Minulosť tohto nášho prírodného bohatstva je úzko spätá s bývalou hospodárskou a spoločenskou skladbou Slovenska, kedy všetky tieto zdroje maly zameranie súkromno-podnikateľské a zárobkové. Vlastné liečebné poslanie kúpeľov bolo často len prvkom druho- alebo treťoradým. Toto zameranie odzrkadlilo sa prirodzene aj pri výstavbe a vybavení kúpeľných zariadení. Kúpele boly predovšetkým sezónnymi zábavnými podnikmi, v ktorých zpravidla nie liečivá voda a liečebná starostlivosť boly hlavnými momentmi, ale kaviarne, tanečné lokály, bary a iné luxusné zariadenia, ktoré predstavovaly hlavný zdroj príjmov súkromných majiteľov. Kúpeľná liečba samotná, bola tiež zameraná pre zväčšenie finančných ziskov. Toto platí o Piešťanoch, o Trenčianskych Tepliciach, Sliači a Tatrách práve tak, ako o rade iných menších podnikoch na Slovensku, ktoré slúžily väčšinou pre nedeľné výlety a kartárske spoločnosti unudených, snobských buržoáznych vrstiev. Preto v minulosti prevládal v našich kúpeľoch systém hotelnícky.
Za prvej republiky i keď došlo k určitému zlomu v tom smere, že sa do kúpeľov začaly dostávať vedľa prevládajúcich kapitalistických živlov aj vrstvy malomeštiacke a pacienti nemocenských pokladníc, obchodnícka báza kúpeľov sa v podstate nezmenila. Na nemocných sa hľadelo aj naďalej ako na nežiadúcu príťaž. Je prirodzené, že takýto vývoj zanechal aj v zdravotnom stave nášho obyvateľstva ťažké škody. Preto máme na Slovensku aj pri veľmi účinných termálnych liečivých prameňoch ešte stále toľko reumatikov, najmä medzi pracujúcim ľudom, že sa s touto otázkou musíme zaoberať ako s vážnym verejnozdravotným problémom, ktorý sa radikálne začína riešiť až teraz, keď náš ľudovodemokratický režim sprístupňuje kúpele širokým masám pracujúcich. Podobne je to tiež s inými chorobami.
V minulosti nevenovala sa náležitá starostlivosť ani balneologickému výskumu a zaisteniu prameňov, a tým menej skutočným indikáciám prameňov. Tieto stavaly sa často ako legendy a boly časté prípady, že v prospekte toho-ktorého prameňa boly vypočítané všetky možné i nemožné choroby ako indikované, len čisté z reklamných dôvodov.
Tomuto stavu urobily koniec zákony, ktoré vyšlý po februárovom víťazstve roku 1948, najmä zákon č. 125/1948 Sb. o poštát-
není liečivých a minerálnych prameňov. Týmto zákonom nielen že prešly všetky liečivé a minerálne pramene spolu so všetkými kúpeľnými objektmi a zariadeniami do rúk štátu, ale skoncovalo sa aj so starým zameraním a duchom našich kúpeľných miest. Zákon č. 125/1948 Sb. stavia kúpele a minerálne pramene do rámca celoštátneho zdravotného plánu a tým výhradne do služieb zdravotnej starostlivosti o obyvateľstvo, a to o pracujúcich predovšetkým.
V dôsledku tohto zákona štátna zdravotná správa na Slovensku prevzala znárodnením všetky kúpele a minerálne pramene, ktoré boly pred vydaním kúpeľného zákona v držbe inej než štátnej, čim sa pôvodný štátny kmeňový kúpeľný majetok na Slovensku značne rozšíril. Majetková podstata štátnych kúpeľov a žriedel na Slovensku je v prítomnosti takáto:
I. pôvodný kmeňový majetok štátnych
kúpeľov:
1. Sliač
2. Ľubochňa
3. Tatranská Lomnica
4. Štrbské pleso
5. Popradské pleso
6. Smerdžonka 7. Herľany.
II. Kúpele vyvlastnené podľa zákona
č. 232/1940 Sb.:
