dlho a draho stavia, uviedol pán povereník: nedostatočné vybavenie našich stavieb strojným zariadením. V praxi sa však veľmi často stretávame s prípadmi, ako to i sám pán povereník priznáva, že i to nedostatočné strojné zariadenie, či už domácej alebo zahraničnej výroby, ktoré na stavbách máme, pre nedostatok náhradných súčiastok nemôže byť plne využité. Je preto nanajvýš potrebné, aby sa náš kovorobný priemysel urýchlene postaral o vyrobenie dostatočného množstva týchto náhradných súčiastok.

Značnou prekážkou pri splňovaní stavebného plánu je podľa expozé napríklad aj nedostatok menších profilov železa a drobnejšieho kovového stavebného materiálu, najmä menších druhov klincov. Bude to asi preto, že náš kovorobný priemysel v snahe v stanovenom čase splniť predpísaný mu plán uchýlil sa k väčším druhom výrobkov, kde "splnenie plánu bolo pravdepodobnejšie alebo to bola snáď aj chyba plánovačov, ktorí z nedostatku presných štatistických dát zaplánovali menšie množstvo teraz nám chýbajúcich menších druhov výrobkov. Tento nedostatok, či už bola jeho príčina tá, či oná, treba v záujme hladkého a úspešného plnenia Päťročného plánu čím skôr odstrániť. Spoliehajúc na vysokú pracovnú morálku a výkonnosť zamestnancov našich kovorobných závodov veríme, že sa tak čím skôr stane.

V plnení úkolov určených pre rok 1949, najmä však na druhý polrok sú Československé stavebné závody hatené tým, že materiál potrebný pre III. kvartál mohol sa objednať len po stanovení výrobného plánu stavebného, priemyslu, čo sa previedlo iba v prvých dňoch mesiaca júla, teda už v III. kvartále. Keď uvážime, že dodacie lehoty na rôzny stavebný materiál pohybujú sa od 1-6 mesiacov, vidíme, aké značné zdržanie tu nastane a aké nadmerné úsilie bude treba vyvinúť Československým stavebným závodom, aby zameškané dohnaly. V budúcnosti bude treba pamätať na tieto skutočnosti a potrebné opatrenie previesť včašie, tak, aby tu nenastávala v plnení plánu nijaká medzera.

Je nesporné, že zorganizovaním podniku pridruženej výroby, to jest podchytením remeselníckej výroby odpadne Československým stavebným závodom značná starosť okolo dodávok remeselníckych prác. Blahodarný vliv tohto opatrenia prejaví sa však iba v budúcej stavebnej sezóne. Tohto roku bolo toto opatrenie skôr na škodu veci, lebo prišlo skoro uprostred

stavebnej sezóny a nový aparát sa len pomaly a na mnohých miestach so značnými ťažkosťami dával do pohybu, takže požiadavky pre rok 1949 naň kladené nebude vstave splniť.

Tak isto aj zavedenie typizácie a priemyslovej výroby stavebnej treba len vítať, lebo vyplýva z nej hospodárnenie finančné i časové. I tu prejaví sa výsledok iba v budúcej sezóne poťažne v budúcich rokoch, lebo tak typizácia ako aj zpriemyselnenie výroby predpokladá už aj plánovanie stavieb podľa týchto typizačných noriem, čo dnes už u rozostavaných a rozpracovaných stavieb nedá sa previesť.

Opatrenie Stavoprojekty že na základe prevedenej revízie projektov vylúčil nedostatočne pripravené stavby, treba len chváliť a podobné pokračovanie odporúčať aj do budúcnosti s tým, aby miesto vylúčených stavieb zaradené boly iné, s každej stránky technicky pripravené stavby.

Otázke pracovných síl v stavebníctve treba venovať zvýšenú pozornosť, lebo nedostatok pracovných síl, hlavne odborných, je vedľa nedostatku niektorých druhov stavebného materiálu a strojného zariadenia tiež podstatnou príčinou zdĺhavého stavebného tempa. Predovšetkým treba sa starať o dorast, ktorého dnes u stavebníctva už skoro niet. Príčina väzí asi vo všeobecnom úniku pracovných síl do priemyslu, kde naskytujú sa nielen výhodnejšie pracovné podmienky, ale zamestnanci účastní sú aj na mnohých výhodách v zásobovacom sektore, ktorých sa zamestnancom v stavebníctve nedostáva, alebo len v menšej miere. Je preto na mieste, že sa začínajú budovať domovy pre murárskych učňov, predbežne v Bratislave, Banskej Bystrici a Prešove. Nebude od veci, keď aj v iných strediskách stavebného ruchu sa podľa možnosti takéto domovy vybudujú. Zásobovanie a ubytovanie robotníctva na mnohých stavbách nie je dnes ešte na výške a nezodpovedá často, hlavne ubytovanie, ani tým najzákladnejším hygienickým požiadavkám, i keď na druhej strane zase s uznaním musíme konštatovať plnú starostlivosť v tomto smere na niektorých stavbách.

