14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
21
botníkov v priemysle a v stavebníctve do-
stávala hladové mzdy, menej než činilo
zákonom stanovené takzvané existenčné
minimum.
A ako vyjadriť číslicami vzrast životnej
úrovne, ktorý sa prejavuje v tom, že už
nikto sa nemusí báť nezamestnanosti, že
každý má možnosť uplatniť svoje schop-
nosti v plnej miere, že sú mu všetky brá-
ny škôl otvorené, že hustá sieť kurzov od-
borných, všeobecne vzdelávajúcich sa sta-
rá o zvýšenie jeho kvalifikácie a tým aj
životnej úrovne? Osobitné maturitné kur-
zy pre robotníkov, školy pracujúcich, veľ-
ký počet osobitných škôl, preškolovacie
a zaškolovacie kurzy sa starajú o to, aby
každý, kto má potrebné schopnosti, mohol
sa učiť.
Ako vyjadriť vzrast životnej úrovne,
ktorý sa prejavuje v zrovnoprávnení žien,
v službách národného poistenia, vo veľ-
kom rozmachu sjednotenej telovýchovy a
ľudových kultúrnych podnikov?
Ako vyjadriť číslicami, že nijakí kapi-
talistickí príživníci ani domáceho, ani za-
hraničného pôvodu, nesedia na šiji sloven-
ského pracujúceho ľudu, že náš pracujúci
človek je pánom a hospodárom vo svojej
vlasti?
Rastúca životná úroveň, rastúce socia-
listické uvedomenie, kultúrna vyspelosť je
tou základňou, na ktorej môžeme rozvinúť
čoraz smelšie plány a premeniť rýchlym
tempom krajinu odvekej biedy v kvitnúcu
socialistickú záhradu.
Vlani prvý raz rozšírilo sa plánovanie
aj na naše územné složky. V hospodárskej
a sociálnej úrovni krajov a v rámci kra-
jov jednotlivých okresov sú obrovské roz-
diely. Industrializácia Slovenska musí zna-
menať súčasne utvorenie všetkých predpo-
kladov pre plný hospodársky, sociálny a
kultúrny rozvoj každého kraja a každého
okresu. V pláne na rok 1950 sa prejavuje
už sústavnejšia a účinnejšia starostlivosť
o správne rozmiestenie výrobných síl a za-
bezpečenie rovnomerného rozvoja všetkých
krajov Slovenska. Pravda, je to len začia-
tok. Zriadenie krajských národných výbo-
rov malo, ako to už dnes možno vidieť,
obrovský význam pre zdokonalenie a pre-
hĺbenie nášho plánovaného hospodárstva,
a krajové orgány maly vynikajúcu inicia-
tívnu úlohu pri sostavení, plnení a kontro-
le plánu na všetkých úsekoch. Súborný
plán Slovenska na rok 1950 shrňuje v sebe
súborné plány jednotlivých krajov, použí-
va ich rozbory a snaží sa vyrovnať s pro-
blémami, ktoré súborné plány krajov nad-
hodily.
Slávna Slovenská národná rada!
Také sú v stručnosti výsledky plnenia
plánu v prvom roku päťročnice a úlohy
plánu druhého roku päťročnice.
Tento druhý rok bude s hľadiska päť-
ročnice, najmä s hľadiska industrializácie
rokom rozhodujúcim, lebo tohto roku sa
v podstate rozhodne, či úlohy päťročnice
v industrializácii Slovenska splníme a pre-
kročíme. Úspechy, ktoré sme vlani dosiahli,
utvorily predpoklady, ale len predpoklady
na možnosť splnenia plánu tohto roku aby
táto možnosť sa stala skutočnosťou, treba,
ako nás o tom presvedčily i skúsenosti pr-
vého roku päťročnice a skúsenosti dvoj-
ročnice, treba za plnenie úloh bojovať a boj
tento organizovať. Organizujúcou a inicia-
tívnou silou plánovaného hospodárstva je
predvoj robotníckej triedy, je Komunistic-
ká strana. Nebolo úseku nášho hospodár-
stva, kde by sa nebola uplatnila organizu-
júca, vedúca úloha Komunistickej strany.
