podľa príkazu. Hoden je robotník svojej mzdy. Ich povinnosťou bolo, keď zistili, že sa tu vytvára nová socialistická spoločnosť, aby zabezpečili materiálne potreby pre duchovenstvo podľa jej nových kritérií, podľa jej nových hospodárskych zásad, v protive s feudálnymi a kapitalistickými.

V ich rukách bolo uzavrieť s naším ľudovodemokratickým štátom slušnú dohodu. Pravda, to znamenalo zahodiť hospodárske predsudky starého sveta a prijať nové formy, bez toho, že by sa čo i len iota bola zmenila na pravdách viery a príkazoch desatora. (Potlesk. )

A oni miesto hľadania nových ciest a vynaloženia všetkého úsilia v záujme tohto, mali pre náš štát a jeho dobré snahy len odmietavý postoj a ducha negácie voči všetkému, čo tento nový hospodársky poriadok prináša so sebou. Snahy našej vlády v tomto smere boly ich negatívnym postojom dôsledne marené. Nuž nech nezazlievajú teraz, keď štát, hoci mohol voliť aj inú cestu, cestu úplnej rozluky, cestu nestarania sa o tých, ktorí sú slepí a hluchí k volaniu nových čias, keď štát volil cestu inú, cestu šľachetnú, cestu spravodlivú, kresťanskú, cestu, ktorá popri opovrhovaní nepracujúcimi parazitmi ľudskej spoločnosti náboženské cítenie nášho ľudu považuje za vážnu sociálnu silu a všetkých, ktorí slúžia tejto potrebe, považuje za rovnocenných pracovníkov a aj ich odmeňuje podľa toho. (Potlesk. )

V českej a slovenskej histórii máme krásne vzory cenných kňazských postáv. Zapadlých vlastencov, kňazov oceňuje a vždy ocení aj socialistická spoločnosť.

Ale nielen v histórii, aj v prítomnosti mame stovky pracujúcich kňazov, ktorí sú naozaj otcami, radcami, tešiteľmi a učiteľmi svojho ľudu. Dobrý príklad mravného života, mravne náboženská výchova, zladená s výchovným úsilím štátu, je aj dnes cennosťou a kladným prínosom do života štátu a jeho občanov.

Týmto stovkám drobných pracovníkov nech je nielen sláva a česť v národe. Štát aj skutkami, prispením k ich výžive zhodnotil ich prácu a práve v záujme hodnotenia tejto užitočnej a prospešnej práce poslanci našej snemovne 14. októbra tohto roku predlohu zákona jednohlasne odhlasovali s radostným vedomím, že zasa kňažstvo nesklame dôveru štátu, ale vo vedomí, že pracujúci ľud sa s ním delí o svoju skyvu

chleba, bude slúžiť tomuto ľudu a bude sa starať o jeho lepší zajtrajšok tu na zemi a šťastnú večnosť za hrobom.

Nepriatelia nášho ľudu síce vidia v tomto zákone údajné nebezpečenstvo, že cirkev sa strane slúžkou štátu. Náš štát je 12, 000. 000 pracujúcich a slúžiť týmto je také poslanie, nad ktoré krajšie si nemôže žiadať kňaz Kristov. (Potlesk. )

Honosný titul: Servus servorum dei sluha sluhov božích - nikdy v dejinách nemal takú krásnu náplň, ako v dnešnom poňatí slova štát. Kňaz v tomto chápaní bude iste vyššie cenený ako v tom stave, keď hoci bol pozvaný, vlastne veľkodušne pripustený k stolu zemského pána, bol rátaný predsa len medzi jeho služobníctvo no a dostal aj svoju služobníčku odmenu.

Keď naša snemovňa odhlasovala tento zákon, bola vedená k tomu aj zreteľom hospodársko-sociálnym. Línia našej ľudovej demokracie je, že v našom štáte nesmie byť vykorisťovateľov a vykorisťovaných, boháčov a chudákov, veľkostatkárov a deputátnikov. Všetci občania musia pracovať podľa svojich schopností, a zo spoločne nadobudnutých hodnôt bude každý požívať podľa svojich zásluh, kým táto socialistická zásada nebude vystriedaná novou, vyžadujúcou jednak vyššie výrobné predpoklady, jednak väčšiu výšku ľudského charakteru, a ktorá znie: » Každý podľa svojich schopnosti a každému podľa jeho potreby«. Podobne ako v Sovietskom sväze aj u nás všetci poriadni občania, teda aj poriadni duchovní sú rovnocennými štátnymi občanmi so všetkými občianskymi právami a povinnosťami, uloženými v Ústave.

