kratického zriadenia, ostali zase na svojich vysokých cirkevných miestach. Náš štát usiloval sa nájsť najlepší pomer ku cirkvám, chrániť plne slobodu náboženstva a čím skôr vybudovať šťastný život pre náš ľud. Našli sme v tomto úsilí významnú podporu drobného kňažstva, ktoré zostávalo robotníckemu a roľníckemu ľudu verné. Ale opäť vysoký klérus pod maskou náboženstva, zneužívajúc cirkevnej slobody, začína svoj zápas proti Pudu. Povereníci Horák a Lukačovič sú suspendovaní zo svojich cirkevných funkcií iba preto, že zastávajú politickú funkciu. Keď zastávali politické funkcie kňazi Hlinka, Tiso, Kmeťko, Marsina, Körper, Ferienčík v službách kapitalistov, keď v Tisovom sneme bola jedna štvrtina katolíckych kňazov, keď zo 6 župných predsedov Hlinkovej strany boli dvaja kňazi, zo 60 okresných predsedov tejto strany 16 kňazov, keď za Lettricha bojoval Cvinček, Harčár a ostatní kňazi, neboli ani suspendovaní, ani prenasledovaní, lebo chránili veľkostatky, chránili reakčnú politickú hru pánov biskupov. Ale Horák a Lukačovič, verní svojej cirkvi, ale aj svojmu národu, (potlesk) keď chceli ísť s pracujúcim ľudom, boli postihnutí krutými cirkevnými trestmi.

Keď zahraniční kapitalisti a reakčná emigrácia nemohla už zniesť sľubný rozvoj nášho štátu, upevnenie ľudovodemokratického zriadenia, vzrast sociálneho blahobytu a kultúrnej úrovne nášho ľudu. opäť začali páni biskupi svoj zápas pod titulom ochrany náboženstva a za zneužívania náboženského citu ľudu. Začali vysokú politickú hru po februári práve tak, ako predtým s Tisom, Lettrichom a Ursínym. Svojimi pastierskymi listami, obežníkmi, kuriérmi snažili sa rozrušiť pokojné obyvateľstvo, vyvolať paniku o zatváraní kostolov a kňazov, o prenasledovaní náboženstva. Začiatkom leta tohto roku podarilo sa im pomýliť na niektorých miestach ľahkoverných ľudí, podarilo sa pánom biskupom vyvolať výtržnosti, za ktoré nesú plnú politickú i mravnú zodpovednosť. Ale ako vždy predtým, i tentoraz utrpely ťažkú porážku svojej politiky. Veriaci ľuď videl, že nikto nezatvára kostoly a kňazov, že naopak štát cirkev podporuje a umožňuje plnú slobodu náboženského života. Páni biskupi špekulovali na vojnu, a mier vo svete sa upevňuje. Špekulovali na hospodársky rozvrat u nás, a naše národné bohatstvo a výstavba sú vo veľkom

vzraste. Strašili odlukou cirkvi od štátu, a nič takého sa nedeje. Strašili zakladaním národnej cirkvi, a vyšli naprázdno. Hodili heslo zatvárania kňazov, a náš štát prichádza so zákonom o zlepšení sociálneho postavenia kňazov, o ich finančnom zaistení. Rozširujú povesti o snižovaní platov robotníctva, a každý vidí, že sociálna úroveň pracujúceho ľudu sa u nás sústavne zlepšuje. Všetky tieto tromfy v reakčnej politike vysokého kléru nevyšly, lebo boly lživé, lebo skutočnosť presvedčila a presvedčuje veriacich ľudí o opaku.