1. Piešťany
2. Vyhne
3. Polhora
4. Korytnica.
III. Kúpele prevzaté kúpou v roku 1947:
1. Kováčova.
IV. Znárodnením podľa zákona č. 125/1948 Sb.:
1. Lúčky
2. Kráľová nad Hronom
3. Dudince
4. Svätý Jur
5. Borová Hora
6. Smrdáky
7. Turčianske Teplice
8. Malé Bielice
9. Išľa
10. Baldovce
11. Píšta
12. Vyšné Ružbachy
13. Ľubovňa
14. Ľubické kúpele
15. Sivá Brada
16. Spišská Belá
17. Cemiata
18. Veľaty
19. Hodejov
20. Belušské Slatiny
21. Rudník
22. Trenčianske Teplice
23. Gánovce
24. Cígeľka
25. Sklené Teplice
26. Číz.
V. Kúpele, ktoré prejdú z vlastníctva národných podnikov do vlastníctva Československých štátnych kúpeľov:
1. Brusno.
VI. Minerálne pramene znárodnené podľa
zákona č. 125/1948 Sb.:
1. Santov
2. Salvátor
3. Sultán
4. Kubra
5. Fatra v Záturčí
6. Fatra v Hôrke pri Poprade
7. Štiavnik
8. Švabluvka
9. Rojkov
10. Kalinčiakovo
11. Malý Kiar
12. Lenka v Poltári.
Z vymenovaných podnikov sú niektoré menšie jednotky v prenájme Národnej poisťovne, niektoré menej významné vôbec nie sú v prevádzke, a to pre škody, zapríčinené vojnou, alebo pre nepatrný liečebný účinok. U takýchto uvažuje sa o zrušení kúpeľného charakteru, pričom by ich potom mohly príslušné komunálne podniky využiť ako miesta oddychu a rekreácie.
V priamej prevádzke Oblastného riaditeľstva štátnych kúpeľov a žriedel v Bratislave je 23 podnikov s celkovou ubytovacou kapacitou 4772 lôžok.
V smysle vládneho usnesenia zo dňa 12. júla tohto roku o dočasnej organizácii podniku Československé štátne kúpele a žriedla pretvorilo sa doterajšie Ústredné riaditeľstvo štátnych kúpeľov na Slovensku v Bratislave na Oblastné riaditeľstvo Československých štátnych kúpeľov a žriedel v Bratislave. Oblastný riaditeľ, menovaný ministrom zdravotníctva na návrh povereníka zdravotníctva, je súčasne prvým námestníkom generálneho riaditeľa Československých státních lázní a zřídel v Prahe.
Nová dočasná organizácia vyníma
Československé štátne kúpele z okruhu podnikov, spravovaných podľa zásad obchodného hospodárenia, vymedzeného vládnym nariadením zo dňa 25. septembra 1924 č. 206 Sb. Jej zavedením zaniká tiež činnosť správneho sboru.
Nová koncepcia štátnych kúpeľov je výlučne zdravotnícka, to jest naše kúpele sa stávajú súčiastkou zdravotníckeho plánu ako účinná nadstavba ústavnej i mimoústavnej liečebnej starostlivosti. V tomto smere sa už mnoho vykonalo a proces preorientovania našich kúpeľných miest na starostlivosť liečebnú musí sa dokončiť v čase čo najkratšom. V tejto súvislosti čaká na konečné vyriešenie tiež delimitácia jednotlivých záujmových sfér v držbe konfiškovaných podnikov. Treba zdôrazniť, že nové, liečebné zameranie našich kúpeľov nebude znamenať nivelizáciu v nijakom smere, ale naopak, rozvinutie ich pravého poslania a predpoklady pre ďalší rozvoj.
Predovšetkým pôjde o presné vedecké stanovenie indikácií našich liečivých prameňov a organizáciu ich správneho využitia pre rehabilitáciu zdravia pracujúcich. Tomuto účelu musia sa prispôsobiť všetky naše kúpeľné objekty a zariadenia. Pacienti národného poistenia, ktorí budú tvoriť v budúcnosti hlavnú časť kúpeľných hostí, musia bezprostredne a presvedčivo pocítiť obrat, ktorý vnáša ľudovodemokratické zriadenie aj do nášho kúpeľníctva Raz navždy musíme skoncovať s praxou, ktorá bola donedávna bežnou a s ktorou sa stretávame dodnes, že luxusné a komfortné hotely slúžily ďalej takzvaným lepším návštevníkom, kým pre pacientov národnej poisťovne boly vyhradené podradnejšie jednotky.
