Štátna zdravotná správa zavedie vo väčších nemocniciach dva druhy sekundárnych miest. Jeden okruh sa bude obsadzovať vybranými sekundárnymi lekármi, ktorí sa budú pripravovať pre špecializáciu, druhý zas budúcimi praktickými lekármi, ktorí budú mať možnosť prejsť všetkými oddeleniami. V záujme plynulej cirkulácie budúcich praktikov po oddeleniach budú jednotlivé nemocnice vzájomne kooperovať.

V tejto súvislosti ukazuje sa tiež potreba dohody so štátnou školskou správou, aby do kategórie asistentov kliník boli prijímaní až na mimoriadne výnimky zapracovaní, teoreticky i prakticky dobre pripravení sekundárni lekári a nie ako tomu bolo často doteraz, že asistentmi sa stávali aj novopromovaní lekári bez hlbšej predchádzajúcej erudície. Výber asistentov by si prirodzene naďalej robili univerzitní profesori a prednostovia kliník.

Štátna zdravotná správa pracuje spolu s Národnou poisťovňou na pláne potreby lekárov každého druhu. Pri sostavení plánu vychádza zo štatistických dát chorobnosti a novej sociologickej štruktúry Slovenska, vytvárajúcej sa v dôsledku rýchleho rozvoja priemyslu. Prihliada sa tiež k otázkam populácie, výživy, bývania, presídľovania a ostatných činiteľov, vytvárajúcich naše zdravotné pomery.

Vedľa prípravy lekárov pre liečebnú starostlivosť pristupuje Povereníctvo zdravotníctva aj k výchove lekárov pre prevenciu a zdravotnú administratívu, pokiaľ reforma lekárskeho štúdia nebude môcť byť prispôsobená aj tejto potrebe, čo príde do úvahy pravdepodobne až na novovystavenej fakulte, ktorá bude mať už aj príslušné priestory pre špeciálne pedagogické a odborné lekárske výchovné účely. Lekári po absolvovaní špeciálnych kurzov verejného zdravotníctva zapoja sa do práce na centrálnych úradoch, na krajských a okresných národných výboroch, v ústavoch národného zdravia, v závodoch, na hromadných pracoviskách, ďalej ako epidemiologovia, hygienici, lekári školskozdravotnej služby a iní. Títo sa po vyškolení venujú výlučne verejnému zdravotníctvu, preventívnej službe a zdravotnej ľudovýchove.

Pri rozmiesťovaní lekárov naráža štátna zdravotná správa na značné ťažkosti ubytovacie. Podľa zistenia Povereníctva zdravotníctva väčšina bytov štátnych obvodných lekárov hygienicky nevyhovuje.

V 165 zdravotných obvodoch nie je možné opatriť byť pre lekára. Preto pri výstavbe bytového priestoru na vidieku treba pamätať aj na byty a ordinácie lekárov, lebo ináč úsilie štátnej zdravotnej správy zásobiť náš vidiek dobrými lekármi bude stále narážať na ťažkosti. Štátna zdravotná správa snaží sa odpomôcť zmienenému nedostatku plánovaním obvodných zdravotných domov. Tento plán je však dlhodobý, preto apelujem znovu na príslušných činiteľov našej ľudovej správy, aby tejto pálčivej otázke vo vlastnej kompetencii venovali príslušnú pozornosť a prispeli aj týmto k výstavbe vyššej zdravotnej úrovne nášho obyvateľstva.

Nové zameranie lekárskej služby v smere verejnozdravotnej starostlivosti prináša pre štátnu zdravotnú správu nové úlohy tiež so stránky obstarania zariadení pre ordinácie, lekárskych prístrojov a nástrojov, dopravných prostriedkov a iných. Začlenenie lekárov do rozšírenej verejnozdravotnej služby deje a bude sa diať v úzkej spolupráci s národným poistením. Pre zdolanie očakávaných nárazových úloh siahne štátna zdravotná správa prechodne aj k niektorým núdzovým opatreniam, a to tak v štátnych nemocniciach a liečebných ústavoch, ako aj v štátnych kúpeľoch. Počíta sa tu aj s pomocou Ministerstva zdravotníctva s presunom postrádateľných lekárov z českých krajín na Slovensko, kde by ich štátna zdravotná správa umiestila na potrebných miestach zväčša vo forme dlhodobých brigád, ponajviac v nemocniciach.

