kupu možno už dnes kryť domácou výrobou a iba s 15% sme odkázaní na dovoz zo zahraničia. Z cudziny dovážame hlavne špeciálne vyšetrovacie, laboratórne, diagnostické a therapeutické prístroje a zariadenia, ďalej optické prístroje a náhradné súčiastky. Pri nákupe zariadení z domácej výroby spôsobujú v niektorých prípadoch ťažkosti dlhé dodacie lehoty.

Celkove je dnešný stav lekárskych zariadení v našich nemocniciach a liečebných ústavoch uspokojivý. Povereníctvo zdravotníctva vychádzajúc z pridelených kvót a pirihliadajúc k objektívnym potrebám, tento stav stále doplňuje. Staré, vývojom lekárskej vedy prekonané zariadenia sa nahradzujú novými, modernejšími, v snahe udržať našu zdravotnú službu na svetovej úrovni. Treba poznamenať, že frontové udalosti spôsobilý na lekárskych zariadeniach vo viacerých ústavoch na Slovensku škody, ktoré štátna zdravotná správa musí dodnes postupne odstraňovať. Hlavná časť investícií obrátená je však na vystrojenie nových ústavov a nemocničných oddelení.

V investíciách lekárskych potrieb len v roku 1949 vykazujeme 92 miliónov Kčs. Predpokladané náklady na tento účel v roku 1950 prevýšia sumu 120 miliónov Kčs, okrem spotrebného materiálu.

V dlhodobom pláne sleduje štátna zdravotná správa ďalšie zdokonaľovanie lekárskych potrieb, zodpovedajúcich vývoju lekárskej vedy. Tak sa zdokonalia, prípadne vybudujú nové laboratóriá, röntgen a rádiumoddelenia v klinických a oblastných nemocniciach. Dokonči sa tiež vybavenie ústavov samostatnými zdrojmi elektrickej energie, aby tieto nemusely byť v prípade poruchy závislými na vonkajšej sieti.

Povereníctvo zdravotníctva pri plánovaní umiesťovania lekárskych zariadení pamätá náležitou mierou na súčasné i očakávané potreby národného poistenia, s ktorým sa i v tomto smere javí potreba čo najužšej spolupráce. V súvislosti s prípravou rozšírenia náhodného poistenia na osoby samostatne hospodáriace pripadá Povereníctvu zdravotníctva spolu s Ústrednou národnou poisťovňou úloha vystrojiť nových 180 lekárskych ordinácií pre lekárov - brigádnikov, vystrojenie 1200 lôžok v štátnych kúpeľoch pre chronických pacientov, ďalej zriadenie 36 kompletných ambulatórií národného poistenia a 11 závodných ambulatórií, smerujúcich k zlep-

šeniu zdravotnej služby v závodoch a na hromadných pracoviskách. Dúfam, že sa pri tomto spoločnom úsilí tieto úlohy podarí splniť uspokojivo a načas.

Štátna zdravotná správa pri zaobstarávaní lekárskych materiálií musí rovnako pamätať aj na ústavy národného zdravia, ktoré sa stávajú ohniskami preventívnej zdravotnej služby.

Ako som už v úvode naznačil, naša ľudovodemokratická zdravotná služba neuberá sa len po koľaji liečebnej - kuratívnej starostlivosti, ale aj po dosial nepovšimnutej koľaji ochrannej - preventívnej starostlivosti. Normatívnym podkladom pre túto činnosť je zákon č. 49/ 1947 Sb., ktorý uvádza do života ústavy národného zdravia ako štátnu ustanovizeň, ktorá má vykonávať sledovanie a ochranu zdravotného stavu občianstva od kolísky až do staroby. Zmienený zákon zaručuje každému občanovi práva na ochranu zdravia štátnou poradenskou zdravotnou starostlivosťou, ktorá je bezplatná a všeobecná. Táto poradenská starostlivosť sa prevádza v úzkej spolupráci s nositeľom sociálneho poistenia a v úzkej spolupráci s okresnými ľudovými orgánmi, ktoré majú vidieť v ústavoch národného zdravia svoje výkonné zariadenie aj pre ostatnú zdravotnú činnosť v okrese.

Zákon sám dáva ústavom národného zdravia široké pole pôsobnosti a robí z nich dôležitý nástroj pri prevádzaní verejnozdravotnej politiky štátu. Jedine poradne pracovného lekárstva sú vyňaté z pôsobnosti ústavov národného zdravia.