Robotníci a roľníci z prvých línií uskutočňovania Päťročného plánu, ktorí budú poslaní do kúpeľov za účelom znovuzískania pracovných schopností, musia si však i sami uvedomiť, že kúpele sú tu na to, aby im slúžily, a to v prvom rade a predovšetkým. V tomto smere musí sa viesť i prevychová a správanie sa kúpeľného personálu riaditeľom a lekármi počnúc, masérom alebo vrátnikom končiac. Je len žiadúce, aby hostia sami svojím nesprávnym počínaním nemarili prevýchovné snahy štátnej kúpeľnej správy.
Plánovaná výstavba budúcich kúpeľných objektov bude zameraná už k tomuto novému poslaniu. A tak na rozdiel od doterajších, častokrát exkluzívnych a luxusných zariadení vyrastú v našich kú-
peľoch ubytovacie i liečebné zariadenia opravdu ľudové. Vedľa samozrejmého komfortu a účelnosti bude sa pamätať náležitou mierou i na kultúrne potreby návštevníkov, takže nakoniec budú pracujúci tráviť svoj liečebný pobyt v kúpeľoch ušľachtilejšie a kultúrnejšie, ako takzvaná vyššia vrstva v minulosti.
V záujme účelného zdravotníckeho plánovania bude treba pristúpiť k určitým liečebným koncentráciám, a to aspoň u tých nemocí, pre ktoré sú indikácie našich kúpeľov jasné. Rysuje sa to tak, že nemoce zažívacích ústrojov by boly skoncentrované prevažne v západočeských kúpeľoch, liečba reumatizmu v slovenských kúpeľoch, srdcové nemoce aj na Slovensku aj v českých krajinách a tak ďalej. Pri samotnej liečbe musí sa prikročiť k zavádzaniu nových, účinejších metód a tak hľadať cesty k väčšej ekonómii lekárskej služby a urýchľovaniu kúpeľnej liečby.
V operatívnom pláne na rok 1949 bolo určených na rekonštrukciu kúpeľov spolu 10 miliónov Kčs. Až na Sliač, kde bola stavba kúpeľného domu zastavená pre novú sondáž, budú plánované investície do konca roku prevedené. Do Päťročného plánu ešte nebolo možné zaradiť také projekty, ktoré by sme radi uskutočnili v Trenčianskych Tepliciach, v Piešťanoch, na Sliači a ktoré by priamym spojením ústavného priestoru s prameňmi umožnily týmto kúpeľom celoročnú, teda i zimnú prevádzku.
O žriedlach minerálnych vôd na Slovensku ako o organizovanom celku môžeme hovoriť tohto roku prvý raz vôbec. Do účinnosti zákona č. 125/1948 Sb. bolo hospodárenie so žriedlami minerálnych vôd na Slovensku zamerané podľa obchodnej podnikavosti majiteľa, alebo nájomcu. Stav žriedel bol zanedbávaný so stránky balneologickej i so stránky technickej a strojného zariadenia. Preto mnohé i veľmi dobré pramene ostávaly nevyužité. Aj tu bude treba pristúpiť k presnému vedeckému rozboru minerálnych vôd, ktorú úlohu budeme môcť zvládnuť na Slovensku len v úzkej spolupráci s českými krajinami. Kvalitné pramene bude treba vystrojiť modernými plniacimi technickými zariadeniami a samotné pramene budú sa musieť v niektorých prípadoch prebudovať pre zabezpečenie ich výdatnosti a pre zabránenie ich znečisťovania akýmkoľvek spôsobom.
Výrobné úlohy, ktoré boly jednotlivým minerálnym prameňom uložené už toho
roku, plnia niektoré vysoko nad 100°/o. Iné zas nedosahujú plánované výsledky najmä pre primitívne čerpacie zariadenia, ktoré treba nahradiť novými, výkonnejšími.