Dovoľujem si oznámiť už teraz, že Ministerstvo zdravotníctva v snahe pomôcť nášmu Slovensku menovite silami lekárskymi poslalo nám už doteraz asi 80 mladých novopromovaných lekárov, ktorých umiesťujeme do našich štátnych nemocníc, aby sme ich odtiaľ mohli v príslušnom čase presunúť ako budúcich praktických lekárov na obvody, ktoré nie sú obsadené.

Úzky profil čo do počtu lekárov pociťuje sa najmä v sektore zubného lekárstva. Ako bolo uvedené, máme na Slovensku spolu len 136 zubných lekárov, to jest na 25. 000 obyvateľov pripadá 1 odborný zubný lekár. Toto číslo je však priemerné a prakticky ho treba považovať za podstatne vyššie vzhľadom na skutočnosť, že 36°/o všetkých zubných lekárov pôsobí v Bratislave, ktorej obyvateľstvo predstavuje len 5% celkového počtu obyvateľstva Slovenska. Relatívne vyššie počty odborných zub-

ných lekárov majú tiež mestá Piešťany, Trenčín a Žilina. Naproti tomu 51 okresov nemá zubného lekára vôbec. Štátna zdravotná správa i tu prikročí k náprave v súvislosti s potrebou rozšíreného národného poistenia. Účelnejším rozmiestením zubných lekárov dosiahne sa určitého zlepšenia, avšak celkové vyriešenie problému je odvislé od výchovy nových zubolekárskych kádrov, ktorých počet treba zvýšiť na 1150, aby sa dosiahol želateľný stav, to jest, aby l zubný lekár bol na každých 3000 obyvateľov. Bude treba pomýšľať skrátiť zubolekársku špecializáciu na jeden rok a poskytnúť lekárom možnosť špecializácie i mimo kliník, a to na stomatologických oddeleniach štátnych nemocníc, ambulanciách okresných národných poisťovní, prípadne zubných staniciach Ústavu národného zdravia, vedených dobrými odborníkmi.

Zubných technikov je na Slovensku 480, teda na 7500 obyvateľov pripadá l zubný technik. V Bratislave je usadených 39, v Košiciach 23, v Trnave 13, v Žiline 8, v Novom Meste nad Váhom 7, v Topoľčanoch a Nových Zámkoch po 6, v Leviciach a v Piešťanoch po 5, takže zostáva pre vidiek pomerne málo.

Účelnejšou distribúciou bude možno asi 30 zubných technikov premiestiť na iné, potrebnejšie pracoviská na Slovensku.

Pre prácu v laboratóriách určení sú zubní mechanici. Títo sa školia v škole toho samého typu, ako hygienici. Keďže na každého zubného lekára alebo dentistu treba počítať s jedným zubným mechanikom, ukazuje sa potreba zriadenia ďalšej školy pre výcvik mechanikov so sídlom v Košiciach. Väčšina zubných odborníkov pracuje bez zubných asistentiek, čo znamená, že veľkú časť pracovného času musia venovať vedľajším výkonom. I tu treba počítať na každého zubára s jednou silou. Preto bude treba rozmnožiť dvojmesačné kurzy pre výcvik zubných asistentiek. Posledný takýto kurz bol usporiadaný v letných mesiacoch tohto roku v Bratislave a absolvovalo ho 50 frekventantiek.

S rozšírením verejnej starostlivosti o chrup súvisí otázka vecného vystrojenia nových pracovných centier, ktoré sa budú zriaďovať nielen v štátnych nemocniciach a liečebných ústavoch, ale aj v závodných ambulanciách, v ambulanciách Národnej poisťovne a v iných úsekoch, menovite v ústavoch národného zdravia.

Štátna zdravotná správa spolu s Ústrednou národnou poisťovňou bude sa musieť postarať o to, aby sa pri stavebnom plánovaní, najmä v sektore verejnozdravotných stavebných investícií, náležite pamätalo na umiestenie zubných ambulancií. Vo veci materiálneho vystrojenia takýchto zubolekárskych pracovísk, ako aj vystrojenia liečebných stredísk vôbec stáva sa čím ďalej tým aktuálnejšou potreba väčšej koordinácie medzi sektorom výrobným a obchodným na jednej strane a medzi sektorom verejnozdravotným na strane druhej.

Dnešný stav zuboliečby na Slovensku nevyhovuje. Zubného kazu, najmä u mládeže, je mnoho a pre všeobecný nedostatok zubných lekárov plánovaná starostlivosť o chrup školskej mládeže, pracujúceho dorastu i dospelých nie je ani zďaleka dostačujúca.

