Pátek 10. února 1950

14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.

15

živy, zúžilo jeho surovinovú základňu v ro-
ku 1948 a malo svoje silné dozvuky ešte
aj v roku 1949. Priemysel výživy splnil
plán výroby v roku 1949 na 91%, pritom
oproti roku 1948 zvýšil výrobu o viac než
34%. Výrobný plán sa nesplnil najmä
v cukre pre nedostatok cukrovej repy. Vý-
roba mliekárenského masla sa oproti roku
1948 skoro zdvojnásobila, no rozvoj výroby
mlieka a mliečnych výrobkov a výstavba
mliekární nepokračuje ešte uspokojivo.
Ďalšie ťažkosti boly zapríčinené technicky
zaostalým stavom tohto priemyslu, veľ-
kým počtom malých, roztrieštených a pri-
mitívne zariadených závodov, ako aj sku-
točnosťou, že do februára bol tento prie-
mysel spravovaný agentmi kapitalistickej
reakcie. Vo výstavbe a v socialistickej orga-
nizácii tohto priemyslu máme ešte veľa
nedostatkov a bude potrebné ich v tomto
roku čo najrýchlejšie prekonať, najmä sní-
žiť výrobné náklady a vyriešiť naliehavé
kádrové otázky.

Priemysel je láskou a pýchou všetkého
nášho pracujúceho ľudu. Pre výstavbu
priemyslu sú naši ľudia ochotní vyvíjať
všetko úsilie a prinášať všetky obete. Je
prelo čestným záväzkom pracovníkov prie-
myslu a stavebníctva, aby úlohy im ulo-
žené splnili a prekonali.

Pôdohospodárskej výrobe a výkupu ve-
nujú v poslednom čase vedúci činitelia náš-
ho Siatu osobitnú pozornosť. Podstatná ťaž-
kosť je v tom, že usilujeme o zvýšenie vý-
roby za podmienok, keď iba začíname or-
ganizovať pokročilejšiu organizáciu výroby,
a to ešte na podklade individuálnych gaz-
dovstiev. Rozpor medzi socialistickým prie-
myslom a malovýrobným poľnohospodár-
stvom, ktorý je zákonitým zjavom v období
prechodu od kapitalizmu k socializmu, je
o toľko príkrejší na Slovensku, o koľko
je rýchlejší rozvoj priemyslu a o koľko je
zaostalejšie poľnohospodárstvo v pomere
k českým krajom. Slovensko, kedysi kra-
jina veľkých prebytkov poľnohospodár-
skych výrobkov, čoraz ťažšie môže uspo-
kojiť potreby obyvateľstva z vlastnej vý-
roby, napriek tomu, že poľnohospodárska
výroba sa zvyšuje. Uvediem najprv nie-
koľko základných údajov o splnení plánu.

Poľnohospodárska výroba stúpla vlani,
podľa predbežného odhadu, u rastlinnej
výroby o 7. 5%, u živočíšnej o 30, 1% a
dovedna o 14. 6%. V rastlinnej výrobe
bol plán splnený a prekročený u pše-
nice o 10, 8%, u raži o 26, 8% a nebol
splnený u krmovín, najhoršie sa splnil
u zemiakov (78, 3%) a cukrovky (87, 5%).

Podobne je aj s plánom výkupu, kde
výkup pšenice sa splnil na 98%, zatiaľ
čo výkup jačmeňa iba na 77, 3%, u ze-
miakov na 59, 1% a najhoršie u kuku-
rice. No výkup ešte pokračuje. Nesplnily
sa ani dodávky cukrovky, čo treba tím
väčšmi zdôrazniť, lebo dodávkové čísla
sú bezdôvodne značne pod výrobnými
číslami, čo veľmi nepriaznivo ovplyvnilo
výrobu cukru.

Hektárové výnosy boly všetky v mi-
nulom roku vyššie, než priemer rokov 1933
až 1937, okrem cukrovky.

V živočíšnej výrobe stav hovädzieho do-
bytka sa oproti roku 1948 zvýšil o 8, 4%,
u bravčového dobytka o 32, 4%, v čom sa
prejavuje vplyv veľkovýkrmní No u kráv
sa stavy ku koncu roku nezvýšily, dokon-
ca nepatrne poklesly a plán sa splnil iba
na 95, 3%. Výroba a výkup hovädzieho mä-
sa stúply oproti roku 1948 o 32, 9%, výroba
bravčového mäsa o 84, 3% a výkup brav-
čového mäsa o 194, 4%, výroba mlieka o
19, 5% ale výkup o 252. 4%, výroba vajec
o 21. 3% ale výkup o 253%. Napriek veľ-
kému vzostupu výroby a najmä výkupu
živočíšnych produktov neboly ale dosiah-
nuté úlohy plánu. Najhoršie je splnenie
u valec. U mäsa bolo splnenie dodávok
bravčového mäsa štátnymi majetkami od-
sunuté na rok 1950, lebo potreba bola kry-
tá.

