za nežičlivej kapitalistickej éry prvej Československej republiky a za 6-ročného fašizmu, za takzvaného slovenského štátu malo jedinú, neúplnú univerzitu v Bratislave. Kultúrne a vzdelanostné potreby Slovenska a nášho pracujúceho ľudu, vyplývajúce z nášho nástupu na ceste k socializmu, vynútily si dobudovanie vysokých škôl u nás, aby deti našich robotníkov, malých a stredných roľníkov a našej pracujúcej inteligencie malý možnosť pokračovať v štúdiách. Po februárových udalostiach roku 1948 naše vysoké školy nie sú už privilégiom meštiackych vrstiev, ale študovne a štátne kurzy hemžia sa robotníckymi kádrami, ktoré zaručia svojou triednou uvedomelosťou úspech našej päťročnice a po skončení štúdií budú oporou nášho úderníckeho hnutia na našich (pracoviskách, aby cesta k socializmu bola vyplnená pretekaním sa v zvyšovaní produktivity práce a tak bola zaručená vyššia životná úroveň nášho pracujúceho ľudu.

Na dnešnom zasadnutí máme uzákoniť zákon o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach a zákon, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.

Dnes Slovenská národná rada predkladá našej pracujúcej pospolitosti zákon o novej vysokej škole a takto vyplňuje medzeru, ktorú nevedeli, ba ani nechceli vyplniť kapitalisti a fašisti. Tu sa prakticky a urýchlene prevádza 6. bod prejavu súdruha prezidenta, povedaný na IX. sjazde Komunistickej strany Československa, ktorý hovorí: skúsenosť nás učí, že k vybudovaniu socializmu si musí náš ľud vytvoriť a vychovať vlastnú inteligenciu, pochádzajúcu z jeho stredu a s ním triedne a ideologicky spätú. Budeme preto ďalej rozširovať sieť škôl, v ktorých robotnícki a roľnícki synovia a dcéry budú sa urýchlene školiť, aby mohli zaujať zodpovedné miesto v našom hospodárstve. Takto ľudovodemokratický režim dobudováva školstvo na Slovensku, aby bol dostatok odborných kádrov, ktoré povedú náš socialistický sektor k vyššej produktivite práce. Mimoriadna starostlivosť o odbornú výchovu našej mládeže je zárukou, že v budúcnosti naše výskumné laboratória a fabriky prispejú k sústavnému zvyšovaniu našej plánovanej výroby v hospodárstve. Naša školská politika v obore roľníckom sleduje zásadný cieľ, a to dať Slovensku a našej pracujúcej pospolitosti

na ceste k socializmu čo možno najvyšší počet akostných výrobkov obilia, mäsa a technických kultúr pre priemyselné zpracovanie, lebo naše hospodárstvo s mestom a priemyslom tvorí jeden nedeliteľný celok.

Už dôvodová zpráva k zriadeniu Vysokej školy veterinárskej v Košiciach hovorí, že zverolekárska vysoká škola bola len v Brne, kde študovali aj poslucháči zo Slovenska. Slovensko takúto školu už dávno potrebovalo. No pánom na nej nezáležalo, až našej prítomnosti pripadá úloha v plánovanom hospodárstve vybudovať túto tak potrebnú Vysokú školu. Mohutný rozmach vedy a praxe môže byť uskutočňovaný už za prechodu k socializmu a za socialistického systému a v plánovanom hospodárstve. Kapitalizmus ničil prírodu i našich ľudí, socializmus u nás vytvára nové vzťahy medzi naším pracujúcim človekom a prírodou. Aby sme usmerňovali poľnohospodársku výrobu, k tomu potrebujeme odborne školené sily a tak spolu odborníci s našimi malými ľuďmi z praxe v pôdohospodárstve môžu vytvoriť nové metódy v dochovávaní našej najdôležitejšej produkcie, a to je živočíšna.

Naša cesta k socializmu musí ukázať nášmu malému a strednému roľníkovi, že hromadný odchov dobytka, ošípaných a hydiny má praktický význam a len kolektívne podnikanie v živočíšnej produkcii môže podstatne zvýšiť prídel a takto zvýšiť životnú úroveň nášho pracujúceho človeka.