Ak má mládež vychádzať so zdravým chrupom do života, je treba sústavne starať sa o jej chrup už od 6. roku jej veku. Tam, kde sú lepšie personálne i materiálne predpoklady, dosahuje štátna zdravotná správa v tomto smere pekných výsledkov. Tak napríklad v Bratislave je do plánovitej starostlivosti o chrup pojatých 9000 detí, pomerne s dobrými výsledkami.

Pri plnení zdravotného plánu je veľmi závažnou otázka ostatného zdravotníckeho personálu. Tým sa rozumejú ošetrovateľské sily, diétne asistentky, laboranti, fyzioterapeuti, učitelia liečebného telocviku, maséri, dezinfektori, zdravotníci a iní.

V minulosti sa sústavnejšia starostlivosť venovala iba školeniu pôrodných asistentiek. Ústavy pre vzdelanie a výcvik pôrodných asistentiek boly jedinými zdravotníckymi školami, ktoré maly svoje špeciálne právne predpisy, a to zákon č. 200/ 1928 Sb. a k nemu prislúchajúce vládne nariadenie č. 154/1929 Sb. Sociálne postavenie pôrodných asistentiek však ani tieto zákony nevyriešily, čo veľmi nepriaznivo vplývalo na výsledky ich práce. V tomto smere urobil nápravu až zákon o obvodných pôrodných asistentkách č. 248/1948 Sb., ktorým sa zavádzajú štátne pomocné pôrodnícke okrsky, podobne, ako zdravotné obvody. Zriaďovanie týchto okrskov je v behu a v krátkom čase bude možné prikročiť k ustanoveniu štátnych obvodných pôrodných asistentiek, ktoré budú spolupracovať s ústavmi národného zdravia a budú existenčne plne zabezpečené.

Druhá početne najsilnejšie zastúpená kategória je kategória ošetrovateliek a ošetrovateľov. Do vydania jednotného školského zákona nebolo na Slovensku pozitívneho právneho predpisu, ktorý by upravoval školenie tohto personálu, alebo určil presné pole pôsobnosti tejto zdravotníckej kategórie. V štátnej službe ich stavali na roveň zriadencom. Takáto neupravenosť právnych pomerov ošetrovateľov sťažovala situáciu tak pri výcviku, ako aj pri prehlbovaní ošetrovateľskej služby vôbec. Štátna zdravotná správa, vedomá si významu náležite vyškoleného personálu, zvýšila počet zdravotníckych škôl od oslobodenia až do ich odovzdania školskému rezortu z 3 na 8. Neupravené platové pomery tejto kategórie zlepšily sa po vydaní vládneho usnesenia zo dňa 29. júna 1948, ktorým sa zaviedly mimoriadne odmeny pre ošetrovateľský personál, činný v štátnych liečebných a ošetrovacích ústavoch.

Tak podobne i v ústavoch národného zdravia vykonávajú službu zdravotno-sociálne pracovnice. Vedľa poradenských lekárov ležia na nich hlavné úlohy ochrannej zdravotnej starostlivosti. Terajší ich počet 421 je neprimerane nízky k úlohám, ktoré majú vykonávať v ústavoch národného zdravia, ako aj pri návštevnej službe v rodinách. Keďže štátna školská správa rozšírila sieť škôl pre výchovu zdravotnosociálnych pracovníc, je oprávnený predpoklad, že sa koncom Päťročného plánu dosiahne v tomto sektore aspoň priemerného stavu.

Diétne asistentky sú jednou z najmladších kategórií zdravotníckeho personálu. Zavedenie tohto typu zdravotníckeho povolania súvisí s pokrokom lekárskej vedy a so zvýšenou štátnou starostlivosťou o správnu výživu ľudu. V uplynulom školskom roku vyšlý zo Štátnej dietetickej školy v Bratislave prvé absolventky, ktoré sa veľmi dobre uplatňujú nielen v nemocniciach a liečebných ústavoch, ale aj vo väčších závodných kuchyniach, v továrňach a na hromadných pracoviskách.

Zdravotnícki laboranti sú dvojakého druhu: biochemickí a fyzikálni. Donedávna nebolo odborných učilíšť pre túto kategóriu zdravotného personálu. Laborantmi sa stávali absolventi ošetrovateľských škôl, alebo ešte častejšie si ich zaúčali vedúci lekári oddelení v praxi. V dôsledku tohto stavu bol počet laborantov celkom nedostačujúci a ich odborná znalosť neúplná. Zmienené nedostatky odstraňuje jednotný

školský zákon, podľa ktorého vyššie školy zdravotné budú mať aj samostatnú vetvu pre zdravotníckych laborantov. Treba len ľutovať, že pre ťažkosti spojené s umiestením novozriadených zdravotníckych škôl nebolo možné túto vetvu zriadiť už v tomto školskom roku.

