Slovenská národná rada 1949

Stenografický zápis

o priebehu 13. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady. ktoré bolo dna 16. decembra 1949 v Bratislave.

	Obsah:
1.	Otvorenie - - - - - - - -	3
2.	Oznámenie Predsedníctva:
	Sľub poslanca Romana F a š a n g a - - - -	3
	Oznámenie neprítomnosti poslancov SNR - -	3
	Udelenie dovolenky poslancovi Františkovi Knézlovi	3
	Vyslanie do výborov rozpočtového, kultúrneho a overovacieho nových členov - - - - -	4
	Rozoslaná tlač - - - - - - -	4
	Rozdaná tlač - - - - - - - -	4
	Program:
1.	Expozé povereníka zdravotníctva Milana P o l á k a	4
2.	Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach:
	Zpravodajca: Peter Marušiak - - - -	34
3.	Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach:
	Zpravodajca: Dr. Vladimír Brežný - - -	34
	Rečníci k zprávam pod 2. a 3.:
	Reč povereníka školstva, vied a umení Ladislava
	Novomeského - - - - - -	35
	Reč poslanca SNR Jozefa Košeckého - -	40
	Reč poslanca SNR Jozefa Baláža - - -	40
	Reč poslanca SNR Michala Špaka - - -	42
	Reč poslanca SNR Pavla Poliaka - - -	44
	Reč poslanca SNR Vojtecha Sotáka - -	44
	Reč poslanca SNR Bohumila H e ř m a n a - -	48
	Reč poslanca SNR Štefana Kallaia - - -	49
4.	Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o úprave verejných kníh prevzatých od cudzích súdov (úradov):
	Zpravodajca: generál Dr. Anton Rašla - - -	50
	Zakľúčenie - - - - - - - -	40

(Začiatok zasadnutia o 14. 25 hod. )

Prítomní:

Predseda SNR Karol Šmidke.

Podpredsedovia SNR: Anton Granatier, Dr. Ivan Rohaľ-Iľkiv a František Kubač.

Členovia Sboru povereníkov: predseda SP Dr. Gustáv Husák, povereníci: Dr. Daniel Okáli, Dr. Ján

Púll, Ladislav Novomeský, Dr. Július Viktory, univ. prof. Dr. Ondrej Pavlík, Ing. Samuel Takáč, Dr. Michal Falťan, Karol Bacílek a Milan Polák.

Podpredseda Najvyššieho kontrolného dvora Dr. Miloslav Takáč.

80 poslancov SNR.

Z Kancelárie SNR: prednosta Kancelárie Dr. Vladimír Čičmanec.

Program 13. zasadnutia Slovenskej národnej rady dňa 16. decembra 1949.

1. Expozé povereníka zdravotníctva Milana P o l á k a.

2. Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach.

3. Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.

4. Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR o úprave verejných kníh, prevzatých od cudzích súdov.

Predseda Šmidke (cengá):

Otváram 13. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa usnášať.

Oznámenia Predsedníctva:

Oznamujem, že Povereníctvo vnútra výmerom zo dňa 2. novembra 1949 značky 112-2/11-I/4 v smysle ustanovenia § 10 zákona č. 168/1948 Sbierky na uprázdnený mandát poslanca Slovenskej národnej rady Šimona F i r á k a, ktorý sa mandátu vzdal, povolalo náhradníka Romana F aš a n g a.

Pán poslanec Roman F a š a n g bol na dnešné plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady pozvaný a má podľa § 100 Ústavy složiť poslanecký sľub.

Prosím, aby bol prečítaný text sľubu a aby pán poslanec po jeho prečítaní slovom »sľubujem« a podaním ruky složil sľub.

Dr. Čičmanec (číta):

»Sľubujem, že budem verný republike Československej, jej ľudovodemokratické-

mu zriadeniu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem zachovávať jej zákony a vykonávať svoj mandát podľa najlepšieho vedomia a svedomia na prospech ľudu, štátu a slovenského národa.

