doteraz. My už dnes v rýchlom tempe nedobudúvame naše vysoké školstvo a nezriaďujeme nové vysoké školy preto, aby sme ich aj my mali, ale preto, že ich zriadiť musíme, ak chceme primerane vzdelanú inteligenciu umiestniť v rozmanitých nových zariadeniach už doteraz vytvorených a ak chceme čo len približným poetom kvalifikovaných odborníkov zabezpečiť vykonanie predsavzatí, ktoré sme si v Päťročnom pláne vytýčili a v ďalšom programe výstavby Slovenska si ešte určíme. Program výstavby nášho vysokého školstva, ktorý sme už aj doteraz uskutočnili, nieje len okrasou nášho prudko sa rozvíjajúceho spoločenského a hospodárskeho života. Je jeho organickú súčiastkou, je jeho nevyhnutnou potrebou a veľmi často je jeho podmienkou. Zrovna pri 30. výročí založenia Slovenskej univerzity spomínaly sa aj obdobia, keď univerzita - vtedy jediná vysoká škola na Slovensku - vystríhala mládež pred väčším záujmom o vysokoškolské štúdium, pretože bol »prebytok inteligencie« na Slovensku. Tento dojem, slávna Slovenská národná rada. zo »starých zlatých čias« do našej doby neprešiel. Nepoznáme ho! A aj preto, lebo kapitalistický spoločenský poriadok predmníchovskej republiky obmedzoval štúdium, a to i tým spôsobom, že nezriaďoval rozličné druhy škôl u nás. Ale hlavne preto, lebo už počiatočné kroky na ceste nášho národa k socializmu roztvorily široké možnosti a množstvo nových, doteraz nepoznaných príležitostí pre rozvinutie našich spoločenských síl, udomácňuje sa v našom slovníku pojem opačného významu: nedostatku inteligencie. Citeľného, ba až bolestného nedostatku školených ľudí takmer na všetkých úsekoch našich mnohotvárnych počínaní. Potrebujeme viacej inžinierov všetkých odborov, viacej učiteľov pre všetky druhy našich škôl, viacej lekárov, ako sme to počuli pred chvíľou, viacej právnikov, viacej vedeckých pracovníkov vo výskume i v školách, viacej umelcov, zkrátka viacej inteligencie vzdelanej na vysokých školách, ako aj inteligencie vzdelanej na školách nižších. Takýto je náš problém! Takáto je bolesť nášho nového spoločenského zriadenia, vytváraného odstraňovaním kapitalizmu a postupným prechodom k socializmu.

Program výstavby školstva, tak vysokého, ako aj školstva ostatného, je povolaný túto bolesť odstrániť. A ak na počiatku tohto výkladu rozptyľovaly sa po-

chybnosti o dnešnej potrebe zriaďovania takého množstva nových škôl, aké sa nezaložilo za štvrťstoročia v minulosti, potrebné je národnej rade oznámiť, že školstvo už aj doteraz pozakladané v najbližšom čase neodstráni bolesť našej spoločnosti, ktorú pociťuje z nedostatku vysokokvalifikovanej i stredne kvalifikovanej inteligencie; neodstráni ju v blízkom čase, iba ju zmierni. Nám nie sú ešte dnes známe predpokladané potreby vysokokvalifikovanej inteligencie vo všetkých odboroch, ktoré po nej volajú. Ale aj skusmo vyrátané čísla sú také, že naše existujúce školy napriek ich nebývalému rozšíreniu nemajú možnosti v takom množstve kvalifikovanú inteligenciu pre život pripraviť. Bude najbližšou úlohou školskej, ale tiež hospodárskej správy Slovenska prísť pred zodpovedné fóra s návrhmi na vyrovnanie disparity, ktorá je medzi možnosťami našich škôl a potrebami praktického života.

Slávna národná rada! Už tento všeobecný výklad by mohol ospravedlniť žiadosť Sboru povereníkov, aby Slovenská národná rada uzákonila existenciu Vysokej školy veterinárskej v Košiciach i rozšírenie Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach o oddelenie drevárskeho inžinierstva. No jednalo treba sústrediť pozornosť členov rady na niektoré špeciálne príčiny, naliehajúce na to, aby na Slovensku vysoká ká škola veterinárska bola. A je potrebné povedať, že zriadenie takejto vysokej školy nevymáha ani tak program výstavby slovenského vysokého školstva, ako skôr program výstavby nášho poľnohospodárstva. V Československu, ako už to bolo spomenuté, bola jediná Vysoká škola zverolekárska v Brne, ktorá odchovala aj väčšinu veterinárov, teraz na Slovensku pôsobiacich. Len čo Päťročný plán na poli pôdohospodárstva vyslovil zásadu, že sa naše pôdohospodárstvo má postupne preorientovať z prevládajúcej výroby rastlinnej na výrobu živočíšnu, ukazuje sa nevyhnutná potreba väčšieho počtu veterinárov, než aký máme a než aký je nám schopná jediná vysoká škola zverolekárska v Republike odchovať. Dnes pôsobí na Slovensku 231 štátnych i neštátnych veterinárov. Naše pôdohospodárstvo na živočíšnu výrobu sa iba preorientúva, no ani za dnešného stavu nie je schopný takýto malý počet veterinárov plniť zdarné tie úlohy, ktoré u nás dnes pred zverozdravotníckou službou stoja. Podľa vý-