Číselne vyzerá súčasný stav dôležitejších kategórií zdravotníckeho personálu takto:

(Predsedníctva sa ujal podpredseda Granatier).

Civilné diplomované ošetrovateľky (s 2. ročnou školou).... 345 Civilné nediplomované ošetrovateľky (bez diplomu).....561

Rehoľné diplomované sestry (s 2.

ročnou školou).......867

Rehoľné nediplomované sestry 613

Spolu ošetrovateliek.. 2.386 Čo sa týka rehoľného personálu, ponecháva tento štátna zdravotná správa v službe naďalej. Žiada však od neho. aby vzal na vedomie súčasné zmeny politické a tiež ústavné zrovnoprávnenie veriacich a neveriacich pacientov. V tomto ohľade boly vydané príslušné pokyny a urobené opatrenia, aby rehoľné sestry pri všetkom uznaní ich ošetrovateľskej práce v prítomnosti i v minulosti nevyužívaly štátne ústavy na činnosť misijných domov. S tejto stránky na Povereníctvo zdravotníctva adresované sťažnosti boly priamymi zásahmi vybavené.

Pôrodných asistentiek (ústavných i neústavných) je na Slovensku .........2. 267

Ústavná zdravotná služba má ďalej:

masérov......... 60

laborantiek........ 94

odborných pomocných röntgenologických laborantov... 47

desinfektorov....... 173

Prehliadačov mŕtvol je na Slovensku ........ 796

Prehliadači mŕtvol vykonávajú službu tam, kde pre vzdialenosť alebo nedostatok lekárov nemôže túto službu vykonávať lekár. Laickí prehliadači mŕtvol sú v personálnom stave orgánov ľudovej správy. Prehliadači mŕtvol sú stavom núdzovým, lebo pri dostatku lekárov musí túto službu vykonávať výlučne lekár z dôvodov odborného sledovania príčin úmrtnosti, čo je podkladom zdravotníckych našich opatrení.

Podstatné rozšírenie poskytovania zdravotných služieb obyvateľstvu v duchu socialistickej výstavby vyžaduje si nové kádre a vyššiu odbornú i politickú úroveň zdravotníckych pracovníkov všetkých kategórií. V ohľade zodbornenia zdravotného personálu vykonalo sa od oslobodenia dosť. Pri plánovaní nových kádrov postupuje Povereníctvo zdravotníctva v úzkej spolupráci s Ústrednou národnou poisťovňou a Povereníctvom školstva, vied a umení.

Štátna zdravotná správa pripravila aj osobitné postupné postgraduálne školenie lekárov, určených pre prevenciu a zdravotnícku administratívu. K tomuto účelu sa zriadily v Prahe a v Bratislave ústavy verejného zdravotníctva, ktoré maly začať činnosť už začiatkom školského roku 1949/ 1950. Vzhľadom na nedostačujúci počet lekárov v teréne a pre iné nárazové potreby bolo treba odložiť ich otvorenie na neskoršiu dobu. Od ich činnosti očakávame v budúcnosti ďalšie zlepšenie verejnozdravotnej služby, najmä jej preventívnej složky, ako aj zdravotníckej administratívy, kde usilujeme o to, aby na každom mieste, kde je to potrebné, stál lekár náležite odborne i politicky vyškolený a aj riadne kvalifikovaný.

Základnými organizačnými zdravotnými jednotkami sú zdravotné obvody. V mi-

nulosti sa postupovalo pri ich zriaďovaní bezplánovité, čím vznikaly veľké výkyvy čo do rozsahu i počtu zahrnutého obyvateľstva. Tak vyskytovaly sa obvody s 1. 900 i 19. 000 obyvateľmi. Podobný stav bol s mestskými rajónmi. Boly rajóny s 3. 000 i 15. 000 obyvateľmi. Ich zriaďovanie dialo sa často podľa protekcie jednotlivých lekárov. Povereníctvo zdravotníctva previedlo preto reorganizáciu štátnych zdravotných obvodov na celom Slovensku, a to podľa zásady: sprístupniť lekársku službu čo najširším vrstvám obyvateľstva. Novovytvorené zdravotné obvody majú najviac 6. 000 obyvateľov. Reorganizácia je, - až na malé zmeny, súvisiace s decentralizáciou vnútornej správy - dokončená.

