prevá-
dzacieho plánu na rok 1950. Tieto nábo-
rové komisie po inštruktáži prevedenej
Krajským národným výborom začaly čin-
nosť v januári 1950.
Nové pracovné sily získame tiež zave-
dením nových autobusových liniek Česko-
slovenských autobusových dráh a zavá-
dzaním osobnej dopravy pracujúcich zá-
vodmi pomocou nákladných automobilov.
Aktivovanie nových autobusových liniek
bude sa diať s hľadiska čím väčšieho získa-
nia pracovných síl. Je tiež potrebné zvyšiť
kvalifikáciu kádrov a vychovať rozmani-
tých odborných pracovníkov. Bude úlohou
Krajského národného výboru pečovať o to,
aby jednotlivé závody poriadaly krátko-
dobé kurzy, ako i organizovaly rozmanité
závodné školy a takýmto spôsobom riešily
problém kádrov.
Pre budúce roky navrhujeme ďalší spô-
sob získavania pracovných síl, a to vy-
budovaním sídlišť v obvode priemyselných
centier. Zpočiatku by tieto sídlištia mohly
slúžiť na ubytovanie stavebných robotní-
kov, hlavne pre stavby energetických zá-
kladní (konkrétne: pre údolné priehrady
v Nosiciach by slúžily sídlištia v Púchove
a v Považskej Bystrici, pre stavbu hydro-
centrály v Sučanoch - sídlištia v Martine
a v Sučanoch), po dobudovaní energetic-
kých základní by tieto sídlištia boly uby-
tovacími jednotkami priemyselných závo-
dov.
So stavebníctvom úzko súvisia aj pro-
blémy dopravy. U železničnej dopravy tre-
ba poukázať na to, že nároky paralelne
stúpajú so všeobecným vzrastom industria-
lizácie. Kapacita železničných staníc prie-
myslových centier nedovoľuje pristaviť po-
trebný počet nákladných vozňov, čím na-
stáva značné zdržanie v samotnej vyklád-
ke, ako aj v celkovom obehu železničných
Vranov, čo spôsobuje veľké národohospo-
dárske škody. Od zdvojkoľajnenia Košicko-
bohumínskej trate očakávame zrýchlenie
dopravy jak osobnej tak aj nákladnej. Keď
prihliadneme na kapacitu staníc s ohľadom
na výkladky a na daný stav, javí sa nám
toto úzkym profilom v pláne na rok 1950.
Napr klad Ružomberok môže pristaviť den-
ne 16 vagónov a potreboval by približne
50 až 60 vagónov denne. Z obmedzeného
počtu nákladných železničných vozňov,
ako aj zo zrýchlenia obehu týchto vozňov
je nutné v roku 1950 previesť aspoň tieto
opatrenia:
1. Na staniciach, na ktorých sa javí
úzky profil, pokiaľ ide o vykladaciu plo-
chu, nech je vykládka prevádzaná ihneď
a nepretržite až do jej ukončenia.
2. Pre vykládku nech sú vyškolené pra-
covné skupiny.
(Predsedníctva sa ujal podpredseda
K u b a č).
V doprave cestnej treba upozorniť na
zlý stav vozoviek, kde premávajú auto-
busy Československých autobusových dráh
a dovážajú robotníkov na staveniska a do
priemyselných centier. Stav týchto ciest je
tak povážlivý, že hrozí zastavenie premáv-
ky aktivovaných liniek. Z toho tiež plynie,
že by nebolo možné aktivovať ďalšie za-
plánované linky, ak sa nesústredíme na
zlepšenie stavu ciest. Nakoľko nemôžeme
zatiaľ započať s výstavbami ciest, bude
treba sa venovať predovšetkým udržova-
niu existujúcich ciest. S tým súvisí zlep-
šenie výroby udržovacieho materiálu a je-
ho dovoz na miesto.
