Poslanec Jančár:
Slávna Slovenská národná rada!
Strana slovenskej obrody, ktorej stanovisko a súhlas s predlohou zákona o novom kreovaní Vysokej školy múzických umení v Bratislave mám česť tu tlmočiť, s radosťou víta víťazné dovŕšenie boja o získanie nového aj zákonnou normou sankcionovaného vysokého umeleckého učilišťa slovenského, ku ktorému základné kamene položené boly za nebohého profesora Miloša Ruppeldta práve pred 30 rokmi (ešte v roku 1919) po prvom oslobodení národa a ku ktorému smeroval celý 30-ročný vývoj slovenského hudobného a dramatického školstva cez prvotnú hudobnú a dramatickú školu pre Slovensko, neskôr verejnoprávnu akadémiu, ako aj cez dnešné Štátne konzervatórium, aby sa organicky vyvinula z neho naša Vysoká škola múzických umení ako nadstavba a koruna všetkého slovenského umeleckého školstva, ktorou korunou ovenčený slovenský národ hrdo vstupuje dnes do veľkej rodiny kultúrnych a umelecky autochtónnych národov ako samobytná národná složka Československej republiky.
Uzákonenie Vysokej školy múzických umení vítame v prvom rade ako ukovanie ďalšieho ohnívka v reťazi, ktorou sa upevňujeme základy a prostriedky k plnému národnému vyžitiu nášho ľudu v smysle stalinovských národnostných princípov a prostredníctvom najúčinnejších a najsvojráznejších umení, ktoré sa budú pestovať na tejto škole, pomocou hudby a spevu, tanca, dramatického výrazu a pomocou filmu. S tohto hľadiska vítame však zvlášť radostne, že naša Vysoká škola múzických umení je úplná, že má všetky štyri odbory práve tak ako pražská Vysoká škola múzických umení a že vzhľadom na odlišné kultúrne pomery, aké máme u nás a aké sú v Čechách, môže sa v celoštátnom organizačnom rámci vysokých škôl aj svojráznejšie vyvíjať, nakoľko organizačný štatút pre túto vysokú školu vydáva celkom pochopiteľne a v smysle ústavného zákona povereník a nie minister školstva, vied a umení. A tešíme sa, že sa už aj v tejto norme celkom jasne, i keď len indirektne, odzrkadľuje veľký obrodný prínos, aký vnáša do českého umeleckého diania mladé, junácke Slovensko práve svojím pracovným elánom a svojou stále
sviežou a ničím nezaťaženou umeleckou invenciou.
Zákon o Vysokej škole múzických umení vítame ale aj špeciálne, a to preto, že vidíme v ňom záruku, že naša bieda na poli najnižšieho, t. j. základného hudobného a tanečného školstva, sa na základe organizačnej opory, akú budeme mať vo Vysokej škole, konečne šťastne a v prosspech pracujúceho ľudu užitočné vyrieši. Strednú školu umeleckú, t. j. Štátne konzervatórium, máme už niekoľko rokov a teraz máme už aj Vysokú školu hudobnú a dramatickú, nemáme však vyriešený ešte veľmi akútny problém zakladania a organizovania našich hudobných a tanečných škôl, školy, ktoré reprezentujú vlastne typ umeleckých škôl prvého a druhého stupňa, základ všetkého nášho umeleckého snaženia na poli hudobnej a tanečnej kultúry a nemáme náležite a plne vyriešený ani problém saturácie potreby učiteľstva hudobnej výchovy a naša nová vysoká škola podá nám svoju pomocnú ruku aj na vyriešenie tohto veľmi pálčivého problému.
Pomocnú ruku očakávame od našej novej vysokej školy aj na šťastné vyriešenie inej a tiež nie menej pálčivej otázky slovenského kultúrneho napredovania. Je to problém výchovy sbormajstrov pre naše spevokoly a dirigentov pre naše rozličné inštrumentálne súbory. Činnosť našich, tak radostne sa rozrastajúcich spevokolov, a to: podnikových, dedinských a mestských, pozorne sledujem už od rokov a všade zisťujem, že najväčšou, ba jedinou prekážkou ich ozajstného umeleckého rozvoja a vzrastu je predovšetkým katastrofálny nedostatok odborne školených sbormajstrov a dirigentov. Naša nová vysoká škola iste nájde teda aj na túto našu vleklú chorobu účinný liek.
