Slovenská národná rada 1949

Stenografický zápis

o priebehu II. zasadnutia pléna Slovenskej národnej rady, ktoré bolo dňa 15. júla 1949 v Bratislave.

	Obsah:
1.	Otvorenie - - - - - - - -	3
2.	Oznámenia Predsedníctva:
	Oznámenie neprítomnosti poslancov SNR - -	3
	Oznámenie zvolenia poslanca Štefana Šebestu za predsedu hospodársko-sociálneho výboru SNR namiesto povereníka Ing. Sama Takáča - - -	3
	Rozoslaná tlač - - - - - - -	3
	Rozdaná tlač - - - - - - - -	3
	Program:
1.	Rozprava o expozé povereníka techniky Jozefa Lukačoviča, odznelom na 10. zasadnutí Slovenskej národnej rady dňa 9. júna 1949:
	Reč poslanca Šebestu - - - - -	4
	Reč poslanca Zorkócyho - - - -	7
	Reč poslankyne Lávovej - - - -	10
	Reč poslanca Poliaka - - - - -	13
	Reč poslanca Heřmana - - - - -	13
	Reč poslanca Krása - - - - -	15
	Reč poslanca Dr. Kyselého - - - -	20
	Reč poslanca Ogurčáka - - - - -	23
	Reč poslanca Raťkovského - - - -	26
	Doslov povereníka techniky Lukačoviča -	27
2.	Zpráva overovacieho výboru o overení platnosti voľby poslanca Slovenskej národnej rady Štefana Pavlíka	31
3.	Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa na Slovensku obnovuje platnosť zákona zo dňa 17. marca 1927 č. 47 Sb. o sčítaní ľudu - - -	32
	Zakľúčenie - - - - - - - -	32

(Začiatok zasadnutia o 11. 30 hod. )

Prítomní:

Predseda SNR Karol Šmidke.

Podpredsedovia SNR: Štefan Kušík, Anton Granatier, Dr. Ivan R o h a ľ I ľ k i v a František Kubač.

Členovia Sboru povereníkov:

povereníci: Dr. Daniel Okáli, Ladislav

Novomeský, prof. Jozef Lukačovič, Dr. Jozef Š o l t é s z.

Podpredseda Najvyššieho kontrolného dvora Dr. Miloslav Takáč.

81 poslancov SNR.

Z Kancelárie SNR: prednosta Kancelárie Dr. Vladimír Čičmanec.

Program 11. zasadnutia Slovenskej národnej rady dňa 15. júla 1949.

1. Rozprava o expozé povereníka techniky Jozefa Lukačovič a, odznelom na 10. zasadnutí Slovenskej národnej rady dňa 9. júna 1949.

2. Zpráva overovacieho výboru o overení platnosti voľby poslanca SNR Štefana P a v l í k a.

3. Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona SNR, ktorým sa na Slovensku obnovuje platnosť zákona zo dňa 17. marca 1927 č. 47 Sb. o sčítaní ľudu.

Predseda Šmidke (cengá):

Otváram 11. zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa usnášať.

Oznámenia Predsedníctva:

Svoju neprítomnosť na dnešnom zasadnutí ospravedlnili páni poslanci: Oľga R emenárová, Dr. Ignác Rendek, plk. Dr. Anton R a š l a, Michal Chorváth, Dr. Vladimír Brežný, Jozef V i c e n í k, Jozef Haša, Michal Kozic, Vasil J a r ab i n s k ý a povereník pôšt Alexander Horák.

Oznamujem, že hospodársko-sociálny výbor na schôdzke dňa 9. júna 1949 namiesto doterajšieho svojho predsedu pána povereníka Ing. Sama T a k á č a vyvolil si za nového predsedu výboru pána poslanca Štefana Š e b e s t u.

Ďalej oznamujem, že poštou bol rozoslaný návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa na Slovensku obnovuje platnosť zákona zo dňa 17. marca 1927 č. 47 Sbierky o sčítaní ľudu.

