ním nového hospodárskeho a kultúrneho života na Slovensku. Lebo načo by nám boly dobré všetky kultúrne inštitúcie a podniky, keby národ i naďalej zotrvával v chudobe, nezamestnanosti a biede. Ale otázka nestojí tak. Otázka stojí takto: Či by bolo vôbec možné vyriešiť kultúrne problémy na Slovensku, keby ostaly nevyriešené problémy hospodárske? Nebolo by to vôbec možné! Keby nebolo industrializácie Slovenska, nebolo by ani napredovania v kultúrnom živote. - Keby sme nestavali nové fabriky, nemohli by sane zakladať and nové vysoké školy. Keby sme rôznymi opatreniami nepomáhali roľníkom, zbytočné by boly maše pokusy rozprúdiť kultúrny život na dedine.

Je príznačné, že v prvom roku päťročnice prijíma Slovenská národná rada niekoľko významných kultúrnych zákonov, že je v prúde jedinečné kultúrne podujatie - Hviezdoslavovská akcia -, že nám vznikajú nové profesionálne divadlá, že sa rozširuje počet škôl všetkého typu, že nám potešiteľne rastú knižnice v závodoch i na dedinách a že jedna osvetová akcia strieda druhú. To nie je náhoda, ale úplne logický kultúrny rozmach, fundovaný mohutným nástupom na poli hospodárskom. Je to len jedna významná črta z celkového profilu rodiaceho sa nového Slovenska, ktoré v procese tvorčej budovateľskej práce mení svoju tvár z krajiny zaostalej na krajinu vyspelú vo všetkých smeroch.

Na dnešnom zasadnutí má Slovenská národná rada opäť na programe dva kultúrne zákony. Jedným z nich je návrh zákona na zriadenie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave s odbormi pre maľbu, pre grafiku, pre sochárstvo a s oddelením pre štúdium reštaurátorstva. Význam tejto skutočnosti) by azda najlepšie vedely oceniť tie výtvarné generácie, ktoré majú veľmi živé spomienky na to, ako ťažko sa bolo bez vlastného umeleckého centra, bez prostriedkov a pochopenia, prebíjať s umením v nežičlivých pomeroch na území Slovenska.

Nebude azda pri tejto príležitosti od veci nadrieť trošku do histórie slovenského výtvarného umenia. Je to história až na posledné desaťročia viac smutná ako radostná. Nie preto, že by Slováci boli národom menej schopným, ani preto nie, že by nebolo bývalo dosť talentov, alebo že sme boli príliš vzdialení od umeleckých

centier západu. Bolo to proste preto, že Slovensko vzhľadom na nerovnomerný vývin kapitalizmu hospodársky zaostalo a kultúrna zaostalosť sa dostavila ako logický dôsledok tejto príčiny.

Slovensko je síce veľmi bohaté na pamiatky z oblasti výtvarného umenia, ale nejde vždy o umenie tvorené Slovákom, ktoré by malo pečať slovenského prostredia. Musíme rozlišovať medzí výtvarným umením na Slovensku a medzi výtvarným umením skutočne slovenským.

Nositeľmi výtvarno-umeleckej kultúry na Slovensku v stredoveku boli Nemci. Vtedy vzniká napríklad impozantná stavba košického dómu a nespočetné množstvo krídlových oltárov od neznámych, majstrov. Hoci na vysokej úrovni, je výtvarné umenie na Slovensku v týchto časoch cudzím importom, ktorý nevyvieral z krajiny, pre ktorú bol určený. V iných pomeroch sa tvorilo v nasledujúcich storočiach, lebo už XVII. storočie znamená všeobecný hospodársky a kultúrny úpadok. A jednako sa na Slovensku rodia vynikajúci jednotlivci, ktorí však pod tlakom tohto úpadku dávajú svoje nadanie do cudzích služieb a stávajú sa nositeľmi medzinárodného smeru. Spomeňme aspoň znamenitého sochára Brokova, svetoznámeho portrétistu, pezinského rodáka Jána Kupeckého, ktorému sa dal maľovať aj ruský cár Peter a maliara Jakuba Bohdana, ktorý sa dostal až na anglický kráľovský dvor a v Anglicku tiež umrel.

Osemnáste storočie je v znamení politického absolutizmu, ktorý držal celých sto rokov v zajatí aj kultúru a usmerňoval prísne tiež výtvarné umenie na Slovensku.