V tejto súvislosti nemôžem však opomenúť ani výchovu organistov. Problém odbornejšie školených dedinských i mestských kostolných organistov musí sa raz pomocou vysokej školy tiež už riešiť, lebo hudobný umelecký vkus dediny, máme, ale musíme si to tu zrejme priznať, vychováva sa predsa len stále ešte aj v našich kostoloch. S týmto faktom musíme počítať ešte dlho ako s realitou a nesmieme hľadať príčiny úpadku ľudovej piesne na dedinách iba v invázii mestských šlágrov a pesničiek na panenskú pôdu ľudovej tvo-
rivosti, ale musíme hľadať aj prostriedky, aby táto výchova ľudu vedená bola naozaj odborne a odborníkmi, odchovanými na umeleckých školách, stojacich pod pedagogickou kontrolou našej novej vysokej školy.
Od našej novej vysokej školy očakávame ďalej aj posilnenie našich snáh o renesanciu a konzerváciu nášho národného a ľudového tanca. Odborná tanečná výchova je u nás dnes úplne v závoze. Je v rukách rôznych baletných majstrov, nehovoriac o tanečných majstroch, ktorí vôbec nemajú alebo len zriedka kedy nájdu aký-taký vzťah a pomer k najosobitnejšiemu výrazu našej národnej samobytnosti: k slovenskému ľudovému tancu. Na tanečný odbor vysokej školy slovenskej čaká teda v tomto ohľade priekopnícka, ba historicky zodpovedná a nanajvýš záslužná práca.
Nie menej priekopnícku a záslužnú prácu očakávame však i od dramatického odboru vysokej školy, ktorý odbor musí byť v budúcnosti, naozaj veľmi citlivým regulátorom všetkého toho, čo sa dnes deje a bude u nás v našich piatich či šiestich profesionálnych divadlách diať ma poli usmerňovania našej činohernej reprodukcie smerom k socialistickému umeleckému realizmu. Obávam sa však, že po prekotnom saturovaní týchto divadiel ochotníkmi, čoho sme dnes svedkami, odchovanci slovenskej vysokej školy márne budú hľadať doma náležité a zodpovedné pracoviská, keď všetky miesta zaplňujú sa už teraz mladými a nekvalifikovanými ochotníkmi. V Čechách toto pracovisko nenajdú, veď neovládajú českú prozódiu, českú divadelnú reč, bez ktorej je herec ako muzikant bez nástroja.
Na Vysokej škole hudobnej a dramatickej zakladá sa ale aj filmový odbor s tým, že otvorený bude, až budenie mať k započatiu činnosti aj potrebné podmienky. Nuž, toho názoru som, že keď Československý film nútený je na Slovensku už teraz si vypomáhať všelijakými kurzami aby si vychoval technický a umelecký personál vlastný, doba otvorenia tohto odboru na vysokej škole tiež nemôže byť tak ďaleká, žeby sme nemohli počítať už teraz s radostným faktom, že založenie Vysokej školy múzických umení posunie vývoj slovenského filmového umenia už onedlho na predné miesto, kde je dnes naprí-
klad naša hudobná a dramatická tvorba a reprodukcia a kde bude čoskoro aj naša tanečná složka výrazových umení.
Najpálčivejším problémom našej novej vysokej školy je a ešte dlho bude jej vhodné umiestenie. V tomto ohľade nútení sme apelovať aj s tohto miesta na príslušných činiteľov mesta Bratislavy, aby ochotne išli v ústrety požiadavkám školy ohľadne prepožičania celej Reduty na účely tejto vysokej školy, konzervatória a filharmónie, a to čo najochotnejšie a promptne. Uzákoňujeme predsa dnes vysokú školu, akú majú iba najkultúrnejšie strediská v okolitých štátoch, no a hlavnému mestu Slovenska tiež nemôže byť ľahostajné, či, ako a v akom prostredí bude žiť, pracovať a sústreďovať umelecký výkvet Slovákov škola, ktorá má reprezentovať všetko umelecko-kultúrne snaženie toho národa, ktorého je Bratislava hlavným mestom a životnou tepnou.
