A teraz niekoľko slov o Katolíckej akcii. O nej bolo už napísané i povedané veľmi mnoho, a to nielen so strany tých "vládnych", ale aj so strany tých opozičných. Spomínam tieto dve stanoviská nielen preto, že o tej samej veci možno mať rozličný názor, ale aj preto, ako dobrá vec môže dostať opačný charakter, t. j. veci zlej. Aby sme vec lepšie pochopili, vysvetlíme si tu obe stanoviská. V podstate možno tieto stanoviská rozdeliť na dve: jedno »pre« a druhé "proti". Možno, že by sa veci maly inak, keby sme skúmali, kto je pre a kto proti, a to najmä s hľadiska väčšiny. Niet štatistiky a niet ani náznakov, ktoré by tieto kritéria presne rozdelily. Ale pripusťme veľmi pochybnú argumentáciu opozičných, že proti je väčšina. Pýtam sa, je toto kritérium také smerodajné? Sú tí, čo sú proti, o veci informovaní? A ako? Sú informovaní kazateľmi a zo školských lavíc zle a zlomyseľné. Môže byť pre nás také stanovisko smerodajné? Popieram to. Popieram to nielen preto, že o tom viem z vlastnej skúsenosti, ale aj preto, že čerpám naučenie z histórie, o ktorej sa hovorí, že je učiteľkou národov. Galilea odsúdili preto, lebo učil, že zem je guľatá a že sa krúti. Obecne v jeho dobe sa verilo a aj cirkev to učila, že zem je doska, plávajúca na mori, teda plocha a štandardná. Galilea za jeho náuku upálili, no dnes celý svet, bez rozdielu, či je katolícky alebo a katolícky, dnes Galileovu náuku vyznáva ako nespornú a v ňu verí. Vidíte, to je príklad, kde jeden človek tvrdil niečo proti všetkým a jednako mal pravdu. V takýchto príkladoch by sa dalo pokračovať, ale nie je to potrebné, lebo isté je, že sme ľudia a že sa mýlime. A mýlia sa aj mnohí tí, ktorí pripisujú Katolíckej akcii to, čo netvrdí. Predstavujú ju ako schizma, to jest rozkol, čiže rozbíjanie jednoty cirkvi katolíckej. Ale Katolícka akcia môže byť a má byť chápaná ako akcia na obrodu Cirkevného a náboženského života. Chcú príslušníci KA a podporovatelia »Ohlasu« poslúžiť Katolíckej cirkvi, alebo ju zlomiť a urobiť z nej služobníčku štátu, ako sa to obecne vytýka? Aby sme si na túto podstatnú a základnú otázku dali odpoveď, treba prihliadnuť nielen do súčasnosti, ale obzrieť sa aj mierne nazad. Kedy vznikla KA? Naši nepriatelia tvrdia, že 10. júna 1949. Ale nie je tomu tak. Chybou je, že len málokto vie, že Katolícka akcia ako obrodné hnutie pochádza z druhej svetovej vojny, resp. z čias tesne po