Mnohé úlohy, ktoré sa zdaly na prvý po-
hľad úplne neuskutočniteľné, sa nakoniec
úspešne splnily, lebo strannícke organizá-
cie vedely boj za splnenie týchto úloh or-
ganizovať. Medzníkom vo vývine našej
Republiky a v socialistickej výstavbe bol
IX. sjazd Komunistickej strany Českoslo-
venska, na ktorom odznel referát prezi-
denta Klementa Gottwalda. 10 bodov Kle-
menta Gottwalda sa stalo smernicou pre
prácu všetkých organizácii, štátnych a ľu-
dových orgánov, pre všetkých budovateľov
socializmu.
Veľký význam pre našu prácu na Slo-
vensku maly usnesenia Ústredného výboru
Komunistickej strany Slovenska v januári
minulého roku na Sliači, ako aj ďalšie roz-
hodnutia Ústredného výboru a predsedníc-
tva Komunistickej strany Slovenska o prú-
ci v poľnohospodárstve, v stavebníctve, a
napokon usnesenia Ústredného výboru Ko-
munistickej strany Slovenska z novembra
minulého roku, kde predseda Komunistic-
kej sírany Slovenska a podpredseda vlády
Viliam Široký formuloval hlavné otázky
našej výstavby v danej etape, otázky, na
ktoré žiadal sústrediť pozornosť všetkých
štátnych a straníckych funkcionárov,
otázky pracovných síl, otázky produktivity
práce v priemysle a v stavebníctve, a nie-
ktoré problémy našej poľnohospodárskej
výroby.
Komunistická strana vykonala obrov-
skú prácu, pokiaľ ide o stmelenie, pokiaľ
22 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
ide o socialistické uvedomenie ešte mladej
robotníckej triedy Slovenska. Hoci v našich
závodoch mnoho robotníkov a robotníčok
len nedávno prišlo do priemyslu, úspešne
sa rozvíja socialistické súťaženie a zo so-
cialistického uvedomenia prýšti nový so-
cialistický pomer k práci. Veľké úlohy na
tomto poli sú v stavebníctve. V socialislic-
kom uvedomovaní robotníctva, v organi-
zovaní socialistickej súťaže vynikajúcu úlo-
hu majú odborové organizácie. Skvelý prí-
klad budovateľského nadšenia a socialistic-
kého elánu dala slovenská mládež, pre
ktorú Trať mládeže, Trať družby a iné pod-
ujatia staly sa opravdivou školou socializ-
mu. (Potlesk. ) Dôležitým činiteľom našej
výstavby bol a ostáva obnovený Národný
front, ktorý výrazne reprezentuje čoraz
užšiu a pevnejšiu jednotu všetkých složiek
národa pod vedením robotníckej triedy,
vyvíjajúcich činorodú prácu na všetkých
úsekoch našej výstavby.
Aktívne sa naučily bojovať za plnenie
plánu naše štátne a ľudové orgány. Väč-
šina našich funkcionárov vo verejnej sprá-
ve už chápe, že dnes potrebujeme nie by-
rokratické vrchnosti, ktoré rozhodujú o po-
daných žiadostiach, ale operatívne orgány,
riadiace činnosť na tom-ktorom úseku. Blí-
žiaci sa IX. sjazd Komunistickej strany
Slovenska dáva nášmu budovateľskému
rozmachu nový impulz. Výzvy osadenstva
Gottwaldových závodov v Považskej Bys-
trici o socialistické súťaženie na vyššej
úrovni zabezpečujúce zvýšenie produkti-
vity práce celého závodu stretáva sa s veľ-
kou ozvenou vo všetkých odvetviach nášho
priemyslu. Do súťaže sa aktívne začle-
ňujú roľníci, členovia jednotných roľníc-
kych družstiev, Sväzu mládeže, štátne stro-
jové stanice. Rozvíja sa súťaženie medzi
úradníkmi a technikmi. Naša mládež už
oznámila, že podstatne rozšíri svoju ini-
ciatívu a pousiluje sa začleniť do úloh so-
cialistickej výstavby celú mladú slovenskú
generáciu.