Nový stav všetkých zdravotných obvodov na Slovensku spolu s mestskými

rajónmi je.........662

Z tohto počtu je lekármi obsadených 347 a neobsadených zdravotných obvodov 315 Neobsadené obvody zastupujú obvodní lekári susedných obvodov. Je zrejmé, že toto zastupovanie dvoch alebo niekoľkých obvodov je na úkor riadnej zdravotnej sta-

rostlivosti obyvateľstva. Je to však stav prechodný, vyplývajúci z nedostatku lekárov a často z nedostatku vhodných ubytovacích možností pre lekára a jeho ordináciu, prípadne jeho pomocný zdravotnícky personál. Pokiaľ lekári žili zo súkromnej praxe, starali sa o svoje umiestenie sami. S postupným nahradzovaním súkromného výkonu lekárskej praxe verejnozdravotnou službou prechádza táto úloha na nás, teda i na orgány ľudovej samosprávy.

Podľa prevedeného šetrenia v 265 obvodoch niet zodpovedného bytu pre umiestenie lekára. Aj keď mnohé národné výbory s plným pochopením vyšlý v ústrety žiadostiam štátnej zdravotnej správy pri ubytovaní lekárov a zdravotníckych zariadení, sú jednako mnohé miesta, kde toto úsilie ešte neskončilo so zdarom. Apelujem preto z tohto miesta na všetkých činiteľov, s ktorými spolu musíme vytvárať možnosti plnenia úloh zdravotnej služby, aby v záujme ľudu a jeho zdravia pomáhali pri ubytovaní lekárov, zdravotníckeho personálu a pri umiesťovaní zdravotníckych zariadení.

Výkonnými jednotkami ústavnej liečebnej starostlivosti sú štátne nemocnice a liečebné ústavy.

Zákonom č. 185/1948 Sb. o zoštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti boly zoštátnené všetky liečebné a ošetrovacie ústavy dňom 1. januára 1949, a týmto dňom prešly do vlastníctva štátu všetky hnuteľné i nehnuteľné prostriedky, určené k prevádzke liečebných a ošetrovacích ústavov, ktoré neboly v držbe štátu alebo nositeľa verejnoprávneho poistenia. Povereníctvo zdravotníctva v smysle § 9 citovaného zákona začlenilo do štátnej zdravotnej správy ako nemocnice II. typu (okresné) tieto ústavy:

Štátnu nemocnicu Milosrdných bratov v Skalici,

Štátnu nemocnicu (predtým mestskú) v Komárne,

Štátnu nemocnicu (predtým mestskú) v Brezne nad Hronom,

Štátnu nemocnicu (predtým mestskú) v Kremnici,

Štátnu nemocnicu (predtým mestskú) v Banskej Štiavnici,

Štátnu nemocnicu (predtým rímskokatolícku nemocnicu) v Rožňave.

Tieto nemocnice malý k 1. januáru 1949 spolu 694 postelí. Ich zoštátnením stúpol počet štátnych nemocnie na Slovensku na 41.

Odborné liečebné a ošetrovacie ústavy začleňujú sa tiež postupne do štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti. Začleňovanie deje sa postupne preto, že viaceré z nich boly pretvorené na ústavy iného druhu, pričom musí Povereníctvo zdravotníctva šetriť všetky okolnosti súvisiace s ich vznikom prípadne i zánikom, a musí tiež zisťovať všetky majetkové podstaty hnuteľné i nehnuteľné, aby sa mohly začleniť do organizácie štátnych ústavov.

Zákon č. 185/1948 Sb. a vládne nariadenie č. 49/1949 Sb. vytvárajú tiež novú organizáciu štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti. Podľa týchto zákonných noriem delia sa liečebné ústavy u nás na

a) nemocnice,

b) odborné liečebné a ošetrovacie ústavy.

Štátne nemocnice sú:

a) okresné (v budúcnosti cca 400 posteľové),

b) oblastné (v budúcnosti cca 1000 posteľové).

Okresné nemocnice budú mať štyri základné oddelenia, a to: oddelenie interné, detsko-dojčenské, gynekologicko-pôrodnícke a chirurgické, prípadne podľa miestnych potrieb i iné oddelenia. Oblastné budú mať okrem spomenutých základných oddelení tiež ďalších okolo 17 odborných oddelení a stanú sa strediskami ústavnej starostlivosti o obyvateľstvo príslušného spádového územia. Oblastné nemocnice vytvoria s príslušnými okresnými nemocnicami jednotné pracovné celky.

