techniky charakterizovaný balast nášho stavebníctva hádam ani v jednej časti republiky sa neprejavil tak, ako práve na východnom Slovensku. Letmý pohľad na hospodársky rozvoj jednotlivých krajov republiky nám ukazuje, že je to práve východné Slovensko, v ktorom až na niektoré nepatrné výnimky bolo stavebníctvo v minulosti v úplnej stagnácii. Hospodárske, sociálne i kultúrne potreby tohto kraja boly a sú aj dnes veľmi značné, no v minulosti nebolo tu investora, ktorý by bol rozvoj východného Slovenska zaistil, jeho bohatstvo využil a tak kraju a jeho ľudu zaistil napredovanie s každej stránky.

Nové, radostnejšie stránky dejín východného Slovenska začaly sa písať až príchodom osloboditeľskej Červenej armády a potom vyhlásením Košického vládneho programu práve na našom území, ktorý nám Slovákom ručí nielen za politickú rovnoprávnosť, ale garantuje nám i za napredovanie a hospodárske vyrovnanie s ostatnými krajinami Republiky. Po oslobodení videli sme na každom kroku veľa rumovísk, zničených a vypľundrovaných obcí a objektov, keď vojna do našich miest a dedín priniesla skazu a spustošenie. Bolo treba rýchle obnoviť vojnou zničené hospodárstvo, a tak urobiť predpoklady ďalšieho rozmachu a pokroku. Toto sa dalo uskutočniť len plánovitým budovaním. No keď v prvom roku po oslobodení reálneho plánu nebolo, začali sme obnovu obcí a hospodárstiev improvizáciou, v nedostatku dobre organizovanej štátnej stavebnej správy, v nedostatku dobre vybavených stavebných firiem, v absolútnom nedostatku technického personálu a kvalifikovaných robotníkov. Skoro sme sa však presvedčili, že zvládnuť problematiku obnovy východného Slovenska nemožno ani improvizáciou, ani nadšením jednotlivcov, keď nieto reálneho plánu ani za vysokej materiálnej i finančnej podpory našej vlády.

Voľby v roku 1946 a volebné víťazstvo pokrokových síl v Republike priniesly nielen vyjasnenie do situácie našej problematiky v stavebníctve a obnove, ale tiež umožnily vyplánovať naše hospodárstvo, lebo Komunistická strana Československa hneď po voľbách pripravila prvý Dvojročný plán výstavby a obnovy vojnou zničeného nášho hospodárstva.

Keď mám zhodnocovať výsledky Dvojročného plánu v stavebníctve na Slovensku, tak môžem potvrdiť, že expozé pána povereníka techniky vystihlo veľmi správ-

ne príčiny, prečo stavebný sektor na Slovensku nesplnil Dvojročný plán. Ja by som iba priklincoval, že nesplnené percentá a nedostatočné plnenia Dvojročného plánu v stavebníctve boly zavinené až do víťazného februára nášho ľudu sabotážou politických činiteľov bývalých reakčných strán na Slovensku, najmä strany Demokratickej a jej nezodpovedných činiteľov, ktorí rozvoj stavebníctva a vojnové škody nášho hospodárstva urobili predmetom politického i hospodárskeho rozvratu štátu. Tým sa stalo, že stavebné investície Dvojročného plánu len v Prešovskom kraji boly iba v konečnom výsledku splnené iba na 71. 7 %, z toho bytových stavieb, kde naše hospodárstvo bolo najcitlivejšie, sme dosiahli výsledku iba na 68. 2%, hoci Dvojročný plán umožňoval previesť plánované investície v tak veľkej výške. Ešte horšie sa to prejavilo v obnove bytových jednotiek, keď nám Dvojročný plán umožňoval postaviť 6. 547 vyplánovaných bytových jednotiek a rekonštruovať 7210 vyplánovaných bytových jednotiek, t. j. spolu 13. 757 bytových jednotiek, z čoho sa uskutočnilo v novostavbách iba 2. 944 bytových jednotiek a v rekonštrukcii iba 1. 230 bytových jednotiek, teda spolu 4. 174 bytových jednotiek, čo znamená splnenie plánu iba na 30. 3%, čiže prakticky 9. 583 bytových jednotiek menej, ako nám plán určoval. Ak mám zhodnocovať výsledky vyplývajúce z týchto cifier Dvojročného plánu v stavebníctve nášho kraja, nesplnené percentá, veľké finančné a neúmerné malé vecné plnenia, tak tu musíme nielen priklincovať, že slová v expozé pána povereníka techniky sa markantne shodujú s pomerami stavebníctva na východnom Slovensku, ale musím aj zdôrazniť, že do víťazného februára bol to súkromnokapitalistický stavebný živel, podporovaný reakčnou klikou, ktorá sedela vo vláde a v Sbore povereníkov, ktorý plne nesie zodpovednosť za neblahý stav, ktorý som hore uviedol. Popri týchto javoch, čo robí a je prekážkou plnému rozvoju stavebníctva u nás, je aj katastrofálny stav našich ciest, nedostatok železničných spojov ako i vo veľkej miere nedostatok dobrých technických kádrov, zlá pracovná morálka, mnoho čiernych stavieb, ktoré odčerpávaly kvalifikované i nekvalifikované pracovné sily, čo všetko pôsobilo na nesplnenie Dvojročného plánu v stavebníctve u nás.