A že kňazi sú medzi sebou čo do kňazskej hodnosti, každý podľa svojich schopnosti, rovnocenní - hovorím to pri zachovaní patričného rešpektu a úcty k hierarchickým stupňom - o tom by bolo zbytočné sa zvlášť rozširovať. Každý rovnako študoval na strednej škole a na teológii. Všetci prijali rovnaké kňazské svätenie. Všetci rovnako ležali pred oltárom pri vysviacke. Všetkých ruky boly jednako pomazané. Všetci majú podľa katolíckej náuky moc svolávať Boha na obetný oltár a v mene Kristovom odpúšťať hriechy, nuž kde je potom napísané, že jeden má byť bedárom a druhý veľkostatkárom na mastnom benefíciu. (Potlesk. ) Jeden sa v minulosti vedel dostať do milosti pána

grófa a veľkodušne dostal prezentu, druhý pre svoje spravodlivé smýšľanie bol ním považovaný za nebezpečného revolucionára a obchádzaný. A aký, služobníkov Kristových nedôstojný boj medzi oltárnymi bratmi sa viedol predtým o uprázdnenú faru, boj, ktorý začal už na pohrebe predchodcu.

Poznali sme farárov, hospodárov so zablatenými čižmami. Mnohí z nich museli sami obrábať role farského benefícia. Boli buď ľutovaní farníkmi, ak pozemky boly chudobné, alebo doprevádzaní závistlivými pohľadmi roľníkov, keď bol farár považovaný za najväčšieho gazdu v dedine. Tí zas, o ktorých bolo postarané inak ako pozemkami, boli považovaní za pánov, ak príjem bol väčší, a ľutovaní ako úbožiaci, ak príjem nestačil. Koľko nechutných výstupov musel farár prezrieť, keď si vymáhal od farníkov svoj sosyp. Koľko starostí musel mať napríklad pán farár, o ktorom zlé jazyky hovoria, že na nový rok kázal v kostole takto: »Ani sa nerodíte ani neumierate, nuž z čoho ja mám žiť?«

A veru kňaz, ktorý mal v sebe trochu Kristovho ducha, musel mať veľmi smiešané pocity, keď starenka mu trasúcou sa rukou vyklopila z ufúľanej šatôčky svoje ostatné dva haliere chudobnej vdovy, aby zaplatila za pohreb svojho muža. Nehovoriac, pravda, o tých nechutných vymáhaniach štóly za pohreb, sobáš, atď., pre ktoré kňazi boli povláčení po novinách a v očiach svojich veriacich si vyslúžili meno lakomca, čo je najhorším epitetom kňaza v očiach nášho ľudu.

Tomuto všetkému urobil koniec tento zákon. (Potlesk. )

Ale veľmi dôležitý je tu aj zreteľ politický. Od nášho pána prezidenta Klementa Gottwalda som dva razy počul toto: My od predstaviteľov cirkví nič nežiadame, len jedno: Keď nám už nechcú pomáhať v našom budovateľskom úsilí, nech nám ho aspoň nebrzdia. Naša dvojročnica, naša päťročnica, všetky tie obrovské úsilia, ktoré vynakladajú politické strany, sjednotené v obnovenom Národnom fronte na čele s Komunistickou stranou Československa, úsilie Revolučného odborového hnutia, úsilie miliónov pracujúcich v národných podnikoch, štátnych úradoch a na roliach našej slovenskej domoviny, majú jediný cieľ: Dobrobyt všetkých pracujúcich nášho štátu.

Štát, vláda bedlí nad tým, aby každý žil a pracoval tak, aby sa toto úsilie nemarilo. Aby sa odstránily chyby a ľudia, ktorí toto úsilie maria. Dozerá na každého, či je na svojom mieste a či na tomto mieste nie je prekážkou rozvoja, ale hodným členom tejto spoločnosti. Okrem toho bedlí nad bezpečnosťou štátu a zneškodňuje tých, ktorí ohrozujú jeho celistvosť, nedeliteľnosť, bezpečnosť, blaho, životy a majetok občanov. Je samozrejmé, že vláda má záujem na tom, aby aj o duchovných mohla byť presvedčená, že svoje postavenie nezneužívajú, že nebudú šíriť ľahostajnosť k spoločným záujmom, že zo svojich veriacich budú vychovávať verných synov vlasti a že nebudú medzi naším ľuďom šíriť ducha, ktorý prichádza k nám z nepriateľského zahraničia, marí úsilie nášho ľudu, šíri defetizmus a takto ženie vodu na mlyn tým, ktorí by nás najradšej videli topiť sa a spínať ruky k ním o pomoc.