Úvodom svojho referátu som vyznačil
za veľký úspech plánu minulého roku, že
plán bol v podstate splnený na všetkých
úsekoch. To, pravda, neznamená, že aj vše-
tky úlohy na všetkých úsekoch boly spl-
nené. V tomto roku musíme sa starať o to,
aby boly splnené všetky úlohy plánu na
všetkých úsekoch. Tu sa musí v plnej
miere uplatniť heslo predsedu vlády a
predsedu Ústrednej rady odborov Antona
Zápotockého (potlesk): "Každý robotník
hospodárom vo svojom závode, každý za-
mestnanec na svojom pracovisku". Každý
jednotlivý náš pracovník musí cítiť plnú
zodpovednosť hospodára za výsledok práce
celého osadenstva, celého kolektívu. Naša
socialistická výstavba musí sa stať vecou
nás všetkých.
Budeme mať aj v tomto roku veľa ťaž-
kostí, akého druhu sú naše ťažkosti? Sú to
ťažkosti, ako získať potrebné pracovné sily,
ako ešte väčšmi zvýšiť na tom-ktorom úse-
ku výrobu, ako zvýšiť počet škôl, ako zí-
skať ďalší počet odborníkov, ako zaradiť
do investičného plánu všetko to, čo posta-
viť a vybudovať chceme. Sú to
ťažkosti
dobre známe zo socialistickej výstavby
v Sovietskom sväze a v krajinách ľudovej
demokracie, aj keď majú všade svoje oso-
bitné formy a rozmery. Sú to
ťažkosti
rastu. Buržoázny štátny aparát, štátny
aparát v predmníchovskej Republike mal
starosti a ťažkosti úplne iného druhu. Mal
starosti, či uznať občana, ktorý vlastní pol
hektára pôdy, za nezamestnaného alebo nie,
a za nezamestnaného ho nakoniec neuznal,
aby mu nemusel platiť podporu. Mal sta-
rosti, aby bolo dosť žandárov na umlčanie
hlasu nezamestnaných, mal starosti, ako
snížiť výrobu, aby nebolo nadbytku tovaru,
aby nebolo krízy, lebo pri hladovej život-
nej úrovni trhy a obchody boly preplne-
né. Také starosti mal buržoázny štát.
A slovenská buržoázia, takzvaní slovenskí
nacionalisti, keď sa z Hitlerovej milosti
dostali k moci, mali hlavnú starosť,
ako odpredať slovenských pracujúcich do
nemeckého fašistického otroctva, ako ich
posielať do nemeckých fabrík ako pracov-
ných otrokov, alebo hnať na nemecké fa-
šistické bojiská ako dobytok na porážku.
Mali starosti o to, ako zašantročiť sloven-
ské bohatstvo, fabriky, bane a lesy nemec-
kým imperialistickým dravcom. Slovenský
pracujúci ľud sa nakoniec zbavil svojich
kapitalistických príživníkov, nech už boli
centralistického alebo autonomistického
zafarbenia, nech už patrili do agrárneho
alebo ľudácko-fašistického tábora. Len
skrachovaní dešperáti kapitalistickej re-
akcie, ktorí nemôžu na to zabudnúť, ako
sa im dobre žilo na účet pracujúceho ľudu,
môžu chovať pošetilé nádeje, že by sa na-
šiel hoci jeden poctivý pracujúci človek
na Slovensku, ktorý by si želal, aby fabri-
ky, pôda, lesy, ktoré dnes tvoria majetok
všetkého ľudu, patrily znovu kapitalistic-
kým vydriduchom a zahraničným impe-
rialistickým vykorisťovateľov. Zato náš
pracujúci ľud si dobre uvedomuje, že nový
socialistický svet si vybojuje len v urput-
nom boji proti silám reakcie. Príkazom
14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
23
dňa je strážiť ako zrenicu oka dielo našej
výstavby pred zákernými nástrahami bur-
žoáznej reakcie.
Nie, časy vykorisťovania, biedy a útla-
ku, časy bezperspektívneho živorenia slo-
venského pracujúceho ľudu nenávratne sa
minulý. Brány do života, východisko z od-
vekej biedy ukázal nášmu ľudu, tak ako
celému ľudstvu, génius socialistickej vý-
stavby, generalisimus Stalin. (Potlesk. ) Sta-
linské učenie o socialistickej industriali-
zácii, o výstavbe socializmu je tým spo-
ľahlivým kompasom, ktorý nám umožní
s pevnou istotou kráčať na ceste socializ-
mu.