Nebol dosiahnutý žiadny pokrok v prie-
mernej úžitkovosti dobytka; naopak, tak
u hovädzieho dobytka ako u ošípaných ma-
li sme menšiu úžitkovosť. Naproti tomu
sa zvýšila priemerná dojivosť o 13. 4%, na
1159 1, ale ešte nedosahuje predvojnovú
priemernú dojivosť. Ročná snáška vajec
sa zvýšila o 10%.

Poľnohospodárska výroba sa zvýši po-
dľa plánu na rok 1950 oproti lanskému
roku o 17, 7% a proti roku 1948 o 349 %.

Plán na rok 1950 musel mať predovše-
tkým na zreleli rastúcu potrebu živočíš-
nych produktov. Preto vytýčil úlohu zvy-
šiť na Slovensku v tomto roku živočíšnu
produkciu o 41, 9%, v tom bravčového mä-
sa o 66, 2%, vajec o 56, 1%. Stavy hovä-
dzieho dobytka sa majú zvýšiť o 68%,
z toho kravy o 3, 2%, ošípaných o 27, 1%,
nosníc o 40% Plán chovu hydiny sa ešte
podstatne zvýši zriadením hydinárskych
fariem. Oproti roku 1948 bude to vzostup
živočíšnej výroby o 84, 6%. Zvýšenie živo-
číšnej výroby predpokladá, že budú k dis-
pozícii zvýšené kvantá krmív. No výroba
krmív, plánom podchytených, sa zvýši len
mierne. Výroba rastlinná sa má zvýšiť o


16 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.

4, 5%, pričom výroba krmovín stúpne o nie-
čo viac na úkor chlebovín. Nesplnenie plá-
nu výkupu krmovín v roku 1949 nám jas-
ne signalizuje, že na tomto úseku bude
najťažšia úloha našich poľnohospodárskych
pracovníkov. Plán výroby krmovín musí
byť nielen bezpodmienečne splnený, lež
prekročený. K tomu sú všetky možnosti,
lebo plán ani zďaleka nepodchycuje vše-
tky zdroje výroby krmovín. Zvýšená po-
treba krmív môže byť preto, pravda, veľ-
mi intenzívnym úsilím - krytá.

Uspokojenie rastúcich potrieb obyvateľ-
stva predpokladá aj zlepšený výkup. Plán
na rok 1950 stanoví oproti roku 1949 vý-
kup hovädzieho mäsa väčší o 29%, brav-
čového väčší o 83%, mlieka väčší o 50%,
vajec väčší o 82%. Splnenie týchto úloh
predpokladá nielen dosiahnutie plánova-
ných výrobných čísel, ale aj urýchlené
odstránenie tých nedostatkov vo výkupnom
aparáte, ktoré v uplynulom roku zapríči-
nily nesplnenie plánu výkupu, najmä mlie-
ka a vajec.

Dôležité je srovnať pomer vykúpeného
a vyrobeného množstva poľnohospodár-
skych produktov, aby sme takto vedeli
zhodnotiť tržnú schopnosť našej poľnohos-
podárskej výroby. Pomer vykúpeného
množstva k vyrobenému má byť 30% u
chlebovín (v českých krajoch 49, 8 %),
u mlieka 28, 3% (bolo v roku 1949 23%,
v českých krajoch 68, 8%), u vajec 33, 2%
(bolo 24, 7%, v českých krajoch 47. 3%).
Menší výkup z výroby na Slovensku je
zapríčinený menšími výnosmi na hektár
a pomerne väčším počtom pracovníkov a
samozásobiteľov na dedine, a štruktúra
poľnohospodárstva na Slovensku, sociálna
štruktúra obyvateľstva a len čiastočne aj
nedostatky výkupnej organizácie spôsobu-
jú, že predaj voľných prebytkov má na
Slovensku pomerne väčšiu váhu, než v čes-
ských krajoch.