Odborné liečebné a ošetrovacie ústavy sú také, ktoré poskytujú len osobitnú odbornú ústavnú starostlivosť v niektorých odboroch, ako pôrodnice, ústavy pre matky, dojčatá a deti, ozdravovne, ústavy pre liečenie tuberkulózy, pre liečenie vád a nemocí ústrojenstva obehu krvného, ústavy pre liečenie chorôb duševných, pre liečenie chorôb nervových, pre liečenie osôb telesne alebo duševne vadných, ústavy pre doliečovanie a preškolovanie po úrazoch, ústavy pre liečenie chorôb staroby a iné.

V budúcnosti budú sa liečebné a ošetrovacie ústavy sdružovať s ambulatóriami národného poistenia a ústavmi národného zdravia do takzvaných zdravotných stre-

dísk, ktoré umožnia plánovité a hospodárne prevádzanie zdravotnej starostlivosti a účelné využitie zariadení i získaných poznatkov pre jednotou, štátom riadenú starostlivosť o zdravie ľudu.

Decentralizácia vnútornej správy odráža sa aj v novej organizácii nemocníc a liečebných ústavov. Oblastné nemocnice a štátne odborné liečebné a ošetrovacie ústavy prešly do správy krajských národných výborov, okresné nemocnice do správy okresných národných výborov.

Orgány ľudovej správy vykonávajú túto činnosť prostredníctvom správnych sborov,

v ktorých sú vedľa zástupcov verejného zdravotníctva a Národnej poisťovne tiež zástupcovia Revolučného odborového hnutia, takže na správe liečebných ústavov podieľajú sa široké vrstvy pracujúcich.

Pri dvoch fakultných nemocniciach na Slovensku, a to v Bratislave a v Košiciach rozšírené sú správne sbory o zástupcov Povereníctva školstva, vied a umení.

Čo do počtu nemocničných postelí javí sa súčasný stav na Slovensku podľa krajov takto:

1. Kraj Bratislava:

Počet obyvateľov.... 813. 734, nemocničných postelí I. a II.

typu......... 3623.

Na 224 obyvateľov pripadá 1 nemocničná posteľ, t. j. na 1. 000 obyvateľov pripadá 4. 1 postelí.

2. Kraj Nitra:

Počet obyvateľov.....710. 000,

nemocničných postelí I. a II.

typu......... 1. 918.

Na 370 obyvateľov pripadá 1 nemocničná posteľ, t. j. na 1. 000 obyvateľov 2,7 postelí.

3. Kraj Banská Bystrica:

Počet obyvateľov.... 519. 274,

nemocničných postelí I. a II.

typu......... 1. 306.

Na 397 obyvateľov pripadá 1 nemocničná posteľ, t. j. na 1. 000 obyvateľov pripadá 2. 5 postelí.

4. Kraj Žilina:

Počet obyvateľov.... 537. 231,

nemocničných postelí I. a II.

typu......... 2. 161.

Na 248 obyvateľov pripadá 1 nemocničná posteľ, t. j. na 1. 000 obyvateľov pripadá 4. 4 postelí.

5. Kraj Košice:

Počet obyvateľov.... 484. 846, počet nemocničných postelí I.

a II. typu....... 2. 192.

Na 221 obyvateľov pripadá 1 nemocničná posteľ, t. j. na 1. 000 obyvateľov pripadá 4. 5 posteli.

6. Kraj Prešov:

Počet obyvateľov.... 475. 900, počet nemocničných postelí I.

a II. typu....... 971.

Na 490 obyvateľov pripadá 1 nemocničná posteľ, t. j. na 1. 000 obyvateľov pripadajú 2 postele.

Celoslovenský priemer nemocničných postelí je 3. 4 na 1000 obyvateľov, pričom ideálny stav by mal byť 10 postelí na 1. 000 obyvateľov.

Rôzne špeciálne liečebné ústavy na Slovensku (ako sú ústavy pre pľúcne chorých, Basedow a pre duševne chorých) majú celkový počet postelí 3. 304. Tieto ústavy slúžia pre takzvanú zdravotnú nadstavbu a nedosahujú ani jednej celej postele na 1. 000 obyvateľov.