Od 1. januára 1948, ktorým dňom nadobudol zákon o poradenskej zdravotnej starostlivosti účinnosť, zriadilo Povereníctvo zdravotníctva na území Slovenska 79 ústavov národného zdravia, a to v sídlach správnych okresov. Po zavedení krajského zriadenia a po zriadení nových okresov zriadilo sa ďalších 11 ústavov národného zdravia. Do konca roku 1949 každý okres na Slovensku bude teda už mať svoj okresný ústav národného zdravia.

Treba priznať, že ústavy národného zdravia a ich organizácia narážajú na počiatočné ťažkosti, pre ktoré bude možno postaviť ich podľa úmyslu zákona do služieb ľudového zdravotníctva len postupne. Medzi najzávažnejšími ťažkosťami je už spomínaný nedostatok lekárov. Terajšie obsadenie ústavov národného zdra-

via lekármi je nedostatočné, lebo sú všetci zaťažení aj inými povinnosťami. Na druhom mieste sú ťažkosti s umiesťovaním. Štátna zdravotná správa v niektorých miestach pre úplný nedostatok vhodného umiestenia pomáhala si i zakupovaním objektov, ktoré adaptovala pre účely ústavov národného zdravia, aby tieto čím skôr mohly začať svoju činnosť.

Ústavy národného zdravia vykonávajú poradenskú zdravotnú starostlivosť organizovanou sieťou poradní a to povinných i nepovinných.

Povinné - obligatórne poradne ústavu národného zdravia sú:

1. poradne predpôrodné - dnešný počet ..........440

2. poradne pre matky a deti dnešný počet.......681

3. poradne proti tuberkulóze dnešný počet .......82

4. poradne pre školsko-zdravotnú službu - dnešný počet... 21

5. poradne antivenerické - dnešný

počet ..........47

Nepovinné - fakultatívne poradne

Ústavu národného zdravia zriaďujú sa podľa miestnych pomerov, prípadne špeciálnych zdravotných potrieb kraja.

K dnešnému dňu sú v činnosti:

1. stanice protitrachomové... 105

2. stanice školské zubné.... 19

3. stanice malarické ..... 9

4. poradne pre srdcové choroby. 17

5. poradne protialkoholické... 6

6. poradne telovýchovné... 2

7. poradne predsobášne.... 4

8. poradne pre choroby žliaz s vnútornou sekreciou ..... 3

9. poradne proti cukrovke... 3

10. poradne protireumatické... 2

11. poradne defektologické... 4

12. poradne pre bezdetných manželov ........... 1

Vedľa uvedených nepovinných složiek zriaďujú sa u niektorých ústavov národného zdravia špeciálne zdravotné složky, a to:

1. ošetrovateľská a zdravotná služba

v rodinách........ 16

2. pomocná zdravotná záchranná služba.......... 79

3. protiepidemická služba... 79

4. sociálno-zdravotná služba v nemocniciach a v liečebných ústavoch .......... 29

Pri organizácii ústavov národného zdravia venovala štátna zdravotná správa najväčšiu pozornosť povinným - obligatórnym složkám Ústavu národného zdravia. Išlo predovšetkým o poradne pre matky a deti. V rámci týchto poradní vykonáva sa zdravotná starostlivosť o deti od narodenia do dovŕšenia 6. roku života. Tento druh poradni bol pred poštátnením poradenskej zdravotnej starostlivosti najrozšírenejší. K 1. januáru 1948 včlenilo sa ich do Ústavu národného zdravia 471. Súčasný ich počet 681 zvýši sa podľa plánu v dohľadnom čase na 766. Poradne pre matky a deti stávajú sa najdôležitejšími ohniskami boja proti pomerne ešte stále vysokej dojčenskej úmrtnosti na Slovensku.

Pokiaľ ide o starostlivosť o tehotné ženy, bolo na Slovensku ku dňu 1. januára 1948 iba 5 praenatálnych poradní. Dnes ich máme 440 a ich stav sa doplní tiež behom času na 766.

Školsko-zdravotná služba vykonávala sa v školskom oku 1947/1948 v 2. 391 obciach. Pre rozličné príčiny nevykonávala sa táto služba v 904 obciach. V dohľadnom čase plánuje sa zahrnutie všetkých škôl do školsko-zdravotnej starostlivosti.