Vynikajúcu úlohu pri plnení plánu poľ-
nohospodárskej výroby maly už vlani Čes-
koslovenské štátne majetky. Výmera štát-
nych majetkov na Slovensku vzrástla zo
7. 500 ha v roku 1945 na 129. 201 ha poľ-
nohospodárskej pôdy, to jest 4, 6% poľno-
hospodárskej pôdy Slovenska. No význam
tohto zdanlivo ešte malého socialistického
sektoru i pre celú poľnohospodársku vý-
robu, i pre verejné zásobovanie ďaleko
presahuje ich percentuálny podiel na poľ-
nohospodárskej pôde. Štátne majetky ztroj-
násobily v uplynulom roku výrobu mlieka
a zvlášť významné úspechy dosiahly v cho-
ve ošípaných, kde odovzdaly v roku 1949

z jedného hektára 77, 3 kg oproti 7, 9 kg
v roku 1948. Celkom dodaly štátne majet-
ky pre verejné zásobovanie 4. 206 t brav-
čového mäsa, to jest 15, 4% všetkého vy-
kúpeného množstva, a mlieka 10% vykú-
peného množstva. Štátne majetky majú
v tomto roku dodať pre verejný výkup
12, 1% všetkej pšenice, 34% bravčového
mäsa, 10, 8% mlieka. Výroba na 1 hektár
v rastlinnej výrobe oproti roku 1949 stúpne
približne o 30% a v živočíšnej výrobe

o 70%.

Osobitne chcem sa zmieniť o cukrovke.
Plán predvída značné zvýšenie osevnej
plochy cukrovky a zvýšenie výroby cukro-
vej repy o 15, 1%. Je to prvoradá úloha
našich poľnohospodárskych pracovníkov.
Otázka technických kultúr a medzi nimi

i cukrovky bola predmetom zvláštneho ro-
kovania vo vláde a bude potrebné podnik-
núť osobitné opatrenia, aby plán výroby
cukrovej repy a samozrejme aj plán do-
dávok v tomto roku bol bezpodmienečne
splnený.

Na dosiahnutie vysokých výrobných
úloh dostane poľnohospodárstvo veľkú po-
moc. Pomoc predovšetkým v mechanizač-
ných prostriedkoch. Dodávky mechanizač-
ných prostriedkov, hlavne traktorov, samo-
viazačov a tak ďalej, dosiahly vlani 938
miliónov Kčs a podstatne prevýšily do-
dávky už z roku 1948 a zvýšia sa v tomto
roku o ďalších 8, 2%. V tomto roku pôjde
pritom o lepšie využitie mechanizačných
prostriedkov. Výkon na traktor, dosiah-
nutý v uplynulom roku, treba považovať
za malý. Ťažisko úlohy je u štátnych stro-
jových staníc, ktoré majú prvoradú úlohu
pri socialistickej prestavbe dediny. Ich vý-
kony môžu a musia byť podstatne zvýšené.

Poľnohospodárska výroba dostala 85%
všetkých elektromotorov a ďalších 167 de-
dín bolo zapojených do siete.

Dodávky umelých hnojív na ha ornej
pôdy sa zvýšia v roku 1950 u dusikatých
hnojív o 27. 5%, u fosforečných o 33. 9%
a u draselných o 82. 1%.

Podstatne sa zvýši aj rozsah staveb-
ných investícií v poľnohospodárstve, a to
o 47, 1% oproti plánu na rok 1949. Ide na-
jmä o stavby pre živočíšnu výrobu.

K tomu treba dodať veľké množstvo
agrotechnických opatrení, ktoré umožnia
každému roľníkovi zvýšiť výkony, zlepšiť
akosť dobytka a zvýšiť poľnohospodársku
výrobu.

Usnesením vlády boly stanovené smer-
nice pre vykonanie jarných prác. Usku-


14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.

17

točnenie týchto smerníc je dôležitým pred-
pokladom pre splnenie výrobných úloh
plánu poľnohospodárskej výroby. Začína-
jú sa vo väčšom rozsahu uskutočňovať opa-
trenia proti suchu a predvídajú sa vý-
skumné práce v širokom rozsahu.

Najdôležitejším a najúčinnejším pro-
striedkom pre zabezpečenie výrobných a
dodávkových úloh v poľnohospodárstve a
ich prekročenie je ďalšie rozšírenie jed-
notných roľníckych družstiev, ich upevne-
nie, ich jednoznačné zameranie na hlavné
výrobné úlohy na dedine.

V uplynulom roku urobili sme prvé
kroky v zakladaní jednotných roľníckych
družstiev. Spoločné osevne postupy, spo-
ločná organizácia žatevných prác stály sa
prvými formami kooperácie, lepšej a účel-
nejšej organizácie práce, čím sa utvárajú
predpoklady pre prechod k vyšším výrob-
ným formám práce, ktoré umožnia dobre
využiť mechanizačné prostriedky a pod-
statne zvýšiť produktivitu práce v poľno-
hospodárskej výrobe.

