nia časti doteraz ťažko prekonateľné nedostatky dodávok remeselníckych a vykonávanie remeselníckych prác.

Postavenie Oblastnej správy, ktorá sa zapája bezprostredne na Ústredné riaditeľstvo n. p. v Prahe a nie je samostatným právnym subjektom, je treba tiež doriešiť. Bolo by žiadúce, aby boly vytvorené národné podniky na Slovensku, podliehajúce Oblastnému riaditeľstvu. Docielilo by sa to pretvorením krajových a špecializovaných závodov na samostatné národné podniky. Organizačná hierarchia by sa odbúrala, závody ako národné podniky by maly väčšiu právomoc a chod podnikov by bol pružnejší.

Dnešná organizácia ČSSZ n. p. na Slovensku je takáto:

Oblastnej správe podliehajú všetky znárodnené stavebné podniky na Slovensku. Organizačné jednotky sú: 12 závodov, ktoré sa členia na obvody (sekcie) alebo expozitúry. Čo do druhu sú 4 závody špecializované t. j. závod pre priemyselné stavby, pre vodné stavby, pre dopravné stavby a pre montované stavby, ďalej 6 závodov krajových (Bratislava, Nitra, B. Bystrica, Žilina, Košice, Prešov). Závod Stavoprojekt a závod pre pridruženú výrobu. Závod pre priemyselné stavby má 4 složky:

Bratislava, Žilina, Košice a sekciu pre

tepelnú techniku. Závod pre vodné stavby má 3 sekcie

a) plavebné kanály a úprava tokov,

b) jazy, priehrady a hydrocentrály,

c) vodovody, kanalizácie a meliorácie. Závod pre dopravné stavby má 4 složky

Bratislava, Vrútky, Košice a sekcia pre

spracovanie živíc.

Krajové závody majú spolu 34 expozitúr. Stavoprojekt má ateliéry: v Bratislave 2, Žilina, Prešov, Košice, Zvolen, Nitra. Závod pre montované stavby Veľké Leváre má výrobne: Veľké Leváre. a buduje v tomto roku výrobne Sučany, Krásno n. Hornádom, Brezno n. Hronom. Závod pre "Pridruženú výrobu" má obvodové správy v sídlach krajov, zriaďuje postupne výrobne s použitím začleňovaných konfiškátov. So živnostenskými podnikmi stavebných remesiel sjednáva kontraktácie. 2. Zo stavebných oddelení národných podnikov (v priemyselných závodoch) sú významné oddelenia národného podniku "Obuva" (býv. Baťa) a národného podniku "Slo-

vena", ktoré prevádzajú väčšie stavby, niekoľko ostatných pri rôznych závodoch zaoberá sa hlavne rekonštrukciou a údržbou.

3. Rezorty prevádzajú stavby v réžii, ako bom hore vymenoval. Uvádzam tu, že po prevedení reorganizácie a oddelení agendy vrchnostenskej od výkonnej, ktorá prejde v niektorých rezortoch na národné podniky, budú túto režijnú stavebná činnosť vykonávať stavebné oddelenia národných podnikov, napr. dopravných, n. p., Československá pošta n. p., Štátne lesy, n. p., Štátne majetky. Štátna cestná správa a Štátna správa vodohospodárska zostanú asi naďalej ako složky režijné, vykonávané technickými referátmi KNV a rezortujúc do Povereníctva techniky.

4. Komunálne podniky. Zákonom č. 109/48 Sb. bolo uzákonené podnikanie v podnikoch sväzkov ľudovej správy. Organizáciu komunálneho sektoru má na starosti Povereníctvo vnútra odd. III/3.