V rámci školskej zdravotnej služby vykonáva sa i starostlivosť o chrup školskej mládeže. Pre nedostatok odborníkov a vecného vystrojenia vykonávala sa v roku 1948 sústavne táto služba iba v 8 osobitných školských zubných staniciach a na 19 miestach bol výkon tejto starostlivosti zaistený len u miestnych odborníkov. Dnes je v činnosti 19 školských zubných staníc a 2 pojazdné zubné stanice. Plánuje sa zvýšenie organizovanej starostlivosti o chrup mládeže u miestnych odborníkov, a to na 179 miestach. Okrem toho počíta sa so zavedením 2 ďalších pojazdných zubných staníc.

Zvýšenie počtu protituberkulóznych poradní je tiež závislé na možností ich vystrojenia. Terajší počet 82 plánujeme zvýšiť ešte do konca roku na 95. Súčasne stav poradní pre pohlavne chorých má sa zvýšiť o ďalších 43, čím celkový stav poradni pre pohlavne chorých dosiahne počtu 90.

Ústavy národného zdravia nie sú však iba súhrnom zdravotných poradní a im na roveň postavených organizačných složiek, ale okrem toho sú aj výkonnými nástrojmi okresných národných výborov v ostatných zdravotných veciach. V tejto úlohe prichodí im organizovať ošetrovateľ-

skú a zdravotnú službu v rodinách, sociálne zdravotnú starostlivosť v nemocniciach a v liečebných ústavoch, pomocnú záchrannú službu atď. Okrem toho majú ústavy národného zdravia spolupracovať pri hygienických a epidemiologických opatreniach v obciach a na pracoviskách, ako aj v odbore hygieny výživy. Pre tieto úlohy vytvorila už štátna zdravotná správa predpoklady pridelením zdravotníkov skoro všetkým ústavom národného zdravia na Slovensku.

Úlohy ústavov národného zdravia vo vzťahu k národnému poisteniu nie sú doteraz ešte podrobne skonkretizované, avšak ústavy národného zdravia už teraz spolupracujú v intenciách vládneho nariadenia č. 219/1948 Sb. a podľa úprav Ústredne ústavov národného zdravia s príslušnými okresnými národnými poisťovňami.

Sieť ústavov národného zdravia so všetkými ich organizačnými složkami dosiahla už dnes v porovnaní s preventívnou zdravotnou starostlivosťou v minulosti nebývalých rozmerov a dôsledným vykonávaným už vydaných, resp. chystaných zdravotníckych zákonov bude ešte ďalej vzrastať. Funkciu organizátora a usmerňovateľa činnosti všetkých ústavov národného zdravia na Slovensku vykonáva Ústredňa ústavov národného zdravia, zriadená na Štátnom zdravotnom ústave v Bratislave. V súvislosti s reorganizáciou vnútornej správy previedla sa aj decentralizácia agendy ústavov národného zdravia na krajských a okresných národných výboroch.

Po dokončení organizačnej výstavby ústavov národného zdravia prikročí sa k prehĺbeniu odbornej ich činnosti, aby sa v plnej miere uplatnila intencia zákonodarcu: poskytnúť širokým vrstvám pracujúcich dobrú a spoľahlivú ochranu zdravia.

Ústavy národného zdravia musia venovať osobitnú starostlivosť najmä ochrane zdravia tých pracujúcich, ktorí sa svojimi údernickými výkonmi najviac pričiňujú k zdarnému plneniu Päťročného plánu a tým aj k zaisteniu šťastnejšej budúcnosti nás všetkých. Na druhej strane je potrebné, aby si široké vrstvy ľudové samy zvyklý dožadovať sa služieb ústavov národného zdravia a stály sa tak účastnými širokých výhod ľudovodemokratickej zdravothej starostlivosti.

Aby sa ústavy národného zdravia stály opravdovými ohniskami ochrany zdravia najširších vrstiev ľudových, treba ich čin-

nosť naviazať na spoluprácu s masovými organizáciami, najmä s jednotnými roľníckymi družstvami a s Živenou - Sväzom slovenských žien.

Pri hodnotení zdravotného stavu obyvateľstva na Slovensku prichodí nám zaoberať sa predovšetkým troma hlavnými problémami, a to úmrtnosť dojčiat, tuberkulózou a infekčnými chorobami.

Prečo kladieme stav dojčenskej úmrtnosti na Slovensku na prvé miesto nášho zdravotníckeho záujmu? Preto, lebo azda na nijakom inom poli neprejavily sa zhubné dôsledky kapitalizmu a národného útlaku v minulosti takým neblahým spôsobom, ako na poli úmrtnosti našich dojčiat.