Ďalším problémom stavebníctva je
technická nepripravenosť. Jedna štvrtina
stavieb nie je technicky pripravená. Úlo-
hou plánovacieho referátu Krajského ná-
rodného výboru bude tedy riadiť projekč-
nú činnosť a usmerňovať naliehavosť a po-
radie týchto prác. Túto úlohu bude musieť
Krajský národný výbor veľmi starostlivé
sledovať. Mimoriadnu pozornosť si vyžiada
pridružená výroba a jej vybudovanie
v rámci Československých stavebných zá-
vodov a komunálnych podnikov. Táto po-
treba vyplýva jasne z tej skutočnosti, že
v roku 1950 z celkového objemu staveb-
ných prác pripadá celá 1/3 na remeselnícke
práce. Ak tedy výroba a dodávka reme-
selníckych prác nie je časové dobre zlade-
ná s plánom stavebnej výroby, môže dôjsť
k veľmi závažnému narušeniu celkového
výrobného plánu. Aby sme prekonali toto
úzke miesto stavebnej výroby, treba sa
sústrediť na zriaďovanie pridruženej vý-
roby. Preto prvoradou úlohou kraja bude
podporovať zriaďovanie takých komunál-
nych podnikov, v rámci ktorých by sa or-
ganizovala remeselná výroba.
Pokračujúca mechanizácia, lepšie vyu-
žitie strojného parku je i naďalej prvora-
dou úlohou. Už v jesenných mesiacoch
bude treba zameriavať činnosť Českoslo-
venských stavebných závodov na udržanie
stavebnej výroby i v zimných mesiacoch
28 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
a dosiahnuť tak značnej neodvislosti na
počasí.
Krajský národný výbor sústredí tiež
svoju pozornosť na dokončenie rozostave-
ných stavebných investícii.
Nábor pracovných síl dosiaľ pre novo-
zriadené priemyslové podniky úspešne po-
kračuje, čo vidieť napríklad pri zaplňovaní
pracovných miest pracovní mi silami v no-
vozriadených textilných továrňach (v Niž-
nej Mokradi, Liptovskom Svätom Miku-
láši). To v podstate znamená, že tieto tex-
tilky boly postavené na správnom mieste,
lebo využitie pracovných síl bude plnšie.
Je potrebné dbať na to, aby podľa plánu
bola zahájená výroba tých priemyslových
podnikov, ktoré boly stavebne v roku 1949,
alebo ktoré budú behom roku 1950 ukon-
čené, pričom si však uvedomujeme obme-
dzenosť nášho vplyvu, keďže napríklad
dodávka strojov do továrne (Matadorky
v Púchove) vymyká sa z rozsahu nášho
vplyvu a pôsobnosti.
V remeslách je našou hlavnou úlohou
premena súkromnokapitalistickej remesel-
nej výroby na výrobu družstevnú, resp.
komunálnu. Pri zriaďovaní komunálnych
podnikov výrobných bude Krajský národný
výbor naliehať, aby sa tvorily iba také ko-
munálne podniky, ktoré sú životaschopné
a majú výrobné fondy. Nutnosť takého po-
stupu vyplýva z toho, že obstaranie týchto
výrobných prostriedkov pre nové komu-
nálne podniky nie je zaplánované.
Ako výstražný príklad uvádzam sta-
vebný komunálny podnik v Považskej Bys-
trici, ktorý má iba správcu. Ten je toho
času zamestnaný tým, že vypisuje inzeráty
na získanie pracovných síl.
Z pôdohospodárstva uvediem nasledov-
né:
Úloha, stanovená plánom, v pôdohospo-
dárstve pre náš kraj je tá, že postupne
prechádzame od výroby rastlinnej na vý-
robu živočíšnu. Za tým účelom boly najmä
zvýšené osevne plochy zemiakov za súčas-
ného primeraného sníženia osevnej plochy
chlebovín, niečo málo jačmeňa a trávo-
vých krmovín. Ako príklad uvádzame, že
podľa perspektívneho plánu bolo určené do
konca roku 1953 zvýšiť osevnú plochu ze-
miakov na 40. 000 hektárov, čo by predsta-
vovalo 22% všetkej ornej pôdy v kraji.
V osevnom pláne na rok 1950 činí však
plocha zemiakov v našom kraji 40. 600 ha,
ktorá teda už v roku 1950 perspektívny
plán prekročuje.
Súčasne vzhľadom na plánovanú indu-
strializáciu kraja zvyšujeme osevnú plo-
chu priadnych rastlín, ľanu a konopí.