počtov odborníkov, pracujúcich na problematike živočíšnej výroby, na tých 231 Štátnych i neštátnych veterinárov pripadá na Slovensku vyše pol treťa milióna kusov hospodárskych zvierat, to jest na jedného veterinára 11. 200 kusov. V českých krajinách pripadá na jedného veterinára iba 4800 kusov hospodárskych zvierat. To znamená, že podľa dnešného nedokonalého, pre správny vývoj nášho pôdohospodárstva stále ešte nepriaznivého stavu, pripadá na jedného veterinára na Slovensku tri razy vyšší počet hospodárskych zvierat, ako v krajinách českých. Je zrejmé i na základe tohto štatistického údaju, že o preorientovaní slovenského pôdohospodárstva na živočíšnu výrobu nemôže byť reči, ak sa súčasne nepostaráme o školenie väčšieho počtu patrične vzdelaných zverozdravotníckych kádrov.

Zriadenie a existencia novej školy znamená, slávna Slovenská národná rada, značne nároky na verejné prostriedky. Vysoká škola veterinárska je drahá škola, ak už nechcem povedať, že je škola najdrahšia. Avšak odhliadnuc od veľkolepého predsavzatia Päťročného plánu preorientovať naše pôdohospodárstvo na živočíšnu výrobu, už dnešný stav plne odôvodňuje zriadenie veterinárskej školy pre potreby Slovenska, a to aj v tom prípade, keby takáto škola stála viacej peňazí, než na ňu mienime vynaložiť. Veď si len predstavme túto priamo zahanbujúcu situáciu, s ktorou nás oboznamuje pôdohospodárska štatistika: Každý rok uhynie asi 1900 koni a 1000 žriebäť na organické a infekčné choroby, na ťažké pôrody a následky neodborného ošetrovania. Každý rok zahynie 5400 kusov dospelého hovädzieho dobytka a 2800 teliat na rozličné vnútorné choroby. Následkom maštaľných nákaz, ako je tuberkulóza, nákazlivé zmetanie, nákazlivé zánety vemäna, straty na mlieku, schudnutí, uhynutí a nenarodených teliat stráca, podľa výpočtu našich pôdohospodárov, slovenské roľníctvo ročne 24 miliónov Kčs. Vyše 10 miliónov Kčs dosahujú straty hovädzieho dobytka následkom sneti slezinovej a sneti chrastavej u dobytka neočkovaného. Straty na mlieku pre sterilitu hovädzieho dobytka, spôsobenú organickými vadami pôrodných ciest, dosahujú ročne poldruha milióna Kčs. U oviec a kôz vyčísľujú sa ročne straty sumou presahujúcou 2 milióny Kčs následkom parazitárnych chorôb, ťažkých pôrodov a rozličných onemocnení. U ošípaných následkom ťažkých pôrodov

uhynie 3. 500 kusov prasníc ročne, na rozličné vnútorné onemocnenia 13. 500 kusov, na červienku 50. 000 kusov, na mor 15. 000 kusov, na obrnu 12. 500 kusov, na nemoce odchovu 100. 000 kusov, spolu 194. 500 kusov, čo mierne počítané znamená ročne 300 miliónovú stratu pre naše pôdohospodárstvo. A keď sa pripočítajú straty, ktoré máme pre neodborný chov v hydinárstve, dopočítame sa sumy dosahujúcej ročne 600 miliónov Kčs okrúhle, ktoré stráca naše pôdohospodárstvo, naše roľníctvo preto, lebo nemáme v dostatočnej miere vybudovanú sieť zverozdravotníckej služby. Pôdohospodárski odborníci zdôrazňujú, že pri dostatočnom počte zverolekárov táto 600 miliónová ročná strata roľníckeho a národného majetku dala by sa snížit najmenej na 50%, v dôsledku čoho by sa zachránilo minimálne okolo 300 miliónov Kčs pre naše hospodárstvo, pre ďalšie zvýšenie blahobytu našej dediny, nášho človeka. (Predsedníctva sa ujal podpredseda Kubač. ) Teda už pre potrebnú starostlivosť dnešného stavu živočíšnej výroby rentuje sa investícia, ktorú dávame do výchovy väčšieho počtu veterinárov zriadením novej vysokej školy na Slovensku, Vysokej školy veterinárskej. Ak si uvedomíme, že naše pôdohospodárstvo stráca ročne sumu presahujúcu pol miliardy Kčs pre neodborný chov a nedostatočné ošetrenie dobytka a tiež pre nedostatok veterinárov, nie o tom je nám treba hovoriť, či je u nás potrebné vysokú školu veterinársku zriadiť, ale o tom, prečo už aj doteraz takáto škola v náležitom počte neodchovala veterinárov pre zverozdravotnícku službu na Slovensku. A tu, slávna Slovenská národná rada, táto otázka je súca načať priam nepochopiteľne temnú kapitolu o odbornom školstve na Slovensku. Naše nové Slovensko obnovenej republiky nezdedilo odborné školy na patričnej výške. Avšak školy pre odbornú výchovu v pôdohospodárstve zdedilo v neslýchanom stave, ak tu vôbec o nejakom dedičstve možno hovoriť. Na zriadenie a na zdokonalenie odborných škôl technického smeru nepodoberaly sa školské správy minulostí zrejme z toho dôvodu, že u nás priemyselná výroba na kádry z týchto škôl nenaliehala. Veď ešte i dnes nám znie v ušiach pre nás škodlivá a okrádajúca teória z nedávnej minulosti, že Slovensko má byť poľnohospodárskym doplnkom priemyslové vyspelých českých krajín. A bola? Veď si len povšimnime tieto údaje. V školskom roku 1946/47 bolo na Slovensku 36 odborných

pôdohospodárskych škôl - a to už s tými, ktoré boly založené od roku 1945 - kým v českých krajinách pôsobilo 263 pôdohospodárskych škôl, ako to v svojom expozé na tomto mieste dňa 28. januára tohto roku uviedol povereník pôdohospodárstva Dr. Falťan. Do tých 36 odborných roľníckych škôl chodilo na Slovensku 1. 498 žiakov, kým v českých krajinách takmer 12. 000 žiakov. Na Slovensku pripadla - opakujem, s tými školami, ktoré sa už od roku 1945 zriadily - jedna pôdohospodárska škola na 44. 443 roľníckych obyvateľov, naproti tomu v českých krajinách na 6. 771 roľníckych obyvateľov. Priam udivuje odvaha bývalých agrárnických - maloroľníckych nábobov, omieľajúcich do omrzenia českými bankármi a priemyslovými kapitánmi vymyslenú lož o potrebe zachovania pôdohospodárskeho charakteru Slovenska, keď si uvedomíme, že na 25 rokov existencie roľníckeho školstva na Slovensku, to jest od roku 1920 do roku 1945 iba 167. 507 osôb absolvovalo roľnícke školy na Slovensku, z ktorých však väčšina 93% prešla takzvanými ľudovými školami hospodárskymi, to jest najnižšími kategóriami roľníckeho školstva, v ktorých žiactvo nedostávalo takmer nijaké odborné ponaučenia čo len preto, lebo tieto ľudové školy hospodárske nijaký majetok nemalý. A nech znejú veci akokoľvek protichodne, fakt je ten, že i na tomto poli, to jest na poli odborného vzdelávania pracovníkov v pôdohospodárstve nastupujeme cestu nápravy až teraz, keď prvoradou úlohou našej politiky je industrializovanie krajiny. V procese industrializácie Slovenska od roku 1945 zakladáme Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva, pre ktorú sa dnes žiada svolenie národnej rady o zriadenie oddelenia drevárskeho inžinierstva; zakladáme ďalej Vysokú školu veterinársku a zakladáme v ťažkých podmienkach síce, no cieľavedome, základné odborné školy pre každého roľníka, ako aj nové nižšie i vyššie roľnícke školy výberové. Dovoľte mi oznámiť, že v tomto školskom roku už v 382 základných odborných roľníckych školách školí sa 14. 133 mladých príslušníkov roľníckeho stavu, ďalej v 43 nižších výberových školách dvojročných je zaškolených 663 mladých roľníkov, kým na 5 vyšších roľníckych školách a na dvoch vyšších špeciálnych pôdohospodárskych školách máme 585 žiakov. Ďalej na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, na odbore poľnohospodárskeho inžinierstva študuje

323 poslucháčov, lesnícke inžinierstvo študuje 334 poslucháčov a na drevárske inžinierstvo pripravuje sa, v predpoklade, že schválite predložený návrh zákona na zriadenie oddelenia drevárskeho inžinierstva na menovanej škole, 69 poslucháčov. Na Vysokej škole veterinárskej, ktorá čaká tiež na vaše dnešné rozhodnutie, aby sme ju mohli považovať za školu zákonom zriadenú, študuje dnes v I. ročníku 105 poslucháčov.