Distribúcia minerálnych vôd patrí podľa zákona výhradne Veľkodistribučnému podniku, ktorý sa zaviazal odoberať požadované druhy minerálnych vôd z jednotlivých žriedel na základe objednávky, v rozsahu plánovanej výroby. Priamo od správcu žriedel môžu objednávať minerálne vody len podniky československých štátnych kúpeľov a žriedel a distributéri za maloobchodné ceny.
Žriedla Tatra, Anna a Salvátor zásobujú vodou tiež zamestnancov stanice Čierna nad Tisou za minimálnu cenu.
Zahraničný obchod s minerálnymi vodami podľa vyhlášky Ministerstva zahraničného obchodu č. 3135/1948 prevádza Centrokomisia, československá akciová spoločnosť pre dovoz a vývoz potravín v Prahe. Za exportné boly uznané minerálne vody Salvátor, Santovská kyselka a Baldovská minerálna voda.
V kúpeľoch prevzali sme cenný nástroj pre nápravu zdravia nášho ľudu, prevzali sme však aj dedičstvo, ktoré pre nové úlohy a nové opravdu ľudové a liečebné poslanie je veľmi málo pripravené a prispôsobené. Treba mnoho práce a úsilia nás všetkých, aby naše kúpele výlučne v zdravotnej službe pomáhaly plniť Päťročný plán štátnej zdravotnej správy.
Prosím vás, vážení páni poslanci, aby ste nám v tomto úsilí pomáhali v tom, aby naše kúpele boly:
miestom opravdu starostlivého prostredia pre robotníkov, roľníkov a iných pracujúcich,
miestom, ktoré bude zamerané výlučne na zdravotnú rehabilitáciu pacientov a ktoré ich bude vracať opäť zdravotne i kultúrne osviežených na pracovné miesta.
Slávna Slovenská národná rada!
Podaný obraz o zdravotných pomeroch na Slovensku i pri zmienených nedostatkoch a ťažkostiach je dôkazom toho, že vo verejnozdravotnej starostlivosti došlo k zásadnému obratu a že sme i na tomto úseku verejného života vykročili definitívne na cestu k socializmu.
Úmerne s nebývalým rozvojom výrobných síl v našej republike, ktorý v industrializácii Slovenska dosahuje priamo živelného rázu, rozvíja sa aj naše zdravot-
níctvo. Dnes nám ide o to, aby dobrá zdravotná služba bola zaistená už nie viac pre takzvaných horných desaťtisíc, ale pre široké masy pracujúcich, ktoré za vykorisťovateľských režimov v minulosti najviac trpeli i v zdravotnom ohľade.
Obraz dnešného stavu verejnozdravotnej starostlivosti na Slovensku podobá sa veľkému stavenisku. Výstavba nových zdravotníckych zariadení a služieb deje sa plánovité so stálym zreteľom na základnú politickú líniu zdravotníckej starostlivosti, ktorou je plnenie usneš sní IX. sjazdu Komunistickej strany Československá a zabezpečenie úspešného plnenia Päťročného plánu so stránky zdravotnej.
Povereníctvo zdravotníctva opiera sa pri plnení týchto zodpovedných úloh o účinnú podporu a spoluprácu Ministerstva zdravotníctva, ktoré požiadavkám štátnej zdravotnej správy na Slovensku vychádza plne v ústrety. Štátna zdravotná správa stojí pred novými úlohami, ktoré vyplývajú z nášho najpokrokovejšieho sociálneho zákona - zákona o národnom poistení. Jeho úspešné uvedenie do života je a bude najmä po jeho rozšírení na osoby samostatne hospodáriace skúškou nielen našich zdravotno-sociálnych zariadení, ale skúškou politickej vyspelosti nás všetkých.
Apelujem najmä na našich roľníkov, sdružených v jednotných roľníckych družstvách, aby sa vo svojom prostredí pričiňovali o správne chápanie významu tohto veľkolepého sociálne-zdravotného diela, ktoré bolo umožnené víťazstvom robotníckej triedy a ktorého poslaním je tiež účinne prispievať k sblíženiu robotníckej triedy s pracujúcim roľníctvom a k vyrovnávaniu rozdielov medzi dedinou a mestom
Nová náplň verejnozdravotnej služby predpokladá aj vyššiu politickú uvedomelosť lekárov a všetkých kategórií zdravotníckych pracovníkov. Preto v budúcom roku budeme venovať zvýšenú pozornosť ďalšiemu politickému i odbornému školeniu zdravotníckych kádrov.