Sme štastní a hrdí, že sme sa stali ak-
tívnymi účastníkmi budovania nového, so-
cialistického sveta, aktívnymi účastníkmi
veľkej stalinskej epochy, že po boku So-
vietskeho sväzu, v pevnom bratskom sväz-
ku s českým pracujúcim ľudom budujeme
svoju socialistickú Republiku.
Sme šťastní a hrdí, že po tejto ceste nás
vedie prvý robotník nášho štátu, obozretný
hospodár, milovaný náš prezident Klement
Gottwald. (Potlesk. )
Som presvedčený, že pracujúci ľud pod
jeho vedením úlohy uložené mu splní.
Som o tom presvedčený, lebo naša ro-
botnícka trieda sa nebojí ani veľkých, ani
ťažkých úloh. Som o tom presvedčený, le-
bo náš boj za socializmus vedie Komunis-
tická strana, lebo bezprostredne ho riadi
a organizuje náš Vilo Široký.
S prezidentom Gottwaldom vpred k so-
cializmu!
(Poslanci povstávajú, dlhotrvajúci po-
tlesk. )
(Predsedníctva sa ujal podpredseda
Granatier).
Podpredseda Granatier:
Ďakujem pánu povereníkovi-predsedo-
vi Slovenského plánovacieho úradu za
prednesené expozé.
Zasadnutie prerušujem s tým, že bude-
me v ňom pokračovať o 15. hod. 30. minút.
(Prerušené o 14. hod. 10. min. )
(Prestávka. )
(Pokračovanie zasadnutia o 15. hod.
55. min. )
Predseda Šmidke (cengá):
Pokračujeme v prerušenom rokovaní.
Prikročíme k tretiemu bodu programu,
ktorým je spoločná rozprava
o expozé pána povereníka-predsedu
Slovenského plánovacieho úradu Dr. Júlia
Bránika o splnení prvého roku Päťročného
plánu na Slovensku a o hlavných úlohách
plánu v roku 1950, odznelom dnes a
o expozé pána povereníka zdravotníc-
tva Milana Poláka o stave verejného zdra-
votníctva na Slovensku, prednesenom dňa
16. decembra 1949.
Oznamujem, že sa prihlásili k slovu tí-
to páni poslanci:
Štefan Š e b e s t a,
Peter M a r u š i a k,
Alojz Krist,
František Knézl,
Ladislav Priesol,
Michal Špak.
Dávam slovo pánu poslancovi Štefano-
vi Šebestovi.
Poslanec Šebesta:
Slávna Slovenská národná rada!
V čase, keď všetok pracujúci ľud žije
v znamení víťazného nástupu do druhého
roku päťročnice a v dychtivom očakávaní
druhého výročia slávnych februárových
udalostí, je pre nás, zástupcov pracujúcich,
radosťou konštatovať, že naša spoločnosť
úspešne pokračuje na ceste k socializmu
a že plánovanie ako zákon socialistickej
ekonómie naše napredovanie usmerňuje a
urýchľuje.
Prejav súdruha ministra - predsedu
Štátneho úradu plánovacieho Dr. Dolan-
ského o celoštátnom pláne a prejav súdru-
ha povereníka-predsedu Slovenského plá-
novacieho úradu Dr. Bránika o pláne Slo-
venska sú jasným dôkazom skutočnosti, že
naše plánované hospodárstvo dosiahlo
značného rozvoja nielen v uplynulom ro-
ku, ale že prevádzací plán na rok 1950 a
jeho plnenie bude znamenať ďalší vzostup
našej výroby a životnej úrovne všetkých
pracujúcich.
Pritom nás osobitnou radosťou naplňu-
je najmä skutočnosť, že pracujúci stávajú
sa čoraz lepšími hospodármi na svojich
pracoviskách a že uplatňujúc iniciatívu
širokých más sostavili na základe vlast-
ných skúsenosti, získaných pri uskutočňo-
vaní plánu v minulom roku sami návrh
prevádzacieho plánu na rok 1950.