Aká je bilancia tejto politickej hry vysokého kléru so zneužívaním náboženstva a ako to je s ich protiľudovou politikou? Pred rokom 1918 viedli národ k zániku, k úplnému odnárodneniu, kompromitovali sa a prehrali. Za prvej republiky a za slovenského štátu vsadili všetko na Tisu a Hitlera a ťažko sa kompromitovali, národ a veriaci ľud ťažko poškodili a opäť boli porazení. Po oslobodení svoje politické špekulácie spojili s kapitalistami a veľkostatkármi, s nemravnou Demokratickou stranou; opäť poškodili národ i cirkev a opäť utrpeli porážku. Aký môže byť a bude výsledok ich dnešných špekulácii v službách kapitalistickej reakcie domácej i zahraničnej? Bude ten istý, aký bol vždy doteraz v našej histórii. Kto sa spojí s kapitalistami a veľkostatkármi, kto dáva cirkev a náboženstvo do služieb protiľudovej politiky, bude spolu s týmito reakčnými silami porazený a odstránený. (Potlesk. )

Chcel by som tu slovo povedať i na adresu niektorých kruhov okolo evanjelickej cirkvi. Niektorí činitelia tejto cirkvi na rozdiel od drobného evanjelického kňažstva spojili svoje osudy s Hodžom, Rázusom, čiastočne i s Tisom a potom s Lettrichom, Ursínym a Kvetkom, títo činitelia v evanjelickej cirkvi, ktorí sviazali svoje osudy s pažravou slovenskou buržoáziou, chceli by dostať dnes na nebezpečné chodníčky celé cirkevné vedenie. Arogantne hovoria o svojich zásluhách, ktoré nemajú a nikdy nemali a pokúšajú sa tiež slobodu náboženstva využiť ako politické privilégium na rozoštvávanie nášho ľudu Sú to nebezpečné chodníčky. Chceme veriť, že evanjelickí veriaci a drobní kňazi Lettrichovým agentom vo svojich radoch zavčasu urobia koniec.

Pozorujeme všetky tieto zjavy pokojne. Pokojne preto, že víťazstvo pracujúceho ľudu je u nás zaistené a sily nášho ľudovo-

demokratického zriadenia nerozvráti falošná politická hra niektorých vyšších cirkevných činiteľov. (Potlesk. ) Budujeme nový spoločenský poriadok bez feudálov a kapitalistov, budujeme vládu pracujúceho ľudu. V tomto našom zriadení majú miesto i cirkve a môžu mať miesto čestné. Veľká časť drobného kňažstva toto chápe a usiluje sa v nových pomeroch nájsť svoje miesto, pomáhať nášmu ľudu a tým pomáhať i svojej cirkví. Tí, ktorí svojím smýšľaním zostali v dobe feudalizmu a kapitalizmu, ktorí svoje cirkevné postavenie chcú zneužívať na politický zápas o obnovenie kapitalistického poriadku, nielen že svoju hru už prehrali, ale škodia ťažko národu a škodia veľmi ťažko i svojej cirkvi. My slobodu náboženstva, slobodu učenia a vyznávania náboženského presvedčenia v plnej miere uchováme a podporíme úsilie každého kňaza, ktorý to s naším ľudom myslí dobre, s ním žije, jemu pomáha a plní čestne svoje cirkevné a národné povinnosti. (Potlesk. ) Máme plnú dôveru vo väčšinu drobného kňažstva, lebo vyšlo z robotníckych a roľníckych rodín, žije medzi ľudom a cíti s ním. V novom spoločenskom poriadku, ktorý budujeme, nikto sa nemusí obávať o slobodný rozvoj svojej cirkvi, svojho náboženstva. Súčasne však je treba povedať, Že nikdy viac nepripustíme protiľudovú a škodlivú cirkvi i národu politickú hru pánov biskupov, ktorá už toľko ráz viedla náš ľud ku katastrofe. (Potlesk. ) Nepripustíme politické zneužívanie náboženstva a kostolov proti nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu, nepripustíme porušovanie našich zákonov a rozvracanie pokoja našich dedín a miest. Na otázku, či si želáme náboženskú slobodu, odpovedáme stokrát a jasne: áno. Na otázku, či dovolíme zneužívať viery ľudu, opakovať politickú hru fašizmom kompromitovaných biskupov, odpovedáme práve tak jasne: nikdy viac. (Potlesk. )