Otázka obsadenia učiteľských miest na novej vysokej škole plne kvalifikovanými a vhodnými umelcami-pedagogmi, i keď je najvitálnejšia, lebo od jej šťastného vyriešenia závisí pre každú umeleckú školu azda najdôležitejší faktor: vydobytie čo možno najvyššej úrovne a pracovnej kapacity pre školu, - pevne veríme - bude predsa len tiež uspokojivo rozuzlená, veď naši umelci, či tvoriví a či reprodukční, vydobyli si už aj za tých niekoľko rokov nášho slobodného duchovného rozmachu, čo nás delí od prvého a zvlášť od druhého oslobodenia a čo voľne žijeme a sa zveľaďujeme, najprednejšie miesta v českom a slovenskom umení a v sektoroch, kde ich doma nemáme, nájdeme ich pri dobrej vôli u susedných spriatelených národov. Jána Levoslava Bellu odchoval nám vo Viedni Sechter, Bartóka a Kodálya odchoval Maďarom Hans Kössler Suchoňa, Moyzesa, Cikkera a celú mladú skladateľskú generáciu odchoval nám Vítězslav Novák, aby sme poukázali len na bežné prípady - prečo by sme nemohli pozvať na našu vysokú školu profesorov-majstrov zo Sovietskeho sväzu, alebo z Čiech, Poľska atď. na odbory, na ktoré nemáme ešte vlastných skúsených ľudí?
A tak, aby sme sa vrátili k predlohe zákona, opakujem, že vynesenie zákona o Vysokej škole múzických umení je nielen v histórii slovenského umeleckého školstva, ale aj v kultúrno-umeleckom živote
národa epochálny čim a je na ceste ku socialistickému utváraniu a pretavovaniu slovenskej spoločnosti takým rozhodujúcim krokom dopredu, že strana Slovenskej obrody nemôže inak, než čo najradostnejšie ho vítať, zo všetkých svojich síl ho podporovať a plne ho schvaľovať. (Potlesk. )
Vďaka patrí pri tom všetkým pionierom, ktorí pripravovali pôdu pre túto vysokú školu a tento zákon celých tridsať rokov a vďaka tým, ktorí priviedli otázku nášho hudobného a dramatického školstva do rozhodujúceho štádia, z ktorého vyrástol dnešný náš zákon o Vysokej škole múzických umení.
Nech múza, ktorá tak hojne vyznačuje náš národ tvorčimi schopnosťami, ozýva sa čím ďalej tým viac v duši nášho nadaného, pracujúceho ľudu. (Potlesk. )
Podpredseda Granatiar:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Deziderovi Benauovi.
Poslanec Benau:
Slávna Slovenská národná rada!
Pred niekoľkými hodinami sme tu počuli expozé povereníka techniky, profesora Lukačoviča o nástojčivých problémoch technickej výstavby Slovenska. Po diskusií o vyživovacej situácii sme sa dozvedeli od povereníka výživy súdruha Šoltésza, že i keď ešte máme veľa ťažkostí, jednako môžeme počítať s ďalším zlepšovaním zásobovacej situácie. Vo výstavbe i spotrebe sa teda dostávame pekne kupredu. To isté môžeme konštatovať aj na kultúrnom úseku nášho národného života. Rokujeme práve o zriadení dvoch ďalších slovenských vysokých škôl. V predmníchovskej ČSR sme mali iba dve vysoké školy: neúplnú univerzitu a techniku, ktorú zriadili až v roku 1938. Ľudová demokracia doplnila staré a priniesla tri ďalšie vysoké školy. Dnes k nim pribudnú zasa dve. Budeme teda mať už sedem vysokých škôl.
Naše dnešné snemovanie ukazuje verejnosti, že päťročnica a plánované hospodárstvo zabezpečujú rozmach Slovenska ako po stránke hmotnej, tak aj kultúrnej. Sane svedkami mohutného stavebného ruchu, akého v dejinách Slovenska ešte nikdy nebolo. Zlepšuje sa naša zásobovacia situácia. Bezpríkladný rozvoj zaznamenáva aj naše školstvo. Z plodov statočnej práce ideme zriadiť Vysokú školu výtvar-
ných umení, ktorá bude mať tri odbory: pre maľbu, pre grafiku a pre sochárstvo. Súčasne zriadime Vysokú školu múzických umení, ktorá bude mať štyri odbory: hudobný, dramatický, tanečný a filmový. Tak zmienila ľudová demokracia smysel práce. Jej úlohou už nie je zabezpečiť zisky buržoázii, ale radostnejší život národa. Chceme mať bohatšie a hodnotnejšie výtvarné umenie. Potrebujeme lepšiu hudbu, spev, tanec, film a divadlo. Preto zriaďujeme tieto dve ďalšie slovenské vysoké školy.