Plán na rok 1950 znamená tak ako pre
celé Slovensko a pre celú Republiku aj
pre Bratislavský kraj veľký rozvoj. Ja
však dnes chcem sa zapodievať iba s tými
problémami, ktoré znamenajú pre ich kraj
24 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
i pre plán Bratislavského kraja úzky pro-
fil. Krajské zriadenie a tak isto krajské
plánovanie, shrnuté do súborných plánov
krajov, bolo zavedené za tým účelom, aby
pomáhalo odkrývať rezervy a nevyužitú
kapacitu hospodárstva krajov. Musí si
preto všímať predovšetkým tých hospo-
dárskych úsekov a z nich vyplývajúcich
úzkych profilov plánu, v ktorých je ohro-
zené plnenie pianu a z ktorých v dôsledku
závislosti hrozí nebezpečenstvo neplnenia
plánu aj v iných úsekoch.
Poznanie úzkych profilov nášho hospo-
dárstva a ich odstránenie je základnou
podmienkou správneho postoja k plánova-
niu a teda mementom celej našej činnosti.
Ak s tohto hľadiska bilancujeme a vy-
hodnocujeme vývoj hospodárstva v Brati-
lavskom kraji na báze plnenia jednotného
hospodárskeho plánu v roku 1949, môžeme
konštatovať, že prevádzanie plánu v minu-
lom roku malo tiež aj určité nedostatky a
narážalo na ťažkosti v týchto úsekoch:
v remeselnej výrobe, a to najmä v sta-
vebných remeslách,
a v produkcii niektorých poľnohospo-
dárskych výrobkov.
Vedúcou zásadou prevádzacieho plánu
na rok 1950, najmä pokiaľ ide o úlohy ľu-
dovej správy, je vytvorenie predpokladov
pre budovanie socializmu na našom vidie-
ku. Z tohto úsilia vyplývajú tiež ďalšie úlo-
hy, vytýčené zákonom o Päťročnom pláne,
z ktorých najvážnejšou je zosilnenie a
upevnenie socialistického sektoru na vše-
tkých úsekoch hospodárstva. Uskutočne-
nie týchto je však iba prostriedkom k do-
siahnutiu cieľa - socializmu.
Ak teda porovnáme túto vedúcu zásadu
nášho plánu s faktickým stavom hospodár-
stva v našom kraji s osobitným zameraním
na úzke profily plánu, dospejeme k názoru,
že sa nám v kraji treba predovšetkým ve-
novať ako najdôležitejším problémom, kto-
ré treba riešiť, remeslám a poľnohospodár-
stvu.
Prečo Vyzdvihujeme z tohto miesta
problém remesiel v Bratislavskom kraji?
Preto, lebo ony zastupujú v našom kraji
vyše 9. 000 technických jednotiek a okolo
20. 00 pracovníkov, a preto, že ich hodno-
ta výroby presahuje cez dve miliardy.
Znamená to, že v našom kraji sa sústre-
ďuje viac ako 1/3 všetkých remesiel na
Slovensku.
Ďalej vyzdvihujeme tento problém pre-
to, lebo plánované hospodárstvo určuje re-
meslám dôležitú úlohu pri výstavbe nášho
hospodárstva, a to pri údržbe a opravách,
a tiež ako dôležitý doplnok priemyselnej
a stavebnej výroby.
Treba nám tiež konštatovať, že remeslá
v našom kraji pri doterajších organizač-
ných formách túto funkciu nevykonávajú
a teda, že sa zväčša nevenujú oprave a
údržbe výrobkov a výrobných statkov.
Tým sa snižuje životnosť jedných aj dru-
hých a na národnom majetku vznikajú
tak veľké škody, ktorými by sa dalo pred-
ísť. Ak budú remeslá plniť svoju funkciu
podľa nadhodených zásad, dosiahneme
nielen niekoľkonásobného zvýšenia pro-
duktivity práce, sníženia výrobných ná-
kladov, spotreby materiálu a počtu pra-
covných síl, ale dosiahneme aj uspokoje-
nia občianstva, ktoré je zbytočne vyčer-
pávané ustavičným kupovaním nových
predmetov. Ba, v mnohých prípadoch mu-
sí sa svojich požiadaviek v tomto smere
zriecť len preto, že opravy a údržba sa
pre neorganizovanosť remesiel prevádza
len v nepatrnej miere.