V tomto duchu, slávna Slovenská národná rada, budú sa prevádzať nové zákony, prijaté Národným shromaždením. V duchu náboženskej slobody, v duchu upevnenia ľudovodemokratického poriadku, v duchu pokoja a konsolidácie. Veriaci ľud, každý statočný kňaz, môže spokojne sa dívať do budúcnosti. Pri plnení svojich úloh národných i cirkevných nájde plnú podporu a porozumenie u všetkých orgánov štátnych i ľudových. Apelujeme na drobné kňažstvo, aby sledovalo svetlý vzor našich národných, buditeľov - katolíckych

kňazov Hollého, Palárika, Radlinského, ich cyrilo-metodejskú ideu, slovanskú orientáciu, ich lásku k národu a drobnému pracujúcemu ľudu. (Potlesk). Aby sledovali vzor evanjelických kňazov Chalupku, Kuzmányho, Kollára, ich vieru v šťastnú budúcnosť nášho robotníckeho a roľníckeho ľudu. Nech sa vo veciach mravoučných a vieroučných držia svojich cirkevných príkazov a vo veciach politických, vo veciach usporiadania nášho štátu, nech idú s pracujúcim ľudom. (Potlesk). Nech svoju činnosť na poli cirkevnom i národnom upravia tak, ako to Andrej Radlinský radil roku 1858 v časopise »Cyril a Metod«: »Aby ich svätá horlivosť a nadšenosť za dobrobyt národa a jeho synov rozpaľovala«. Vtedy bude pomer štátu a cirkvi dobrý, nášmu ľudu osožný, i cirkvám ku cti. A to si zo srdca želáme a k tomu tiež všetkými silami budeme pracovať. (Poslanci vstávajú. Dlhotrvajúci potlesk).

Predseda Šmidke (cengá):

Nasleduje druhý bod programu, ktorým je

rozprava o expozé predsedu Sboru povereníkov o novej úprave niektorých cirkevných vecí.

K rozprave sa prihlásili títo páni poslanci:

povereník Jozef Lukačovič (potlesk),

Ľudovít Bortel (potlesk),

povereník Alexander Horák (potlesk),

Dr. Jozef Kyselý,

Ján Šotkovský,

Helena Bachratá a

Fedor Zorkócy.

Udeľujem slovo prvému rečníkovi, pánu povereníkovi Jozefovi Lukačovičovi.

(Potlesk. )

Povereník techniky Lukačovič: Slávna Slovenská národná rada!

V modlitbe Pána je krásna veta: »Chlieb náš každodenný daj nám dnes«..

Túto prosbu cez stáročia vysielali k nebeským výšinám už naši predkovia a túto odriekame denne aj my.

Aký reálny odraz mala táto modlitba v dávno i nedávno minulých dobách v komnatách hradných pánov, feudálov.

zemepánov, v domácnostiach kapitálové silných jednotlivcov, meštiakov a rozličnými výsadami obdarených vyvolencov, a akú životnú náplň mala ona v domácnostiach poddaných, utiahnutých v skromných chalúpkach pod hradnými múrami, prípadne bezzemkov a zúfalou biedou postihnutých nezamestnaných na perifériách priemyselných stredísk? Modlitbu odriekali jedni i druhí rovnako. Pravda, počet tých, ktorým boly odriekané slová-modlitby vždy len túžbou a na stole ktorých nebýval často ani skromný krajec každodenného chleba, ďaleko prevyšoval počet »z božej milosti« korunovaných vladárov alebo rodovou povýšenosťou sa honosiacich zemepánov a kapitálové silných jednotlivcov.

Celé stáročia uplynulý do mora večnosti. Cez životy národov a štátov prešlahly zúrivé revolúcie a vojny. Vo vládach týchto sa vystriedaly rozličné myšlienkové prúdy, ale až po dnešné dni nevedela dať ani jedna z bývalých vlád reálnu náplň slovám modlitby Pána »Chlieb náš každodenný daj nám dnes.« Cez dlhé desiatky rokov putovali naši predkovia s touto modlitbou na perách do cudzích krajov, lebo zodpovední činitelia minulých dôb sa nepostarali, aby plody zeme boly rovnomerne rozdelené medzi všetkými luďmi.