Nedostatok vo výrobe rastlinnej javí sa
v oneskorenom sostavení plánu jesenných
i jarných prác, ako aj v oneskorenom so-
stavení osevného plánu. Ako príklad uvá-
dzam: pre zvýšenie osevnej plochy zemia-
kov treba úmerne snížiť osevnú plochu
chlebovín, čo znamená podľa jarného osev-
ného plánu, že 299 ha ozimnej raži »musí
vymrznúť«, ak sa má splniť jarný osevný
plán.
V poľnohospodárstve boly doplnené sta-
vebné investície v nadpláne, ktorý však
nebol zladený s ostatnými úsekmi, naprí-
klad s elektrifikáciou; úlohou bude odstrá-
niť tento nedostatok.
V záujme plnenia plánu ďalej bolo by
dobre vedieť výsledky z ostatných kra-
jov, a to ešte behom prevádzania plánu,
pokiaľ možno mesačne, periodicky, čím by
sa vyvolala súťaživosť medzikrajová.
Súdruh povereník Bránik hovoril ďa-
lej: »Štruktúra slovenského obyvateľstva
sa vyznačuje rýchlym vzrastom produk-
tívnych pracovníkov. Chcem uviesť len
niekoľko príkladov ozaj pekného rozvoja
produktívnych síl v našom kraji.
1. Obec Oščadnica žiadala do Päťroč-
ného plánu zaplánovať lavicu cez Kysucu.
Hovoríme im: v poriadku. Keď začali la-
vicu stavať, prišli na kraj žiadať inžiniera,
ktorý by stavbu lavice viedol. Najprv
smiech, ale po vysvetlení, že to bude ľa-
nová lavica, sme sa pokúsili hľadať odbor-
níka. Nenašli sme ho, lebo ľanovej lavice
alebo mostu údajne na Slovensku ešte
niet. Ľanová lavica však postavená bola!
Ich húževnatosť a iniciatíva prekonala
v tomto prípade inžiniersku odbornosť.
2. Na schôdzke Okresného aktívu stra-
ny v Púchove podáva predseda Jednot-
ného roľníckeho družstva z Nimnice zprá-
vu o výsledkoch družstva. Je to typická
kravičkárska obec. Hovorí: »Ako máme
jednotné roľnícke družstvo, dojivosť na-
šich kráv sa zvýšila o polovicu, orbu sme
skrátili o dva týždne a bola lacnejšia sko-
ro o 1/3«. Pritom jeho vyrovnanosť a seba-
vedomie hovorilo jasne o novom člove-
kovi.
3. Pre mikulášsku textilku dodávka rúr
na prívod vody bola zaplánovaná až na
február roku 1950. Časť strojov však mala
začať pracovať v jeseni už 1949. Všetci
tamojší činitelia začali vybehávať tieto rú-
ry. Zdalo sa, že byrokracia zachvátila vše-
tky úrady. Nevybehalo sa nič! Tu súdni-
14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
29
hovia, garbiari, ktorí snáď s textilkou ne-
majú veľa spoločného, ba opačne, Trojan
im totiž hrozil likvidovaním garbiarne
práve pre textilku, sa usniesli, že pôjdu
do Vítkovíc na základnú organizáciu stra-
ny, kde po vysvetlení účelu svojej návšte-
vy, jednohlasne odznelo: »Roury budou!«
A roury byly! (Potlesk. ) Stroje idú a by-
rokracia aspoň podľa mysli garbiarov sa
musí aspoň červenať. To nie je príklad
len peknej spolupráce Čechov a Slovákov,
tej pravej, ale v prvom rade pochopenie
úloh na ceste k socializmu. Som presved-
čený, že s takouto iniciatívou más a s ta-
kou chuťou v práci prekonáme všetky
prekážky a úlohy dané plánom, hoci v ro-
ku 1950 značne zvýšené, rozhodne splní-
me. (Potlesk. )
Podpredseda Kubač:
Ďalej dávam slovo pánu poslancovi
Alojzovi Kristovi.
Poslanec Krist:
Slávna Slovenská národná rada, sú-
družky a súdruhovia!