Pri zisťovaní výsledkov dosiahnutých v stavebníctve v rokoch 1947-1948 sa

žiada zistiť, v akom štádiu sa nachádza obrova nášho kraja dnes. Ako som už poukázal, je veľmi nízke percento vecného plnenia v obnove v Dvojročnom pláne, kde 2/3 prác obnovy prechádzaly do Päťročného plánu. Čiže v investíciách sa to javí sumou pol miliardy korún. Všeobecne sa môže súdiť, že 60% všetkých investícií pojatých do operatívneho plánu Prešovského kraja na rok 1949 činí 60% z tohoročného úkolu. Tu môžem tiež zdôrazniť a potvrdiť vyhlásenie pána povereníka techniky v tej časti, v ktorej uvádza, že prevádzanie Dvojročného plánu v stavebníctve narážalo na veľké ťažkosti zhubných vplyvov foriem malovýrobných, najmä prác remeselných, ktorých výrobnosť bola slabá a tendenciu má stále klesajúcu. Toto zapríčinilo, že mnohé stavby nemohly byť dokončené, keď remeselné práce v stavebníctve povážlivo zaostávaly a mimo toho z ťažko kontrolovateľnej remeselnej malovýroby sa mnoho stavebného materiálu dostalo na čierny trh, čo malo a má neblahý vplyv na uskutočnenie operatívneho plánu v stavebníctve.

Že plán hospodársky a tým aj v stavebníctve prináša osoh a je skutočným požehnaním pre pracujúcich, najlepšie to vysvitá z vyhlásenia prvej Gottwaldovej Päťročnice. Ako našej vláde záleží na dvíhaní životnej úrovne pracujúcich miest a dedín, najmä zaostalých oblastí, do ktorej patrí východné Slovensko, kde napríklad, ako to vyzdvihol pán podpredseda vlády Široký na IX. sjazde Komunistickej strany Československa, v jednom kraji, a to v prešovskom, je trvalé zamestnaných v priemysle iba 0. 9% obyvateľov, vidieť z podielu slovenských investícií na celoštátnom pláne v Päťročnici. Slovensko a s nim náš východ vďačí svojmu prezidentovi, svojej vláde za vysoké investičné položky v priemysle, verejných, pôdohospodárskych, dopravných stavbách národnej spotreby, ktoré znamenajú nielen zvýšenie životnej úrovne slovenského ľudu, ale predstavujú i dobrú základňu, na ktorej bude možno ďalej rozvíjať všetky tvorivé i budovateľské sily nášho ľudu. Stavebníctvo u nás v Dvojročnici, ako som to už uviedol, zanechalo veľké resty.