Do roku 1919 nemožno na Slovensku vôbec hovoriť o organizovanej starostlivosti o dojčatá. Populačný príspevok zachycoval sa štatisticky len kvôli daniam a vojenskej povinnosti. Až utvorením Československej republiky začína sa viesť štatistika narodených a zomretých dojčiat aj na Slovensku, čo umožňuje presné sledovanie a hodnotenie tohto závažného sociálneho zjavu.

V rokoch 1919 - 1948 bola priemerná výška dojčenskej úmrtnosti na Slovensku 158%, to jest z každých 1. 000 živonarodených detí nedožilo sa priemerne 158 jedného roku svojho života. Najvyššiu úmrtnosť zaznamenalo Slovensko v roku 1920, to jest 185. 93%. Od tej doby dojčenská úmrtnosť na Slovensku, i keď s určitými výkyvmi, predsa pozvoľna klesla. Tak v roku 1927 dosiahla 177.41, v roku 1937 149. 85%.

Pomerne pomalé klesanie dojčenskej úmrtnosti za prvej ČSR možno vysvetliť nízkym životným štandartom najpočetnejších vrstiev národa - robotníckej triedy a drobných roľníkov a tiež nedostatočnou poradenskou službou, ktorú v tej dobe vykonávaný len filantropické spolky a rozličné dobrovoľné organizácie.

Po oslobodení v roku 1945 vystúpila krivka dojčenskej úmrtnosti v dôsledku vojnových udalostí prechodne na 172. 46. S postupnou konsolidáciou pomerov a s dvíhaním životnej úrovne širokých ľudových vrstiev v ľudovodemokratickej Československej republike ide ruka v ruke i všeobecne potešiteľný pokles dojčenskej úmrtnosti, ako je zrejmé z tohto srovnania:

Čísla obsažené v tabuľke sú celoročné priemery, preto zvýšenie stavu za prvý polrok 1949 na Slovensku i v českých krajinách nemôže byť pre celý rok 1949 smerodajné. Keď posudzujeme tieto štatistiky podľa štvrťročných priemerov, ukáže sa, že k zhoršeniu došlo už v roku 1948, kde štatistika 4. kvartálu vykazuje na Slovensku číslo 126. 89 voči 108. 18 tretieho štvrťroku. Podobne zaznamenali náhly vzostup dojčenskej úmrtnosti koncom roku 1948 aj v českých krajinách, kde z 63. 97% tretieho štvrťroka vystúpila na 77. 97% v štvrtom kvartále. Podľa tohto srovnania krivka úmrtnosti v prvom polroku 1949 zaznamenáva opätovný pokles.

Skúmajúc dojčenskú úmrtnosť na Slovensku v rokoch 1946-1947 podľa príčin smrti, zisťujeme, že na prvom mieste stojí vrodená slabosť a predčasný pôrod s vyše 30% umretých detí. Na druhom mieste sú choroby ústroja dýchacieho s 25% a na treťom mieste choroby zažívacieho ústrojenstva so 16% všetkých umretých detí do 1 roku. Povereníctvo zdravotníctva sa neuspokojuje len s úradnými štatistickými dátami, ale samo skúma príčiny úmrtí dojčiat.

Povereníctvo zdravotníctva vykonalo tak tohto roku podrobný výskum príčin úmrtí v okresoch Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín a Námestovo prostredníctvom brigád odborných detských lekárov zo Žiliny a z Ružomberka. Výsledky prevedeného výskumu možno shrnúť takto:

Všetky tri okresy majú pomerne mnoho odľahlých obcí, pozostávajúcich často z roztratených kopaníc, ťažko dostupných pre lekára najmä v zime, keď deti najviac chorejú na infekcie dýchacích ústrojov. Ťažký dostup prekáža, alebo niekedy úplne znemožňuje tiež návštevnú službu sociálnych pracovníc, dovolanie pôrodnej asistentky, ako aj návštevy matiek v poradniach.

Veľká časť obyvateľstva týchto okresov žije v neúrodných krajoch, kde sa ešte stále hospodári primitívnym spôsobom. S hospodárskou zaostalosťou súvisí

všeobecný nedostatok bytového priestoru (v jednej miestnosti býva často 5-10 osôb) a v dôsledku toho nedostatočná hygiena bývania i stravovania. Zdravotníckym pracovníkom prichodí tu ešte neraz zápasiť s poverami, s mastičkárstvom, neuvedomelosťou rodičov a podobným. Industrializácia a víťazný socializačný proces nášho vidieka razia si však cestu i do týchto krajov a začínajú od základov meniť ich zaostalú hospodársku i sociálnu štruktúru, v ktorej treba vidieť základnú príčinu vysokej dojčenskej úmrtnosti.