Komunistická strana, z poverenia ktorej tu hovorím, a Revolučné odborové hnutie, ktoré mi sverilo vedenie svojej slovenskej kultúrnej činnosti, veľmi vítajú obidva zákony. Žiadam slávnu Slovenskú národnú radu, aby ich prijala jednomyseľne. Slovenský kultúrny život už dávno postrádal tieto vysoké školy. No v časoch kapitalistického panstva sa iba pekne hovorilo o kultúrnych potrebách národa, ale tým menej robilo pre ich uskutočnenie. Slovenský národ má pre rozvoj umenia najlepšie predpoklady. V našich masách driemu veľké talenty. Spomeňme napríklad svoje ľudové piesne, tance a výšivky. Kapitalizmus nechal tieto v ľude sa skrývajúce schopnosti zakrnieť. Hovoril o folklóre, ale nič neurobil pre jeho vedecký alebo umelecký rozvoj. Nám, socialistom, demagogicky vytýkal, že sme vraj proti uplatneniu sa nadaných jednoltivcov, no sám nerobil nič pre vyškolenie a uplatnenie sa vynikajúcich talentov.
Nemôžem pri tejto príležitosti nespomenúť diskusie, ktoré sme v tlačiarňach ako grafickí robotnici o týchto veciach často mali. Za panstva buržoázie sme boli hlavnými nositeľmi slovenského grafického umenia. Obálky kníh, plakáty a iné náročnejšie tlačivá vznikávaly nie iba našou prácou, ale aj v našej hlave. Navzájom sme sa poúčali a dosiahli sme pekné výsledky. Lež školenie nám chýbalo. Keď som sa neskoršie dostal z tlačiarne do redakcie, neraz som aj v článkoch upozornil, čo by pre nás mohla znamenať stála škola výtvarných umení. Je mi preto ako grafickému robotníkovi veľkým zadosťučinením, že môžem teraz byť spolutvorcom zákona o zriadení Vysokej školy výtvarných umení. Som presvedčený, že nám urýchlene vychová celý rad vynikajúcich maliarov, grafikov a sochárov. Vláda ro-
botníckej triedy, t. j. vláda pod komunistickým vedením je teda nie iba, v hospodárstve, ale aj v kultúre strojcom vyššej úrovne. Talentovaní jednotlivci, ktorí za kapitalizmu boli odsúdení zakrnieť, majú v ľudovej demokracii dokorán otvorené dvere k nevídanému uplatneniu sa. Táto skutočnosť vyvracia otrepané ohováračky, že socialistický kolektivizmus nežičí rozmachu jednotlivcov. Naopak. Skutočné talenty nemalý za kapitalizmu nikdy také skvelé možnosti ako dnes. Ľudová demokracia zriaďuje vysoké školy a výslovne zdôrazňuje, že nadaným poslucháčom umožní študovať na nich aj bez predpísaného predbežného školského vzdelania.
Čím nás budú teraz ohovárať, keď sme činom vyvrátili obvinenie, že socializmus znamená uniformitu a zatláčanie talentovaných jednotlivcov? No čím? Ľahko uhádnuť. Budú nás zasa obviňovať, že ideme ľudové umenie nahradzovať profesionálnymi výtvormi ľudí, čo získali svoje vedomosti v školských laviciach. Ale tak, ako luhali včera, lužú aj dnes. Vysoká škola hudobného a dramatického umenia nenahradí slovenské svojrázne piesne, tance a krásne národné zvyky. Očisti ich od sprostých napodobenín a oplzlých príväzkov, ktoré na ne nanosila samopašná buržoázia. V ľudovej demokracii umelec nie je nútený byť lokajom niekoho, ale je miláčkom národa, tvorí pre masy, aby zošľachťoval a spríjemňoval volné chvíle pracujúcich.