Slovensko i za kapitalistickej éry bolo vždy producentom živočíšnej výroby a prebytky jatočného dobytka i ošípaných sa vyvážaly do priemyselných centier, hlavne Ostravy a Prahy. Ale poukazujeme aj na to, že Slovensko malo vždy najvyššie straty v živočíšnej produkcii, a to následkom rôznych zvieracích nákazlivých chorôb. Nebolo dostatok zverolekárov a tak zákroky boly len tam, kde to najnutnejší prípad vyžadoval. Toto sa robilo ojedinelé a roztrieštené a o trvalých akciách, ktoré by tlmily zvieracie choroby, nemožno hovoriť. Už aj po februárových udalostiach všetky akcie proti moru ošípaných a hydiny nevykázaly 100% úspech pre nedostatok liečiv a personálu. Je samozrejmé, že Vysoká škola zverolekárska v Brne ako aj Diagnostický ústav v Ivanovciach nebol vybudovaný pre mamutie podniky, ktoré naše plánované hospodárstvo na ceste k socializ-

mu už vybudovalo, alebo ich ešte len buduje. Tu sa ukazuje jasne, že Slovensko ako veľký producent živočíšnej produkcie potrebuje Vysokú školu veterinársku, vybavenú klinicky i laboratóriami na výrobu liečivých sér, aby straty živočíšnej produkcie boly čo najmenšie.

Centrom živočíšnej produkcie sú východoslovenské kraje. Východné časti Slovenska maly vždy najväčší stav dobytka, ošípaných a hydiny. Geografické i klimatické pomery východné Slovensko priamo predurčujú, aby v prítomnosti i budúcnosti tieto kraje stupňovaly a zveľaďovaly živočíšnu výrobu, aby sme čoskoro odbúrali prídelový systém a dokázali, že socialistický sektor poráža kapitalistický vyššou produktivitou práce. Košický kraj má teraz tento stav živočíšnej produkcie hovädzí dobytok celkove 180. 109 kusov, z toho 73. 510 kráv, ošípaných celkom 144. 172 kusov, z toho prasníc 21. 865, oviec 64. 468 kusov, sliepok 390. 305 kusov. Je zriedkavosťou, aby v okrese bol viac ako jeden zverolekár. Čiže Košický kraj má 20 zverolekárov. podľa tohto a tejto skutočnosti nie je možné, aby títo 20 zvládli úlohy, ktoré dáva naša päťročnica. Preto Vysoká škola zverolekárska na východnom Slovensku v Košiciach je prepotrebná.

Východné Slovensko môžeme rozdeliť na tri chovné oblasti v pestovaní hovädzieho dobytka. Západná a severná časť chová plemeno pinzgavské, stredná rovina chová plemeno simentálske a juhovýchodná časť chová stepný dlhorohý dobytok. U koní zisťujeme všetky teplokrvné línie a u ošípaných slovenské ušľachtilé plemeno a mangalicu. Táto vysoká produkcia mäsová dáva predpoklad v budúcnosti veľkému potravinársko-mäsovému podniku, ktorého základy sú už dané, lebo závod na konzervy pracuje v Prešove. Vysoká škola zverolekárska v Košiciach bude mať veľkú možnosť prakticky skúmať choroby i chov domáceho zvieractva priamo na miestach, a to v našich veľkovýkrmniach, na štátnych majetkoch i v jednotných roľníckych družstvách. Zriadením tejto školy pomôžeme aj našim jednotným roľníckym družstvám, ktoré budú odborne inštruované, ako si majú v živočíšnej produkcii počínať a hlavne dochovať dobrý plemenný materiál, aby chovná plemenná línia sa zlepšila. Je potešiteľné, že v najvýchodnejšej časti nášho Slovenska i v naj-

produktívnejšom poľnohospodárskom okrese trebišovskom sa jednotné roľnícke družstvá zakladajú, kde už dnes v tomto okrese vyvíja 10 družstiev svoju činnosť.