Práve tak, ako pri počte lekárov a zdravotníckeho personálu, ani situácia Slovenska v nemocničnom priestore nie je uspokojivá. Aj na tomto poli nám ešte prichodí zápasiť s neblahým dedičstvom bývalých, nesociálnych režimov. Pre porovnanie situácie Slovenska v rámci celoštátnom i medzinárodnom uvádzam tieto čísla:

Zakiaľ v SSSR ako aj v niektorých iných európskych štátoch pripadá na 1. 000 obyvateľov 10-12 nemocničných postelí, je v Československej republike tento stav:

	Počet norm. postelí	Počet postelí na 1000 obyvateľov
Čechy:	35. 989	6. 2
Morava - Sliezsko:	17. 893	5. 6
Slovensko:	11. 674	3. 5
Celkom:	65. 556	5. 1

Nízky stav nemocničných postelí na Slovensku snaží sa štátna zdravotná správa zlepšiť jednak racionálnejším využitím jestvujúceho, jednak výstavbou nového nemocničného priestoru. Tak sa toho času stavajú nové nemocničné objekty v Lučenci, v Leviciach, v Liptovskom Svätom Mikuláši, v Banskej Bystrici, v Skalici a v Bratislave.

O hodnotné provizória rozširujú sa štátne nemocnice v Košiciach, v Humennom, vo Svidníku, v Prešove, v Levoči a v Trstenej. Splnením Päťročného plánu zvýši sa nemocničná kapacita Slovenska o 3. 400 postelí, čím sa dosiahne na konci Päťročného plánu celkového stavu 15. 000 posteli. Terajší počet 3. 5 postelí na 10. 000 obyvateľov prekročí tým limit 4 postelí.

Každý nezaujatý pozorovateľ môže z týchto čísel vidieť, ako sa naša ľudovodemokratická republika v rámci plánovaného hospodárstva stará o zlepšenie zdravotného stavu ľudu a ako veľkými verejnozdravotnými investíciami prispieva aj k všeobecnému pozdvihnutiu životnej úrovne Slovenska.

Dovoľte mi, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby som sa pri tejto príležitosti osobitne zmienil o našej najväčšej zdravotníckej investícii - o výstavbe nových klinických nemocníc a pridružených ústavov v Bratislave.

Myšlienka výstavby klinického mesta v Bratislave čakala na realizovanie plných 30 rokov. Pre túto akútnu potrebu hlavného mesta Slovenska a donedávna jediného sídla lekárskej fakulty na Slovensku nenašlo sa nikdy za minulých režimov dostatok porozumenia a finančných prostriedkov. Až februárové víťazstvo ľudu umožnilo aj na tomto poli kladné riešenie problému. Dňa 15. marca 1948 prijal Sbor povereníkov usnesenie, ktorým sa pristupuje k výstavbe nových klinických nemocníc v Bratislave, na pozemkoch Lafranconi.

Od vlaňajšieho rozhodnutia Sboru povereníkov pracuje celý kolektív technikov zdravotníckych a školských odborníkov na prípravách tohto rozsiahleho projektu. Len sostavenie lokalitného programu vyžiadalo si plného pol roka usilovnej práce. Na základe lokalitného programu vypísalo Povereníctvo techniky vo februári tohto roku súťaž, ktorej sa zúčastnilo 6 skupín architektov z odbočiek Stavoprojekt v Čechách, na Morave a na Slovensku.

Súťažiacimi skupinami predložené práce boly v októbri predmetom zhodnotenia so strany politických činiteľov ako aj príslušných odborníkov. Je nádej, že do konca tohto roku budú ideové zastavovacie plány klinických nemocníc hotové. Považujem si preto za povinnosť poďakovať aj z tohto miesta všetkým, ktorí sa pričinili a pričiňujú o úspešné vykonanie týchto prípravných prác v skrátených termínoch.

So začatím stavby prípravných objektov sa počíta koncom roku 1950 a vlastných nemocničných objektov koncom prvej päťročnice. Aby som uľahčil predstavu o veľkosti plánovaného objektu, uvádzam, že dĺžka všetkých miestností, ak by sa radily za sebou, dosiahla by takmer 24 kilometrov. V týchto objektoch bude sústredených 1. 600 postelí pre rôzne klinické nemocničné oddelenia, 350 postelí špeciálne pre tuberkulózu, 200 postelí infekčného ústavu, rozsiahla ambulančná a laboratórna časť, Štátny zdravotný ústav, celá výchova lekárskeho dorastu a z veľkej časti tiež výchova pomocného zdravotníckeho personálu aj s ubikáciami zamestnancov. Realizácia celého projektu vyžiada si asi 10-12 rokov.