Až veľká Októbrová revolúcia v bratskom Sväze sovietskych socialistických republík, ktorá zrodila aj našu víťaznú revolúciu z minulého roku v historických februárových udalostiach, umožňuje nám prakticky realizovať odkaz Pána aj u nás. (Potlesk. )

Vláda obrodeného Národného frontu míľovými krokmi doháňa hriešnu zaostalosť na hospodárskom poli a ráznou odhodlanosťou odstraňuje rodové výsady a spoločenské i triedne rozdiely, aby zabezpečila slušný krajec každodenného chleba pre každého.

Spriemyselnením Slovenska sa zabezpečuje trvalé zamestnanie pre nastávajúce generácie. Zákonmi o ochrane práce, o národnom poistení, o podpore pre starcov a dlhým radom ďalších šľachetných sociálnych zákonov sa pretvára štruktúra nášho života. Pred našimi očami sa kladú u nás pevné základy pre novú, spravodlivú, vykorisťovaním človeka človekom nezaťaženú socialistickú ľudskú spoločnosť.

V tejto práci napredujeme postupne a nezadržateľne. Medzi sociálne zákony, ktoré zabezpečujú slušnú odmenu a človeka dôstojný život pre mozoľnatými rukami pracujúcich pri stroji v továrni alebo pri pluhu na roliach, zaraďujú sa dva nové zákony: o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné a o zabezpečení slušnej existencie pre duchovenstvo, aby definitívne zlikvidovaly veľké rozdiely medzi duchovenstvom a aby odstránily natrvalo triedu proletárskych kňazov (predsedníctvo sa ujal podpredseda SNR Kušik) a sotrely biľag a večnú biedu na smutne známych farských brdárkach účinkujúcich duchovných. (Potlesk. )

Tieto dva zákony znamenajú prielom v cirkevných dejinách, najmä na Slovensku. Splnila sa stará túžba našich drobných kňazov, účinkujúcich v nadpočetných chudobných farách po Slovensku Odstránila sa krikľavá krivda, ktorú drobné kňažstvo odčiniť nemohlo.

To, čo neurobili u nás »z božej milosti na trón dosadení a slávnostnými cirkevnými obradmi pomazaní takzvaní kresťanskí panovníci a apoštolskí kráľovia s celými ich štátnymi aparátmi, uskutočňuje vláda a parlament ľudovodemokratickej Československej republiky pod vedením Komunistickej strany a prvého robotníka, prezidenta Klementa Gottwalda. (Potlesk. )

Je to pádna odpoveď na obavy zavedených bojazlivcov a zlomyseľných ohováračov, ktorí mysleli alebo tvrdili, že U nás príde k boju medzi cirkvou a štátnou správou. Je to iste pádna odpoveď pre šepkandu, ktorá chcela vidieť negatívny postoj vlády voči náboženstvu. Aké je to sosmiešnenie úbohej protištátnej propagandy, ktorá na mnohých miestach mobilizovala nedospelé detí a staré babičky na ochranu miestnych farárov a fár. Je to bezpochyby praktické realizovanie známych sociálnych pápežských encyklík, ktoré boly predtým len predmetom učenia na bohosloveckých učilištiach, prípadne náplňou pre nedeľnú kázeň, ale nikdy sa nestály skutkom ani v internom živote cirkvi, ani v diecézach na Slovensku. (Potlesk. )

Boli sme svedkami toho, že na jednej strane sa kŕčovite zachovávaly obrovské biskupské majetky a latifundiá a obraňovaly výsadné majetky niekoľko málo početných bohatých farností a na druhej strane sme videli tisíce drobných fár, v ktorých účinkujúci kňaz trel biedu

s úbohými nemajetnými veriacimi svojej farnosti.