Ak porovnáme dosiahnuté tržby u re-
meselníkov, utvorí sa nám jasný obraz
o tom, že živnostníci vykonávali v prvom
rade také práce, ktoré boly pre nich po fi-
nančnej stránke výhodnejšie, a z toho dô-
vodu sa opravám a údržbe, ktorá má byť
vlastnou činnosťou remesiel, venovali iba
v nepatrnej miere.
Na ilustráciu nech poslúži porovnanie
týchto niekoľko čísel:
Z celkovej tržby 709, 145. 000 Kčs do-
siahnutej v prvom štvrťroku 1949 pripadlo
na opravy iba 78, 000. 000 Kčs.
Priemerná mzda na jednu činnú oso-
bu v remeslách súkromného sektoru do-
siahla 6. 600 Kčs, zatiaľ čo pri kolektívnej
forme o 1. 200 Kčs menej. Pri percentuál-
nom vyjadrení údržbárske práce v remes-
lách tvorily presne 11, 1% z celkovej do-
siahnutej tržby, zatiaľ čo hodnota náku-
pov surovín a pomocných prípravkov do-
siahla 48, 1%.
Taktiež musíme sebakriticky priznať,
že doteraz organizačne nemáme remeslá
podchytené tak, aby sa v nich dalo socia-
listicky plánovať, ba čo viac, aby sme
v nich mohli zaviesť socialistickú výrobu
práce. Stojíme preto pred úlohou naše re-
meslá sjednotiť, špecializovať a zvýšiť ich
kapacitu natoľko, aby zodpovedaly potre-
be obyvateľstva.
Chceme preto do nich postupne zavá-
dzať mechanizáciu a deľbu práce a za tým
účelom vytvoriť v kategórii remesiel vyš-
šie výrobné formy, komunálne podniky a
družstvá.
14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
25
Chceme a musíme preorientovať reme-
selnú výrobu a zamerať ju miesto zhoto-
vovania výrobkov na práce údržbárske,
opravy a na vyhotovovanie len takých do-
plnkových predmetov, ktoré priemyselná
výroba prenechala remeslám.
Osobitnú pozornosť a starostlivosť mu-
síme a chceme vynaložiť na stavebné re-
meslá, pretože ako je známa, nedostatoč-
né vykonávanie stavebných remeselných
prác priamo znemožňuje plnenie investič-
ného plánu a tým brzdí vlastný rozvoj
kraja.
Stavebná výroba v roku 1949 - vďaka
socialistickému organizovaniu práce - so-
cialistickému súťaženiu, úderkám a rozší-
reniu úkolovaných prác - prekročila plán.
Napriek tomu sa však naplánované stavby
nedokončily. Príčina je vám známa a väzí
v stavebných remeslách, ktoré nesplnily
uložený plán a zvýšily rozostavanosť sta-
vieb. Najnepriaznivejšia je situácia v in-
štalačných a stavebnozámočníckych prá-
cach, kde sa prejavuje úplný nedostatok
odborných síl, a to natoľko, že s týmto
kádrom nemožno previesť plánované úlo-
hy ani pri správnom organizovaní práce.
Pretože tento zjav je zjavom celosloven-
ským, bude sa musieť tento úzky profil
prechodne riešiť výpomocou inštalatérov
a zámočníkov z českých zemi, kde ich je
nepomerne viac.
Dôkazom tejto situácie je porovnanie,
podľa ktorého stavebné práce na vybra-
ných najdôležitejších stavbách boly splne-
né na 109%, avšak remeselnícke práce iba
na 81%.
A ešte na jeden dôležitý moment treba
v tejto súvislosti upozorniť.
Pri organizovaní stavebných remesiel
nesmieme zabúdať na to, že v súvislosti
s odhlasovaním živnosti stráca sa nám zo
stavebníctva mnoho odborných pracov-
ných síl, pretože vznikajúce stavebné ko-
munálne podniky a pridružená výroba
Československých stavebných závodov za-
hrňuje z nich iba časť.
Aby sme doterajšie nedostatky v tomto
sektore odstránili, bude treba organizovať
prácu pridruženej výroby, a to podľa pres-
ného časového plánu, rozvrhnúť remeselné
práce úmerne na celý rok, náborom pra-
covných síl a sdružovaním remeselných
podnikov zaistiť dostatočnú kapacitu na
zvládnutie výrobných úloh, koordinovať
potrebu materiálu - najmä inštalačného
- s jeho výrobou a dbať na príslušné pro-
fily a sortimenty.