Splnením úloh v poľnohospodárstve
zabezpečíme nielen výživu obyvateľstva,
ale súčasne utvoríme dôležitý a nevyhnut-
ný predpoklad pre ďalší rozmach indu-
strializácie Slovenska.

Najdôležitejšiu domácu surovinu pre
našu industrializáciu nám dáva lesníctvo.
Plán ťažby a odvozu dreva v uplynulom
roku bol splnený a splnené boly v podsta-
te všetky ostatné úlohy lesníctva. No pri
odvoze dreva objavovaly sa stále ešte
značné nedostatky a preto bude na štát-
nych lesoch postarať sa o to, aby plán od-
vozu dreva v tomto roku sa splnil plynulé.
Drevo patri dnes k najvýznamnejším su-
rovinám. V zhodnotení drevnej suroviny
dosiahli sme za roky od oslobodenia znač-
né úspechy. No napriek tomu nemôžeme
byť s dnešným stavom spokojní, lebo na
mnohých úsekoch, tak v stavebníctve ako
aj v priemysle, si ešte náležite neuvedo-
mujú naši pracovníci, že drevo je vzácnou
surovinou, že s drevom treba hospodáriť
účelne a úsporne. Drevom sa plytvá a pre-
to spotreba dreva neúmerne stúpa. Pri
rastúcom objeme nášho stavebníctva a prie-
myselnej výroby je prvoradou úlohou do-
siahnuť podstatné úspory v spotrebe dreva,
lebo len tak budú môcť naše lesy splniť
rastúce nároky nášho hospodárstva.

Vážnou otázkou našich lesov je nedo-
statok lesných ciest. Pre nedostatočne vy-
budovanú lesnú cestnú sieť preťažujú sa
prístupné lesy. Odvoz dreva z komunikač-

ne ťažko prístupných lesov je sprevádzaný
veľkými stratami čo do kvality a čo do
kvantity. Takéto straty možno ročite od-
hadnúť na 200. 000 plnometrov hrubia
s kôrou. Výstavba lesných ciest nepokra-
čuje dosť rýchle v neposlednom rade preto,
že na niektorých miestach si neuvedomu-
jú, že ide o prvoradú národohospodársky
naliehavú akciu. Vlani sme vystavali 168
km lesných ciest, v tomto roku plánujeme
zatiaľ výstavbu tvrdých lesných ciest
v dĺžke 211 km a 125. 5 km zemných ciest.
Je to dôležitá úloha, ktorá musí byť nielen
splnená, ale i prekročená.

Veľký rozsah výstavby na všetkých
úsekoch hospodárskeho a kultúrneho živo-
ta má v zápätí búrlivý rast stavebnej vý-
roby, ktorá po znárodnení v roku 1948 do-
siahla vlani pozoruhodné úspechy. Objem
stavebnej výroby sa oproti roku 1948 zvý-
šil v srovnateľných cenách o 16%, prekro-
čil sumu 10 miliárd Kčs a stavebná výroba
splnila plán. V tomto roku sa zvýši sta-
vebná výroba podľa predbežného návrhu
o ďalších 30% oproti roku 1949. Súčasne
sa zvýši podiel priemyselných a poľnohos-
podárskych stavieb a tým aj celkový po-
diel výrobných investícií.

Pri nedávnej návšteve pracovníkov sta-
vebníctva u prezidenta Republiky vytýčil
pán prezident ako jednu z najdôležitejších
úloh koncentráciu stavieb, boj proti roz-
trieštenosti, ktorá spôsobuje dlhé trvanie
stavebných akcií a veľkú rozostavanosť.
V tomto smere má u nás nastať v tomto
roku podstatné zlepšenie. Veľmi hatil sta-
vebné práce nedostatok inštalačného mate-
riálu a ešte väčšmi kapacita inštalačných
závodov, ktoré sotva stačily kryť 20% po-
treby. Jedným z význačných rysov plánu
na rok 1950 je, že podstatne zvyšuje výro-
bu inštalačného materiálu a rozširuje ka-
pacitu inštalačných závodov v socialistic-
kom sektore na Slovensku.

Ďalším význačným rysom plánu je vy-
užitie aj zimného obdobia na stavebné
práce a rozšírenie stáleho kádru robotní-
kov pre stavebníctvo. Prvý zimný plán,
pravda, vykazuje ešte mnohé nedostatky,
lež dúfajme, že naši pracovníci v staveb-
níctve ich rýchlo odstránia a splnenie plá-
nu zabezpečia. V každom prípade je pri-
nesený dôkaz, že aj v stavebníctve možno
pracovať v zime a likvidovať sezónny cha-
rakter stavebných prác.