Kde však bolo skutočné slovenské výtvarné umenie? Ako v stredoveku, tak aj v tejto dobe a tiež neskoršie, keď k sociálnemu a hospodárskemu útlaku slovenského národa pribudol ešte na dovŕšenie miery aj útlak národnostný, žilo slovenské výtvarné umenie v slovenskom ľude, v ľudovej umeleckej tradícií. Zatiaľ, čo slovenskí intelektuáli najviac z existenčných dôvodov podľahli cudzím vplyvom, slovenské výtvarné umenie pevne držalo svoju línaj a odolalo aj najväčšiemu kultúrnemu nátlaku. Je príznačné pre osemnáste a devätnáste storočie, že slovenskí ľud si vyberá už okrem náboženských motívov pre výraz svojho umeleckého citu čo raz viac motívy zbojnícke, jánoší-

kovské, aby tak v početných maľbách na skle a iných výtvarných dielach dal najlepšie výraz svojmu ťažkému položeniu. Okrem viery v Boha, ku ktorému sa modlil, na druhej strane čakal na nových Jánošíkov, ktorí by pomohli rozbiť otrocké putá. Tak žil a tvoril slovenskí ľud v časoch najhorších, tak vytváral umeleckú tradíciu, aby raz na ňu ako na pevnú oporu mohli naviazať slovenskí výtvarní umelca.

Na túto tradíciu slovenského ľudového výtvarného umenia sme hrdá a bude jednou z úloh Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, aby pomáhala v spolupráci s inými inštitúciami pri zachraňovaní a reštaurovaní týchto vzácnych a nám najbližších umeleckých pamiatok, ktoré sú zatiaľ roztrúsené po plesnivých kryptách kostolov, fár a na pôjdoch domov.

No ani nacionálne prúdenie začiatkom XIX. storočia neznamenalo podstatný obrat vo výtvarnom umení na Slovensku. Sú tu už síce zrejmé počiatky slovenského umenia v tvorbe Dunajskovcov, veľmi talentovaných Bohúňovcov a Klemensa, ale chýba tu ešte stále základ ozajstného slovenského výrazu. Aj táto generácia tvorila ešte v znamení všeobecných tendencií európskych. Muselo prejsť ešte niekoľko smutných desaťročí, keď mnohí nadaní a vyspelí synovia slovenského národa strácali kontakt s prostredím, ktoré ich zrodilo a čerpajúc z fondov slovenských, stali sa významnými spolutvorcami umenia maďarského. Spomenúť treba aspoň Júliusa Bencúra, Karola Marku, Ladislava Medňanského, Alojza Štrobla, pána Fadrusza a iných. Došlo to tak ďaleko, že aj slovenské výšivky išly pod firmou iného národa do zahraničia. Až tesne koncom minulého a začiatkom tohto storočia a tiež zásluhou záujmu českých umelcov o Slovensko vykročilo slovenské výtvarné umenie pevným krokom vpred, naväzujúc na bohatú umeleckú tradíciu ľudovú, ktorá jedine vedela uchovať čistotu výrazu, poznamenaného slovenským duchom a slovenským prostredím. A tak, zatiaľ čo v minulosti viedla u nás poézia, stalo sa v posledných dvadsiatich rokoch výtvarné umenie, hoci mladé, najvýznamnejším umeleckým výrazom a priblížilo sa k európskej úrovni.

To však neznamená, že z problematiky umeleckého života zmizly všetky tienisté

stránky. Zostaly predovšetkým naďalej aj po prvej svetovej vojne zlé sociálne pomery, za ktorých musel umelec tvoriť. To nám mnohé sľubné talenty ubilo, iné vo vývoji deformovalo, alebo od výtvarnej práce úplne odviedlo. Bol tu až donedávna národ ponižujúci fakt, že položenie slovenského výtvarného umelca sa niekedy len veľmi málo líšilo od položenia tuláka, zatiaľ čo obchodníci s gýčmi si naplňovali vrecká peniazmi, ľahko zarobenými na predajnosti pseudoumelcov a na hlúposti meštiakov.

Musela prísť ľudovo-demokratická republika, musela definitívne zvíťaziť línia nástupu k socializmu, aby sa slovenskému výtvarnému umeniu dostalo také miesto v živote národa, aké mu skutočne patrí a aby sa mu otvorily také perspektívy tvorenia do budúcnosti, pred akými ešte nikdy v histórii nestálo. Práve nedávno sa začala dôsledne riešiť otázka existenčného zabezpečenia výtvarných umelcov založením družstva Tvar, ktoré znamená pre nich pevnú hospodársku základňu s výsadnými právami predaja umeleckých diel a umeleckých výrobkov.