Intenzívny chov a nehygienické umiestenie u malých chovateľov je príčinou príliš pestrých nákazových pomerov a za takých okolností zásahy Vysokej školy veterinárskej priamo na mieste by zabránily veľkým národohospodárskym škodám.

Podľa vyššie uvedených dôvodov Vysoká škola veterinárska má najlepšie predpoklady na východnom Slovensku, a to v Košiciach, ale aj preto, že v tomto meste uplatní sa spolupráca s Vysokou školou poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva a Lekárskou fakultou v Košiciach, aby sa mohly zdolať všetky úlohy. Umiestenie vysokej zverolekárskej Školy na východnom Slovensku je odôvodnené tým, že na západnom Slovensku môže priamo zasahovať vo veterinárskych úlohách centrálna veterinárska správa Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, potom Štátny diagnostický ústav v Bratislave a Zootechnický výskumný ústav v Novom Meste nad Váhom.

Na Slovensku chybuje nám 400 zverolekárov, z toho najväčšia časť na východnom Slovensku. Práve Vysoká škola veterinárska v Košiciach odpomôže tomuto nedostatku, lebo ročne bude nám dávať 40-50 zverolekárov. Východné kraje dávaly najmenej veterinárskeho dorastu. Prečo práve najproduktívnejšia časť dávala najmenej dorastu? Musíme načrieť do sociálnych príčin v minulosti. Napríklad bohatý Zemplín mal v minulosti veľké sociálne kontrasty, lebo popri palácoch a veľkých murovaných domoch boháčov čupily sa drevené chalúpky malých domkárov a malých a stredných roľníkov. Triedny nepriateľ tu vykorisťoval najviac. Veru, u boháčov jedno, najviac dvoje deti, ale u drobných bolo 5-6 detí. Kto išiel z týchto chalúpok na štúdia, ten sa po 4 triedach strednej školy ihneď bral do zamestnania, lebo finančných prostriedkov nebolo a žiť sa muselo. Do Brna cestovali väčšinou synkovia veľkostatkárov, zbytkárov a dedinských boháčov, lebo tí si mohli dovoliť, lebo bolo peňazí dostatok.

Východné Slovensko žiada viac zverolekárov, ako je to na západe, lebo je pravdou, že jeden zverolekár na okres, ktorý má 16. 000 kusov ošípaných a 12. 000 kusov

dobytka, nestačí. Za takých okolností zverolekár nemôže splniť svoje poslanie, lebo nestačí zvládnuť ani socialistický sektor a preto sú prípady veľkých strát, alebo ide sa tam, kde sa zaplatí lepšie, aby sa aj tomuto čelilo, bude povinné liečenie domácich zvierat na štátne útraty.

Čo očakávame od Vysokej školy veterinárskej v Košiciach? Čaká od nej naša pracujúca pospolitosť mnoho. Prajeme si, aby naša mladá generácia, ktorá vyjde z tejto školy, mala pevný ideologický svetonázor, ktorá povedie našu živočíšnu produkciu na novom základe, aby sa zvýšila hlavne kvalita nášho domáceho živočíšstva. Čaká ich pionierske dielo na celom Slovensku. Majú vzory, ktoré si treba osvojiť od vedcov zo Sovietskeho sväzu. Chceme, aby z tejto školy vychádzali mičurinci, ktorí budú dôkladne ovládať nové metódy v živočíšnej výrobe, ktorú objavil slávny sovietsky človek bez akademického vzdelania poštár Mičurin. V jeho učení pokračoval Lysenko a Viliams. Sú aj u nás široké možnosti, aby sme vypestovali aj my podobné druhy, ako sú sovietske askárske ovce s mimoriadnou vysokou produkciou vlny. A j u nás sú predpoklady, aby sa u nás vypestoval podobný druh kostromskému druhu dobytka v Sovietskom sväze s priemernou dojivosťou 6310 litrov mlieka ročne.