Predsedníctvo pridelilo návrh výboru právnemu.

Na dnešnom zasadnutí bola rozdaná táto tlač:

Zpráva overovacieho výboru o overení platnosti voľby poslanca Slovenskej národnej rady Štefana Pavlíka.

Zpráva právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa na Slovensku obnovuje platnosť zákona zo dňa 17. marca 1927 č. 47 Sbierky o sčítaní ľudu.

Počas zasadnutia sa rozdá stenografický zápis o 10. zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady.

Predseda Šmidke (cengá):

Prikročíme k prvému bodu dnešného rokovania, ktorým je

rozprava o expozé pána povereníka techniky Jozefa Lukačoviča, odznelom na 10. zasadnutí Slovenskej národnej rady dňa 9. júna 1949.

K rozprave sa prihlásili títo páni poslanci:

Štefan Šebesta,

Fedor Z o r k ó c y,

Mária Lávová,

Pavol Pollák,

Bohumil Herman,

Andrej Kras,

Dr. Jozef Ky s e lý,

Ján Ogurčák,

Pavol Ratkovský.

Dávam slovo prvému rečníkovi, pánu poslancovi Štefanovi Šebestovi.

Poslanec Šebesta:

Slávna Slovenská národná rada!

Je veľkou zodpovednosťou hovoriť dnes tu na pôde Slovenskej národnej rady o stavebníctve. Stavebníctvo je začarovaný kruh a robí nám od oslobodenia vážne starosti. Nikdy nebolo ešte tak vážnym problémom ako teraz, na prahu plnenia Päťročnice. Zapodieval sa ním už Ústredný výbor Komunistickej strany Československá na novembrovom zasadnutí minulého roku a konštatoval, že je to náš najzanedbanejší hospodársky úsek, ktorý najviac pokuľháva v plnení plánu. Jednako musela sa mu dať v Päťročnom pláne veľká úloha: zvýšiť výrobu o 130%, produktivitu práce o 53% a počet zamestnancov o 50%.

Stavebníctvo nastolil na program aj ÚV KSS na Sliači 24. januára t. r. Vtedy s. Široký veľmi dopodrobna poukázal na závady v stavebníctve a určil konkrétne úlohy pre ich odstránenie.

V marci toho roku ÚV KSČ znova prerokoval problémy stavebníctva a vydal rezolúciu, ktorá určila generálnu líniu Strany v tomto sektore. A stavebníctvo bolo postavené na prvé miesto aj na IX. sjazde Komunistickej strany Československa v máji tohto roku. V hlavnom referáte prezidenta s. Gottwalda objavuje sa stavebníctvo na začiatku prvého bodu. Tak isto v referáte podpredsedu vlády s. Širokého, ktorý hovoril o industrializácii Slovenska ako o pevnom základe večného bratstva českého a slovenského národa, stojí stavebníctvo tiež na prvom mieste. Stavebníctvo v celej svojej veľkosti stáva sa naliehavou politickou otázkou, ktorá sa musí ihneď riešiť

Pán povereník techniky profesor Lukačovič už tu sa zaoberal vo svojom obsiahlom expozé a už tu rozobral problémy slovenského stavebníctva.

Poukázal na vývoj stavebníctva na Slovensku, predniesol jeho úkoly, oboznámil nás s plnením plánu i s ťažkosťami, s ktorými stavebná výroba zápasí a čiastočne naznačil aj opatrenia, ktoré sú potrebné k náprave.

Ako je z uvedeného vidieť, v poslednej krátkej dobe zaoberaly sa stavebníctvom naše najvyššie politické i hospodárske miesta. Vyniesly usnesenia, bola určená aj cesta k náprave, ale zlepšenia sú veľmi malé. Stavebníctvo ustavične ostáva začarovaným kruhom! Nenašlo sa doteraz dosť rozhodnosti ako tento kruh

roztať, aby sme hneď na začiatku Päťročnice mohli vytýčený plán 100% plniť.