Súdruh predseda Slovenského plánova-
cieho úradu povereník Dr. Bránik podal
vo svojom expozé názorný prehľad o vý-
sledkoch, ktoré boly dosiahnuté v prvom
roku našej prvej päťročnice. Ak platí
v meradle celoslovenskom, že prvý rok
päťročnice splnil vcelku očakávanie na-
šich politických a hospodárskych kruhov,
platí to aj o výsledkoch prvého roku našej
päťročnice v kraji Banskobystrickom. Aj
tu treba konštatovať, že minulý rok pri-
niesol do nášho života rad nových prvkov,
o ktorých sa ešte v dvojročnici ťažko dá
hovoriť. Platí to najmä o skutočnosti, že
naši robotníci po prekonaní počiatočných
ťažkostí úspešne prehĺbili a rozšírili socia-
listické súťaženie, naučili sa preberať a
plniť socialistické záväzky a stať sa spolu-
tvorcami plánu na rok 1949. Táto skutoč-
nosť predovšetkým pomohla urýchliť pre-
stavbu a výstavbu hospodárstva v našom
kraji, zvýšiť životnú úroveň a tým pri-
praviť pôdu pre úspešný nástup do dru-
hého roku našej prvej päťročnice, ktorý
sa má stať jedným z najvýznamnejších ro-
kov výstavby slovenského hospodárstva.
Ak porovnáme výsledky dosiahnuté
v meradle celoslovenskom s výsledkami,
ktoré boly v roku 1949 dosiahnuté v kraji
Banskobystrickom, treba konštatovať, že
výsledky dosiahnuté v tomto kraji vcelku
podstatne prevyšujú priemer celosloven-
ský. Mám tu na mysli najmä výsledky
prvého roku našej päťročnice v priemysle,
v ktorom plán v priemysle bez výživy bol
splnený na 109% oproti 105% splnenia
tohto plánu v meradle celoslovenskom.
Potešiteľné pritom je, že v mesiaci de-
cembri 1949 v priemysle bez výživy plán
v našom kraji bol splnený na 120, 7%
oproti celoslovenskému priemeru, ktorý
v tomto období vykazuje 107% splnenia
plánu. Vidieť tu sústavnú tendenciu zlep-
šenia a zvýšenia produktivity práce socia-
listickými metódami, na ktorom poli v ro-
ku 1949 sme kládli len základy organizo-
vaním záväzkov k IX. sjazdu Komunistic-
kej strany Československa, k narodeni-
nám generalisima Stalina, organizovaním
úderníckych smien a týždňov a pri pre-
beraní záväzkov k II. všeodborovému sja-
zdu. Ešte znateľnejšie sa nám javia tieto
výsledky, ak vezmeme do úvahy výsledky
prvého roku Päťročnice v meradle celo-
štátnom, keďže Päťročný plán bol v prie-
mysle bez výživy za celý rok 1949 splne-
ný na 102, 8%. Veľmi pekné výsledky
boly dosiahnuté aj pri splnení plánu
v priemysle výživy, ktorý vykazuje celo-
ročné splnenie na 99, 5% a v mesiaci de-
cembri 108. 7%.
Osobitne treba zhodnotiť veľmi priaz-
nivý výsledok odvetvia stavebných hmôt
a keramiky, v ktorom bolo dosiahnuté ce-
loročné splnenie plánu na 129, 3%, v od-
vetví chemickom 118, 5%, v odvetví hut-
níckom 109, 8% a v odvetví kovorobnom
107, 5%.
Pri tejto príležitosti treba vyzdvihnúť
najmä plnenie plánu Slovenských magne-
zitových závodov v Lovinobani, ktoré v ro-
ku 1949 dosiahly u páleného magnezitu
188, 6%, u basifritu 124, 9% a u magnezito-
vých tehál 120, 9. Tieto výsledky menova-
ný podnik dosiahol napriek všetkým ťaž-
kostiam technického rázu, ako napríklad
nedostatku súčiastok formovacieho zaria-
denia zo špeciálnych ocelí. Tieto mimo-
riadne priaznivé výsledky boly dosiah-
nuté v dôsledku vzornej spolupráce za-
mestnancov s technickým vedením, vý-
sledkom ktorej bolo podstatné zlepšenie
technickej a organizačnej stránky celej
prevádzky. Podobný úspech dosiahly aj
Slovenské magnezitové závody v Hačave,
ktoré dosiahly v roku 1949 148, 3% plnenia
plánu. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú
Švermove železiarne, národný podnik,
v Podbrezovej, u ktorých za celý kombi-
nát výrobný plán na rok 1949 bol splne-
ný na 111%. Najnižšie splnenie vykázal
Hutový závod Podbrezová na 109% a
30 l4. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
Strojný závod na Piesku na 84%, pričom
treba zdôrazniť, že nízke plnenie v závode
v Piesku zapríčinil predovšetkým presun
výrobného programu a rôzne ťažkosti sub-
dodávateľské.