(Poslanec F a š a n g podaním ruky a slovom »sľubujem« skladá sľub. )

Predseda Šmidke:

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravedlnili páni poslanci: podpredseda Štefan Kušík, Rudolf Strechaj, Dr. Jozef K y s e l ý, Ján Šotkovský, Dr. Ignác Rendek, Vincent Ondrušek, Ing. Ondrej Kaboš, Štefánia P o c k o d y, Anton Pavlík, pán povereník Jozef Lukačovič a pán poslanec Ľudovít Benada.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 1 ods. 3 rokovacieho poriadku udelilo dovolenku pánu poslancovi Františkovi Knézlovi na čas od 1. októbra 1949 do 15. februára 1950.

Oznamujem, že Klub poslancov Slovenskej národnej rady za Komunistickú stranu Slovenska podľa ustanovenia § 13

ods. 2 dočasného rokovacieho poriadku vyslal

do rozpočtového výboru namiesto pána poslanca Martina M a c ú c h a pána poslanca Michala Chudíka a namiesto pána poslanca Pavla Fleischera pána poslanca Štefana P a v l í k a;

do kultúrneho výboru namiesto pána poslanca Milana R á z u s a pána poslanca Martina Lenku a namiesto pána poslanca Jána Prokipčáka pána poslanca Antona Komoru a

do overovacieho výboru namiesto pána poslanca Martina M a c ú c h a pána poslanca Ing. Ondreja K a b o š a.

Oznamujem ďalej, že poštou bola rozoslaná táto tlač:

Návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach.

Návrh Predsedníctvo pridelilo výborom právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.

Návrh Predsedníctvo pridelilo výborom právnemu, kultúrnemu a rozpočtovému.

Návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o úprave verejných kníh prevzatých od cudzích súdov (úradov).

Návrh Predsedníctvo pridelilo právnemu výboru.

Napokon oznamujem, že na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Košiciach.

Zpráva výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplňuje nariadenie o Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.

Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o úprave verejných kníh prevzatých od cudzích súdov (úradov).

Stenografický zápis o priebehu 12. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady.

Predseda Šmidke (cengá):

Prikročíme k prvému bodu dnešného rokovania, ktorým je

expozé pána povereníka zdravotníctva Milana Po l ák a.

(Potlesk. )

Povereník zdravotníctva Polák: Slávna Slovenská národná rada! Som rád, že v čase, keď Slovensko a celá naša Republika žije v znamení víťazných výsledkov prvého roku päťročnice, môžem z tohto miesta podať obraz súčasného stavu verejného zdravotníctva na Slovensku.

Našu radosť mimoriadne podčiarkuje skutočnosť, že tento výklad odznieva v predvečer 70. narodenín strojcu veľkolepých víťazstiev sovietskeho ľudu v práci i v boji, veľkého Jozefa Vissarionoviča Stalina (dlhotrvajúci potlesk), bez ktorého - čo si veľmi dobre uvedomujeme nebolo by ani našej cesty k socializmu a dosiahnutých budovateľských výsledkov na každom poli nášho verejného života a teda i na poli zdravotníckom.

Expozé povereníka zdravotníctva, ktoré odznelo na tomto mieste dňa 27. apríla 1948, týkalo sa skoro výlučne predfebruárového stavu verejného zdravotníctva na Slovensku.

Februárové víťazstvo dalo aj nášmu verejnému zdravotníctvu jasný smer a konkrétnu koncepciu. Zdravotná služba prestala byť privilégiom majetných, ale sprístupňuje sa potrebám širokých vrstiev pracujúcich, a to v prvom rade tých, ktorí sa najviac pričiňujú o úspešné plnenie budovateľského plánu, predovšetkým v baniach, v továrňach, v jednotných roľníckych družstvách a na iných dôležitých pracoviskách.

Podstatné rozšírenie poskytovania zdravotných služieb, najmä v súvislosti s národným poistením, stavia štátnu zdravotnú správu pred nové zodpovedné úlohy. Obzvlášť vážne budovateľské úlohy pripadajú zdravotnej správe na Slovensku, ktoré po minulých režimoch zdedilo veľmi nedostatočne vybudovaný stav verejnozdravotných zariadení. Preto štátna zdravotná správa usiluje všetkými vhodnými spôsobmi o rozšírenie ústavného liečebného priestoru, liečebných zariade-

ní a o výchovu nových kádrov zdravotných pracovníkov všetkých kategórií.

Nahradenie starých nedostatkov a vybudovanie už dnes potrebného počtu nových zdravotníckych zariadení nemožno uskutočniť už v priebehu niekoľkých rokov, pretože zdravotnícke plánovanie je už svojou povahou poväčšine dlhodobé.