Slovenská národná rada je najvyšším predstaviteľom slovenského verejného a hospodárskeho života. My, jej poslanci volení zástupcovia slovenského ľudu -, tvoríme zákonodarný sbor. Ľud nám dal do rúk moc a my sme tomuto ľudu povinní za 100%-né plnenie schváleného ním plánu.

Z tohto nám vyplýva voči nášmu národu povinnosť, aby sme v stavebníctve, ktoré je kľúčom k industrializácii Slovenska, neodkladne zjednali nápravu.

Všimnime si, ako sa doterajšie usnesenia o náprave prejavily v stavebníctve.

Stala sa vôbec nejaká náprava? Zlepšilo sa niečo?

Áno!

Máme tu niekoľko ukazovateľov, ktorí nás presvedčujú, že stavebníctvo je na vzostupe k lepšiemu.

Prestavaný náklad na jedného robotníka vzrástol od marca do apríla tohto roku priemerne o 35%, to znamená zo 7. 900 Kčs v marci na 10. 710 Kčs v apríli. ú priemyslových stavieb z 10. 300 Kčs v marci na 13. 150 Kčs v apríli. Stúplo aj percento v úkole odpracovaných hodín, a to z 31. 5% v marci na 41. 5% v apríli. Bolo snížené aj percento odpadlých dní, a to z 18% v marci na 16. 5% v apríli. Stúpol aj počet zamestnancov z 55. 949 v apríli na 63. 057 v máji.

V uplynulom období zaznamenali sme aj krásne výsledky súťaženia na stavbách.

Zamestnanci stavby obytného domu družstva »Tatranec« vyzvali pracujúcich obytného domu Tabakovej réžie na súťaž o skoršie plnenie plánu. Zainteresovaním všetkých zamestnancov na organizovaní práce a na prísune materiálu so vzájomnou kontrolou postupu prác doteraz prekročili plán o jeden mesiac.

Na stavbe Dunajských veľtrhov závodia skupiny murárov, ktorá viac vymuruje tehelného muriva. Z doterajšieho priemeru 2. 5 m3 na osobu dosahujú jednotliví murári 4-6 m3. (Potlesk. )

Na stavbe Vysokej školy technickej tesári zvýšili výkon o 30%.

Iste je vám všetkým známe Báhonské hnutie. Je to súťaženie uvedomelých murárov v prevádzaní omietok. Tu tiež zaznamenávame veľmi pekný úspech. Takýchto prípadov mohol by som vymenovať aj viac. Sú však stále len ojedinelými prípadmi! Nevenuje sa im dostatočná pozornosť, aby sme strhly masy, aby sme

strhly všetko stavebné robotníctvo do súťaže za 100%-né plnenie plánu. Tu na nás čaká veľká úloha! Nik iný, len my musíme stavebníctvu pomôcť.

Plnenie plánu sa tiež zvýšilo, v apríli bol splnený plán na 69. 2% a v máji už na 79. 5%.

Za prvých päť mesiacov mal byť celoročný plán splnený na 33%, zatiaľ vykazujeme celoslovenský priemer len 27. 1%. ZOP-ové stavby sú splnené vyššie, na 30%, avšak ostatné plánované stavby iba na 25. 6%, to znamená, že priemerne je splnený plán na 82%, z toho ZOP-ové stavby na 91%, a ostatné stavby na 77. 5%.

Vážené plénum

Splnenie celoročného plánu za prvých päť mesiacov na 27. 1%, to je slovenský priemer.

Máme však kraje, kde miesto 33% je splnených 32. 6%, ale máme také kraje, kde je splnených len 19 4%, ba máme aj kraj, kde splnili plán v stavebníctve len na 16. 5%.