Ak teda máme bilancovať výsledok
splnenia prvého roku päťročnice v celom
priemysle v kraji Banskobystrickom, do-
stávame sa ku skutočnosti, že tento kraj
splnil prvý rok päťročnice na 104, 3%. Je
to výsledok, ktorý nás oprávňuje k odô-
vodnenej nádeji, že pre splnenie celého
Päťročného plánu v tomto kraji boly polo-
žené trvalé a pevné základy, na ktorých
bude možno úspešne budovať aj v budú-
cich rokoch.
Menej uspokojivé výsledky v našom
kraji vykazuje výkup bravčového a hovä-
dzieho mäsa, mlieka a vajec. Výkup hovä-
dzieho mäsa bol v roku 1949 splnený na
86, 2% a výkup bravčového mäsa na
66, 2%. V celku treba konštatovať, že vý-
kup hovädzieho mäsa po zavedení akvizí-
cie roľníckych skladištných družstiev
uskutočnil sa po 1. apríli 1949 uspokoji-
vejšie, napriek tomu však sa nepodarilo
odstrániť zaostalosti za prvé tri mesiace
1949. Príčinou nedostatočného výkupu boly
predovšetkým vysoké ceny úžitkového do-
bytka proti jatočným. Treba však konšta-
tovať, že začiatkom roku 1950 výkup hovä-
dzieho dobytka prebieha už nad 100% bez
zvláštneho pričinenia roľníckych skladišt-
ných družstiev. Treba si len želať, aby
tento sľubný začiatok v tomto dobrom zna-
mení sledovaly aj ostatné mesiace tohto
roku. Upozorniť však treba, že sú tu znač-
né ťažkosti v ustajňovacích priestoroch a
najväčšie
ťažkosti sú s krmovinami a na-
jmä ide tu aj o seno. Pokiaľ ide o ošípané,
na neúspešnom výkupe má svoj podiel
obrna, mor ošípaných a čiastočne aj čer-
vienka. Tu treba konštatovať, že podľa
sčítania bravčového dobytka k 1. januáru
1950 sú predpoklady, aby aj výkup brav-
čového mäsa bol splnený na 100%. Zdô-
razniť treba, že pred Vianocami v okrese
Modrý Kameň boly ponúkané ošípané už
za Kčs 45. -, hoci voľná cena je stanovená
na Kčs 85. - za živú váhu.
Hlavnými príčinami nedostatočného
výkupu v mlieku a vajciach bol nedosta-
točný stav technického vybavenia mlie-
kární a sberní, k čomu pristupuje nedo-
statočné organizačné zvládnutie úkolov,
najmä v dôsledku nedostatkov motorových
dopravných prostriedkov. Zaujímavé pri-
tom je, že v troch prípadoch do svozu boly
zapojené nákladné autá Československej
autodopravy, výkupná organizácia si však
sťažuje na neúnosné dopravné náklady.
Najväčšou prekážkou nedostatočného vý-
kupu mlieka je však nedostatok mliekárni,
nakoľko v celom kraji existuje len jedna
jediná zodpovedajúca mliekáreň, ktorá sa
nachádza v Potri, v okrese modrokameň-
skom. Ostatné mliekárne v kraji sú nedo-
statočne vybavené, zastaralé, na veľmi
nízkej úrovni. Tomuto nedostatku má čia-
stočne odpomôcť výstavba nových mlie-
kární, najmä v Lučenci, vo Zvolene a v Ri-
mavskej Sobote. Príčinou minuloročného
nedostatku výkupu bola skutočnosť, že
rozpis na jednotlivcov u vajec, ako aj
u mlieka bol prevedený len v neskorých
jarných mesiacoch. Tým bola premeškaná
sezóna a veľmi dobrou výhovorkou bol vý-
skyt moru hydiny, dosah ktorého nebolo
dobre možno ciferne zachytiť. Aj tu treba
upozorniť, že sú značné
ťažkosti ohľadne
ukladacích priestorov, nedostatku triediar-
ní, ktoré nedostatky často zapríčinily, že
sa väčšie množstvo vajec skazilo. V tejto
súvislosti treba ešte spomenúť, že v Ban-
skobystrickom kraji kontraktácia dosiahla
v roku 1950 97%, to je z 81. 242 podnikov
podpísalo smluvy 78. 726 podnikov. Vyda-
ných výmerov bolo 2. 353, manifestačné
podpísalo smluvy 393 obci z celkového
počtu 585. Je to dobrý prísľub pre plnenie
plánu vo výžive v budúcnosti.