V tejto súvislosti apelujem tiež na Revolučné odborové hnutie a ostatné masové organizácie, aby zintenzívňovaný svoju priekopnícku uvedomovaciu prácu v radoch zdravotných pracovníkov.
V dňoch II všeodborového sjazdu, v dňoch, keď si vedúca robotnícka trieda vytyčuje nové socialistické záväzky, uvedomujeme si aj my závažnosť našich novinností voči tejto triede a jej úsiliu
o nový, lepší, socialistický život nás všetkých.
Pri ďalšej výstavbe našej verejnozdravotnej starostlivosti budeme mať stále pred očami veľkolepý príklad Sovietskeho sväzu, ktorý výtvoru skutočnú socialistickú zdravotnú starostlivosť ako prvý štát na svete
Podávajúc vám, vážené panie poslankyne a páni poslanci, túto zprávu, prosím vás ako vykonávateľov vôle ľudu, aby ste vašimi posudkami, ale i vašou spoluprácou pomohli nášmu zdravotníctvu skrátiť cestu k cieľom, ktoré máme pred sebou. (Dlhotrvajúci potlesk. )
Podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv:
Ďakujem pánu povereníkovi za prednesené expozé a oznamujem, že podľa uznesenia Predsedníctva rozprava o tomto expozé bude na niektorom z najbližších zasadnutí Slovenskej národnej rady.
Ako druhý a tretí bod programu má Slovenská národná rada prerokovať:
zprávu výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach a
zprávu výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.
Predsedníctvo sa usnieslo navrhnúť plénu podľa § 23 ods. 1 dočasného rokovacieho poriadku, aby najprv zpravodajcovia výborov predniesli svoje zprávy, potom aby bola spoločná rozprava o oboch návrhoch a napokon budeme hlasovať o každom návrhu osobitne.
Podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv (cengá):
Dávam hlasovať o návrhu Predsedníctva, aby o oboch uvedených zprávach výborov bola spoločná rozprava.
Kto je za návrh, nech zdvihne ruku.
(Hlasovanie. )
Zisťujem, že sa Slovenská národná rada uzniesla, aby o 2. a 3. bode programu bola spoločná rozprava.
Nasleduje:
zpráva výborov právneho, kultúrneho rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej ná-
rodnej rady o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach.
Spoločným zpravodajcom všetkých troch výborov je pán poslanec Peter M ar u š i a k. Dávam mu slovo.
Poslanec Marušiak:
Sbor povereníkov podal Slovenskej národnej rade ďalšie dva návrhy zákonov, týkajúce sa dobudovania slovenského vysokého školstva. Jedným z nich je predmetný návrh zákona o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, druhým návrh zákona, ktorým sa na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach zriaďuje štúdium drevárskeho inžinierstva.
Obidva tieto návrhy zákonov majú pre Slovensko i pre celú republiku veľký význam. Slovenská národná rada podľa našej novej Ústavy má v súlade so všetkými orgánmi republiky vytvárať rovnako priaznivé podmienky pre hospodársky, kultúrny a sociálny život slovenského národa. Toto svoje poslanie na poli kultúrnom plní Slovenská národná rada tým, že svojimi zákonodarnými krokmi sústavne dobudováva kultúrnu výstavbu Slovenska, zriaďujúc preň najvyššie ustanovizne kultúrne a vysoké školy. Stačí len napríklad spomenúť, že od februárového víťazstva v roku 1948 Slovenská národná rada zriadila Slovenskú národnú geleriu, Štátne meteorologické a geofyzikálne observatórium v Hurbanove, poštátnila naše najväčšie múzeá, zriadila Slovenskú filharmóniu a zriadila, respektíve zriaďuje tri slovenské vysoké školy a štvrtú doplňuje.