Z toho je vidieť, že mnohí verejní a zodpovední činitelia dosial nepochopili, o čo nám v stavebníctve ide. Nepochopili, že stavebníctvo musí plniť 100% plán, ak sa má plniť Päťročnica v ostatných sektoroch.

Teraz je potrebné, aby sme si dokázali, že úloha povzniesť stavebníctvo je dnes pre nás úlohou prvoradé politickou.

Spomenul som, že prezident s. Gottwald položil stavebníctvo na začiatok prvého bodu vo svojom sjazdovom referáte Ale keď podrobne preštudujeme celý jeho referát, zistíme, že stavebníctvo je problémom splnenia aj ďalších Gottwaldových bodov.

Či nie je potrebné na zaistenie lepšej výživy, aby sme previedli stavbu hromadných výkrmní, hydinární a skladíšť? Či nie je potrebné na dedine vystavať budovy pre traktorové a strojné stanice, aby sme prešli z rozdrobenej poľnohospodárskej malovýroby na veľkovýrobu? Či na upevnenie ľudovodemokratického aparátu, aby zvládnul úlohy ľudovej správy, nie je treba nových vyhovujúcich úradovni?

Konečne, či pre rýchlu výchovu nových potrebných kádrov socialistickej inteligencie nepotrebujeme budovy pre nové školy? Potrebujeme!

Na stavebníctvo sme odkázaní na každom kroku! Stavebníctvu, zvlášť na Slovensku, musíme venovať prvoradú zvý-

šenú pozornosť. Veľmi jasne to dokázal na IX. sjazde s. Široký vo svojom referáte o industrializácii Slovenska ako o pevnom základe večného bratstva českého a slovenského národa. Pýta sa: Existuje dnes v našom štáte slovenská otázka?« A hneď si odpovedá: »Áno, slovenská otázka na našej ceste k socializmu tu je, a to vo forme hospodárskej, sociálnej a kultúrnej nerovnosti Slovenska v pomere k vyspelejším a vyvinutejším českým krajinám. Slovenská otázka v Československej republike je problémom socialistickej industrializácie a ďalšieho rozvoja výrobných síl v hospodárskom živote, je problémom zvýšenia výrobnosti v poľnohospodárstve a slovenská otázka v Československej republike je problémom výstavby škôl každého druhu a všetkých stupňov... «

Čiže, znova tu narážame na stavebníctvo. A v tom istom referáte s. Široký skutočne kladie stavebníctvo na prvé miesto. Hovorí, že splnenie Päťročného plánu závisí popri pracovnom nadšení a zvýšení produktivity práce na troch hlavných činiteľoch. Predovšetkým na stavebníctve, na druhom mieste na energetike a na treťom mieste na doprave. Nie je to náhoda, že predstaviteľ politického života na Slovensku vo svojom zásadnom politickom prejave na sjazde KSČ stavia otázku stavebníctva na prvé miesto. Druhí dvaja činitelia industrializácie: energetika a doprava sú od stavebníctva tiež priamo závislí. Energetike stavebníctvo vybuduje priehrady a hydrocentrály a doprave stavebníctvo vybuduje nové železnice, cesty, splavné rieky a prístavy.

Tak, ako stavebníctvo prebieha viacerými bodmi Gottwaldovými, ovplyvňuje ono aj ostatné problémy slovenskej otázky, lebo od neho závisí aj sociálne a kultúrne vyrovnanie " Slovenska na úroveň českých krajín.

Keď sme si dokázali obrovský politický význam plnenia plánu v stavebníctve, keď je nám jasné, že od neho závisí hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj Slovenska, považujem za potrebné poukázať na jeho základné závady a navrhnúť nápravu.

Stavebné robotníctvo je politicky málo uvedomelé. Nevenovala sa mu doteraz dostatočná pozornosť ani s odborovej, ani so stranníckej línii. Máme plno stavieb, kde robotníctvo nevie, akú veľkú a zodpovednú funkciu v Päťročnici má stavebníctvo

Musíme preň previesť širokú uvedomovaciu kampaň!