Výsledky plnenia plánu v lesníctve
v roku 1949 v našom kraji treba označiť
za uspokojivé. Československé štátne lesy,
národný podnik, splnily ťažbu dreva na
167%, ostatné lesy na 117%, odvoz dreva
štátne lesy na 105%, ostatné lesy na
106%.
|
Zalesňovanie nelesných pôd štátne lesy splnily na |
136%, |
ostatné lesy na |
112%, |
||||||||
|
obnovu |
" |
" |
" |
" |
108%, |
" |
" |
101%, |
|||
|
produkciu sadeníc. |
" |
" |
" |
" |
117%, |
" |
" |
88%, |
|||
|
sber lesného osiva |
" |
" |
" |
" |
167%, |
" |
174%, |
||||
|
prerezávky. |
" |
" |
" |
" |
104%, |
" |
58%, |
||||
|
prebierky |
" |
" |
" |
" |
" |
" |
67%, |
" |
85%, |
||
|
prevody lesov. |
,. |
" |
" |
" |
" |
" |
192%, |
" |
60%, |
||
|
premeny porastov |
. |
. |
" |
" |
" |
" |
154%, |
" |
90%, |
||
14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
31
Z uvedeného je jasné, že plán nebol
splnený najmä v prebierkach. Tu hrá veľ-
kú úlohu otázka pracovných síl, schodnosť
terénu a najmä otázka mimoriadnych ťa-
žieb v dôsledku rozsiahlych kalamít.
Pokiaľ ide o stavebníctvo, treba zdô-
razniť, že na Banskobystrický kraj sa po-
ukazovalo ako na jeden z krajov, ktorý
najhoršie splňuje plán v stavebníctve.
Ukázalo sa však, že ani v tomto hospodár-
skom úseku tento kraj nezaostal v minu-
lom roku za ostatnými krajmi. Zostáva
skutočnosťou, že aj v tomto úseku bolo
dosiahnuté 102% plnenia plánu v roku
1949. V tomto roku pracovalo v Bansko-
bystrickom kraji 21 murárskych trojok,
ktorých práca bola označovaná ako kvalit-
nejšia a lepšia ako práca inštrukčných
trojok bratislavských. Novoinštruované
trojky v tomto kraji podaly výkon za jed-
nu hodinu 2. 65 m3, zatiaľ čo bratislavské
trojky vymurovaly len 2. 05 m3. Bolo uro-
bené všetko, aby nové metódy práce v kra-
jovom stavebníctve hlbšie a vo väčšom
počte sa zakorenily. Ináče v kraji praco-
valo 38 úderiek murárskych, 12 úderiek
tesárskych a 49 úderiek pomocných síl,
s ktorým počtom prirodzene však nemôže-
me byť spokojní. Pokiaľ ide o pridruženú
výrobu, v rámci tejto nie sú dobudované
prevodzovne u väčších expozitúr. Tu tre-
ba viac organizačných opatrení, aby táto
zvládla výrobný úkol najmä na rok 1950.
ktorý je podstatne vyšší ako v roku 1949.
Pokiaľ ide o stavebníctvo, najsvetlejším
bodom tohto úseku je skutočnosť, že zá-
vod Konstruktíva, ktorý prevádza väčši-
nou priemyselné stavby, v roku 1949
splnil plán po finančnej stránke na
118. 5%.
Som toho názoru, že napriek všetkým
chybám, ktorých sme sa dopustili v roku
1949 a ktoré chceme sebekriticky podro-
biť podrobnej analýze, dosiahli sme v roku
1949 uspokojivé výsledky v plnení plánu
prvého roku našej päťročnice. Ak v roku
1950 zaistíme úprimnú spoluprácu nielen
pracovníkov z priemyslu, poľnohospodár-
stva, stavebníctva a dopravy, ale aj spo-
luprácu našej štátnej a ľudovej správy,
všetkých politických, hospodárskych, so-
ciálnych a kultúrnych pracovníkov, do-
siahneme istotne aj v tomto roku nami
všetkými očakávané prenikavé a dobré
výsledky. (Potlesk. )
Podpredseda Kubač:
Dávam slovo pánu poslancovi Františ-
kovi Knézlovi.