V tomto roku bude sa viac pozornosť
venovať aj mechanizácii stavebníctva,
keďže naša stavebná výroba je ešte slabo


18 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.

vybavená mechanizačnými prostriedkami.
Hlavne však pôjde o to, podobne ako
v priemysle, zvýšiť produktivitu práce,
zlepšiť organizáciu prace na stavenisku a
lepšie využiť najmä ťažké stroje.

Rastúca priemyselná a poľnohospodár-
ska výroba kladú čoraz väčšie nároky na
našu dopravu. V číslach, ktoré nám hlásia
splnenie plánu dopravy, zračí sa súčasne
tempo hospodárskeho rozmachu Slovenska.
Počet čistých tonokilometrov preprave-
ných tovarov našimi železnicami sa zvýšil
oproti roku 1948 o 20, 6%, zatiaľ čo toto
zvýšenie na celom území Republiky činí
13, 7%. Počet pristavených vozňov na Slo-
vensku sa zvýšil zo 17, 9% v 1948 roku na
20, 2% v 1949 roku. Železnice mohly
v podstate hladko uspokojiť nároky a ma-
lý vážnejšie ťažkosti iba v špičkovom ob-
dobí v jeseni. Poučné sú aj čísla o počte
prepravených osôb autobusmi. Z nich je
zrejmé, že počet prepravených robotníkov
vzrástol v 1949 roku oproti roku 1949 zo 6, 4
na 11, 8 miliónov, počet prepravených žia-
kov zo 4, 3 na 7, 6 miliónov. Príliv do prie-
myslu a rozmach nášho školstva sú z tých-
to čísel úplne zrejmé.

Významnou dopravnou otázkou Slo-
venska sú autobusové trate. V lanskom ro-
ku plán bol prekročený, podstatne sa zlep-
šila dodávka autobusov a zriadených bolo
46 nových tratí o dĺžke 1. 252 km. Nové
trate boly zriadené za aktívnej účasti
krajských národných výborov. Na vše-
tkých podstatných i úsekoch naša doprava
plán splnila železničné dielne splnily plán
na 109%. Nebol splnený plán nákladnej
automobilovej dopravy. Vlani bolo telefo-
nizovaných ďalších 216 obcí. Aj ostatné
úlohy poštová doprava splnila. Do prevádz-
ky bola odovzdaná nová železničná trať,
preslávená Trať mládeže a úspešne sa spl-
nila úloha zdvojkoľajnenia Trate družby
na predpísaných úsekoch za významnej
účasti mládeže a brigádnikov z radov pra-
cujúcich. Traf mládeže sa stala symbolom
budovateľského nadšenia našej pracujúcej
mládeže.

Plán železničnej dopravy pre rok 1950
sa vyznačuje ďalším vzrastom počtu či-
stých tonokilometrov o 14%. V cestnej
doprave sa predvída zdvojnásobenie ná-
kladnej automobilovej dopravy oproti roku
1948 pri súčasnom podstatnom posilnení
socialistického sektoru a vytlačení kapita-
listických podnikov, ktoré na tomto úseku
sú ešte pomerne silné. Novo sa má zriadiť
50 autobusových tratí o celkovej dĺžke

1354 km. Vo vodnej doprave sa má zvýšiť
váha prepraveného tovaru o 36. 9% oproti
roku 1948.

Plánované dopravné výkony bude tre-
ba zvýšiť, aby zvýšené nároky nášho hos-
podárstva mohly byť uspokojené. To prav-
da predpokladá dochviľné vykladanie a na-
kladanie vagónov jednotlivými podnikmi
a rovnomernejšie rozloženie dopravných
výkonom. Hlavne však vzornú prácu našej
modrej armády.