Štát nemôže trpieť, aby po našej krajine voľne prechádzali a ešte brali aj peniaze z rúk štátu agenti zahraničných mocností (potlesk), a to ani vtedy nie, keby boli oblečení do kňazského rúcha. (Potlesk. ) Je preto samozrejmé, že len tí duchovní budú užívať dobrodenie tohto zákona, ktorí účinkujú na svojich miestach so súhlasom štátnej správy. Tým sa nijako nestanú zamestnancami štátu, ale zostanú zamestnancami svojich cirkví. Nič im neprekáža v tom, aby boli podrobení ich duchovnej disciplíne, aby zachovávali pri vysviacke sľúbenú reverenciu a obedienciu - úctu a poslušnosť voči cirkevnej autorite. Predpokladá sa, pravda, že zase táto cirkevná autorita bude rešpetkovať ich štátnoobčianske práva, najmä aktívne (potlesk) a pasívne volebné právo, a neprekročí medze svojej pôsobnosti. Neprejde svojvoľne a bez všetkých dogmatických podkladov s poľa nábožensko-mravného na pole politické

Ak si štát chce zaistiť nad účinkovaním duchovných istý politický dozor, je to vmešovanie sa do vnútorného života cirkví? Nijako nie. Je to uzurpovanie cirkevnej jurisdikcie, alebo porušovanie ústavy a vnútornej hierarchickej štruktúry tejktorej cirkvi? Na nijaký spôsob nie.

Je to oveľa menej ako ten dozor, ktorý predtým prevádzal cisár-pán, menej ako prax. ktorú prevádzali grófski patróni. Je

to len žiadať aj od kňazov nič viac a nič menej, ako sa žiada od každého občana štátu: štátna a národná spoľahlivosť a sľub vernosti a oddanosti našej vlasti, ľudovodemokratickej Československej republike a jej 12, 000. 000 pracujúcich o svoj blahobyt usilujúcich občanov. (Potlesk. ) (Predsedníctva sa ujal podpredseda Dr. RohaľIľkiv).

Toto dobre chápeme my kňazi, ktorí vieme, čo pre nás znamenala strata našej štátnej a národnej samostatnosti. Nám, ktorí vidíme prácu našich baníkov, robotníkov v továrňach a našich roľníkov na zabezpečenie výživy obyvateľstva, nám, ktorí vidíme, ako záškodníci, agenti nepriateľského zahraničia a naša smutne preslávená emigrácia chcú búrať základy nášho štátu vykúpeného drahou krvou tisícov našich bojovníkov, partizánov a miliónov vojakov slávnej sovietskej armády, nám je tento dozor taká samozrejmosť, že sa tomuto predbežnému schváleniu, súhlasu a dozoru štátnej správy s radosťou a ochotne podrobíme. (Potlesk. ) A tí, ktorí sa tomuto dozoru chcú vyhnúť, boja sa ho a sú proti nemu, iste majú k tomu svoje príčiny. Pre tieto príčiny nielenže nezaslúžia podporu Štátu, ale zaslúžia, aby im nikto nedal ani skyvu chleba m aby ich národ vyvrhol zo seba ako vyvrhuje ostatných nepriateľov svojho života, svojej osobnej a majetkovej bezpečnosti a svojej národnej a štátnej slobody. (Potlesk).

Pre všetky tieto spomínané tri dôvody ďakujeme dnes našej snemovni za tieto dva zákony. Ďakujeme jej v mene stovák kňazov-vlastencov. Mnohí z nich boli najrôznejšími spôsobmi zvádzaní k tomu, aby návrhy týchto dvoch zákonov odmietli a proti ním protestovali. V ich mene prosím, že keby takýto protest, takéto odmietnutie boly aj prišly na patričné úradné miesta, nech toto nie je dôvodom na ich vytvorenie z dobrodenia tohto zákona, lebo robili tak pod nátlakom. Na tomto mieste tlmočím vďaku duchovných pastierov národu, ktorý sa takto postaral o ich hmotné zabezpečenie vtedy, keď sa oni starajú o jeho časné blaho a večnú spásu.

A duchovní nech v tomto zákone vidia vďaku štátu všetkým dobrým pastierom. Nech je pre nich povzbudením k ďalšej práci za časné a večné blaho všetkých, ktorí boli sverení ich opatere. (Poslanci vstávajú. Dlhotrvajúci potlesk. )

Podpredseda Dr. Rohaľ -Iľkiv:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Dr. Jozefovi Kyselému.

Poslanec Dr. Kyselý:

Slávna Slovenská národná rada!