Žiaľ, dnes ešte v našich nemocniciach za nízkeho stavu postelí narážame pri umiesťovaní pacientov na značné ťažkosti, čím sa stáva, že niekedy ani ťažko nemocným nemôžeme poskytnúť umiestenia zodpovedného, ako by sme si želali.

Zlepšenie stavu snažíme sa dosiahnuť vyššou racionalizáciou nemocničnej služby, najmä zvýšením obehu nemocných na posteliach. Z tohto dôvodu plánujeme odsunúť veľkú časť chronikov z nemocníc do odľahčovacích ústavov, ktoré získame v spolupráci s kúpeľmi. Toto provizórium bude nutné zariadiť už aj vzhľadom na zvýšené budúce povinnosti štátnej zdravotnej správy v súvislosti s rozšírením národného poistenia. Pôjde hlavne o chronikov a reumatikov, kardiakov a nemocných na rakovinu, ktorí neraz aj roky viažu nemocničné postele. Toto riešenie bude sa diať koordináciou v celoštátnom meradle. Pravda, i toto opatrenie bude vyžadovať nové investície, stavebné i zariaďovacie, a nové odborné kádre zdravotného personálu. Naše nemocnice a ústavy a ich celý personál si musia uvedomiť, že vo fáze novej našej výstavby a prestavby musia naše nemocnice slúžiť prednostne tým vrstvám pracujúcich, ktorí sa najviac pričiňujú o stály vzostup našej životnej úrovne. To znamená, že všade, kde pôjde o rehabilitáciu zdravia, má nemocnica, sanatórium, ambulancia ústavu národného zdravia, lekár a personál prihliadať predovšetkým na pracovnú dôležitosť pacienta.

Len takto prispeje naše zdravotníctvo k plneniu Päťročného plánu, aby robotnícka trieda mohla vyvíjať vyššiu produktivitu práce a umožnila ešte viac investovať aj do zdravotných zariadení, ktoré

budú slúžiť všetkým pracujúcim. Dobré plnenie týchto smerníc bude odvislé od politickej vyspelosti celej zdravotnej služby, najmä v nemocniciach a ústavoch.

Potrebné je v tejto súvislosti pripomenúť, že nejde o odopieranie liečby iným vrstvám, ale o zdôraznenie samozrejmých práv príslušníkov robotníckej triedy, ako najproduktívnejšej vrstvy národa.

V záujme zvládnutia mnohých ťažkostí v našich ústavoch je však bezpodmienečne nutné, aby obyvateľstvo pri dožadovaní sa zdravotných služieb v našich nemocniciach bolo disciplinované a aby s pochopením prijímalo aj prípadné provizóriá, ktoré sú prechodného rázu a ktoré sa postupne nahradia kompletnými zdravotníckymi zariadeniami.

Na zdolanie úloh, vyplývajúcich z rozšíreného národného poistenia, prispejú aj ambulancie, zriadené pri nemocničných oddeleniach, ktorých počet Štátna zdravotná správa v dohľadnom čase značne zvýši. V duchu novej sociálnej politiky previedla štátna zdravotná správa aj zrušenie takzvaných tried - starého to prežitku obchodnícko-kapitalistického zdravotníckeho zriadenia v našich nemocniciach a liečebných ústavoch. Umiesťovanie pacientov nedeje sa viac podľa ich majetkových pomerov, ale len podľa druhu a stupňa choroby pacienta.

Lepšou organizáciou práce a racionálnejším využitím všetkých liečebných zariadení dosiahne sa podstatného zvýšenia výkonu aj týchto nemocničných ambulancií a tým aj cenného zlepšenia v jednom z najužších profilov vo výkone verejnozdravotnej služby.

Úspešná činnosť nemocníc a liečebných ústavov je podmienená dostatočným materiálovým zaokrytím lekárskymi potrebami.

Výroba, distribúcia ako aj spotreba lekárskych potrieb je už dnes plne usmerňovaná štátom, čo umožňuje účelné plánovanie aj v tomto sektore. Ako závada pociťuje sa ešte stále nedostatočná koordinácia výrobného a distribučného sektoru so sektorom verejnozdravotným. Dúfam, že volanie štátnej zdravotnej správy po užšej spolupráci dôjde skoro plného uplatnenia.

S materiálnej stránky vyvíja naša výroba veľmi chválitebnú snahu uspokojiť čo najväčšiu časť potrieb z vlastnej produnkcie. V dôsledku toho plných 85% ná-