Keď sa dívame na priebeh plnenia operatívneho plánu v stavebníctve u Československých stavebných závodov v Prešove za prvý kvartál operatívneho plánu na rok 1949, tu vidíme znovu nezdravý zjav, že z celoročného úkolu splnily namiesto 33% iba 16. 5%. O niečo lepšie vý-

sledky zaznamenaly Československé stavebné závody v Košiciach, hoci aj tam z požadovaných 33% sa plán splnil iba na 24. 6%. Štatistika celoslovenská nám ukazuje, že je to najnižšie plnenie na Slovensku v stavebných úlohách, hoci by to malo byť zo starých skúseností a reštancií naopak. Za takéhoto stavu bude závisieť od nás všetkých iniciatívne priložiť ruky k prací a nezdravému zjavu zamedziť. Je pravdou, že v oboch krajoch klimatické podmienky ovplyvňovaly dobu začatia stavebných prác a tým sa mnoho stratilo na pracovnom čase plnenia operatívneho plánu a stavebných úkoloch prvého kvartálu. No dnes je nám už jasno, že úkoly by sme am naďalej na našu škodu nezvládli, keby sme okamžite nepristúpili k lepšej organizovanosti práce, najmä náborov nových pracovných síl a stálym zvyšovaním výrobnosti nielen zmeškané teraz dohoniť, ale zvýšenú výrobnosť stavebníctva u nás upevniť a stále ju stupňovať.

Musíme robiť každé opatrenia na to, aby bola snížená absencia a zamedzená fluktuácia a tým bolo využité čo najviac pracovného dňa a týždňa. Tiež bude potrebné mobilizovať výrobné výbory na pracoviskách, ktoré budú musieť

rozpracovať pracovný plán a oboznámiť osadenstvo s plánom, kontrolovať správnosť organizovania stavebníctva,

sledovať potrebnosť a výrobnosť osadenstva a v nej robiť potrebné nápravy,

dbať na hospodárenie materiálom, dbať o správne nasadenie a využitie inventáru,

propagovať, zaviesť a sledovať súťaženie,

zaviesť úderky, lietajúce na potrebné pracoviská.

zaviesť úkolovanie, kontrolovať výkony a mzdy,

vyvolať záujem o zlepšovacie návrhy a nové pracovné metódy, a nakoniec starať sa o správnu dislokáciu pracovných síl.

Keď mám ešte kriticky hodnotiť dôvody neúplného splnenia stavebných úkolov u nás, tak popri už uvedených faktoroch, boly to tiež nedostatky pracovných síl, najmä kvalifikovaných, hlavne murárov a tesárov, ktorí v minulosti vyplňovali našu medzeru zo stredného Slovenska, nedostatok technických síl, pomerne nízka ešte pracovná morálka, nedostatok železa,

prípadne jeho opozdené dodávanie, nedostatok inštalačného materiálu, nepravidelná dodávka remeselných prác, veľká projekčná nepripravenosť, často nedisciplinovanosť investorova a tiež nedokonalosť operatívneho plánu a dielčích pracovných plánov, najmä nepatrné skúsenosti našich technikov v plánovaní, ba i nechuť k plánovaniu vôbec. Ako to pán povereník techniky vo svojom vyhlásení uviedol, výrobnosť bude rozhodujúcim činiteľom v zlepšení stavu stavebníctva u nás. Pán povereník techniky vo vyhlásení v niektorých bodoch uviedol, ako zvýšiť produktivitu práce stavebníctva. Poznamenávam, že výrobnosť v našom kraji dnes činí asi 100. 000 Kčs na jedného robotníka ročne a túto možno a je veľmi potrebné zvýšiť. Ako hlavné body s hľadiska pracovných síl pán povereník uviedol zvýšiť percento úkolovaných prác, zaviesť socialistické súťaženie a zamedziť fluktuáciu a absenciu. V týchto štyroch bodoch je zhruba vystihnutý problém zvýšenia výrobnosti s hľadiska pracovných síl. Keď tu mám rozviesť, ako s tohto hľadiska vyzerá zvýšenie produktivity práce v stavebníctve u nás, môžem povedať, že v obvode Krajského závodu Československých stavebných závodov v Prešove sú práce v stavebníctve dosiaľ zúkolované podľa výsledkov v máji t. r. na 63%, pričom percento úkolovania stále stúpa. No práve tak, ako sa to prejavuje na celom Slovensku, i u nás má na dvíhanie percenta úkolovanosti práce v stavebníctve veľký vplyv značná absencia a fluktuácia. Táto vyviera, ako to i pán povereník techniky naznačil vo svojom vyhlásení, z toho, že sa nám dosiaľ nepodarilo zamestnať všetkých alebo aspoň veľkú väčšinu stavebných robotníkov na stavebných pracoviskách natrvalo a jednak z nedostatku sociálnych zariadení na stavbách. V dôsledku toho sa stáva, že práve v plnej sezóne stavebníctva, ktorá sezóna pre nášho stavebného robotníka je poväčšine tiež obdobím sezónnych pôdohospodárskych prác, ako senoseč, žatva, mlatba atď., tento robotník i napriek trestným sankciám odchádza tam, kde mu kynú lepšie materiálne požitky. Mám a musím to zdôrazniť, že táto tendencia zlepšenej pracovnej morálky sa stále zlepšuje, no je ona ešte stále pomerne nízka Čo sa týka socialistického súťaženia v stavebníctve, ktoré by s hľadiska výrobných síl mohlo byť hlavnou hybnou pákou zvyšovania produktivity práce, vyskytujú sa ešte mnohé nedostatky, ako