Veľký pokrok sme v minulom roku do-
siahli v organizácii socialistického obcho-
du, a to nielen na úseku veľkoobchodnom,
ktorý bol znárodnený ešte v roku 1948,
ale aj v maloobchode. Už v 1948 roku sa
ukázalo, že súkromný obchod nie je schop-
ný sprostredkovať uspokojivo obeh stat-
kov od výroby k spotrebiteľovi a že je po-
trebné s najväčším urýchlením organizovať
socialistický obchod. Tejto úlohy sa pod-
ujaly naše národné podniky a družstvá
s veľkým úspechom. Už vlani podstatná
časť maloobchodného obratu sa uskutoč-
nila v socialistickom sektore. No ešte väč-
ším kladom je, že socialistický maloobchod
hneď od svojho vzniku, napriek veľkom
organizačnom ťažkostiam a nedostatkom,
priniesol názorný dôkaz, že nielen poctivo,
ale lepšie i čo do výberu, i čo do obsluhy
spotrebiteľov plní svoju funkciu, než splnil
obchod súkromný a vďaka tomu naši kon-
zumenti pocítili plne a bezprostredne vše-
tky výhody, plynúce z úspešného plnenia
výrobných plánov vo zvýšenom nákupe
tovaru za pevne stanovené ceny. Pritom
požiadavky kladené na obchod neboly ma-
lé. Od prvého štvrťroku do posledného
štvrťroku lanského roku stúply obraty
skoro na trojnásobok. Obrat družstiev a
distribučných národných podnikov veľko-
obchodných a maloobchodných sa zvýši
v roku 1950 o 38%, z toho potravné člán-
ky o 12%.

Plne sa osvedčila politika našej vlády,
ktorá zavádzaním voľného trhu a postup-
ným snížovaním cien voľného trhu sme-
ruje k úplnému zrušeniu prídelového hos-
podárstva. Tak mohly byť na začiatku
tohto roku vyňaté z viazaného predaja
všetky druhy obuvi, okrem obuvi s ko-
ženou podrážkou. Úspechy dosiahnuté na
tomto úseku zaväzujú pracovníkov socia-
listického obchodu, aby v tomto roku ešte
lepšie a dokonalejšie organizovali obeh
statkov, aby energicky odstránili zvyšky
kapitalistického smýšľania a špekulant-
stva a pozdvihli socialistický obchod na
patričnú úroveň.


14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.

19

V kultúrnej výstavbe najdôležitejšie
miesto zaujíma v danej chvíli výstavba
škol. Počet žiakov na školách všetkých
stupňov rastie búrlivým tempom. Na vše-
tkých školách je zapísané v školskom roku
1949/50 dovedna 689. 179 žiakov, to je
o 116. 383 žiakov viac než v poslednom ro-
ku predmníchovskej Republiky. Rýchle
rastie aj počet škôl. Máme 1261 Škôl ma-
terských, 365/ škôl národných, 29 priemy-
selných škôl, podstatne sa rozšírilo vysoké
školstvo. Z toho len v 1949 roku sa zria-
dilo 196 materských škôl, 345 stredných,
pravda čiastočne na účet národných, 23
školských novostavieb, z nich 5 stredných
bolo vlani odovzdané svojmu účelu. Na
výstavbu školstva sa vynaložilo vlani oko-
lo pol miliardy Kčs. V tomto roku sa zria-
di nových 370 materských škôl, 84 stred-
ných a národných škôl, 17 nových tried
v priemyselných školách. Investície na vý-
stavbu škôl sa v tomto roku podstatne
zvýšia.

Toto tempe výstavby predsa nestačí na
uspokojenie rýchlo rastúcich potrieb a
školskí správa iba s veľkým napätím plní
úlohy na ňu uložené novým školským zá-
konom Naša školská správa musí ešte cie-
ľavedomejšie zamerať školskú výstavbu
a školské štúdium na potreby nášho Päť-
ročného plánu a na výchovu odborníkov,
ktorých naša päťročnica potrebuje. Ďal-
šou vážnou úlohou je užšie priblížiť škol-
skú výchovu k praxi, najmä v odbor-
ných školách. Veľký prínos budú zname-
nať školy pracujúcich, ktoré umožnia vy-
spelým robotníkom nadobudnúť vysokú
odbornú kvalifikáciu.

Veľký rozmach školstva je len jednou
stránkou kultúrnej revolúcie, ktorú pre-
žíva Slovensko a ktorá sa prejavuje na
všetkých úsekoch. Náklad kníh príkro stú-
pa a na rok 1950 sa plánuje vydať na
135 milióna výtlačkov. pričom majú veľký
podiel a majú dobrý odbyt knihy odborné,
najmä knihy technické. Máme na Sloven-
sku už 9 profesionálnych divadiel, 464 kín
a v tomto roku zriadi sa ďalšie divadlo
a vyše 100 kín.

Prirátajme k tomu veľký rozmach ľu-
dovej osvety, ďalej veľkú výchovnú prá-
cu, ktorú uskutočňuje Komunistická stra-
na, akčné výbory Národného frontu, od-
borové organizácie, Jednotný sväz sloven-
ských roľníkov Sväz mládeže, Sväz žien
a dostaneme približný obraz o obrovskom
kultúrnom rozmachu Slovenska, ktorý je
súčasne, a to treba zvlášť zdôrazniť, kul-
túrnym rozmachom dediny. Naši filmoví

pracovníci plánujú pre rok 1950 4 celove-
černé filmy, 25 krátkych filmov, a dúfaj-
me, že to budú filmy dobré, filmy, ktoré
podávajú správny obraz o našej veľkej
budovateľskej epoche.