Pokiaľ ide o údržbárske práce staveb-
né, treba im venovať tak isto viac pozor-
nosti ako doteraz, a to preto, že Českoslo-
venské stavebné závody údržbu neprebe-
rajú pre zaneprázdnenie rozsiahlou inves-
tičnou činnosťou, socialistický sektor, kto-
rý zahrnuje komunálne podniky a druž-
stvá ešte nie je dostatočne vybudovaný a
súkromníci zasa sledujú iba svoje zištné
záujmy.
V tomto smere zriaďujeme oddelenie
na hospodárskom referáte pre komunálne
podniky a všetky miestne národné výbo-
ry a okresné národné výbory a Krajský
národný výbor porobily záväzky k IX.
sjazdu na organizovanie komunálnych
podnikov a zavedenie socialistickej orga-
nizácie práce v nich.
Ak s hľadiska plánovania ako aj plne-
nia plánu je socializácia remesiel dôleži-
tou, tým dôležitejšou sa nám javí sociali-
zácia dedín - teda poľnohospodárstva.
Súkromnokapitalistický sektor a ma-
lovýroba v poľnohospodárstve nášho kraja
reprezentuje plných 88% pôdy, ktorá
v Bratislavskom kraji predstavuje skoro
22% celej ornej pôdy Slovenska. U viníc
je to až 40%.
Pokiaľ ide o pracovné sily, roľníctvom
zamestnáva sa v našom kraji 1/3 všetkých
obyvateľov a 1/2 všetkých pracovníkov zú-
častňuje sa na poľnohospodárskych prá-
cach. Produktivita je však veľmi nízka a
mechanizačné prostriedky, ktorých máme
veľmi málo, v dôsledku neorganizovanosti
týchto prác, sú využité iba na 50%. Pri
tejto rozdrobenosti nie je socialistické plá-
novanie možné a takisto nie je možná ani
socialistická výroba a socialistická organi-
zácia práce. Ak pozeráme na problém poľ-
nohospodárstva s hľadiska výživy ľudu,
vidíme, že poľnohospodárstvo má nielen
nízku produktivitu práce, ale ani nezaisťu-
je poľnohospodárske produkty v takom
množstve a v takých výrobkoch, ktoré by
zdravie národa vyžadovalo a v akom množ-
stve a druhoch by ich bolo naše poľnohos-
podárstvo schopné vyrobiť pri socialistic-
kej organizácii výroby.
Bratislavský kraj nemá ešte špeciali-
zovaných poľnohospodárskych závodov, a
to ani v rámci jednotných roľníckych
družstiev, ani v rámci štátnych majetkov,
ktoré by boly zárukou, že všetky produk-
ty výživy - okrem iných hlavne zeleni-
na a ovocie, vajcia, mlieko, krmoviny -
sa dostanú na trh v dostatočnom množ-
stve.
26 14. zasadnutie SNR dňa 10. februára 1950.
Poľnohospodárstvo je veľkým problé-
mom tiež pre svoju neorganizovanosť. Na-
še jednotné roľnícke družstvá reprezentu-
jú síce početné závody, avšak tieto nie-
lenže nemajú plánovačov, ale ani účtov-
níkov, prevádzkárov a najpotrebnejších
školených odborníkov, ktorí by viedli tieto
závody k vyšším výrobným formám.
Ak sa staráme o vybavenie našich prie-
myselných podnikov a závodov, distribuč-
ných jednotiek a úradov, tím viac a ďa-
leko naliehavejšie sa musíme starať o or-
ganizačné podchytenie a personálne ako
aj vecné vybavenie našich jednotných roľ-
níckych družstiev, lebo v nich sú najväč-
šie možnosti zvyšovania produktivity prá-
ce, najväčšie rezervy ľudu a pracovných
síl, ktoré chceme odčerpať do nášho no-
vého priemyslu.
Čo teda podnikáme, aby sme tento
ústredný problém Bratislavského kraja
riešili a rozriešili?