Pokiaľ ide o vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, na založenie ktorej tu máme rozdaný návrh zákona, bude jej poslanie pri utváraná ďalšieho umeleckého života veľké a zodpovedné: nielen vyučovať talenty, ale aj vychovávať nových umelcov. Táto škola sa musí stať ohniskom nového umeleckého prúdenia. Čaká ju priekopnícka práca budovať nielen úplne novú tradíciu vo výtvarnom školstve na Slovensku, ale aj vo výtvarnom umení samotnom.

Nebudem sa osobitne zaoberať jednotlivými odbormi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. To je práca pre kvalifikovaného odborníka.

Chcem však v závere zdôrazniť toto: prežívame dobu historického prechodu s jedného spoločenského poriadku do druhého. Aké je poslanie slovenského výtvarného umenia na tejto ceste?

Ide tu v prvom rade o to, aby sa kultúra stala majetkom širokých vtrstiev ľudu. Ale nie hociaká kultúra a hociaké umenie. Pracujúci ľud čaká od umelcov, že mu nebudú len predkladať hotové diela svojej práce, ale že súčasne vytvoria nové umenie. Umenie, ktoré by nielen zachytilo náš zápas o vybudovanie nového spoločen-

akého poriadku, ale ktoré by aj tomuto úsiliu vedome a účinne pomáhalo. (Potlesk).

Umenie má síce do istej miery svoje vlastné zákony, ktoré sa nedajú narušiť, ale okrem toho umelec musí mať ešte živý vzťah k spoločnosti, v ktorej žije a nesmú mu byť ľahostajné vývinové cesty nášho spoločenského, hospodárskeho i politického života.

Drobný ľud, ktorý bol v našej histórii nositeľom najlepších tradícií - i umeleckých tradícií - stáva sa dnes tvorcom nového života v našom štáte. Stáva sa tiež súčasne novým a veľmi významným konzumentom kultúrnych hodnôt. Slovenským výtvarným umelcom nesmie táto skutočnosť uniknúť, lebo niet vznešenejšej práce ani pre umelca, ako ísť s ľudom a v tvorcom zápale pomáhať mu na ceste vpred.

V presvedčení, že Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave bude hrať v tomto tvorivom zápase o nové umenie veľmi významnú úlohu, Klub poslancov Slovenskej národnej rady za Stranu Slovenskej obrody bude hlasovať za prijatie návrhu zákona v takom znení, ako ho predložily výbory plénu na schválenie. (Potlesk).

Podpredseda Granatier:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi a ním je pán poslanec Milan Rázus. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec Rázus:

Slávna Slovenská národná rada!

Prejednávanie osnov zákonov Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej školy múzických umení a Vysokej školy výtvarných umení je opätovne vhodnou príležitosťou k tomu, aby bolo i na tomto mieste zdôraznené, akú nevšednú pozornosť venuje náš ľudovodemokratický režim otázkam rozvoja umenia a umeleckej tvorby.

Pretože ide o zriadenie škôl, v ktorých sa budú vychovávať nové kádry mladých umelcov, dovoľte mi privítať čo najvrelejšie tieto dva nové zákony ako pracovníkovi v hnutí mládeže. Tieto dva nové zákony budú jedným z nespočetných dôkazov ľudovosti nášho režimu a zároveň ďalším z nespočetných dôkazov, že tento režim patrí mladým ľuďom. O čo sa daromné bily predošlé generácie, stáva sa dnes skutkom. Tým, že Slovenská národ-

ná rada vydáva tieto dva, pre náš kultúrny život významné zákony, otvárajú sa tisícom talentovaných mladých ľudí najkrajšie a najradostnejšie perspektívy, a kladú sa základy pre ďalší nevídaný rozvoj nášho národného umenia.

I keď od oslobodenia boly urobené značné kroky, predsa doterajšie inštitúcie, ktoré vychovávaly profesorov a učiteľov výtvarnej výchovy i budúcich výtvarných umelcov, nemohly zaručiť budúcnosť a plný rozvoj slovenského výtvarného umenia a nemôžu vyhovovať požiadavkám, ktoré kladie nová, rodiaca sa spoločnosť. Podobne aj osobnosť adeptov hudobného a dramatického umenia musela by sa bez takejto školy na Slovensku dotvárať mimo psychického a kultúrneho prostredia slovenského, čo by často malo neblahý vplyv na vykryštalizovanie ich umeleckej osobnosti.