Úspešne sa rozvíja aj zdravotná vý-
stavba. Úlohy uplynulého roku zdravotná
správa splnila a uskutočnila úspešne pre-
ventívne opatrenia proti epidemickým
chorobám, ktorých výskyt sa významne
snížil.

Dobre pokračovala vlani aj bytová vý-
stavba a do užívania sa odovzdalo vyše
15. 000 bytov, skoro toľko ako za dva ro-
ky dvojročnice. Ešte vo väčšom rozsahu
pokračuje sa tohto roku v sociálne-zdra-
votnej výstavbe.

Úspechy prvého roku päťročnice našly
plný odraz vo finančnom hospodárení
nášho štátu. Aktívny rozpočet na rok 1949
sa nielen splnil, ale na príjmovej stránke
významne prekročil o viac než 50%. Aj
na tomto príklade možno ilustrovať pred-
nosti socialistického systému. Za kapita-
lizmu situácia bola taká, že kapitalisti si
napchávali vačky, mali miliardové zisky
a štátna pokladnica bola neustále prázdna.
Štát nemal prostriedky ani na výstavbu
Škôl, ani na zdravotné zariadenia a podob-
ne. Dnes dobré výsledky hospodárstva pri-
nášajú prospech nie hŕstke kapitalistic-
kých príživníkov, ale celku. To je význam
nášho aktívneho finančného hospodáre-
nia. Hoci vynakladáme na stavbu škôl,
nemocníc, sociálnych zariadení, ročne také
sumy, aké nevynaložil buržoázny štát ani
za 5 rokov, hoci súčasne dávame obrov-
ské prostriedky na industrializáciu, štát
má dosť prostriedkov na všetky potrebné
výdavky a už v štvrtom roku po oslobode-
ní máme aktívny rozpočet.

Hlavným predpokladom splnenia úloh
súborného pianu sú ľudia, sa pracujúci.
Získať potrebný počet pracovných síl a ich
rozostavenie podľa potrieb plánu je naj-
ťažšou úlohou každého plánovaného hos-
podárstva. V podstate ide u nás o to pre-
viesť pracovníkov z malovýrobných a ma-
loproduktívnych úsekov do socialistického
sektoru. Skúsenosti uplynulého roku ho-
voria o tom, že s automatickým prílivom
pracovných síl do priemyslu a staveb-
níctva už rátať nemožno, že pracovné sily
do týchto úsekov treba získať. Podľa pred-
bežných výsledkov bol plán práce v prie-
mysle vlani prekonaný. Namiesto pred-
pokladaných 17. 218 bolo začlenených
v skutočnosti vyše 21. 000 pracovníkov


20 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.

včítane učňov. Celkom sa zvýšil vlani po-
čet namezone pracujúcich o viac než
100. 000. Pritom je však známe, že niektoré
dôležité odvetvia priemyslu, ako baníctvo
a niektoré kovopriemyselné závody, maly
nedostatok pracovných síl. Naproti tomu
neúmerne sa zvýšil počet pracovníkov
v priemysle výživy. Priemerný prírastok
v stavebníctve činil vlani oproti roku
1948 16. 600. Veľký bol prírastok námezd-
ných pracovníkov aj v poľnohospodárstve
a v lesníctve, a to v poľnohospodárstve
(hlavne štátne majetky) 12. 200 a v les-
níctve 11. 700. Veľký prírastok bol aj v ob-
chode, a to oveľa väčší než činí úbytok
samostatných obchodníkov a ich pomáha-
júcich členov rodiny. Nebezpečenstvo zby-
točného rozmáhania obchodného aparátu
je zrejmé. Nedostatok pracovných síl bol
ešte citeľnejší pre vysokú absenciu. V sta-
vebníctve napríklad činila absencia 20%
odpracovaných hodín. V pláne na rok 1950
chceme začleniť do priemyslu 18. 000 pra-
covníkov a 4000 učňov, dovedna teda
22. 000 ľudí. Z poľnohospodárstva sa má
v tomto roku uvoľniť pre iné úseky vyše
30. 000 pracovníkov. Podstatnou úlohou
bude začleniť pracovné sily na tie úseky,
kde sú kľúčové miesta nášho hospodár-
stva. Pre úspešnejšie začleňovanie žien do
práce rozšíri sa sieť jaslí v tomto roku,
ktoré sa doteraz zanedbávaly, z 36 na 236.