Strana prostredníctvom svojich orga-
nizácií uvedomuje a politicky pripravuje
pôdu pre zakladanie jednotných roľníc-
kych družstiev a pre jednotné osevne plá-
ny, organizuje rozhovory s občianstvom,
napomáha sblíženie robotníkov a roľníkov
a dáva popud k preberaniu patronátov so
strany priemyselných podnikov nad obca-
mi, ako aj nad jednotnými roľníckymi
družstvami. Krajská rada družstiev denne
organizuje návštevy obcí, miestnych ná-
rodných výborov, vykonáva poradnú čin-
nosť a pomáha prípravnom výborom jed-
notných roľníckych družstiev v ich čin-
nosti, práci a v jednotných osevných po-
stupoch.
Sväzky ľudovej správy, počínajúc
miestnymi, okresnými a Krajským národ-
ným výborom končiac, sa k IX. sjazdu
Komunistickej strany Slovenska zaviaza-
ly odpracovať desaťtisíce hodín v prospech
organizovania a zriaďovania jednotných
roľníckych družstiev, ako aj v prospech
riadenia ich práce na vedeckej základni.
iba zamestnanci Krajského národného
výboru zaviazali sa odpracovať v prospech
tejto akcie vyše 10. 000 hodín, a to tak
% nábore zriaďovania jednotných roľníc-
kych družstiev, ako aj vo vybavovaní ich
administratívnych prác. Tieto akcie v pro-
spech jednotných roľníckych družstiev
prebiehajú po všetkých linkách. V tomto
smere pracuje strana, pracujú odbory, po-
máhajú všetky masové organizácie a po-
máha každý občan nášho kraja, ktorému
nie je ľahostajný osud malých a stredných
roľníkov a ktorý nestojí bokom od budo-
vateľského úsilia našej ľudovej správy ve-
rejnej.
Slávna Slovenská národná rada!
Pokúsil som sa aspoň čiastočne načrt-
núť vám aspoň stručne obraz o problé-
moch a úzkych profiloch, ktoré sa objavu-
jú pri plnení plánu na rok 1950.
Poznanie prekážok je prvým predpo-
kladom ich odstránenia.
My však, krajská plánovacia služba,
ktorá je ako jedna z výkonných složiek
Krajského národného výboru v Bratisla-
ve zástancom záujmov pracujúceho ľudu,
chceme sa o odstránenie týchto prekážok
pričiniť zo všetkých síl a tak zabezpečiť
úspešné plnenie plánu a na ňom závislý
rozvoj hospodárskej, sociálnej a kultúrnej
úrovne Bratislavského kraja. Sme si však
vedomí tiež toho, že k splneniu všetkých
vytýčených úloh potrebujeme spolupráce,
snahy a dobrej vôle predovšetkým vás
všetkých, ktorí ste vykonávateľmi vôle
ľudu a strážcami výdobytkov slávnych fe-
bruárových udalostí.
Prosím vás preto aj z tohto miesta,
aby ste nám pomáhali v úlohách, ktoré
sledujeme a pomáhali tak - každý vo
svojom obvode a na svojom pracovisku -
skrátiť na všetkých úsekoch hospodárstva
Bratislavského kraja našu cestu k socia-
lizmu. (Potlesk. )
Predseda Šmidke:
Ďalším rečníkom je pán poslanec Peter
M a r u š i a k, dávam mu slovo.
Poslanec Marušiak:
Slávna Slovenská národná rada!
Súdruh povereník Bránik vo svojom
expozé mimo iné povedal: »Súborný plán
Slovenska predvída väčší rozmach nášho
hospodárstva na všetkých úsekoch, než
sme mohli zaznamenať doteraz. « Tieto slo-
vá platia v plnom obsahu i rozsahu pre
Žilinský kraj.
Hlavné otázky Žilinského kraja vyplý-
vajú z pokračujúcej industrializácie kraja
Žilinského. Budovanie energetických zá-
kladní a nových priemyselných podnikov,
najmä ťažkého strojárenstva je podmiene-
né úspešným prevedením stavebných in-
vestícií. Najužšími miestami stavebnej vý-
roby z krajského hľadiska sú pracovné
sily. Pri skoro vyrovnanej bilancii pra-
covných síl v krajskom súbornom pláne
zdalo by sa, že táto otázka je veľmi jedno-
duchá. Vznikajú však najpodstatnejšie
problémy, a to, akým spôsobom mobilizo-
vať a dislokovať potrebné pracovné sily