Poslanec Knézl:
Slávna Slovenská národná rada!
Panie a pánovia!
Problém plánovania Nitrianskeho kra-
ja určuje jeho vlastný charakter. Nitrian-
sky kraj je prevážne pôdohospodársky.
Počet osôb zaoberajúcich sa pôdohospo-
dárstvom činí dovedna 77. 4% z celkového
počtu obyvateľstva približne 730. 000. Po-
čet zamestnaných osôb v priemysle je len
3. 3%.
Z uvedeného je zrejmé, že Nitriansky
kraj je dôležitou obilnicou Slovenska, ba
i celej československej republiky. A mimo
toho má značne rozsiahlu základňu pre
chov rožného a bravčového dobytka, ako
i hydiny všetkého druhu.
Obilovinami má náš kraj zásobiť 48%
obyvateľstva Slovenska.
Krajský päťročný plán na rok 1950
nám ukladá zvýšiť chov dobytka a hydi-
ny a takto rozšíriť základňu živočíšnej vý-
roby, a to hlavne v nasledovných formách:
u hovädzieho dobytka o.. 15 4%,
u kráv........ 1. 5%,
u teliec........ 13. 9%,
u bravčového dobytka.. 51. 8%,
u prasníc....... 32%,
u koní... ..... 7. 8%,
u oviec........ 38. 6%,
u kôz ........ 51. 3%,
u nosníc ....... 27. 6%,
u ostatnej hydiny.... 19. 4% a
u včelstva....... 22. 4%.
Splnenie plánu živočíšnej výroby nut-
ne vyžaduje rozšíriť krmovinovú základ-
ňu, ktorú hodláme previesť skrmovaním
kôrovia, ktoré by sa silážovalo s repnými
rezkami, lístím a melasou. Týmto spôso-
bom by sme získali v našom kraji približ-
ne 7 000 vagónov hodnotného krmiva.
Okrem toho chceli by sme rozšíriť osevnú
plochu cukrovej trstiny, ktorá dáva dobrú
surovinovú podstatu a taktiež je to dobrá
surovina na výrobu liehu a poskytuje
z jedného hektára 350 až 500 q dobrých
kvalitných krmív. Týmto by sme dosiahli
sníženie množstva spracovania priemysel-
ných zemiakov na lieh.
Ďalšie úlohy v rastlinnej výrobe Päť-
ročného plánu na rok 1950 nám ukladá
nasledovné zvýšenie výroby:
u pšenice....... 8. 5%,
u raže........ 1. 3%,
u jačmeňa ...... 20%,
u ovsa........ 17%,
32 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
u kukurice ......2. 5%,
u zemiakov......12. 2% a
u cukrovej repy.... 1. 9%.
Uvedený vyšší hektárový výnos nie je
možné dosiahnuť starou zvyklou metódou
práce v pôdohospodárstve. Musíme využiť
čo najviac našich moderných výrobných
prostriedkov a nástrojov, zlepšiť organi-
záciu práce a prijať nové spoločné formy
obrábania pôdy cez jednotné roľnícke
družstvá. Musíme vyrábať v roku 1950
viac, lepšie a lacnejšie. Za tým účelom
náš krajský strojový park obdrží ešte toho
roku ďalších 200 traktorov a mnoho iných
pôdohospodárskych strojov a tiež roľníci
dostanú potrebné množstvo umelých hno-
jív.
Vzhľadom na to, že v Nitrianskom kra-
ji je 70% pôdy v suchej oblasti, prevedie
sa postupne, najmä na južnej časti kraja
rekultivácia. Vybudujú sa vetrolamy, ryb-
níky a prevedú sa potrebné zavodňovacie
a odvodňovacie práce. Prvé pokusy s vy-
sadzovaním vetrolamov boly prevedené už
v roku 1949 na ploche 26 ha a v roku 1950
vysadíme už na ploche 120 ha vetrolamy.