Výroba stavebných hmôt a stavebných strojov v mnohých prípadoch nesplní plán ani čo do množstva, ani čo do kvality, ani čo do sortimentov. Napríklad: duté tehly, inštalačný materiál, stavebné železo, do 14 mm klince atď. Taktiež výroba stavebných strojov nezodpovedá potrebe. Stroje sú malé, zlej kvality a ich dodávka neodpovedá plánu. Musíme presvedčiť podniky, že aj ony presnými a kvalitnými dodávkami musia pomôcť stavebníctvu zväčšením strojového parku v plnení jeho úloh.

V pracovných silách javí sa nám nedostatok za I. štvrťrok 11. 000 zamestnancov a za II. štvrťrok 8. 000 zamestnancov. Pritom je tu veľká absencia 20-50%. Robotníci zo stavieb ešte stále odchádzajú v piatok večer a vracajú sa v pondelok na poludnie. Doterajšie mzdové opatrenia nevyhovujú. Máme ustavične malé percento zúkolovaných prác. Nemáme ešte v dostatočnom množstve stanovené hospodárskotechnické normy Nemáme zavedený prémiový systém, hlavne pre palierov a stavbyvedúcich a nemáme na stavbách, vybudovanú samosprávu. Čo nám však najviac chýba, nemáme v dostatočnom množstve postarané o výchovu nových technických kádrov nižšieho i vyššieho stupňa.

Je potrebné, aby sme našli vhodné mobilizačné prostriedky na nábor pracovných síl, snáď viazaním všeobecnej pracovnej povinnosti na jestvujúce výhody

Musíme pre každú stavbu sostaviť špecifikovaný časový plán potrieb pracovných síl a mobilizovať dediny, predpísať im kontingenty zo zistených rezerv (hlavne v pôdohospodárstve), aby sme mohli zaviesť druhú a tretiu smenu na stavbách, ktoré sú na to prispôsobené.

Musíme rozprúdiť organizovanie pracovných brigád, ktoré by sa vo vhodnej forme a vo vhodnom čase zaradily tam, kde by svojou kvalitou vyhovovaly. Musíme sa postarať o zavedenie 6-dňového pracovného týždňa, a to mzdovými a dopravnými opatreniami.

Hlavne však musíme sa postarať o to, aby sme vybudovali viac nižších i vyšších priemyselných škôl staviteľských i iného technického smeru pre výchovu dostatočného počtu nových kádrov.

Organizácia nášho stavebníctva nie je doteraz dobudovaná. Je potrebné, aby sa zo stavebníctva prepustily všetky nášmu

režimu neprajné reakčné živly, ktoré sa doňho po februári skryly. Tak isto treba, aby Československé stavebné závody prepustily cca 500 nekvalifikovaných administratívnych síl.

Československé stavebné závody na Slovensku musia zvýšiť počet expozitúr, a to podľa okresov a snáď aj podľa veľkých stavebných akcii.

Zo súkromného sektoru stratilo sa nám 2. 400 živností - pracovných jednotiek, ktoré nám veľmi citeľne chýbajú. Je potrebné, aby sa títo ľudia opäť vrátili do stavebníctva, a to vo forme družstiev, komunálnych podnikov alebo v pridruženej výrobe ČSSZ. Československé stavebné závody musia pochopiť, že je potrebné, aby tu bol aj iný verejný výrobný sektor ako ony, hlavne komunálne podniky, ktorým by pripadla úloha stavať všetky práce menšieho rozsahu. Je treba previesť jasné rozhraničenie stavieb podľa veľkosti. Československé stavebné závody musia sa sústrediť na veľké stavebné akcie, lebo prílišným drobením trpí ich produktivita a racionálne využitie. Musia sa napraviť chyby, ktorých sa dopustila pridružená výroba, že i násilne sa snažila získať stavebných živnostníkov, čím ich z veľkej časti odpudila. Napríklad stavební stolári, aby sa vyhli nútenému vstupu do pridruženej výroby, urobili kontrakty so Sitnom a sú dnes pre stavebníctvo stratení.