Národným shromaždením práve odhlasovanými novými zákonmi zamedzí sa smutnému živoreniu aj stoviek kaplánov, ktorí za dávnych čias pôsobili na farách úplne bezplatne. A keď boli kapláni za ich prácu odmenení skromnou kongruou, našli sa principáli, ktorí im nadiktovali platenie za stravu. Kategória týchto duševných proletárov bola predtým poľutovaniahodná. Nesmieme zabúdať, že pred poštátnením škôl neboli kapláni honorovaní ani za vyučovanie náboženstva, keď tak konali na školách cirkevných. Šľachetné gesto vlády, parlamentu a politických strán Národného frontu bude mať na život kaplánov s ohľadom na ich sociálne postavenie účinok najvypuklejší. Slušným mesačným platom sa zabezpečí ich existencia primeraná k ich postaveniu.

Takýmto spôsobom odpovedá vláda ľudovodemokratickej republiky na urážky a provokácie, utŕžené so strany zavedených kňazov s. cirkevných hodnostárov. Vláda sa nepomstila, ale naopak ukázala gesto, ktoré nemá páru v minulosti. Aj keď bol často hodený so strany zavedených kňazov a cirkevných hodnostárov tvrdý kameň do jej tváre, vracia úder mäkkým krajcom chleba. (Potlesk. )

Pri tomto vláda nechce zasahovať do špeciálneho cirkevného života. Neosvojuje si právo miešať sa do bohoslužobného poriadku, nechce predpisovať obsah kázní, ani počet sviečok na oltári, ako to robil známy habsburgský panovník. Nechce premeniť duchovných na štátnych zamestnancov. Minister spravodlivosti Dr. Alexej Čepička pri odhlasovaní týchto zákonov pred plénom Národného shromaždenia povedal veľkú reč, v rámci ktorej jasne vyhlásil toto: »Kňazi zostávajú zamestnancami svojich cirkví. Nestávajú sa zamestnancami štátu, ani sa nezriaďuje nijaká štátna cirkev.« Myslím, že toto sú také jasné slová, ktoré netreba komentovať.

Je ešte jedna kategória duchovných, ktorá radostne privítala nové dva zákony, medzičasom už podpísané aj prezidentom republiky. Máme starých, v práci už zodratých kňazov. Zmienenými zákonmi budú zabezpečení vo svojej starobe. Pekný hlúčok starých kňazov so žiariacimi očami od radosti sledoval priebeh historicky dôležitého zasadnutia nášho parlamentu. Hovoril som s nimi. V ich očiach sa obja-

vily slzy dojatia, keď videli, že sa dožívajú splnenia svojich dávnych túžob. Čo bolo ich osudom v minulosti? Ak pôsobili na výnosnejšej fare, žili v starobe z koruniek ušetrených. Ináč pojedali trpký chlebík, ktorého sa im dostávalo v niektorom kláštore ako milodar, alebo sa utiahli do skromných izbietok v sídle diecézy, kde tiež denne pociťovali, že ich život je len príťažou pre tieto. Dnes sa už nemusia obávať od krutého osudu, ktorého boli svedkami u svojich predchodcov. Slušná penzia im zabezpečí bezstarostné prežitie jesene ich života a pocit neodvislosti im dá sebavedomie.

Devínsky prítomný farár-dekan Smutný (potlesk) pôsobil vo vinici Pána bezmála cez pol storočia. Najmä v Devíne vyoral hlbokú brázdu na poli dušpastierskej činnosti. Dojemnými slovami sa poďakoval predsedovi Národného shromaždenia Dr. Johnovi za starostlivosť štátnej správy o zaslúžilých veteránov z radov duchovných. Telegram, ktorý poslal dekan Smutný do Prahy, hovorí viac, ako dlhé reči.