Náš pospolitý ľud vedel aj v stáročiach svojej poroby stvoriť tisíce piesní, básní, tancov, prísloví a poviedok. Aj dejiny Slovákov potvrdzujú marxistickú teóriu, že dejiny všetkých doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov. Vo svojich piesňach vyjadroval národ nevykynožiteľnú túžbu po slobode. Naša ľudová poézia klasicky vyjadruje vzdychy vykorisťovaného robotníka. Kto by napríklad nepoznal ľudovú pieseň: "Keby slnko znalo, jak je ťažko robiť, ponáhľalo by sa za horu zachodiť. "
Keď listujeme v dejinách slovenskej literatúry, zistíme, že veľkými sa stali tí spisovatelia a básnici, ktorí v svojej tvorbe vyjadrovali túžby a ciele ľudu, tak ako ľudové piesne.
Hviezdoslav napríklad preto patrí k našim najslávnejším básnikom, lebo šiel s ľudom a povzbudzoval ho v zápase za práva
pracujúcich. Aj dnes si hodno prečítať a pripomenúť jeho báseň "Česť práci".
Slovami Hviezdoslava nech sa vždy riadi aj akademická mládež našich dvoch nových vysokých škôl. Správne jej radia: K ľudu, k ľudu, mládež moja, k ľudu sa maj, k svojmu ľudu! Tam Ti práca hodná znoja i zásluha hodná trudu.
Tým, čo som tu uviedol, je daná aj úloha vysokých škôl, ktoré ideme zriadiť. Ich profesori a absolventi nech nikdy nezabudnú, že jednotlivec môže byť v umení len vtedy skutočným velikánom, keď nestratí spojenie s kolektívom. Vieme z dejín, že básnik, hudobník sochár a maliar tvoria najhodnotnejšie diela vtedy, keď sú inšpirovaní potrebami a túžbami svojho národa, alebo jeho slávnymi historickými chvíľami. Umelec má básňou, maľbou, hudbou ä sochou vyjadrovať túžby svojho národa a pracujúceho ľudu. Veľkým sa môže stať len umelec, ktorý svojím životom a tvorbou sa neodcudzí pospolitému ľudu. To očakávame aj od svojich vysokých škôl. Nesmú byť konkurenciou, tobôž náhradou ľudového umenia. Puškin a Smetana, Mickiewicz a Shakespeare, Dante a Heine sú najväčší a nesmrteľní v tých svojich tvorbách, ktoré čerpali z ľudovej poézie. Práve sme spomínali 150. narodeniny Puškina. Poldruha storočia - a v Rusku je Puškin milovaným básnikom ešte aj súčasnej generácie a bude aj v budúcnosti. To preto, lebo jeho diela sú mohutnou obžalobou cárskeho režimu a plamennou výzvou do zápasu za lepší zajtrajšok. Vo všetkých národoch a vo všetkých časoch sa stretávame so skutočnosťou, že navždy veľkými ostávajú iba umelci, ktorí šli s ľudom proti utlačovateľom. Preto nevedela buržoázia v svojom úpadkovom období dať ľudstvu ani jedného veľkého básnika. V epoche zanikania kapitalizmu mal veľkých básnikov už len proletariát. Buržoázia sa stala prekážkou rozmachu umenia. Dekadentný spoločenský poriadok nie je vhodnou pôdou pre rozvoj umenia.
Keď teraz zriaďujeme ďalšie vysoké školy umení, vôbec nemyslíme na to, aby sa stály hrádzou medzi ľudovým a akademickým umením. Nechceme ani revíziu klasickej hudby, ani odklon od zdravých prvkov ľudového divadelníctva. Národný svojráz a ľudové umenie musia ostať aj naďalej pôdou, v ktorej pevne korení tvor-
ba našich školených umelcov. Len tak budú môcť tvoriť dačo trvalé, a naozaj hodnotné. Len ten sa stane veľkým majstrom, kto sa nevzdiali od ľudu a jeho potrieb. Umelecké tvorby, Len získajú na svojej hodnote, keď sú každému srozumiteľné. Kubizmus, futurizmus a iné úpadkové smery zanikajúceho kapitalizmu zmiznú spoločne so sústavou, ktorá ich splodila. Povýšenec, ktorý si namýšľa, že súčasná generácia len preto neporozumie jeho takzvanému umeniu, lebo on, pán povýšenec, stojí vysoko nad svojou dobou a tvorí teda už pre budúce pokolenia, ten veru je svojou tvorbou mŕtvy pre dnešok a tým viac pre budúcnosť. Majstrovstvo umelca je tým väčšie a jeho veľkosť tým trvalejšia, čím viac ho za génia uznávajú jeho súčasníci. Klasikovia, ktorých diela obdivujeme, boli - až na celkom ojedinelé výnimky - velikánmi už aj v svojej dobe.