som to už uviedol. No väzia ony tiež najmä v slabých ešte kádroch sociálnopolitických referentov na stavbách, ktorých je potrebné ešte v mnohých smeroch školiť, aby mohli zvládnuť úlohy im sverené. Iba v dobrých vedúcich kádroch, v dobre triedne i politicky uvedomelých robotníkoch je najlepšia záruka stúpania produktivity práce na každom úseku nášho hospodárstva, teda i v stavebníctve. Musím tu vyzdvihnúť, že medzi robotníctvom sú práve tak, ako na celom Slovensku, aj u nás na východe obrovské kádre a dobré pracovné sily, no nevedeli sme ich dosiaľ vyzdvihnúť na povrch. Nápravu vidím v zlepšení práce Strany a odborov na jednotlivých pracoviskách a najmä - ako som to už uviedol - vo zvýšenej činnosti sociálno-politických referentov na stavbách. Popritom je potrebné neustále hľadať lepšie formy organizačné, je potrebné hladať nové formy práce v stavebníctve, tieto zovšeobecňovať a keď sa osvedčily, zavádzať ich na všetkých stavbách. Je potrebné neustále robotníctvo v stavebníctve školiť, a to systematicky. Treba ho politicky uvedomovať a presviedčať o kladoch a výhodách ľudovodemokratického zriadenia, lebo len robotníctvo, ktoré bude tieto výhody poznať, bude vedieť ich politicky domyslieť, bude si ich vedieť aj ceniť a takéto stavebné robotníctvo dokáže za pomoci mechanizácie, ktorá je u nás na mnohých miestach, najmä u nás na východe, ešte nepatrná, robiť divy v našom budovateľskom úsilí, na našej ceste k socializmu. V mechanizácii máme čo doháňať v našom stavebníctve, no nesmieme zabúdať na 100% využitie toho strojného parku, čo tu máme, ktorý musíme využiť dôsledným zavádzaním dvojitých až trojitých smien na našich pracoviskách.

Pán povereník techniky vo svojom vyhlásení uviedol, ako jednotliví výrobcovia participujú na celkovej investičnej kvóte pre prvý rok Päťročného plánu v stavebníctve na Slovensku. Je potešiteľná skutočnosť, ktorá vyplýva zo sumáru pre Slovensko, že národný podnik Československé stavebné závody participuje už v prvom roku Päťročného plánu zhruba cca 75% zo všetkých stavebných investícií, zatiaľ čo súkromnokapitalistický sektor participuje iba cca 6%. našom Prešovskom kraji je tento pomer ešte sympatickejší, keď Československé stavebné závody participujú v celkových krajových investíciách pre prvý rok Päťročného plánu na 76. 5%,

zatiaľ čo súkromný sektor participuje iba 5. 9%. Takéto posiľovanie znárodneného sektoru možno len vítať, lebo týmto sa zamedzí vykorisťovanie stavebného robotníctva a poslúži sa najlepšie štátu a jeho plánovanému hospodárstvu.