Je jasné, že prvoradou úlohou školskej správy, ale i správy hospodárskej musí byť starostlivosť o odborné školstvo, predovšetkým o odborné školstvo technického smeru, v nie menšej miere však o odborné školstvo pôdohospodárske a o nové druhy odborného školstva sociálne zdravotníckeho, ktoré sme tohto roku sľubne naštartovali. Harmonizovanie týchto škôl čo do rozsahu a vnútornej náplne s požiadavkami a s potrebami nášho súčasného a budúceho života hospodárskeho a spoločenského je naša starosť najnaliehavejšia. Prosím o vašu pomoc, ktorú i tým poskytnete, keď predložené osnovy zákonov o zriadení Vysokej školy veterinárskej a zriadení oddelenia drevárskeho inžinierstva pri odbere lesníckeho inžinierstva láskavé schválite.

Napokon mi ešte dovoľte vyzdvihnúť fakt, že v Košiciach sa zriadi so zákonnou platnosťou Vysoká škola veterinárska, ak predlohu dnešné zasadnutie národnej rady láskavé schváli. Nejdem spomínať všetky vecné a odborné dôvody, prihovárajúce sa za to, aby v Košiciach bola zriadená druhá vysoká škola veterinárska v Československu a prvá slovenská škola tohto druhu. O tejto voľbe rozhodlo niekoľko momentov, medzi ktorými tiež vynikajúcu úlohu hrala možnosť umiestenia školy a existencia škôl príbuzných novej škole veterinárskej. Tak jestvovanie Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva ako aj Pobočky Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Košiciach uľahčilo zvolenie Košíc za sídlo prvej slovenskej veterinárskej školy. Ale rozhodol ešte jeden dôvod. A to ten, aby sme v smysle zdravej decentralizácie kultúrneho života cieľavedome budovali v druhom najväčšom meste Slovenska, na východnom Slovensku, druhé naše vysokoškolské centrum.

A tak prosím poslancov Slovenskej národnej rady, aby prijatím predložených osnov, najmä osnovy o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, pomohli

vybudovať druhé stredisko slovenského vysokého školstva v Košiciach. (Potlesk. )

Podpredseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Jozefovi Košeckému.

Poslanec Košecký:

Slávna Slovenská národná rada.

Dovoľte mi, aby som vám v mojom referáte povedal o nutnosti zriadenia našej novej veterinárskej školy, ktorá je zriadená tohto školského roku v Košiciach.

V našej Československej republike mali sme doteraz len jednu veterinársku Školu, ktorá nestačila kryť potreby veterinárskej služby v Československej republike. V dôsledku toho pri dnešnom plánovanom hospodárstve, keď sa živočíšna produkcia zväčšuje, je nutne potrebné zvýšiť aj počet veterinárov.

Počiatkom tohto školského roku začala svoju činnosť veterinárska škola v Košiciach, ktorej existenciu je nutné uzákoniť, aby ako taká dokonale vykonávala svoju úlohu. Pre zriadenie tejto školy na Slovensku sú dané všetky predpoklady, keďže 40% poslucháčov veterinárskej školy v Brne je zo Slovenska a táto škola je veľmi preťažená. Nakoľko na Slovensku by sme už teraz potrebovali okolo 400 veterinárov a každý rok ďalších 50 nových veterinárov.

V snahe pomôcť našim dorábateľom živočíšnej výroby je veľmi potrebné zriadenie tejto školy. Za bývalého kapitalistického hospodárstva sa nepamätalo na našich drobných dorábateľov živočíšnej výroby a najmä na malého a stredného roľníka. Veterinárska služba prevažne slúžila len veľkostatkárom.

Ja sám mám skúsenosti z Nitrianskeho kraja, kde v predchádzajúcich rokoch bol vo veľkom rozsahu mor bravčového dobytka a hrabavej a vodnej hydiny, čo pri dnešnej spotrebe je neúnosné. Nakoľko i podľa stanoveného plánu celoslovenského, kde mame zvýšiť v roku 1950 stav hovädzieho dobytka o 7 %, bravčového dobytka o 27 %, hrabavej hydiny o 40% a ostatnej hydiny 19%, je potkne dokonalá veterinárska služba, aby sme stanovené percento mohli splniť a zabrániť moru z predošlých rokov.