Panie poslankyne a páni poslanci!

Pred troma mesiacmi na tomto mieste zaoberal som sa vo svojej reči pomerom cirkvi a štátu. Rozobral som situáciu, ako sa ona vtedy javila. Jednoznačne som odsúdil poburovanie nášho ľudu so strany vysokého kléra pod rúškom ochrany náboženstva a vyslovil som nádej, že napriek ťažkostiam, ktoré sa kladú so strany, vysokého kléra, vláda našej ľudovej republiky nájde spôsob vyriešiť pomer cirkvi a štátu k spokojnosti našich veriacich a k spokojnosti mnohých kňazov, ktorí ostali verní svojmu ľudu. Mal som túto nádej preto, lebo z celého vývoja vecí bolo zjavné, že našej vláde záleží na dobrom pomere, na dobrom spolunažívaní štátu i cirkví.

Dovoľte mi, panie poslankyne a páni poslanci, aby som zrekapituloval vývoj pomeru medzi cirkvou a štátom od oslobodenia až dodnes, to jest do definitívnej úpravy tohto pomeru, aký máme a o ktorom tak výstižne prehovoril pán predseda Sboru povereníkov Dr. Husák. Sú to veci už známe, ale nezaškodí, keď si ich zopakujeme. Predovšetkým vám pripomeniem onú goebelsovskú propagandu, šírenú za slovenského štátu, že víťazstvo Sovietskeho sväzu bude u nás mať za následok nielen proticirkevný, ale i protináboženský kurz až do úplného potlačenia náboženského života, zákaz bohoslužieb a náboženských úkonov, premenenie bohoslužobných stánkov na magazíny, divadlá a kiná, že nastane hromadná poprava duchovných pastierov, prípadne ich deportácia alebo uväznenie. Čím väčšia lož, tým sa jej skôr uverí, najmä keď ju často opakujú. Zato boli aj takí, čo tomu všetkému skutočne aj uverili. A jednako opak bol pravdou. I pri bojových operáciách našich osloboditeľov až úzkostlivo sa dbalo, aby kostoly neboly poškodené. Náboženský život sa rozvinul mohutnejšie ako hocikedy predtým. Náš veriaci ľud s vďaky, že prežil hrôzy druhej vojny, ešte úprimnejšie a vrúcnejšie uprel svoje zraky k Bohu a následok bol: preplnené kostoly a veľká účasť veriacich

na cirkevných úkonoch. Tento zjav mal byť využitý nato, aby reakcia mohla zvrátiť náš ľudovodemokratický režim a nastolit vládu kapitalizmu. Dnes je nám zjavné, prečo bola oná luhavá propaganda o protináboženskom kurze v Sovietskom sväze. Bola preto, aby znepriatelila náš národ s národmi Sovietskeho sväzu. Miesto lásky, miesto vďaky a uznania za oslobodenie a za útrapy vo vojne mala byť v našich srdciach pestovaná nenávisť a zloba. Nemali sme sa stať chránencami a priateľmi Sväzu sovietskych socialistických republík, ale nepriateľmi. Náš ľud sa sám presvedčil ihneď po oslobodení, že sa u nás nepestuje a netrpí proticirkevný a protináboženský kurz, ba naopak, sloboda vyznania, sloboda svedomia, sloboda náboženského úkonu je nielen ústavne zaručená, ale i v praxi dôsledne prevádzaná, ba teraz už i štátom dotovaná.

A tak, panie poslankyne a páni poslanci, ako sa nepodarilo nepriateľom nášho režimu znepriateliť národy našej republiky s národmi Sovietskeho sväzu, tak sa im nepodarilo zneužiť náboženský cit nášho ľudu na odstránenie nášho ľudovodemokratického zriadenia a nastolenie kapitalizmu. Nepodarilo sa postaviť ľud proti svojej vláde, lebo naša vláda je ľudová a ľud ju podporuje a za ňou stojí. (Potlesk. )

Chcem ešte poukázať na jednu skutočnosť. Iste ste si povšimli, že na riešenie pomeru štátu a cirkvi došlo až po známych februárových udalostiach roku 1948. Prečo už prv sa vláda o to nesnažila? Veď v nej boli aj duchovní, ako Šrámek a Hála? Prečo sa o to nepokúsila aj Demokratická strana, ktorá o sebe tvrdila, že je ochrankyňou náboženstva a cirkví? No, Demokratickej strane nešlo o cirkve, nešlo o náboženstvo, ale išlo jej o politickú moc, ktorú chcela použiť na to, aby sme sišli z cesty k socializmu, aby sme znárodnili čím menej a tak zachovali fabriky pre fabrikantov, banky pre bankárov. Išlo jej o zmarenie pozemkovej reformy a zachovanie veľkostatkov pre veľkostatkárov. To bol pravý smysel paktu Demokratickej strany s katolíkmi z apríla 1946 a nie ochrana náboženského života. Ten sa rozvíja a je chránený teraz, keď už Demokratickej strany niet