Dôvody, ktoré viedly Sbor povereníkov, aby navrhol zriadenie Vysokej školy veterinárskej v našej východnej metropole, v Košiciach, treba plne schváliť. Výchova dostatočného počtu zverolekárov je jedným z dôležitých predpokladov, aby Slovensko mohlo splniť vytýčené úlohy v plánovanej živočíšnej výrobe. Treba uvážiť, že Slovensko už dnes potrebuje do 400 nových veterinárov a že v budúcnosti ich bude nad takto doplnený sláv potrebovať ročne okolo 50. Ďalej si všimnime, že pre celú republiku máme jedinú vysokú školu veterinársku v Brne, kde študuje zo Slovensku okolo 40% jej všetkých poslucháčov. Ten počet zverolekárov, ktorý z tejto školy pre Slovensko vychádza, naprosto nestačí. Vidíme preto, že zriadenie takejto vysokej školy na Slovensku je veľmi aktuálne a nevyhnut-
né. Hovorí za to aj ten ďalší dôvod, že priblížením tejto vysokej školy k slovenskému ľudu uľahčia sa aj možnosti štúdia a nastane želateľný vzrásť počtu slovenských študentov zverolekárstva. Ďalej je plne odôvodnené, že sa za sídlo školy určujú Košice ako pôdohospodárske centrum, čím sa súčasne napomôže úmerné rozdelenie vysokého školstva medzi východnú a západnú časť Slovenska a dobuduje sa košické vysoké školstvo.
Úhrada finančných nákladov, spojených s vykonaním navrhovaného zákona, zaopatrí sa úsporami v rozpočte Povereníctva školstva, vied a umení a v budúcich rokoch sa zaistí v štátnom rozpočte.
Takto zhodnotily výbory právny, kultúrny a rozpočtový podaný návrh na svojej spoločnej schôdzke dňa 15. decembra 1949.
Na texte návrhu výbory nič meritórneho nezmenily.
S hľadiska jazykového opravily výbory v nadpise a v § 1 prívlastok »veterinárna« na »veterinárska«. V tom istom paragrafe v druhom riadku vypustily slová v zátvorke (ďalej »škola«) ako zbytočné, lebo meno Školy sa opakuje len raz v § 2, pričom niet pochybnosti, že ide o školu podľa § 1.
Takto upravený návrh výbory právny, kultúrny a rozpočtový predkladajú Slovenskej národnej rade s odporúčaním, aby ho uzákonila.
Podpredseda Dr Rohaľ-Iľkiv:
Nasleduje
zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.
Spoločným zpravodajcom všetkých troch výborov je pán poslanec Dr. Vladimír Brežný.
Dávam mu slovo. Poslanec Dr. Brežný: Panie a páni!
Pán zpravodajca výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového poslanec M ar u š i a k, ktorý referoval o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona a zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, čiastočne už zhodnotil aj druhý na-
vrh Sboru povereníkov, na vydanie zákona, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.
Dovoľte mi, aby som ako spoločný zpravodajca výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového zmienil sa o tomto druhom návrhu, ktorý pán poslanec M a r uš i a k spomenul a zhodnotil ho bližšie.
Slovenská národná rada svojím nariadením č. 48/1946 Sb. n. SNR, odhlasovaným dňa 25. apríla 1946, zriadila Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Škola mala doteraz dva odbory, a to odbor poľnohospodárskeho inižierstva a odbor lesníckeho inžinierstva.
Široké rozvinutie drevárskeho priemyslu ne Slovensku, najmä budovanie drevárskych kombinátov, v rámci nášho plánovaného hospodárstva ukázalo, že máme veľký nedostatok drevárskych odborníkov, nielen v lesnej prvovýrobe, ale aj pri priemyselnom spracovávaní dreva. Tento nedostatok sa pociťuje tým pálčivejšie, čím väčšie úlohy vyplývajú pre naše drevárstvo z Päťročného plánu a čím viac sa kladie dôraz na potrebu dokonalejších foriem výroby v drevárstve, aby naše výrobky získavaly a udržiavaly dobré meno našej výroby doma i v cudzine. Ak sa javí pálčivý nedostatok drevárskych odborníkov dnes, bude sa javiť ešte naliehavejšie v budúcnosti.