Úloha veterinárska v našom plánovanom hospodárstve je veľmi dôležitá a preto je potrebné venovať zvýšenú po-

zornosť aj výchove odborného dorastu. Takto sa umožní splňovať stupňované požiadavky, kladené na slovenskú a celoštátnu živočíšnu produkciu v plánovanom hospodárstve a na výskum dosiaľ vedecky neprebádaných veterinárno-nákazových pomerov na Slovensku. Naši mali a strední roľníci zákon o zriadení veterinárskej školy na Slovensku prijmú radostne, nakoľko v predošlých rokoch nedostatkom veterinárov ako i veterinárskej služby utrpeli veľké škody.

V dôsledku týchto dôvodov prosím slávnu Slovenskú národnú radu, aby sme schválili zákon o zriadení veterinárskej školy na Slovensku. (Potlesk. )

Podpredseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Jozefovi Balážovi.

Poslanec Baláž:

Slávna Slovenská národná rada!

Zákon o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, ktorý máme teraz odhlasovať, vítanie a s vďakou prijímame nielen my, verejní roľnícki pracovníci, ale celá roľnícka verejnosť, najmä však roľníctvo východného Slovenska. Zákon má význam nielen pre roľníkov-Slovákov, ale pre roľníkov celej Československej republiky. Veď doteraz mali sme v našom štáte len jedinú takúto vysokú školu, a to v Brne, no tá pri najlepšej snahe nepostačovala. Na nej nemohlo sa vyškoliť toľko odborníkov, koľko sme ich potrebovali doteraz a tým menej ich môžeme vyškoliť toľko, koľko ich budeme potrebovať do budúcnosti.

Cieľom nášho plánovaného poľnohospodárstva je zveľadiť celé toto naše hospodárstvo, zlepšiť chov dobytka a zvýšiť výnos pôdy a takto dosiahnuť zvýšenia životnej úrovne našich robotníkov a drobných roľníkov. My, slovenskí roľníci, dobre si uvedomujeme, aké máme povinnosti. Tieto budeme môcť ľahšie plniť, ak budeme mať dostatok odborníkov, ktorí nám budú pomáhať. Umožní to predovšetkým práve zriaďovaná veterinárska škola v Košiciach. Chudobní slovenskí chlapci z východného a severného Slovenska budú môcť veterinársky odbor vyštudovať snadnejšie, lebo si štúdium v Košiciach vyžiada pre nich menšie finančné náklady, ako to bolo v Brne. A to až doteraz bola otázka, ktorá znemožňovala, aby sme mali dostatok veterinárov. Doteraz v mnohých okresoch,

majúcich 25-30 obcí, je len jeden jediný veterinár, ktorý je súčasne aj okresným štátnym zverolekárom, povinným vykonávať a vybavovať aj úradnú agendu. V týchto okolnostiach nemôže potom prekvapiť, že nemá dosť času, aby mohol dostatočnú pozornosť venovať službe zverozdravotnej, pripadne i poučovaniu roľníkov v okrese. Keď uvážime, koľko strát vzniká ročne nášmu hospodárstvu pre nedostatok zverozdravotných odborníkov, iste s veľkým potešením zákon o zriadení Vysokej školy veterinárnej v Košiciach privítame. Veď veterinárov potrebujeme nielen na zisťovanie a liečenie chorôb u zvierat, ale aj na to, aby poučovali našich roľníkov odbornými prednáškami. Iste nik nebude popierať, že mnoho razy veľký rozsah škôd pri nákazlivých chorobách domácich zvierat bol zavinený aj neopatrnosťou, nevedomosťou, ale aj ľahostajnosťou a zlomyseľnosťou mnohých roľníkov. Žiaľ, ešte aj teraz na našich dedinách vyskytujú sa prípady, že majitelia nákazlivou chorobou uhynutých zvierat tieto mrciny vhodia do potoka, ak taký v obci je, alebo ich vyvezú za dedinu bez toho, že by ich tam zahrabali. Aký div potom, že sa nákaza ďalej šíri a spôsobí ohromné škody jednotlivým roľníkom, čo však pociťuje celé naše národné hospodárstvo.