Nesporne veľkým zlom v stavebníctve je značná fluktuácia zamestnancov, ako aj absencia, ktoré v žiadnom inom sektore sa neprejavujú v takomto rozsahu. Oboje bude treba radikálne riešiť spôsobom, ako to pán povereník vo svojom expozé naznačil. Mám tu na mysli jednak ustálenie charakteru maloroľníka a pracovnej po-

vinnosti pre roľníkov s menšou výmerou pôdy a jednak zvýšenie sociálnej starostlivosti o stavebné robotníctvo. Podobne bude treba zvýšiť aj starostlivosť o zkvalitnenie stavebného robotníctva zimným školením a preškolovaním. Len splnením týchto predpokladov zabezpečí sa v budúcnosti v stavebníctve predpokladaná produktivita práce, ktorá je jednou z hlavných podmienok splnenia plánu.

Pokiaľ sa týka organizácie Československých stavebných závodov, mám ten dojem, že sú tieto so stránky administratívnych zamestnancov preexponované. V tejto mojej domnienke utvrdzuje ma tá skutočnosť, vyplývajúca z porovnania pomerov z rokov 1937 a 1949.

Firma Hlavaj, Palkovič, Uličný v Turč. Sv. Martine v roku 1937 prevádzala verejné stavby za 15 miliónov korún, pričom zamestnávala 12 administratívnych a technických úradníkov. Pri dnešnom 8-násobnom zvýšení stavebných nákladov spomenutých 15 miliónov reprezentuje čiastku 120 miliónov Kčs.

Martinská expozitúra Československých stavebných závodov, ktorá má na rok 1949 určenú stavebnú kvótu čiastkou 120 mil. Kčs, teda v rozsahu býv. firmy Hlavaj, Palkovič, Uličný, zamestnáva len v Turč. Sv. Martine 70 administratívnych a technických úradníkov, okrem ešte ďalších asi 50, ktorí sú mimo Martina, čiže i počet technických a administratívnych zamestnancov sa úmerne zvýšil so zvýšením stavebného nákladu.

I keď pripustíme, že dnes pri plánovanom hospodárstve a v dôsledku zvýšenej sociálnej starostlivosti o zamestnancov pribudly stavebníctvu mnohé úlohy, ktoré v roku 1937 stavebníctvo nepoznalo, predsa je to príliš veľký nepomer. Týmto dá sa vysvetliť aj tá skutočnosť, že stavba jednej bytovej jednotky v Turci pohybuje sa okolo Kčs 750. 000-, čiže o celých Kčs 250. 000. - viacej, ako je v pláne predpokladané.

Domnievam sa, že podobné prípady budú aj v iných mestách a preto v tomto smere rozhodne bude treba zjednať nápravu, t. j. preskúmať, či sú technicko-administratívni zamestnanci Československých stavebných závodov náležite pracovne výužití.

V závere svojho expozé zmieňuje sa p. povereník Lukačovič ešte aj o značnej disparite medzi plánovaným zvýšením kapacity výroby ako výrobného celku a medzi zvýšením kapacity stavebnej výroby

v tých priemyselných odvetviach, na ktorých je stavebná výroba priamo odvislá. Je nemysliteľné, aby zatiaľ, čo na stavebný sektor kladú sa oproti roku 1937 až o 100% vyššie požiadavky, plánovalo sa v priemysle, ktorý má dodávať stavebný materiál, najmä v pridruženej výrobe, vniektorých prípadoch iba s 10%-ným zvýšením výroby. Tento nepomer bude treba čím skôr postupne odbúrať, lebo ináč by nám náš stavebný sektor v plnení plánu nie svojou vinou stále zaostával.

Aby sa naplnily slová nášho p. prezidenta Gottwalda: »Vyrábať - to znamená v sektore stavebníctva stavať rýchlejšie a lacnejšie, potrebná je čo najužšia spolupráca všetkých zúčastnených činiteľov, počnúc od plánovačov až k tomu poslednému robotníkovi, či už v stavebnom alebo priemyselnom sektore a vypätie všetkých síl, ktoré máme k dispozícii, či už pomocou socialistického súťaženia alebo pomocou úderníckeho hnutia. Verím, že pri vzájomnom porozumení a dobrej vôli sa nám to podarí.