Protištátna propaganda od oslobodenia národov našej republiky využívala cirkevné kruhy, aby v zárodku zmarila utváranie sa nášho nového života s pokrokovou orientáciou a socialistickou náplňou. Na začiatku roku 1945 prorocky roztrusovali zprávu, že vláda, v ktorej budú aj komunisti, bude zatvárať kostoly a fary. Tvrdilo sa, že z kostolov porobia zábavné lokály. Naproti tomu sme svedkami, že štátna správa porobila nové strechy na kostoloch, kde boly za prechodu frontu poškodené alebo spálené. Štátna správa od základov postavila nové kostoly na mieste zničených. V desiatkach týchto opravených a znovuvybudovaných kostolov sa dnes už nerušene vykonávajú bohoslužobné obrady. Nové kostoly sú ešte krajšie, ako boly staré. Kde išlo o historickú pamiatku, previedla sa rekonštrukcia v pôvodnej podobe. Môže niekto rukolapnejšie preukázať svoju lojalitu oproti cirkvi, ako to tu preukázala naša ľudovodemokratická vláda?

Keď sa začala Katolícka akcia na Slovensku, ktorá nemala iný cieľ, ako doniesť do súladu úsilie štátnej správy s cirkevnými kruhmi, udrela propaganda na veľký bubon a vytasila sa poplašnou zprávou, že sa ide zakladať nová viera. Nejaká nová cirkev národná mala zlikvidovať predošlý

náboženský život. Malo sa všetko podľa nemeckého vzoru glajchšaltovať aj na poli náboženstva. Šepkanda usilovne roztrusovala zvesť, že Katolícka akcia chce zaviesť rozluku cirkvi od štátu. Náboženské cítenie dedinského ľudu sa usilovali vybičovať až po hranice výtržností chýrmi, že už idú odvliekať a zatvárať farárov. Niekoľko sfanatizovaných jednotlivcov aj naletelo týmto chýrom a dopustili sa aj trestných činov, za ktoré musia sa zodpovedať pred trestnými súdmi. Zaregistrovali sme ale aj niekoľko groteskných a smiešnych epizódok v spojitosti so šepkanou propagandou roztrusovanými chýrmi. Dnes už môžeme konštatovať, že úsilie propagandy sa minulo účinku. Verím, že minie sa účinku aj argument najväčšieho kalibru, ktorý chce zahatiť naše pokrokové napredovanie, publikovaný exkomunikačným dekrétom pápežskej stolice. Štátna správa nielen že sa vedela povzniesť nad všetky útoky proti nej zamerané, ale aj práve vynesenými zákonmi o Štátnom úrade pre veci cirkevné a o existenčnom zaistení duchovných jasne dokumentuje, že svoj program chce dôsledne plniť a nové sociálne výdobytky uplatniť na všetkých pracovníkov rúk aj umu. Dnes sme svedkami toho, že prišiel rad aj na činovníkov cirkevných.

A čo žiada štátna správa za túto svoju starostlivosť? Nechce od našich kňazov nič iné, len aby zostali verní tomu drobnému ľudu, z ktorého poväčšine sami pochádzajú. Štátna správa žiada, aby kostol a kančie neboly zneužívané k agitáciám zameraným proti štátu a jej predstaviteľom. Žiada, aby duchovní nesabotovali a priori každú snahu štátnych činiteľov o povznesenie všeobecnej úrovne pracujúceho ľudu len preto, lebo sa tak deje so socialistickým zameraním. Ľudovodemokratická vláda nášho štátu žiada, aby socializmus nebol strašiakom z kančia hlásaným, ktorý donáša večné zatratenie nesmrteľných duší. Ak na tomto trvá štátna správa dnes, keď sa dožívame praktického uplatnenia sociálneho učenia evanjelia a keď sa sociálne encykliky pápežskej stolice od teórie premieňajú v prax, - nežiada naša štátna správa nič nemožného.