Ako to všetko dosiahnu naši poslucháči na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach? Zaiste mravenčou pilnosťou a presvedčením, že socializmus je vyššia forma života a preto je našou povinnosťou, aby náš pracujúci človek dostal na prestretý stôl čo najviac. Ďalej bude treba vštepovať do týchto mladých ľudí lásku k robotníckej triede, z ktorej vyšla aj láska k našim drobným a stredným roľníkom, medzi ktorými je mnoho mičurincov, len treba ich k práci povzbudiť. Netreba sa hanbiť drobných ľudí, lebo máme veľa odborníkov, kŕmičov a chovateľov, ktorí prakticky vedia v opatere živočíchov viac, ako my, ktorí sa honosíme, že máme niekoľko maturitných vysvedčení vo vrecku.

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach o oddelenie drevárskeho inžinierstva, vyplýva zo špecifických potrieb slovenských už aj preto, že Slovensko bolo a je krajinou lesov a dreva. Na spracovanie tejto surovinovej základne boly vybudované alebo sú v stavbe Bučina

vo Zvolene, Drevokombinát vo Vranove, Štátne píly v Liptovskom Hrádku, Štiavnické, Hranovnici, Hrabušiciach, Spišskej Novej Vsi, Levoči a tak ďalej, potom chemický priemysel na spracovanie dreva a podobne. Je preto samozrejmé, že vzrast a racionalizácia tohto priemyslu bude len vtedy, keď budeme mať odborný vedecký dorast, ktorý vychová práve táto Vysoká škola drevárskeho inžinierstva. Ide nám o zásady, aby sme naše prírodné bohatstvo, drevo, vedeli doma spracovať pomocou domácich i cudzích poznatkov a vyvážať ho vo výrobkoch a nie v surovine.

Dedičstvo, ktoré sme prevzali po kapitalistoch v našom lesnom hospodárstve, bolo dosť v úbohom stave. Tu sa ukazovalo ako koristnickí kapitalisti vyrúbali sústavne naše krásne lesy, naše bohatstvo. Rúbalo sa a zabudlo sa sadiť. Všetko išlo podľa momentánnych kapitalistických ziskov. Takto to išlo do nekonečna, lebo za posledných 30 rokov v Československej republike sa vyrúbalo o 80, 000. 000 metrov dreva viac, ako ho pribudlo. Toto je povážlivý zjav.

Až naša Komunistická strana a ľudová demokracia zmenila toto počínanie a ako hlavný cieľ bol vytýčený pestovať a až potom rúbať, aby budúce generácie mohly v našom diele pokračovať. Sme svedkami veľkých plánov, ktoré sú v Sovietskom sväze, a to je stalinský plán na pretvorenie prírody. Podobný plán na gottwaldovské pretvorenie prírody a dosadenie vyrúbaných komplexov našich lesov, nás čaká. Pozorujeme, že Žitný ostrov mení sa v step, podobne aj východoslovenská nížina. Našou úlohou je sadiť a zmeniť klimatické podnebie týchto produkčných krajov.

Odpovedzme, prečo aj Vysoká škola drevárskeho inžinierstva príde do Košíc? Preto, aby výroba koordinovala s produkciou, čiže odbor drevárskeho inžinierstva naväzuje na doteraz už jestvujúcu Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva. Keď tieto dva odbory budú harmonicky spolupracovať, naša surovinová základňa, teda pestovanie dreva, bude musieť byť vyššia, ako výroba spracovania dreva, aby sme straty zahladila a vyrovnali.

Takto dnes východné Slovensko dostane dve ďalšie vysoké učilištia. Zriadením týchto vysokých škôl zaiste mladá generácia, keď bude správne ideologicky in-

štruovaná, bude vedeť vniesť pokrokového ducha do nášho pokrokového života medzi našou robotníckou mládežou. Vysoké školy i so stránky kultúrnej znamenajú veľký prínos.