Keď pánu povereníkovi Lukačovičovi ďakujem za otvorené a jasné slová, ktorými sa vo svojom expozé dotkol všetkých dôležitých problémov svojho rezortu, za Stranu slovenskej obrody vyhlasujem, že toto jeho expozé schvaľujeme. (Potlesk. )

Podpredseda Kušík:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pani

poslankyni Márii L a v o v e j.

Poslankyňa Lávová:

Slávna Slovenská národná rada!

Súdružky a súdruhovia!

Stavebníctvo v minulosti neslúžilo najširším vrstvám, ľudu, hoci bolo v určitých obdobiach dosť na vysokom stupni. Stavaly sa veľkolepé paláce, zámky, cesty, mosty a rôzne okrasné stavebné diela, avšak všetko toto len pre spríjemnenie života niekoľkých vyvolených prívržencov vládnucej triedy alebo ich prisluhovačov. Drobný ľud mal z toho iba to, že sa na týchto stavbách nadrel až do úmoru a potom buď sa mohol cez plot občas pozrieť na krásny palác, alebo prejsť po moste, po peknej ceste, avšak ešte si musel zaplatiť clo, okrem tej driny, ktorú na stavbu vynaložil.

O stavbách rodinných domkov pre pracujúci pospolitý ľud sa nedá v minulosti ani hovoriť. Pozrime sa len na drobné stavby v posledných rokoch pred prvou

svetovou vojnou. Ľud stavia si domy sám svojpomocou, bez potrebného stavebného materiálu. Domy sú väčšinou nabíjané z hliny alebo z blata a slamy, nakladané ako lastovičie hniezda a potom múr kresaný, aby bol ako-tak rovný. Krytie domov je väčšinou slamené a len u lepšie situovaných ľudí šindeľ. Prevedenie takejto primitívnej stavby vyžiadalo si veľkej námahy a preto sa stavia málo. Často i rodiny dvoch-troch generácií bývajú spoločne v takomto dome o dvoch-troch miestnostiach a sú rady, že majú vlastný dom, že nie sú nútené bývať z milosti v podobnom dome boháča, ktorému po celý rok nestačily by odrábať pachtovné.

Po prvej svetovej vojne stav v stavebníctve sa zlepšuje. Stavajú sa už hygienickejšie obytné domy i na dedinách. Prihliada sa viac potrebám drobného ľudu, avšak pracujúci drobný ľud v týchto dobách nemá zase hmotných možností na prevádzanie vlastnej stavby, a tak stavebníctvo v meštiackej demokracii slúži zase len jednotlivým súkromníkom »ktorí na to majú«. Robotník buď býva v nájme u bohatšieho spoluobčana, alebo v priaznivom prípade kupuje si starý dom od toho, ktorý má prostriedky na novostavbu, a tak ten najpotrebnejší zase neužíva pokroku v stavebníctve.

Po oslobodení v roku 1945 potrebná je rýchla rekonštrukcia vojnou zničených stavebných objektov, ciest a mostov, aby sme mohli úspešne nastúpiť cestu budovania našej ľudovodemokratickej republiky. Naše stavebníctvo v prvých časoch po oslobodení dáva sa do tejto práce čiastočne poháňané elánom brigádnikov, ktorí sa dobrovoľne púšťajú do rekonštrukcie. Táto práca stavebníctva však nie je plánovitá. Stavebníctvo, ktoré v týchto dobách bolo ešte v rukách súkromníkov, ktorým záležalo hlavne na veľkých ziskoch, rozostavajú naraz viac stavieb všetkého druhu len preto, aby im ich neprevzal iný závod a potom presunom pracovných síl a materiálu z jednej stavby na druhú iba preťahujú dokončenie stavieb a zvyšujú stavebné náklady. Len čo sa vyskytne súkromná stavba, vrhajú všetky pracovné i materiálové možnosti na túto stavbu, lebo u súkromníka kynie väčši zisk a tak sa stáva, že súkromné stavby nielen sú skôr rekonštruované ako verejné, ale sa stavajú i dosť veľké novostavby, kým verejné objekty nie sú kryté buď materiálom alebo pracovnými silami.

Pri započítaní Dvojročného plánu sa následkom týchto machinácií nepodarilo presne zachytiť stav v stavebníctve, a preto celé plánovanie v stavebníctve nebolo reálne. Dvojročný plán bol pevným krokom na našej ceste k socializmu. Na základe tejto skutočnosti sa dostal kapitalistický sektor, ktorý ovládal celé stavebníctvo, do rozporu s týmto plánom a nepridržiaval sa plánu, ale hľadel zabezpečiť si čo najväčšie zisky a preto Dvojročný plán v stavebníctve bol hatený. Súkromnokapitalistickí podnikatelia presunujú i ďalej materiál a pracovné sily na čierne - nezaplánované stavby, kde platia i robotníctvu čierne mzdy a tak odlákajú i zvyšok robotníkov z verejných zaplánovaných stavieb, aby mali výhovorku, že niet pracovných síl, alebo že robotníci nechcú pracovať na stavbách.