Preto Sbor povereníkov z iniciatívy povereníka školstva, vied a umení prichádza s návrhom, aby sa na už jestvujúcej Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach zriadilo štúdium drevárstva. Podľa návrhu má sa doterajší odbor lesníckeho inžinierstva rozčleniť na dve oddelenia: oddelenie lesníckeho inžinierstva a oddelenie drevárskeho inžinierstva. Je to najúčelnejšie, lebo lesníctvo a drevárstvo úzko spolu súvisí, zaručí sa súladná spolupráca oboch odvetví, mnohé disciplíny sa budú spoločne prednášať a len vo vyšších ročníkoch sa prednášky zamerajú na jednotlivé odvetvia. Spoločné bude aj dekanstvo, pod ktorým sa zriadi päť nových ústavov drevárskeho inžinierstva.
Pokiaľ ide o rozpočtové zaokrytie nákladov, spojených s vykonaním navrhnutého zákona, treba pripomenúť, že v študijnom roku 1949/1950 otvorí sa iba I. a II. ročník spolu s dvoma ústavmi: s ústa-
vom všeobecného strojníctva a s ústavom drevárskeho strojníctva, takže sa osobný a vecný náklad, ako bol vyčíslený k návrhu, primerane sníži. Výdavky pre rok 1949 nájdu zaokrytie v úsporách rozpočtu Povereníctva školstva, vied a umení. Na rok 1950 potrebná suma sa zaisťuje v návrhu štátneho rozpočtu. Treba upozorniť, že v budúcnosti bude treba počítať so zvýšením nákladov so zreteľom na ďalšie ústavy, ktoré bude treba otvoriť. Po takomto zhodnotení návrhu zákona výbory právny, kultúrny a rozpočtový usniesly sa na spoločnej schôdzke dňa 15. decembra 1949, že návrh bez akejkoľvek zmeny predložia Slovenskej národnej rade s návrhom na odhlasovanie. (Potlesk. )
Podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv:
Nasleduje spoločná rozprava o oboch prednesených zprávach.
K slovu sa prihlásili:
pán povereník Ladislav N o v o m eský a
páni poslanci: Jozef Košecký, Jozef Baláž, Michal Špak, Pavol Pollák. Vojtech Soták, Bohumil Herman a Štefan Kallai.
Dávam slovo prvému rečníkovi, pánu povereníkovi Ladislavovi Novomeskému. (Potlesk. )
Povereník školstva, vied a umení Novomeský:
Slávna Slovenská národná rada!
Keď na žiadosť školskej správy predkladá Národnej rade Sbor povereníkov nový návrh zákona na zriadenie ďalšej vysokej školy a na rozšírenie už jestvujúcej vysokej školy o ďalšie oddelenie, prosím, aby sa nikomu nezdalo, že ide tu o také horlivé doplňovanie školskej siete, ktoré by mohlo počkať a bez čoho by sme sa mohli na čas aj zaobísť. Náležite nepoučení pozorovatelia vývoja nášho školstva, najmä v posledných časoch, by totiž takýto dojem mohli mať. Veď v tomto kalendárnom roku žiada sa národná rada o uzákonenie už tretej vysokej školy, keďže v lete schválila zákon o zriadení Vysokej školy múzických umení a Vysokej školy výtvarných umení. Vlani uzákonilo Národné shromaždenie založenie pobočky
Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Košiciach. V roku 1946 zriadila národná rada Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, ktorú na základe návrhu, ležiaceho pred vami, máme dnes rozšíriť oddelenie drevárskeho inžinierstva. V tom istom roku zriadili sme na základe zákona Národného shromaždenia novú - piatu - Pedagogickú fakultu na Slovenskej univerzite s pobočkami v Košiciach a v Banskej Bystrici. Okrem týchto nových zariadení v našom vysokom školstve uskutočnili sme niektoré opatrenia, ktoré neboly odkázané na schválenie zákonodarných sborov. Tak na Vysokej škole technickej zriadilo sa oddelenie pre štúdium architektúry a v tomto študijnom roku osobitný nadstavbový jednoročný sváračský kurz. Keď si uvedomíme, že za dvadsať rokov predmníchovskej Československej republiky založila sa na Slovensku iba univerzita s tromi fakultami a po zdĺhavých politických škriepkach vydal sa zákon o zriadení Vysokej školy technickej a keď si ďalej uvedomíme, že za päťročnej existencie slovenského štátu Slovenská univerzita sa rozšírila o fakultu prírodovedeckú a zo súkromného podnetu otvorila sa Vysoká škola obchodná, bude sa zdať - opakujem - nezasvätenému pozorovateľovi tempo vývoja na poli dostavby a výstavby slovenského vysokého školstva v piatich povojnových rokoch jestvovania ľudovodemokratického Československa rýchle a prudké. A všetky tie bežné starosti, súvisiace s otváraním nových škôl, ako je umiestenie škôl, ubytovanie profesorov i študentov, namáhavé získavanie najpotrebnejších zariadení a tak ďalej, a tak ďalej, takéto pochyby o potrebnosti našich podujatí pri zriaďovaní novoch vysokých škôl mohly by aj podopierať.