Pri rozvíjaní plánovitej činnosti na snižovanie dojčenskej úmrtnosti na Slovensku, naráža štátna zdravotná správa na ťažkosti vyplývajúce predovšetkým z nedostatku lekárov, a to praktických i detských. Okrem toho i vzdelanie činných praktických lekárov v odbore detského lekárstva nie je vždy na potrebnej výške. Nedostatok lekárov bolo by možné do istej miery vyvážiť dobre školenými zdravotnosociálnymi pracovnicami a pôrodnými asistentkami. Zatiaľ i v tomto smere pociťujeme nedostatky, pretože mnohé pracovnice i pôrodné asistentky prešly len školením v krátkodobých kurzoch a na nové úlohy ešte nestačia. Povereníctvo zdravotníctva usiluje o čím skoršiu nápravu v tomto smere.

Na závažnosť dojčenskej úmrtnosti na Slovensku a na prostriedky vedúce k jej sníženiu upozornilo Povereníctvo zdravotníctva na popud Sboru povereníkov v apríli a v máji toho roku, v rámci osobitnej širokozaloženej akcie na sníženie dojčenskej úmrtnosti. Môžem s uspokojením konštatovať, že napriek ťažkostiam podarilo sa porozumením a spoluprácou Povereníctva informácií a osvety, Povereníctva školstva, vied a umení, orgánov ľudovej správy a masových organizácii s touto akciou preniknúť do samotných rodín s dojčatmi i v najodľahlejších kútoch nášho Slovenska a tak vytvoriť potrebné predpoklady pre úspešnejšiu starostlivosť o naše matky a dojčatá.

V rámci akcie vykonalo sa celkove 2085 ľudovýchovných prednášok, v 41 prípadoch dosiahlo sa lepšieho umiestenia poradní pre matky a deti, pracovné skupiny vykonaly 29. 392 návštev v rodinách s dojčatmi a získalo sa 1098 dobrovoľných síl pre výpomoc v poradniach, nehovoriac o cenných skúsenostiach, ktoré budú podkladom práce na sníženie dojčenskej úmrtnosti v dlhodobom pláne štátnej zdravotnej správy.

Za kladný prínos akcie treba tiež považovať zvýšený verejný záujem o problém dojčenskej úmrtnosti na Slovensku vôbec, čo štátnej zdravotnej správe umožňuje účinnejšie prevádzanie opatrení na jej snaženie.

Považujem si za povinnosť poďakovať sa i z tohto miesta všetkým, na akcii zúčastneným složkám za ich dobrovoľnú a obetavú prácu, pričom osobitne vyzdvihujem iniciatívnu účasť členiek Živeny Sväzu slovenských žien pri prevádzaní návštevnej služby v rodinách.

Sbor povereníkov zabezpečil predpoklady sníženia dojčenskej úmrtnosti na Slovensku niektorými svojimi usneseniami. Dôležitou podporou činnosti štátnej zdravotnej správy sú tiež opatrenia Povereníctva pôdohospodárstva, ktorými sa podstatne zlepšuje zásobovanie detí plnotučným, zdravotne nezávadným mliekom. V ďalšom bude treba dosiahnuť toho, aby matka dostávala pre svoje dojča hygienicky bezchybné mlieko do domu, a to už v potrebnom zdravotníckom a vekovom odstupňovaní. (Predsedníctva sa ujal podpredseda Dr. R o h a ľ -Iľ k i v. )

Splnenie programu zvýšenej starostlivosti o matky a dojčatá je závislé v rozhodujúcej miere od vyškolenia nových kádrov zdravotných pracovníkov. Povereníctvo zdravotníctva zo týmto účelom podporuje špecializácie v odbore detského lekárstva. V priebehu Päťročného plánu predpokladá sa tiež vyškolenie 863 sociálnych pracovníc a 1170 pôrodných asistentiek. Aby sa kvalita práce v poradniach pre matky a deti zlepšila, zriadilo Povereníctvo zdravotníctva oblastné postnatálne poradne, v rámci ktorých poverilo všetkých primárov detských oddelení odborným dozorom aj nad činnosťou poradní pre matky a detí, čím rozšírilo ich pôsobnosť aj na odbor preventívneho lekárstva.

Plánovaná starostlivosť o matku a dieťa neobmedzí sa však v budúcnosti iba na poradenskú službu po pôrode (postnatálnu), ale začne už pred sobášom (poradne eugenické) a bude pokračovať starostlivosťou o tehotné ženy (poradne praenatálne), organizovaním vhodného prostredia pôrodu (služba perinatálna) až do konca prvého roku dieťaťa.