Tieto, priamo by som povedala, sabotážne plnenia plánu v stavebníctve boly odstránené až po februárovom víťazstve pracujúceho ľudu nad reakciou, kedy bolo stavebníctvo z veľkej časti znárodnené. Úspešné dokončenie Dvojročného plánu však nebolo dosiahnuté ani týmto krokom v prvom rade preto, že už nebolo možné dohoniť úmyselne zameškané plnenie plánu prvého roku Dvojročného plánu, a tiež preto, že bývalí majitelia stavebných podnikov, ktorí boli prevzatí do znárodneného stavebníctva, sa utiahli do kancelárií na vnútorné administratívne práce a vonku na stavbách nebolo odborných poradných síl. Okrem toho ďalšou chybou znárodnených stavebných podnikov bolo, že prijímaly sily bez predbežného uváženia a na miesto toho, aby sa zbavily zakuklených reakcionárov, ktorých tam už maly, priberaly do zamestnania také sily, ktoré boly po februári v rámci očisty prepustené zo štátnych a verejných služieb. Keď už prijaly takéto živly, maly sa postarať o ich preškolenie a maly ich izolovať od svojich starých nepokrokových zamestnancov a bývalých majiteľov, lebo títo mali veľmi nepriaznivý vplyv na takýchto otvorených nepriateľov pokroku. Nie je možné úspešne plniť plán s takýmito ľudmi.

Jednou zo zásadných chýb bolo, že sa nevenovala žiadna pozornosť stavebnému robotníctvu, že toto absolútne organizačne nebolo podchytené. Nedostávalo sa mu politického uvedomenia a širšieho politického rozhľadu. Tento stav sa zmenil po zriadení krajových stavebných závodov a hlavne po dosadení robotníkov na vedúce miesta

v stavebných závodoch. Teraz, v prvom roku Päťročnice pod vedením riaditeľov bývalých robotníkov sa stavebníctvo dostáva na inú platformu. Robotníctvo sa začína organizačne sjednocovať, začína prediskutovať možnosti plnenia plánu, podáva zlepšovacie návrhy, samé robotníctvo často urguje dodávky materiálu a pod. Robotníci začínajú rozvíjať socialistickú súťaž v stavebníctve, ktorá je podmienená zúkolovaním prác v stavebníctve. Zúkolovaná je už väčšina prác priamo na stavenisku. Okrem toho podaný je návrh na prémiovanie palierov a niektorých technických síl, na ktorých je bezpodmienečne závislý priebeh stavby a pracovná morálka robotníctva - napr. vyplácanie miezd, objednávka materiálu a podobne -, a to tak, aby i títo dosiaľ nezainteresovaní zamestnanci boli hmotne zainteresovaní na plnení ba i prekročovaní plánu.

Otázku stavebných oddelení národných podnikov by bolo záhodno nešiť tak, aby sa tieto venovaly len údržbe svojich podnikových stavieb a aby bola ich činnosť budovania rozvojových celkov prenesená na Československé stavebné závody. Takýmto opatrením by sa čiastočne vyriešil problém nedostatku odborných pracovných síl a technikov, lebo títo u stavebných oddelení národných podnikov nie sú dostatočne využití a ČSSZ naproti tomu majú nedostatok takýchto síl.

Naše jednotné stavebné plány ako pre menšie obytné domky, tak i pre roľnícke usadlosti majú často veľké nedostatky a preto by bolo žiadúce pri prvotnom konštruovaní takýchto jednotných plánov prizvať komisiu zo zainteresovaných pospolitých ľudí, u roľníckych usadlostí roľníkov a roľnícke ženy a u obytných domkov hlavne ženy z domácnosti, ktoré by návrhy pomohly vypracovať tak, aby bol aj stavebný priestor riadne využitý, aj aby boly miestnosti účelne umiestené a aby byt bol útulný Musíme i v tomto smere vychádzať z vôle a z potrieb ľudu a nie kopírovať od iných.