Keď sa robily po dedinách kontraktácia a roľníkmi, ktoré nemalý iný cieľ, ako zabezpečiť výživu priemyselného robotníctva v továrňach a úradníctva v administratíve, protištátna propaganda zase nezaháľala. V nietkorých dedinách narazily štátne orgány na odpor, najmä kde

išlo o kulackých zbohatlíkov. Pri tejto príležitosti sme zase boli svedkami toho, že kde mal duchovný trocha porozumenia voči tomuto úsiliu verejnej správy, sa vyskytnuvšie prekážky ľahko likvidovaly. Letmá a krátka zmienka odznela z kancľa, ktorou duchovný vyzval veriacich na splnenie ich občianskych povinností, stačila, aby títo s porozumením podpísali listiny kontraktácie. Takýto kladný pomer bude vítaný u každého duchovného. Takýto kladný pomer urýchli naše napredovanie, smerujúce na vytvorenie spravodlivejšej a krajšej budúcnosti. Takýto kladný pomer v zárodku zlikviduje všetku nedôveru voči štátu a jeho úsiliu a znemožní akékoľvek výtržnosti.

Je však samozrejmé, že rešpektovanie zákonov vynesených ľudom volenými zástupcami musí platiť vždy a všade nekompromisne. Platné zákony musia rešpektovať aj duchovní. Naše ľudovodemokratické štátne zriadenie zaručuje práva pre každého jednotlivca pracujúcej pospolitosti. Od každého ale žiada aj splnenie občianskych povinností. Štátna správa bude sa vedieť vyporiadať s nepriateľskou propagandou protištátnou aj vtedy, keď sa zistí, že ohniskami tejto sú fary alebo niektoré kláštory. Za protištátnu činnosť nebude nikoho chrániť ani cirkevná rovnošata, ani kláštorná klauzúra. (Potlesk. )

štátna správa podáva pomocnú ruku najmä drobnému duchovenstvu. Robí to odlišne, ako sa robilo predtým. Národné shromaždenie nové zákony manifestačné prejaveným súhlasom schválilo. Neboli sme svedkami búrlivých scén, ktoré sa odohraly v parlamente pri odhlasovaní starého kongruového zákona. Vtedy sme sa presvedčili, že naši takzvaní vtedajší pokrokári vedeli horliť za pokrok len frázami a sladkými slovami vo verejnosti roztrusovanými. Keď išlo o praktické preukázanie ich pokrokového zamerania, robili pravý opak toho, čo predtým vyhlasovali. A pozrime sa, aký blahobyt zabezpečoval nešťastný kongruový zákon pre našich duchovných? Zabezpečoval vyplácanie doplnku do Kčs 9. 000. - ročného príjmu zo štátnej pokladnice. Tento príjem mohol dosiahnuť maximálnej hranice Kčs 18. 000. - ročne. Že táto suma nezaručovala existenciu duchovného, nemusím dokazovať. Bolo to, ako sa hovorí, na živobytie málo a na smrť od hladu mnoho. (Potlesk. )

Zrušením všetkých potronátnych tiarch berie na seba štátna správa všetky bre-

mená. Tým sa zabezpečí, že dotovanie jednotlivých farností nebude privilegované a druhé nebudú zpod dotácie odstrkované. Pamätáme, ako ťažko vymáhal mnohý farár od svojho patronátu potrebný groš na údržbu kostola, fary a cirkevných budov. Jeho klopanie na plnú kasu patronátu si nevšimli ani vtedy, keď sa mu fara rútila na hlavu, alebo keď kostol s jeho chatrným stavom ohrozoval životy veriacich. Prestane toto žobranie a ponižovanie sa kňaza pred patrónom. Patronátnych tiarch budú zbavené aj biskupské úrady všade tam, kde predtým tieto maly. Boli sme svedkami tej smutnej skutočnosti, že kde malý biskupské majetky patronát nad farnosťou, boly tieto farnosti veľmi úboho dotované. No, a že biskupské úrady z ohromných majetkov mohly mať miliónové príjmy, je samozrejmosťou.