Vzdor všetkým snahám zneužiť náboženský cit nášho ľudu na zvrátenie nášho ľudovodemokratického zriadenia, vzdor

nepriateľskému postoju mnohých ordinárov voči nášmu zriadeniu vláda obrodeného Národného frontu dáva podnet na rokovanie s predstaviteľmi rímskokatolíckej cirkvi. Časť prejavuje ochotu skončiť rokovania priaznivo. Je tu ružová nádej na dohodu. Vláda je ochotná robiť ústupky i na poli cirkevného školstva. No jednako k dohode nedochádza. Zasahuje Vatikán prostredníctvom svojho diplomatického zástupcu msgr. Verolina, ktorý po nepodarenom pokuse o zvrátenie ľudovej demokracie v Maďarsku prostredníctvom Mindszentyho prichádza potom k nám, aby sa pokúsil o to, čo sa mu nepodarilo v Maďarsku. Avšak ľud túži po dohode. Túži, aby cirkev a štát spolupracovaly. Vzniká masové hnutie, ozývajú sa hlasy nielen veriacich z tovární, dedín a ale i nižších duchovných po dohode. Zástupcovia veriacich z celej republiky i kňazi schádzajú sa v Prahe a 10. júna tohto roku známym ohlasom obracajú sa na vládu i na biskupov s prosbou o dohodu. Toto masové hnutie, to je Katolícka akcia. Hnutie za dohodu štátu a cirkvi. Hnutie katolíkov verných republike a jej vláde ako občanov, ktorí majú záujem na úspešnom plnení Päťročného plánu. Hnutie katolíkov, ktorí v mieri chcú budovať svoju vlasť a zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre svojich potomkov. Hlas tohto hnutia nie je vyslyšaný u biskupov, ktorí ho zavrhujú ako odpadlícky a kacírsky. Ale zato ten hlas počuje naša vláda. Ide mu v ústrety a rieši pomer štátu k cirkvám veľkorysé a natrvalo. Rieši tento pomer nielen k spokojnosti veriacich ale i k spokojnosti nášho duchovenstva.

A tak dnes možno s radosťou konštatovať, že to, po čom náš ľud túžil, stalo sa skutkom. Náš ľud si prial spoluprácu štátu s cirkvami, náš ľud túžil po tom, aby svoje náboženstvo mohol pestovať. Dnes náš veriaci má nielen zaručenú slobodu náboženského vyznania a náboženských úkonov, ale i hmotne zaistenie duchovných a vecné náklady na potreby cirkví. Toto riešenie má nielen ďalekosiahly politický dosah, ale má aj ten význam, že zrovnoprávňuje všetky náboženstvá a tým odstraňuje náboženskú nesnášanlivosť. Ďalej má ďalekosiahly význam sociálny, lebo odstraňuje biedu kaplánov a mnohých farárov. Má význam aj hospodársky, lebo pozbavuje cirkve starostí o hmotné zaistenie. Tým cirkve sa budú môcť účinnejšie venovať svojmu pravému poslaniu - sta-

rať sa o duše svojich veriacich, vychovávať z nich ľudí mravných, poctivých a pracovitých. Naši duchovní pozbavení starostí

o každodenný chlieb budú mať väčšiu možnosť venovať sa dušpastierskej činnosti. Sme svedkami, že miesto toho, aby u nás náboženský život bol ubíjaný, je práve vyriešeným pomerom štátu k cirkvám napomáhaný. Preto náš ľud víta oba zákony. Ale víta ich nielen ľud, ale aj ti duchovní, ktorí sa neodcudzili svojim veriacim. Hovorí sa, že dejiny sa opakujú Áno, opakujú sa. I za veľkej francúzskej revolúcie vysoká hierarchia bola na strane feudálov proti meštiackej revolúcii, ale drobní kňazi boli na strane jakobínov.

I dnes drobní kňazi idú s ľudom, za ľudovú demokraciu a hierarchia bráni prekonaný kapitalizmus. Mnohí drobní kňazi sa v tomto smere zjavne prejavili a mnohí to nemohli urobiť len preto, že boli svojimi predstavenými zastrašení hrozbami exkomunikácie a suspenzie.

Naša vláda venovala obidvom zákonom veľkú pozornosť. Nielen ich vypracovala a schválila, ale predovšetkým ich poslala jednotlivým cirkvám ba aj duchovným na vyjadrenie. Došlé pripomienky boly preštudované a vecné boly vzaté do ohľadu. To pripomínam preto, aby vám bolo zjavné, akým skutočne demokratickým spôsobom sa u nás vydávajú zákony.

Mnohé pokusy u nás i v iných ľudovodemokratických republikách zvrátiť ľudovodemokratický režim sa nepodarily. Nepodarily sa nie preto, že ich osnovatelia neboli schopní. Ale nepodarily sa preto, že si ich ľud neprial. Viete ako náš ľud reagoval na takéto pokusy? Vzorným plnením Dvojročného plánu, spontánnym nástupom do prvého roku päťročnice, socialistickou súťažou a zvýšením výroby, ústretovými plánmi a nadplánmi, zlepšovacími návrhmi, tohoročnou vydarenou národnou žatvou, zlepšeným plnením kontingentov, úderníckym hnutím.

Náš ľud nedal sa pomýliť. Náš ľud si zvolil cestu nie rozvratu ale konsolidácie, ktorá sa so dňa na deň upevňuje. Vidí i výsledky svojej práce. Dobré mzdy a platy. Zvýšenie životnej úrovne, zvýšenie produktivity, viac tovaru, voľný chlieb, Uvoľnenie iného tovaru, sníženie cien atď., atď. Zla takéhoto stavu veci je ťažko niekoho primäť k rozvratnej činnosti. Márne sú preto zprávy zahraničných vysielačov. Náš ľud pôjde za tým, kto to s ním myslí

dobre. Pôjde za svojím prezidentom a za svojou vládou, ktorí ho povedú cestou mieru k socializmu po boku ochrancu a priateľa Sväzu sovietskych socialistických republík a po boku ostatných ľudových demokracií. (Potlesk. ) S tejto cesty ho nesvedú ani dolár ani nijaké autority, i keby sa zahaľovaly v purpur. Každý pokus v tomto smere bude mať za následok, že ešte väčšmi sa primkneme k Sväzu sovietskych socialistických republík. Každý pokus vraziť klin medzi náš ľud a vládu bude mať za následok ešte účinnejšiu podporu vlády a každý pokus rozoštvať náš národ bude mať za následok zvýšenie výkonu. Toto jasne vysvitá z práve prebiehajúcej akcie náboru členov do Sväzu priateľov SSSR, ktorá je tak úspešná. Naši robotníci prevzali k II. všeodborovému sjazdu dokončiť prvý rok päťročnice o mesiac skôr. Toto je odpoveď veriacich na pokusy, postaviť ich proti vláde. (Potlesk. )

Vieme dobre, že u nás náboženský život plynie dobre. Dnes má umožnený ďalší rozkvet. Lebo naša vláda rešpektuje náboženský cit svojho ľudu a preto i podporuje cirkve a ich snahy na poli duchovnom. Veriaci vedia, že tento pomer je rozriešený dobre a natrvalo a preto ho schvaľujú a ho vítajú.

Slovenský katolicizmus po oslobodení republiky v roku 1945 dostáva príležitosť osvedčiť sa. Arcipastieri sa stavajú proti ľudovej demokracii. No veriaci a drobní duchovní, poučení z minulosti o zneužití katolicizmu na politické ciele, osvedčujú sa tak, že sa stavajú do prvých radov nášho budovateľského úsilia. Stavajú sa do prvých radov tých, ktorí budujú lepší život a blahobyt - ľudu podľa zásad socializmu a opravdového kresťanstva. A práve táto skutočnosť, že široké vrstvy slovenského veriaceho ľudu jednoznačne stoja za politikou vlády, že z týchto veriacich ľudi máme už dnes pekný počet úderníkov, zlepšovateľov, uvedomelých roľníkov, bola príčinou, že štát neodpovedal na útoky vysokých cirkevných hodnostárov útokmi na cirkev a veriacich, ale zachoval sa tak veľkorysé, ako to vyplýva z nedávno prijatých cirkevných zákonov. (Potlesk. ) Dovoľte mi, aby som z tohto miesta v mene tej obrovskej väčšiny slovenských katolíkov, ktorá sa aktívne zúčastňuje na budovaní nového poriadku, vyslovil vďaku za takúto šľachetnú politiku

Som rád, že po jednomyseľnom schválení parlamentom dostáva sa otázka nových cirkevných zákonov aj do Slovenskej národnej rady a že k súhlasu poslancov zo Strany slovenskej obrody v Národnom shromaždení môžem na tomto fóre tlmočiť bezvýhradný súhlas našej strany s cirkevnou politikou obrodeného Národného frontu a stotožnenie sa s expozé pána predsedu Sboru povereníkov Dr. Husáka. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Jánovi Šotkovskému.

Poslanec Šotkovský:

Slávna Slovenská národná rada!

V piatok minulého týždňa odhlasovalo Národné shromaždenie dva zákony, ktoré riešia u nás v základoch a dôsledne takzvanú cirkevnú otázku. Je to zákon o zriadení Štátneho úradu pre cirkevné veci na čele s ministrom - na Slovensku s povereníkom - a zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností.

Okolnosti, za akých boly tieto zákony odhlasované, ako aj udalosti, ktoré ich predchádzaly, dokázaly nevšedný záujem a potvrdily, že sa oba zákony stretly s porozumením jednak duchovenstva samého, príslušníkov všetkých cirkví a náboženských spoločností, ale i celej verejnosti. Končí sa teda obdobie neistoty, ktoré vnášalo do radov obyvateľstva nepokoj a vláda dokázala týmto činom, že vie pohotové a s porozumením pre všetky otázky cirkví vyriešiť i významné otázky. Toto je ďalším dôkazom jej budovateľskej a konsolidačnej politiky a toto vyvráti všetky argumenty aj zahraničnej propagande, ktorá pod rozličnými titulmi usilovala sa rozleptať život v našom štáte.

Nie je totiž nijakou tajnosťou, že práve v tom čase, keď juhoslovanskí agenti západných imperialistov pripravovali v Maďarsku ozbrojený puč proti silám demokracie, maly sa aj u nás vyvolať vlny nepokoja a vzbury. Prirodzene, na pokyn západných imperialistov a na ich osoh. A takto sa začalo hovoriť o protináboženskom útlaku, o prenasledovaní cirkvi, o založení novej štátnej cirkvi atď. Na tieto nepremyslené štvanice sa dal nachytať aj náš vysoký klérus, ktorý sa v službách zá-

padných imperialistov dostal súčasne do rozporu s ľudom, s tým ľudom, ktorý prvý raz v dejinách prevzal správu štátu do svojich rúk, aby mohol tak najistejšie brániť a zastávať práva robotníckej triedy a práva pracujúceho človeka vôbec.

Politika nášho štátu má však omnoho účinnejšieho advokáta, ako sú argumenty kapitalizmu: je to ustavične sa zvyšujúca úroveň ľudu, pracovné tempo, budovanie, a len zlomyseľný mohol by pokladať tieto udalosti za bezvýznamné alebo za nejestvujúce. Preto každé brzdenie tohto hnutia treba pokladať za stavanie sa proti ľudu. za marenie budovateľskej práce

Vláda napriek vzpierajúcemu sa postoju Vatikánu a našej vysokej cirkevnej hierarchie dala najlepší dôkaz o tom, že jej záleží na úprimnom vyriešení všetkých cirkevných otázok v smysle sociálneho pokroku, na najväčšiu spokojnosť duchovenstva a veriacich.

Odhlasované zákony sú v plnom súlade s Ústavou republiky na jednej strane a na strane druhej konečne a definitívne odstraňujú neblahé sociálne pomery nášho kňažstva, odkázaného v minulosti na láskavosť svojich patrónov a na milodary veriacich. Bola za takýchto okolností umožnená dušpastierska práca kňaza? Ak teda teraz vláda vyriešila aj túto otázku, že poskytuje kňazom zodpovedné platy a že preberá starostlivosť o kostoly a fary, treba toto dielo kvitovať s vďakou, tobôž, keď ani jeden z doterajších režimov nevedel toto sociálne zlo odstrániť.

A čo žiada štát za túto svoju starostlivosť? Nič okrem vernosti. Je to prirodzený zákon každého občana štátu. Preto našly spomínané dva zákony dobrý ohlas medzi veriacimi a prevažnou časťou duchovenstva a preto ich treba pokladať za cenný konsolidačný prínos do našich vnútropolitických pomerov.

Duchovní, ktorí idú s ľudom, pochopili, že vláda konečne vyriešila jednu z najpálčivejších otázok v smysle kresťanského hesla: »hodný je robotník svojej mzdy« a že zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví konečne odstráni dávnu, škodlivú a náboženskému životu nijako neosožnú revnivosť, žiarlivosť medzi duchovnými, pokiaľ išlo o bohaté a chudobné fary. Teraz bude úlohou kňaza dušpastierska činnosť predovšetkým a výlučne, a táto činnosť je za-

bezpečená, štátom podporovaná a nikým neobmedzovaná.

I veriaci ľud víta toto vnesenie poriadku do otázky, ktorá ho strpčovala a znepokojovala.

Mal som možnosť hovoriť s tými, ktorí chodili po Sovietskom sväze a tí mi potvrdili, že náboženský život v Sovietskom sväze - čoho sa nepriateľská propaganda najčastejšie chytá - je úplne slobodný, že je tam zaručená sloboda náboženského vyznania. Je teda zásadným omylom tvrdiť, že socializmus je v rozpore s náboženstvom. Tento rozpor vytvárajú vo svojej fantázii iba nepriatelia, a to nie z pohnútok náboženských, ako to tvrdia, ale z pohnútok imperialistických. Či azda v štátoch západných kapitalistických imperialistov má cirkev takú podporu ako u nás? Nemá ju a nemala ju ani doteraz, lebo im bola i cirkev len prostriedkom pre šírenie imperializmu.

U nás sa môže každý presvedčiť o pravom opaku. Isteže, ak má každý štát zákony na svoju ochranu, má ho aj naša republika a je preto prirodzené, že musí požadovať od svojich občanov, aby svoje náboženské cítenie nevyužívali a nedávali využívať proti nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu. A dnes máme teda jasno v tejto veci: rešpektovanie za rešpektovanie. Štát rešpektuje cirkev a cirkev musí rešpektovať štát.

Napokon, čo zdôraznil minister Dr. Čepička vo svojom prejave v rozprave k spomínaným zákonom, vláda zdôraznila, že sa nechce a nebude miešať do vnútorných vecí cirkví. Bude iba chrániť svoje záujmy.

Očakávame teda aj od nášho duchovenstva, že takto bude chápať úsilie štátu a že sa zo všetkých síl vynasnaží toto podporovať.

V mene Strany slobody, ktorá bola postavená na zásadách sociálneho pokroku, slúžiaceho kresťanskému rudu, vítam uzákonenie týchto dvoch dôležitých osnov a som presvedčený, že tieto zákony budú predstavovať dôležité piliere jednoty národa, spravodlivého ocenenia duchovnej kňažstva na poli sociálno-kultúrnom a mravnom. Všetci si uvedomujeme, že toto nádherné a túto budovateľskú prácu, ktorej sme svedkami a ktorá nám prináša už dnes a v budúcnosti prinesie

ešte vo väčšej miere ovocie blahobytu, možno udržať len za spolupráce všetkých ľudí dobrej vôle. A túto spoluprácu umožňujú aj nové zákony. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pani poslankyni Helene Bachratej.

Poslankyňa Bachratá:

Slávna Slovenská národná rada, vážení priatelia, súdružky, súdruhovia!

Dovoľte, aby som sa i ja prihovorila za slovenské ženy k zákonom, ktoré práve v tieto dni odhlasovalo naše Národné shromaždenie vo veci cirkví a štátu.

Naše ženy prijaly s veľkým potešením zákony o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné a o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností, ktoré v duchu Ústavy 9. mája postavily na nový, spravodlivý základ správu cirkví a ich života. Štát takto preberá o potreby cirkve a jej duchovných. Veriace ženy plne chápu a oceňujú tento šľachetný čin našej vlády.

Týmito zákonmi budú odstránené veľké sociálne krivdy, ktorými boli postihnutí najmä drobní kňazi. Veľká starostlivosť vlády o veriacich a ich- duchovných prejavuje sa týmito zákonmi, lebo zabezpečuje duchovným bezstarostné venovanie sa mravno-náboženským úlohám, čo je ich hlavným poslaním.

Už nebude potrebné, aby duchovní vymáhali na veriacich príspevky a naturálie, z čoho veľa ráz prišlo k nedorozumeniu medzi duchovnými a veriacimi, čo zanechávalo špatnú odozvu v obci a vo väčšine boli duchovní odsúdení verejnou mienkou.

Spomíname si na prvú republiku, ktorej predstavitelia vyhlásili, že katolíci budú mať toľko práv, koľko si vydobyjú. Ľudovodemokratická republika a jej prvý predstaviteľ prezident Klement Gottwald nevyhlasuje boj cirkvám, ale na znak svojej úcty k veriacemu ľudu zákonom zabezpečuje všetky možnosti náboženského rozvoja.

Prežili sme už aj takzvaný slovenský štát, na čele ktorého stál kňaz a ani tento nevedel ušetriť duchovenstvo od tohto poníženia, žobroty, Vláda ľudu považuje za