14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950. g
me na jeho ničenie ani vojnu, ani obme-
dzovanie pôrodov. Dosť je pre nás vše-
tkých miesta na zemi, len sa naučte s nim
spravodlivo hospodáriť. Učte sa od nás,
ako treba chlieb vypestovať, ako ho načim
lámať a dávať.
Len si raz uvedomte, že zem a jej plo-
dy patria všetkým podľa spravodlivej di-
stribúcie a stroje ako výrobné prostried-
ky, na ktorých sostrojení pracovaly mo-
zgy nie jedného jedinca, ale celých ge-
nerácií, tiež nemôže vlastniť šťastný jed-
notlivec, ale všetci ľudia ako jednotný ko-
lektív na sebe závislých a navzájom sa do-
plňujúcich jednotlivcov.
Vidíte, nie strach hovorí z nás, ale cit
spravodlivosti a zdravý rozum. (Potlesk. )
Lebo my sa vojny nebojíme.
Tak ako sovietsky človek, ktorého ne-
jeden z nás videl v jeho pokojnom budo-
vaní, ktorý nemyslí na vojnu, len na zvy-
šovanie produktivity svojej práce, lebo po
ťažkých bojoch o existenciu svojho štátu
dnes už z vlastnej skúsenosti pozná vý-
sledky svojej socialistickej práce a okrem
toho vie, že jeho osud je v dobrých, moc-
ných a rozvážnych rukách milovaného
Stalina (potlesk), ktorý vedel odraziť úto-
ky vrahov vtedy, keď už malomyseľní zú-
fali, tak aj my pokojne budujeme svoje
Slovensko, svoju ľudovodemokratickú Čes-
koslovenskú republiku, a to takým tem-
pom, o akom sa našim predkom ani nesní-
valo. Dokážu to hneď číslice, ktoré nám
prednesie povereník Dr. Bránik. Dokazujú
to nové fabriky, ktoré rastú po našich do-
linách.
Nebojíme sa ani vás, emigrantskí mi-
nistri, ktorí ste z prvej Republiky chceli
z nášho Slovenska urobiť koloniálnu zem
a ktorí ste po skrachovaní vašej kolonizá-
torskej politiky odišli k svojim chlebodar-
com. Dnes industrializáciu Slovenska ve-
die Viliam Široký (potlesk) pod vedením
Klementa Gottwalda (potlesk), ktorí vám
v minulosti márne dokazovali na pôde
pražského parlamentu a inde potrebu in-
dustrializovania našej zeme.
Ak ste to s touto zemou a jej ľudom
dobre mysleli, slovenskí emigranti, mali
ste menej rojčiť, menej vyciciavať hore-
hronský ľud menej básniť a viac pracovať
a učiť sa. A na nijaký spôsob ste nemali
utekať z tejto zeme, ktorá kvitne a bude
kvitnúť aj bez vás, nemali ste utekať
k tím, ktorí sa starajú, kde by uložili
bezpečne koruny, aj kráľovské aj tie sodre-
né s pracujúcich, aby ich raz mohli polo-
žiť na hlavy a do rúk rodov a princov,
ktorí za pomoci niektorých pomýlených
veľkňazov by sa chceli znovu dostať na
krk ľudu, ktorý sa s nimi dávno, naveky
rozišiel. (Potlesk. )
Nebojíme sa vojny, lebo naše svedomie
je čisté. Lebo vieme, že čo robíme za jed-
ného z týchto najmenších, robíme v záuj-
me pokoja a príchodu kráľovstva pravdy
a života, kráľovstva ospravedlnenia a mi-
losti, kráľovstva spravodlivosti, lásky a
pokoja.
A najlepšou zárukou a podporou tohto
dobrého svedomia sú listy, ktoré dostá-
vame od svojich otcov-robotníkov, ktorí
nám píšu takto: »Žeby Ti Pán Boh dal
mnoho zdravia a sily k Tvojmu úradu,
ktorý vedieš spravodlivé, že pomáhaš tej
našej robotníckej triede. Veru nikdy ne-
bolo tak robotníkovi ako teraz. Autobusy
ich skoro z domu vozia do roboty. Pán
Boh Vám to zaplať. «
Nebojíme sa vojny, lebo keby aj prišla
proti našej vôli, môže priniesť len víťaz-
stvo mierovým silám sveta. A sme a chce-
me zostať na strane týchto mierových síl.
Sú nimi predovšetkým náš veľký pria-
teľ, osloboditeľ a ochranca: Sväz soviet-
skych socialistických republík (potlesk) na
čele s mocným, veľkým a rozvážnym ge-
neralisimom Stalinom. (Potlesk. ) Ten So-
vietsky sväz, ktorý svrhol vládu cára a je-
ho dvoranov, šľachtu a veľkostatkárov,
pracujúci ľud svojich republík oslobodil
od vykorisťovania cudzieho kapitálu a je-
ho žoldnierov, čo v intervenčnej vojne za
pomoci zradných generálov chceli uvrhnúť
tento ľud zpäť do otroctva.
Dnes sovietsky človek šťastne a so spe-
vom buduje svoju vlasť, vlasť veľa náro-
dov, ktoré našly cestu od nevraživého na-
cionalizmu, od vzájomného útlaku k po-
kojnému bratskému spolunažívaniu.
Do tohto mierového tábora pribúdal no
mnohých sebaobranných bojoch ľud ľu-
dovodemokratickej Číny, vyhnal zo svojej
zeme votrelcov a jeho hriešny kapitál,
chcejúci exploatovať ohromné prírodné
bohatstvo zeme s prastarou kultúrou.
Patria sem národy, ktoré donedávna a
aj dnes sú vraždené len preto, lebo sa do-
máhajú aj ony ľudských práv a chcú, aby
ich zem rodila im a nie kolonizátorom-vy-
koristovateľom. Kde by sa boly dostaly
následkom tejto diabolskej kolonizátorskej
politiky - a nič nemení na veci ani to, že
im misionári rozprávali o Ježišovi a jeho
láske k ľudom, ale skutky takzvaných
kresťanov vzbudzovaly ich najväčšie opo-
vrhnutie - kde by sa tieto boly dostaly,
10 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
ukazuje príklad vyničených Indiánov a
zotročených Černochov.
Do tábora mieru patria milióny pracu-
júcich, žien a detí, milióny vykorisťova-
ných a nezamestnaných v štátoch, kde pri
vesle sú ešte podpaľači vojny. Výstrely
v Modene jasne ukazujú, kam spejú tieto
vlády. Ale človek, hoci vie veľa trpieť, raz
si uvedomí nemorálnosť vykorisťovania,
nespravodlivosť a v rozhorčenom hneve
zjedná si poriadok sám.
Tieto rady vždy viac rastú. A vždy je
viac tých, čo uznávajú, že mier môže za-
istiť len spravodlivé socialistické usporia-
danie sveta (Potlesk. ) Preto osvietení du-
chovia počnúc biskupom Johnsonnom,
Joliet Curiem, abbé Boulierom až po zá-
stupcu moskovského patriarchu metropoli-
tu Nikolaja, učenci, umelci, kňazi, štátnici
a všetky otvorené hlavy sveta jasne vidia
jednu veľkú pravdu a stávajú sa jej stú-
pencami, že pokoj je dielom spravodli-
vosti, opus iustitiae pax.
Preto, panie a pánovia, obráťme sa aj
my dnes svojou rezolúciou na náš parla-
ment, aby tlmočil naše pevné odhodlanie
brániť mier, žiť zaň a si ho vybojovať.
Pripojme svoj hlas, hlas slovenského
národa k hlasu všetkých pokojamilovných
národov a spojme sa s nimi čo najužšie
v jeden mierový front.
Obráťme sa v mene našej mládeže,
v mene našich matiek, robotníkov, roľní-
kov a našich intelektuálov k mládeži, mat-
kám, robotníkom, roľníkom a intelektu-
álom sveta a uisťme ich, že sme odhodlaní
ísť s nimi v jednom šiku za mier.
Vyzvime všetkých kresťanov sveta a
všetky náboženské spoločnosti, ktoré po-
znajú pojem »láska«, že nesú spoluzodpo-
vednosť za pokoj alebo krvipreliatie, čo
záleží okrem ich modlitby aj od ich vply-
vu a aktívneho vplyvu na skoré usporia-
danie sveta podľa spravodlivosti bez vyko-
risťovaných a vykorisťovateľov.
A v mene našej histórie, v mene mno-
hých utrpení nášho národa v minulosti,
v mene terajšieho rozmachu našej vlasti,
ku ktorému sme vykročili pevnou nohou,
ale aj v mene tých, čo v dejinách bez svo-
jej viny padli v nesmyseľných vojnách,
hlasom vĺn obrovského mora krvi vyňatej
na zemi, ale aj rosy a potokov sĺz vdov,
sirôt a utláčaných, v mene miliónov mo-
zoľnatých pästí, hotových brániť prácu
svojich rúk, neprestajne volajme, kričme,
zaprisahajme všetkých ľudí dobrej vôle:
»Odložte meč do pošvy, lebo kto s mečom
bojuje, mečom zahynie. « (Potlesk. )
Sme presvedčení, že náš hlas spojený
s hlasom stúpencov mieru na celom svete
prebudí svedomie mocných a zlých a do-
žijeme sa čias, kedy vojna bude spomína-
ná len ako muzeálna, smutná pamiatka
vývoja ľudstva k veľkému dobru. (Po-
tlesk. )
Predseda Šmidke:
Viac rečníkov sa neprihlásilo, vyhla-
sujem preto rozpravu za skončenú.
Nasleduje hlasovanie.
Dávam hlasovať
o návrhu rezolúcie za svetový mier.
Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán
zpravodajca predniesol, nech zdvihne ru-
ku.
(Hlasovanie).
Zisťujem, že Slovenská národná rada
rezolúciu za svetový mier schválila podľa
návrhu kultúrneho výboru, predneseného
pánom zpravodajcom.
Predseda Šmidke (cengá):
Pristúpime k druhému bodu pro-
gramu, ktorým je
expozé povereníka-predsedu Sloven-
ského plánovacieho úradu Dr. Júlia Brá-
nika o splnení prvého roku Päťročného
plánu na Slovensku a o hlavných úlohách
plánu v roku 1950.
Prosím pána povereníka, aby sa ujal
slova.
(Potlesk. )
Povereník Dr. Bránik:
Slávna Slovenská národná rada!
31. januára tohto roku schválila vláda
Československej republiky súborný plán
Slovenska na rok 1950. Je to prvý raz, že
v rámci jednotného hospodárskeho plánu
nášho štátu sa vypracoval oblastný plán
Slovenska. Povinnosť vypracovať takýto
plán ukladá Slovenskému plánovaciemu
úradu vládne nariadenie číslo 60 zo dňa
20. decembra 1949.
Bolo mi uložené podať zprávu Sloven-
skej národnej rade o tomto súbornom plá-
ne Slovenska a súčasne zprávu o splnení
plánu v uplynulom roku. Dovoľte mi, aby
som úvodom zdôraznil význam skutočnos-
ti, že odteraz sa bude vypracovávať celo-
slovenský oblastný plán, ako súčasť jed-
notného hospodárskeho plánu našej Repu-
bliky. Táto skutočnosť má predovšetkým
bezprostredný význam pre rozvoj nášho
plánovaného hospodárstva, znamená zdo-
14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
11
konalenie nášho plánovania a jeho značné
prehĺbenie. Umožní nám účinnejšie sa sta-
rať o to, aby jednotlivé úseky nášho hos-
podárstva sa rozvíjaly v proporciách, vy-
plývajúcich z rozvojových potrieb Sloven-
ska, z úlohy industrializácie Slovenska a
súčasne, aby boly v súlade s celoštátnymi
úlohami.
No súborný plán Slovenska má súčasne
aj veľký význam politický. Svedčí predo-
všetkým o tom, s akou dôslednosťou a
energiou uskutočňuje vláda program po-
zdvihnutia hospodárskej a sociálnej úrov-
ne Slovenska na úroveň českých krajov
program, ktorý vyhlásil ešte vo svojej
funkcií ministerského predsedu prvej
Gottwaldovej vlády prezident Republiky
Klement Gottwald. »Vyrovnanie rozdie-
lov medzi českými krajmi a Slovenskom -
povedal prezident Gottwald za svojho po-
bytu na Slovensku pri oslavách 5. výro-
čia Slovenského národného povstania -
je nielen jedným z cieľov socializmu v na-
šej krajine, ale priam predpokladom jeho
víťazstva.
Na IX. sjazde Komunistickej strany Čes-
koslovenska rozvinul Viliam Široký pro-
gram industrializácie ako socialisticky pro-
gram riešenia nacionálnej otázky v česko-
slovenskej republike v duchu leninsko-
stalinského učenia a súborný plán Sloven-
ska je konkrétnym výrazom generálnej
línie, ktorú IX. sjazd Komunistickej stra-
ny Československa vlani, v máji, v tomto
smere vytýčil.
Uvedené vládne nariadenie ukladá pre-
to Slovenskému plánovaciemu úradu pria-
mo za povinnosť starať sa o to, aby oblast-
ne plánované úseky hospodárstva na Slo-
vensku sa rozvíjaly v súlade s celoštátnym
hospodárstvom a so zreteľom na postupné
vyrovnávanie hospodárskej a sociálnej
úrovne Slovenska s českými krajinami.
Súborný plán Slovenska dokumentuje
ďalej výstižne aj navonok skutočnosť, že
v Československej republike v duchu zá-
sad leninsko-stalinskej nacionálnej politi-
ky má slovenský pracujúci ľud všetky
možnosti plne a slobodne rozvíjať svoje
tvorivé sily a tvorivú iniciatívu.
Súborný plán Slovenska predvída väč-
ší rozmach nášho hospodárstva na vše-
tkých úsekoch, než sme mohli zaznamenať
doteraz. Ukladá preto všetkým pracujú-
cim aj väčšie a ťažšie úlohy. Vytýčiť si
väčšie úlohy, plánovať ešte rýchlejší roz-
voj na jednotlivých hospodárskych úse-
koch pre tento rok môžeme preto, lebo vý-
sledky a úspechy uplynulého roku utvorily
pre takýto vývin všetky predpoklady.
Dovoľte mi, vážení priatelia, aby som
predovšetkým shrnul hlavné hospodársko-
politické výsledky a úspechy nášho budo-
vateľského úsilia.
Predom žiada sa zdôrazniť, že hospo-
dársky plán bol na všetkých úsekoch
splnený a na niektorých významných úse-
koch prekročený.
V roku 1948, v druhom roku dvojroč-
nice, mali sme ešte úseky, kde sme s plne-
ním plánu nebezpečne zaostávali. Takým-
to úsekom v celoštátnom meradle bolo sta-
vebníctvo. Okrem toho boly úseky, meno-
vite poľnohospodárska výroba a výkup
poľnohospodárskych produktov, kde hlav-
ne Slovensko bolo slabým miestom. Vďa-
ka veľkému úsiliu nášho pracujúceho ľu-
du, vedeného Komunistickou stranou, po-
darilo sa toto nebezpečné zaostávanie
v stavebníctve, v poľnohospodárskej výro-
be a výkupe likvidovať a zabezpečiť splne-
nie plánu na všetkých úsekoch. Slovensko
prestalo byť slabým miestom v plnení plá-
nu. Neznamená to a nemôže znamenať, že
na týchto a mnohých iných úsekoch ne-
máme ešte vážne, ba veľmi vážne nedo-
statky, avšak je zrejmé, že tu nastal
podstatný obrat, a práve vďaka tomuto
obratu môžeme tempo nášho napredovania
zrýchliť.
Prvý rok Päťročného plánu priniesol
ďalšie významné upevnenie socialistické-
ho sektoru a tým aj ďalšie upevnenie eko-
nomickej základne nášho ľudovodemokra-
tického režimu. V priemysle socialistické
podniky dávaly už 97% výroby a v tomto
roku budú kapitalistické živly v priemysle
prakticky zlikvidované. Podiel socialistic-
kého sektoru v stavebníctve činil vlani
už 93, 4% a dosiahne v tomto roku najme-
nej 96, 8%. Kapitalistické živly boly úplne
odstránené z veľkoobchodu a účasť socia-
listických jednotiek (národných a druž-
stevných) na obrate maloobchodu činila
v minulom roku už 73%. Rozšíril sa socia-
listický sektor aj v remeslách. Na tomto
podklade nastaly významné presuny v so-
ciálnej štruktúre obyvateľstva. Priemerný
počet námezdné pracujúcich v poslednom
štvrťroku 1949 činil 789. 000, t. j. o 123. 000,
teda o 18, 4% viac než v roku 1948 a z nich
prevážna väčšina pracovala v socialistic-
kom sektore. Vzrástla i početná sila robot-
níckej triedy, a to najmä priemyselného
robotníctva, o 10%. Štruktúra slovenského
obyvateľstva sa vyznačuje rýchlym vzra-
12 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
stom produktívnych pracovníkov socialis-
tického sektoru.
Úspešné splnenie budovateľských úloh
v prvom roku päťročnice bolo možné len
preto, lebo hromadne vznikaly nové socia-
listické formy práce. V závodoch, na sta-
veniskách začalo prevládal nové, socialis-
tické ovzdušie. Poriadne sa prevetrala aj
nejedna byrokratizmom splesnivelá kance-
lárska miestnosť. V tomto novom ovzduší
sa rozrástlo socialistické súťaženie a úder-
nícke hnutie ako prejav nového pomeru
slovenského pracujúceho človeka k práci.
V tomto ovzduší začína meniť svoju tvár
aj slovenská dedina. Vyše polovice sloven-
ského robotníctva sa zúčastňuje socialis-
tického súťaženia. Máme už desaťtisíce
úderníkov, tisíce zlepšovateľov a rady uve-
domelých budovateľov socializmu, pred-
chnutých našimi veľkými cieľmi, odda-
ných veci socializmu telom i dušou, rastú
nepretržite.
Stalin veľký organizátor socialistickej
výstavby nás učí, že základnou podmien-
kou úspešnej výstavby socializmu je pev-
ný sväzok robotníctva s malými a stred-
nými roľníkmi. Vlani tento sväzok bol vý-
znamne upevnený. Organizovaná pomoc
našich robotníkov roľníkom pri oprave
strojov, spolupráca pri kultúrnych poduja-
tiach, zvýšenie obehu tovarov medzi mes-
tom a dedinou, najmä rastúci prúd dodá-
vok priemyselných tovarov na dedinu,
presvedčily široké masy pracujúcich roľ-
níkov, že v robotníckej triede majú svoj-
ho spoľahlivého spojenca, že pod vedením
robotníckej triedy dosiahnu blahobyt a
šťastný a radostný život. Pre upevnenie
sväzku robotníkov a pracujúcich roľníkov
má zvlášť veľký význam zakladanie jed-
notných roľníckych družstiev, ktoré sa
úspešne šíria a vedú našich roľníkov
k vyšším výrobným formám. Manifestač-
ný spôsob, ktorým roľníci podpísali na za-
čiatku tohto roku kontrakty o výrobe a
dodávke poľnohospodárskych produktov,
je ďalším významným príspevkom pre
upevnenie sväzku robotníkov s malými a
strednými roľníkmi.
Úspechy vo výstavbe socializmu ešte
väčšmi upevnily bratstvo Čechov a Slo-
vákov. Pracujúci ľud na Slovensku si veľ-
mi dobre uvedomuje, že bez pomoci čes-
kého pracujúceho ľudu, bez pomoci vy-
spelého priemyslu v českých krajoch a je-
ho odborníkov, bez sústavnej a veľkej sta-
rostlivosti, s ktorou Ústredný výbor Ko-
munistickej strany Československa a osob-
ne prezident Klement Gottwald, vláda a
ústredné orgány riešia problémy indu-
strializácie a hospodárskeho rozvoja Slo-
venska, nebolo by možné dosiahnuť tie
veľké úspechy, ktoré nás dnes právom na-
plňujú zadosťučinením. A český pracujúci
ľud sa názorne presvedčuje, že rozvoj Slo-
venska znamená rozvoj Republiky.
Napokon upevnily naše budovateľské
úspechy bratstvo a priateľstvo nášho ľudu
k Sovietskemu sväzu. Dobre sme si ume-
domili, že naša socialistická výstavba sa
môže uskutočniť iba vďaka pomoci socia-
listickej veľmoci, Sovietskeho sväzu. Se-
demdesiate narodeniny vodcu a učiteľa
pracujúcich celého sveta, generalisima
Stalina, boly veľkým sviatkom slovenské-
ho pracujúceho ľudu, ktorý spontánne ma-
nifestoval svoju oddanosť a vernosť So-
vietskemu sväzu, svoju lásku a úctu k veľ-
kému géniovi, neprekonateľnému majstro-
vi socialistickej výstavby súdruhovi Sta-
linovi. (Potlesk. )
Podstatne sa rozšírila hospodárska spo-
lupráca medzi našou Republikou a Soviet-
skym sväzom, ako aj ostatnými krajinami
ľudovej demokracie. Podiel Sovietskeho
sväzu a štátov ľudovej demokracie na na-
šom zahraničnom obchode činil vlani už
40-50%. Je to výsledok nielen stále užšej
a užšej spolupráce našej Republiky so So-
vietskym sväzom a ostatnými štátmi so-
cialistického tábora, ale aj výsledkom veľ-
kého rozmachu hospodárstva v týchto štá-
toch, rozmachu tým významnejšieho, lebo
sa uskutočňuje za súčasného krízového
úpadku hospodárstva v kapitalistických
štátoch, ktorým Marshallov plán americ-
kých imperialistických dravcov priniesol
iba biedu a nezamestnanosť. Sme šťastní,
že slovenský pracujúci ľud svojím skrom-
ným pracovným podielom prispel k hospo-
dárskemu posilneniu socialistického tábo-
ra, že čestne splnil svoje úlohy a prispel
tým k upevneniu a zosilneniu moci a váhy
svetového tábora mieru, vedeného Soviet-
skym sväzom. (Potlesk. )
Základnou otázkou, ktorou sa treba za-
podievať, je otázka industrializácie, hlav-
nej to úlohy socialistickej výstavby na
Slovensku, a to najmä otázkou tempa in-
dustrializácie. S industrializáciou je ne-
rozlučne spojené zveľadenie poľnohospo-
dárskej výroby. Je preto rozhodujúcou
otázkou nášho hospodárskeho rozvoja vzo-
stup priemyselnej výroby. Vzostup tento
činil v uplynulom roku u výrobkov, ktoré
sa menovite sledujú, 13, 4%, a má do-
siahnuť v tomto roku oproti roku 1949
14, 6%. Objem celej priemyselnej výroby
14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
13
v nezmenených cenách (Pc) zvýši sa opro-
ti roku 1948 o 50%. To znamená, že sa
objem našej priemyselnej výroby už
v tomto roku oproti roku 1937 strojnásobí.
Nasadili sme teda také tempo vzostupu
priemyselnej výroby, aké je v kapitalistic-
kých krajinách úplne nemysliteľné. Vý-
znam tejto skutočnosti vyniká ešte väčšmi,
keď srovnáme vývin priemyslu na Slo-
vensku v posledných desaťročiach pred
vojnou. Po celé desaťročia priemysel na
Slovensku fakticky nevzrastal, lež upadal.
Tempo a rozmach industrializácie sú
ďalej charakterizované rozsahom priemy-
selnej a energetickej výstavby. Rozsah
energetických a priemyselných stavieb sa
zvýšil v uplynulom roku oproti roku 1948
asi o 10% a zvýši sa v tomto roku oproti
roku 1949 o 31%. Podstatne, keď aj nie
v takom rozsahu, sa zvýši stavebná výroba
na všetkých ostatných úsekoch.
Industrializácia Slovenska je súčasťou
i veľkej prestavby priemyslu v Republike,
ktorej hlavnom článkom je výstavba ťaž-
kého priemyslu a v rámci ťažkého prie-
myslu hutníctva a ťažkého strojárenstva,
čo tvorí hlavnú úlohu päťročnice v celo-
štátnom meradle. Slovensko sa zúčastňuje
na výstavbe ťažkého priemyslu a najmä
ťažkého strojárenstva významným po-
dielom.
Podiel ťažkého kovopriemyslu na celom
kovopriemysle na Slovensku, ktorý vlani
činil 47, 7%, má činiť v roku 1950 už
57, 3%.
V poľnohospodárskej výrobe zvýši sa
prudko podiel živočíšnej výroby, a to opro-
ti lanskému roku o 41, 7%, takže celá poľ-
nohospodárska výroba sa zvýši o 17, 7%.
Prudký vzostup priemyselnej výroby
prinesie zmenu hospodárskej štruktúry
Slovenska. Do roku 1948 mala na Sloven-
sku podľa hodnoty výroby prevahu výroba
poľnohospodárska, a to výroba zaostalá,
málo produktívna. Už vlani dosiahol sa
približne rovnaký objem priemyselnej a
poľnohospodárskej výroby. V tomto roku
má priemyselná výroba mať už zrejmú
prevahu, a to napriek značnému plánova-
nému rozvoju poľnohospodárskej výroby.
Vzájomný pomer objemu priemyselnej a
poľnohospodárskej výroby v tomto roku
vyjadrujú číslice: 52: 48, čo znamená, že
Slovensko sa stáva priemyselno-poľnohos-
podárskou krajinou.
Rozvoj priemyselnej a poľnohospodár-
skej výroby, ďalej rozvoj dopravy, obcho-
du atď. majú v zápätí vzrast národného
dôchodu. Podľa predbežných výpočtov
vzrástol národný dôchod vlani o 11%
oproti roku 1948 a vzrastie o 15% v tomto
roku oproti roku 1949, čo je rýchlejší
vzrast, než sme mali v predošlých rokoch
nášho plánovaného hospodárstva. Ešte
rýchlejšie vzrastie podiel miezd a platov
na národnom dôchode a dosiahne v roku
1950 vyše 70%. Národný dôchod predsta-
vuje úhrn nových hodnôt, vytvorených
v tom-ktorom roku. Časť týchto hodnôt
upotrebíme na ďalšiu výstavbu našej
vlasti, a druhú časť na neustále zvyšova-
nie životnej úrovne pracujúcich. Pri ne-
ustálom vzraste životnej úrovne zvyšuje-
me rozsah investícií. V roku 1948 sme in-
vestovali do všetkých odvetví národného
hospodárstva 12, 2 miliardy Kčs. Rozsah
investícií sa zvýšil v roku 1949 v srovna-
teľných cenách o 14% a dosiahne v tomto
roku 43% investícií roku 1948. Názorne sa
presvedčujeme takto o prednostiach socia-
listického plánovaného hospodárstva, kto-
ré nepretržitým a rýchlym rastom národ-
ného dôchodu umožňuje súčasné zvyšova-
nie blahobytu pracujúcich a rozvíjanie vý-
robných síl výstavbou nových závodov a
zariadení.
Prechádzam k jednotlivým úsekom
nášho národného hospodárstva. Náš prie-
mysel splnil plán priemyselnej výroby
(bez priemyslu výživy) lanského roku na
105%; v celej Československej republike
bol plán splnený na 102, 8%. Zvlášť veľký
vzostup bol v kovopriemysle v obrábacích
strojoch, rozhlasových prijímačoch, elek-
tromotoroch, žiarovkách, smaltovanom ná-
dobí a textilnom priemysle, v drevospra-
cujúcom, sklárskom, chemickom, keramic-
kom a kožiarskom priemysle. Energetika
zvýšila výrobu elektrického prúdu a plynu
o 14%. Vyše 800 závodov s okrúhle
100. 000 zamestnancami splnilo plán do 1.
decembra 1949, teda do II. Všeodborového
sjazdu, v tom i celé priemyselné odvetvia,
a to priemysel stavebných hmôt a kera-
miky, priemysel hutnícky, textilný a odev-
ný. Výrobný plán nesplnil jedine priemy-
sel sklársky (95%), a to najmä pre nespl-
nenie investičných predpokladov, a uhoľné
bane, kde sa našim závodom nepodarilo
zabezpečiť splnenie úlohy ťažby, predpí-
sanej pre lanský rok.
Plán priemyselnej výroby na rok 1950
predvída ďalší vzostup v menovitých úlo-
hách o 14, 6%, a pokiaľ ide o celú priemy-
selnú výrobu, o 21, 9%, pričom najväčší
vzrast bude v ťažkom strojárenstve, pri-
bližne o 80%. Významný vzrast sa pred-
14 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
vída aj vo výrobe presného strojárenstva,
keramike, sklárstve, dreve, textile a prie-
mysle výživy. V banskom priemysle na-
stane vzostup o 8, 5%. Výroba elektrickej
energie dosiahne tohto roku 2, 3 násobok
výroby z roku 1937. No rozvoj nášho prie-
myslu vyžaduje ešte rýchlejší vzostup do-
dávok elektrického prúdu.
Podiel slovenského priemyslu na prie-
mysle Československej republiky, ktorý
činil roku 1937 podľa počtu zamestnancov
8%, dosiahne približne v roku 1950 14%.
Počet zamestnancov v priemysle sa
zvýšil vlani o vyše 21. 000 a zvýši sa ďalej
v roku 1950 podľa predbežného plánu
približne o 22. 000, včítane učňov, a do-
siahne počet vyše 220. 000. Súčasne sa zvy-
šuje, keď aj veľmi mierne, podiel odbor-
ných robotníkov na celkovom počte za-
mestnancov a podiel žien. Podiel žien činil
vlani iba 29%, z čoho je zrejmé, že začle-
ňovanie žien do priemyslu ostáva naďalej
prvoradou úlohou.
Plánovaný rozvoj priemyslu predpokla-
dá ďalší rozvoj priemyselnej výstavby. Od
oslobodenia do konca roku 1949 bolo dané
do prevádzky 32 závodov, nepočítajúc nie-
koľko menších závodov a podstatné rozší-
renie existujúcich závodov; z toho v roku
1949 14 závodov, medzi iným elektrotech-
nický závod, mostáreň, slieváreň, tkáčov-
ňa a iné. V roku 1950 sa plánuje odo-
vzdať do prevádzky 23 nových závodov.