V priebehu Päťročného plánu položia sa však základy jednotného zdravotníckeho plánovania, ktoré zahrnie nielen úlohy štátnej zdravotnej správy, ale aj dielčie plány ostatných rezortov a inštitúcií, ktoré vykonávajú tiež verejnozdravotnú činnosť.

Ešte donedávna sa u nás chápaly úlohy verejného zdravotníctva skoro výlučne len v smysle kuratívnom, to jest liečenia nemocných Touto cestou by sme však nikdy neskončili budovanie nemocníc a sotva by sa nám podarilo dosiahnuť uspokojivého výsledku v zdravotnom stave nášho ľudu. Preto naša nová zdravotnícka politika smeruje vedia prehĺbenia starostlivosti liečebnej aj k vybudovaniu výkonnej preventívnej zdravotnej služby. Táto sa sústreďuje v ústavoch národného zdravia, ktoré po dobudovaní zahrnú starostlivosť o ochranu zdravia všetkých vrstiev a vekových kategórií nášho obyvateľstva.

V oboch úlohách zdravotníckej starostlivosti, v liečebnej i preventívne, kráča štátna zdravotná správa ruka v ruke s národným poistením. Táto spolupráca bude, dúfame, ešte užšia, lebo je to základný predpoklad úspešného splnenia jednotného zdravotníckeho plánu.

Želateľný stav zdravia nášho ľudu nemožno dosiahnuť v priebehu niekoľkých rokov, zvlášť nie na Slovensku. Ako je nám známe, minulosť zanechala ťažké stopy práve u tých vrstiev, ktoré sú dnes pilierom nášho spoločenského zriadenia a na ktorých spočíva najväčšia časť budovateľských úloh.

Do oslobodenia, to jest do roku 1945. sa na Slovensku vo verejnom zdravotníctve poväčšine len improvizovalo a ani po oslobodení, až do februára 1948 sa v skutočnosti tento stav podstatne nezmenil. Opravdovému ľudovému zdravotníctvu otvorily sa u nás brány až februárovým víťazstvom, ktoré odstránilo aj vo verejnom zdravotníctve prekážky stojace v ceste pokroku a umožnilo plánovité budovanie a postupné uskutočňovanie socialistického zdravotníctva. Naše nové zdravotníctvo

i pri dočasných materiálnych a personálnych ťažkostiach je na dobrej ceste stať sa aktívnym spolubudovateľom šťastnejšieho socialistického zajtrajška Slovenska a Republiky.

Ľudovodemokratické chápanie verejnozdravotnej služby prejavilo sa názorne v nových zdravotníckych zákonoch a legislatívnych opatreniach, z ktorých väčšina mohla byť vydaná až po februárových udalostiach. Prvým priekopníkom novej

« zdravotnej legislatívy bol už zákon č.

49/1947 Sb. o poradenskej zdravotnej starostlivosti, zameraný na preventívnu ochranu zdravia širokých vrstiev ľudových. Výkonnými orgánmi tohto zákona sú ústavy národného zdravia, zriaďované štátnou zdravotnou správou v každom okrese a zahrňujúce rôzne druhy poradni podľa potreby a miestnych pomerov. Jednotlivé poradne, najmä poradne pre matky a deti zriaďujú sa priamo v obciach, aby ich služieb mohly použiť čo najširšie vrstvy pracujúcich Služby poskytované poradňami sú bezplatné. Ďalšie zdravotnícke zákony normujú a zisťujú už právo každého občana na zdravie zaručené Ústavou z 9. mája 1948. Tak zákon č. 81/1948 Sb. obmedzením volného usadzovania lekárov dáva štátnej zdravotnej správe podklad k plánovitej distribúcii lekárov podľa objektívnych potrieb krajov a obyvateľstva Podobnú náplň mi zákon č. 237/1948 Sb. a 248/1948 Sb., umožňujúci plánovitú distribúciu zubných technikov a distribúciu pôrodných asistentiek.