V niektorých našich dedinách nájdu sa i laikovia-zverolekári, ktorí sa zaoberajú liečením chorých zvierat. V niektorých menších prípadoch sa im aj podarí pomôcť chorým zvieratám, no jednako pre neodborné zachádzanie s chorým zvieraťom zavinia viac škôd ako osohu. Mnohí chovatelia domácich zvierat robia aj tú chybu, že alebo pre nedostatok finančných prostriedkov, alebo pre nedôveru k zverolekárovi tohto nezavolajú a následok potom je: uhynutie zvieraťa. Keď sa však mnohý náš chovateľ predsa len odhodlá zverolekára zavolať, urobí to často tiež len vtedy, keď už je neskoro, keď každá pomoc je márna.

No na vine sú tu i naši niektorí veterinári. Lebo nedôveru roľníka zavinili do istej miery aj tým, že si dosiaľ neuvedomili svoje poslanie v našom ľudovodemokratickom zriadení. Je hádam nesporné, že poslaním nášho veterinára nemôže byť ožobračovanie drobných roľníkov, ale jedine a výhradne len pomoc v ich ťažkostiach. Našim roľníkom ukladá sa veľká povinnosť: zvyšovať živočíšnu výrobu a napomáhať tak zvýšenie životnej úrovne nášho ľudu. A takúto povinnosť majú aj

veterinári: napomáhať našim roľníkom, aby ľahšie mohli splniť túto svoju občiansku povinnosť. No nemožno povedať, že by znamenalo pomoc nášmu drobnému roľníkovi, keď veterinár za jediné ošetrenie a predpísanie receptu od roľníka vyberie 500. - až 1000. - Kčs, a to aj vtedy, keď je v obci na služobnej ceste.

V našom Päťročnom pláne je okrem iného aj postavenie niekoľkých veterinárskych nemocníc. Tento úmysel treba veľmi vítať, no aj tu treba poznamenať, že obvody týchto nemocníc sú príliš rozsiahle. Potrebné by bolo, aby ošetrovne chorých zvierat sa zriadily pre 3-4 okresy, a to v čase čo najkratšom. Len vtedy, ak sieť ošetrovní bude taká hustá, bude možné choré zvieratá udržovať pod stálym zverolekárskym dozorom.

Novotou pre našich roľníkov je umelé osemeňovanie hospodárskych zvierat, preto je potrebné našich roľníkov pripraviť na tieto nové metódy teoreticky. Záujem našich roľníkov s tejto stránky vyvolala aj nedávna poľnohospodárska výstava v Bratislave, kde mnohí naši roľníci mali možnosť vidieť veľké technické vymoženosti v poľnohospodárskom podnikaní. Na tejto výstave mali možnosť presvedčiť sa aj o tom, aké výhody má umelé oplodňovanie. Predsa však treba podotknúť, že umelému oplodňovaniu sa u nás všade nevenovala ešte taká pozornosť, aká by bola žiadúca. Niet potom divu, že aj výsledky na niektorých miestach boly slabšie, no čo horšie, u mnohých našich roľníkov sa k tomuto druhu oplodňovania domácich zvierat vzbudila nedôvera.

Naše druhé vysoké učilište veterinárskej medicíny, a to Vysoká škola veterinárska v Košiciach bude nám zárukou, že nám vychová schopných kapitalistickou minulosťou nezaťažených pracovníkov, ktorí budú nielen poradcami a pomocníkmi nášho drobného roľníctva, ale aj odborníkov, ktorí sa plne zapoja do socialistického súťaženia v poľnohospodárskom plánovaní. Ďalej tiež vychová takých odborníkov, ktorí budú dobrými pracovníkmi v záujme odstránenia zaostalej pôdohospodárskej výroby na Slovensku, o čom netreba ani pochybovať.

Našej vláde, Sboru povereníkov, ktorá sa tak usilovne stará, aby všetky nedostatky, vyskytujúce sa ešte v našom pôdohospodárstve, boly čim prv odstránené, patrí od nás predovšetkým najväčšia vďaka. (Potlesk. )

Podpredseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Michalovi Špakovi.

Poslanec Špak:

Slávna Slovenská národná rada!

Súdružky, súdruhovia!

Dnes máme odhlasovať dva veľmi významné zákony, a to zákon o zriadení vysokej školy veterinárskej v Košiciach a zákon o zmene a doplnení nariadenia o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Bude to ďalšia zlatá stránka našich dejín, lebo zriadením Vysokej školy veterinárskej v Košiciach dávame našemu poľnohospodárstvu a menovite východnému Slovensku to, čo doteraz sme veľmi citeľne postrádali.

Sústredením poľnohospodárstva na živočíšnu výrobu, kde po dosiahnutí plánovanej kvantity a po odstránení škôd spôsobených vojnou v chove domácich zvierat, pripadne nám aj úloha so všetkými silami zvyšovať kvalitu, aby i naša živočíšna výroba stala sa rentabilnou a výkonnou. " K dosiahnutiu tohto a tým aj k splneniu Päťročného plánu v živočíšnej produkcii je potrebné, aby sme mali dosť kvalitných odborníkov, a to predovšetkým veterinárov.