Pán povereník techniky v expozé hovoril o škodlivom vplyve čiernych stavieb na prevádzanie operatívneho plánu stavebníctva. Tento balast nášho stavebníctva sme poväčšine zdedili z predfebruárových pomerov. Keď niekde veľmi rušivo zasahujú do plnenia Päťročného plánu v stavebníctve, tak práve v našich stavebných pomeroch na východnom Slovensku. V samom Košickom kraji bolo zistených 1031 prípadov a hádam ešte väčšia cifra týchto čiernych stavieb sa prejavuje v Prešovskom kraji, kde ešte niet poruke úplne presnej štatistiky. Tento stav zhubne vplýval už v prevádzaní Dvojročného plánu v stavebníctve a poškodzuje zvládnutie stavebných úkolov aj dnes, a to nielen v odčerpávaní pracovných síl, najmä kvalifikovaných remeselných, ktoré dnes potrebujeme na legálne stavby, ale najmä stratami materiálu a lanárením robotníctva na tieto čierne stavby. Vystupňovať boj proti týmto prevádzajúcim sa čiernym stavbám bude prvoradým príkazom našej ľudovej samosprávy.

Pán povereník techniky vo svojom vyhlásení zdôraznil, že výstavba nových priemyslových podnikov je jedným z najdôležitejších prostriedkov k spriemyselneniu Slovenska. Ak toto jeho vyhlásenie platí pre hospodárske pomery na Slovensku, tak pre východné Slovensko to platí dvojnásobne. Problém nedostatku priemyslu na východnom Slovensku je tak vypuklý, že sám pán podpredseda vlády a predseda KSS Široký sa ako pálčivého tohto problému veľmi citlivo dotkol na IX. sjazde KSČ, najmä keď poukázal na Prešovský kraj, kde zamestnanosť v priemysle je iba na 0. 9%. Je preto, ako to pán podpredseda vlády citoval, veľmi dôležitou úlohou tento kraj industrializáciou zabezpečiť, dopravne ho sprístupniť a tak východné Slovensko začleniť do hospodárskeho kolobehu našej Republiky. Z uvedeného, má a musí Povereníctvo techniky urobiť konkrétne opatrenia. Je potrebné zaviesť kontrolu, aby stavby priemyselné, najmä objekty a k ním byty pre náš hospodársky rozvoj boly prioritné a boly podľa operatívneho plánu prevedené. Žatým stav je nie celkom uspokojivý, vyskytujú sa veľké ťažkosti. Či už nepripravenosť

projektov, ako to vidíme na stavbe drevokombinátu v Hencovciach alebo magnezitky v Košiciach alebo tehelne z Čemernom atď., nerozhodnutia správnej dislokácie, organizačné zlé prísuny materiálu, ako to vidíme v Prakovciach, Krompachoch i inde, sú dennými našimi starosťami a prekážkami lepšie v tomto napredovať. Tiež musím upozorniť, že na prevedenie priemyslových investícií na východnom Slovensku sa plánovalo dodať strojové zariadenie, čo sa nestalo a tým bolo potrebné zvýšiť počet pracovných síl, čo sa neobišlo bez prieťahu s úradmi ochrany práce. V nedostatku týchto javov apelujem na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, na Povereníctvo techniky i samého pána povereníka techniky, aby týmto vyskytnuvším sa problémom spriemyselnenia východného Slovenska bola venovaná pozornosť, a aby odstránením týchto ťažkostí sme mohli aj na tomto úseku napredovať.

Pri tejto príležitosti musím tiež zdôrazniť, že obnova Svidníka nie je dosiaľ doriešená, i keď je rozhodnuté, že hydrocentrála sa má tam postaviť. V tejto veci apelujem tiež na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a Povereníctvo techniky a tiež na plánovacie úrady, aby bolo už raz rozhodnuté o tom, kde a v akom čase má byť obnovený nový Svidník a aby bola vyriešená i hospodárska základňa obyvateľov nového Svidníka. Je bezpodmienečne potrebné porobiť také opatrenia, aby do plánu na rok 1950 bola zahrnutá už prvá časť obnovy a výstavby Svidníka.