Takisto túto pridruženú výrobu treba dislokovať k jednotlivým expozitúram, kde miestni činitelia budú môcť úspešnejšie previesť nábor stavebných živnostníkov do pridruženej výroby a vedúci expozitúr budú mať priamy dohľad nad prevádzaním prác, určených pridruženej výrobe pre stavby expozitúrami prevádzané.

Je potrebné, aby plán stavebných investícií bol presný, pevný, nemeniteľný. Skúsenosti z tohoročného plánu nás v tejto požiadavke podporujú.

Tohoročná projekčná nepripravenosť vyžaduje, aby bol posilnený Stavoprojekt, ktorý by bol schopný včas predložiť projekty jednotlivých stavieb, aby sa na ne mohly vypracovať presné časové plány. Každá stavba musí rozpracovať plán na stavenište i na pracovné skupiny. V časových plánoch musíme pamätať na odstranenie charakteru sezónnosti stavebníctva a zaplánovať vnútorné práce na zimu. Musíme z doterajšej remeselníckej výro-

by stavebníctva prejsť na priemyselnú výrobu, v ktorej by boly uplatnené všetky moderné technické poznatky (použitý spružinový betón, náhradné dielce, inštalačné jadrá, vstavaný nábytok atď. ).

Verejnosť a hlavne investori, pre ktorých stavebníctvo stavia, musia mať pred začatím stavieb ujasnené požiadavky, ktoré sa po dobu stavby nezmenia. A nakoniec - Povereníctvo techniky musí sa tiež prispôsobiť veľkým stavebným úkolom! Z doterajšieho administratívneho orgánu musí sa stať operatívny orgán riadenia, kontroly a evidovania celej stavebnej výroby na Slovensku.

Prevedením týchto opatrení dosiahneme nielen zvýšeného plnenia plánu a zvýšenej produktivity, ale aj podstatného sníženia stavebných nákladov a tým aj nepomerného zlacnenia stavieb.

Slávne plénum!

Stavebníctvo musí prekonať obrovský prerod. Požiadavky, ktoré stavebníctvu kladie naša Päťročnica, sú veľmi nepatrné v porovnaní s požiadavkami, ktoré na stavebníctvo kladie socializmus. Podívajme sa na naše dediny, na naše mestá, ako anarchistický sú budované. Bolo by ich potrebné prebudovať na socialistické pásmové mestá. Miljutinove pásmové mestá majú jasnú koncepciu, sú jasne organizované. Majú oddelenú dopravu, výrobu, bývanie a rekreáciu. Aj my chceme zvýšenú hygienu našich dedín a miest. Chceme, aby naše ulice boly obytne, chceme obytné námestia, chceme obytnú celú krajinu.

Toto však zatiaľ zostáva pre nás len snom. Len stavebníctvo môže nás uviesť do nových priestorov!

Len stavebníctvo môže nám vrátiť porušenú biologickú rovnováhu života, o ktorú nás olúpila nevedomosť barbarských vykorisťovateľov.

Slávna Slovenská národná rada!

Zhruba som ukázal, ako stavebníctvo a jeho plnenie priamo ovplyvňuje celý hospodársky, sociálny a kultúrny život nášho národa, ktorý my tu zastupujeme.

My sme nášmu ľudu priamo zodpovední, či sa mu týchto výdobytkov opravdovej civilizácie dostane alebo nie. Stavebníctvo nesmie ďalej za plánom pokuľhávať za nijakých okolností, za nijakých príčin. Sme tu všetci! Zastupujeme tu celý národ! Nemôžeme sa na nikoho vyhovárať! Osud národa je v našich rukách! Ľud nás poveril, aby sme ho viedli k socializmu. Plníme všetci ľudom nám sve-

renú úlohu? V čom je chyba? V čom je príčina, že stavebníctvo vytrvale zaostáva?

Musíme si sebakriticky priznať: doteraz nedostalo sa nám oň dostatočného záujmu.

Doteraz sme všetci nevenovali tomuto ústrednému problému náležitú pozornosť!

Doteraz sa každý z nás zo všetkých síl nevynasnažil, aby sa plán v stavebníctve na 100°/o plnil!

Sľúbme si tu na tomto slávnostnom mieste, že všetky závady, ktoré sú nám v stavebníctve známe, odstránime, plánované stavby v stanovenom termíne uskutočníme a Päťročnicu v celom jej rozsahu predčasne splníme. Týmto sme povinní budúcim generáciám.

Viaže nás k tomu naša národná povinnosť, viaže nás k tomu viera nášho ľudu, ktorú nesmieme zradiť. Päťročnici zdar! (Potlesk. )

Predseda Šmidke:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Fedorovi Zorkócymu.

Poslanec Zorkócy:

Slávna Slovenská národná rada!

K expozé pána povereníka techniky profesora Lukačoviča o niektorých problémoch technickej výstavby Slovenska, prednesenému na plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady dňa 9. júna 1949, mám za Stranu slovenskej obrody zaujať stanovisko.

Predovšetkým zisťujem jeho objektivitu, lebo nielen že poukazuje na vykonanú prácu, teda na kladnú stránku nášho stavebného rezortu, ale otvorene a vecne poukazuje aj na chyby a nedostatky a naznačuje aj cestu k náprave.

Je nesporné, že naša stavebná správa na čele s Povereníctvom techniky i za mimoriadne ťažkých podmienok a tisícerých nedostatkov - i keď nesplnila stanovený jej plán na 100% - vykonala od nášho oslobodenia obrovský kus práce. Bola to hlavne stavebná rekonštrukcia tých najdôležitejších vojnou zničených technických diel, najmä mostov, ciest a železníc, ktoré podmieňovaly možnosť zavedenia normálneho hospodárskeho života, ako aj rekonštrukcia vojnou zničených bytových jednotiek a hospodárskych stavísk. K týmto úlohám v Dvojročnom a Päťročnom pláne pristúpila ešte i ďalšia prvoradá úloha, to jest spriemyselnenie Slovenska, ktorým

sa má docieliť hospodárske vyrovnanie Slovenska s českými krajinami.

Vynaložené úsilie (predsedania sa ujal podpredseda Kušík), vďaka porozumeniu pracujúcej triedy, i keď aj tu vyskytly sa na mnohých miestach určité nedostatky, korunované je zdarom. Neodškriepiteľným a nevyvratiteľným dôkazom toho sú pred nedávnom do prevádzky uvedené podniky, ako Elektropraga v Dolnom Kubíne, Hydrocentrála v Dubnici a Mostárňa v Brezne nad Hronom. Boly to vskutku radostné udalosti, ktoré sú aj dôkazom konsolidácie pomerov v našej republike.

Vo svojich nasledujúcich pripomienkach dotknem sa hlavne statí a problémov týkajúcich sa verejného sektoru nášho stavebníctva.

Pokiaľ sa týka úloh nášho stavebníctva v Päťročnom pláne, je správne, že sa zvýšená pozornosť venuje stavbám kultúrnym a školským, ktoré, ako pán povereník správne poznamenáva, spoluutvárajú a podmieňujú hospodárske budovanie štátu. V odbore vied a umenia postrádam zmienku o budove Ústredia slovenských ochotníckych divadiel v Turč. Sv. Martine, včleneného pred nedávnom do Matice slovenskej, ktoré malo už aj stavebné plány hotové.