Na službu veterinársku v socializme sú kladené v podstate iné a závažnejšie úlohy, ako za kapitalizmu. Dnes veterinár nielen má liečiť naše domáce zvieratá, ale jeho hlavná úloha je v prevencii, to jest, aby zabránil vzniku nemoci a rozšíreniu nákaz a tým už v zárodku potlačil možnosť vzniku veľkých národohospodárskych škôd i onemocnenia ľudí chorobami prenosnými od zvierat, ako chorobami parazitnými. Okrem toho potrebujeme spoluprácu veterinárov v chovateľstve, ako odborníkov v umelom osemeňovaní, ako zootechnikov, ďalej ako odborníkov v potravinárstve živočíšneho pôvodu. Naši veterinári majú byť nápomocní našej dedine na prechode k socializmu a majú sa stať nepostrádateľnými vedeckými i praktickými pomocníkmi pri budovaní jednotných roľníckych družstiev.

O toto učilište sa uchádzala Bratislava, Turčiansky Svätý Martin a Košice. Po uvážení všetkých okolností pre a proti, rozhodli sa naši kompetentní činitelia vybudovať Vysokú školu veterinársku v Košiciach

Je to myšlienka šťastlivá. Nielen preto, že východné Slovensko bolo starými kapitalistickými režimami najviac zanedbávané, že napríklad v Prešovskom kraji je len 45% z potrebného počtu veterinárov, ale aj preto, že v Košiciach pre túto školu sú aj dobré podmienky. Východné Slovensko, najmä jeho juhovýchodná Časť je producentom prvotriedneho hovädzieho dobytka. Chov koní je tu v republike najväčší. Okrem toho severná časť stredného a severného Slovenska je bohatá na pastviny, vhodná pre vysokohorský odchov dobytka. Toto už bude, pravda, úloha našich jednotných roľníckych družstiev.

Potrebu zvýšenej veterinárskej činnosti pociťuje tento kraj aj preto, že toto územie je parenišťom najrôznejších zvieracích nákaz. Zbežne sa tu vyskytujú nákazy, ako napríklad sneť slezinná, sneť chrastavá, mor ošípaných, besnota a tak ďalej, ktoré v ostatných častiach našej republiky sú zriedkavé.

Naskytuje sa teda budúcim študentom tejto vysokej školy možnosť prakticky oboznámiť sa s týmito nákazami a naučiť sa účinne bojovať proti nim. Na druhej strane vedecké ústavy tejto vysokej školy svojimi výskumnými a praktickými radami pomôžu našim chovateľom v boji proti týmto nákazám. Teraz je naša úloha tá, aby toto učilište sa vybudovalo na taký stupeň, aby vychovalo vynikajúcich a politicky vyspelých špecialistov, ktorí si uvedomia svoje úlohy vo výstavbe našej socialistickej vlastí.

Už bolo spomenuté, že Päťročný plán ukladá našej živočíšnej výrobe veľmi významné úlohy, behom piatich rokov je potrebné dosiahnuť 85% zvýšenie stavu hovädzieho dobytka a asi 100% zvýšenie stavu bravčového dobytka. Tieto úlohy sú pochopiteľné a nutné, keď chceme uviesť do života hlavný cieľ našej politiky - zvyšovanie životnej úrovne pracujúceho ľudu. Chceme dať nášmu robotníkovi, roľníkovi väčší kus chleba a bohatšie zásobiť doteraz veľmi skromný jeho stôl. Zvýšené úlohy v živočíšnej výrobe sa prejavily aj teraz pri rozpise výrobných a dodávkových úloh v našom Prešovskom kraji. Najmä pokiaľ ide o produkciu bravčového dobytka a tržného mlieka, máme v našom kraji veľké úlohy. Všetky tieto úlohy nebudeme môcť plniť bez výkonnej spolupráce s veterinárskou službou.

Práve v týchto dňoch mali sme možnosť hovoriť s roľníkmi, ktorí sa vrátili zo zájazdu po Sovietskom sväze. Títo roľníci vyprávali nám o svojich skúsenostiach, ktoré získali pri návšteve kolchozov, rôznych výskumných staníc a podobne. Hovorili o tom, aký kvalitný dobytok dochovávajú sovietske kolchozy, akej vysokej dojivosti dosahujú u dojníc, ako starostlivo ošetrujú dobytok. Roľníci, ktorí boli v Strednej Ázii, videli na vlastné oči, s akou starostlivosťou odborníci v dobytkárskych farmách pestujú dobytok, akú obrovskú Čistotu zachovávajú v maštaliach. Skoro na každom väčšom kolchoze sú riadne kvalifikovaní veterinári. I my u nás podnikáme prvé kroky pri budovaní socializmu na našej dedine. Už dnes skoro v každej piatej dedine na Slovensku máme jednotné roľnícke družstvo alebo prípravný výbor jednotného roľníckeho družstva. Zlý je taký hospodár, ktorý nepredvída, a preto i z toho hľadiska možno len vítať zriadenie Vysokej školy veterinárskej v Košiciach. V dôvodovej zpráve k tomuto zákonu sa hovorí, že už dnes veterinárska služba na Slovensku potrebuje 400 nových veterinárov. V budúcich rokoch možno očakávať ďaleko vyššiu potrebu v súvislosti s budovaním Jednotných roľníckych družstiev a rôznych hromadných výkrmní dobytka.

Počúvame z rôznych strán sťažnosti na nízku kvalitu nášho dobytka, na malú úžitkovú váhu, na nízku dojivosť, na slabú nosnosť sliepok a podobne. Všetky tieto výtky sú reálne a zodpovedajú skutočnosti. Bude veľkou úlohou našej veterinárskej služby a najmä našich nových veterinárov, aby dobrou prácou tieto nedostatky urýchlene odstránili.

Pokiaľ ide o návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zmene a doplnení nariadenia o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, možno len vítať skutočnosť, že v Košiciach sa zriaďuje v rámci doterajšieho odboru lesníckeho inžinierstva oddelenie pre štúdium drevárskeho inžinierstva, zamerané na mechanické a mechanicko-chemické spracovanie dreva. Sídlo pre toto učilište bolo dobre volené. Pri Vranove buduje sa veľký drevársky kombinát, ktorý bude spracovávať drevné bohatstvo našich lesov. Podobných podnikov na Slovensku sa buduje viac a isteže tieto podniky budú potrebovať odborne školený a technický per-

sonál. V tejto súvislosti je dobre pripomenúť si, ako málo sa staraly staré buržoázne vlády o náležité využitie lesného bohatstva na Slovensku. Rúbaly sa často hory, ale drevo sa vyvážalo do cudziny len ako obyčajná neopracovaná surovina, zatiaľ čo desiatky, tisíce nezamestnaných nenachádzaly doma obživu a prácu. Či nemohli byť títo ľudia zamestnaní pri spracovaní drevného bohatstva našich lesov?

Rozsiahle holiny, vyrúbané stráne svedčia o týchto nedbalých časoch panstva veľkostatkárov.

Vykoristovateľ sa spojil s drevokupcom a spoločnými silami ničili naše najkrajšie lesy na východe. Vieme, že z dreva získané milióny utrácal veľkostatkár obyčajne v cudzine, čím ožobračoval celý národ. Je samozrejmé, že tak lesnícky ako aj drevospracujúci sektor stály a musely stáť v službách kapitalistov.

Nový návrh zákona v duchu socializmu správne vystihuje nevyhnutnú potrebu rozčlenenia štúdia na Vysokej škole lesníckeho inžinierstva na dva sektory, vyzdvihujúc s tým pokrokové zintenzívnenie nášho lesného hospodárstva vôbec. V bývalom kapitalistickom režime chemickému a mechanickému spracovaniu dreva nebola venovaná na vysokých školách nijaká väčšia pozornosť. Boly to len ojedinelé predmety v posledných semestroch, ktoré dávaly študujúcim akýsi rámcový podklad pre osvojenie takýchto dôležitých odvetví. No vôbec nepostačily k odbornému vyškoleniu poslucháčov v odbore spracovania dreva. Dôsledkom toho bola okolnosť, že z vysokej školy vychádzali absolventi s nedostatočnými teoretickými a praktickými vedomosťami. Je nesporné, že to malo ďalekosiahly škodlivý vplyv na prosperitu drevospracujúcich podnikov.

Musela prísť naša ľudovodemokratická vláda, musely prísť naše pokrokové zásady, aby aj v tomto smere bola sjednaná náprava. Socialistický štát má plánované hospodárstvo. Plánované hospodárstvo znamená úsporné, ale pritom vypätie všetkých síl národa cieľom pozdvihnutia životnej úrovne každého pracujúceho človeka. Toto všetko však predpokladá dobre vyškolený káder nových pracovníkov aj v lesníctve, a to špecializovanie na lesnícku výrobu, to jest výrobu dreva a na spracovanie dreva ako suroviny. Tento nový zákon umožni takéto odborné vyškolenie