Slávna Slovenská národná rada! Keď dnes odhlasujeme nové dva zákony, ktoré sú historickým prínosom pre kultúrny rozmach nášho Slovenska a pre splnenie našej prvej päťročnice i ďalších, ktoré budú nasledovať, nech sú nám i našej študujúcej mládeži vodidlom Mičurinove vlastné slová, ktoré znejú: » Ľudským zásahom je možné donútiť každú formu živočícha alebo rastliny meniť sa rýchlejšie a pritom smerom, ktorý je pre človeka žiadúci. Pre človeka sa otvára široké pole činnosti. Človek môže a musí vytvárať nové formy rastlín a živočíchov, a to lepšie, ako príroda. Nemôžeme očakávať od prírody nijaké milosti ani zázraky. Našou úlohou je dobyť a opanovať si ju. « Tieto široké perspektívy do budúcnosti sú dokladom toho, že Komunistická strana stará sa nielen o dnešok, ale i o budúcnosť, o šťastie všetkých ďalších generácií v socialistickej a v budúcej komunistickej spoločnosti.

Podpredseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Bohumilovi Heřmanovi.

Poslanec Heřman:

Slávna Slovenská národná rada!

Ako je zjavné z návrhu zákona na doplnenia nariadenia o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, odbor lesníckeho inžinierstva sa rozčleňuje na dve štúdia, a to na štúdium lesníckeho inžinierstva, o ktorom hovorí dôvodová zpráva, že bude zamerané na lesníctvo ako na prvovýrobu a na štúdium drevárskeho inžinierstva, ktoré bude zamerané na mechanické a mechanickochemické spracovanie dreva.

Toto opatrenie v obore nášho vysokého školstva technického má nesmierne veľký význam nielen s hľadiska národohospodárskeho, ale aj sociálneho, lebo naše drevárske bohatstvo pri odbornom využití poskytne v budúcností značné možnosti pre ďalšie masy pracujúceho ľudu existenčne výhodne zakotviť.

Majúc na zreteli naše doterajšie drevárske kombináty, ako ich máme najmä na východnom Slovensku, zásluhou nášho rodáka pána povereníka Šoltésza, v Banskej Bystrici a vo Zvolene, máme plnú nádej,

že proponovaný nový študijný odbor vychová nám pre tento druh práce toľko hodnotných odborníkov, koľko si ich budú žiadať naše hospodárske záujmy.

Naše výrobné metódy v drevárstve doteraz nie sú azda na takej výške, ako by sme ich chceli mať, čo aj je tu pochopiteľné, lebo kapitalistický spôsob priemyselnej výroby všetkého druhu staral sa doteraz iba o bezohľadné vykorisťovanie našich lesov a sledoval jedine svoje sebecké záujmy, bez ohľadu na potreby celku.

Pravda, tieto dva odbory, totiž odbor lesnícky a drevársky, sú odbormi vyplývajúcimi zo spoločnej základne prírody a takto zapadajúce biologicky do seba, nie je možné ich izolovať. Naši pedagógovia, ktorí sú povolaní vychovávať nám vedecky podkutý dorast, budú mať iste na mysli túto okolnosť a tak vlastne učebná látka jedného odboru bude organicky zapadať do učebného odboru druhého, čo rozhodne bude na osoh veci.

Túto okolnosť aj dôvodová zpráva plne vystihuje, tvrdiac, že len vo vyšších ročníkoch technického učenia budú prednášky zamerané na jednotlivé odvetvia. -

Slovenská národná rada, majúc na mysli potrebu hospodárskeho rozmachu Slovenska, vykoná zaslúžilý čin novelizáciou nariadenia č. 48/1946 Sb. n. SNR a naša verejnosť a menovite pracujúci ľud budú za toto opatrenie povďační v budovaní socializmu až ku konečnému víťazstvu.

Naše lesné bohatstvo stane sa takto bohatým zdrojom pre naše hospodárstvo a naše drevo skutočným zlatom pre Štátnu pokladnicu a pre všetkých nás. Naše zásoby dreva budú odborne spracované a výsledky tejto práce stanú sa bohatým prínosom nášho blahobytu.

Týmto máme záruku, že v novom lesnom hospodárstve nové hospodárenie v ľudovodemokratickom duchu na podklade socialistickom prinesie všetkému pracujúcemu ľudu s každej stránky zlepšenie.

Práve preto, že táto inštitúcia sa otvára práve na východnom Slovensku, dovoľte mi, aby som vrelé poďakoval váženému Sboru povereníkov a najmä pánom predsedom: predsedovi Slovenskej národnej rady, pánu Šmidkemu, predsedovi Sboru povereníkov, pánu Dr. Husákovi, pánu povereníkovi Novomeskému, pánu povereníkovi Dr. Falťanovi a pánu povereníkovi Pavlíkovi.

Zabráni sa konečne tomu, aby veľké množstvo dreva neležalo ladom a stalo sa takto bezcenným brakom, čo rozhodne znamená pre naše hospodárstvo iba škodu. Z týchto príčin prihováram sa za to, aby návrh zákona bol jednohlasne prijatý. (Potlesk).

Podpredseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Štefanovi Kallaimu.

Poslanec Kallai:

Slávna Slovenská národná rada!

Sbor povereníkov predložil vám dva návrhy zákonov. Je to návrh zákona na zriadenie Vysokej školy veterinárskej v Košiciach a návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.

Je to ďalší významný kultúrny akt a ďalší dôkaz starostlivosti o kultúrne potreby nášho ľudu.

Za prvej Československej republiky boly školy otvárané podľa agitačného programu meštiackych strán, ako prostriedok získavania mandátov, alebo ako odmena za odovzdané hlasy. Potreba ľudu úlohu tu nehrala.

Za éry buržoázne-demokratickej republiky boly stredné a vysoké školy prakticky neprístupné mládeži robotníckej triedy a pracujúceho roľníctva. Nezamestnanosť, exekúcie, nízke mzdy a cenová disparita jej v tom zabraňovaly.

Zdedili sme po prvej republike aj veľké medzery v obore odborných učilíšť, koncentráciu vysokých škôl do hlavných miest, katedry, odkiaľ sa šírila nepriateľská propaganda proti, vedeckému socializmu, katedry, ktoré žily samy pre seba, izolované v prednáškových sálach, presiaknutých kapitalistickou tradíciou, izolované od ľudí, od praxe.

Áno, kapitalistický systém prirodzene aj na tomto poli musel dokázať svoju neschopnosť ísť správnou cestou, cestou prospešnou pracujúcemu ľudu.

Náš ľudovodemokratický režim napráva hriechy kapitalistickej minulosti. Ľud sám napráva hriechy, spáchané na ňom, veď je zdrojom všetkej moci v štáte. Napráva to podľa zásad, ktoré formuloval vo svojom základnom zákone, vo svojej májovej Ústave.

Štát dbá o to - hovorí náš pracujúci ľud vo svojej májovej Ústave - aby boly kultúrne statky prístupné všetkým a podporuje vedu a umenie v záujme rozvoja národnej kultúry, pokroku a všeobecného blahobytu.

Otvorily sa brány našich škôl pred naším pracujúcim ľudom, zriaďujeme robotnícke kurzy, robotnícke vysoké školy, odborné roľnícke školy, otvárame fakulty univerzít, i ďalšie nové vysoké školy. Zriaďujeme ich v záujme rozvoja národnej kultúry, pokroku a všeobecného blahobytu, zriaďujeme ich tam, kde to záujem vedeckej práce vyžaduje.

Rečníci, ktorí predo mnou hovorili, poukázali na tieto záujmy podrobne, v súvislosti s predmetnými návrhmi.

Je to záujem najmä malého roľníka na bezchybne pracujúcej veterinárskej službe, toho malého roľníka, ktorý je existenčne odkázaný na živočíšnu výrobu a bol predmníchovskými pánmi a ich fašistickými nástupcami stále len bitý a bitý.

Je to záujem našich štátnych majetkov a jednotných roľníckych družstiev.

Je to všeobecný národohospodársky záujem: odstrániť stratu, zaistiť živočíšnu výrobu a dať čím viac produktov nášmu pracujúcemu ľudu.

Je to záujem našich pracujúcich na výrobných úspechoch dosiaľ zanedbávaného drevárskeho priemyslu, veď jeho úspechy čiastočne závisia na výchove nových špecialistov.