To si máme uvedomiť, keď teraz zriaďujeme naraz hneď dve vysoké školy umení. Aj na tomto poli ich chceme dať ľudstvu a svetu niečo hodnotné. Máme pre to najlepšie predpoklady. Vidím to v kultúrnej činnosti odborov. Široká verejnosť by mala väčšiu pozornosť venovať rozsiahlej kultúrnej činnosti robotníctva. Presvedčila by sa, s akou láskou a oddanosťou udržujú robotníci svoje ochotnícke, hudobné a spevácke krúžky, knižnice atď. V továrňach majú často aj kluby robotnikovmaliarov. Inde zasa vynikajú tanečné krúžky. Z týchto našich robotníckych divadelníkov a spevákov, grafikov a maliarov môže už naša generácia získať skvelých umelcov. Veď dnes veľmi často práve z robotníckych ochotníckych krúžkov dopĺňajú profesionálne scény svoje herecké, spevácke, hudobné alebo tanečné súbory. Máme teda talentovaných ľudí, len, pomery sme zatiaľ nemali, ktoré by boly žičlivé rozvoju slovenského umenia. Venujme im teda viac pozornosti. Verím, že môžeme dosiahnuť krásne výsledky tak, ako sa to podarilo budovateľom socializmu v Sovietskom sväze.
Na adresu umelcov musím povedať, že nechceme podporovať nijaké umelecké pokusy, nijaké halucinácie buržoáznou, teda úpadkovou ideológiou zaťažených mozgov. Sme za zdravý socialistický realizmus, ktorý čerpá svoju tvorbu z ľudového umenia a z nesmrteľných diel klasikov. Sme za sochárstvo, maliarstvo, gra-
fiku, filmovníctvo, hudbu a divadelníctvo, ktoré sú ľudu srozumiteľné, ktoré sa riadia potrebami ľudu a ktoré určujú svoj smer kompasom, marx-leninizmu a socialistického budovania. Pri zrode nových vysokých škôl chceme im povedať, že keby sa niekedy dostaly do rozpakov, či ísť tou alebo onou cestou, nech sa len riadia kompasom socialistického realizmu a zaručene nezablúdia.
Keď takto budeme postupovať, stanú sa naše vysoké školy zbrojnicou veľkého zápasu za šťastnejší a radostnejší slovenský život. V tomto presvedčení budú komunistickí poslanci Slovenskej národnej rady hlasovať za uzákonenie oboch návrhov. Veríme, že nám obe vysoké školy budú pomáhať dohoniť kultúrny vývoj v úseku, na ktorom Slovák - nie svojou vinou -- za niektorými európskymi národmi zaostal. Čo sme zameškali, chceme dohoniť. Veríme, že sa nám to podarí. Veríme, že obidve naše nové vysoké školy budú v duchu socialistického realizmu postupovať a prispejú tak k budovaniu sveta nového, sveta socialistického. (Potlesk). (Predsedníctva sa ujal predseda Šmidke. ).
Predseda Šmidke:
Kto sa ešte hlási k slovu?
Pretože sa k slovu už nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o oboch zprávach za skončenú.
Nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať o obidvoch návrhoch zákona jednotlivé.
Dávam hlasovať
o návrhu zákona o zriadení Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
Návrh má päť paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.
Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán zpravodajca predniesol, nech zdvihne ruku. (Hlasovanie).
Ďakujem.
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila tento návrh zákona, podľa návrhu výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového, predneseného pánom zpravodajcom.
Dávam hlasovať
o návrhu zákona o zriadení Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
Návrh má štyri paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.
Kto súhlasí s návrhom tak, ako ho pán zpravodajca predniesol, nech zdvihne ruku. (Hlasovanie).
Ďakujem.
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila tento návrh zákona podľa návrhu výborov právneho, kultúrneho a rozpočtového, predneseného pánom zpravodajcom.
Predseda Šmidke (cengá):
Prikročíme k piatemu bodu programu, ktorým je
zpráva výborov právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa zrušuje Správa majetkov pre pozemkovú reformu.