Vzhľadom na to, že organizácia ČSSZ n. p. je "značne pokročilá, operatívny plán je schválený a stavebné akcie sú v prúde, organizovanie komunálneho sektoru naráža na určité ťažkosti. Znárodnené podniky boly zväčša začlenené do ČSSZ, z konfiškovaných podnikov stavebných i nestavebných (remesiel) sa vytvára pridružená výroba pri ČSSZ. Vyčlenenie majetkových podstát z ČSSZ narušilo by výrobu a podniky by boly na čas vyradené z prevádzky v dôsledku organizačných zmien a bolo by ohrozené plnenie plánu.

Významný je tu zatiaľ len komunálny podnik mesta Bratislavy (stavokonbinát), schválené boly s konfiškátmi alebo znárodnenými firmami ako podstatou vybavené komunálne podniky mesta Košíc. Popradu a okresu Vysoké Tatry.. Niekoľko ďalších sa prejednáva. Pri schvaľovaní komunálnych podnikov a hlavne pri vymedzovaní rozsahu ich činnosti pokračuje Povereníctvo vnútra V dohode a so súhlasom Povereníctva techniky.

5. Družstevné podnikanie. Úlohy družstevného podnikania by sa maly v zásade vyjasniť v pomere ku vznikajúcim komunálnym podnikom. Vhodné by bolo obmedzenie podnikateľskej činnosti stavebných družstiev a bolo by treba vybudovať hlavne na družstevnom základe stavebné remeslá. Družstvá maly by sdružiť drobných málo produktívnych remeselníkov a prispieť tak ku zhospodáreniu a zlacneniu remeselníckych prác.

Podľa sdelenia Ústrednej rady družstiev máme v evidencii 10 stavebno-podnikateľských družstiev, ktoré práve svojou kapacitou na ich úkol v operatívnom pláne postačujú.

6. Súkromný sektor je na ústupe a zamestnáva dnes spolu s majiteľmi živností 2. 925 osôb. Živností je 947, pripadá teda na jeden podnik priemerne majiteľ + 2 pracovné sily. Je patrné, že ide tu už len a drobné živnosti stavebné, murárskych a tesárskych majstrov, ktorí sami tiež pracujú. Úbytok v poslednom polroku je tu asi 2. 400 živností. Vážnou otázkou je podchytenie týchto kvalifikovaných síl, lebo mnohí prešli na iný obor zamestnania, zatiaľ čo v stavebníctve tieto odborné sily chýbajú. Pokiaľ nie je vybudovaný sektor komunálny, kde by sa uplatnili najmä títo drobní stavební živnostníci, koná súkromný sektor určitú platnú službu pri drobných stavbách na vidieku a údržbe, čo nemôže hospodárne prevádzať národný podnik ČSSZ. Nie je preto nateraz žiadúci ďalší pokles tohto sektoru, lebo už v dnešnom stave nie je schopný zpracovať ani plánom mu prisúdený objem 7% výroby

t. j. prác asi za 600 mil. Pre 2. polrok tohto roku zaisťujeme dostatočnú zamestnanosť tomuto sektoru, lebo po rozbehu stavieb ZOP-u a dôležitých stavieb v OP uvoľní sa stavba drobných bytových stavieb na vidieku, ovšem v medziach plánu.

Pre plán stavebnej výroby v budúcom roku pripravuje sa aj plánovanie údržby, takže využitie tohto sektoru môže byť plánované aj po tejto stránke.

V budúcnosti bude asi treba zriadiť organizovanú údržbu budov v štátnom majetku vlastnými orgánmi podobne, ako je v službe cestnej (cestmajstri a cestári) a tu by bol vhodný káder odborných síl pre vedenie tejto služby.

Dozorčím a kontrolným orgánom všetkých sektorov stavebnej výroby je Povereníctvo techniky.

Aké úlohy pripadajú v roku 1949 stavebnej výrobe.

V prehľade uvádzam celkový finančný objem a potrebné krytie stavebnými hmotami stanovené operatívnym plánom na rok 1949 (viď tab. č. 1)

Podiel jednotlivých sektorov stavebnej výroby (1-6)

som uviedol percentuálne pri popise štruktúry stavebníctva. Vyčíslené čiastky sú sostavené v tabuľke č. 2. Sumár pre Slovensko.

Celkový úkol stavebníctva v r. 1949 nie je rozvrhnutý rovnomerne po celý rok, keďže stavebníctvo ešte stále je povahy sezónnej a i potom, - ak sa zavedie v najväčšej miere zimné zamestnanie mechanizáciou, zavedením montovaných dielcov a Vhodnou voľbou postupu prác - bude predsa len stavebná výroba čiastočne závislá od pomerov povetrnosti a vždy ťažisko našich prác bude v letných mesiacoch. Pre rok 1949 bol celoštátne stanovený objem v

jednotlivých kvartáloch v percentách celoročného úkolu takto v I. kvartále má sa previesť 13% úkolu, v II. kvartále má sa previesť 31% úkolu, v III. kvartéle má sa previesť 33% úkolu, v IV. kvartále má sa previesť 23% úkolu. Podľa tohoto trendu vyčíslený úkol pre I. a II. kvartál je sostavený v tabuľke č. 4., t. j. 13 + 31 = 44% úkolu na stavbách zaradených do prevádzacieho plánu na rok 1949.

Z tejto sostavy je zrejmé, že pre I. kvartál malo sa spracovať 1. 275, 904. 000. - Kčs. Pokiaľ možno už posúdiť výsledok I. kvartálu podľa doteraz spracovaných výsledkov od ČSSZ vidíme, že na tieto pripadalo ako bolo už uvedené cca 76% celej výroby, čiže maly okrúhle prestavať 970. 000. 000. - Kčs, prestavaly však iba 721, 113. 000. - Kčs, takže splnily na miesto 13% celoštátne stanovenej kvóty celoročného úkolu okrúhle iba 10%, čo možno odôvodniť nepriaznivejšími klimatickými pomerami na Slovensku v I. štvrťročí. V marci mali sme abnormálnu zimu, na mnohých miestach sa stavebná sezóna vôbec nemohla započať.

Úkol ostatných složiek stavebnej výroby - okrem ČSSZ - činí okrúhle 24% celého úkolu OP v r. 1949.

Rozostavané sú ku dňu 1. VI. 1949 akcie v celkovom počte 2. 065,

z čoho prevádzajú Československé stavebné závody v počte 1. 437 akcií, ostatné výrobné sektory (2-6) prevádzajú v počte 628 akcií (o náklade cca 680, 000. 000. - Kčs).

Poznamenávam, že pri tomto prehľade rozostavaných stavebných akcií počítajú sa jednotné akcie stavebnej obnovy bytov prevádzané pod štátnym dozorom v každej obci len za 1 akciu.

Aby bolo možné riadne sledovať plnenie plánu u všetkých sektorov, zavádzajú sa počnúc 1. júlom 1949 evidenčné listy na všetky nové i rozostavané stavby prevádzané všetkými sektormi stavebnej výroby.

Z vyššieuvedených kontrolných cifier vidieť, že celý úkol stavebnej výroby nemohol byť rozpracovaný jednak z príčin nedokonalého plánovania v predošlých rokoch, jednak z nepripravenosti projektov plánovaných akcií, ďalej v dôsledku nedostatočnej koordinácie výroby stavebného materiálu s jeho spotrebou tak čo do množstva, ako i čo do sortimentov, - i pokiaľ ide o výrobky pridruženej výroby (remeselnícke práce), - ktorá v prevážnej čiastke je stále v súkromných rukách.

Aby bolo možné odstrániť nedostatky stavebnej výroby, organizuje sa prechod stavebnej výroby na výrobu priemyselnú, mechanizáciou, typizáciou a výrobou stavebných dielcov. Týmto sa získa súčasne možnosť stavebnej výroby celoročnej miesto dosavádnej sezónnej, čím sa zvyšuje súčasne sociálna úroveň stavebného robotníctva a vylučuje fluktuácia a odliv pracovných síl.

K vytknutým všeobecným smerniciam uvádzam faktory, ktorým sa venuje zvýšená pozornosť.

Pripravenosť projektov

Stavoprojekt previedol revíziu projektov, vylúčil počiatkom sezóny 28 akcií ako nepripravených. V dôsledku toho investori zpresňujú plán a uvoľnenú finančnú kvótu preraďujú na stavebné akcie pripravené, čím sa urýchli ich postup. Zpresnenie operatívnych plánov čo do reálnosti náplne prevádzajú práve vo väčšom rozsahu Povereníctvo priemyslu a obchodu a Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej refor-

my. Sústavnou prácou na projektoch už započatých pre ináč pripravené stavby, urýchluje sa postup na týchto na úkor stavieb, ktoré musia byť vylúčené. Pre plán na rok 1950 pracuje sa už na projektoch, lebo zásadne nebudú do neho pojaté akcie dostatočne nepripravené do 1. októbra 1949, aby sa neopakovaly chyby v predpokladoch a kvótach plánovania.

Koordinácia výroby stavebného materiálu s potrebou stavebnej výroby.

Dosiaľ nebola v operatívnom pláne známa a ani plánovaná presná potreba jednotlivých sortimentov (železa, profilov dreva, druhov cementu, druhov tehál a tvárnic), keďže celková potreba bola udávaná len smernými číslami. Pre rok 1949 odstraňuje sa tento nedostatok len veľmi ťažko, a to tým, že materiál neprideľuje sa individuálne stavebníkom pre jednotlivé akcie, ale nositeľom kontingentu obhospodarovaných materiálov je v zásade stavebná výroba, ktorá môže v rámci celkovej potreby disponovať vhodné druhy a profily na stavby.

Plánovanie na rok 1950 sa zpresňuje aj v tomto ohľade, keďže v období prípravy majú byť vyšetrené vo výrobe a sdelené sortimenty jednotlivých materiálov.

Pridružená výroba:

Prevádza prevážne práce stolárske, klampiarske, zámočnícke, čiastočne inštalačné a elektroinštalačné. V remeselníckych prácach vládla počiatkom sezóny j neistota čo do zadávania prác a pokiaľ išlo o rozpracované práce. Preto ČSSZ previedly koncom marca r. 1949 zisťovaciu akciu, pri ktorej na každej stavbe zistily stav remeselných prác. - či a komu boly zadané a aká je materiálová potreba týchže. Dôsledkom tejto zisťovacej akcie rozdelily sa úkoly do jednotlivých sektorov pridruženej výroby, t. j. pre národný podnik drevospracujúci, pre národný podnik inštalačný a pre národný podnik "Omnia".

Prevážna väčšina remeselníckych prác však stále ostáva v rukách súkromného sektoru, prípadne družstiev a komunálnych podnikov, preto ČSSZ si zaisťujú včasné dodanie remeselných prác do týchto složiek smluvami (kontraktáciou), prenájmom alebo dobrovoľným včlenením príslušného dodávateľa do závodu pre pridruženú výrobu.

Bude potrebné podporovať sdružovanie remeselníkov do výrobných družstiev, prí-

padne ich začleňovanie do komunálnych podnikov.

Zpriemyselnenie stavebníctva:

Dôležitú úlohu pri zrýchlení stavieb a odstránení sezónnosti v stavebníctve má typizácia, výroba a používanie prefabrikovaných stavebných dielcov, ktoré sa vyrábajú v továrňach a na stavby hotové privážajú, takže sa môžu montovať bez ohľadu na počasie a sú predom vyrábané do zásoby.

Zákon o 5RP ukladá stavebníctvu zaviesť a plne rozvinúť výrobu stavebných dielcov tak, aby v roku 1953 dosiahla táto výroba 1, 300. 000 ton v hodnote 1. 200. 000. 000. Kčs. Na Slovensku malo by sa v r. 1953 vyrobiť z požadovanej celoštátnej kvóty 1, 300. 000 ton stavebných dielcov, okrúhle 35% t j. 455. 000 t.

Aké sú u nás predpoklady na túto výrobu a najmä na jej stupňovanie do výšky 455. 000 tom ročite?

Teraz jestvuje na Slovensku len 1 závod na výrobu stavebných dielcov a to závod pre montované stavby ČSSZ, n. p. vo Veľkých Levároch. V tomto závode vyrábajú sa železobetónové dverné a okenné preklady, železobetónové stropné a strešné nosníky, železobetónové strešné a stropné dosky, ďalej rôzne tvárnice a rámky pre sklobetónové okná atď.

Podľa výrobného plánu na rok 1949 má sa vo Veľkých Levároch vyrobiť okrem tvárnic 150. 000 m2 stropných konštrukcií d iných rôznych stavebných dielcov o celkovej váhe 38. 000 ton v cene 53. 700. 000 Kčs. V r. 1949 majú sa podľa 5RP postaviť 2 nové výrobne na stavebné dielce a to v Sučanoch a v Krásnej n/H.

Postavením týchto 2 nových výrobní zvýši sa ročitá kapacita na cca 115. 000 ton t. j. asi na 1/4 požadovanej kapacity v r. 1953. Bude preto potrebné zhustiť ešte sieť výrobní na stavebné dielce o niekoľko ďalších výrobní najmä na južnom Slovensku (nitriansko, levicko, zvolensko. rimavsko-sobotsko).

Typizáciou jednotlivých druhov stavieb (bytových i priemyselných hál atď. ) umožní sa zvýšený odbyt vyrobených stavebných dielcov, zvýšená mechanizácia sekundárnych výrobkov pre remeselnícke práce atď., a tým urýchlenie a zlacnenie stavieb. Pri svojej ceste s p. ministrom techniky Ing. Dr. Šlechtom v Čechách v dňoch 2. -4. júna 1949 som sa presvedčil, že v českých krajoch sú v smere typizácie stavieb a továrenskej výroby stavebných dielcov o mnoho

ďalej, ako my na Slovensku. Je naším úkolom tento náskok českých krajín čím rýchlejšie dohoniť.

Hlavnými výrobnými prostriedkami na stavbách sú:

a) pracovné sily

b) stavebný materiál

c) stroje a

d) financie.

Aká je situácia v týchto výrobných prostriedkoch v tohoročnej stavebnej sezóne?

a) Pracovné sily:

Jedným z najdôležitejších činiteľov pri plnení plánov sú pracovné sily. Na Slovensku počas 2 RP neboly pracovné sily ešte tak vážnym problémom ako v českých zemiach, no napriek tomu sa vyskytly aj tu niektoré ťažkosti. V tejto súvislosti sa spomína problém fluktuácie stavebného robotníctva, otázky sociálnych zariadení na stavbách ako aj problém zásobovania v súvislosti s nadmerným absentizmom.

Aby sme v 5RP predišli týmto zjavom, boly učinené potrebné opatrenia spolu s Pov. vnútra na zamedzenie čiernych stavieb, na ktorých boly vyhľadávané možnosti vyšších zárobkov a tým bol zavinený jednak únik pracovných síl zo stavieb zaplánovaných a podporná fluktuácia.

Aj problém dvojitého zamestnania robotníctva z radov drobných poľnohospodárov vedie k organizačným opatreniam, ktorými by sa tieto nedostatky vylúčily (stanovenie charakteru maloroľníka a ustálenie pracovnej povinnosti pre roľníkov s menšou výmerou pôdy). V dobe žatiev činila v r. 1948 fluktuácia a absencia na stavbách priemerne 20% robotníctva a niekedy až 50% osadenstva, takže plynulý postup stavieb bol práve v letných, mesiacoch t. j. v najlepšej stavebnej dobe podviazaný. Úlohou v tomto smere je prehlbovanie všestrannej pomoci stavebným robotníkom z radov poľnohospodárov, aby v čase poľných prác nemuseli odchádzať zo stavenísk tak, aby ich polia boly obrobené susedskou svojpomocou a prednostne štátnymi strojnými stanicami a pri prácach behom žatiev pracovnými brigádami z iných vrstiev obyvateľstva. Proti nadmernému absentizmu na stavbách bojujeme stálym zlepšovaním zásobovania pracujúcich prilepšovacími dávkami, oblekami, prádlom a obuvou. Treba konštatovať, že zásobovanie robotníctva na väčšine našich stavieb nie je ešte dostatočné. Zlepšujeme stále pracovné prostredie, vybave-

nie ubikácií, závodných kuchýň. Začína sa s budovaním trvalých ubikácií v Bratislave a s budovaním domovov pre murárskych učňov, ktoré podľa plánu t. r. budujú sa v Bratislave, Banskej Bystrici a Prešove. Okrem celkovej zamestnanosti na Slovensku venuje sa zvýšená starostlivosť zkvalitneniu osadenstva stavieb, menovite zvýšeniu pomeru robotníkov kvalifikovaných k nekvalifikovaným, ďalej k zvýšeniu percenta zamestnaných žien a otázke výchovy odborných kádrov. Pov. práce a soc. starostl. a ČSSZ preškolily cez zimu 1948-49 na stavbách cca 3. 500 nekvalifikovaných robotníkov na murárov, tesárov a ohýbačov. Ďalej bolo preškolených 214 robotníkov na palierov a školí sa 30 palierov na stavbyvedúcich.

Aj príprave technických síl venovalo sa veľké úsilie a ako prví v Republike našej vyškolili sme na Slovensku v 5 mesačnom kurze na Sliači 290 frekventantov na pomocné technické sily z radov úradníkov administratívnych, a zo zamestnancov nižšej technickej kvalifikácie z ČSSZ, Pov. techniky a ostatných verejných služieb.

Hoci v 2 RP počet potrebných pracovných síl na Slovensku bol dosiahnutý produktivita práce zaostala za plánom. V stavebníctve vychádzame pri úvahe o stanovenie produkivity práce z týchto predpokladov.

Hodnota výroby na zamestnanca rovná sa hodnote výroby (prestavovaných nákladov) delenej priemerným počtom zamestnancov.

tendencii za 1/4 rok 1949 činí 20. 480. - Kčs,

čiže proti I. kvartálu 1948 sa výrobnosť zvýšila o 2. 780. - Kčs na jednu hlavu, t. j. o 15. 7%.

Z uvedeného plynie, že za I. kvartál je požadované zvýšenie výrobnosti u ČSSZ prekročené o 3. 7%.

Na ďalšie dosiahnutie zvýšenia výrobnosti zavádza sa na stavbách vo zvýšenej miere úkolovanie prác a socialistické súťaženie, od ktorých faktorov sa očakáva ďalšie zvýšenie výrobnosti, napr. úkolovanie proti r. 1948 u ČSSZ sa zvýšilo dosiaľ z 20% na 41. 5%,. pričom na niektorých stavbách je už docielené úkolovanie práce až na 80%. Ako výsledok soc. súťaženia možno uviesť napr. výkon dosiahnutý na stavbe textilky v Nižnej na Orave 5. 5 m3 muriva za deň proti normovaným 3 m3.

Treba poznamenať, že - v požadovanom počte pracovných síl sú zahrnuté i pracovné sily pracujúce t. č. u súkromnej remeselnej výroby.

b) Stavebné hmoty.

Pokiaľ sa týka cementu a tehál, je surovinová bilancia na rok 1949 vyrovnaná. Výsledok bilancie týchto 2 stavebných hmôt je však ešte priaznivejší, keď zostavíme úplnú bilanciu prihliadnúc aj k rezervám z r. 1948, nadvýrobe v r. 1949 a k neuskutočneným stavbám. Podľa tejto úplnej bilancie javia sa v cemente a tehlách určité prebytky, ktoré by sa však zásadne nemalý použiť na stavby pozemné, keďže tieto vyžadujú okrem cementu a tehál tiež drevo, železo a inštalačný materiál, ktorého je značný nedostatok. Potreba týchto viazaných stavebných hmôt bola totiž vyrátaná podľa smerných číslic bez presných podkladov (projektov a rozpočtov).

Prídel inštalačného materiálu nekryje plánovanú potrebu, okrem iného sa nedostáva asi 1. 500 t. tlakovej liatiny.

Nedostatok dreva je zapríčinený aj tým, že pomocné (nezabudované) drevo nebolo plánované. Používanie trúbkového lešenia, hotových stavebných dielcov ako okenných a dverných prekladov, hotových železobetónových stropných trámov, ďalej murovaním cez ruku atď. získava sa tiež úspora na dreve.

c) Stroje.

Dnešný stav stavebných strojov je u ČSSZ 40. 000 HP, t. j. asi 0. 6 HP na 1 ro-

botníka. Tento pomer je nepriaznivý, a to tým viac, že väčšina stavebných strojov je zastaralá a potrebuje nákladné udržovanie. Preto je úlohou vybaviť ČSSZ moderným strojovým parkom. Keďže však výroba "Kovo" nie je dosť dimenzovaná na tieto úlohy ČSSZ, sústreďujú svoju pozornosť na maximálne využitie stávajúcich strojov. Každý ťažký stroj má svoj pracovný program, z ktorého je jasné za akú dobu, aký výkon a na akej stavbe sa má previesť. Sledovanie plnenia týchto pracovných plánov bode sa prevádzať týždennými hláseniami. Aby stroje boly využité v maximálnej miere, bude treba zaviesť prácu v niekoľkých zmenách, čo však bude mať vliv na ich životnosť. K tomu sa radí koncentrácia stavebných akcií i po stránke strojovej, ktorá sa práve prevádza.

Udržovanie strojov prevádza sa jednak na stavbách a veľké opravy sa robia v centrálnych dielňach zatiaľ zriadených v Bratislave, Novom Meste, Záhorskej Vsi a Žiline. Ďalšia dielňa zriaďuje sa v Košiciach.

Veľký nedostatok stavebných strojov v prevádzke je ten, že stroje sú z veľkej čiastky cudzieho pôvodu a náhradné súčiastky sa dajú len veľmi ťažko zaobstarávať. Pokiaľ ide o dodávky nových strojov tuzemských, bude nutné, aby kovovýroba venovala zvýšenú pozornosť kvalite svojich výrobkov, lebo v poslednej dobe naše nové stroje vykazujú už pri zaradení do práce značné závady.

Keďže od stavebníctva sa žiada dodržanie termínov, treba to žiadať aj od kovovýroby pri dodávke strojov, lebo sa stáva, že záväzné potvrdené objednávky na r. 1949 presunula kovovýroba na rok 1950 a ďalšie, čím je mechanizácia stavebníctva hatená. V prvom kvartále zdržal sa strojný výkon i nedostatkom pohonných hmôt. v máji došlo však už k náprave, d) Finančné záležitosti súvisiace so stavebnou výrobou.

Finančný objem stavebnej výroby určenej v 5RP pre rok 1949 je obnos 9. 822 mil. Kčs, z čoho na ČSSZ pripadá cca 7, 270 mil. Kčs. Pre splnenie daného úkolu je preto potrebné okrem ostatných podmienok, aby bolo plne zabezpečené aj plynulé financovanie prevádzky stavieb a k nej pridruženej ostatnej remeselnej výroby. Zákonom o úprave finančných pomerov národných podnikov čís. 51/48 Sb. boly položené základy aj financovaním stavebnej výroby tým, že bolo upravené jednak financovanie investí-