V obidvoch prípadoch sa dostáva do popredia, okrem správnej decentralizačnej politiky, významný záujem pokrokovej vedy nadviazať úzky styk s praxou.

Dôvodová Zpráva Sboru povereníkov vyzdvihuje túto skutočnosť vo svojom prvom návrhu takto:

Najvhodnejšie miesto pre novú školu sú Košice. Tu, v stredisku poľnohospodárskej výroby rastlinnej a živočíšnej s intenzívnym chovom dobytka najlepšie sa bude zásobovať klinickým živočíšnym materiálom.

Ale aj pri druhom návrhu Sboru povereníkov hrajú dôležitú úlohu východoslovenské lesné komplexy, respektíve drevokombináty, kde frekventanti drevárskeho oddelenia vysokej školy budú môcť úspešne praktizovať. Teda aj v tomto prípade sa dostáva veda do bezprostrednej blíz-

kosti tých, (Predsedníctva sa ujal predseda Šmidke), bez ktorých nemôžeme úspešne pracovať.

A to je veľmi dôležitý moment, veľmi významná novota.

Naša izolovaná veda urobí prvý krok po tej ceste, po ktorej kráča jej vzor veda Sovietskeho sväzu.

Tento prvý krok dáva nám dobré nádeje na to, že tak ako v Sovietskom sväze, kde je veda v dennom styku s továrňami, kolchozmi a sovchozmi, aj u nás nájde svojho nepostrádateľného partnera - poľnohospodársku a priemyselnú prax.

Máme na to dobré nádeje aj preto, lebo sme otvorili brány našich škôl pre mládež, progresívnu mládež pracujúceho ľudu a táto je nám zárukou, že pôjde cestou pokroku, cestou socializmu, po príklade nášho veľkého spojenca a vzoru, po príklade Sovietskeho sväzu. (Potlesk. )

V mene Klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska odporúčam, aby predmetné návrhy zákonov boly plénom Slovenskej národnej rady odhlasované. (Potlesk. )

Predseda Šmidke:

Kto sa ešte hlási k slovu?

Pretože sa k slovu už nik nehlási, vyhlasujem rozpravu o oboch zprávach výborov za skončenú.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o každom návrhu zákona osobitne.

Predseda Šmidke (cengá): Dávam hlasovať o

návrhu zákona o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach.

Návrh má tri paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán zpravodajca predniesol, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie. ) Ďakujem.

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila tento zákon podľa návrhu výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového, predneseného pánom zpravodajcom.

Dávam hlasovať

o návrhu zákona, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.

Návrh má dva články, nadpis a úvodnú formulu.

Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán zpravodajca predniesol, nech zdvihne ruku.

(Hlasovanie. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila tento zákon podľa návrhu výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového, predneseného pánom zpravodajcom.

Predseda Šmidke (cengá):

Prikročíme k štvrtému bodu programu, ktorým je

Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o úprave verejných kníh prevzatých od cudzích súdov (úradov).

Zpravodajcom je pán poslanec generál Dr. Anton Rašla.

Dávam mu slovo. Poslanec gen. Dr. Rašla:

Milé poslankyne a poslanci Slovenskej národnej rady!

Panie a pánovia!

O návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o úprave verejných kníh prevzatých od cudzích súdov (úradov) za právny výbor podávam túto zprávu:

Sbor povereníkov predložil Slovenskej národnej rade návrh zákona o úprave verejných kníh prevzatých od cudzích súdov (úradov). Podanie tohto návrhu si vyžiadala potreba upraviť všetky otázky súvisiace s pozemkovými knihami, ktoré sa vzťahovaly na katastrálne územia obcí, odtrhnutých od územia Slovenska jednostranným, násilným rozhodnutím fašistickýh vlád nemeckej a talianskej vo Viedni v novembri 1938. Tieto pozemkové knihy boly vedené cudzími súdmi alebo úradmi, majúcimi sídlo mimo terajšieho územia Československej republiky. Pozemnokniž-