O rozsahu priemyselnej výroby v tomto
roku svedčí skutočnosť, že bude v prúde
na 1300 stavebných akcií. Okrem toho sa
doplní strojné zariadenie v niektorých
existujúcich závodoch. Nové závody sa bu-
dujú do značnej miery v okresoch, kde
predtým žiadny priemysel nebol. Ako však
už bolo povedané, predpokladom plánova-
ného rozvoja priemyselnej výroby je vedľa
výstavby nových závodov a včasného ich
odovzdania do prevádzky lepšie využitie
strojného zariadenia našich závodov a zvý-
šenie produktivity práce. Máme ešte mno-
ho závodov, kde možno zaviesť druhú ale-
bo aj tretiu smenu a takto bez ďalších in-
vestícii veľmi podstatne zvýšiť výrobu.
Máme ešte závody, kde nie je náležite vy-
užité strojné zariadenie ani pri jednej
smene. Plán na rok 1950 predvída rozší-
renie smien a lepšie využitie kapacity exis-
tujúcich závodov.
Veľmi dôležitou otázkou v tomto roku
bude včasné odovzdanie nových závodov
do prevádzky a osvojenie si nových výrob-
ných postupov. Na tomto poli treba ener-
gicky odstrániť nedostatky, s ktorými sme
sa stretávali vlani.
(Predsedníctva sa ujal podpredseda
K u š i k).
Súbežne s rozvojom výroby a vybudo-
vaním nových závodov bude sa pokračovať
v koncentrácii priemyslu, najmä v piliar-
skom, konfekčnom a pletiarenskom, poly-
grafickom a v priemysle výživy.
Pre ďalší vzrast produktivity práce bo-
ly utvorené veľmi dobré predpoklady roz-
vojom socialistického súťaženia a úderníc-
keho hnutia. Máme skvelých úderníkov a
úderníčky, a niektorých z nich Lazíkovú,
Ogurčáka, Fučíka, Smolkovú a iných po-
zná už celé Slovensko. Sú vzorom (potlesk)
a príkladom našich robotníkov a robotní-
čok. Náš plán predvída vzrast produktivity
práce o viac než 11. 2%, to znamená, že
už v tomto roku máme dosiahnuť produk-
tivitu, ktorú päťročnica stanoví pre rok
1953. (Potlesk. ) Dosiahnuť takýto vzostup
možno len ďalším veľkým rozmachom
úderníckeho hnutia. Na zasadnutí Ústred-
ného výboru Komunistickej strany Sloven-
ska 11. a 12. novembra dal podpredseda
vlády a predseda Komunistickej strany
Slovenska Viliam Široký jasné smernice,
ako zvýšiť produktivitu práce. O tejto otáz-
ke hovoril aj minister-predseda Štátneho
úradu plánovacieho, Dr. Jaromír Dolan-
ský. Žiadal, aby socialistické súťaženie bo-
lo zaistené dokonalým závodným plánova-
ním až na pracovisko, aby pre súťaženie
boli získaní majstri a dielovedúci, techni-
kovia, konštruktéri a plánovatelia. Získať
majstrov, technikov, plánovateľov pre sú-
ťaženie znamená dosiahnuť, aby sa stali
spoluorganizátormi socialistického súťaže-
nia, lebo len tak splnia v našich socialis-
tických podnikoch svoju funkciu. Ďalej je
potrebné, aby dôslednejšie sa uplatňovala
v závodoch socialistická zásada odmeňova-
nia podľa kvality a kvantity vykonanej
práce. Tak sa dosiahne, že medzi osobným
záujmom jednotlivých robotníkov a zá-
ujmom celku nebude žiadnych rozporov.
Osobitne sa treba zmieniť o priemysle
výživy. V slovenskom priemysle má prie-
mysel výživy značnú váhu. Ešte aj v tomto
roku jeho podiel činí podľa hodnoty vý-
roby viac než 1/3 celého nášho priemyslu.
V poslednom štvrťroku 1949 bolo v prie-
mysle výživy zamestnaných priemerne
29. 028 ľudí. Naše národné podniky v prie-
mysle výživy musely zápasiť a čiastočne
ešte zápasia so značnými ťažkosťami. Sucho
v roku 1947 silne postihlo priemysel vý-