Spoločným zpravodajcom všetkých 3 výborov je pán poslanec Dr. Ignác Rendek.
Dávam mu slovo.
Poslanec Dr. Rendek:
Slovenská národná rada hneď po návrate na oslobodené územie Slovenska, už 27. februára 1945 v Košiciach vydala nariadenie, ktorým splnila jeden z hlavných cieľov oslobodzovacieho boja: skonfiškovala pôdohospodársky majetok Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa a rozhodla, aby tento majetok bol urýchlene rozdelený medzí slovenský ľud. Toto prvé nariadenie, neskôr zdokonaľované a doplňované, bolo základom pre veľké dielo pozemkovej reformy na Slovensku, ktoré bolo dovŕšené menovite po februárovom víťazstve pracujúceho ľudu.
Sbor povereníkov prichádza teraz s návrhom, aby Slovenská národná rada zrušila už Správu majetkov pre pozemkovú reformu, ktorá bola utvorená nariadením č. 104/1945 Sb. n. SNR. Táto spravovala skonfiškovaný majetok, kým sa odovzdá prídelcom, pomáhala prídelcom hospodáriť a dozerala nad ich hospodárením. Primerane k týmto úlohám mala táto Správa aj dosť rozsiahly aparát. Keď však dnes je prideľovanie skonfiškovaného majetku skončené, je len prirodzené, že v záujme úspornosti navrhuje sa zrušenie Správy a prenesenie jej pôsobnosti na Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.
Pokiaľ ide o rozpočtový dosah návrhu, výbory konštatovaly, že vykonanie záko-
na nebude spojené s osobitnými výdavkami zo štátnej pokladnice. Hoci Správa bola samostatnou právnickou osobou, nehospodárila na vlastný účet, lebo podľa ustanovenia § 20 ods. 5 cit. nariadenia prebytky Správy pripadaly Slovenskému pozemkovému fondu, zriadenému tým istým nariadením pri Povereníctve pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ktorý sa nezrušuje. Prípadný schodok zaťaží preto tento fond.
Vychádzajúc z týchto skutočností výbory prijaly návrh zákona bez podstatnej zmeny.
S hľadiska legislativne-technického previedly na texte návrhu tieto zmeny:
Z úvodnej vety vypustily slová "podľa zmocnenia daného Národným shromaždením zákonom zo dňa 11. mája 1949", z tých istých dôvodov, ako sa to stalo pri súčasne prerokovaných návrhoch tlače SNR 38 a 39.
V §§ 1 a 2 zvolily kratší a už vžitý spôsob citovania noriem: číslo normy lomené číslom ročníka Sbierky. Okrem toho v § 1 ods. 2 v piatom riadku v zátvorke vynechaly slovo "len" ako zbytočné.
S týmto odôvodnením a po tomto doplnení výbory právny, hospodársko-sociálny a rozpočtový predkladajú návrh zákona Slovenskej národnej rade si odporúčaním na odhlasovanie. (Potlesk. ).
Predseda Šmidke:
Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve.
K slovu sa prihlásili páni poslanci:
Štefan K a l l a i,
Pavol Pollák,
Jozef Košecký a
Fedor Z o r k ó c y.
Dávam slovo prvému rečníkovi, pánu poslancovi Štefanovi K a 11 a i m u.
Poslanec Kallai:
Slávna Slovenská národná rada!
Pred vami leží návrh Sboru povereníkov na zrušenie Správy majetkov pre pozemkovú reformu. Tento orgán bol zriadený podľa § 20 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945. Jeho úlohou bolo spravovať skonfiškované pôdohospodárske majetky do odovzdaná prídelcom, napomáhať týmto pri hospodárení a dozerať na ich hospodárenie.
Mal teda tento úrad dôležitý úkol pri prevádzaní pozemkovej reformy, lebo mal zabezpečiť hladký prechod skonfiškova-
ných majetkov do rúk drobných roľníkov. Mal možnosť urobiť veľa v záujme zrýchlenia prideľovacieho procesu, no na druhej strane mal možnosť hatiť, sabotovať prevedenie pozemkovej reformy. Vieme, že v období Kvetkovej vlády, t. j. do februára 1948 tento orgán ako prívesok reakčného Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy si volil za úkol spomaliť a zmariť prevedenie pozemkovej reformy. Jeho činnosť zapadá do serie rafinovaných machinácií našich nepriateľov, ktorí más chceli od vytýčeného cieľa - od socializmu odradiť.