oslobodení. Katolícka akcia nie je zjav len náš, československý, je to zjav svetový. Katolícka akcia ako hnutie nemá pôvod ani u nás, ani v iných ľudovodemokratických štátoch, ba naopak, vzniká na západe, v krajinách kapitalistických. Príkladom je napr. Francia, kde je hnutie jednej politickej strany MRP, ktoré bolo založené práve na kresťanských zásadách, ktoré popravde nie sú vonkoncom v rozpore s náukou ľudových demokracií a teda ani nie so socializmom. Kresťanstvo práve svojím sociálnym programom vedelo si získať masy. A dnes v podstate nejde o nič iné, ako povzniesť sociálnu, kultúrnu a hospodársku úroveň ľudu, t. j. pomôcť prevažnej väčšine nášho ľudu. V tomto programe sme zajedno. Preto nemôžme byť proti sebe. V podstate KA je hnutím starším a jeho účelom bolo obrodiť kresťanstvo v modernom pojatí našej doby. Toto krásne hnutie bolo však neskoršie zneužité na politické ciele. U nás sa tak stalo výrazom novoľudáctva, ako o tom svedčí pakt DS s katolíkmi z apríla roku 1946. Je len samozrejmé, že takto chápané hnutie katolícke narazilo na odpor. Našťastie našli sa u nás ľudia a bolo ich dosť, ktorí kresťanstvo a katolicizmus nechápali len ako hnutie na podporu starých prežitých foriem spoločenského a štátneho zriadenia, ale chápali ho hlbšie. A neváhajme sa priznať, že sa tak stalo pod vplyvom učenia Marxa a Lenina, a to v tom smysle, že je potrebné pretvoriť ľudskú spoločnosť, aby sa neuplatňovalo len osobné egoistické hľadisko, ale hlavne smysel pre kolektív, po katolícky povedané, základný to pilier učenia kresťanského: láska k blížnemu. Smysel KA bol zintenzívniť kresťanské, teda i katolícke učenie a priblížiť ho tým ideálom, ktoré učil zakladateľ kresťanstva - Kristus. A čo sa z tohto hnutia stalo? Bolo zneužité na politické ciele, bolo zneužité na účely, proti ktorým vzniklo. A preto nie div, že v KA sa ozvaly protestné hlasy. Zprvu mierne, ale čím ďalej tým hlasnejšie sa ozývaly. Konečne tieto hlasy sa rozzvučaly 10. júna t. r., keď stovky duchovných i veriacich sa spontánne ozvaly za pravé poslanie cirkvi, za jej duchovnú obrodu. A v tom je práve nefalšované poslanie KA a nie snáď negácia autority pápeža. A nie je to bludné učenie a nie je to rozkol, ani zakladanie novej viery. Pred niekoľkými dňami mal som rozhovor s jedným občanom, vysokým úradníkom, o týchto veciach a zistil som, že tento inteligent,

prednosta odboru, neprečítal »Ohlas-, veril tendenčným zprávam zo zahraničia a v tomto tzv. krutom režime sedí na prednostenskom mieste a nič sa mu nestane. To je hrozný teror! Ten istý pán mi vytýkal, že akým právom hovorím v mene katolíkov, keď som bol exkomunikovaný. Podvoľujem sa verdiktu o exkomunikácii, lebo nemám možnosti sa brániť. Myslím, že mojim najväčším a jediným hriechom je, že vyznávam socializmus a nie kapitalizmus. Ale isté je, že vyznávam tú samú vierouku, čo nie exkomunikovaný. A tú samú morálku a tiež tie isté dogmy. Nuž posúďte, som katolík, alebo nie? Nie som ním, ak podmienkou je vyznávať kapitalizmus miesto katolicizmu a vyznávať vojnu miesto mierových snáh. (Potlesk. )

Z toho, čo som povedal, jasne vidieť, že pri Katolíckej akci nejde o to, ako to bolo sústavne zdôrazňované, o otázky viery, nejde o Boha a tým menej o cirkev, no pod rúškom ochrany týchto ideálov o jasnú a zámernú politickú akciu protislovanskú a protiľudovodemokratickú.

A pri tejto politickej akcii nemožno nespomenúť jednu vec - vojnovú psychózu. Mnohí veria, že dnes, či v najbližších dňoch, vypukne vojna. O nej je mnoho pohádkových predstáv, že bude blesková, že vypukne v najbližších dňoch, že bude pre nepriateľa, to sme my, veľmi ničivá a teda krátka a hlavne, že po tejto vojne príde na odmeňovanie verných a vešanie odporcov. Pomsta nie je im na prekážku v ich prísne kresťanskom presvedčení. Čo povedať na takéto predstavy a také priania? Odpoveď si dajte sami!

Býva pravidlom dávať pod mikroskop príslušníkov KA. S tohto hľadiska naprosto nemožno obstáť. Ak žijete ľudským životom, tak chýb sa prirodzene nájde dosť. Ak žijete život podľa vzoru svätých, tak možno, že váš otec alebo matka chybili. Ak aj títo žili vzorne, tak je tu príležitosť zájsť si do minulosti vašich predkov a buďte presvedčení, že úspech je zaručený v tom, že sa flek nájde a ten sa primerane zväčší. Potom sa poukazuje: vidíte, kto vás to vedie? Pravda, opačne vec skúmať nesmiete. Je celkom ľahostajné, kto vedie protitábor. Tam už nezáleží ani na tom, či je niekto príslušníkom katolíckej cirkvi a tým menej záleží, či je praktickým alebo tzv. matrikovým katolíkom. Veď účel posväcuje prostriedky. A tak sme dnes svedkami toho, že za katolicizmus sa bijú v prsia ľudia, ktorí len podľa

matriky, ba často ani podľa nej, nemajú s katolicizmom nič spoločného. Ale predsa slúžia jednej myšlienke: nepripustiť pokrok, znemožniť socializmus. Nebyť týchto zjavov myslím, že by kresťanstvo bolo silnejšie, účinnejšie a úprimnejšie. A o toto nám ide. K tomu pridávam aj to, že si prajeme úprimnú spoluprácu medzi cirkvou a štátom. Prehĺbenie náboženského života, jeho praktické prevádzanie vo verejnom i súkromnom živote, spolupráca so štátom, to je pravé poslanie KA. Ak niekto jej dáva iný smysel, je buď nevedomý alebo zlomyseľný. Budeme trpezlivo a sústavne vysvetľovať nevedomým, ale rázne postupovať proti zlomyseľným, lebo vieme presne, čo tým sledujú: rozvrat a útok na základy Republiky za účelom rozvrátiť ju. A toto nikdy nepripustíme. (Potlesk. ) Mnohí sa ma pýtajú, či verím v úspech KA. Na tieto otázky dávam kladné odpovede, a to preto, lebo som presvedčený, že robíme dobrú vec. Ak teda niekto dnes skepticky sa díva na rozvoj Katolíckej akcie, robí tak preto, že nie je informovaný. Postupne sa každý presvedčí, že KA spĺňala a splní svoje poslanie, o ktorom som hovoril, a to jej zaručí úspech.

Často sa hovorí o chybách KA. Má chyby i nedostatky, ako každé ľudské dielo. O nich tu hovoriť nepovažujem za vhodné. Ústredné i krajské orgány KA sú na to, aby odstránily chyby a urobily nápravu tam, kde to treba.

Prosím vás, panie a páni poslanci, o vašu účinnú pomoc v našej ťažkej a priekopníckej práci a potom verím, že naša dobrá vec sa podarí. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Jánovi Ogurčákovi.

Poslanec Ogurčák:

Slávna Slovenská národná rada!

Súdružky a súdruhovia! Panie a páni!

Prehovorím k expozé pána povereníka techniky, profesora Jozefa Lukačoviča, ktorý sa zaoberal niektorými problémami výstavby Slovenska v stavebníctve v pléne Slovenskej národnej rady dňa 9. júna tohto roku. Budem sa zaoberať hlavne problémami výstavby nášho Košického kraja v stavebníctve. Prv, než prikročím k veci, dovoľte mi oboznámiť Vás s naším krajom.

Je to kraj prevažne poľnohospodársky a v priemysle s bohatou tradíciou v ba-

níctve. Jeho rozloha činí 7. 440 km2. Počet obyvateľstva ku dňu 30. júna 1948 činil 461. 958 obyvateľov. Hustota obyvateľstva na km2 je 62. Celkove máme 474 obcí. V priemysle je zapojených 6°/o obyvateľstva. Celkové investície v Päťročnom pláne činia 11. 450, 000. 000 Kčs. Z toho na verejné stavby je určených 1. 683, 000. 000 Kčs a na byty 1. 853, 000. 000 Kčs. Vidieť teda, že na stavebníctvo je v našom kraji dobre pamätané. Nemusíme sa báť ani jeden z nás pracujúcich na východnom Slovensku, že sa budú opakovať prípady minulosti, keď stavebníctvo slúžilo len privilegovaným vrstvám kapitalizmu. Vidíme, že v investíciách je pamätané na bytové jednotky. A keď sa lepšie pozrieme, komu budú slúžiť tieto byty, zistíme, že sú prevažne stavané pre našich robotníkov a tie najkrajšie, najlepšie vybavené pre našich najlepších úderníkov. V stavebníctve nastala zmena. Čo zapríčinilo túto zmenu? Snáď to, že počet pracujúcich v priemysle sa zvýšil? Alebo snáď to, že vojna niektoré objekty zničila? Nie! Táto revolučná udalosť nastala, keď ľud uchopil sa moci a robotnícka trieda odčiňuje krivdy v minulosti na nej páchané kapitalizmom. Vidíme, že ešte do februára a vôbec v Dvojročnom pláne bola v stavebníctve bezplánovitosť. Ukrývaly sa tu reakčné živly na vedúcich miestach a výsledok bol aký? Plán v stavebníctve v Dvojročnom pláne nebol splnený. Až po znárodnení a po istých zmenách personálnych vo vedení u nás stavebníctvo začalo sa ako-tak hýbať. Postupne zavádzali sme plánovitosť aj na tomto úseku. Učili sme sa z chýb a nedostatkov z Dvojročného plánu a učíme sa aj nateraz.

Pri rekonštrukčných prácach vojnou zničených objektov videli sme u našich pracujúcich veľký pracovný elán. Hoci tento pracovný elán bol sebaväčší, naši robotníci, brigádnici zo závodov a polí plánované predpoklady v Dvojročnici nesplnili.

Čo bolo tomu príčina?

Iste, že skorumpovaní prisluhovači kapitalizmu, ako aj samé reakčné kapitalistické živly vykašľaly sa na vytýčené úlohy v stavebníctve, nestaraly sa o ne, ale za to vedely sa postarať a dobre postarať o naplnenie svojich vrecák a bánk kapitálom, ktorý si takouto ešte legálnou cestou mohly obstarať.

Okrádaly nás tieto živly a sabotovaly nielen u týchto stavieb zaplánovaných, ale

aj u nezaplánovaných a hlavne u čiernych stavieb a stavieb mimo plánu.

Veď ešte dnes nám štatistika vykazuje, že bez stavebného povolenia bolo 704 stavieb bytových a 32 stavieb hospodárskych v Košickom kraji.

Stalo sa nám to, že odborní robotníci prešli zo stavieb zaplánovaných na stavby čierne a stavby mimo plánu, lebo tam boly väčšie, čierne mzdy. Tento chaos zapríčinil tiež nesplnenie vytýčených úloh a bol už druhou príčinou nesplnenia Dvojročného plánu. Bolo potrebné urobiť tomu koniec. To sa po znárodnení a po vyhnaní sabotérov na tomto úseku práce aj stalo a mohol by som o prefíkanosti týchto reakčných živlov dlho a dlho vyprávať. Môj úkol je ale iný, oboznámiť vás s potrebami nášho kraja.

Už z mojich predchádzajúcich slov vyplýva, že potrebujeme zdravé kádre vo vedení, či už v krajovom závode, alebo expozitúrach a hlavne v Stavoprojekte.

Vieme, že socializmus musíme budovať s takými kádrami, aké máme poruke. Ale vieme aj to, že nám treba nové vychovať. A my si ich vychovávame, zpočiatku len na stavbách, či už odborným alebo politickým školením.

Krajový závod má dnes preškolených odborne 443 robotníkov na murárov a 243 robotníkov na tesárov. Mnoho z nich je nateraz v Prešovskom kraji. Najlepších murárov preškolíme na palierov a schopných, ľudovodemokratickému režimu oddaných palierov na stavbyvedúcich.

A toto bude jedna z ďalších záruk na splnenie Päťročného plánu a vôbec plánu u nás v stavebníctve.

Ďalšou potrebou v stavebníctve Košického kraja bude plne podporiť všetky možnosti urýchleného prechodu od remeselnej k priemyselnej výrobe. Musíme vypracovať plán reorganizácie remeselnej stavebnej výroby a pričleniť túto do tejto pridruženej výroby Československých stavebných závodov.