Veľké, ba povedal by som obrovské úlohy očakávajú naše stavebníctvo v odbore verejného zdravotníctva a je preto správne, že i tomuto sektoru venuje sa so strany Povereníctva techniky náležitá pozornosť, lebo zdravý národ je aj národom branným, ktorý je schopný v prípade potreby svoju vlasť aj obrániť.

S potešením vzali sme na vedomie aj stať pojednávajúcu o stavbách sociálnych, ktoré sú jedným z predpokladov pre celkové zvýšenie životnej úrovne nášho obyvateľstva.

V rezorte ciest a mostov čaká na Povereníctvo techniky podľa plánu tiež poriadny kus práce a je eminentným záujmom, aby sa tomuto sektoru venovala zvýšená pozornosť, hlavne pokiaľ ide o naše cesty. Niektoré naše hlavné cesty sú vo veľmi zlom stave a nie sú pre nás v očiach cudzincov automobilistov dobrou vizitkou Spomeniem len hlavnú hradskú Turč Sv. Martin-Hronská Dúbrava, ktorá je dnes v tak dezolátnom stave, že je už priam postrachom a utrpením automobilistov, nehovoriac už ani o veľkých národohospodárskych škodách, ktoré vznikajú predčasným, veľmi rýchlym a značným opotre-

bovaním motorových vozidiel všetkého druhu, hlavne však nákladných, či už strojov alebo pneumatík. Myslím, že by sa príslušná investícia do stavby riadnej vozovky na tejto ceste práve z posledného dôvodu čoskoro rentovala.

Zvýšenú pozornosť, venovanú vodohospodárskym stavbám na našich riekach, hlavne hydrocentrálam, treba len uvítať, lebo veď spriemyselnením Slovenska a zelektrifikovaním čím väčšieho počtu našich obcí a železníc spotreba elektrickej energie značne stúpne a musíme tu mať preto nové jej zdroje.

Boľavou stránkou zostávajú nám na Slovensku stavby bytové, a to v prvom rade súkromné. I pri tom všetkom, že v rámci rekonštrukcie a bytovej obnovy opravilo a postavilo sa značné množstvo bytových jednotiek a hospodárskych celkov, predsa len na všetkých stranách javí sa nám značný nedostatok bytov. V tomto sektore čaká na Československé stavebné závody ako na hlavnú složku v plnení stavebného programu veľká úloha, na splnení ktorej ovšem nie menší podiel má aj náš stavebný a pridružený priemysel, bez ktorého by sa vytýčený plán pre získanie nových bytových jednotiek nemohol splniť.

Treba len vítať rozhodnutie nášho znárodneného stavebníctva, že na úspešnejšie a rýchlejšie zdolanie projekčných prác vytvorilo si v Stavoprojekte ústrednú projekčnú ustanovizeň. Stavoprojekt nie je však dosiaľ so stránky personálnej dostatočne dotovaný a preto aj dnes vyskytujú sa často -prípady, že pre nedostatočnú technickú pripravenosť stavby nastáva značné zdržanie v plnení stavebného plánu. To má samosebou za následok, že pracovné sily nie sú na stavbe dostatočne využité a stavba sa tým značne zdržuje a zdražuje. Musí byť teda eminentným záujmom stavebnej správy tento nedostatok čím rýchlejšie odstrániť, lebo len tak je možné predísť značným národohospodárskym stratám, zapríčineným technickou nepripravenosťou stavieb. Nazdávam sa, že príslušné miesta môžu sa tejto úlohy snadno zhostiť, lebo súcich odborníkov máme dostatok, títo zaradení sú však na rôznych nižších, menej dôležitých miestach, kde ich schopnosti nie sú dostatočne využité. Týmto odstránila by sa aj jedna z príčin, prečo naše stavebníctvo dlho a draho stavia.

Ako jednu z hlavných ťažkostí nášho stavebníctva a hlavnú príčinu, prečo sa