Nie je od veci oživiť v krátkosti históriu boja okolo pozemkovej reformy.
V prvomájovom pamätníku v r. 1910 žiadali slovenskí socialisti okrem iných: "aby odstránená bola nespravodlivá pozemková porcia". Teda už v roku 1910 vytýčili jasne za cieľ bojovať o pozemkovú reformu. Ich boj nebol korunovaný úspechom.
V prvej Československej republike pod bezprostredným vplyvom slávnej októbrovej revolúcie a tlakom nášho pracujúceho ľudu bol vydaný záborový zákon. Zákon bol dobrý. Mala byť podľa tohto zákona rozparcelovaná medzi bezzemkov a maloroľníkov veľkostatkárska pôda, menovite objekty nad 150 poťažne 250 ha. A čo sa stalo? Drobným roľníkom sa dostalo len 48. 8% zabranej pôdy a ostatok bol vrátený pôvodným majiteľom, poťažne pridelený zbytkovým statkárom.
Naši roľníci boli teda hanebne oklamaní.
Za tzv. slovenského štátu zo zabratých 55. 000 k. j. pôdy pridelili drobným roľníkom len 17. 000 k. j., teda o voľačo viac ako jednu tretinu. Naša národná a demokratická revolúcia razila heslo "pôdu do rúk pracujúcich roľníkov". Boly vydané právne predpisy o konfiškovaní a rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, maďarských barónov a zradcov, boly zriadené miestne a okresné roľnícke komisie, ale prídelové plány ležaly kľudne celé mesiace, ba roky na Kvetkovom povereníctve.
A tu sa zapojuje do tejto sabotážnej, akcie tá ustanovizeň, nekrológ ktorej má byť dnes odhlasovaný.
Je charakteristické na ňu, že spravovala celkom 60, 758 ha pôdohospodárskeho majetku, a do februára 1948 kŕčovite
držala z toho vo svojej správe 191 objektov vo výmere 19. 241 ha. Robila to preto, lebo rátala s tým, že tieto pozemky budú vrátené svojim pôvodným majiteľom a našim triednym nepriateľom.
Je charakteristické na ňu, že jej hospodárenie vykazuje stratu 111, 000. 000 korún. Ale to je prirodzené, veď pri prevzatí mŕtveho a živého inventáru sa tieto oceňovaly vysoko v prospech konfiškáciou postihnutých osôb, ďalej pri nakupovaní dobytka platili takisto veľmi štedro. Len pri týchto transakciách stratila Správa 20, 000. 000 korún. Dobytka sa jej ukradlo v hodnote 2, 100. 000 korún. K tomu treba ešte pridať, že jej administratívne, osobné a správne náklady činily cez tri roky 293, 000. 000 korún.
Nuž vieme, čo sa takýmto hospodárením, vyhadzovaním peňazí sledovalo. Podrývať stabilitu našej meny, rozvrátiť naše hospodárstvo a takto dokázať, že ľudovodemokratický režim nie je životaschopný.
No slávny február 1948, víťazstvo pracujúceho ľudu urobilo nápravu aj v tomto úrade. Pod vedením súdruha, povereníka Falťana týmto orgánom spravované pozemky boly urýchlene prideľované oprávneným uchádzačom takým tempom, že sa v marci minulého roku uvažovalo nad jeho zrušením. Jeho zbývajúca agenda bola postupne prenesená na Povereníctvo pôdohospodárstva, takže fakticky tento úrad už neexistuje.
Dnes môžeme s radosťou konštatovať, že naša pozemková reforma je napriek vylíčeným ťažkostiam v podstate zakončená a že likvidovaním Správy majetkov pre pozemkovú reformu prispievame k splneniu jedného z dôležitých bodov nášho vládneho programu, to je k zlacneniu a zhospodárneniu verejnej správy.
V mene Klubu poslancov za Komunistickú stranu Slovenska predložený návrh odporúčam na prijatie. (Potlesk. )
Predseda Šmidke:
Ďalším rečníkom je pán poslanec Pavol Pollák.
Dávam mu slovo. Poslanec Pollák:
Návrh zákona o zrušení Správy majetkov pre pozemkovú reformu kvitujeme. s vďakou. Inštitúcia táto splnila svoje poslanie, keďže spravovala až do odo-