Významné úspechy sme dosiahli vlani
vo výchove odborných robotníkov. Zaško-
lovacími a preškolovacími kurzami prešlo
3413 stavebných robotníkov, v kovoprie-
mysle asi 1430 robotníkov, v textile 1384,
v baníctve skoro 1000, v lesníctve 1660,
traktoristov sme vyškolili 4650, dovedna
získali sme vlani 15. 257 odborných síl
v preškolovacích a zaškolovacích kurzoch.
V tomto roku sa rozšíri rozsah akcie na-
jmä v kovopriemysle, ale aj v ostatných
odvetviach. V stavebníctve sa kladie veľký
dôraz na stavebných remeselníkov, kto-
rých máme stále ešte veľký nedostatok.
Začína sa venovať sústavnejšia starostli-
vosť aj získaniu a správnemu rozostaveniu
stredných a vyšších odborných kádrov.
Máme stále veľký nedostatok technikov,
ale aj iných odborníkov, ako lekárov, pro-
fesorov, účtovníkov, agronómov a budú
potrebné mimoriadne opatrenia v celo-
štátnom meradle, aby aspoň najnalieha-
vejšia potreba mohla byť krytá.

Cieľom výstavby socializmu je zabez-
pečiť všetkým pracujúcim radostný, bla-
hobytný život, život bez vykorisťovania,
bez nacionálneho a sociálneho útlaku. Sila

a prednosť plánovaného hospodárstva je
v tom, že už v období výstavby, v období
prechodu od kapitalizmu k socializmu za-
bezpečuje neustály a rýchly vzrast život-
nej úrovne pracujúcich. Tento vzrast je
tým zreteľnejší na Slovensku, kde kapi-
talizmus nám zanechal zvlášť úbohé de-
dičstvo.

Úhrn miezd a platov v priemysle stú-
pol v roku 1949 oproti roku 1948 o 15, 5%
a priemerná hodinová mzda robotníka
o 8. 2%. Súčasne stúpla aj reálna kúpna
sila miezd a platov, lebo ceny na voľnom
trhu sa snížily.

Vzrast životnej úrovne sa prejavil vo
väčšej spotrebe potravných a priemysel-
ných článkov. Priemerná spotreba mäsa
na hlavu činila vlani 18. 70 kg oproti
13 kg v roku 1948, živočíšne tuky 4. 32 kg
oproti 2. 34 kg v roku 1948, cukor 23. 9 kg
oproti 15. 9 kg v roku 1948. V roku 1949
vydali spotrebitelia na Slovensku na obuv
a šatstvo o 70% viac prostriedkov než
v roku 1948. V roku 1950 sa predvída
ďalší vzrast spotreby:

u mlieka o 20%, u mäsa o 48, 4%,
u masti o 81%, u vajec o 64, 5%, u cu-
kru o 18, 4%, u múky o 6, 6%, u zemia-
kov o 26, 5% a u mliečnych výrobkov
o 21, 8%. Zvýši sa spotreba týchto
článkov aj vo voľnom predaji. V obuvi
a textilu sa zvýši spotreba približne
o 10 až 20%.

V roku 1949 sa stravovalo v závodných
jedálňach 145. 000 stravníkov a ich počet
v roku 1950 sa zvýši na 220. 000. Význam-
ne sa rozšíri aj stravovanie v školských
jedálňach a zotavovniach. Počet rekrean-
tov v rámci organizovanej rekreácie stú-
pol zo 17. 700 v roku 1948 na 24. 624 v ro-
ku 1949 a má dosiahnuť v roku 1950
51. 000.

Výsledky, ktoré sme dosiahli vo zvy-
šovaní životnej úrovne, vynikajú ešte
väčšmi, ak ich srovnáme so stavom, ktorý
sme mali v predmníchovskej Republike.
V predmníchovskej Republike bolo možné
u značnej časti slovenského obyvateľstva,
najmenej u jednej tretiny, hovoriť iba
o úrovni živorenia, a to nielen u nezamest-
naných, ktorých bolo na Slovensku vždy
na státisíce, ale aj u mnohých zamestna-
ných. Tak napríklad činila priemerná
mzda poľnohospodárskeho robotníka podľa
nadsadanej buržoáznej štatistiky denne
8-10 Kčs a robotníčky v poľnohospodár-
stve 7-8 Kčs. To bola priemerná mzda
a často bola ešte nižšia. Veľká väčšina ro-


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP