prirodzené a samozrejmé, že ak duchovní majú vykonávať svoje náboženské poslanie medzi ľudom, treba ich aj hmotne zabezpečiť.

Už nik nenahovorí slovenským ženám, že náš štát, ktorého správu vecí spravujú robotníci a roľníci pod vedením Komunistickej strany, že tento štát nerešpektuje alebo zľahčuje potreby našich veriacich. Tieto nové zákony sú veľkým výrazom toho, že v našom štáte vôľa ľudu je skutočným zákonom. (Predsedníctvo sa ujal podpredseda Kubač. )

Veriace ženy sú presvedčené, že rozpory, ktoré sa pokúšajú vyvolávať vysoké cirkevné kruhy, nemajú nič spoločného s veriacim ľudom, ktorý chce svojou usilovnou prácou zabezpečiť lepší život svojich rodín a rozkvet svojej vlasti.

Dnes už nik nepochybuje o úprimnom vzťahu štátu k cirkvám. Na rozdiel od minulosti, keď kapitalistické vlády kde-tu podporovaly vrchnostenskú cirkev, ale vždy to malo slúžiť na potláčanie revolučných síl a sociálnych požiadaviek veriacich. Preto drobní duchovní idú s ľudom, lebo sú presvedčení o tom, že ich mravnonáboženské snahy sa dajú plne srovnávať so snahami ľudových más o lepší život a že ich kresťanské smýšľanie sa stotožňuje aj s mohutným hnutím ľudových más v boji za mier.

Aj keď sú za to cirkevnou hierarchiou, Vatikánom prenasledovaní, tým sa len utužuje ich pomer s ľudom.

Veriace ženy sa presvedčily, že nie raz naša vláda vo veci cirkví je dôsledná, a to aj vo všetkých ostatných zákonoch,

Nepravdy, ako by v socialistickom poriadku nebolo rodinného života, vyvracajú to všetky doteraz vydané zákony na ochranu rodiny: rodinný zákon, sociálne vymoženosti matkám v tehotenstve, štátna podpora na zakladanie novomanželstiev. ochrana detí, starostlivosť štátu v prípade choroby, zaistenie sociálneho dôchodku v starobe, starostlivosť o pracujúcich, odstránenie odvekej biedy v slovenských rodinách, zažehnanie nezamestnanosti, istota zajtrajška, toto sú skutočnosti, ktoré sú najlepšou zárukou pre zakladanie šťastného rodinného života v socialistickej spoločnosti.

Toto všetko sme nepoznali vtedy, keď bieda bola denným hosťom v rodinách a

keď sa toľko hovorilo o kresťanských zásadách. Kde tu boly skutky, či nie bieda zapríčinila najväčšie rozvraty v rodinách? Či nie všetky ženy si želajú pokoj v rodinách a mier vo svete?

Tým viac si ženy cenia dobrú vôľu tých duchovných, ktorí idú s ľudom v snahe zabezpečiť pokojnú radostnú prácu a šťastný rozkvet rodiny.

Nie náhodou tisícky drobných duchovných prijalo tieto cirkevné zákony s nadšením, lebo aj oni sa nimi stávajú nezávislými, slobodnými občanmi, ktorí s ľudom môžu spolupracovať na mravno-náboženskom rozvoji a budovaní vlasti.

Nie náhodou dostáva toto všetko sa so sírany vlády, na čele ktorej stojí robotnícka trieda s Komunistickou stranou, lebo je úzko spätá s týmto veriacim ľudom.

Slovenské ženy, ktorých náboženský cit sa uplatňuje v dennom pôsobení, postavily sa už od samého začiatku nášho oslobodenia po boku budovateľskej vlády, lebo v politike nášho ľudovodemokratického zriadenia majú záruku, že ich deti budú v mieri vyrastať na statočných, pracovitých občanov svojej vlasti. Že ich náboženské cítenie nie je v rozpore a nebráni nikomu v kladnom pomere v budovateľskej práci a socializmu.

Dôkazom toho je, že mnohé zpomedzi veriacich žien, v závodoch postavily sa ako údeníčky a za sebou strhly celé stovky žien do socialistického súťaženia. Roľnícke ženy s veľkým nadšením plnia predpísané kontingenty, lebo ich snahy sa stotožňujú aj s mohutným hnutím ľudových más v boji za mier.

Najlepšie sa osvedčily naše ženy, keď reakčné politické kruhy pokúšaly sa vniesť nepokoje medzi veriacich a sviesť ich s cesty budovania a pokroku. Odpoveďou na to bolo: stovky úderníčok žiadalo zvýšenie noriem, roľnícky ešte intenzívnejšie snažil y sa plniť predpísané kontingenty, ženy z domácností odpracovávajú tisícky hodín v dobrovoľných brigádach pre štát.

Nech už nik sa nepokúša veriace ženy zavádzať, lebo máme veľké ponaučenie z minulosti. Nikdy predtým nebolo toľko hovorené so strany vysokých cirkevných hodnostárov, že je ohrozované náboženstvo, hoc napríklad nevyučovalo sa náboženstvo na všetkých školách a dnes už i na obchodných akadémiách sa náboženstvo vyučuje.

V nedávnej minulosti ako sa vyučovalo náboženstvo na školách? Pán farár mal o všetko iné starosti, len nie o hodiny náboženstva v triedach. Staral sa o to, či je zasiate na poli, či dobytok neochorie, inokedy zasa mal starosť predávať svoje výrobky na trhu. Koľkože sa mohol venovať mravno-náboženskej výchove na školách? Zákonom o hospodárskom zabezpečení cirkví umožňuje sa duchovným venovať sa plne ich poslaniu.

Tým úprimnejšie vítajú ženy zákon o zabezpečení cirkví, duchovných a náboženského života, lebo je to aj výrazom ich cítenia. Za toto všetko vyslovujú neochvejnú vernosť prezidentovi Klementovi Gottwaldovi, že tak hlboko si váži ľudské a náboženské cítenie každého človeka. (Potlesk.)

Podpredseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Fedorovi Zorkócymu.

Poslanec Zorkócy:

Slávna Slovenská národná rada!

Náš parlament na prvom svojom jesennom zasadnutí dňa 14. tohto mesiaca v plnej rozvážnosti a zodpovednosti, v pokoji a kľude, za všeobecného súhlasu väčšiny veriacich a drobného kňažstva všetkých cirkví a konfesií v našej republike odhlasoval dva zákony s ďalekosiahlym a nedoceniteľným významom, a to:

zákon o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné a

zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom.

Úlohou Štátneho úradu pre veci cirkevné bude riešiť všetku cirkevnú agendu, vykonávanú dosiaľ rôznymi ústrednými úradmi a starať sa o to, aby cirkevný a náboženský život vyvíjal sa v súhlase a v duchu našej Ústavy a so zásadami nášho ľudovodemokratického zriadenia, to jest najmä na základe náboženskej snášanlivosti a rovnosti všetkých vyznaní. Tento zákon zaistí teda organizačné predpoklady zvlášť preto, aby ústavné zásady o slobode vyznania, rovnosti všetkých cirkví a náboženských spoločnosti mohly byť plnené ešte lepšie, ako doteraz. Všetky veci týkajúce sa cirkví budú odteraz riešené jednotne, objektívne, prehľadne a rýchle, čím sa odstráni starý stav roztrieštenosti.

Náboženské rozbroje boly zjavom príznačným pre liberálne-demokratické režimy, rozhodne však nie sú vecou socializmu a ľudových demokracií. Jasný dôkaz o tom podal nám vo svojom veľkom prejave pán prezident republiky Klement Gottwald, povedenom na tohoročných oslavách Slovenského národného povstania dňa 29. augusta vo Zvolene, v ktorom medziiným povedal:

»Nikto nechce brať alebo potlačovať našim veriacim náboženstvo, nikto nechce zatvárať kostoly a farárov, alebo dokonca zabraňovať niekomu, aby konal alebo sa zúčastňoval náboženských obradov, ako mu to predpisuje cirkev. Kto má trocha pamäť, musí dosvedčiť, že ešte nikdy nebolo v našich krajinách tak širokej náboženskej slobody, ako je tomu teraz, za ľudovodemokratického režimu. «

Toto uistenie pána prezidenta, že sloboda svedomia a vyznania nikdy a ničím nebudú dotknuté, je pevne zakotvené v 15., 16., a 17. paragrafe Ústavy z 9. mája, kde sa hovorí, že každý má právo vyznávať súkromne i verejne akúkoľvek náboženskú vieru alebo byť bez vyznania a ďalej sa hovorí, že každý má voľnosť prevádzať úkony spojené s akýmkoľvek náboženským vyznaním alebo bezvyznaním. Riadne vymedzenie práv a povinností každého občana, to je podstatný znak každého sporiadaného štátu. Každý sporiadaný štát musí trvať na tom, aby každý jeho občan plnil svoje povinnosti, uložené mu či už povolaním alebo zákonom. Uložili sme si veľké budovateľské úlohy a ich splnenie nesmie byť rušené ničím, čo by akokoľvek znepokojovalo mysle ľudu a oslabovalo jeho pracovné úsilie. Kto by chcel akokoľvek zneužívať či už politického stranníctva alebo dokonca vecí náboženských ako nástroja nekľudu a rozvratu, je nepriateľom ľudu, je nepriateľom národa a štátu. Vláda obrodeného Národného frontu je vedená jedinou snahou, aby všetky politické strany pracovaly svorne vedia seba a súťažily v plnení záväzkov daných nám Päťročným hospodárskym plánom. Preto má vláda zvýšený záujem i na tom, aby pomer medzi cirkvami a štátom nebol nikým a ničím kalený. Náboženstvo prestalo byť vecou súkromnou a stalo sa vecou verejnou, stalo sa vecou celého národa.

Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom predstavuje už prakticky dôkaz o tom, že

ľudovodemokratický poriadok sa neuspokojuje s čírym formálnym vyhlásením slobôd a zásad rovností, ale že zaisťuje ich výkon tiež poskytnutím potrebných hmotných prostriedkov. To platí i v starostlivosti o cirkve a náboženské spoločnosti. Schválený zákon stanoví, že štát hradí osobné požitky duchovných všetkých cirkví a náboženských spoločností, ktorí pôsobia so štátnym súhlasom v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve, alebo v ústavoch pre výchovu duchovných. Tiež vecné náklady cirkví a náboženských spoločností, spojené s výkonom bohoslužieb a iných náboženských úkonov, ďalej náklady na udržiavanie zamestnancov, ktorí nie sú duchovní a podobne, bude hradiť štát. Na štát prechádza celý súkromný a verejný patronát nad kostolmi a inými cirkevnými ústavmi. Štát bude vydržiavať učilištia a ústavy pre výchovu duchovných a preberie dozor nad všetkým majetkom cirkvi a náboženských spoločností.

Tento zákon je výrazom úprimného postoja štátu k náboženskému cíteniu a presvedčeniu širokých más pracujúceho ľudu. Putá zastaralej feudálnej závislosti sa odstraňujú. Na jednej strane je zákon zárukou toho, že nebude viac možné zneužívať náboženstvo k protištátnej činnosti, na druhej strane zase je všetkým poctivým duchovným zaistená naprostá sociálna nezávislosť. Zákon je ďalej tiež výrazom skutočnej rovnoprávnosti všetkých cirkví a náboženských spoločností, lebo nijaká z nich nebude s hľadiska štátnej starostlivosti požívať nejakých prednostných výhod. Tým odstraňuje sa aj neblahé dedičstvo predmníchovskej republiky, ktorá poznala zásadu rovnosti cirkvi len na papieri. Štát zaisťuje všetkým cirkvám a náboženským spoločnostiam slobodu plného rozvoja činnosti a umožní im, aby sa mohly plne sústrediť na náboženské a mravné poslanie, od ktorého ich predtým odvádzaly hmotné starosti. Zákon je nesporne významným krokom na ďalšie sblíženie poctivých duchovných s našim ľudovodemokratickým režimom. Hmotná závislosť duchovných na hierarchii a na dedinských boháčoch, ktorí prostredníctvom rôznych cirkevných ustanovizni zabezpečovali si svoj vplyv až po naše časy. Prvá republika na tomto stave nič podstatného nezmenila. Až ľudová demokracia vyslobodzuje nižšie kňažstvo z hmotnej závislosti, dáva im existenčné zabezpečenie podľa počtu od-

slúžených rokov i podľa funkcie, ktorú vykonávajú, poskytuje im plat podľa zásluhy a bez ohľadu na to, či slúžia potrebám veriaceho ľudu na chudobnej alebo bohatej fare.

Štát plne chápe, že kňaz, ktorý síce neprináša celku hmotné hodnoty, je tiež budovateľom, staviteľom hodnôt, a to hodnôt duchovných medzi najširšími vrstvami celého národa. Kňaz na každom mieste i na tej najzapadlejšej dedinke, ktorý v škole učí deti poznávať, plniť a zachovávať desatoro, ktorý s kazateľne a svojím príkladom hlása mravnosť a ukazuje špatnosť hriechu, robí tiež dobrú záslužnú prácu. A ako takémuto prináleží tiež odmena, lebo podľa slov Kristových: Hoden je robotník mzdy svojej, a to mzdy úmernej. Ľudia väčšinou nevedeli, ako málo a neúmerne sú honorovaní najnižší duchovní. Náš štát a jeho vláda boli si toho plne vedomí a preto pristúpili k radikálnej náprave, a to vtedy, keď sa toľko hovorí o náboženskej neslobode u nás. Poctivá a dobrá práca kňazov, ktorú štát bude spravodlivo odmeňovať, prospeje našej spoločnosti tým, že uspokojí potreby veriacej časti občianstva. A tiež úhrada vecných nákladov cirkví sa bude riadiť podľa potrieb veriaceho občianstva a štát venuje potrebné prostriedky na kostoly, ktoré navštevujú veriaci a na fary, v ktorých bývajú duchovní správcovia, verní ľudovej demokracii.

Vernosť štátu a jeho vláde je jednou z podmienok, ktoré si štát samozrejme kladie. Práve tak ako všetci štátni a verejní zamestnanci, musia aj kňazi, ktorí budú zo štátnej pokladnice vyplácaní, splniť určité náležitosti. Musia byť československými štátnymi občanmi, musia byť štátne spoľahliví. Složia tiež predpísaný sľub vernosti a musia byť vo svojom pomere k republike práve tak lojálni, ako je štát v pomere k nim.

Osobitne tu treba vyzdvihnúť okolnosť, že nový zákon, ktorý zaisťuje kňazom kľudnú a ničím nerušenú prácu i pokojnú starobu, ako aj zákon o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné riešia čisto vonkajšie veci cirkví a náboženských spoločností a nijako sa nedotýkajú ich vnútornej štruktúry, ani vecí vieroučných a mravoučných. A práve preto i s tohto miesta treba čo najrozhodnejšie odsúdiť všetky snahy a pokusy, nech už ony pochodia od kohokoľvek, vysvetľovať veci v opačnom smysle, zavádzať drobný veriaci ľud a po-

staviť ho proti ľudovým a vládnym orgánom a tým mariť jeho budovateľské úsilie.

Strana slovenskej obrody, za ktorú ako evanjelik mám tu česť hovoriť, víta opatrenia, ktorými oba zákony s plným porozumením riešia tak dôležitú a naliehavú vec, akou je úprava pomeru cirkví a štátu. 14. október 1949 stal sa historickým medzníkom v dejinách našej mladej ľudovodemokratickej republiky, lebo v tento deň bola cirkevná reakcia u nás na hlavu porazená a s našej cesty k socializmu odstránený bol veľký balvan.

Pevne veríme, že blahodarný vliv oboch zákonov prejaví sa u nás v najbližšej budúcnosti. (Potlesk. )

Podpredseda Kubač:

Kto sa hlási ešte o slovo?

Pretože sa viac rečníkov neprihlásilo

vyhlasujem týmto rozpravu o expozé pána predsedu Sboru povereníkov o novej úprave niektorých cirkevných vecí za skončenú.

Tým je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Slovenskej národnej rady svolá Predsedníctvo písomne.

Zasadnutie zakľučujem.

Číslo: 5618/prez. -2/1949.

Za správnosť tesnopiseckého zápisu:

Prednosta Kancelárie

Slovenskej národnej rady:

Dr. Čičmanec v. r.