Nová Vysoká škola výtvarných umení a Vysoká škola múzických umení zabezpečia mladým adeptom, že budú z nich kvalitní umelci a profesori, že budú môcť použiť získané poznatky pre budovanie nášho odborného umeleckého školstva a obrodiť náš kultúrny život.

Zriadenie týchto škôl dáva predpoklady a možnosti stovkám ďalších nadaných chlapcov a dievčat, že budú kráčať po vzore našich vynikajúcich výtvarných, hudobných a dramatických umelcov a svojou tvorbou vzbudzovať záujem sveta o našu kultúru a o naše umenie.

Čo nechcel a ani nemohol dať našim umelcom kapitalistický režim, dáva ľudová demokracia a predovšetkým mladým umelcom dá ešte v ďaleko vynikajúcejšej miere socializmus. Mladí ľudia si to čo raz viac uvedomujú a stavajú boj o socializmus na prvé miesto. Vedia, že naša cesta k socializmu vedie cez päťročnicu, cez industralizáciu Slovenska. Že je závislá na budovaní nášho hospodárstva, na zvyšovaní životnej úrovne nášho ľudu a že od tohto je závislý aj ďalší kultúrny rozvoj. A tu prichádzame k odpovedi, prečo sa staráme o výstavbu tohto druhu škôl v období, keď celé naše úsilie je zamerané na plnenie päťročnice, na výstavbu a prestavbu nášho národného hospodárstva. V období veľkého úsilia za splnenie úloh, daných našou Gottwaldovou päťročnicou v období úderníckeho súťaženia za zvýšenie produktivity práce a sní-

ženie výrobných nákladov, v období trati mládeže, brigád, roľních družstiev atď. má kultúra a umenie, má povedia literatúry divadlo, film, pieseň, grafika atď., veľké úlohy, predovšetkým úlohy výchovné. Bez zapojenia všetkých týchto prostriedkov, bez ich zamerania na potreby spoločností nemohli by sme úspešne rozvíjať údernícke a socialistické súťaženie, nemohli by sme mobilizovať milióny pracovitých rúk k výstavbe lepšieho a krajšieho života.

Kultúrna časť Súťaže tvorivosti mládeže, ktorá práve v týchto dňoch, prebiehala v krajskom a čoskoro prebehne i v ústrednom merítku, je presvedčivým dokumentom toho, ako státisíce mladých ľudí na Slovensku chápu význam kultúry a umenia pre výstavbu novej socialistickej spoločnosti. V tejto súťaži, organizovanej Československým sväzom mládeže, je prihlásených doposiaľ na Slovensku už vyše 170. 000 chlapcov a dievčat. Na našich okresných a krajských školách sa ukázaly celé stovky talentovaných chlapcov a dievčat z miest i dedín, robotníkov, roľníkov i študentov, ktorí sa chcú ďalej školiť a vzdelávať, aby vyzbrojení nielen odbornými vedomosťami, ale predovšetkým marx-leninským učením mohli priniesť čo najväčší podiel na výstavbu novej socialistickej spoločnosti, aby mohli tvoriť pre ľud, pre naše robotníctvo a všetkých pracujúcich.

Vysoká škola výtvarných umení a Vysoká škola múzických umení dajú predpoklady a plnú možnosť mladým nadaným ľuďom uplatniť svoje sily na poli umenia pri výstavbe novej spoločnosti, dajú im možnosť ďalej šíriť vo svete krásu a slávu nášho národného umenia, ktoré má v našom ľude takého verného nositeľa.

Sme právom hrdí na mašu národnú kultúru a na naše v celom svete obdivované ľudové umenie, ktoré naši najlepší umelci rozvíjajú a zušľachťujú. Sme hrdí na diela našich umelcov, ktorých tvorba má svoje zakotvenie v ľude a vedie ho k métam slobody a ľudskosti. Je úlohou našich kultúrnych pracovníkov, aby toto hrdé vedomie vštepili do sŕdc i myslí celej našej verejností a aby toto umenie sa stalo pre nich skutočným a nevyčerpateľným zdrojom ďalšej umeleckej tvorivosti.

A tu je predovšetkým úloha mladých umelcov, aby odstránili škody, ktoré na

umení napáchal kapitalizmus, snažiaci sa privlastniť umenie pre malú privilegovanú vrstvu a priviesť tak umenie do úpadku, Je to predovšetkým úloha mladých umelcov, aby bojovali a na každom kroku porážali dedičstvo kapitalizmu, bezobsažný formalizmus, na ktorý sa dali niektorí umelci zviesť a aby bojovali proti kompromisníctvu medzi realizmom a formalizmom. Je ich úlohou, aby naväzujúc na zdravé jadro a v duchu najlepších tradícií vrátili umeniu, spiatemu so slávnymi stránkami našej histórie, jeho ideovosť, jeho ľudovosť a jeho nevyčerpateľnú sálu, ktorou má na všetok pracujúci ľud pôsobiť. Niet slobodnejšej tvorivosti a slobodnejšieho umenia ako je také, ktoré pramení v ľude a je pre ľud. A keď zriaďujeme dve nové školy pre našich budúcich výtvarných, hudobných a dramatických umelcov, veríme, že s takýmto umením rodiacej sa novej socialistickej spoločnosti budeme prichádzať do styku čo raz viac a že socialistický realizmus stane sa metódou všetkých našich umelcov.

Nové zákony o zriadení Vysokej školy výtvarných umení a Vysokej školy múzických umení privítajú s radosťou a a nadšením nielen naši mladí umelci, ale celá slovenská mládež a všetok pracujúci ľud, lebo v týchto nových inštitúciách vidí ďalšiu posilu a pomoc pri výstavbe krajšieho a šťastnejšieho života. (Potlesk).

Podpredseda Granatier:

Slovo má ďalší rečník, pán poslanec Michal Žákovič.

Poslanec Žákovič:

Slávna Slovenská národná rada!

Predkladaný návrh zákona Slovenskej národnej rady o zriadení Vysokej školy múzických umení v Bratislave je ďalším nezvratným dôkazom, akými nulovými krokmi nepreduje náš kultúrny život v našom ľudovodemokratickom štáte. Nie je náhodou, že sme dnes v radostnej situácii a môžeme nášmu prudko napredujúcemu životu otvárať nové ustanovizne, nové kultúrne stánky, nové školy. Po zaistení hospodárskej základne pre náš ľud, po odstránení kapitalistického poriadku sme v stave venovať "sa s plnou vervou aj nášmu duchovnému napredovaniu, rozvitiu tvorivých síl nášho národa.. Po založení odbočky Lekárskej fakulty v Košiciach, pedagogických odbočiek našej Pe-

dagogickej fakulty ako aj Pôdohospodárskej a lesníckej fakulty taktiež v Košiciach sme v stave už počas tohto roku rozšíriť počet vysokých škôl o také, ktoré pomôžu dotvárať tvorčieho ducha našich umelcov a skladateľov.

Nie je potrebné ani veľmi zdôrazňovať prepotrebnosť našej Vysokej školy múzických umení. Túto potrebu necítime len teraz, cítili sme ju v ktorejkoľvek minulosti, chýbala nám pri počúvaní každej našej piesne, každej našej skladby. V našom ľude je ukrytá nevyčerpateľná studnica nápevných hodnôt, našimi dedinkami a lúkami znejú už po stáročia hrdé piesne vzdoru i lásky k práci, ktoré sú veľkým dokladom toho, že tu už bolo po storočia kde chodiť k prameňom hudby, bolo sa kde započúvať, priložiac ucho k srdcu nášho národa. Nebolo tu však fóra, kde by sa vedome tieto hodnoty stmelily, kde by dostaly pevný základ, sebavedomú samozrejmosť a dojímavú ľahkosť, ako to vidíme už dávno v Sovietskom sväze a u bratského národa českého. Írečitosť našej tvorby a jej predpokladov je už samo o sebe dostatočným dôvodom, aby sme našu Vysokú školu múzických umení zriadili na takej základni, na akej je už vybudovaná vo všetkých kultúrnych centrách na svete. Správne hovorí dôvodová Zpráva k zákonu, že škola znamená záchranu o umožnenie ďalšieho rozvoja a zveľaďovania charakteristických znakov samobytnosti slovenského národa. Kdekoľvek v cudzine poznajú náš národ a náš ľud, je to v prvom rade podľa piesní a hudby, ktorá má dnes všetky predpoklady vychovať si sebavedomý, odborne školený dorast, ktorý bude dostatočným predpokladom k tomu, aby slovenská pieseň, slovenská skladba sa stala uznávanou medzinárodnou značkou.

Pri zriadení našej novej vysokej školy nejde však len o toto. Náš hudobný, dramatický, tanečný a filmový dorast bude mať príležitosť a možnosť sa stať dokonalým interpretom veľkých umeleckých výtvorov hudby, dramaturgie, tanca a filmu slovanskej a svetovej tvorby, bude mu umožnené študovať, nacvičovať a zdokonaľovať sa v technike svojho umeleckého nadania a bude mať všetky predpoklady dotvoriť vlastnú invenciu, vlastnú tvorbu.

Preto založenie a zriadenie našej novej vysokej školy čo najradostnejšie vítame,

uvedomujúc si, že naše socialistické zriadenie je prvé v dejinách, ktoré po zaručení hmotných prostriedkov dáva predpoklady nášmu umeleckému dorastu, aby zaradilo náš národ a štát medzi najkultúrnejšie a najpokrokovejšie národy na svete. Preto schvaľujeme návrh zákona bez výhrad, prajúc našej najmladšej vysokej škole, aby nám duchovne rástla a mohutnela a aby nám doniesla ešte dôstojnejšie postavenie v medzinárodnom kultúrnom a umeleckom živote! (Potlesk).

Podpredseda Granatier:

Prosím, aby sa ujala slova poslanec pani Mária Tvarožková.

Poslankyňa Tvarožková:

Slávna Slovenská národná rada!

Dovoľte mi, aby som predniesla niekoľko slov k návrhom výborov Slovenskej národnej rady na vydanie zákonov, ktorými sa na Slovensku zriaďujú ďalšie dve nové vysoké školy, a to: Vysoká škola výtvarných umení a Vysoká škola múzických umení v Bratislave.

Slovenský pracujúci ľud s nadšením víta toto rozhodnutie Slovenskej národnej rady, pretože ono bude znamenať, popri iných úsekoch, i na poli umenia ďalší krok vpred k vytvoreniu nových, dokonalejších foriem slovenského života.

Uvedomujeme si, že nie je náhoda, keď k zriadeniu týchto vysokých škôl dochádza krátko na to, čo sme sa zbavili panstva buržoázie a dali sa na cestu budovania socializmu. Veď, ako to povedal na IX. sjazde KSČ minister informácií a osvety Václav Kopecký:,,My sme si všetci vždy hovorili, že až sa pracujúci ľud, robotnícka trieda plne ujme moci, bude to až vtedy znamenať príchod skutočného zlatého veku pre všetku kultúru..." A hľa, tu na jednej strane slová jedného z predstaviteľov KSČ - vedúceho to predvoja robotníckej triedy a na druhej strane už skutky v podobe otvárania dvoch nových vysokých škôl umenia na Slovenskú. Na tomto Slovensku, ktorého obyvatelia ešte pred niekoľkými rokmi neboli pokladaní za národ.

Otvorenie týchto vysokých škôl nám najjasnejšie ukazuje, akým rýchlym, priamo zázračným vzostupom ideme vpred. A podmienky tohto vzostupu spočívajú v tom, že sme odstránili panstvo kapitálu a tým uvoľnili a k vysokej aktivite pri-

viedli tie najzdravšie sily národa - sily robotníckej triedy a pracujúceho ľudu, ktorý dnes ruka v ruke s pokrokovými umelcami buduje si i svoje umenie.

Áno, svoje umenie! Už nie majetok niekoľkých "vyvolených" - ale majetok celého národa. Nie školy, v ktorých rozhodujú peniaze a postavenie - ale školy, v ktorých rozhoduje nadanie a správny postoj v otázke príslušnosti k robotníckej triede i národu.

Koľko nových talentov sa nám týmto činom dostane z prepadliská nepoznania, kam boli zasotení pomerami kapitalizmu, aký skok dopredu to bude znamenať pre našu národnú históriu - to ukážu nasledujúce roky!

Avšak tu dnes nám nestačí len konštatovať radosť z vytvorenia nových škôl, nám tu treba povedať i niekoľko slov o tom, ako si my, pracujúci, predstavujeme umenie, ktorému sa bude na týchto vysokých školách vyučovať. Ako si predstavujeme hudbu, maliarstvo, sochárstvo, grafiku, tanec, ktorému sa budú adepti umenia učiť.

Predstavujeme si a želáme si, aby to bolo umenie skutočne ľudové, vzišlé z ľudu a patriace ľudu. Aby to bolo umenie, ktoré bude nadväzovať na bohatú tradíciu našej ľudovej tvorby, ktoré bude nadväzovať na jeho klasickú dokonalosť, čistotu, sviežosť a priebojnosť, ktoré bude nadväzovať na jeho progresívnosť.

Nevyčerpateľná pokladnica námetov čaká tu našich umelcov. Ja medzi mnohými spomeniem len zbojnícke ľudové piesne, ich hlbokú tendenčnosť v boji za spravodlivosť, právo a slobodu utláčaných. Tieto a všetky ostatné - zaväzujú našich umelcov k tvorbe, ktorá sa nespreneverí tomuto veľkému odkazu.

Avšak nestačilo by čerpať len z tematiky minulosti. Našich umelcov očakáva veľká tvorivá práca, vysoko umeleckou farmou zobraziť dnešné úsilie ľudu a dnešný jeho život.

Tu budú musieť naši umelci rozkročiť sa, pevne sa oprieť o túto zem a čerpať z jej neskalených, hlbokých prameňov. Industrializácia Slovenska, nový pomer k práci, údernícke hnutie, zmeny na našej dedine, jej prechod k vyšším formám hospodárenia, hlboké sociálne-revolučné premeny, ktorými sme prešli a prechádzame, to všetko sú skutočnosti nášho života,

ktoré musia nájsť svoj odraz v umení. Básnik Heine mal na to klasické prirovnanie, že: "Práve tak, ako Antheus bol nepremožiteľný, keď sa dotýkal nohami matky zeme, a strácal svoju silu, len čo ho Herakles vyzdvihol do výšky - tak je tiež básnik silný a mocný len, pokiaľ neopúšťa pôdu skutočnosti a stáva sa bezmocným, len čo sa začne blúznivo vznášať v oblakoch".

Nech tieto slová sú vodidlom nielen básnikom, ale celému nášmu umeniu! A ak ono dosiahne tejto pevnej jednoty s národom, ak ono v tomto smysle stane sa národným, nájde svoju cestu i do sveta tak, ako ju našlo naše súčasné, na ľudové tradície nadväzujúce hudobné umenie.

V tomto smysle sa stane naše národné umenie i umením medzinárodným. Ústredný tajomník Všesväzovej komunistickej strany boľševikov, nedávno zosnulý súdr. Žďanov v r. 1948 povedal, že internacionalizmus sa rodí tam, kde kvitne národné umenie, že internacionalizmus v umení sa rozvíja na základe obohacovania a rozvoja národného umenia, kedy máme, o čo by sme sa podelili s inými národmi. A o pravdivosti, tejto poučky nás presvedčuje každodenná skutočnosť. Ja uvediem len jeden príklad - príklad českého hudobníka Vítězslava Nováka, ktorý svojou nádhernou symfonickou básňou "V Tatrách" hlboko a s úspechom načrel do prameňov slovenskej ľudovej tvorby, pretože táto priamo láka svojím hudobným bohatstvom.

Úlohou oboch novozriadených škôl teda bude: viest naše umenie, našich umelcov k tomu, aby zobrazovali náš život, nie však len staticky, ale aby ho zobrazovali dynamicky s hľadiska vývoja k vyšším formám života, s hľadiska pokroku, s hľadiska ideí, zápasov a bojov československých pracujúcich.

Túto tendenciu musí mať naše umenie a umelecká tvorba našich umelcov, ku ktorej sa budú pripravovať novozriadenými Vysokými školami výtvarného a múzického umenia.

A hneď na začiatku treba celkom vážne povedať, že ak by naše umenie túto tendenciu nemalo, ak by stratilo kontakt s ideami väčšiny príslušníkov tohto národa, ak by ho v zápasoch o lepší zajtrajšok neposilňovalo, ak by stratilo optimizmus k novému životu nastupujúcich más pra-

cujúcich - stalo by sa takéto umenie návodu nesrozumiteľným a zbytočným.

Avšak medi sa tiež niekto nemyslí, že nášmu ľudu stačí a bude stačiť len prostá tendencia, obalená do nedokonalých umeleckých foriem - naši pracujúci kladú a budú čím ďalej klásť vyššie požiadavky na prístupné, srozumiteľné a pritom formálne dokonalé umenie. A bude preto úlohou vysokých škôl, ktoré zriaďujeme, viesť našu mladú generáciu umelcov i k tejto méte vysokej profesionálnej dokonalosti.

Tu našich umelcov musí viesť heslo, aby vrátili ľudu aspoň tak dokonalé umenie, ako nám tento dal zo seba.

Takáto požiadavka kladie vysoké úlohy a záväzky nielen budúcim umelcom žiakom vysokých škôl výtvarných a múzických umení, ale aj ich budúcim vychovávateľom, ktorí musia byť rozhodne najlepší z najlepších.

A ak toto umenie, ktoré sa bude formovať na novozriadených vysokých školách bude obsahovať, okrem iných všetky spomenuté požiadavky: ak to bude umenie, ktoré bude skutočne rásť z nás pre nás nepochybujeme, že to bude umenie, ktorému budeme rozumieť, ktoré nás bude posilňovať a robiť šťastnými. A to bude najväčšia odplata a dar pre tých, ktorí ho tvoria.

A teraz dovoľte mi, aby som ako žena vyjadrila svoje stanovisko k zriadeniu no. vých vysokých škôl.

Nás, žien viac ako ostatných príslušníkov tohto národa, dotýka sa zriadenie týchto nových vysokých škôl, pretože sa ono deje práve v čase, kedy sa nám po prvý raz v histórii otvárajú všetky brány k plnému životu. Režim ľudovej demokracie už v roku 1945 zrúcal staré zákony a spoločenské hranice minulosti, ktoré hatily život ženy, dal nám možnosť plného rozvoja a uplatnenia a zriadením týchto vysokých škôl nám dáva i na úseku umeleckej tvorby možnosť pošliapať starú buržoáznu tradíciu predsudkov o neschopnosti žien na poli umenia.

A ak dnes nemáme ešte hudobné skladateľky väčšieho formátu, ak dnes naša účasť i na iných úsekoch umeleckej tvorby je menšia ako účasť mužov, má to svoje historické príčiny a zdôvodnenie, a je preto pre nás priamo šťastím, že práve naša generácia žien je tou generáciou, ktorá

má vybudovať tradíciu kvalitných tvorivých umelcov-žien.

Vieme, že výchova takýchto umelcov je prácou na niekoľko rokov, ba na niekoľko desaťročí, ale je to práca radostná a najmä je to práca potrebná, pretože povedľa účasti, žien vo výrobe pomôže urýchliť dosiahnutie skutočnej rovnoprávnosti žien.

Ja by som len zdôraznila ešte to, že, ako som na začiatku hovorila, vysoké školy umenia prispejú zaiste k objaveniu nových slovenských talentov, platí to v dvojnásobnej miere pre ženy, ktoré doteraz maly veľmi malú možnosť uplatnenia sa.

Veď pozrime sa na našu hudobnú ľudovú tvorbu, na naše ľudové výšivkárske umenie, na naše - na mnohých miestach na vysokej úrovni stojace ochotnícke dedinské divadlá, a pochopíme, aké talenty sa nám tu skrývajú: neznáme, nemenované medzi našimi ženami.

Sú tu. Sú však zahrabané v popole všedných dní a ťažkej fyzicky i duševne ubíjajúcej domácej práce. Bude treba vytiahnuť tieto talenty, očistiť ich od formálnej nedokonalosti, dať im možnosť štúdia a priviesť ich tam, kam patria: do skupiny tvorivých profesionálnych umelcov, ktorí spolu s robotníckou triedou a ostatnými pracujúcimi budujú nový svet - svet, v ktorom nebude pánov a žobrákov, bolesti a nespravodlivosti, ale svet, v ktorom sa bude každému pracujúcemu radostne a šťastne žiť.

A k tomuto radostnému a šťastnému životu náš vedie (popri zvyšovaní výroby, národného dôchodku, zveľaďovaní hospodárstva) i rozvinutie nášho umenia.

Ono nám dá nové krásne obytné budovy, kultúrne domy, obrazy, sochy, hudbu, tanec, divadlo, ono nám dá radosť z práce i odpočinku, radosť z toho, že pracujeme pre seba, radosť z toho, že vedieme boj o dokonalejšie, o lepšie.

A preto vítame návrhy nových zákonov o zriadení vysokých škôl výtvarných aj múzických umení viac ako s uspokojením a želáme si len, aby nás ony nesklamaly, aby nám pomohly realizovať a vybudovať veľký sen radostného, šťastného, spravodlivého sveta: socializmus! (Potlesk. )

Podpredseda Granatier:

Pán poslanec Ignác Jančár. Prosím, aby sa ujal slova.