Veľmi vítanou u drobného ľudu je akcia mimoriadneho povolenia súkromných menších stavieb v druhej polovici t. r., keď stavebník má materiál a neodčerpá pracovné sily. Náš drobný ľud na dedinách sháňa materiál na stavbu svojho domku často i niekoľko rokov. Získava ho poctivo, podľa možností materiálových a podľa vlastného zárobku. Plánovať viac rokov dopredu nemôže, lebo nevie, či zatiaľ našetri toľko, aby mohol stavať. Keď má

materiál, obyčajne stavia susedskou pomocou, lebo nemá toľko peňazí, aby platil pracovné sily cudzie. Náš drobný človek nie je zvyklý chodiť po úradoch a vybavovať si veci, a preto mnohý si nevie vybaviť ani zaradenie do plánu a keď si to aj vybaví, je už obyčajne pozde. Keď pomyslíme na to, že ešte mnoho domov, ktoré boly vojnovými udalosťami poškodené, nie je opravených, respektíve znovupostavených a že okrem toho javí sa potreba stavby nových rodinných domov pre prirodzený prírastok počtu rodín a oprávnené zvýšené požiadavky pracujúcich ľudí, je tu priamo potrebná takáto akcia a bolo by dobré premýšľať rozšíriť ju i na budúce roky Päťročného plánu, lebo hlavne na dedinách je veľa možností získavať materiál zo starých skonfiškovaných budov a z rozbúraných domov. Touto akciou stavebníctvo na vidieku získava veľké sympatie. Zároveň s týmto treba vyriešiť problémy ONČA domov na južnom Slovensku.

A teraz niekoľko pripomienok s hľadiska Nitrianskeho kraja. Predpoklady pre splnenie 5RP pre kraj nitriansky so stránky finančnej, organizačnej ako aj so stránky tých materiálov, ktoré nevykazujú najužšie profily a taktiež so stránky pracovných síl sú dané a plán s tejto stránky môže byť splnený. Je tu však otázka vecného plnenia plánu, ktoré je do určitej miery brzdené projekčnými nepripravenosťami niektorých stavieb, a to hlavne veľkých stavieb, ako napríklad: Turbocentrála v Novákoch, Kovozávod v Bánovciach nad Bebravou, Kovozávod Levice a niekoľko iných menších stavieb. Ďalej: vecné plnenie ohrozuje výroba niektorých podnikov, ktoré neprispôsobujú svoju výrobu k dnešným potrebám stavebníctva, ale sa snažia len kvantitatívne plniť svoj vlastný plán, ako napríklad: kovozávody vyrábajú iba veľké klince a malých klincov nedostať. Kovozávod na váhu plní svoj plán, lebo veľké klince sa dajú skôr vyrobiť ako malé, avšak nemyslí pritom na to, že pri výrobe malých klincov, potrebných na pribíjanie dosák a lát, by bolo z tej istej váhy kovu aspoň o 60% viac kusov klincov a že stavebnému robotníctvu by sa s týmito lepšie pracovalo. Podobne je to aj s tabuľovým sklom. Vyrába sa 3 mm sklo a pre stavby by stačilo 2 mm, čo by znamenalo o 30% viac štvorcových metrov výroby. Okrem toho javí sa nedostatok inštalačného materiálu všetkého druhu ako i materiálu pre pridruženú výrobu (natierač-

ské potreby, kovanie, stolársky glej a podobné).

Ďalšou chybou pri plnení vecného plánu je tá okolnosť, že pri schvaľovaní operatívneho plánu na rok 1949 boly značne snížené kvóty finančné a materiálové, avšak počet akcií zostal nezmenený. Týmto sa stalo, že všetky stavby boly podplánované so všetkých stránok, preto keď ČSSZ, Krajový závod Nitra, má plniť plán i vecne, javí sa schodok len u ČSSZ, ktoré prevádzajú 80% celého úkolu, 90 miliónov Kčs.

Z verejných stavieb menovite cesty boly slabo zaplánované a je žiadúce, aby v budúcich rokoch. Päťročného plánu bola finančná kvóta na stavbu ciest značne zvýšená. Hlavne ide o ponitriansku štátnu cestu v úseku medzi Čakajovcami a Partizánskym, kde úprava t. r. sa prevádzala len v úseku medzi obcami Čakajovce a Topoľčany. Bolo by dobré, keby ešte tento rok bola finančná kvóta zvýšená o 8 miliónov, aby sa na úprave tohto úseku mohlo pracovať až do konca roku. V budúcom roku je potrebné zaplánovať stavbu tejto cesty finančne tak, aby sa čím skôr vybudoval riadny spoj medzi Topoľčanmi, Partizánskym, Novákmi, Prievidzou a Handlovou. Tiež by bolo potrebné predĺženie tejto cesty až po Komárno, prípadne vybudovať odbočku na Štúrovo.

Veľkým nedostatkom je aj to, že najpoľnohospodárskejší Nitriansky kraj nemá poriadneho priameho cestného, spoja so Žilinským krajom, ktorý je zase najpriemyselnejším krajom. Toto by bolo žiadúce s hľadiska zásobovacieho.

Vážnym problémom pri plnení plánu v stavebníctve v Nitrianskom kraji je sektor poľnohospodársky, ktorý vážne narušuje ako plnenie, tak aj kontrolu plánu. Hlavnou chybou je to, že ešte v apríli t. r. nemal tento sektor schválený operatívny plán a že ani dnes nijaká plánovacia složka v kraji fakticky nevie presné rozloženie stavebných akcií tohto sektoru, lebo už šesťkrát Povereníctvo pôdohospodárstva oznámilo zmenu stavieb v operatívnom pláne. Bolo by potrebné urobiť tu konečné riešenie, lebo je obava, že v poslednom kvartále bude mať tento sektor viac rozostavaných stavieb, ako má zaplánované a tieto nebudú môcť byť ukončené. V našom kraji javí sa veľký nedostatok zdravotne-sociálnych zariadení. Naproti tomu je však niekoľko skonfiškovaných kaštieľov v dosť dobrom stave, ktoré by vyžadovaly iba menšie opravy a tieto už

štyri roky stoja prázdne a nik sa o nich opravdu nestará.

V Dvojročnici bolo prevedených mnoho čiernych stavieb a ešte i dnes napriek prísnym opatreniam sem-tam sa stavia na čierno. Bolo by veľmi potrebné, aby na takéto načierno postavené budovy nebola vôbec dávaná daňová úľava, aby aspoň takto bol majiteľ načierno postaveného domu potrestaný, ale zároveň treba sústavne viesť boj proti čiernym stavbám.

Ďalšou pálčivou otázkou je nábor žien do stavebníctva. Nábor sa prevádza dosť ťažko a keď sa i podarí ženu na stavebníctvo získať, tak dostáva obyčajne dosť ťažké práce. Nájdu sa na stavbách aj práce ľahšie, ako je nosenie malty a podobné práce a na takéto ľahšie práce by nám ženy skôr šly. Tiež problémy odborného školenia treba v budúcnosti riešiť tak, aby sa aj ženy priberaly na školenie odborných síl pre stavebníctvo.

Navrhujem, aby páni poslanci a panie poslankyne venovali zvýšenú pozornosť aj stavebníctvu, ktoré je pri industrializácii Slovenska veľmi dôležitým sektorom. (Potlesk. )

Podpredseda Kušík: Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Pavlovi Poliakovi. Poslanec Pollák:

Slávna Slovenská národná rada, dámy a pánovia!

Expozé p. povereníka techniky profesora Lukačoviča bolo tak obšírne a dôkladne vyložené, že nebolo by treba snáď k tomuto komentárov. No treba však predsa vyzdvihnúť ten fakt, ktorý je dnes veľmi aktuálny, t. j., že treba snížiť stavebné náklady bytových jednotiek súkromníkov, aby sme mohli stavať domy jednotlivcov čo najlacnejšie. V tejto časti expozé p. povereníka je najväčšia náplň, za ktorou stojí veľká časť nášho obyvateľstva a ak príde k uskutočneniu, zasluhuje si naše ľudovodemokratické zriadenie opravdovú vďačnosť nášho ľudu, ktoré čaká na túto možnosť. (Potlesk. )

Podpredseda Kušík:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Bohumilovi Heřmanovi.

Poslanec Heřman:

Slávna Slovenská národná rada!

Dovoľte mi, aby som krátko prehovo-

ril k expozé pána povereníka techniky profesora Jozefa Lukačoviča, ktoré bolo prednesené dňa 9. júna 1949 na pléne Slovenskej národnej rady.

Expozé pána povereníka techniky preberá všetky fázy a problémy technickej výstavby Slovenska, a to od roku 1945.

Ja však chcem sa zaoberať výhradne len jedným úsekom, a to najviac vodohospodárskymi stavbami.

Druhá svetová vojna postihla hlavne Slovensko - viac ako krajiny české. Tu nechal nepriateľ takmer všetky mosty zničené a taktiež zapríčinil mnoho iných veľkých škôd na vodohospodárskych stavbách.

Po oslobodení, a to v roku 1945, hneď sa začalo s najnutnejšími opravami mostov, hrádzí a všetkých vodohospodárskych stavieb, a to najviac dobrovoľnými útvarmi MNV a podobne.

Rozrušené a rozbité mosty boly z väčšej čiastky napochytro nahradené provizórnymi drevenými mostmi, len aby premávka nebola hatená alebo celkom zastavená.

Vieme, že napríklad lodný park a dielne, bazény na Dunajskom prístave boly poškodené a zatarasené.

Niektoré hydroelektrárne na Slovensku boly taktiež poškodené tak, že niektoré obce nemalý celé týždne elektrického prúdu, lebo elektrárne boly na určitý čas z prevádzky vyradené.

Taktiež boly zničené už hotové a rozostavané kanále na trati Púchov-Trenčianska Teplá spolu s 15 mostmi v celkovej dĺžke 670 metrov.

Uvážime-li, že z celkového počtu 2. 401 vicinálnych mostov bolo 820, čiže 1/3 zničených, vidíme, že aká obrovská práca tu musela byť vykonaná cestnou správou, aby čo najrýchlejšie mohla byť obnovená cestná doprava postavením provizórií, ktorá bola na mnohých úsekoch len jedinou možnou dopravou.

No napriek všetkým prekážkam, a to predovšetkým nedostatku materiálu, bolo do konca roku 1946, a to do začiatku Dvojročnice postavených 580 mostov drevených a 76 riadnych definitívnych.

V Dvojročnici, kde sa už budovaly mosty definitívne, sa vystavalo 135 mostov na štátnych cestách a 244 na vicinálnych, čo je cca 12% a nedokončených mostov zostalo 103 štátnych a 20 vicinálnych, ktoré prešly do Päťročnice. Takže z preliminovaných 1. 274 núl. Kčs sa v Dvojročnom pláne spotrebovalo cca 1. 192 mil. Kčs, čo činí okrúhle cca 93. 5%-né splne-

nie. Tieto práce, ktoré boly prevedené na našich mostoch, nestačia ani zďaleka kryť potreby našej zničenej, prípadne zanedbanej cestnej siete.

Aby bol však hospodársky vývoj na Slovensku úspešný, treba čím prv dať do poriadku celkový stav vozoviek a dobudovať definitívne a riadne mosty.

Dvojročný plán uložil správe ciest ako hlavný úkol a najdôležitejší problém definitívnu úpravu mostov.

Z celkového počtu mostov 2. 036 vojnou zničených na štátnych a vicinálnych cestách bolo k 1. I. 1949, to jest v prvom roku Päťročnice definitívne obnovených 490 mostov a 135 mostov rozostavaných takže bude treba obnoviť ešte 1. 411 štátnych a vicinálnych mostov, čo je stav málo uspokojujúci.

Provizória mostov vydržia najviac ešte 6 rokov, treba rátať s rozvrhnutím nákladu na obnovu mostov, ktorý činí 4. 200 mil. Kčs, na ročitých 600 mil. Kčs pre najbližších 7 rokov.

Zpriemyselnením Slovenska, ktorým bolo začaté v Dvojročnici, spolu sa zväčšuje tiež motoristická cestná doprava. V roku 1947 pribudlo na Slovensku 4. 900 motorových vozidiel, v roku 1948 pribudlo už 5. 519 motorových vozidiel a to všetko vyžaduje, aby naše cesty a hlavne mosty boly čím prv dobudované. K tomu ešte nutno pripočítať, že koncom roku 1948 bola na Slovensku zavedená autobusová doprava Československých dráh na 4. 473 km ciest, Československé dráhy majú v programe pristúpiť za rok 1949 k ďalším 1. 000 km a do konca Päťročnice k ďalším 3. 000 km, čo bude vyžadovať dokonalú obnovu mostov ako štátnych tak aj vicinálnych.

Päťročný plán dosť dobre uspokojuje skutočné potreby cestného hospodárstva. Nie je vlak uspokojivý plán na rok 1949, ktorý predvída pre potreby štátnych ciest iba 443 mil. Kčs v stavebných investíciách a 71 mil. Kčs pre vicinálne cesty. Že táto povolená čiastka je prinízka, možno najlepšie konštatovať z toho, že v počte mostov predvída plán len pokračovanie zahájených už 103 mostov nových a začatie ďalších 22 definitívnych mostov.

Z uvedeného dôvodu bude asi treba niektoré cestné úseky vyradiť z premávky, a to hlavne pre provizória mostov, ktoré boly v dobe oslobodenia napochytro postavené z dreveného a niekedy aj nekvalitného materiálu, ovšem ak nebudú tieto provizória mostov môcť byť opravené tak,

aby boly premávky schopné. Povereníctvo techniky však už, urobilo patričné kroky na získanie ďalších prostriedkov pre uvedené účely. Bolo by však žiadúce, aby stavby mostov alebo len krátkych mostíkov boly prevádzané trochu rýchlejším tempom a nie ako na niektorých miestach tieto stavby poťažne obnovy, veľmi pomalým tempom pokračujú, konkrétne Kežmarok-Levoča cez Dravce a inde.

Veľmi dôležitým sektorom je výstavba priemyselných podnikov a industrializácia Slovenska. V Dvojročnom pláne bolo toto len čiastočne splnené. Príčiny sú jasné a spočívaly v tom, že mnoho súkromných firiem vzalo na seba také úlohy bez toho, aby poznaly svoje možnosti a potom tieto proste nesplnily.

Februárové udalosti urobily v tomto naprostý obrat s tým, že znárodnené stavebníctvo si bolo vedomé svojich povinností voči štátu a odstraňovalo všetky nedostatky minulého režimu.

V prvom roku Päťročnice 1949 treba spomenúť, že boly už odstránené mnohé nedostatky technického rázu. Operatívny plán na rok 1949 v priemysle bol zčiastky upravený na spoluprácu so stavebníctvom. Znárodnené stavebníctvo vytvorilo na rýchle zdolanie projekčných úkolov »Stavoprojekt«, v dôsledku čoho investičný program v priemysle bude v roku 1949 z väčšej čiastky splnený.

Potešiteľnou udalosťou, ktorej sme boly svedkami a čo zasluhuje mimoriadnej pozornosti, je odovzdanie 110 rôznych stavieb priemyslu, a to Hydrocentrály v Dubnici, Elektropragy v Dolnom Kubíne, Mostárne v Brezne a pod.

V tomto roku pristúpi ďalší rad podnikov do prevádzky, ako Křižík Prešov, Tešia Lipt. Hrádok, Slovena Rajec a podobne.

Záverom by som si dovolil zhodnotiť všetko to, čo bolo vykonané a je dielom usilovnej a statočnej práce. Nedostatky, ktoré boly zapríčinené nedostatkom materiálu, pracovných síl a pod., budú nám v budúcnosti poučením, aby sme sa vyhli všetkým možným chybám a nedostatkom.

Som presvedčený, že naša Päťročnica bude splnená úplne, keď každý občan Čsl. republiky si bude vedomý dôležitosti Päťročnice a toho, že práca pre štát, pre celok je prácou pre nás všetkých a len táto nám zaistí budúcnosť, nielen našu, ale i našim budúcim, lebo prehlbovaním a upevňovaním jednoty všetkých pracujúcich a dôsledným plnením Päťročnice budeme

napredovať k vytýčenému cieľu, to jest k socializmu.

Vítam expozé pána povereníka techniky prof. Lukačoviča v mene Strany slovenskej obrody, v ktorej mene vyhlasujem, že ju v plnej miere uspokojuje. (Potlesk. )

Podpredseda Kušík:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Ondrejovi Krasovi.

Poslanec Kras:

Slávna Slovenská národná rada.

Na 10. zasadnutí Slovenskej národnej rady pán povereník techniky prof. J. Lukačovič vo svojom expozé rozviedol problémy technickej výstavby Slovenska. Vo svojom podrobnom referáte zaoberal sa stavebníctvom na Slovensku, s prekážkami jeho rozvoja v minulosti, nástupom nášho stavebníctva do plánovaného hospodárstva, úlohami Dvojročnice v stavebníctve, ich plnením a prekážkami ako i mnohými úlohami stavebníctva Päťročného plánu, ich rozsahom, stavebnými investíciami a sľubným nástupom nášho stavebníctva do Päťročného plánu na Slovensku. Vo svojej reči veľmi správne zhodnotil, keď poukázal na to, ako vládnuca trieda v minulosti prekážala rozvoju stavebníctva, ktoré degradovala na podradnú hospodársku činnosť s poukázaním na to, aký zhubný a nepriaznivý vplyv mala kapitalistická forma hospodárenia v stavebníctve u nás, ktorá mala na zreteli nie záujmy pracujúceho ľudu, mesta i dediny (predsedania sa ujal podpredseda Dr. Rohaľ-Iľkiv), ale okamžitý alebo najbližšie očakávaný zisk a osobné blaho majetných tried. Kriticky dobre zvýraznil p. povereník techniky situáciu v stavebníctve u nás, keď poukázal na nedostatky technické, administratívne, nedostatky mechanizácie i nedostatky odborných a kvalifikovaných, politicky nevyspelých stavebných inžinierov, technikov i stavebných robotníkov, keď poukázal vo svojom expozé, že poväčšine chýbajúci investor bol prekážkou a balastom stavebníctva a príčinou zhubného vplyvu kapitalistického podnikania a hospodárenia nášho stavebníctva.

Ak mám rozobrať expozé pána povereníka techniky, chcem tak učiniť predovšetkým s hľadiska východného Slovenska, ktorého problémy stavebníctva sú mi najviac známe. A keď tak činím, tak musím potvrdiť, že dobre pánom povereníkom