Po februári 1948 prišlo k vydaniu dvoch základných zdravotníckych zákonov, a to zákon č. 125/1948 Sb. a zákon č. 185/ 1948 Sb. Prvým sa znárodňujú všetky liečebné kúpele a minerálne pramene pričom zákon stanovuje, že liečebné kúpele môže prevádzať len štát a Národná poisťovňa. Rovnako významným zákonom je zákon druhý, o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a organizácií štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti Podľa tohto v budúcnosti môže, podobne ako je tomu u liečebných kúpeľov, liečebné a ošetrovacie ústavy zriaďovať a prevádzať len štátna zdravotná správa, prípadne odborné ústavy tiež Ústredná národná poisťovňa. Dôležitým ustanovením zákona č. 185/1948 Sb. je, že správu štátnych liečebných ústavov sveruje, tento zákon už národným výborom a taktiež, že vytvára základnú platformu pre úzku spoluprácu ústavov liečebných a ošetrovacích s ústavmi národ-

ného zdravia a s ambulatóriami národného poistenia. Ďalšie zákony č. 60/1948 Sb. a č. 61/1948 Sb. dávajú predpoklady účinného boja proti chorobám, ktoré v značnej miere ohrozujú zdravie pracujúceho človeka a vyraďujú ho na dlhšiu dobu z pracovného procesu. Sú to zákony pre boj proti nákazlivým chorobám a proti tuberkulóze.

V príprave je zákon o zdravotníckych povolaniach, zákon o výžive ľudu a iné. V novej zdravotnej legislatíve berie sa zreteľ na kodifikáciu a unifikáciu doterajších zdravotníckych rozdielností medzi krajinami českými a Slovenskom.

Rozdelenie verejnozdravotnej starostlivosti.

Verejnozdravotná starostlivosť spadá čiastočne do rezortu Povereníctva zdravotníctva, čiastočne do iných rezortov.

A. Verejnozdravotná starostlivosť spadajúca do rezortu Povereníctva zdravotníctva je táto:

I. Zdravotnícke verejné úrady:

a) Povereníctvo zdravotníctva,

b) Štátny zdravotný ústav,

c) Lekárska komora,

d) Lekárnická komora,

e) Oblastné riaditeľstvo Československých štátnych kúpeľov a žriedel,

f) zdravotné referáty KNV,

g) zdravotné referáty ÚNV, JNV, ONV,

h) úradno-lekárska služba NB, i) obvodní lekári.

II. Zdravotné ústavy preventívne:

a) ústavy národného zdravia,

aa) riaditelia, poradenskí lekári,

ab) (ostatný personál).

m. Zdravotné ústavy liečebné:

a) štátne nemocnice,

b) štátne liečebné ústavy,

(celý personál okrem prednostov, profesorov, docentov a asistentov klinických oddelení).

IV. Lekárnictvo:

a) lekárnici.

B. Verejnozdravotná starotlivosť spadajúca do iných rezortov:

I. Povereníctvo školstva, vied a umení:

a) vysoké školy - lekárske fakulty,

aa) prednostovia klinických oddelení - univerzitní profesori, docenti a asistenti,

b) vyššie a nižšie odborné školy zdravotné a k nim náležiaci personál,

c) štátne telovýchovné ústavy, ca) telovýchovní lekári.

II. Povereníctvo práce a sociálnej starostlivosti:

a) národné poisťovne,

aa) ambulancie NP,

ab) liečebné ústavy NP (celý ich personál),

ac) smluvní lekári NP,

b) pracovné lekárstvo

(lekári pri rezorte práce a sociálnej starostlivosti).

III. Vojsko:

a) vojenskí lekári pri útvaroch,

b) vojenské nemocnice, (celý ich personál).

IV. Povereníctvo dopravy:

a) zdravotná starostlivosť o dopravných zamestnancov,

b) smluvní lekári.

V. Povereníctvo pôšt:

a) zdravotná starostlivosť o zamestnancov pôšt.

Lekári prevádzajúci len súkromnú prax podliehajú právomoci Lekárskej komory, ktorej pôsobnosť vykonáva v smysle nariadenia SNR č. 21/1945 Sb. n. SNR Povereníctvo zdravotníctva.

Zpráva podávaná plénu SNR v tomto expozé dotýka sa teda len úseku podliehajúceho Povereníctvu zdravotníctva.

Stav lekárov a zdravotného personálu na Slovensku.

Slovensko so svojimi 3 1/2 miliónmi obyvateľov má 2088 lekárov. To znamená, že priemerne na jedného lekára pripadne asi 1645 obyvateľov. Z celkového počtu lekárov na Slovensku je:

818	praktikov, to jest na 1 lekára pripadá		4. 200 obyvateľov,
136	zubných	,,	25. 200
73	detských	,,	47. 000
85	internistov	,,	40. 000
21	neurológov	,,	163. 500
26	phthiseologov	,,	132. 000
65	chirurgov	,,	49. 000
6	urológov	,,	572. 000
5	ortopédov	,,	686. 800
51	pôrodníkov	,,	67. 000
31	očných	,,	110. 000
32	krčných	,,	107. 000
38	kožných	,,	90 000
16	laboratórnych	,,	214. 000
14	röntgenologov	,,	245 000
9	balneológov	,,	381. 000
43	lekárov bez ther. praxe	,,
135	asistentov	,,	25. 000
463	sekundárov	,,	7. 400

Z celkového počtu 2. 088 je odborných lekárov 609, to jest 29%. Celá jedna tretina odborných a jedna štvrtina lekárov na Slovensku vôbec pôsobí v Bratislave. Tento veľký nepomer umenšuje v značnej miere skutočnosť, že Bratislava je sídlom lekárskej fakulty, klinických nemocníc, cetrálnych úradov a rozličných liečebných a výskumných inštitúcií, ktoré majú pôsobnosť celoslovenskú. Nerovnomernosť v rozmiestení lekárov na Slovensku je ľahko pochopiteľná, ak berieme do úvahy aj staré nazeranie na poslanie lekára a tiež aj starú výchovu lekárskeho dorastu vôbec I keď ani v Bratislave nemáme ešte ideálne počty zdravotníckeho personálu, jednako je počet lekárov na naše pomery priemerne v Bratislave predimenzovaný. Vzhľadom na úlohy, ktoré štátna zdravotná správa má na starosti, zamestnáva vo svojich službách

15 lekárov v ústredí, 6 lekárov u KNV ako prednostov

zdravotných referátov, 89 lekárov okresných, 2 riaditeľov Klinickej nemocnice

v Bratislave a v Košiciach, 17 lekárov ŠZSÚ a pobočiek, 372 obvodných lekárov, 233 primárov, 15 ordinárov, 135 asistentov a 463 sekundárov.

Tento počet nie je dostačujúci, lebo PZ chýba ku dnešnému dňu

10 lekárov v ústredí, 18 lekárov u KNV,

11 lekárov u ONV, 15 lekárov ŽZSÚ,

200 lekárov pre zdravotné obvody a 211 sekundárnych lekárov, t. j. spolu 565 lekárov k prevádzaniu úloh a funkcii, ktoré si už teraz vyžaduje riadny chod verejnozdravotnej služby.

Na 16. 433 postelí v 54 štátnych nemocniciach a liečebných ústavoch je potrebné na zaistenie plynulého výkonu služby 674 sekundárnych lekárov. Títo by sa nemali poverovať nijakými inými funkciami ak nemá trpieť zdravotná služba v samotných nemocniciach. Dnešný stav potreby je však taký, že aj týchto lekárov musíme zaťažiť ešte aj inými úlohami.

Vedľa nedostatku sekundárnych lekárov v našich nemocniciach máme veľké nedostatky lekárov aj v iných úsekoch. 51 okresov na Slovensku nemá ani jedného zubného lekára. 59 okresov nemá vôbec detského lekára. 69 okresov nemá ani jedného pôrodníka a 358 lekárskych obvodov nie je obsadených pre nedostatok lekárov. V týchto neobsadených obvodoch zaisťuje štátna zdravotná správa výkon lekárskej služby substitúciou z najbližších obsadených obvodov a krátkodobými i dlhodobými brigádami sekundárnych lekárov z nemocníc.

Keby sme slovenské pomery srovnali so smernými číslami iných štátov s dobre organizovanou zdravotnou službou a nemocničnou sieťou, Slovensko by v počtoch lekárov potrebovalo ku dnešnému dňu

2. 250 praktikov (na 1. 500 obyvateľov 1 praktik),

343 zubných (na 10. 000 obyvateľov 1 zubný),

228 krčných (na 15. 000 obyvateľov 1 krčný),

114 internistov (na 30. 000 obyvateľov 1 internista), 114 detských (na 30. 000 obyvateľov 1 detský), 172 pôrodníkov (na 20. 000 obyva-

teľov 1 gynekológ), 57 röntgenologov (na 60. 000 o-

byvateľov 1 röntgenolog), 50 urológov (na 65. 000 obyvateľov 1 urológ),

34 ortopédov (na 100. 000 obyvateľov 1 ortopéd), 34 dermatologov na 100. 000

obyvateľov 1 röntgenolog), 34 psychiatrov (na 100. 000 obyvateľov 1 psychiater).

Podľa toho by Slovensku chýbalo: 1. 432 praktikov, 207 zubných lekárov, 196 krčných lekárov, 29 internistov, 41 detských, 121 pôrodníkov,

43 röntgenologov,

44 urológov, 29 ortopédov, 13 psychiatrov.

Spolu 2. 155 lekárov.

Pri očakávanom pravidelnom prírastku lekárskeho dorastu z bratislavskej a košickej lekárskej fakulty 150 nových lekárov ročne, pri 2% prirodzenom ročnom úbytku lekárov a s ohľadom na pribývanie počtu obyvateľstva na Slovensku bude potrebných 20 rokov na dosiahnutie želateľného stavu počtu lekárov na Slovensku. Najakútnejším našim problémom je doplnenie krikľavo nedostačujúceho počtu praktických lekárov. Praktický lekár zostáva a zostane i naďalej pilierom zdravotných služieb obyvateľstva. Od ich počtu a úrovne bude závislá v mnohom ohľade aj úroveň zdravotnej starostlivosti vôbec.

Vzhľadom na nárazovú potrebu praktických lekárov v súvislosti s rozšírením

národného poistenia bude treba na prechodný čas usmerniť aj špecializáciu lekárov, aby bolo možné kryť najnaliehavejšiu potrebu praktických lekárov, najmä na vidieku. Naša personálna politika preto v budúcnosti bude výlučne nedeliteľnou častou jednotného zdravotníckeho plánu. Vedúcou zásadou pri budovaní nového nemocničného priestoru, ambulancií národných poisťovní, ústavov národného zdravia, ako aj pri obsadzovaní zdravotných obvodov, bude: sprístupniť lekársku službu čo najširším vrstvám obyvateľstva v meste i na vidieku. Tato rozmiesťovanie zdravotníckych kádrov nebude sa diať mechanicky podľa krajov a hustoty obyvateľstva, ale na podklade vývoja výrobných síl na Slovensku v rámci Päťročného plánu. Nová distribúcia zdravotných kádrov musí zaistiť prehĺbenie a ľahšiu dosažiteľnosť zdravotnej starostlivosti predovšetkým o tie složky pracujúcich (v baníctve, ťažkom priemysle, atď. ), na ktorých spočíva najväčšie bremeno a najväčšia zodpovednosť pri plnení plánu.

Zvýšená pozornosť musí sa venovať tiež aj slovenskej dedine, najmä drobným a stredným roľníkom sdruženým v jednotných roľníckych družstvách a tak prispievať na postupné odstraňovanie rozdielov medzi mestom a dedinou, napomáhať ich úsiliu o nové výrobné formy a o nový život na dedine.

Zodpovedne k novým úlohám verejného zdravotníctva pri budovaní socializmu v našej vlasti zameráva sa aj výchova a prevychová lekárskych kádrov.

Aby lekári mohli úspešne plniť svoje poslanie v praktickom živote, je potrebné, aby sa ich výchove venovala náležitá pozornosť nielen v škole, ale aj po skončení lekárskeho štúdia. Sekundárnemu lekárovi, ktorý si zvolil za životnú dráhu službu praktického lekára, musí sa umožniť prejsť všetkými pre prax potrebnými oddeleniami. Doterajší stav, že si primár často vyberal jedného - dvoch lekárov, ktorých si zapracúval na úkor výcviku druhých, musí prestať. Primár ako odborný vedúci oddelenia bude zodpovedný nielen za svoju činnosť kuratívnu, ale aj za výchovu svereného mu dorastu. Zriadením oblastných nemocníc, ich vybavením kompletnými oddeleniami a výstavbou siete nemocníc II. typu vytvoria sa predpoklady pre úspešnejšiu prípravu budúcich praktikov i špecialistov i so stránky organizačnej a technickej, ako tomu bolo doteraz.