Za východné Slovensko v expozé pána povereníka techniky musím tiež konštatovať, že nateraz v niektorých tehelniach, najmä znárodnených, vznikajú ťažkosti vo výrobe pre nedostatok uskladňovacieho priestoru vyrobených tehál. Toho roku sme sa stretli s takým paradoxom, že z jari tehál nebolo a museli sme ich dovážať z Moravy. V záujme vyprázdnenia preplnených skladov našich tehelní, v záujme hladkého priebehu stavebníctva u nás i samej výroby tehál, aby sa zladila výroba i spotreba tehál, je potrebné už teraz porobiť také opatrenia, aby nedochádzalo k takej situácii ako na jar toho roku, že z jari tehál niet a v letnom období ich naše stavebníctvo nestačí spracovať.

Žiada sa tiež z tohto miesta upozorniť, že do plánu Päťročnice nie je zahrnutá obnova niektorých budov našich kúpeľ-

ných stredísk, ako starolubovňanských, sobraneckých a iných, čím vznikajú veľké národohospodárske straty, keď budovy, ktoré zostaly, berú skazu.

Pri tejto príležitosti, hoci som to už predtým zdôraznil, musím zvýrazniť ešte zvlášť nedostatok technických kádrov na východnom Slovensku, ktoré by vedely problematiku úspešne zvládnuť. Popri nedostatku murárov, tesárov a iných stavebných kvalifikovaných remeselníckych i pomocných robotníkov javí sa veľký nedostatok technikov. Bolo by v záujme problému účelné, aby tento nedostatok bol napravený preradením technikov z rôznych iných služieb, najmä verejnej správy i národných podnikov, do stavebnej činnosti ku Československým stavebným závodom Preložení technici pri našich ťažkostiach nesmú vidieť v preložení trest, ba naopak, nech vidia v tom najlepšie poslúženie národu a štátu. Preto vzdávam česť za východné Slovensko tým technikom, ktorí za mimoriadne ťažkých podmienok pomohli a pomáhajú vojnou zničené východné Slovensko budovať a klásť základy k jeho spriemyselneniu a tým aj jeho blahobytu. Treba vysielať k nám najlepšie kádre, lebo bez lásky a srdca k veci, bez vysokého triedneho uvedomenia týchto kádrov bude nám ťažko zvládnuť našu problematiku v záujme nášho rozvoja.

Expozé pána povereníka profesora Lukačoviča vyčerpalo dostatočne celú problematiku nášho stavebníctva. Ním prednesené vyhlásenie dokazuje tú skutočnosť, že zatiaľ, čo v minulých rokoch nedostatočné plnenie plánu v stavebníctve bolo svaľované a hľadané u druhých a nie u seba, to jest nie v tých, čo naše stavebníctvo riadili, ale inde, dnes naopak, ako to zo samého expozé vyplýva, hľadajú sa nedostatky u seba, čo je dobrým znakom, dobrou perspektívou toho, že naše stavebníctvo sa dostane na cesty, ktoré mu boly vytýčené KSČ na IX. sjazde a pánom prezidentom - budovateľom Gottwaldom.

Preto v mene Klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska vyhlasujem, že vyhlásenie pána povereníka si osvojujeme s prísľubom: priložíme všetci ruky k práci, aby naše stavebníctvo v smysle IX. sjazdu Komunistickej strany Československa napredovalo. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv:

Ďalším rečníkom je pán poslanec Dr. Jozef K y s e l ý, dávam mu slovo. Poslanec Dr. Kyselý:

Slávna Slovenská národná rada, panie a páni poslanci!

Na desiatom zasadnutí pléna SNR odznelo okrem iného i veľmi obsiahle a matériu plne vyčerpávajúce expozé pána povereníka techniky profesora Lukačoviča, Toto expozé možno nazvať vernou fotografiou toho, čo sa u nás robí so stránky stavebnej na našich, dedinách i mestách, na našich riekach, na cestách, atď., atď.