Súbežne s touto rozšírenou poradenskou starostlivosťou bude sa plánovité rozvíjať zdravotnícka osveta a ľudovýchova ako dôležitý prostriedok pozdvihnutia uvedomelosti a zodpovednosti rodičov pri vý-

chove detí. Povereníctvo zdravotníctva zriaďuje pre zdravotnícku ľudovýchovu na štátnom zdravotnom ústave osobitné oddelenie, ktorého činnosť bude smerovať predovšetkým práve k ochrane zdravia matky a dieťaťa.

Veľkým vzorom i učiteľom v starostlivosti o zdravý dorast musí sa nám stať Sovietsky sväz, kde je táto starostlivosť na najvyššej úrovni a kde sa matke i dieťaťu venuje prednostná pozornosť nielen so strany zdravotnej správy, ale vo verejnom živote vôbec.

Druhým závažným problémom nášho verejného zdravotníctva je problém tuberkulózy. Táto nemoc pre svoj vleklý priebeh a charakter prenosnej choroby je popri dojčenskej úmrtnosti na poprednom mieste nášho zdravotníckeho záujmu. Ako sociálny zjav spôsobuje národohospodárske straty, ktoré sa v našej republike odhadujú cca na 10 miliárd Kčs ročne. Podľa hrubých odhadov možno povedať, že medzi všetkými chorobami tuberkulóza zapríčiňuje asi jednu štvrtinu všetkých dlhšie trvajúcich alebo trvalých prípadov práceneschopnosti a v poradí príčin smrti stojí tuberkulóza aj dnes u nás na poprednom mieste.

Podľa všeobecných pozorovaní tuberkulóza tak ako na celom svete, aj na Slovensku je na ústupe. V roku 1900 zomieralo na Slovensku na tuberkulózu zo 100 000 obyvateľov 392, v roku 1920 239, v roku 1940 - 128, v roku 1945 125 a v roku 1946 - 122. Úmrtnosť na tuberkulózu na Slovensku stále prevyšuje počty úmrtí y českých krajinách, podobne, ako pri dojčenskej úmrtnosti. Samotné údaje o úmrtnosti na tuberkulózu neukazujú celú vážnosť problému. Jasnejší obraz dostaneme srovnaním vekových skupín obyvateľov umierajúcich na tuberkulózu a zo štatistiky úmrtí z infekčných onemocnení, podľa ktorej zo všetkých úmrtí zapríčinených infekčnými chorobami pripadá na tuberkulózu 62. 4%. Rozbor úmrtnosti na tuberkulózu podľa vekových skupín a pohlavia napríklad v roku 1946 nám ukáže, že prudký vzostup krivky úmrtnosti na tuberkulózu odohráva sa u mládeže, a to v predpubertálnom a pubertálnom veku, kedy rýchly vzrast organizmu a biologické zmeny, odohrávajúce sa práve v tomto veku, robia organizmus zvlášť vnímavým voči tuberkulóznej nákaze, ktorá ak nenájde v organizme dosť odolnosti, rozvíja sa v priebehu 5-8 rokov v smrtiacu chorobu.

Z tabuľky vidno, že dve tretiny obetí tuberkulózy zomierajú v plnom rozkvete života - vo veku z biologického i národohospodárskeho hľadiska najdôležitejšom. Pri porovnaní úmrtnosti na tbc s úmrtnosťou na všetky ostatné príčiny smrti vysvitá, že skoro polovičku úmrtí z radov mládeže a plnú tretinu úmrtí v období najvyššej produktivity práce zapríčiňuje tuberkulóza.

O chorobnosti na tuberkulózu postrádali sme donedávna presné dáta. Hlásnu povinnosť každej formy tuberkulózy upravuje až zákon z 20. marca 1948 č. 61 Sb. Vychádzajúc z doteraz prevedených hromadných röntgenových vyšetrení na jednej strane a z medzinárodných ukazovateľov na strane druhej možno bezpečne ustáliť, že na Slovensku je toho času prinajmenej 30. 000 chorých na tuberkulózu.

Štátna zdravotná správa, vedomá si závažnosti problému tuberkulózy zintenzívňuje boj proti tejto chorobe tak v odbore liečebnej ako aj preventívnej starostlivosti.

V tejto súvislosti treba sa osobitne zmieniť o celoštátnej akcii ochranného očkovania proti tuberkulóze vakcínou BCG, prevedenej Ministerstvom a Povereníctvom zdravotníctva, ktorá sa na Slovensku uskutočnila v čase od 7. júla 1948 do 21. septembra 1949.

Cieľom akcie bolo zasiahnuť hromadnou rýchlou a lacnou zbraňou do vážnej situácie v epidemiológii tuberkulózy a dosiahnuť v nej podstatného zlepšenia. Vychádzajúc z medzinárodných skúseností, pristupovala štátna zdravotná správa k tejto akcii v predpoklade, že ňou sníži chorobnosť a úmrtnosť na tuberkulózu u očkovanej mládeže o 80-90% pri srovnaní s mládežou neočkovanou. Akcia ochranného očkovania proti tbc bola na Slovensku prvou masové organizovanou zdravotníckou akciou vôbec a prvou akciou proti tuberkulóze s biologickou zbraňou zvlášť.

O konečných výsledkoch akcie nemožno ešte podať zprávu, pretože podrobné preskúmanie pri očkovaní získaných faktov vyžaduje si odborného a dlhšie trvajúceho prieskumu a sledovania. Doterajšie medzinárodné skúsenosti odborníkov v tuberkulóze, najmä skúsenosti zo Sovietskeho sväzu, kde do roku 1948 postupne zaštepili proti tuberkulóze vyše 4 milióny detí, daly i nášmu zdravotníctvu vedecké oprávnenie k tomuto závažnému kroku. Štátna zdravotná správa pri tom všetkom bola si vedomá aj možných nebezpečenstiev, ktoré môžu vzniknúť pri prevádzaní tak rozsiahlej akcie. Najväčšie nebezpečenstvo spočívalo v tom, že pri prevádzaní očkovania státisícov detí nebolo možno zachovať absolútne striktne všetky postuláty vedeckého pokračovania, najmä nie požiadavku izolovať očkovancov od akéhokoľvek styku s tuberkulózou 6 týždňov pred očkovaním a 6 týždňov po očkovaní, dokiaľ sa v nich neobjaví príznak odolnosti voči tuberkulóze. Vďaka starostovým opatreniam štátnej zdravotnej správy podarilo sa obmedziť počet vyskytnuvších sa komplikácií na nepatrný zlomok percenta. Za centrum akcie pre celú republiku bola zvolená Bratislava, najmä vzhľadom na okolnosť, že z Bratislavy boly všetky okresy skoro rovnako dosažiteľné, a tu sa mohol shromažďovať štatistický a iný materiál. Zákonným podkladom pre očkovanie proti tbc je zákon č. 61/1948 Sb.

Akciu prevádzaly pracovné skupiny Dánskeho Červeného kríža v spolupráci s československými lekármi, za vedenia Ministerstva zdravotníctva a Povereníctva zdravotníctva, ktorí sa na akcii zúčastňovali stále viac a ktorí po odchode väčšiny škandinávskych príslušníkov očkovacích skupín koncom mája tohto roku prevzali výkon akcie úplne sami.

Očkovaciu látku BCG, ostatné lekárske potreby ako aj motorové vozidlá dodávala na základe dohody s československou vládou Medzinárodná kampaň proti tuberkulóze. Všetky povinnosti Štátnej zdravotnej správy, vyplývajúce z tejto dohody, boly splnené.

Zdravotným účelom akcie bolo preskúmať celú vekovú skupinu od 1-20 rokov tuberkulínovými skúškami a osoby, ktoré postrádaly odolné látky proti tuberkulóze. urobiť štepením vakcínou BCG odolnejšími. Na Slovensku z očakávaného počtu 1, 061. 956 osôb uvedenej vekovej

skupiny dostavilo sa k vyšetreniu 1, 028. 288, to jest 96. 8% pozvaných detí. U všetkých previedlo sa vyšetrenie na citlivosť voči tuberkulóze. Počet očkovaných bol 553. 896, to jest z celkového počtu vyšetrených zaočkovalo sa 53. 9%. Neboli očkovaní len tí jednotlivci, u ktorých vyšetrenie ukázalo, že si už iným spôsobom nadobudli odolnosti proti tuberkulóze.

Celá akcia bola prevedená v úplnom poriadku, bez rušivých momentov, i keď na niektorých miestach bolo treba zápasiť ešte s neinformovanosťou a rôznymi poverami. Ďalšie bádame na podklade získaného materiálu ukáže nám skutočný stav chorobnosti na tuberkulózu v jednotlivých okresoch a krajoch Slovenska a skúsenosti, získané v rámci akcie, uplatnia sa pri ďalších opatreniach v boji proti tuberkulóze.

Liečebná starostlivosť štátnej zdravotnej správy o tuberkulóznych vykonáva sa v spolupráci s Národnou poisťovňou, ktorá sama vedie viaceré tuberkulózne ústavy.

Počet postelí pre detskú tuberkulózu zvýšil sa zo 436 v roku 1945 na 875 v roku 1949. Počet postelí pre liečbu tuberkulózy dospelých vzrástol z počtu 1880 v roku 1945 na 2480 v roku 1949 To znamená, že za necelých 5 rokov vzrástol počet detských postelí pre liečbu tuberkulózy o 104% proti stavu v roku 1945 a počet postelí pre liečbu tuberkulózy dospelých za ten istý čas sa zvýšil o 31%. V roku 1949 je teda na Slovensku pre liečbu tuberkulózy celkom k dispozícii 3355 postelí proti 2316 posteliam v roku 1945. Celkový vzrast počtu postelí za posledné 4 roky činí 45%. I pri tomto rapídnom vzraste počtu tuberkulóznych postelí, ostáva Slovensko ešte stále za priemerom v českých krajinách a ďaleko od ideálneho stavu.

Podľa evidencie z našich najväčších liečebných ústavov pre liečbu tuberkulózy dospelých, mesačný počet čakajúcich na umiestenie v sanatóriách činí asi 2000 chorých. Čakacia doba od vydania vymení na liečenie až do predvolania do liečebného ústavu pohybuje sa priemerne od 8 do 12 mesiacov. Javí sa teda okamžitá potreba zvýšiť počet postelí pre dospelých o 2000, pričom si treba uvedomiť, že tu ide predovšetkým o prípady s aktívnou nákazlivou tuberkulózou, u ktorej sú predpoklady na liečebný úspech. So stránky epidemiologickej by pritom zostal

neriešený problém hospitalizácie veľkého počtu chorých s nákazlivou tuberkulózou, ktorých vyliečenie je do istej miery problematické. Tieto prípady sú stálym rezervoárom rodinných nákaz tuberkulózou. Povereníctvo zdravotníctva v najbližšom čase venuje osobitnú pozornosť presnému prieskumu a hodnoteniu tohto problému, i keď je tento problém rozsiahly a ťažký.

Pokiaľ ide o liečebnú starostlivosť o deti, podarilo sa umiesťovanie chorých detí riešiť omnoho priaznivejšie tým, že Národná poisťovňa premenila ozdravovňu v Lučivnej na detské sanatórium, ako aj zriadením tuberkulóznych oddelení pri detských klinikách v Bratislave a Košiciach. Kým ešte v roku 1947 čakalo choré dieťa na umiestenie v ústave 12-14 mesiacov, čaká dnes na umiestenie priemerne 2 mesiace.

Veľký pokrok v liečbe detskej tuberkulózy bol dosiahnutý zriadením troch, dnes už viacej, streptomycínových stredísk pre liečbu detskej tuberkulózy, a to pri detskej klinike v Bratislave, v Štátnom detskom liečebnom ústave v Dolnom Smokovci a pri detskej klinike v Košiciach. Tieto strediská sú na medzinárodnej úrovni a vracajú sa tu k životu deti, u ktorých pred objavením streptomycínovej liečby nebola nádej na záchranu. Nedostatok týchto stredísk je len v tom, že pre malý počet postelí sa skracuje liečebná doba a deti sa predčasne prepúšťajú do domáceho ošetrenia, kde niekedy dochádza k recidíve choroby. Javí sa preto urgentnou požiadavka: zriadiť podobne ako v českých krajinách aj na Slovensku doliečovacie stredisko, v ktorom by sa deťom po liečbe akútneho štádia tuberkulózy dostalo patričného lekárskeho dozoru a opatery až do času. kým prestane u nich nebezpečenstvo recidívy.

So stránky preventívnej robí Povereníctvo zdravotníctva vecné prípravy na systematické röntgenologické vyšetrenia väčších skupín obyvateľstva, predovšetkým školského a priemyselného dorastu a ďalej v tých úsekoch našej výroby, kde je zvlášť potrebná starostlivosť o zdravie pracovných kádrov. Sem patrí tiež prevedená akcia ochranného očkovania proti tuberkulóze, o ktorej už bola reč. Predbežné výsledky hodnotenia účinnosti tohto preventívneho opatrenia sú priaznivé. V akcii sa bude systematicky ďalej pokračovať a predpokladáme, že ňou dosiahneme želateľných výsledkov.