Na tom sa pracuje a uvádza už v prax.

Za tretie, musíme deficitný stavebný materiál zvlášť drevo a železo zamieňať za menej deficitný materiál.

Za štvrté, budeme musieť previesť štandardizáciu stavebných prác používaním stavebných materiálov rýchle tvrdnúcich.

Za piate, aby sa u nás zabezpečilo aj vecné plnenie plánu na 100%, Československé stavebné závody musia si vypracovať časový plán postupu prác na stav-

bách ešte tohto mesiaca, rozvedený na kratšie časové obdobia, aby sme zamedzili poruchy v dodávkach stavebnín.

Za šieste, javí sa nám veľmi značná potreba inštalačného materiálu a krytie máme nateraz len zčasti, t. j. z 1/3.

Za siedme, potreba pracovných síl je nasledovná:

remeselníkov potrebujeme 250 pomocných robotníkov... 200

učňov......... 50

technických úradníkov... 10 Krajový závod Československých stavebných závodov mal ku 30. júnu 1949 stav takýto.

remeselníkov ..... 200

učňov...... 51

pomocných robotníkov... 58

dielovedúcich...... 14

úradníkov...... 46

Za ôsme, musíme ešte t. r zaistiť účasť celého osadenstva na plánovaní, plnení plánu a jeho kontrole. Pritom musíme dovtedy previesť previerku pracovísk aj v iných sektoroch, kde sa tak ešte nestalo Vieme dobre, že takouto previerkou najmä v distribúcii, t. j v súkromnokapitalistickom podnikaní je mnoho, veľa dobrých odborníkov, murárov, tesárov atď. Ako príklad uvediem len okres Kežmarok, ktorý

z 26 živností má 108 stolárov, ,, 8,, ,, 11 tesárov, ,, 5,, ,, 8 murárov, " 6 ,, ,, 18 zámočníkov, ,, 4,, , , 17 elektromontérov, " 3 ,, ,, 12 inštalatérov a v ostatných okresoch je to podobne.

V Košickom kraji potrebujeme teda 78 murárov a 43 tesárov. A okrem týchto pracovných síl skrýva sa tam ešte mnoho iných odborníkov. V ostatných okresoch je tomu podobne. Je na nás, aby sme tieto objavené pracovné odborné sily postupne presunuli do stavebníctva, ktorých najmä tam potrebujeme.

Je tiež veľmi zaujímavý prípad v distribúcii v tomto horeuvedenom okrese, a to nasledovne:

súkromný obchod farbami a železom pána E. Mrázeka, ktorý zamestnáva štyroch mužov a dvoch učňov, mal obrat za rok 1948 4, 467. 000 Kčs. Obrat za I. štvrťrok t. r. činil 1, 031. 000 Kčs. Iné prípady sú ešte väčšieho rázu.

Pýtam sa, čo s takými obchodmi u nás, ktoré sme zistili a zistíte aj vy, súdružky a súdruhovia, panie a páni, u vás vo va-

šich krajoch? Ponecháme ich v súkromnom vlastníctve? Zaiste nie.

Za deviate, musíme nahradiť brigádami odchádzajúce pracovné sily na žatvu. U krajového závodu Československých stavebných závodov, ako aj u krajového závodu pre priemyselné stavby javí sa nám vec takto: len počas žatvy potrebujeme 400 pracovných síl a tieto budeme musieť zaistiť brigádami. Za tým účelom máme pohotovostné brigády už v každom okrese a len v Košiciach máme 700 člennú pohotovostnú brigádu.

Za desiate, aj v stavebníctve musíme rozprúdiť socialistické súťaženie a napomáhať hnutie zlepšovateľov. Tu musím s pochvalou konštatovať, že Krajový závod v Košiciach v hnutí zlepšovateľov je na Slovensku doteraz najlepší. Podaných bolo 54 zlepšovacích návrhov a realizovaných 52 len v máji. Ďalej, tento závod má 52 úderiek s 212 úderníkmi.

A ešte jeden veľmi vážny problém bude, aby sme sledovali a dbali na to, aby konštrukcie zodpovedaly charakteru budovaného priemyslu. Toto sú najhlavnejšie potreby nateraz v stavebníctve v Košickom kraji, ktoré musíme stoj čo stoj splniť.

Učíme sa z minulosti a vieme príčiny toho, prečo Dvojročný plán u nás splnený nebol, ale bol splnený len na 81°/o.

Dnes už môžeme so zadosťučinením povedať minulosti:

Plán, za I. kvartál 1949 v odvetví stavebných hmôt a keramiky splnili sme na 114. 4%. (Potlesk. )

Čomu pripisujeme tieto výsledky u nás, či už v priemysle, alebo zčasti v rozhýbanom stavebníctve?

Predovšetkým je to najväčšia zásluha našej Komunistickej strany, ktorá presvedčovacou kampaňou na pracoviskách dosahuje politickej uvedomelosti pracujúcich. Títo lámu starý, nedokonalý a nedostačujúci spôsob práce a tvoria si nový, socialistický.

Tak ako povedal pán povereník Lukačovič vo svojom expozé, že naše stavebníctvo stavia dlho a draho, toto platí aj u nás v Košickom kraji; potvrdil to tiež môj predrečník, pán poslanec Herman, čo sa týka stavby mostov.

Naši investori robia aj také kotrmelce, že zo strachu pred nepojatím ich stavebných úloh do plánu tvrdia, že majú toľko a toľko v miliónoch Kčs už prestavaných, len aby boli pojatí. Toto sa im ale niektorým vypomstilo, keď po odpočítaní z celko-

vých investícií tejto udanej sumy, čo nie je pravda, zistia, že na dokončenie strechy už niet finančnej položky.

V Päťročnom pláne je u nás na 2. 357 stavebných akcií.

Ďalšou potrebou u nás, najmä na juhovýchodnom Slovensku, bude postarať sa o zvýšenie výnosnosti pôdy tým, že prevedieme opatrenia pred rozlievaním riek a vybudujeme akumulačné priestory, čím môžeme ešte získať elektrickú energiu využitím vodnej energie.

Rekreačné strediská budeme musieť taktiež upraviť, zpríjemniť a vzbudiť väčší záujem, na príklad o herľanský gejzír.

Pozrime teraz, ako je to s výrobkami pridruženej výroby.

Je pravdou, že táto výroba je ešte stále v súkromných rukách. Tieto práce robíme na základe smlúv s remeselníkmi.

V Košickom kraji máme nateraz spolu 21 dielní, a to:

stolárskych..... 7

zámočníckych.... 4

plechárskych..... 2

inštalačných..... 2

elektroinštalačných.. 1 maliarskych a natieračských 1 pokrývačských.... 1

tesárskych...... 1

sklenárskych..... 1

kachliarskych.... 1

Nedostačujúci počet je najmä u tesárskych dielní.

Ako je to u nás v stavebníctve so strojným zariadením a v stavebných hmotách?

Len na III. kvartál 1949 potreba tehál, aby sme splnili plán, je nasledovná: celkove potrebujeme 9, 215. 200 kusov tehál.

Potreba reziva celkove expozitúr v m3 je 17. 081. 7.

Potreba betonárskej ocele expozitúr v tonách je 1. 640. 2.

Potreba tlakovej liatiny expozitúr v tonách je 277.

Potreba cementu expozitúr v tonách je 15. 157. 5.

Potreba strojného zariadenia na splnenie úloh je nasledovná:

14 čerpadiel,

65 nákladných aut,

57 miešačiek,

48 výťahov a

14 cirkulárov

A čo pri tejto príležitosti zase budem prizvukovať, že je to ozaj nepremyslené a bude to treba zaraziť, je to, že tehly sú do Košíc dovážané zo Žilinského kraja, hoci my ich máme doma dosť, ba nevieme,

čo s nimi. Takto len zbytočne zaťažujeme dopravu.

Z celkových stavebných akcií v rámci industrializácie nášho kraja je vidieť, že potrebujeme ešte veľa vecí, ktoré nemáme ešte v dostačujúcom počte.

My sme si ale jednako istí, že pevná vôľa našich robotníkov všetko premôže a naši technici dajú nám také mechanizačné zariadenia, slúžiace k vyššej výrobnosti, ako nám dáva doteraz z nich najviac a najlepšie hnutie zlepšovateľov, ktoré dopomohlo už v mnohých prípadoch ku zdarnému prevedeniu a načas prevedenému úkolu.

My toto hnutie ešte rozšírime a vychováme nových ľudí aj v stavebníctve, takých ako máme v baníctve, textilnom, priemysle a inde, ktorí ľudia dnes nám vysoko prekračujú normy, stavajú si vyššie, tvrdšie.

Ja verím, že aj náš kolektív pracujúcich v stavebníctve to plne pochopí a prostriedkami, ktoré má poruke, prekoná všetky ťažkosti, ktoré sa vynoria v oblasti potrieb, a keď aj veľa vecí bude chýbať, plán predsa len splní.

Česť takejto práci v stavebníctve u nás

a všade inde, kde kolektív takto svoje

úlohy pochopil! Práci česť! (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv:

Ako poslednému rečníkovi dávam slovo pánu poslancovi Ratkovskému. Poslanec Ratkovský:

Slávna Slovenská národná rada, panie

a páni!

Keď chcem dnes prehovoriť niekoľko slov o expozé, ktoré nám pán povereník prof. Lukačovič predniesol v pléne Slovenskej národnej rady dňa 9. júna, dovoľte, aby som pár slovami, ktoré poviem, nielen jednostranne hodnotil stavebníctvo a vyzdvihoval len jeho dobré stránky, ale tiež i trochu kritizoval.

V celkovom živote verejné stavebníctvo nie je žiadna nová vec, líši sa od minulosti len v tom, že vieme, za akých podmienok, pre koho robíme a ako to prevádzame.

V starších dobách pracujúci ľud poddaný, ako sa to vtedy hovorievalo, robil na panskom, pre veľkomožných, aby oni už ani nie bývať, ale korzovať mohli sa v nespočetných prepychových izbách, kým drobný, pracujúci, statočný ľud sotva mal strechu nad hlavou. Prepychové stavby, ktoré museli naši predkovia stavať veľkomožným takmer o hlade a smäde, slúžily

nielen na obývanie, ale aj ako nedobytné pevnosti. Pravda, v tom čase sa stavby neprevádzaly takými technickými vymoženosťami ako dnes. Vtedy sa všetko robilo ručne, kameň sa musel nosiť na pleciach do väčších vzdialeností a výšky. Ako som už spomenul, drobný ľud vtedy býval v jaskyniach a len neskoršie mu bolo umožnené, aby staval stavby i sám pre seba, ovšem len z dreva a hliny. Neboly to však stavby dokonalé, ale boly s malými oknami alebo bez nich, o jednej miestnosti, slúžiace za obývaciu miestnosť, jedáleň, spálňu, ba i za kurín a maštaľ. Bol to veru hrozný život.

Konečne len po roku 1945 stalo sa stavebníctvo vskutku verejnou záležitosťou. Dnes sa stavia výlučne pre záujmy pracujúcej pospolitosti. Správne povedal pán povereník medzi iným, že vrcholným cieľom. nášho dnešného stavebníctva je zvýšenie životnej úrovne ľudu plánovaním. I keď sa v minulosti prevádzaly mnohé akcie sblíženia mesta s dedinou, s ľútosťou konštatujem, že naše niektoré dediny mnoho zaostávajú nielen od mesta, ale i jedna pred druhou. I v bytových jednotkách vidíme, o koľko percent sa viac stavia v mestách, odhliadnuc však od priemyselných miest, ako na dedine. Nechcem týmto povedať, že na dedinách nebudujeme vôbec, ba práve budujeme viac ako kedykoľvek, ale chcem povedať len toľko, že keď robíme dľa plánu, tak malo by sa pamätať na všetky obce a nielen na niektoré. Ako to myslím? Príklad: Obec plánuje stavbu kultúrneho domu alebo niečo iné a pritom si statočne plní svoje občianske povinnosti, iná obec však má už kultúrny dom, vlakovú dopravu; elektrizáciu, kanalizáciu a pod., pritom je ešte blízo mesta a plánuje napríklad vodovod, táto obec skorej sa dostáva do plánu ako tá prvá obec, ktorá nemá žiadne zo spomenutých vymožeností. Medzi obcami na Slovensku je taký nepomer, ako by neboly v jednom štáte. O jednej sa dá povedať, že žije v 20. storočí, o druhej sotva to môžeme hovoriť, pozdáva sa, že žije ešte v 18. storočí. Potrebujeme vo všetkom šetriť, v materiále, vo financiách a tiež aj v pracovných silách.

Po skončení druhej svetovej vojny mnohí a mnohí občania tvrdili, že sa nepostavíme na nohy, či už v železničnej alebo cestnej doprave, v bytoch alebo vo verejných sektoroch, ani za 10 rokov. A výsledky? Vďaka chrabrosti nášho pracujúceho ľudu prekvapujúco rastú nové a moderné

bloky, či už rodinných domkov alebo verejných, do šírky a výšky. Vyrastajú nám celkom nové mestá a dediny, Handlová, Považská Bystrica, Telgart a mnoho iných. Porovnajme s minulosťou, kedy sa stavaly stavby len pre veľkomožných pánov zemanov, dnes stavia či už štát alebo národné podniky čisté, zdravé a hygienické stavby pre pracujúcich. Bývajú ešte aj dnes mnohí občania po dedinách v nezdravých, nehygienických domoch s veľmi malými oknami a vlhkými miestnosťami. Tu by bolo treba rýchlej nápravy. Nedá sa to urobiť naraz, uznám, ale aspoň mladé matky s deťmi maly by sa aspoň na čas odsťahovať z takýchto bytov, čím by sme odstránili veľkú úmrtnosť malých a mladých detí. Je pravda, že tohto príčina je aj vyživovacia stránka, ale ako sme práve počuli na predminulom a minulom zasadnutí Slovenskej národnej rady, i tu sa to zlepšuje každým dňom. A práve popri výžive príčinou chorôb a úmrtnosti sú aj nehygienické a nezdravé obytné budovy. Vo svojom expozé nám pán povereník vyčíslil, koľko sa u nás stavalo dnes. Vidíme z toho, že dnes staviame hodne a hodne viac. Náš pracujúci ľud s veľkou vďakou kvituje" toto veľké porozumenie našej vlády.

Kameňom úrazu pri stavbách je veľký nedostatok kvalifikovaných stavebných síl. Nie je to tak zlé, ako to vyzerá, ale bolo by treba lepšie sa nazrieť do tých dedín a miest a podchytiť všetky pracovné sily. Apelujem na všetkých poslancov, aby robili agitácie a hľadali voľné alebo len málo zamestnané sily, lebo bohužiaľ máme i takých, ktorí pod rúškom legitimácie sa skrývajú. Keď niekto má česť, že môže nosiť legitimáciu, práve jeho povinnosťou má byť, aby aj prácou dokázal svoj postoj k výstavbe nášho štátu a k zlepšeniu životnej úrovne najširších vrstiev národa.

Súťaženie, ktoré je v podnikoch, malo by byť aj v stavebníctve, čo by len poslúžilo rýchlejšie k lepšiemu a krajšiemu zajtrajšku nielen pre občanov žijúcich v meste a na dedine, ale aj roztrúsených po našich rozsiahlych kopaniciach a lazoch. (Potlesk. )

Podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv:

K doslovu k svojmu expozé prihlásil sa ešte pán povereník techniky profesor Lukačovič.

Dávam mu slovo. (Potlesk. ) Povereník techniky prof. Lukačovič: