Na všetkých vysokých školách bez teologických fakúlt študuje dnes, keď berieme do úvahy aj učiteľov v činnej službe, o 449% viac študentov ako roku 1937/38 a o 133% viac ako v roku 1943/44. TO znamená, že počet študentov proti roku 1937/33 sa viac ako zpäťnásobnil a proti roku 1943/44 viac ako zdvojnásobil. Keď uvážime veľké rozrušenie, ktoré priniesla zariadeniam našich vysokých škôl okupácia a vojna, musíme priznať, že rozmach vysokých škôl v tomto smere je veľmi prudký.

Avšak i keď celkove kladne hodnotíme súčasný stav vysokého školstva na Slovensku, i keď oceňujeme pribúdanie nových vysokoškolských útvarov, počtu študujúcich, významné zmeny vo vonkajšej i vnútornej organizácii, i keď oceňujeme určité pokroky profesorských sborov a prebiehajúcu premenu vysokoškolského študentstva v jeho pomere k ľudovej demokracii a socializmu, pri ktorej veľkú zásluhu má Sväz československej mládeže, nemôžme nevidieť ešte aj značné nedostatky v živote a práci vysokých škôl na Slovensku. Dôležité sú aj vonkajšie podmienky a predpoklady, o ktorých tiež budeme hovoriť. Avšak rozhodujúce je, či vysoká škola plní vo svojej vnútornej práci významné úlohy, či vychováva vysoko kvalifikovaných odborníkov oddaných ľudovodemokratickej spoločnosti a nadšených budovateľov socializmu. A keď po tejto stránke skúmame prácu našich vysokých škôl, nemôžme byť celkom spokojní. Áno, urobily sa značné pokroky, viacerí vysokoškolskí profesori uvedomili si už potrebu výchovnej a vedeckej práce v smysle marxizmu - leninizmu a na podklade filozofického svetonáhľadu robotníckej triedy, na podklade dialektického materializmu. Mnohí sa statočne prebojúvajú k takémuto pochopeniu veci. A výsledky ich práce prejavujú sa v pokrokovom smyšľaní študentov. Sú však ešte aj takí profesori a vedci, ktorí si neuvedomujú, že už samotný základný požiadavok vedeckosti ich práce vyžaduje, aby svetonázorové a metodologicky stáli na báze dialektického materializmu, na báze marxizmu-leninizmu. (Potlesk. ) Celkom nesprávne považujú dialektický materializmus za prejav stranníckej politiky, ktorý sa neshoduje s vedeckou objektivitou. Neuvedomujú si, že vedecký socializmus, marxizrnus-leninizmus a jeho svetový názor dialektický materializmus nielen že nie je v rozpore so súčasným stavom vedeckého myslenia, ale naopak, je plodom vývoja vedy a ľudského poznania. (Po-

tlesk. ) Dialektický materializmus nie je fifozofia ani špekulatívna, ani strannícka, ani eklektická, je filozofia len a len na vede založená, je filozofia vedecká v pravom slova smysle. A ak niekto na vysokej škole prednáša a vychováva bez znalosti tejto filozofie, ba dokonca pokúša sa vystupovať proti nej, treba si mu uvedomiť, že hreší proti základnej vlastnosti vedca, vysokoškolského profesora, t. j. nie je na úrovni súčasnej vedy a ľudského poznania. (Potlesk. ) A budeme v budúcnosti takéto počínanie posudzovať teda nielen ako nedostatok politickej kvalifikácie, ale aj ako nedostatok vedeckej kvalifikácie vysokoškolského pracovníka. (Potlesk. ) Dialektický materializmus je mohutná zbraň v rukách každého a menovite v rukách učenca. Pomocou tejto zbrane možno riešiť mnohé také problémy, pred ktorými stála veda triednej spoločnosti bez pomoci ako pred neriešiteľnými. Vedecká práca založená na marxistickej filozofii dialektike a metodológii dáva netušené možnosti ďalšieho pokroku vo všetkých vedných a aj umeleckých oblastiach. A dialektický materializmus v konečných dôsledkoch nie je filozofia jednej robotníckej triedy a jej predvoja Komunistickej strany, tieto sú jej nositeľmi, v skutočnosti je to však filozofia novej ľudskej spoločnosti, filozofia budúcnosti.

Tak ako proletárska revolúcia líši sa od všetkých predchádzajúcej revolúcií tým, že nenahradzuje vykorisťovanie jednej triedy vykorisťovaním triedy druhej; tak víťazný proletariát po svojom spravodlivom boji chápe sa moci za tým účelom, aby vybudoval beztriednu spoločnosť, tak isto aj marxistická filozofia, i keď je v tejto fáze filozofiou robotníckej triedy a zvlášť jej predvoja Komunistickej strany, nie je filozofiou skupiny ľudí, nie je filozofiou, ale je skupinou, ktorá jedine vedecky vysvetľuje prírodu a ľudskú spoločnosť; je filozofiou každého človeka, ktorý sa dopracoval vedeckého stupňa nazerania na svet, na prírodu, na ľudskú spoločnosť. (Potlesk. )

Je filozofia, ktorá pomáha vo svojej podstate i vo svojich dôsledkoch prekonať triednu spoločnosť, úzkoprsú filozofiu triednej spoločnosti, prekonať idealistické koncepcie vo vedení a konaní ľudí a viesť ľudstvo k novej epoche ľudstva, k novej epoche, v ktorej bude samozrejmosťou pre každého človeka vedecké nazeranie na svet. a t. j. dialektický materializmus. Dialektický materializmus nemôže ustrnúť, nemôže zaostať.

Proti všetkým iným filozofiám vyznačuje sa aj tým, že sa rozvíja tak, ako sa rozvíjajú skutočnosti v boji a v práci, ako sa prehĺbuje veda, ľudské poznanie. Postaviť všetko vedecké bádanie u nás na základnicu dialektického materializmu, zamerať všetku výchovu v duchu marxizmu a leninizmu to je nielen politický ale aj vedecký príkaz, ktorý si musia osvojiť naše vysoké školy. Rozhodne už nebudeme trpieť, aby si nejaký zadebnený pán profesor vôbec nepreštudoval marxizmus, aby si vymýšľal svoj vlastný "marxizmus" a potom ho pred študentami duchaplne porážal. Takýto demagogický spôsob boja proti marxizmu poznali sme už v minulom storočí a je len smutným svedectvom nevzdelanosti toho, kto takto chce prekonávať marxizmus ako ho už tisíckrát pokúšali sa prekonať všelijakí idealistickí pisálkovia nedoukovia a iní úbožiaci. Snaha vychovávať vysoko kvalifikovanú inteligenciu oddanú socializmu vedie nás tiež k tomu, aby usilovnejšie a vo väčšom rozsahu prednášal vedecký socializmus na slovenských vysokých školách pri každom odbore štúdia. I keď zápasíme s nedostatkom vysoko kvalitných prednášateľov v tomto smere, treba i pri našej vysokoškolskej mládeži systematicky a plánovité rozvíjať snahu po sebavzdelaní zo základných diel (marxizmu, ktoré sú dnes prístupné každému. Štádium marxizmu-leninizmu nemá byť len vedľajšou príťažou, má byť podstatnou složkou a súčasne princípom vysokoškolského štúdia, ktorý preniká celým štúdiom, každou disciplínou a vedie k politicky a odborne vyspelej novej našej slovenskej inteligencii.

S tejto stránky veci je významné aj sociálne a triedne složenie nášho vysokoškolského študenstva. I keď sa pomery s roka na rok zlepšujú, predsa len nemôžme považovať za uspokojivý ten stav, aký sa nám javí aj tohto školského roku, keď totiž sociálne složenie nášho vysokoškolského študentstva je také, že deti robotníkov tvoria tam 18. 5%, samostatných roľníkov alebo nevieme akých 18. 7%, živnostníkov a iných podnikateľov 15. 9%. úradníkov a inej inteligencie 26. 1%, penzistov 6. 6 % a iných tzv. neuvedených 14. 2%, Na našich vysokých školách musí v omnoho väčšom percente ako dosiaľ študovať mládež robotnícka a mládež chudobných a stredných roľníkov. (Potlesk. ) V tomto smere, ako je známe, začal už v tomto školskom roku pracovať maturitný kurz, ktorý pripravuje mladých

robotníkov a roľníkov pre štúdium na vysokých školách. To však nestačí. Treba nám rozšíriť možnosti vyzdvihovania triedne uvedomelých kádrov z robotníctva a z roľníctva a súčasne už cez stredné školy otvárať väčšie možnosti pre postup štúdia robotníckym a roľníckym deťom.

Výkonnosť našich škôl v minulých rokoch trpela nielen tým, že tu zaťažovali rozliční politicky nenapraviteľní študenti, otvorení nepriatelia socializmu, ale aj tým, že zavádzali na nich rozliční nedbaji, zaháľači. Preto len privítať sme mohli, keď koncom zimného a začiatkom letného semestra tohto školského roku pristúpila školská správa k akcii demokratizácie poslucháčov a absolventov vysokých škôl. Na základe starostlivého šetrenia a preverovania bol predložený Povereníctvu školstva, vied a umení návrh vylúčiť z politických príčin 37 poslucháčov navždy, 38 s tým, že po 1 a polročnej práci vo výrobe zmenia svoje stanovisko, zo študijných dôvodov, t. j. z nekonania si svojich základných povinností bolo vylúčených navždy 112 a 885 so skušobnou 1 a polročnou dobou práce vo výrobe. Celkový počet dočasne a navždy vy lúčených z bratislavských vysokých škôl činí teda 567. Z košických vysokých škôl bolo 60 vylúčených úplne a 13 s 1 a polročnou polepšovacou lehotou. I keď nie sú vybavené ešte odvolania postihnutých na Povereníctve školstva, vied a umení, treba hodnotiť túto akciu kladne a považovať ju za dobre rozváženú. Nemôžme pripustiť, aby dnes, keď naši profesori a zariadenia našich vysokých škôl trpia vysokou preťaženosťou, aby sa fľákali po našich vysokých školách rozliční nedbaji a nepriatelia a aby dokonca využívali veliké sociálne vymoženosti, ktoré dnes náš ľudovodemokratický režim študentom dáva. V budúcnosti však treba nastrojiť študijný proces tak. aby sa demokratické preverovanie prevádzalo sústavne a nepreryvne a aby boli automaticky vylúčení z vysokých škôl také elementy, ktoré tam nepatria.

K najcitelnejším nedostatkom, ktoré podlamujú výkon slovenských vysokých škôl patrí ich materiálne zaopatrenie; stav -umiestnenia zariadenia a vystrojenie jednotlivých fakúlt univerzity a odborov techniky. Nezáujem kapitalistickej spoločnosti o skutočné kultúrne napredovanie Slovenska prejavuje sa najvýraznejšie práve po tejto stránke. Založiť vysokú školu to ešte vedeli, veď z toho často plynul aj strannícko poli-

tický profit; avšak postarať sa o dôstojné a primerané budovy, o vytvorenie takých materiálnych podmienok, aby vysoká škola mohla úspešné pracovať, o to sa v minulosti nestarali. Počas celého trvania predmníchovskej republiky a Slovenského štátu nebola vystavená ani jediná účelová budova pre potreby vysokých škôl. Ešte pomerne najslušnejšie umiestnenie mala Filozofická a Právnická fakulta, aj to v pôvodne burzovnej budove na Šafárikovom námestí.

Táto budova však rozhodne nevyhovuje a nestačí pre dve fakulty a tým menej, keď sa ešte uchádza o miesto na nej aj Pedagogická a Prírodovedecká fakulta. Ostatné fakulty boly umiestnené v rozličných adaptovaných provizóriách. Hádam nebude zdať sa nevkusným, keď spomeniem, ako žalostne sú umiestnené ústavy našej Lekárskej fakulty. Napríklad Ústav patologickej anatómie je umiestnený v budove, ktorej hrozí skutočné zrútenie a kde treba brániť pitvané mŕtvoly pred potkanami Ústav normálnej anatómie je umiestnený v pivničných malých miestnostiach, v budove, kde sa často rúcajú priečky i pováh, kde stovky študentov prevádzajú pitvy na mŕtvolách a nieto možnosti dostatočného vetrania nieto dosť vodovodov a nešetria sa často ani tie najprimitívnejšie hygienické predpisy. Najväčšia prednášková sieň teoretických ústavov Lekárskej fakulty je určená pre 200 študentov a napriek tomu tiesni sa tam 500 študentov. A tak isto je umiestnená krčná klinika v suteréne štátnej nemocnice, detská klinika na Lazaretskej ulici a ďalšie ústavy. Tak ako sú umiestnené naše vysoké školy a vedecké ústavy, tak nie je umiestnená ani jedna národná škola na Slovensku. Slovenská vysoká škola technická bola nasťahovaná do jedinej budovy učňovských Škôl, ktorá nijako nevyhovuje účelu nehovoriac o tom. že tým je ochromovaná výchova predôležitého učňovského dorastu. Iné odbory Techniky boly rozostrkané po celom meste zväčša v súkromných na rýchlo adaptovaných bytoch a v takých starých budovách, O ktoré už nikto nejavil záujem. Napríklad na Mýtnej ulici je umiestené v takejto budove chemický a časť strojného odboru Vysokej školy technickej. Knižnica Slovenskej univerzity je umiestená v Jozefínskej budove, ktorá je celkom preplnená, nedôstojná a zdraviu škodlivá. Lekárnické štúdium to nemá žiadne budovy, žiadne miestnosti, priživuje sa pohostinský raz tam. raz tam u iných ústavov Slovenskej univerzity, nemá

vlastných budov a ani jednej miestnosti.

Prirodzene, že za tohto stavu treba vyjadriť len úctu a vďačnosť našim vysokoškolským pracovníkom a študentom, ktorí často bez najprimitívnejších ubikácií. zariadenia a výstroja konajú statočne svoju prácu výchovnú a vedeckú a dosahujú výsledky, ktorými nijako nezaostávajú za inými zaopatrenými vysokými školami v Európe. Až po oslobodení začala sa riešiť materiálna stránka slovenských vysokých škôl Avšak naprávať chyby desaťročí a k tomu odstrániť vojnové škody, to sa nedá previesť ani za dva ani za štyri roky. Na Mýtnej ulici bola po oslobodení vybudovaná prístavba, v ktorej už dnes je umiestený odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej. Na Gottwaldovom námestí je v stavbe ústredná budova Techniky. V priľahlom okolí budú sa stavať ďalšie objekty tejto vysokej školy. Behom päťročnice má sa vystavať aj budova univerzitnej knižnice a Lekárska fakulta má získať primeraný priestor v klimatickom meste, ktoré budú stavať za vysokoškolským internátom Lafranconi. Tak isto sa pristúpi k výstavbe budovy pre Vysokú školu poľnohospodársku a lesnícku v Košiciach. Mnoho sa vykonalo od oslobodenia aj pri nakupovaní zariadenia, výstroje a knižníc pre vysoké školy. Len v 2 RP bolo napríklad vynaložené na vecné vybavenie slovenských vysokých škôl okrúhle 151 mil. Kčs. Avšak ešte i v tomto smere sú citeľné nedostatky.

Keď porovnáme počet študentov s minulosťou, zdá sa nám byť vzrast veľmi rýchly. Keď však porovnáme tento počet s potrebou, ktorú vyžaduje naše plánovité sa rozvíjajúce hospodárstvo a náš štátny život, nemôžme byť spokojní. Treba ešte viac Slovákom študovať, aby sme mohli zaplniť tie najnutnejšie medzery v našom rozrastajúcom sa živote. Preto keď sa zamýšľame dnes na reforme vysokých škôl. treba myslieť, že na Slovensku k tejto reforme bezpodmienečne patrí starať sa o materiálne dobudovanie vysokoškolských ústavov o ich primerané umiestnenie, zariadenie, vystrojenie všetkými vedeckými a pedagogickými pomôckami. (Potlesk) Táto stránka veci je na Slovensku mimoriadne dôležitá, ak chceme zvýšiť výkonnosť vysokých škôl a chceme zvýšiť odbornú a politickú pripravenosť novej slovenskej inteligencie.

Ťažké budú z počiatku podmienky aj

tých dvoch vysokých škôl. ktoré dnes uzákoňujeme. Len porozumeniu Ústredného národného výboru mesta Bratislavy môžeme ďakovať, že môžme umiestniť Vysokú školu múzických umení. Avšak netreba sa báť prekážok. Prekážky treba prekonávať. Náš slobodný život napreduje rýchlejšie, ako sme si na to zvykli v minulosti. Prirodzene, že nám nijako nemôžu stačiť materiálne podmienky a predpoklady, ktoré sme zdedili. Rozvíja sa náš priemysel a pôdohospodárstvo, plánovitá výstavba celého nášho hospodárstva, budovanie socializmu ide spolu ruka v ruke s nebývalým rozmachom kultúry, kultúrnych inštitúcií, ku ktorým patria aj školy. A tento kultúrny rozmach bude pokračovať, pretože náš štát ubierajúci sa k socializmu nepozná stagnácie ani v politickom ani v hospodárskom ani kultúrnom napredovaní Prípadné materiálne nedostatky nie sú nedostatkami vyplývajúcimi z nepochopenia alebo z nedoceňovania kultúry. Sú prosté problémom vzrastu a odstraňovania toho, čo zameškáte minulosť. Socialistická spoločnosť otvára široké pole slobodnému vedeckému rozmachu. Vysoko si oceňuje vedu, umenie a kultúru. A preto tiež v krátkom čase vytvorí všetky materiálne predpoklady pre ďalšie kultúrne napredovanie, plánovité rozvíjajúcom sa hospodárstve, vytvára sa najbezpečnejšia základnica aj pre ďalší rozmach vysokého školstva na Slovensku. (Potlesk)

Podpredseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Fraňovi Kráľovi.

Poslanec Kráľ:

Slávna Slovenská národná rada!

Pri vypätom budovateľskom úsilí neradi mrháme čas na svätenie a oslavy, hoci naša veľká súčasnosť dáva nám také množstvo oprávnených príčin pre radostné duševné vzrušenia, aké nám ich neposkytla iste celá história našej národnej minulosti. Skôr ešte len na mesiace než na roky môžeme počítať vek pohody, ktorá nám umožnila plné rozvinutie síl a schopností na tvorbu podmienok pre nový, lepší a krajší život. ale už i v tomto krátkom časovom úseku bolo toľko vzácnych momentov pri príležitostiach dosiahnutia hospodárskych cieľov, politických úspechov a kultúrnych mét, že by sme ich oslavou a spomienkami na ne po zásluhe mohli v kalendári zaplniť hoci celú sériu nových sviatkov, keby nám to v zrýchlenom tempe na ceste vpred k so-

cializmu neprekážalo a skromnosť nezakazovala. Nie, nemôžeme a nechceme plytvať drahocenný čas na svätenia a oslavy, no predsa len sú v našej prítomnosti udalosti, ktoré si priam vynucujú, aby sme sa pri nich aspoň na chvíľku zamysleli v uvažovaní o podmienkach a príčinách všetkého toho, čo umožnilo túto radostnú skutočnosť.

Áno, i dnešný deň, keď stojíme pred odhlasovaním zákonov o Vysokej škole výtvarných umení a Vysokej škole múzických umení, nástojčivo nás navádza, aby sme si znova a znova uvedomovali, ozrejmovali a vyjasňovali aspoň základné dôvody nebývalého vzrastu a rozvoj a vo všetkých oblastiach nášho života. V hospodárskom rozmachu, v sociálnom pokroku, v politickom uvedomovaní, v kultúrnom napredovaní. Popri industrializácii: odstránenie žobroty a strachu z núdze v starobe, popri štátoobčianskej výchovy: všetky duchovné hodnoty do úžitku najširším vrstvám pracujúceho ľudu. Pre všetkých občanov stredoškolské a odborné vzdelanie, pre najschopnejších z nich nové a nové vysoké školy.

Bolo to možné v minulosti? Chcel a mohol to urobiť ktorýmkoľvek z predchádzajúcich vládnucich režimov?

Nie, - otrokári nepotrebovali vzdelaného a uvedomelého otroka, feudálom a cirkevnej hierarchii nejpokornejšie slúžil najzaostalejší poddaný nevoľník, kapitalistický vykorisťovatelia sa báli kultúrneho robotníka a fašistickým führerom najlepšie vyhovoval tupý, nemysliaci, na rozkaz poskakujúci pajác.

Áno, len socializmus a spoločenské zriadenia smerujúce k socializmu, akým je i naša ľudová demokracia, nemusia sa báť vzdelaného ľudu! Áno, len režimy, v ktorých si vládne sám ľud, potrebujú kultúrnych a uvedomelých občanov! Áno, len vlády ľudu robia všetko pre ľud. stroja mu hmotný blahobyt a umožňujú najbohatší duševný život!

U nás kultúrnosť nie je už a nebude prepychom, ktorý si môžu dovoliť len zámožní jednotlivci, ale je už a bude každému občanovi bežnou potrebou, ku ktorej sú otvorené a sprístupnené všetkým všetky cesty a prostriedky. Od materských škôl až po univerzity, od prípravných kurzov až po najdôkladnejšie odborné štúdium, od školenia pre praktické zamestnania až po získanie vedomostí pre vedecké a umelecké poslanie.

A uvedomme si len tento rozdiel dneška

s nedávnou našou minulosťou, ktorej pamätnici ešte žijú medzi nami, keď vraj veľký vlastenec, Andrej Hlinka, búril sa proti možnostiam vyššieho vzdelania širších vrstiev pracujúceho ľudu s odôvodnením, že nebude mať kto potom stáda pásť - uvedomíme si tento rozdiel medzi nedávnou smutnou minulosťou a radostným dneškom, z ktorého už nadohľad máme čas. keď i pastieri budú mať stredoškolské vzdelanie na úžitok svoj, sverených im čried i celej pospolitosti, lebo lepšia znalosť rastlinopisu nebude iste na škodu pri hodnotení pastvín, dôkladnejšie vedomosti zo živočíchopisu nezaškodia iste pri opatere zvierat, hlbšie vzdelanie vo fyzike, v počtoch, vo všetkých ostatných vyučovacích predmetoch nestane sa iste závadou človekovi ani na tomto pracovisku.

Nie, nemusíme sa chváliť, svedectvo o nás vydávajú naše skutky a činy. Široký rozmach hospodársky vytvára podmienky i pre široký rozmach kultúry. Vzrast vo výrobe vyvoláva zvýšenú potrebu kvalifikovanýcn vyrábateľov, vzrast vyrobených hodnôt zvyšuje popri hmotnom blahobyte i nároky na kultúru. Kysuckí kopaničiari ani pohronskí drevorubači sa nedomáhali meštianok, kým nedostali do svojich krajov fabriky a potrebu vysokých škôl každého druhu sme tak nástojčivo v národe nepociťovali, kým sa nezačalo volať so všetkých strán našej vzmáhajúcej sa domoviny po vedeckých i umeleckých pracovníkoch.

Hovorím o pracovníkoch, lebo strhali sme už s hláv tvorcov kultúry tie falošné glorioly, ktorými ich opantávaly predchádzajúce režimy, aby tak vytvorily medzi nimi a ostatnou pospolitosťou neprekonateľnú priepasť Nie dnes sa už u nás ani umelci nemusia obávať priznať, že nie sú nijakými vyvolencami mystických múz, ale len obyčajnými statočnými pracovníkmi, ktorých dielo je výsledkom tvrdej námahy a ťažkého lopotenia, ako výtvor každého iného poctivého remesla. Veď práca u nás už nie je ponížením ani božím trestom pre človeka, vyhnaného z rajského hlivenia, ale je ona pre nás cnosťou, ktorou si vykonávame svoje občianske i ľudské nevinnosti, aby si každý zarábal čestne na živobytie a nik nemohol žiť nemravné z vykorisťovania blížneho.

Áno, aj tvorcovia duchovných hodnôt si už uvedomili a musia stále pamätať, že ich diela nie sú tu a nesmú byť okrasou života boháčov a dráždivou lahôtkou pre snobov,

ale zdravou kultúrnou potravou pre široké vrstvy pracujúceho ľudu a prostriedkom na formovanie duše socialistického človeka. Nebudú teda a nesmú byť ani vysoké školy, o ktorých zákony máme práve pred sebou, nijakými skleníkovými farmami na výchovu individualistických či kosmopolitických obyvateľov slonových veží, ale budú a musia, byť umeleckými učelištiami, do ktorých bude voľne prúdiť vzduch so zvukmi zo všetkých našich pracovísk a v ktorých sa budú brúsiť umy a pestovať dovednosti nastávajúcich majstrov kultúry pre široké vrstvy pracujúceho ľudu. Nepotrebujeme umenie pre umenie, lež duchovné hodnoty uvedomelých tvorcov, ktorí vedia dať svojim dielam ušlachtilé poslanie so zdravou, výchovnou, užitočnou tendenciou.

Nie, neváhame otvorene povedať, že naša kultúrna politika má za cieľ politickú kultúru, ako tomu ostatne vždy a všade i doteraz bolo, aj keď to iné režimy tak rady zatajovaly a i dnes zatajujú. Oháňajú sa frázami o slobode tvorcov a tvorenia, hoci celý ich mocenský, pedagogický, hospodársky, korupčný aparát najrafinovanejším a najhrubším spôsobom donucuje kultúrnych pracovníkov, aby slúžili a službičkovali len záujmom úzkej vrstvy vládnucej kasty, pričom docieľujú takých úspechov, že väčšina duchovných tvorcov, otupených výchovou a tam platnou morálkou, si toto svoje ponižujúce postavenie ani len neuvedomuje kým u nás, v našom spoločenskom zriadení, bez podvodov, pri hlásaní a rešpektovaní pravdy, môže každý kultúrny pracovník uvedomele, ozaj slobodne tvoriť zdravé duchovné hodnoty pre najširšie vrstvy svojho národa, pre masy pracujúceho ľudu, pričom má tu majster kultúry čestné a veľké poslanie: byť spolubudovateľom krajšej budúcnosti a ideologickým formovateľom lepšieho človeka.

Áno, opakujem, ide nám o politickú kultúru, akou kultúra vždy a všade bola a i v súčasnú je; a pri zriaďovaní škôl, šíriteliek kultúry, ide nám o politické školy, akými ony vždy a všade boly a i dnes sú. Pravdivosť tohto tvrdenia podpiera nám celá história ľudstva a kto chce dokazovať niečo iné, klame len verejnosť rafinovane alebo naivne v záujme svojej spoločenskej triedy. Vládnuci vždy dávali a dávajú ideologickú náplň školenia, ako určovali vždy a určujú svojimi potrebami i rozsah a obsah výučby. Prvé učilištia, ktoré začaly po triednom rozvrstvení society poskyto-

valy duševnú potravu úzkej vrstve privilegovaných kást, čo sa zbavily fyzických prác a zatúžily v nadbytku voľného rasu po plnšom duchovnom živote a bola to filozofia, ktorá sa stala centrálnym predmetom vyučovania. Stredoveké katedry opanovala všemocná cirkev, ktorá v spojení s monarchami a šlachtou tvorila feudálny systém - a bolo to náboženstvo, ktoré zaujalo stred všetkého štúdia pre vyvolených sveta tohoto. Novovek prišiel v znamení rozmachu kapitalistického priemyslu a potrebou veľkého počtu odborníkov každého druhu - a boly to technické vedy a matematikou, čo dostaly prednostné miesto vo vyučovacích programoch.

Nateraz svet vedú dve hlavné politické sily: kapitalizmus, reprezentovaný Spojenými štátmi a socializmus, reprezentovaný Sovietskym sväzom. V Amerike úlohou školy je už od najnižšieho stupňa školiť špecialistov, zručných robotov, pandantov k strojom - lebo to je potreba vládnucich kapitalistov; v Sovietskom sväze škola poskytuje zas pred dôkladnou odbornou prípravou rozsiahle všeobecné vzdelanie a vychováva z mládeže uvedomelých ľudí - lebo to je záujem socialistickej spoločnosti. A darí sa to v oboch krajinách dobre. Preto vidíme v Amerike neuvedomelých robotníkov, ale dobrých špecialistov a preto sú sovietski občania uvedomelí ľudia, ale i výborní odborníci.

Nuž tak to bolo a tak to je My môžeme, ba sme povinní pravdu hovoriť. Preto tiež popri spomínaní kladov nemusíme sa skrývať ani so zápormi. Áno. môžeme otvorene priznáť, že máme ešte i nedostatky a chyby. I v oblasti kultúry. Najmä v jej personálnych veciach. Kultúrnym tvorcom pripomíname - na príklad - povinnosti, ale často zabúdame na ich potreby. Od tvorcu očakávame tvorbu, ale nepovšimneme si, že on všetku pracovnú energiu i čas musí venovať občianskemu zamestnaniu, aby si ako každý iný občan zarobil na denný chlebíček. Majstrov kultúry navádzame, aby udržiavaly styky s pracujúcim ľudom, aby poznávali život na pracoviskách, aby sa tu poučovali a čerpali látku pre svoje diela, ale nekladieme si otázky, kedy a ako sa tam majú dostať. Ba mánie ešte i ojedinelé prípady, že vinou miestnych zodpovedných činiteľov kultúrny pracovník býva v diere, do ktorej neprenikne denné svetlo, alebo v priestore, do ktorého sa mu nemôže zmestiť pracovný stôl.

Lenže opakujem: vinníkmi chýb, ktoré sa odstraňujú a musia odstrániť - sú tu zväčša lokálni zodpovední činitelia a nie spoločenský systém, ktorý má v programe široký rozvoj vzdelanosti a plánovité buduje i všetky podmienky a prostriedky na jeho uskutočnenie.

Najnovším veľkým dôkazom toho je i prítomná slávnostná chvíľa, keď vám doporučujem za Komunistickú stranu prijať predložené osnovy zákonov o Vysokej škole výtvarných umení a Vysokej škole múzických umení. (Potlesk. )

Podpredseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, pánu poslancovi Romanovi K a l i s k é m u.

Poslanec Kaliský:

Slávna Slovenská národná rada, dámy a páni!

V minulosti bolo Slovensko chudobné na viacero strán. Boli sme celé dejinné obdobia bez vlastnej národnej politickej reprezentácie, vystavení bezohľadnému útlaku a hospodársky sa naše položenie veľmi podobalo hociktorej koloniálnej krajine. Slovensko draho zaptatilo za nerovnomerný vývin kapitalizmu, lebo tento poriadok nevedel a nemohol vyriešiť slovenskú otázku v jej pravej podstate ani v Rakúsko-Uhorsku, ani v štátnom rámci predmníchovskej Republiky.

Je prirodzené, že Slovensko zaostalo nielen hospodársky a sociálne, ale tiež vo svojom kultúrnom a umeleckom vývine, lebo bez solídnej materiálnej základne nie je možné budovať kultúrnu nadstavbu, To si musíme neustále uvedomovať aj teraz, keď hovoríme o uzákonení ďalších vysokých škôl na Slovensku. Nemôžeme proste izolovane posudzovať problémy hospodárske a na druhej strane problémy kultúrne.

Napriek veľkej práci, vykonanej na povznesení nášho národa, existuje ešte stále slovenská otázka v Československu, ako to povedal na IX. s jazde KSČ podpredseda vlády V. Široký, vo forme hospodárskej, sociálnej a kultúrnej nerovnosti v pomere k vyspelejším a vyvinutejším českým krajinám. Likvidovať táto nerovnosť a dobehnúť české krajiny vo všetkých smeroch, to je hlavná úloha štátnej, politiky na Slovensku.

Vážené dámy a páni, spomínam tieto skutočnosti ta preto, lebo je celkom matematicky priama súvislosť medzi budova-