Výstavba našej vlasti je zdravým pulzom nášho každodenného života a svedčí o veľkej životaschopnosti nášho ľudu. Výsledky nášho úporného snaženia o výstavbu našej Republiky už dnes ukazujú svoje ovocie a budú ešte markantnejšie v krátkej dobe zvýšením úrovne a blahobytu našich občanov. Moji spolurečníci zčasti už zaujali a zčasti ešte zaujmú stanovisko k jednotlivým úsekom našej výstavby. Mne dovoľte poukázať len na onú časť stavebníctva, ktorá sa dotýka záujmov našich cirkví.

Vojnové udalosti zanechaly stopy aj na cirkevných budovách, najmä na kostoloch, ktoré boly často terčom delostreľby. Celkom bolo zničených poťažne poškodených 2. 227 cirkevných objektov, pričom úradne zistená škoda v cenách z roku 1944 činí u týchto objektov 290, 300. 000 Kčs. Náklad na obnovu, poťažne opravu týchto objektov možno odhadnúť na 1. 100 mil. Kčs. Značná časť poškodených objektov bola opravená pričinením cirkevných činiteľov a cirkevníkov samých už v rokoch 19451946 a v čase uskutočňovania Dvojročného plánu uhradzovaná aj z miestnych zdrojov. Ťažšie poškodené a zničené farské budovy, slúžiace prevažne bytovým účelom, sa obnovujú podľa zákona číslo 86/1946 Sb. v znení zákona č. 115/1947 Sb. o bytovej obnove, pravda len potiaľ, pokiaľ pre bytovú obnovu plánovaná kvóta postačuje, a v tom prípade, ak okresná komisa pre obnovu príslušnú stavbu do operatívneho plánu zaradí.

Najpálčivejšou je otázka obnovy zničených a ťažko poškodených kostolov, a to z toho dôvodu, že obnova týchto ako stavieb kultúrnych spadá do stavieb národnej spotreby, kvóta ktorých zaťažuje aj stavby sociálne a zdravotné, pričom pri veľkých nárokoch na stavby priemyslové, do-

právne, verejné a bytové a pri obmedzenej stavebnej a materiálovej kapacite na stavby národnej spotreby možno venovať úmerne len menšiu časť celkovej finančnej kvóty, a čo sa z tejto kvóty prisúdi stavbám kultúrnym, musí byť venované predovšetkým na školské stavby.

V rámci Dvojročného plánu, ktorý bol zameraný prevažne na odstránenie následkov vojny, bolo ešte možné venovať určitú kvótu aj na obnovu kostolov. K ťarche tejto kvóty bolo do konca roku 1948 obnovených 132 kostolov celkovým stavebným nákladom 57, 700. 000 Kčs, pričom ďalšie kostoly zostaly koncom roku 1948 rozostavané. Na obnovovacie kostolné stavby, zaplánované v Dvojročnom pláne, bola Povereníctvom techniky poskytnutá štátna podpora vo forme záruky za pôžičku podľa zák. č. 86/1946 Sb., a to za celkovú sumu 70, 400. 000 Kčs, pri celkovom náklade okrúhle 70 miliónov Kčs. Štátom zaručenou pôžičkou nekrytú časť nákladu si hradili alebo odpracovali cirkevníci sami. Okrem toho boly Povereníctvom techniky poskytnuté v smysle vyhlášky Povereníka techniky zo dňa 26. septembra 1947 čís. 742/1947 aj peňažité podpory na prípravné práce pri obnove cirkevných budov v celkovej sume 5, 774. 300 Kčs.