Načo sa podoberať na uzákoňovanie a na zriaďovanie nových a nových škôl, keď sa tak ťažko umiesťujú a namáhavo zriaďujú?
Takéto pochybnosti, opierajúce sa o spomínané úvahy, nie sú nepodobné radám, aby rodičia nemali deti, kým nemajú pre ne pripravené šaty, alebo aby hospodári nesiali, dokým nemajú istotu, že v potrebný čas dážď i slnko pomôžu vzklíčiť dobrej úrode!
Nás všetkých väčšmi by zaťažovala zodpovednosť pred budúcnosťou, keby sme všetky tie nové školy nezriadili, než keď ich zriaďujeme pri takých počiatočných
ťažkostiach, aké nám prichodí prekonávať.
Práve v tomto mesiaci, dňa 9. decembra, uplynulo 30 rokov odo dňa, keď bola založená prvá slovenská vysoká škola, dnešná Slovenská univerzita. A tiež nevošla do predom pripravených miestností, posluchárni a ústavov. Ba prijímala sa aj s nedôverou a s nepochopením našej verejnosti. Začala rast z počiatkov neporovnateľne primitívnejších, než ktorákoľvek z vysokých škôl, ktorú my teraz otvárame. Keby sa v roku 1919 nikto nepodobral založiť v Bratislave univerzitu, ani v tom roku, ani v rokoch nasledujúcich by nikto na Slovensku nevyčítal vláde a parlamentu zanedbanie povinnej starostlivosti o kultúrne potreby slovenského národa a keby sa takáto kritika aj vyskytla, ubránili by sa napadnutí tým, že na Slovensku neboly nijaké podmienky ani ubikačné, ani personálne pre takéto podujatia. Taká bola u nás situácia pred 30 rokmi. A kto by, prosím vás, sa dnes odvážil povedať, že založenie univerzity v Bratislave pred 30 rokmi bolo prekotné, predčasné, neuvážené, alebo dokonca nepotrebné? Zrovna naopak: režimy prvej republiky stíha z dneška skôr výčitka, že skúpo sa staraly o rozvinutie vysokého školstva u nás, než námietka, že ich zriadily unáhlene.
Je - pochopiteľne - našou najlepšou snahou v čase čo možno najkratšom zriadiť v záujme nášho kultúrneho rozvoja všetky ustanovizne, ktoré predošlé režimy zriadiť nevedely alebo nechcely. Je ctižiadosťou našej ľudovej demokracie, nášho Národného frontu a jeho vedúcej složky, Komunistickej strany, aby použitím každej možnosti poskytly sa tie prostriedky a inštrumenty pre zaistenie bezpečného kultúrneho rozvoja slovenského národa, ktoré mu minulosť upierala, nech už pre svoju neschopnosť, nech pre neprajnosť, nech pre lajdáctvo.
Avšak zrovna pri inštitúciách, ktoré dnes máme uzákoniť, nejde len o to, aby sme zriadili na Slovensku ustanovizne, ktoré sme tu nemali a aby sme ich zriadili preto, aby sme ich mali. Úspešný priebeh Dvojročného hospodárskeho plánu, doterajšie výsledky pri uskutočňovaní Päťročného plánu a predvídateľné dôsledky nášho plánovaného hospodárstva čo len v najbližšej budúcnosti si už dnes na nás vynucujú zriadenie ustanovizní, o ktoré Sbor povereníkov národnú radu na tomto zasadnutí žiada a o ktoré žiadal