Každého dobromyseľného občana nášho štátu musí zaraziť, keď vidí, že niektoré biskupské úrady využívajú aj práve odhlasované a prezidentom republiky podpísané zákony k tomu, aby kalily prospešné sa vyvíjajúci pomer medzi štátnou správou a drobným duchovenstvom. Len nežičlivosť niektorých jednotlivcov môže dávať podnet k navádzaniu, aby kňazi nové platy vyplácané pokladnicou štátu neprijali. Toto navádzanie sa ukrýva pod farizejským rúškom ľudomilnosti. Vraj štát chce odbúravať platy robotníkom a obmedzovať príjmy štátnym zamestnancom. Vraj, nechcú pripustiť nové zaťaženie pre štátnu pokladnicu. Ide tu o novú protištátnu propagandu šikovne maskovanú. Štát chce upraviť platy štátneho zamestnanectva. Práve sa rokuje aj o novej úprave pre platy štátnych zamestnancov. Tým ale štátna správa nemieni snižovať sociálnu úroveň robotníctva a zamestnanectva administratívy. Keď sa plánuje odstránenie obrovských rozdielov medzi platmi jednotlivých kategórií, to neznamená, že sa budú príjmy snižovať. Keď sa bude riadiť výška platu podľa zásluh, to nebude nič nesociálneho. Táto zásada bude spravodlivá a bude platiť aj pre duchovných.

Sme si vedomí nesporného faktu, že v živote národov a štátov mávala cirkev v minulosti veľké úlohy. Od obecného zastupiteľstva až po zákonodarné sbory rozprestierala svoj vplyv. Boly časy, keď podopierala trón vladárov aj vtedy, keď tento prejavoval pre pracujúci ľud málo pochopenia. Boly časy, keď predstavitelia

cirkví učičíkali pracujúcich prejavujúcich nespokojnosť s pomeranú, v ktorých žili. Aj v časoch otroctva a feudalizmu, keď korbáč a dereš býval mincou pri výplate, našli sa duchovní, ktorí prízvukovali ubiedenému ľudu pokoru a trpezlivosť. Keď dnes bližšie skúmame pohnútky ich počínania, prichádzame k poznaniu, že tak robili na priamy príkaz patronátneho zemepána, od ktorého boli vo svojich farnostiach existenčne odvislí. Veď zemepán používajúc patronátneho práva rozhodol o tom, kto má byť duchovným vo farnosti. Jeho dôchodok určovalo panstvo. Starostlivosť o kostol a faru bola sverená zemepánovi, a len od neho záviselo, v akom stave sa nachádzaly cirkevné budovy. Z kňaza sa stával poslušný lokaj, ktorý sa usiloval nahradiť verným prisľuhovaním všetku starostlivosť, aj keď to išlo na úkor ostatných veriacich.

Medzi kňazmi vyrastala malá kňazská šľachta z tých, ktorí pôsobili na farách dobre dotovaných, a trieda proletárskych kňazov odkázaných skoro výlučne na milodary veriacich. A veriaci na mnohých miestach, najmä na hornatých krajoch, museli tvrdo zápasiť s nedostatkom, keď chceli uživiť svoje rodiny. Drobný ľud žil poväčšine z toho, čo si cez letnú sezónu zarobil na vandrovkách po úrodnejších krajoch a v zahraničí. V takýchto farnostiach nebol život kňaza závideniahodný. Pri dávaní cirkvi, čo jej prináležalo, stretával sa často s neochotou. Bolo až človeka nedôstojné, keď musel duchovný priamo žobrať u veriacich, pripomínajúc im, že majú dať to alebo ono na kostol, prípadne na faru. Farské pozemky, ktoré na mnohých miestach donedávna obrábali veriaci, pripomínaly neblahé časy robotovania za dôb feudálneho poddanstva. Toto všetko malo často neblahý odraz na spoločné nažívanie kňaza s veriacimi. Povinnosti, ktoré mali veriaci oproti duchovnému, bývalý v poradí obyčajne posledné. Takýto chlebík mal pre kňaza chudobnej farnosti trpkú príchuť. A nemohol si pomôcť. Keď bol krajne znechutený, mal jedno východisko. Usiloval sa dostať sa na lepšiu faru, keď sa k tomu naskytla vhodná príležitosť. Boli sme svedkami pretekania sa duchovných, keď išlo o obsadenie farárskeho miesta vo farnosti, o ktorej sa hovorilo, že je bohatá. Nechýbaly ani kortešačky so všetkými známymi nechutnosťami starých volieb, A keď sa našiel