Toto všetko sa mohlo uskutočniť len preto, že naša vláda v minulosti práve tak ako aj v prítomnosti chápala potrebu cirkví a mala pre ne plné porozumenie. Takto náš ľudovodemokratický štát jasne dokumentoval, že chápe správne poslanie a existenciu cirkví. Ale toto ešte nie je všetko Denná tlač prináša zprávy o tom, ako štát bol a je nápomocný cirkvám v plnení ich úloh. Tak v »Ľude« č. 161 z 13. júla 1949 je obsiahla zpráva o tom, ako prispieva štát na potreby cirkví. Zacitujem len dva podtitulky. V roku 1948 vyplatila štátna kultová správa iba na platy rím. kat. duchovných 43, 832. 864 Kčs. Na úpravu cirkevných budov vydal štát v tom istom roku, t. j. 1948 vyše 46 miliónov Kčs. V »Rudom Práve z 13. júla 1949 číslo 162 je zpráva o podpore vlády činnosti Katolíckej Charity. Zacitujem z článku len jeden odsek: Zatiaľ, čo v roku 1946 bolo ústavom Charity vyplatené 2, 830. 000 Kčs, v roku 1947 už 13 miliónov, potom v roku 1948 bola táto podpora zdvojnásobená. Česká katolícka charita počíta vo svojom ďalšom pláne nielen vyhovovať súčasným potrebám, ale hlavne s rozšírením odborne školeného personálu, obstaraním nových inventárov, hlavne mo-

derných lekárskych nástrojov a zariadení.

Panie a páni, mohol by som tu pokračovať vo výpočte toho, čo sa tu urobilo pre život a rozvoj cirkví. Teda nielen ako to domáci a zahraniční nepriatelia Republiky tvrdia, že u nás je iba papierová, t. j. len v Ústave zabezpečená náboženská sloboda, ale rukolapná pomoc a podpora hmotná. Takto teda vyzerá to potlačovanie náboženského života.

Za tohto stavu veci dalo by sa očakávať, že pomer medzi štátom a cirkvou bude veľmi dobrý. Štát by právom mal očakávať aspoň uznanie so strany cirkví. Žiaľ, skutočnosť je iná. Občania sú poburovaní proti svojmu štátu, občania sú učení nenávidieť svojich predstaviteľov. Prečo? Lebo idú vraj ľuďom brať ich vieru, dedičstvo to po otcoch, idú im vraj brať a zatvárať duchovných pastierov, idú vraj zatvárať kostoly, idú vraj znemožňovať výkon náboženstva, procesie, atď. Vy, ktorí ste v styku s našim dedinským ľudom, počujete ešte divokejšie a nesmyselnejšie zprávy. Čomu pripísať tieto zlomyseľnosti? Neviem si to ináč vysvetliť než tým, že cirkevní predstavitelia úmyselne zavádzajú svojich veriacich a stavajú do príkreho rozporu povinnosti občana a veriaceho. Umele hľadá sa tu jablko nesváru a hovorí sa, že kto hľadá, ten nájde. I oni našli zámienku, ako u nás mariť výstavbu a konsolidáciu, a to rozširovaním oných poplašných zpráv, o ktorých som práve hovoril. A aký je toho efekt? Niekoľko desiatok výtržností, ktoré skončily potrestaním iniciátorov a organizátorov výtržností. Pri politickej vyspelosti nášho ľudu sa ani nedá očakávať to, čo očakávali osnovatelia výtržností, že sa tu dá vyvolať masové hnutie odporu. Náš ľud v prevažnej väčšine si vie zladiť svoje povinnosti i voči štátu i voči cirkvi, a to tak, že záujmy oboch sú plne rešpektované a hájené. A práve tejto politickej vyspelosti nášho ľudu možno ďakovať, že normálny beh života nebol vykoľajený, že ľudia poctivo pracujú v továrňach, že naši roľníci pilne sa účastnia na žatevných prácach, že naše úrady pracujú s nebývalou vervou, len tak si možno vysvetliť, že pri plnení Päťročného plánu sme v júni dosiahli 105. 5%. Som na strane tých, ktorí boli zneužití pod rúškom ochrany cirkevných záujmov a prosím z tohto miesta pre nich milosť. No súčasne žiadam prísne tresty pre tých, ktorí vedome a tendenčné rozvíjajú svoju štvavú kampaň proti nášmu štátu a proti jeho ľudovodemokratickému zriadeniu. (Potlesk. )