Produkcia sadenie v lesných škôlkach je
v roku 1950 s produktciou 16, 912. 000 ku-
sov. A použijeme tento druh stromov:
agát, morušu, jaseň a iné. Pri tom morušu
by sme použili ako krmovinovú základňu
pre chov hodvábnika.
Kompasom pre našu prácu na dedine
je usnesenie IX. sjazdu Komunistickej
strany Československa. Pán prezident Gott-
wald na IX. sjazde Komunistickej sírany
Československa zaoberajúc sa problemati-
kou na dedine povedal: »Dedinský úsek
práce a politika strany bude mať v bu-
dúcich rokoch stále väčší a väčší význam,
lebo tak stojí otázka - nebude u nás so-
cializmu bez prechodu dediny k socializ-
mu, bez bloku, bez sväzku robotníckej
triedy so základnou masou drobných a
stredných roľníkov. Musíme pre socializ-
mus získať dedinu, malého a stredného
roľníka a izolovať dedinského boháča.
Denne podchycujeme do jednotných
roľníckych družstiev malého a stredného
roľníka, kde prijíma nové socialistické for-
my výroby a takto dosahuje zvýšenie pro-
duktivity práce v pôdohospodárstve.
Dosiaľ máme v kraji založených 210
jednotných roľníckych družstiev so 14. 168
členmi. Do konca tohto roku počet jednot-
ných roľníckych družstiev sa zvýši nie
menej ako na 300 jednotných roľníckych
družstiev.
Prvý Päťročný plán industrializácie Slo-
venska značne prispieva k rozvoju priemy-
selnej výroby i v našom kraji.
Budujú sa nové továrne. Zdokonaľuje
sa a rozširuje výroba už v jestvujúcich
závodoch. Hodnota výroby v roku 1950 sa
zvýši o 23. 2%, počet robotníkov v prie-
myselnej výrobe vzrastie o 1. 459 robotní-
kov, počet robotníkov v stavebníctve stúp-
ne o 3. 787 a hodnota stavebnej výroby
vzrastie takmer o 70%.
(Predsedníctva sa ujal podpredseda
Kušík. )
Týchto niekoľko uvedených dát nám
ukazuje pekný rozmach priemyselnej a
stavebnej výroby v Nitrianskom kraji.
Nedostatok plnenia Päťročného plánu
sme mali hlavne v uhoľných baniach
v Handlovej. Plán v roku 1949 bol splne-
ný len na 75. 2%. Neplnenie tohto plánu
vzniklo z nedostatku stálych a kvalifiko-
vaných pracovných síl, ako i absenciou a
fluktuáciou zamestnancov týchto baní. Mi-
nuloročné nedostatky boly toho roku do
značnej miery odstránené lepšou organizá-
ciou práce, zlepšovacími návrhmi, socialis-
tickým súťažením a stočlennou brigádou
funkcionárov Komunistickej strany, ktorá
priniesla do baní nový duch a veľké pra-
covné úsilie, takže prvý mesiac roku 1950
na dolovaní uhlia bol splnený nad 928%
a niekoľko dní v mesiaci februári je plnený
na 93, 1%. Máme všetky predpoklady, aby
sme v Handlovej tohto roku dosiahli pl-
nenia Päťročného plánu nad 100% a v tom-
to duchu aj vykonáme všetko naše zame-
ranie a úsilie, aby tento plán splnený nad
100% bol.
Mobilizácia a odhalenie pracovných síl
v Nitrianskom kraji.
V roku 1949 náš kraj dodal do rôznych
krajov Slovenska 10. 398 pracovných síl a
do českých krajín 1. 834 pracovných síl.
V roku 1950 dodáme ďalších 2. 450 pra-
covných síl, z toho do Čiech 1 000 a do Ži-
linského kraja hlavne 1 450 pracovných síl.
Odkrytie a mobilizáciu pracovných síl
hodláme previesť ešte týmto spôsobom:
pri jednotných roľníckych družstvách
zriadime 120 detských útulkov, 20 jasiel,
40 žiackych útulkov a 20 útulkov pri ma-
terských školách. Takto dosiahneme ďal-
šie uvoľnenie mužov pre ťažšie práce
a zlepšenie uplatnenia žien v priemysle a
pôdohospodárstve, vo verejnej správe,
v obchode a tomu podobných prácach,
ktoré môžu ženy vykonávať.
Pri týchto stručných príspevkov k dis-
kusii pána povereníka Bránika, chcel by